Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. október 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/264/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114228247
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5114228247.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou v právnej veci žalobcu: H. M., rod. M., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. Q., Y., Z.. N. K., práv. zast.: JUDr. Miloš Gero, advokát, so sídlom Štefánikova
217, 014 01 Bytča, proti žalovanej: A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, Ž. - F., práv. zast.: JUDr.
Michaela Řiháková Kojtalová, advokátka, so sídlom Hlinská 40, Žilina, o vypratanie nehnuteľností, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á odstrániť účelovú komunikáciu nachádzajúcu sa na celom povrchu pozemku
parc. č. C KN XXX/XXX - ostatné plochy o výmere XX m2 zap. na LV č. XXXX pre okres Ž., obec Ž.,
kat.úz. F., v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal vypratania pozemku parc. č. C KN XXX/XXX - ostatné plochy
o výmere XX m2 zap. na LV č. XXXX pre okres Ž., obec Ž., V..úz. F. z a m i e t a.

Žalobcovi proti žalovanej p r i z n á v anáhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť odstrániť účelovú komunikáciu -
asfaltovú cestu, nachádzajúcu sa na pozemku parc. č. C KN XXX/XXX - ostatné plochy o výmere XXm2
zap. na LV č. XXXX pre okres Ž., obec Ž., V..úz. F. a tento pozemok vypratať.

2. Žalobu odôvodnil najmä tým, že je výlučným vlastníkom pozemku parc. č. C KN XXX/XXX - ostatné
plochy o výmere XXm2 zap. na LV č. XXXX pre okres Ž., obec Ž., kat.úz. F. a z geometrického plánu č.
50/2013vyhotovenéhodňa04.09.2013Ing.T.W.sadozvedel,žetentopozemokjezastavanýasfaltovou
prístupovou cestou, ktorú žalovaná na tomto pozemku vybudovala bez súhlasu žalobcu, pričom v
zmysle stavebného povolenia vydaného stavebným úradom pod č. C-15 514/2004/Mo - pokr.Sp zo
dňa 03.12.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.01.2005 bola žalovaná oprávnená vybudovať
„ prístupovú cestu“ len na pozemku parc.č. C KNXXX/XX v kat. území F.. Žalobca žiadal žalovanú, aby

túto cestu odstránila a pozemok uviedla do pôvodného stavu, na čo však žalovaná nereagovala.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 13.11.2014 (č.l. 25) uviedla najmä,
že v čase realizácie stavby tejto cesty nemala vedomosť o tom, že by sa cesta stavala aj na dotknutom
pozemku vo vlastníctve žalobcu, tvrdila, že postupovala v súlade so stavebným povolením, dodržiavala
všetky všeobecne záväzné právne predpisy vzťahujúce sa na uskutočnenie stavby, stavba bola riadne
zameraná, počas výstavby neboli vznesené žiadne námietky, či už zo strany orgánov štátnej správy,

organizácií alebo iných účastníkov stavebného konania, vykonala všetky potrebné zamerania, a to
prostredníctvom poverenej osoby za účasti stavebného dozoru, keďže v čase výstavby sa dlhodobo
zdržiavala pracovne mimo územia Slovenskej republiky. Tiež uviedla, že v prípade, ak sa v konaní
preukáže, že stavby prístupovej komunikácie k RD IBV F., stají svojou časťou na pozemku žalobcuje tu právny a skutkový základ aplikácie ustanovenia § 135c ods.3 Občianskeho zákonníka a nebráni
sa ani odkúpeniu predmetného pozemku od žalobcu. Navrhované odstránenie stavby považuje za
nehospodárne, najmä ak vzhľadom na existenciu susediaceho oplotenia nie je možné prístupovú

komunikáciu „posunúť“, a preto nie je bez právneho významu, že hospodárske využitie dotknutého
pozemku neprevažuje nad následkami, ktoré by odstránenie stavby spôsobilo.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom procesných strán, písomným znaleckým posudkom č.
11/2016 zo dňa 19.03.2016 In g. R. T., znalca z odboru Geodézie a kartografie (č.l.64), ako i výsluchom

znalca a oboznámením s listinnými dôkazmi.

5. Žalobca zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu tak ako ju skutkovo vymedzil písomne. Keďže
žalovaná spochybnila tvrdenie žalobcu, že prístupová komunikácia je postavená na pozemku parc. č. C
KN XXX/XXX - ostatné plochy o výmere XXm2 zap. na LV č. XXXX pre okres Ž., obec Ž., kat.úz. F., ktorý
je v jeho výlučnom vlastníctve, navrhol, aby súd vo veci nariadil na túto otázku znalecké dokazovanie.

