Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. máj 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/25/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314212349
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8314212349.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:
36 613 843 proti žalovanému v 1. rade M. B., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom K. XXX/X, W., žalovanej v 2.
rade M. B., nar. X. X. XXXX, trvale bytom K. XXX/X, W. a žalovanému v 3. rade B. B., nar. X. XX. XXXX,
trvale bytom V. XX/XX, W., t.č. bytom A. M. XXX, O., Č. P., za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovaných Združenie na ochranu spotrebiteľov Slovenska, Farská 32, Michalovce, IČO: 42331579, o
zaplatenie 4643,08 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Konanie v časti o zaplatenie 1071,48 eur s ročným úrokom z omeškania 9% z tejto sumy od 02.07.2012
do zaplatenia z a s t a v u j e .

Konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania zo splátok za obdobie od 21.11.2010 do 20.11.2011 v
sume 111,32 eur z a s t a v u j e .

Žalovaným v 1., 2. a 3. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Vedľajšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 22. 10. 2014 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaných v 1. a 2. rade
spoločne a nerozdielne a žalovaného v 3. rade, aby zaplatili žalobcovi sumu 4643,08 eur, kapitalizovaný
úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 21. 11. 2010 do 1. 7. 2012 vo výške 131,86 eur, úrok z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4643,08 eur od 2. 7. 2012 do zaplatenia a na náhradu trov
konania.

Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca, Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48,
Bratislava, IČO: 00 151 653, uzavrel so žalovanými v 1. a 2. rade dňa 4. 3. 2005 Zmluvu č. XXXXXXXXX,
na základe ktorej žalovaným v 1. a 2. rade boli poskytnuté peňažné prostriedky. Žalovaný v 3. rade
prevzal na seba ručiteľský záväzok. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania
peňažných prostriedkov, podmienky pri neplní zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené
v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaní porušili podmienky zmluvy tým, že

úver nesplácali riadne a včas. Zmluvou o postúpení pohľadávok, uzavretej medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalobcom dňa 10. 12. 2009, bola pohľadávka zo zmluvy o úvere postúpená na žalobcu. Ku
dňu postúpenia pohľadávky dlh žalovaných bol vyčíslený na sumu 9990,99 eur, ktorá pozostáva z istiny9298,40 eur a úroku z omeškania 692,59 eur. Žalobca však podal na súd žalobu len o zaplatenie sumy
4643,08 eur s prísl..

Predmetom konania sú splátky úveru za obdobie od 20. 11. 2010 do 20. 2. 2015 v počte 52 a celkovej
výške 4643,08 eur (52x mesačná splátka 89,29 eur, nepremlčané v 4ročnej premlčacej dobe podľa
Obchodného zákonníka) s tým, že splátky pôvodne splatné od 20. 7. 2012 do 20. 2. 2015 sa stali
splatnými dňa 1. 7. 2012, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Tu žalobca poukázal na to,
že právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným úver vo výške 6638,78 eur, ktorý mal byť splácaný v

mesačnýchsplátkachpo89,29eurvždyk20.dňuvmesiaci.Žalobcasisúčasneuplatnilajkapitalizovaný
úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 21. 11. 2010 do 1. 7. 2012 vo výške 131,86 eur, úrok z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4643,08 eur od 2. 7. 2012 do zaplatenia a na náhradu trov
konania.

Dňa 22. 12. 2014 došlo na súd podanie Združenie na ochranu spotrebiteľov Slovenska, Farská 32,

Michalovce, IČO: 42331579, ktoré s poukazom na ustanovenie §93 ods. 2 O.s.p. oznámilo, že vstupuje
do konania ako vedľajší účastník na ochranu a podporu práv žalovaných.

Dňa 13. 2. 2015 došlo na súd podanie žalovaných v 1. a 2. rade, ktorí súhlasili so vstupom vedľajšieho
účastníka do tohto konania. Zároveň vzniesli námietku premlčania a žiadali žalobu žalobcu zamietnuť.

Dňa 11. 3. 2016 došlo na súd podanie žalobcu, ktorý prostredníctvom právneho zástupcu, žiadal
žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne a žalovaného v 3. rade zaviazať na zaplatenie sumy
3571,60 eur, úroku z omeškania zo splátok za obdobie od 21. 11. 2011 do 1. 7. 2012 vo výške 20,54 eur,
úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3571,60 eur od 2. 7. 2012 do zaplatenia a na náhradu

trov konania. V prevyšujúcej časti zobral žalobu späť.

