Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6Csp/29/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317202194
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8317202194.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v spore žalobkyne Q. Š.Š., nar. XX. X. XXXX,

Z. XX, okr. M. proti žalovanej Rapid life, životná poisťovňa, a.s., Garbriarska 2, P.O.Box A-41, Košice,
zast. B.. T. A., správca na výkon nútenej správy, so sídlom J. XXXX/X, C., o zaplatenie 461,40 eur s
prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á uhradiť žalobkyni 461,40 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
z dlžnej sumy ročne od 22.12.2016 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

P r i z n á v a žalobkyni vo vzťahu k žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala dňa 27. 2. 2017 na tunajší súd žalobu, ktorú doplnila podaním doručeným súdu
dňa 29. 9. 2017 a ktorou žiadala žalovanej uložiť povinnosť uhradiť žalobkyni 461,40 eur s úrokom z
omeškania vo výške 5,75% ročne od 6. 12. 2016 do zaplatenia.

Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobkyňa ako poistník uzatvorila so žalovanou zmluvu č. 4169900026 zo
dňa 20. 5. 2004, týkajúcu sa životného poistenia a úrazového poistenia. Dňa 1. 9. 2015 došlo k úrazu

- zlomenine zápästia ľavej ruky. Po nahlásení tohto úrazu, žalovaná listom zo dňa 6. 12. 2016 pod č.
4169900026 oznámila likvidáciu poistnej udalosti a priznala žalobkyni poistné plnenie vo výške 461,40
eur s tým, že tento nárok mal byť uhradený na účet žalobkyne do 15dní od oznámenia o likvidácii poistnej
udalosti. Napriek výzvam žalobkyne, žalovaná jej túto sumu neuhradila a preto žalobkyňa podala na
súd žalobu.

2. Súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu zo dňa 9. 3. 2017 č.k. XCsp/XX/XXXX-X, proti

ktorému žalovaná v zákonom stanovenej lehote podal odpor s odôvodnením vo veci samej a preto súd
uznesením zo dňa 11. 5. 2017 č.k. XCsp/XX/XXXX-XX v spojení s uznesením zo dňa 11. 8. 2017 č.k.
6Csp/29/2017-52 zrušil vydaný platobný rozkaz.

3. V odpore proti platobnému rozkazu, doručenom súdu dňa 29. 3. 2017, žalovaná uviedla, že v danej
veci je si potrebné vyjasniť, či poistná zmluva platne vznikla. Poistná zmluva platne nevznikne, ak
nemá všetky podstatné obsahové náležitosti podľa §788 OZ. Ak chýba niektorá podstatná náležitosť

zmluvy, potom je takáto zmluva absolútne neplatná. S rozporom so zákonom spája §39 OZ absolútnu
neplatnosť právneho úkonu, pritom je absolútne podružné a irelevantné to, z akej oblasti je zákon,
ktorému skúmaný právny úkon svojim obsahom odporuje (verejné právo či súkromné právo). Poistné
je bez pochybností podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy. Platnosť hmotno-právneho úkonu trebaskúmať podľa právneho stavu v čase jeho uzavretia. V čase uzavretia poistnej zmluvy malo byť
poistné uvedené v poistnej zmluve v súlade s § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991
Zb. o poisťovníctve stanovené tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu, ktorým bola požiadavka, aby

kalkulácie a sadzby poistného (t. j. výška poistného, resp. cena poistenia) v štátom schvaľovanom
obchodnom pláne, z ktorého žalovaný pri vpísaní poistného do poistnej zmluvy musel vychádzať,
zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom pláne. V protokole z roku 2007 Národná
banka Slovenska skonštatovala, že poistné v poistnej zmluve bolo v rozpore s ust § 31a zák. č.
95/2002 Z. z. a že je v rozpore s ust. § 35 zák. č. 8/2008 Z. z. V zmysle citovaných ustanovení výška

poistného musí zabezpečovať trvalú (v ponímaní zák. č. 24/1991 Zb. dlhodobú) splniteľnosť všetkých
záväzkov poisťovne vrátane tvorby dostatočných technických rezerv (ide o podmnožinu tvorenú výlučne
z poistného, ktorá musí byť logicky nesprávna, ak je nesprávne stanovená výška čitateľa pri správnom
menovateľovi, čo plynie zo str. 2 a 5 priloženej Notárskej zápisnice G. XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX). Z
predložených listín (napr. O. XXXX, znalecký posudok č. X/XXXX, stanovisko zodpovedného aktuára)
vyplýva jednoznačné skutkové zistenie, že poistné v poistnej zmluve žalobcu bolo od počiatku určené