6. Žalovaná zotrvala na svojom písomnom vyjadrení k žalobe, poukázala na to, že žalobca nadobudol
predmetný pozemok v čase keď tento už bol zastavaný, a to v roku 2006 kúpnou zmluvou zo dňa
21.08.2006, následne nehnuteľnosti previedol na pani V. v roku 2012 a teda tá potom následne v
roku 2013 previedla nehnuteľnosti opätovne na žalobcu. Počas celého tohto obdobia až roku 2013

nikto nenamietal existenciu tejto stavby, žalovaná postupovala pri výstavbe prístupovej komunikácie v
súlade s projektovou dokumentáciou, dala si cestu zamerať, pri výstavbe bola dobromyseľná, nikým
nerušená. Tiež uviedla, že od roku 1998 až do roku 2008 bola mimo územia Slovenskej republiky,
všetko zastrešovala spoločnosť jej otca a po jej návrate na územie SR už bola predmetná cesta
postavená. Právna zástupkyňa žalovanej vzniesla námietku premlčania uplatneného práva tvrdiac, že

ide o subjektívne majetkové právo, ktoré sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe.

7. V konaní nebolo sporné, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku parc. č. CKN XXX/XXX -
ostatnéplochyovýmereXXm2zap.naLVč.XXXXpreokresŽ.,obecŽ.,kat.úz.F..Tiežnebolosporným,
že stavebný úrad vydal dňa 03.12.2004 pod č. C-15 514/2004/Mo - pokr.Sp Stavebné povolenie pre

žalovanú ako navrhovateľku, ktorým povolil stavbu „Prístupová komunikácia k RD IBV F.,p.č.XXX/
XKN“ v kat. území F. na pozemku parc.č. CKN XXX/XX a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 07.01.2005 (č.l.6).Tiež nebolo sporným, že predmetný pozemok na ktorom bola povolená stavba
prístupovej cesty teda pozemok parc.č. CKN XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2
je vo výlučnom vlastníctve Mesta Ž. a je zap. na LV č. XXXX pre okres Ž., obec Ž., kat.úz. F..

8. Znaleckým dokazovaním bolo nesporne preukázané, že predmetná účelová komunikácia je
postavená nielen na pozemku, na ktorom jej stavba bola povolená teda na pozemku parc.č. CKN XXX/
XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXm2, ktorý je vo výlučnom vlastníctve Mesta Ž. a je zap.
na LV č. XXXX pre okres Ž., obec Ž.K., kat.úz. F., ale je postavená aj na pozemku parc.č. CKN XXX/

XXX - trvalé trávne porasty o výmere XXm2, ktorý je tiež vo výlučnom vlastníctve Mesta Ž. a je zap. na
LV č. XXXX pre okres Ž., obec Ž., kat.úz. F., ako aj na spornom pozemku parc. č. CKN XXX/XXX -
ostatné plochy o výmere XXm2 zap. na LV č. XXXX pre okres Ž., obec Ž., kat.úz. F., ktorý je vo výlučnom
vlastníctve žalobcu a je zap. na LV č. XXXX pre okres Ž., obec Ž., kat.úz. F.. Na návrh žalovanej súd
aj vypočul ustanoveného znalca, po jeho vypočutí na pojednávaní dňa 18.10.2016 právna zástupkyňa

žalovanej uviedla, že žiadne námietky voči podanému znaleckému posudku nemá, teda so závermi
znalca súhlasila.

9. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či predmetná prístupová cesta ako účelová komunikácia
je samostatným predmetom právnych vzťahov. Vychádzal pritom z rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo 18/2011 zo dňa 30.augusta 2012, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej
republiky prijal záver, že pokiaľ ide pozemné komunikácie (v danej veci predmetnú „asfaltovú prístupovú
cestu“), ide o samostatný predmet právnych vzťahov, ktorých právna úprava sa nachádza v zákone
č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách a treba ich v zmysle ust. § 121 Občianskeho zákonníka
považovať za príslušenstvo veci, a teda majú povahu samostatnej veci v právnom zmysle a môžu tak

byť samostatným predmetom právnych vzťahov.
10. Predmetná „asfaltová prístupová cesta“ ako pozemná komunikácia je stavbou v zmysle predpisov
občianskeho práva (§ 119 ods.2 Občianskeho zákonníka).Právna úprava pozemných komunikácií sa
nachádza, ako je už uvedené, v zákone č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Predmetná„ asfaltová prístupová cesta“ je v zmysle ust. § 1 ods.2, písm. d/ zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách tzv. účelovou komunikáciou. V zmysle ust. § 3d ods.4 cit. zákona účelové komunikácie
sú vo vlastníctve štátu alebo iných právnických osôb alebo fyzických osôb s tým, že v súdenej veci táto

komunikácia podľa stavebného povolenia vydaného dňa 03.12.2004 pod č. C-15 514/2004/Mo - pokr.Sp
ostáva vo vlastníctve a správe žalovanej ako navrhovateľky v stavebnom konaní (strana 3. povolenia).

11. Podľa § 135c ods.1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na
to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady

toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").