Podľa ustanovenia §96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie,
a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa ustanovenia §96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych
dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa ustanovenia §96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde

k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne
o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie istiny 1071,48 eur s úrokom z omeškania 9% ročne z

tejto sumy od 02.07.2012 do zaplatenia a v časti o zaplatenie úroku z omeškania zo splátok za obdobie
od 21.11.2010 do 20.11.2011 v sume 111,32 eur, preto súd konanie v tejto časti v súlade s citovanými
ustanoveniami zastavil, pričom toto čiastočné zastavenie konania je aj v záujme žalovaných v 1. až 3.
rade.

Po čiastočnom späťvzatí žaloby teda žalobca požadoval zaplatenie sumy 3571,60 eur (40x mesačná
splátka 89,29 eur, nepremlčané v 3ročnej premlčacej dobe podľa Občianskeho zákonníka), úroku z
omeškania zo splátok za obdobie od 21. 11. 2011 do 1. 7. 2012 vo výške 20,54 eur, úroku z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 3571,60 eur od 2. 7. 2012 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, podaním doručeným súdu dňa 31. 3. 2016, trval na
podanej žalobe. Uviedol, že k mimoriadnej splatnosti úveru došlo dňa 1. 7. 2012 na základe Oznámenia
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, pričom uvedené oznámenia boli žalovaným odoslané, o čom svedčia
predložené poštové hárky. Má za to, že má aktívnu legitimáciu v danej veci, aj keď na základe
dopytovania pôvodného veriteľa, spoločnosť SLSP a.s. nedisponuje výzvou, adresovanou žalovaným

ešte pred postúpením pohľadávky žalobcovi. Poukázal na dôvodovú správu k ustanoveniu §92 ods. 7
Zák. č. 483/2001 Z.z., podľa ktorej možno postúpiť nezosplatnenú pohľadávku banky osobe, ktorá nie
je bankou a to bez súhlasu dlžníka. Z gramatického výkladu ustanovenia §92 ods. 8 Zák. o bankách je
zrejmé, že zákonodarca rozlišuje dva pojmy - peňažný záväzok ako celok a časť peňažného záväzku.Predmetné ustanovenie je potrebné vykladať tak, že pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením čo len časti
peňažného záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku,
nie len časť, s ktorou je dlžník v omeškaní. V opačnom prípade, pokiaľ by mohlo dôjsť k postúpeniu len

časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to v predmetnom ustanovení výslovne
uvedené. V tejto problematike poukázal aj na názor doc. B.. C. R., O.., L..M.. podľa ktorého účelom
ustanovenia §92 Zákona o bankách, je úprava výnimiek z bankového tajomstva. To znamená, že ak
banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť
postúpenia pohľadávky v zmysle §524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môžu byť

spojené len sankcie vyplývajúce zo Zákona o bankách.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného v 1. a 3. rade a oboznámením sa s predloženými
listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o splátkovom úvere, dohodou o ručení, všeobecnými obchodnými
podmienkami, zmluvou o postúpení pohľadávok a jej prílohami, oznámeniami o postúpení pohľadávok,
oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru + poštovým hárkom, pokusom o zmier a zistil tento

skutkový stav.

Dňa 4. 3. 2005 právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., Suché mýto 4,
Bratislava, IČO: 00 151 653 ako veriteľ a žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci, uzatvorili Zmluvu o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy žalovaným v 1. a 2. rade bol poskytnutý

úver na bývanie vo výške 3638,78 eur (200 000 Sk) pri premenlivej úrokovej sadzbe 9,6% ročne v deň
podpisu Zmluvy. Žalovaní sa zaviazali poskytnutý úver splatiť pravidelnými mesačnými splátkami po
89,29 eur (2690 Sk), splatnými vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, s dátumom prvej splátky 20. 4.
2005 a dátumom poslednej splátky 20. 2. 2015.

Dohodou o ručení zo dňa 4. 3. 2005, žalovaný v 3. rade vyhlásil, že ako ručiteľ uspokojí pohľadávky
veriteľa zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú uzatvorili Slovenská sporiteľňa, a.s.,
Suché mýto 4, Bratislava, IČO: 00 151 653 ako veriteľ a žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci, v prípade,
ak tieto pohľadávky veriteľa neuhradia dlžníci riadne a včas.

Súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky.