v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, a teda bolo protizákonné, čo znamená, že bolo
neplatné. V takomto nezákonnom poistení produktu F.-C. žalovaného orgán štátu - Ministerstvo financií
utvrdzoval i svojimi následnými kontrolami. Podstatná náležitosť poistnej zmluvy - poistné - bolo pre
rozpor so zákonom od počiatku absolútne neplatné. Ide o neplatnosť jednej z podstatných náležitostí
poistnej zmluvy, ktorá má za následok neplatnosť celej poistnej zmluvy. Z listu NBS č. U.-XXXXX/

XXXX zo dňa X.XX.XXXX- odborného vyjadrenia vyplýva skutkové zistenie, že v čase pred rokom 2002
sa sadzby poistného, teda výška poistného schvaľovala a takáto výška poistného sa stala záväznou.
To, že výšku poistného určil verejno-právny subjekt v rozpore s vtedajším zákonom je významnou
skutkovou okolnosťou. V prípade danej poistnej zmluvy nejde o klasickú súkromno-právnu zmluvu,
ide o tzv. regulovanú zmluvu, ktorá predstavuje medzistupeň medzi súkromným a verejným právom.

Národná banka Slovenska okrem iného zistila, že poistné je stanové „zle a nízko", teda že je stanovené
protizákonne. Uvedený nedostatok, pretože zhodou okolností je poistné schválené v období rokov 1991
až 2002 nie len parametrom významným pre orgán dohľadu v roku 2007, 2008 (NBS), ale zároveň podľa
Občianskeho zákonníka aj podstatnou obsahovou náležitosťou poistnej zmluvy, mal teda právny priemet
aj vo vzťahu ku poistnej zmluve, ktorá má byť právnym základom nároku uplatnenom v tomto konaní.

Poistné stanovené nesprávne pre rozpor so zákonom nemôže byť zároveň zákonné. Uplatňovanie
akéhokoľveknárokuzneplatnejpoistnejzmluvynemôžeobstáť,pretožeabsolútneneplatnýprávnyúkon
so sebou nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych povinností a ani práv, t. j. ani práva na akékoľvek
poistné plnenie. Absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nedá zhojiť. Ak je poistná zmluva neplatná,
potom je akýkoľvek nárok z takejto zmluvy neodôvodnený. Preto žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú

zamietnuť.

4. Súd vypočul žalobkyňu a oboznámil sa s listinnými dôkazmi, najmä s poistnou zmluvou, odkupnou
hodnotou poistnej zmluvy, oznámením žalovanej o likvidácii poistnej udalosti, protokolom NBS z
dohľadu vykonaného u žalovaného U.-XXXXX/XXXX, oznámením NBS o skončení dohľadu na mieste,

odpoveďou NBS na žiadosť o predĺženie termínu, znaleckým posudkom č. X/XXXX vo veci náhrady
škody a ušlého zisku, notárskou zápisnicou G., G. XXXXX/XXXX, G. XXXXX/XXXX, odpoveďou NBS
adresovanou Arbitrážnemu súdu C., povolením MF SR na výkon poisťovacej činnosti, protokolom o
kontrole MF SR, výpisom z obchodného registra žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav.

5. Žalovaná je obchodná spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I v odd.
Sa, vo vl. č. XXX/Z. v období od 06.06.1994 do 13.02.1995 pod obchodným názvom Prvá Česko
- slovenská všeobecná, a.s., od 14.02.1995 do 02.11.2006 pod obchodným názvom Prvá česko -
slovenskápoisťovňa,a.s.,od03.11.2006do31.12.2008podobchodnýmnázvomPrváčesko-slovenská
poisťovňa Rapid, a.s. a od 01.01.2009 pod obchodným názvom Rapid life životná poisťovňa, a.s..