12. V prejednávanej veci bolo nesporne preukázané, že žalovaná postavila predmetnú účelovú
komunikáciu nielen na pozemku vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ale i na ďalšom cudzom pozemku
(parc. CKN XXX/XXX v kat. území F.Í. vo vlastníctve Mesta Ž.), čiže zo strany žalovanej ako stavebníka
došlo k hrubému porušeniu povinností stavebníka. Pokiaľ sa žalovaná bránila tým, že pri stavbe cesty

bola dobromyseľná, k tejto obrane je nutné uviesť, že v zmysle ustálenej judikatúry platí, že to či
stavebník vedel alebo nevedel, že stavia na cudzom pozemku nevylučuje aplikáciu ust. § 135c ods.1
Občianskeho zákonníka. Súd je tiež toho názoru, že odstránenie stavby nie je ani v rozpore s dobrými
mravmi, nakoľko sa nejedná zo strany žalovaného o šikanózne konanie, keďže o tom, že predmetná
účelová komunikácia je postavená na pozemku v jeho výlučnom vlastníctve sa dozvedel až v roku 2013.

Tiež súd pri svojom rozhodnutí zobral na zreteľ, že predmetnou účelovou komunikáciou z hľadiska jej
rozsahu je zastavaný celý pozemok vo vlastníctve žalobcu a teda komunikácia úplne bráni žalobcovi,
aby tento využíval a s ním nakladal podľa svojho rozhodnutia ako vlastníka. Žalobca ako vlastník
pozemku o danú stavbu záujem nemá. Pokiaľ sa žalovaná bránila tým, že žalobca nevzniesol žiadne
námietky v rámci stavebného konania, je nutné uviesť, že žalobca takúto možnosť ani nemal, nakoľko

stavebné konanie prebiehalo v roku 2004, a ako sama žalovaná uvádzala, žalobca nadobudol prvýkrát
vlastnícke právo k pozemku parc.č. CKN XXX/XXX v kat. území F. až v roku 2006. V neposlednom
rade je súd toho názoru, že následky ktoré budú vyvolané odstránením stavby neprevažujú nad
právom chránenými záujmami žalobcu ako vlastníka pozemku zastavaného cudzou stavbou. Súd pri
zohľadnení všetkých okolností daného prípadu dospel teda k záveru, že i keď ide o výnimočné riešenie,

je odstránenie stavby - účelovej komunikácie v prejednávanej veci účelné.

13. Žalobu na odstránenie stavby na cudzom pozemku podľa § 135c Občianskeho zákonníka možno
podať bez časového obmedzenia. Právo na vyporiadanie neoprávnenej stavby sa totiž nepremlčuje.
Preto súd na námietku premlčania uplatnenú žalovanou neprihliadol.

14. Vzhľadom na to, že v konaní nebolo sporné, že predmetná účelová komunikácia - „asfaltová
prístupová cesta“ je postavená na cudzom pozemku, nevykonal dôkazy navrhnuté žalovanou, a to
výsluch žalobcu, napokon tento bol v konaní zastúpený advokátom, ktorý koná v jeho mene a nevykonal

ani dôkaz výsluchom navrhovaných svedkov, ktorých navrhla žalovaná vypočuť na okolnosti realizácie
výstavby danej komunikácie, a to preto, ako je už uvedené, že bolo nesporne preukázané, že predmetná
účelová komunikácia je postavená v rozpore s vydaným stavebným povolením, nakoľko je postavená
na dvoch cudzích pozemkoch a ani prípadná dobromyseľnosť stavebníka nevylučuje aplikáciu ust.§
135c ods.1 Občianskeho zákonníka.

15. Žalobu v časti, ktorou sa žalobca s odkazom na ust. § 126 Občianskeho zákonníka domáhal
aj vypratania pozemku parc. č. C KN XXX/XXX - ostatné plochy o výmere XXm2 zap. na LV č.
XXXX pre okres Ž., obec Ž., kat.úz. F., súd v tejto časti žalobu zamietol, pretože ustanovenie § 135c
Občianskeho zákonníka upravuje osobitné prípady vlastníckych žalôb, ktorými sa rieši situácia, ak niekto

- kto na to nie je oprávnený - postaví na cudzom pozemku stavbu. Tieto prípady nemožno riešiť na
základe všeobecných vlastníckych žalôb o ochrane vlastníckeho práva, ktoré sú upravené v ust. §
126 Občianskeho zákonníka. Je tomu tak i preto, že prípadná exekúcia vyprataním nehnuteľnosti
neumožňuje odstránenie stavby na pozemku, teda ak ide o vypratanie, musí ísť o veci, ktoré možno
odovzdať, prevziať a podobne, t.j. o veci hnuteľné.

16. O náhrade trov konania súd rozhodol na základe ust. § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku v
zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci v spojení s ust.
§ 262 ods.1 Civilného sporového poriadku v zmysle ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodnesúd aj bez návrhu v rozhodnutí ktorým sa konanie končí. V zmysle ust.§ 262 ods.2 Civilného sporového
poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Žalobca mal vo veci

plný úspech, preto mu súd proti žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Čiastočné
zamietnutie žaloby z dôvodu uvedeného v odseku 15. nič nemení na tom, že žalobca mal vo veci plný
úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.