Podľa čl. 7.6.1. písm. a), a) Všeobecných obchodných podmienok, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek
zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta a/alebo ak je klient v omeškaní so
splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10dní, banka je oprávnená vyhlásiť

mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný
splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti.

Žalobca predložil súdu Zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/R. zo dňa 10. 12. 2009 a prílohy
k tejto zmluve, na základe ktorých právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova

48, Bratislava, IČO: 00 151 653, mal postúpiť svoju pohľadávku voči žalovaným vo výške 9990,99 eur,
na žalobcu. Uvedenú skutočnosť právny predchodca žalobcu oznámil žalovaným v 1.,2. a 3. rade listami
zo dňa 29. 12. 2009.

Podľa Prílohy č. 1 k uvedenej zmluve o postúpení pohľadávok, dlh žalovaných ku dňu postúpenia

pohľadávky mal predstavovať sumu 9990,99 eur, ktorá pozostávala z istiny 9298,40 eur a úroku z
omeškania 692,59 eur s tým, že žalovaní sú v omeškaní so splácaním 1147 dní.

Listami zo dňa 12. 6. 2012 žalobca oznámil žalovaným v 1. - 3. rade, že ku dňu 12. 6. 2012 došlo k
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru z dôvodu, že žalovaní porušili svoju povinnosť splácať úver

riadne a včas. Súčasne žalobca vyčíslil dlh žalovaných na sumu 9880,99 eur a vyzval ich úhrade dlhu do
15 dní od doručenia tohto oznámenia. O doručení týchto oznámení žalovaným, žalobca predložil súdu
doklad - poštový hárok, ktorý však svedčí len o odoslaní uvedených listov.

Pokusom o zmier zo dňa 29. 9. 2014 žalobca vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy vo výške

14 401,46 eur.

Na pojednávaní súd vypočul žalovaného v 1. rade, ktorý ospravedlnil neúčasť žalovanej v 2. rade a
uviedol, že žalovaná v 2. rade je jeho manželkou a nemohla sa pojednávania zúčastniť, pretože sa staráo ich zdravotne ťažko postihnutú dcéru. Žalovaný v 1. rade potvrdil, že spolu s manželkou uzatvorili so
Slovenskou sporiteľňou zmluvu o úvere a žalovaný v 3. rade bol v pozícii ručiteľa. V súčasnosti žalovaný
v 1. rade spolu s manželkou sú však v takej situácii, že nie sú schopní žalovanú sumu uhradiť, keďže

majú tri maloleté deti o obaja nemajú stále zamestnanie.

Žalovaný v 3. rade bol vypočutý pred dožiadaným súdom Okresným súdom Z. L., Česká republika, kde
uviedol,žespodanoužalobounesúhlasí.Mávedomosťotom,ževspornomúverovomvzťahuvystupuje
ako ručiteľ, avšak vôbec nemal vedomosť o tom, že žalovaní v 1. a 2. rade prestali úver splácať, keďže

nie je s nimi v žiadnom kontakte. Na úhradu žalovaného dlhu nemá ani finančné prostriedky, keďže je
dlhodobejšie neschopný pracovať pre zdravotné problémy.

Právnyzástupcažalobcunapojednávaniachtrvalnapodanejžalobevcelomrozsahu.Poukázalnato,že
predmetom konania je nárok vo vzťahu k žalovaným - splátky úveru nepremlčané v 3ročnej premlčacej
dobe, t.j. 40splátok za obdobie 3rokov, splatných od 21. 11. 2011 do 21. 2. 2015. Súčasťou nároku je aj

kapitalizovaný úrok a úrok z omeškania od 2. 7. 2012. Žalobca má za to, že v konaní bolo preukázané,
že zmluvu o úvere uzatvorili žalovaní v 1. a 2. rade a žalovaný v 3. rade pristúpil k tejto zmluve ako
ručiteľ. Aktívnu legitimáciu žalobca nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky a oznámení o
postúpení pohľadávky zo strany pôvodného veriteľa SLSP, ktoré boli adresovaný jednotlivým žalovaným
aj s predložením doručeniek. Na otázku súdu, aby žalobca svoju aktívnu legitimáciu preukázal aj výzvou

pôvodného veriteľa, ktorá mala byť doručovaná samostatne v súlade s ustanovením §92 ods. 8 Zákona
o bankách pred postúpením pohľadávky, právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že zvláštnou
výzvou nedisponuje a oznámenie o postúpení pohľadávky súčasne považuje aj za túto výzvu, ktorá bola
v tomto oznámení obsiahnutá.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že podanú žalobu je potrebné zamietnuť.