6. Dňa 20. 5. 2004 došlo k uzatvoreniu Poistnej zmluvy Kapital č. XXXXXXXXXX medzi spoločnosťou
Prvá Česko-slovenská poisťovňa, a.s. ako poisťovateľom a žalobkyňou ako poistenou i poistníkom.
Pokiaľ ide o poistné podmienky, tak zmluva bola uzatvorená na poistnú dobu 20rokov so začiatkom
poistenia 21.5.2004 a koniec poistenia bol stanovený na 21.5.2024. Zároveň bola určená mesačná

platba poistného pre životné poistenie 525 Sk a mesačná platba úrazového pripoistenia 95 Sk (22 Sk
pre prípad vzniku plnej invalidity u poisteného následkom úrazu, 10 Sk pre prípad smrti poisteného
následkom úrazu a 63 Sk pre prípad vzniku trvalých následkov u poisteného následkom úrazu) a toplatbou z osobného účtu. Spolu sa teda žalobkyňa zaviazala uhrádzať mesačné poistné 620 Sk (20,58
eur) a zároveň bolo dojednané, že doba platenia poistného je 15 rokov.

Poistná suma pre prípad dožitia bola určená na sumu 70 000 Sk (2323,57 eur) a rovnaká poistná suma
bola určená pre prípad smrti poisteného. Čo sa týka úrazového poistenia, pre prípad plnej invalidity
poisteného následkom úrazu bola určená poistná suma 100 000 Sk (3319,39 eur), pre prípad smrti
poisteného následkom úrazu bola určená suma 50 000 Sk (1659,69 eur) a pre prípad vzniku trvalých
následkov u poisteného následkom úrazu bola určená suma 250 000 Sk (8298,48 eur).

Ďalšie nároky poisteného, resp. poistníka vyplývajúce z uvedeného poistenia sú obsiahnuté vo
Všeobecných poistných podmienkach PČSP a.s., ktoré sú súčasťou Návrhu poistnej zmluvy.

7. Listom zo dňa 6. 12. 2016 žalovaná oznámila žalobkyni, že zlikvidovala jej oznámenú poistnú udalosť.
Zobsahutohtolistuvyplýva,žežalobkyňadňa1.9.2015utrpelaúraz,poktoromjejostalitrvalénásledky.

Po lekárskom a právnom posúdení žalovaná vyhlásila, že boli splnené všetky podmienky v zmysle
ustanovení Občianskeho zákonníka, všeobecných poistných podmienok Rapid life ŽP, ako i dojednania
v poistnej zmluve a na základe toho žalovaná vyplatí žalobkyni poistné plnenie vo výške 461,40 eur a
to do 15dní formou prevodu na účet žalobkyne.

8. Podľa rozhodnutia MF SR č. XX/XXXX/XXXX zo dňa 30.5.1995 bolo žalovanej - vtedy s názvom
Prvá česko-slovenská poisťovňa a.s. - udelené povolenie na výkon poisťovacej činnosti na území SR,
súčasťou povolenia boli i schválené všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie.

9. Podľa protokolu o kontrole vyhotoveného Ministerstvom financií SR oddelenie dozoru nad

poisťovníctvom v spojení so Súladom medzi produktmi ponúkanými na trhu a schválenými všeobecnými
poistnými podmienkami a obchodným plánom týkajúci sa kontroly vykonanej v čase od 9.-25.6.1999,
neboli u žalovaného pri kontrole obchodného plánu a kalkulácii všetkých ponúkaných produktov na trhu
zistené žiadne závažné nedostatky.

10. V protokole NBS, odbor dohliadací č. U.-XXXXX/XXXX z októbra 2007 (výňatok) z dohľadu
vykonaného u žalovaného od 30.4.2007 do 5.9.2007 bolo konštatované, že kalkulačné vzorce nie sú
v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné
vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa žalovaný zaväzuje
plniť v prípade nastania poistnej udalosti. Skupina dohľadu na danú skutočnosť upozornila zástupcov

poisťovne.Ktomuzástupcoviažalovanejuviedli,žeichinformačnýsystémpoužívanavýpočetpoistného
a technických rezerv správne poistno-matematické metódy, ktoré sú zohľadnením všetkých záväzkov
voči poisteným. Skupine dohľadu algoritmus výpočtu technických rezerv v informačnom systéme nebol
sprístupnený, a teda nebolo možné overiť správnosť tohto algoritmu. Taktiež bolo žalovanému vytknuté,
že zmenil kalkulačné vzorce na výpočet poistného a technických rezerv produktov ŽP vo svojom

informačnom systéme a zmenené kalkulačné vzorce neoznámil do 10 dní pred ich účinnosťou.

