Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. január 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/31/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217223696
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7217223696.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov
JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne N. X., rod. L., nar. X.X.XXXX, bytom
U., E. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Mariannou Lechmanovou, advokátkou advokátskej kancelárie, so
sídlom v Košiciach, Štúrova 20 proti žalovanému D. X., nar. XX.X.XXXX, bytom tamtiež, zastúpenému
Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, o nariadenie

neodkladného opatrenia vylúčením z užívania bytu, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného
súdu Košice II zo dňa 2.10.2017 č.k. 25C/56/2017-16 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým vylúčil žalovaného
D. X., nar. XX.X.XXXX z užívania 3-izbového bytu č. 3 nachádzajúceho sa na 1. poschodí na adrese Š.,

E. Č.. XX, súp. č. XXX, kat. úz. Š., parc. č. XXX/X, zapísanom na LV č. XXX až do doby právoplatného
skončenia súdneho konania o vylúčenie žalovaného z bytu.

2. Týmto uznesením súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia v rámci konania vo veci samej, v ktorom sa domáha vylúčenia žalovaného z užívania
rovnakého bytu až do doby vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva. Žalobkyňa tento návrh

odôvodnila tvrdením, že žalovaný je pod vplyvom alkoholických nápojov agresívny, vulgárne jej nadáva,
psychicky ju týra. V stave opitosti útočí aj na ich spoločného syna. Poukázala na to, že tento je
podmienečne odsúdený za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného
zákonanazákladetoho,ževmesiacijúl2017pristúpilkžalobkynisozapaľovačomvrukeaslovamisajej
vyhrážal,ževšetkozapáliaopakovanejejzdôrazňoval,žesarozvodunedožije,žeskončívšatách,ktoré
má na sebe, že ublíži aj deťom, podpáli a porozbíja dom a takto svojim konaním vzbudil u nej dôvodnú

obavu o život a zdravie. Uviedla, že ďalšie spolužitie so žalovaným sa stalo pre ňu nepredstaviteľným
a má vážne obavy o svoje zdravie a život.

3. Uznesenie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že z uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v
Košiciach, Obvodné oddelenie Košice-Juh ČVS: ORP-2133/JU-KE-2017 zo dňa 28.7.2017 zistil, že
voči žalovanému bolo začaté trestné stíhanie a zároveň vznesené obvinenie pre prečin nebezpečného

vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona, keďže žalovaný ako obvinený dňa
28.7.2017 pristúpil k žalobkyni ako svojej manželke so zapaľovačom v ruke, vyhrážal sa jej, že všetko
podpáli, že sa nedožije rozvodu, že skončí v šatách, ktoré má na sebe, čím u nej vzbudil dôvodnú obavu
o život a zdravie, pričom tohto skutku sa dopustil na chránenej osobe. Zo žalobkyňou predložených
listinných dôkazov mal za preukázané, že strany sporu sú doposiaľ manželmi a sporný byt je v ich
bezpodielovom vlastníctve. Z výpisu z registru trestov konštatoval, že žalovaný má dva záznamy v

registritrestovpretrestnýčinpodľa§213ods.2Trestnéhozákona,nazákladerozsudkuzodňa3.4.2001
sp.zn. 2T 128/2001 a taktiež na základe trestného rozkazu zo dňa 30.9.2010 sp.zn. 3T 101/2010 pretrestný čin podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona. Na základe toho s poukazom na ust. § 146 ods.
2 Občianskeho zákonníka a § 324 ods. 1 až 3 CSP, § 325 ods. 1 a 2 písm. e/ CSP konštatoval, že
účelom neodkladného opatrenia je dočasné zabezpečenie ochrany porušovaných a ohrozených práv

strán sporu, pričom nariadenie neodkladného opatrenia prichádza do úvahy vtedy, ak je potrebné aby
boli pomery účastníkov dočasne upravené, alebo existuje obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol
ohrozený, t.j. aby ohrozený účastník mohol spor začať, alebo v už začatom spore nerušene uplatňovať
svoj nárok bez obavy o realizovanie jeho výsledku. Navrhovateľ neodkladného opatrenia tu musí
osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má

poskytnúť predbežná ochrana a okolnosti opodstatňujúce obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia
(exekúcia) mohol byť zmarený. Pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok
dokázaný, musí byť však osvedčený, t.j. súdu sa musí osvedčená skutočnosť vzhľadom na všetky
okolnosti javiť ako nanajvýš pravdepodobná.

4. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj z obsahu listín predložených žalobkyňou

vyvodil, že žalovaný sa opakovane dopúšťa násilného konania voči žalobkyni a to často aj pod vplyvom
alkoholu, a svoje konanie neovláda. Bola tak preukázaná dôvodná obava o ohrozenie života a zdravia
žalobkyne, a nakoľko žalovaný nie je spôsobilý ovládať svoje konanie pod vplyvom alkoholu, je v záujme
tak žalobkyne, ako aj jej najbližšieho okolia, najmä ich syna, aby sa predišlo v pokračujúcom fyzickom
a psychickom násilí vo vzťahu k žalobkyni.

5. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia vyhovel, keďže dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonné predpoklady pre
okamžitý zásah súdu do pomerov strán sporu, keďže žalobkyňa preukázala a osvedčila skutočnosť, že v

predmetnej veci existuje dôvodné podozrenie, že žalobkyni hrozí zo strany žalovaného nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy na živote a na zdraví, a teda, že tu sú okolnosti, ktoré odôvodňujú jej obavu
o svoj život a zdravie. Naviac súd mal za to, že samotné násilie nemusí vykazovať znaky trestného činu
(aj keď v tomto prípade vykazuje), postačí ak sa jedná o priestupok proti občianskemu spolužitiu.

6. Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný. Tento žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v
ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, teda na tvrdení, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. V
odvolaní uviedol, že reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy

súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe dôvodov rozhodnutia. Má za to, že
neodkladné opatrenie vo vzťahu k nemu je neopodstatnené, keďže žalobkyni pri spoločnom užívaní
bytu nehrozí z jeho strany vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy. Poukázal na to, že za svoj
exces spôsobený okrem iného požitím alkoholických nápojov bol potrestaný príslušným trestným súdom
v samostatnom trestnom konaní. Má za to, že povinnosťou súdu pri rozhodovaní je aj skúmať ďalší

predpoklad, ktorým je hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana, čo v danom prípade splnené nebolo. Súd vychádzal najmä z potreby nariadenia neodkladného
opatrenia z dôvodu, že dňa 28.7.2017 sa mal dopustiť nebezpečného vyhrážania v zmysle § 360 ods.
1, 2 písm. b/ Trestného zákona, pričom súd o návrhu rozhodol až uznesením zo dňa 2.10.2017. Má za
to, že v čase medzi spáchaním trestného činu a vydaním uznesenia nebolo preukázané, aby nejakým

spôsobom vzbudzoval obavu u žalobkyne. Od uvedeného incidentu, ktorý bol ovplyvnený množstvom
okolností, ktoré súd neskúmal sa za obdobie vyše dvoch mesiacov správal k žalobkyni bez náznaku
násilia, ktoré je pri nariadení neodkladného opatrenia podmienkou. Má za to, že nebol preto osvedčený
návrh nevyhnutnej a bezodkladnej potreby upraviť pomery medzi sporovými stranami. V návrhu je
poukazované iba na jedno jeho konanie, pričom žalobkyňou nebolo preukázané, aby malo ísť o ďalšie

čiastkové konanie, čo táto ani netvrdila, aby ju mal žalovaný niekedy v minulosti fyzicky napádať.
Keďže v súčasnosti už nie sú v manželskom zväzku, minimalizovali sa aj ich spoločné témy, ktoré
počas manželstva museli riešiť a on nemá potrebu so žalobkyňou preberať každodenné udalosti, ktoré
ich počas manželstva spájali alebo rozdeľovali z dôvodu rozdielnych pohľadov - názorov. Nepovažuje
sa domáceho násilníka a preto nevidí dôvod obmedzovať jeho vlastnícke právo k spoločnému bytu.

Zásah vykonaný rozhodnutím súdu nerešpektuje zásadu proporcionality pri rozhodovaní o neodkladnom
opatrení, keď obsah a forma obmedzenia žalovaného prostredníctvom neodkladného opatrenia súčasne
strestomuloženýmsúdomvtrestnomkonanízajehochybnékonanievminulostibyboloneporovnateľnezávažnejšie ako porušenie, resp. ohrozenie jeho práv. Má za to, že neodkladným opatrením zjavne
dochádza aj k porušeniu jeho vlastníckeho práva k majetku (bytu).

7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Táto popierala tvrdenia uvedené v odvolaní, keď
konštatovala, že denno-denne chodil do spoločného bytu v silne podnapitom stave, kedy si ani sám
nepamätal, čo robil, ako prišiel a s kým bol. Pred vydaním neodkladného opatrenia sa jej vulgárne
vyhrážal, že je natoľko múdry, že jeho ruky na jej tele nikto nedokáže, pričom si na ňu kľakol, chytil jej
ruky a začal ju jej vlastnými rukami škrtiť. Skutočnosť, že políciu nevolala denno-denne vysvetlila tým,

že sa hanbila za jeho správanie pred susedmi, keďže žijú v malej dedinskej bytovke, kde každý každého
pozná a o všetkom vie. Nechcela, aby o nej celá dedina rozprávala, aké má problémy so žalovaným a
preto tieto skutočnosti aj kryla. V dôsledku konania žalovaného trpela stresom a úzkosťami. Uvedené
nezhody zotrvali aj po rozvode manželstva, keď bol žalovaný pod vplyvom alkoholu agresívny, rozprával
vulgárne, psychicky týral ju, ako aj ich už plnoletého syna. Spolužitie so žalovaným aj v súčasnosti
považuje za nepredstaviteľné, má vážne obavy o svoj život a zdravie, ako aj o život svojho syna.

8. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa
ust. § 380 ods. 1,2 CSP a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Súd prvej inštancie sa vyporiadal so zákonnými podmienkami pre nariadenie neodkladného opatrenia

a aj správne o tomto návrhu rozhodol, pokiaľ mu vyhovel. Ani počas odvolacieho konania nevyšli
najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvej
inštancie. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvoinštančného rozsudku a
preto sa v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto dôvodov a s
poukazom na obsah odvolacích námietok žalovaného považuje za potrebné k týmto dôvodom dodať:

10. Predbežné opatrenie, ktorého nariadenia sa žalobkyňa domáha, má hmotnoprávny základ v
ust. § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie bolo spolu s ust. § 705a Občianskeho
zákonníka prijaté zákonom č. 526/2002 Z.z. v záujme ochrany týraných osôb, v záujme riešenia jedného
z najakútnejších problémov obetí domáceho násilia, keď tieto sú nútené opúšťať spoločný byt, aby boli

chránené pred ďalším násilím a jeho hrozbou a násilník ostáva v spoločnom byte. Zákonná úprava
preto umožňuje užívacie právo násilníka k spoločnému obydliu, ktoré vyplýva buď z bezpodielového
spoluvlastníctva, alebo zo spoločného nájmu, v záujme ochrany života a zdravia obetí jeho násilníckeho
konania obmedziť. Zvýšená ochrana takto ohrozených osôb je akcentovaná z dôvodu, že k uvedenému
násiliu, resp. jeho hrozbám dochádza v súkromí, čo takto ohrozené osoby zároveň vystavuje do

pomerne obtiažnej dôkaznej situácie. Zákonnými podmienkami pre vyhovenie návrhu je preukázanie,
že dochádza k fyzickému násiliu alebo psychickému násiliu alebo k jeho hrozbe, že toto smeruje
proti spoluvlastníkovi, resp. osobe k tomuto spoluvlastníkovi blízkej, ktorá býva v spoločnom dome
alebo byte a ďalšie spolužitie tejto spoločnej domácnosti sa stáva pre takéto osoby neznesiteľným.
Zákon nestanovuje podmienku opakovaného, resp. trvajúceho negatívneho správania a preto nemožno

vylúčiť vyhovenie návrhu aj v prípade preukázaného jednostranného správania sa a to v závislosti od
konkrétnych okolností a intenzity zásahu.

11. Odvolací súd preto nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného spočívajúcu v tvrdení,
že nedôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia vyplýva z toho, že žalobkyňou označené konanie

z jeho strany bolo iba jednorazovým konaním. Z výpisu z registra trestov Generálnej prokuratúry SR zo
dňa 2.10.2017, ktoré mal súd prvej inštancie v čase svojho rozhodovania už k dispozícii, navyše vyplýva,
že žalovaný bol za žalobkyňou označený skutok nie iba trestne stíhaný, ale už aj právoplatne odsúdený
a to trestným rozkazom Okresného súdu Košice II zo dňa 30.7.2017 pod sp.zn. 0T 133/2017 podľa §
360 ods. 1 a 2b Trestného zákona na odňatie slobody v trvaní 7 mesiacov podmienečne so skúšobnou

dobou v trvaní 1 roka a 6 mesiacov do 31.1.2019. Tento trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa
30.7.2017. Súd v prebiehajúcom konaní je v súlade s ust. § 193 CSP viazaný takýmto rozhodnutím
príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľaosobitnéhopredpisuaotom,ktoichspáchal.Súdjetedaviazanýrozhodnutímpríslušnéhoorgánu
o tom, že žalovaný sa voči žalobkyni dopustil prečinu „nebezpečného vyhrážania“ v zmysle § 360 ods.

1, 2 Trestného zákona za vyhrážanie smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým
spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, pričom uvedeného konania sa dopustí na chránenej
osobe. Žalobkyňa takto preukázala dôvodnosť svojej obavy o svoje zdravie a život, ako aj o zdravie a
život jej syna, čo odôvodňuje aj záver o tom, že ďalšie spolužitie v spoločnom byte so žalovaným bybolo pre ňu neznesiteľným. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj odvolaciu námietku žalovaného,
ktorý akcentuje na svoje vlastnícke právo k spornému bytu. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je
totiž irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo vo vzťahu

k dotknutému domu alebo bytu. Obmedzenie výkonu vlastníckeho práva má v tomto prípade legitímny
účel, ktorý je do značnej miery zdôraznený verejným záujmom. Samotné obmedzenie je pritom vždy
dočasné do doby konečného rozhodnutia o hmotnom práve, ktorému poskytuje neodkladné opatrenie
dočasnú a neodkladnú úpravu.

12. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

13. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí
vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.