Súd mal dostatočne preukázané v danej veci, že žalovaným v 1. a 2. rade ako dlžníkom, Slovenskou
sporiteľňou, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 ako veriteľom, boli poskytnuté finančné
prostriedky za účelom zabezpečenia bývania vo výške 3638,78 eur na základe Zmluvy o splátkovom

úvere zo dňa 4. 3. 2005 č. XXXXXXXXXX.

Ďalej súd mal za preukázané, že žalovaní sa poskytnuté peňažné prostriedky zaviazali vrátiť veriteľovi
pri ročnom úroku 9,6%, platnom v deň podpisu zmluvy a to mesačnými splátkami po 89,29 eur, splatnými
vždy k 20. dňu v mesiaci, s dátumom splatnosti prvej splátky 20. 4. 2005 a dátumom splatnosti poslednej

splátky 20. 2. 2015.

Taktiež mal súd za preukázané, že žalovaný v 3. rade Dohodou o ručení zo dňa 4. 3. 2005, vyhlásil, že
akoručiteľuspokojípohľadávkyveriteľazoZmluvyosplátkovomúvereč.XXXXXXXXXX,ktorúuzatvorili
Slovenská sporiteľňa, a.s., Suché mýto 4, Bratislava, IČO: 00 151 653 ako veriteľ a žalovaní v 1. a 2.

rade ako dlžníci, v prípade, ak tieto pohľadávky veriteľa neuhradia dlžníci riadne a včas.

Ďalej podľa listinných dôkazov, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10. 12. 2009, spoločnosť
Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava, mala postúpiť svoju pohľadávku zo zmluvy o úvere voči žalovaným,
na žalobcu. Dlh žalovaných ku dňu postúpenia pohľadávky mal predstavovať sumu 9990,99 eur, ktorá

pozostáva z istiny 9298,40 eur a úroku z omeškania 692,59 eur. K tomuto postúpeniu pohľadávky malo
dôjsť ešte pred dohodnutou splatnosťou poslednej splátky.

Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia §92 ods. 8 Zák. č. 483/2001 Z.z., ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky

zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bezsúhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením

čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok

a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa ustanovenia §525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká
najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani
pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

Súd postupoval v zmysle vyššie citovaného ustanovenia §92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., ktoré
ukladá banke, pred tým ako postúpi svoju pohľadávku, povinnosť splnenia určitých podmienok.
Predpokladom postupiteľnosti pohľadávky v zmysle toho ustanovenia je, aby bol klient s jej plnením
v omeškaní aspoň 90 dní a aby banka na jej splnenie klienta písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady
nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, a teda jej postúpenie je objektívne neprípustné,

zakázané a je v priamom rozpore so zákonom. Ako také je teda neplatné, a to nie len medzi stranami,
ale aj navonok, voči dlžníkovi.

Vo všeobecnosti vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého
fyzická či právnická osoba je subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Pokiaľ

ide o dvojstranné právne pomery, v ktorých účastníci konania stoja svojimi návrhmi proti sebe, môžeme
hovoriť buď o vecnej legitimácii aktívnej (na strane žalobcu), alebo o vecnej legitimácii pasívnej (na
strane žalovaného). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne
oprávnenie, alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto
oprávnenie nemá, alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Žalobca svoje nároky

voči žalovaným odvodzuje zo zmluvy, ktorú títo uzavreli so Slovenskou sporiteľňou, a.s., teda bankou
poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie, čo je skutočnosť všeobecne známa (§ 121 O.s.p.).
Tieto nároky mal žalobca získať postúpením. Preto je potrebné sa v prvom rade zaoberať otázkou, či
zistený skutkový stav opodstatňuje záver, že postúpenie je voči dlžníkovi platné a účinné.

Vyššie uvedené ustanovenie zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa
zmenou veriteľa zmenil. Podľa názoru súdu pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať
za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené
špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle §27 a nasl. zákona č.
483/2001 Z. z., ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a

povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky
z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah
právneho vzťahu medzi veriteľom-postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom-
postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie §525 ods. 1
Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ

povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka.

Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie §92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. dovoľuje banke
postúpiťjejpohľadávkyvočiklientovizasplnenieurčitýchvyššieuvedenýchpodmienok,ktorýchsplnenie
však súd v danom konaní preukázané nemal. Postúpenie pohľadávky v danom prípade tak bolo v

priamom rozpore s ustanovením §525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Účelom uvedeného ustanovenia
je totiž okrem iného aj ochrana dlžníka pred tým, aby jeho dlh v prípadoch uvedených v cit. ustanovení
prešiel na inú osobu než toho veriteľa, voči ktorému pôvodne vznikol. Kým teda v iných prípadoch
neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto
neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa

§526 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v §525
Občianskeho zákonníka, ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle §526 Občianskeho zákonníka,
nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol
oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.Z už uvedeného teda vyplýva absolútna neplatnosť postúpenia, pričom postupca v súdnom konaní,
v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, je povinný v zmysle §120 ods. 1 O.s.p. tvrdiť a

dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného
postúpenia. Postupca, ktorému mala byť pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného
povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na
splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň
90dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.

Podľa tvrdenia žalobcu, list „oznámenie o postúpení pohľadávky“, považuje súčasne aj za výzvu
pôvodného veriteľa v súlade s ustanovením §92 ods. 8 Zákona o bankách pred postúpením pohľadávky.
S týmto názorom sa však súd nestotožnil, pretože toto oznámenie o postúpení pohľadávky je zo dňa
29. 12. 2009, avšak k postúpeniu pohľadávky podľa predloženej zmluvy došlo pred týmto dátumom, t.j.
10. 12. 2009. Výzva podľa ustanovenia §92 ods. 8 Zákona o bankách má však spĺňať podmienku, že

má byť vykonaná ešte pred postúpením pohľadávky. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 03.02.2016, kde v obdobnom prípade krajský
súd zaujal rovnaký postoj.

Z dôvodu, že súd nemal v tomto konaní preukázané, že by právny predchodca žalobcu splnil podmienky

v súlade s ustanovením §92 ods. 8 Zákona o bankách, t.j. že by žalovaných pred postúpením písomne
vyzval na plnenie dlhu, čo malo za následok neplatné postúpenie pohľadávky a tým aj nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v danom konaní, preto súd žalobu žalobcu zamietol a to aj vrátane
požadovaného úroku z omeškania.

O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa ustanovenia §142 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením §146 ods. 2 O.s.p..

V časti o zaplatenie istiny 1071,48 eur s úrokom z omeškania 9% ročne z tejto sumy od 2. 7. 2012 do
zaplatenia a v časti o zaplatenie úroku z omeškania zo splátok za obdobie od 21. 11. 2010 do 20. 11.

2011 v sume 111,32 eur, súd konanie zastavil, pretože žalobca zobral žalobu v tejto časti späť. Súd
má za to, že v tejto časti patrí náhrada trov konania žalovaným, pretože v tejto časti zavinil zastavenie
konania žalobca a to tým, že zobral žalobu v tejto časti späť.

V časti o zaplatenie sumy 3571,60 eur, úroku z omeškania zo splátok za obdobie od 21. 11. 2011 do 1.

7. 2012 vo výške 20,54 eur a úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3571,60 eur od 2. 7. 2012
do zaplatenia, súd žalobu žalobcu zamietol, čo predstavuje neúspech žalobcu a úspech žalovaných a
teda aj v tejto časti by patrila náhrada trov konania žalovaným. Keďže žalovaní si však náhradu trov
konania neuplatnili a ani nevyčíslili, súd im náhradu trov konania nepriznal.

Čo sa týka trov vedľajšieho účastníka, vystupujúceho na strane žalovaných, súd má za to, že procesné
postavenie vedľajšieho účastníka je odvodené od procesného postavenia účastníka, na strane ktorého
vystupuje a úspech, resp. neúspech tohto účastníka a jeho právo na náhradu trov konania má vplyv aj na
úspech, resp. neúspech vedľajšieho účastníka a právo na náhradu jeho trov. V danom prípade žalovaní,
na ktorého strane vystupoval vedľajší účastník, majú právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu,

preto vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných, tiež patrí náhrada trov konania v plnom rozsahu.
Taktiež vedľajší účastník na strane žalovaných si neuplatnil a ani nevyčíslil náhradu trov konania, pričom
navyše súd tu poukazuje, že vedľajší účastník na strane žalovaných vo veci nepodal žiadne vyjadrenie.
Preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie olehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).