V notárskej zápisnici G. XX/XXXX, G. XXXXX/XXXX G. XXXXX/XXXX zo dňa 2.6.2008 je uvedené, že
hlavným problémom medzi dohľadom a PČSP Rapid a.s. je otázka kalkulácie poistného a nadväzne
otázka tvorby technických rezerv. Poistné bolo poisťovňou počítané z poistnej sumy na smrť, pričom

správne malo byť počítané z vyššej poistnej sumy na dožitie pri produkte s názvom F.-C. a to je chybné
z poistno-matematického pohľadu. Ide o nízke nesprávne kalkulované poistné pri produkte F.-C..

11. Listom NBS č. U.-XXXX/XXXX z 15.2.2008 boli určené a oznámené lehoty žalovanému na prijatie
a splnenie opatrení na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade a na predloženie

písomných správ, a to do 10 pracovných dní od doručenia tohto listu, prijať opatrenia na odstránenie a
nápravu nedostatkov uvedených v protokole z dohľadu predovšetkým nedostatkov zistených v oblasti
nedostatočnosti technických rezerv, a to do 31.3.2008 prijať opatrenia na nápravu nedostatkov, do
10.4.2008 predložiť NBS správu o splnení prijatých opatrení. Uvedené lehoty boli predlžené listom z
18.3.2008 č. U.-XXXX/XXXX.

12. Podľa listu NBS č. U.-XXXXX/XXXX adresovaného Arbitrážnemu súdu Košice s.r.o. z 2.12.2013
kalkulácie a sadzby poistného plnenia UDP-K boli v rámci obchodného plánu činnosti poisťovne
odsúhlasené Ministerstvom financií SR v rámci povoľovacieho konania a po vydaní povolenia satak stali pre poisťovňu záväznými. NBS ani jej právny predchodca nevydali žiadne rozhodnutie,
ktorým by sa menilo alebo rušilo rozhodnutie MF SR vo vzťahu k poistnému produktu F.-C.. Protokol
NBS č.U.-XXXXX/XXXX z 29.7.2007 uvádza nedostatky a porušenia zistené dohľadom na mieste

vykonaným NBS v poisťovni v roku 2007 a súčasne uvádza odporúčania na odstránenie zistených
nedostatkov. V protokole konštatovala, že kalkulačné vzorce (medzi nimi aj produktu F..C.) nie sú
v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a nezohľadňujú všetky záväzky
voči poisteným, ktoré sa žalovaný zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti. V dôsledku
tejto poistno-matematickej nesprávnosti už poisťovňa nemohla naďalej používať kalkulácie a sadzby

produktu F.-C. uvedené v obchodnom pláne činnosti poisťovne, čím sa stalo rozhodnutie MF SR
vo vzťahu k poisteniu F.-C. materiálne neplatným. Poisťovňa sa aplikáciou nesprávnych poistno-
matematických postupov vystavovala riziku, že v prípade dožitia sa poisteného konca poistnej doby
nebude mať dostatok finančných prostriedkov na výplatu poistnej sumy na dožitie. NBS s cieľom stability
finančného trhu preto uložila poisťovni prijať také opatrenia, ktoré by odstránili nedostatok (poistno-
matematickú chybu) v kalkuláciách dotknutých produktov a tým umožnila správnu tvorbu technickej

rezervynaživotnépoistenie.Nesprávnypoistno-matematickýpostuppoisťovnebolopotrebnérevidovať,
nesprávne kalkulácie prepočítať a prijať opatrenia, ktoré by odvrátili riziko nesprávnej tvorby technickej
rezervy na životné poistenie. NBS však nešpecifikovala konkrétny postup na odstránenie nedostatkov v
činnosti poisťovne, spôsob prijatia opatrení na odstránenie nedostatkov bol na vlastnej úvahe poisťovne.

13. Žalobkyňa na pojednávaní trvala na podanej žalobe v celom rozsahu. Poukázala na to, že dňa 20. 5.
2004 uzatvorila poistnú zmluvu s Prvou československou poisťovňou Košice, ktorá bola predchodcom
súčasného žalovaného. Roky platila mesačné poistné cca 600 Sk, neskôr cca 20 eur. Preto keď sa jej
dňa 1. 9. 2015 stal úraz zápästia ľavej ruky, uplatnila si u poisťovne nárok na poistné plnenia. Poisťovňa
jej zaslala oznámenie o likvidácii poistnej udalosti, ktorým jej priznala 461,40 eur, ktorá jej mala byť

poukázaná do 15dní prevodom na účet. Napriek telefonickým urgenciám jej žalovaná uvedenú sumu
nevyplatila. Preto podala žalobu na súd s tým, že je sklamaná z toho, že celý život z dôchodku platila
poistné a nakoniec jej nevyplatili poistné plnenie.

14. Po takto vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že podanej žalobe je potrebné vyhovieť čo

do uplatňovanej istiny a v časti úroku z omeškania.

Podľa ustanovenia §788 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia poistnej
zmluvy (ďalej v texte len Občianskeho zákonníka), poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo

právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa ustanovenia §788 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistná zmluva obsahuje najmä
a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,
b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,

c) poistnú dobu,
d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,
f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení

poistenia.

Podľaustanovenia§788ods.3Občianskehozákonníka,súčasťoupoistnejzmluvysúvšeobecnépoistné
podmienkypoistiteľa(poistnépodmienky),naktorésapoistnázmluvaodvolávaaktorésúknejpripojené
alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa ustanovenia §788 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v poistnej zmluve sa možno od poistných
podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ
je to na prospech poisteného.

Podľa ustanovenia §790 písm. b) Občianskeho zákonníka, poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad
jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie
osôb);Podľa ustanovenia §795 ods. 1 Občianskeho zákonníka, povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na
poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne
už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.

Podľa ustanovenia §796 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu,
je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že
poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).

Podľa ustanovenia §797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto
zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie,
alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

Podľa ustanovenia §797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane
skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Podľa ustanovenia §797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len
čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa
musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa
poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný

preddavok.

Podľa ustanovenia §799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto má právo na plnenie, je povinný bez
zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie
o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné

podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

Podľa ustanovenia §816 Občianskeho zákonníka, z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola
vyplatená dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok, alebo aby mu bolo

poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

Podľa ustanovenia §43 Občianskeho zákonníka, účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných
vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

15. Pokiaľ ide o uplatnený nárok žalobcu súd musel predovšetkým skúmať, či došlo medzi stranami
sporu k platnému uzavretiu poistnej zmluvy s ohľadom na dohodnutú výšku poistného ako jednej z
podstatných náležitostí zmluvy, keď podľa tvrdenia žalovaného dojednané poistné bolo v rozpore s ust.
§ 31a zák. č. 95/2002 Z. z., čo malo podľa § 39 OZ spôsobiť absolútnu neplatnosť zmluvy. K tomu súd
uvádza, že postavenie a činnosť žalovaného pri výkone poisťovníctva sú zo strany štátnych orgánov

regulované normami verejného práva, predovšetkým zákonom č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve, zákonom
č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska a zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným
trhom a na základe toho boli preukázané zásahy štátu do podnikateľskej činnosti žalovaného od
počiatku podnikania schválením matematického vzorca v rámci obchodného plánu poisťovacej činnosti
poisťovne MF SR (č.j. XX/XXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX), ďalej dohľadom vykonaným NBS, ako

nastupujúcim orgánom dohľadu nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom (Protokol č.U.-XXXXX/XXXXz
XX.XX.XXXX), kedy bolo zistené, že „kalkulačné vzorce uvedené v poistno-matematických modeloch
produktov životného poistenia nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného
atechnickýchrezervanezohľadňujúvšetkyzáväzkyvočipoisteným,ktorésaPČSP(žalovaná)zaväzuje
plniť v prípade vzniku poistnej udalosti, pričom najkritickejšie produkty boli F.-C. a Kapitál, nakoľko

problémom bolo nízke kalkulované poistné počítané pri poistnej sadzbe z poistnej sumy na smrť
namiesto z poistnej sumy na dožitie a v neposlednom rade aj oznámenie o určení lehôt na odstránenie
nedostatkov. Žalovaný však nepreukázal, že správnym rozhodnutím mu mala byť uložená povinnosť
zrušiť alebo zmeniť už uzatvorené súkromnoprávne zmluvy. Rozhodnutím dohliadacieho orgánu mu
mohla byť uložená iba povinnosť vytvoriť dodatočné technické, či iné finančné rezervy pre krytie rizík z

týchto produktov. Zásada odlišnosti verejno-právnej a súkromno-právnej úrovne je napríklad upravená
v §3 ods. 1 Obchodného zákonníka , podľa ktorého platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa
určitej osobe zakázalo podnikať alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie aj v §27 zákona
č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (platného v čase uzavretia zmluvy), podľa ktorého povinnostipredávajúcich, výrobcov, dovozcov alebo dodávateľov majú aj osoby, ktoré prevádzkujú činnosti
uvedené v § 2 ods. 1 písm. b)až e) bez príslušného oprávnenia. Žalovaná sa snažila presvedčiť súd, že
ak súkromnoprávny vzťah pozostáva z elementov závislých na tretej autorite, potom je nepriamo na nej

závislý.Avšaknievšetkysúčastitakéhosúkromnoprávnehovzťahusúurčovanéverejnýmprávom(napr.
už samotné rozhodnutie vstúpiť doň je absolútne nezávislé na verejnoprávnej ingerencii). Z uvedeného
vyplýva záver, že žalovaná bola povinný zjednať nápravu v kalkulačných vzorcoch uvedených v poistno-
matematických modeloch produktov životného poistenia v zmysle novej zákonnej úpravy zákona o
poisťovníctve a v zmysle konkrétnych záverov a v lehotách určených dohliadajúcim štátnym orgánom

NBS a pod hrozbou vysokých pokút, avšak nepreukázal, že táto náprava sa mala dotknúť už uzavretých
poistných zmlúv, takýto výklad ani nevyplýva z protokolu samotného dohliadajúceho orgánu. Na základe
takto zisteného skutkového stavu nemožno konštatovať zásahy verejno-právnej regulácie štátneho
kontrolného orgánu do súkromno-právneho záväzkového vzťahu podnikateľa a jeho klienta, čo nemôže
viesť k prenosu alebo deleniu zodpovednosti za prípadné nesprávne rozhodnutia štátnych orgánov
alebo za prípadne nesprávne rozhodnutia podnikateľa na konečného odberateľa v súkromno-právnom

vzťahu, a ani k modifikácii obsahu súkromno-právnej zmluvy, či k možnosti jednostranne zmeniť alebo
zrušiť súkromno-právny vzťah. Žalobkyňa, ktorá nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu z NBS, nemôže
znášať následky sporov medzi žalovanou a dohliadajúcimi orgánmi, ani si uplatniť žiaden nárok voči
NBS. Prípadnú škodu takto vzniknutú nemožno prenášať na spotrebiteľov. Nesplnenie si povinností
pri výpočte technických rezerv alebo iná chyba pri výpočte, či nenaplnenie miery solventnosti môže

byť iba porušením verejnoprávnych noriem, ktoré ale nemôžu mať priamy vplyv na platnosť a obsah
súkromnoprávnych - poistných zmlúv. Žalovaná sa snaží vzbudiť dojem, že cena poistenia (poistné) bola
určená tretím subjektom - Ministerstvom financií SR. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 24/1991
Zb. na podnikanie poisťovne udeľuje povolenie na základe žiadosti orgán dozoru nad poisťovníctvom
na základe žiadosti. Ustanovenie § 11 predmetného zákona ďalej uvádza náležitosti žiadosti. Podľa

§ 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. zákona o poisťovníctve platného a účinného v rozhodnom čase,
súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne, ktorá bude vykonávať poistenie pre prípad smrti
alebo dožitia (životné poistenie), sú tiež údaje o sadzbách poistného vrátane ich kalkulácie, tabuľky
pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia a veľkosť úrokovej sadzby. Z vyššie uvedeného je
zrejmé,žejedinýmsubjektom,ktorýnavrholcenupoistnéhoatedacenupoistenia,ktorýjuzapracovaldo

svojho obchodného plánu vrátane všetkých kalkulácií s tým spojenými a určením pravdepodobnosti bola
žalovaná, a nie tretí subjekt. Ministerstvo financií bolo len subjektom, ktorý na podklade úplnej žiadosti
žalovanej, ktorá obsahovala všetky zákonné náležitosti vrátane ceny poistenia, vydal povolenie na
podnikanievoblastipoisťovníctvaprežalovaného.Napodkladetakéhotokonaniadozornéhoorgánu,ale
nie je možné uzavrieť, že by cena poistenia bola cenou určenou treťou osobou. Skutočnosť, že žalovaná

až dodatočne, po uzavretí poistnej zmluvy zistila, že výšku poistného vypočítala a navrhla nesprávne,
v rozpore s poistno-matematickými normami alebo metódami, je irelevantná. Poistná zmluva je svojim
charakterom spotrebiteľskou zmluvou. Poistený teda nemá reálnu možnosť ovplyvňovať jej obsah a je
nútený akceptovať návrh poisťovne, ako aj všeobecné poistné podmienky v tom rozsahu, ako sú mu zo
strany poisťovne predložené. Pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne

vzorce produktov, je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre žalovanú by to
neznamenalo zánik nároku zo zmluvy, ktorou je viazaný alebo zmenu dojednaných podmienok v jeho
prospech, ale vznik jeho nároku voči štátu na náhradu škody (vzniknutej po splnení jeho záväzkoch
voči poistenému), resp. ušlého zisku, čo však nebolo predmetom tohto konania. Žalovaná napriek
výsledkom kontroly orgánu dohľadu zotrvala v poistnom vzťahu za podmienok, aké boli dohodnuté, čo

nepochybne je plne v súlade so základnými princípmi právnej istoty (zásadou pacta sunt servanda).
Žalovaná sa so zisteným nedostatkom mohla vyporiadať napr. zmenou zmluvných záväzkov - so
súhlasom oboch zmluvných strán, ďalšou možnosťou bol prevod dotknutých zmlúv na inú poisťovňu
alebo prefinancovanie nesprávne nakalkulovaných produktov z vlastných zdrojov za cenu straty. Súd
považuje za absurdné tvrdenie žalovanej, že podstatná náležitosť poistnej zmluvy - poistné - bolo pre

rozpor so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve od počiatku absolútne neplatné, čo má za následok
neplatnosť celej poistnej zmluvy. Nie každý a akýkoľvek rozpor so zákonom má za následok absolútnu
neplatnosť právneho úkonu, ale len ak sankcia neplatnosti vyplýva priamo zo zákona. V danom prípade
zákon o poisťovníctve nespája vydanie povolenia v prípade, že sa neskôr ukáže, že neboli splnené
podmienky pre jeho vydanie, s jeho neplatnosťou, tobôž s neplatnosťou právnych úkonov poisťovne,

ktorej bolo také povolenie vydané. Súčasne súd tu poukazuje aj na ustanovenie §31a zák. č. 95/2002
Z.z. v zmysle ktorého poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného
na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť
všetkých ich záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia. Totoustanovenie bolo už platné a účinné v čase uzatvorenia poistnej zmluvy. Dojednaná výška poistných
súm bola jasne žalovanou uvedená a daná a nepochybne bola i jedným z určujúcich činiteľov, ktoré viedli
žalobkyňu k uzavretiu tejto zmluvy. Základný princíp zmluvného práva „pacta sunt servanda- zmluvy

sa musia dodržiavať“ vyplýva z čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Žalovanú nikto nenútil
navrhnúťtakésumypoistného,akovosvojichzmluvách,čipodnikateľskýchstratégiáchnavrhla,tenvšak
podcenil tvorbu dodatočných technických či iných finančných rezerv pre krytie rizík zo svojich produktov,
za čo odmieta niesť podnikateľské riziko. Súd teda právne uzatvára, že predmetná poistná zmluva bola
uzavretá platne.

16. Dôvodom uzavretia poistnej zmluvy je skutočnosť, že v budúcnosti vznikne náhodná, nepredvídaná
udalosť v zmluve bližšie špecifikovaná. Poistník sa poistnou zmluvou zaviazal platiť v zmluve dohodnuté
poistné a poisťovateľ sa zaväzuje v prípade vzniku poistnej udalosti uskutočniť plnenie, na ktorom
sa tieto dva subjekty zmluvne dohodli. Z obsahu posudzovaného právneho vzťahu medzi poisťovňou,
právnickou osobou a poisteným, fyzickou osobou súd zistil, že obsahom daného právneho vzťahu je

vzájomná dohoda účastníkov zmluvného vzťahu o životnom poistení a úrazovom poistení v zmysle
§816 Občianskeho zákonníka, pri tvorbe obsahu záväzkovo-právneho vzťahu bez akejkoľvek regulácie
verejným právom a uzavrel, že ide o výlučne súkromno-právny vzťah. Z hľadiska typu poistnú zmluvu
medzi účastníkmi súd posúdil ako spotrebiteľskú adhéznu zmluvu, vzhľadom na to, že obsah, výšku
poistného plnenia a ani výšku poistného nemohol žalobca v žalovaným vopred pripravenom návrhu na

uzavretie zmluvy individuálne ovplyvniť, mohol sa len rozhodnúť, či navrhovanú poistnú zmluvu v takejto
navrhovanej podobe uzavrie, alebo nie.

17. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, čo potvrdili i strany sporu, že žalobkyňa a
žalovaná uzavreli dňa 20. 5. 2004 poistnú zmluvu typu Kapitál č. 4169900026 životné poistenie,

súčasťou ktorého bolo aj úrazové pripoistenie, na poistnú dobu 20 rokov, so začiatkom poistenia
21.5.2004 a koncom poistenia 21.5.2024, s dobou platenia poistného 15 rokov.

Zároveň súd mal za preukázané, že dohodnutá mesačná platba poistného pre životné poistenie bola 525
Sk a mesačná platba úrazového pripoistenia 95 Sk (22 Sk pre prípad vzniku plnej invalidity u poisteného

následkom úrazu, 10 Sk pre prípad smrti poisteného následkom úrazu a 63 Sk pre prípad vzniku trvalých
následkov u poisteného následkom úrazu).

Taktiež súd mal za preukázané, že poistná suma pre prípad dožitia bola dohodnutá na sumu 70 000 Sk
(2323,57eur)arovnakápoistnásumaboladohodnutápreprípadsmrtipoisteného.Čosatýkaúrazového

poistenia, pre prípad plnej invalidity poisteného následkom úrazu bola dohodnutá poistná suma 100
000 Sk (3319,39 eur), pre prípad smrti poisteného následkom úrazu bola dohodnutá suma 50 000 Sk
(1659,69 eur) a pre prípad vzniku trvalých následkov u poisteného následkom úrazu bola dohodnutá
suma 250 000 Sk (8298,48 eur).

Ďalej súd mal za preukázané, že žalobkyňa pravidelne uhrádzala poistné, keďže uvedené nebolo sporné
medzi stranami sporu.

Súčasne súd mal za preukázané, že žalobkyňa dňa 1. 9. 2015 utrpela úraz, následkom čoho jej vznikli
trvalé následky a preto jej žalovaná priznala poistné plnenie vo výške 461,40 eur. Uvedená skutočnosť

vyplýva z listu žalovanej zo dňa 6. 12. 2016 a medzi stranami sporu nebola sporná.

18. V danom prípade teda mal súd za preukázané, že utrpením úrazu s trvalými následkami žalobkyni
vznikol z platnej poistnej zmluvy nárok na vyplatenie poistného pre prípad vzniku trvalých následkov
následkom úrazu v sume 461,40 eur a teda súd žalobe žalobkyne v tejto časti vyhovel.

19. Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,

má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 461,40
eur a to po uplynutí 15dní od likvidácie poistnej udalosti, ku ktorej došlo dňa 6. 12. 2016. Preto súd priznal
žalobkyni úrok z omeškania od 22. 12. 2016. V časti požadovaného úroku z omeškania za obdobie od
6. 12. 2016 do 21. 12. 2016 súd žalobu žalobkyne zamietol, pretože mal za to, že v uvedenom období

žalovaná nebola v omeškaní s úhradou svojho dlhu.

V čase vzniku omeškania žalovanej bola základná úroková sadzba ECB 0,00% a teda žalobkyni patrí
úrok z omeškania vo výške 5% ročne a nie 5,75% ročne, ako to požadovala žalobkyňa. Preto aj v časti
0,75% úroku z omeškania súd žalobu žalobcu zamietol.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

Žalobkyňa nebola v konaní úspešná len v nepatrnej časti úroku z omeškania. Vo zvyšku bola v konaní
úspešná, preto jej v plnom rozsahu patrí aj náhrada trov konania. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov
konania podľa ustanovenia §262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o výške tejto náhrady trov
konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.