Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. január 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/233/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811211373
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8811211373.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. J. Y., Q. XX/X, zast.
JUDr. Miroslavom Gogom, advokátom, Advokátska kancelária, ul. Dr. C. Daxnera 86, Vranov nad Topľou
proti žalovanému: EXPRESS SERVICE, s.r.o., Ventúrska 14, 811 01 Bratislava, zast.: JUDr. Richardom
Schwarzom, advokátom, Advokátska kancelária, Dunajská 1, 811 08 Bratislava, o zaplatenie 4.372 eur
s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 3C 257/2011-165

zo dňa 20.04.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvého stupňa a vracia vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.372
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 19.04.2010 do zaplatenia a to všetko do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

Prvostupňový súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatiť sumu 4.372 eur z dôvodu,
že dňa 11.12.2009 prostredníctvom priateľky S. P. cez pobočku žalovaného vo Vranove nad Topľou
zaslalfinančnúhotovosťvovýške4.175eur,pričomprijímateľompredmetnejsumybolouvedenémenoa
priezviskožalobcustým,žemiestourčeniazaslaniapeňazíbolomestoKielvNemecku.Pretožežalobca

sa rozhodol nevycestovať do Nemecka, v pondelok dňa 14.12.2009 spolu s priateľkou S. P. zašiel na
pobočku žalovaného vo Vranove nad Topľou a požiadal o stornovanie prevodu peňazí, kde mu bolo
oznámené, že došlo k výberu peňazí. Peniaze boli vyplatené dňa 12.12.2009 na pobočke žalovaného v
Nemecku v meste Bochum. Preto žiadal náhradu škody, ktorá mu v tejto súvislosti vznikla.

Prvým rozsudkom prvostupňový súd žalobu zamietol a rozhodol o povinnosti žalobcu zaplatiť

žalovanému trovy konania. Po tom, čo vec bola uznesením Krajského súdu v Prešove zrušená a
vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie, prvostupňový súd o uplatnenom nároku rozhodol opätovne.
Rozsudkom, ktorý je predmetom tohto odvolacieho konania uložil povinnosť žalovanému zaplatiť
žalobcovi sumu 4.372 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 19.04.2010. Vyhodnotil
pritom zmluvu, ktorú uzatvorila svedkyňa S. P. so žalovaným ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá s
poukazom na ust. § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 53 ods. 2, 3, 5 Občianskeho

zákonníka, § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, s
použitím ust. § 3 ods. 1, § 37 ods. 1 a § 39 a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zmluvou, kde
obsah zmluvy bol vopred pripravený na predtlači, kde sú informácie pre spotrebiteľa vytlačené takým
drobným písmom, že sú prakticky nečitateľné a nezrozumiteľné. To spôsobilo, že svedkyňa S. P. ako
aj žalobca nemohli riadne spracovať informácie uvedené v tomto tlačive a zvážiť všetky skutočnosti a
riziká súvisiace s prevodom peňazí. Podľa prvostupňového súdu, na podnet pracovníčky žalovaného

ako dôvod zaslania peňazí bol odporúčané uviesť „úhrada nájomného“. Do predtlače žalobca a jeho
priateľka, svedkyňa S. P., uviedli pri prijímateľovi finančných prostriedkov mesto Kiel v Nemecku a akoprijímateľ bol označený S. H. bez ďalších identifikačných údajov. Prvostupňový súd zistil, že žalovaný
týmto svojim konaním nepostupoval tak, aby zabezpečil ochranu spotrebiteľa v zmysle citovaných
zákonných ustanovení. Týmto konaním došlo zo strany žalovaného k porušeniu právnej povinnosti a

následne ku vzniku škody z dôvodu, že žalovaný prakticky bez všetkého vyplatil na základe predtlače
tlačiva v Nemecku peniaze cudzej osobe.

Zavinenie žalovaného prvostupňový súd ustálil tak, že bez overenia totožnosti prijímateľa v Nemecku
peniaze vyplatil napriek tomu, že peniaze výslovne svedkyňa S. P. žiadala vyplatiť v meste Kiel. Keby

žalovaný rešpektoval aspoň to, že je v tlačive, ktoré je prakticky nečitateľné a nezrozumiteľné, miesto
výplaty peňazí mesto Kiel, Nemecko, nevyplatil by peniaze v celkom inom meste, pretože keď už nič iné,
mal podľa názoru prvostupňového súdu rešpektovať požiadavku klienta a vyplatiť peniaze tak, ako klient
žiadal. Týmto je daná podľa prvostupňového súdu príčinná súvislosť medzi porušení právnej povinnosti
a vznikom škody.

Po právnej stránke tieto okolnosti vyhodnotil podľa § 420 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 441
Občianskeho zákonníka a vychádzal aj z ust. § 3 ods. 3, § 7 ods. 1, 2, 4 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa.

Ďalej prvostupňový súd uviedol, že označenie kontrolného čísla nebolo potrebné, pretože príjemca

peňazí nemusel vedieť kontrolné číslo prevodu. Transfer peňazí a ich vyplatenie je pripravené pre
príjemcu v priebehu niekoľkých minút.

Prvostupňový súd ďalej zistil, že aj vypísanie tlačiva svedkyňa S. P. nevykonala slobodne, vážne, určite
a zrozumiteľne, pretože nemala prakticky žiadne informácie ohľadom obsahu tlačiva, ktoré vypisuje.

Pracovníčky pobočky žalovaného vo Vranove nad Topľou jej žiadne informácie nedali a dokonca, ako
uviedla pracovníčka, ani takéto informácie neposkytujú.

Preto prvostupňový súd mal za to, že škoda, ktorá vznikla žalobcovi je vo výške 4.372 eur. Zmluvu síce
uzatvorila svedkyňa S. P., ktorá bola uzrozumená s tým, že peniaze patria žalobcovi a aj skutočne patrili

žalobcovi a tieto po vyplnení tlačiva poslala na adresu žalobcu, kde mu mali byť vyplatené v meste
Kiel po preukázaní dokladu totožnosti. Žalobca je podľa prvostupňového súdu aktívne legitimovaný na
podanie žaloby.

Prvostupňový súd vyhodnotil zmluvu uzatvorenú v rozpore so zákonným ustanovením o ochrane

spotrebiteľa a v rozpore s Občianskym zákonníkom a považoval ju za neplatnú.

Prvostupňový súd priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, podľa § 10c Nariadenia Vlády č. 87/95 Z.z. a podľa § 3 ods. 1, 2 tohto nariadenia. Úrok z
omeškania predstavuje výšku 9,25 % ročne od 19.4.2010.

Prvostupňový súd nezistil, že by žalobca zavinil vznik škody, pretože nemohol žiadnym spôsobom
ovplyvniťdopreduvytlačenúpredtlačzmluvy-tlačiva,ktorébolouvedenénečitateľnýmdrobnýmpísmom
a nemohol sa náležite zorientovať on a ani svedkyňa S. P., aký úkon vlastne robia.

Aplikácia ust. § 441 OZ preto neprichádza do úvahy.

Do úvahy neprichádza ani aplikácia ust. § 450 OZ na strane žalobcu, pretože konaním zo strany
žalovaného došlo k poškodeniu žalobcu ako spotrebiteľa. Preto súd žalobe vyhovel.

O trovách konania rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne aby
rozsudok zmenil a žalobu zamietol. Uplatnil si trovy prvostupňového a odvolacieho konania.

Žalovaný namietal nesprávne vyhodnotený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci.Namietal aktívnu legitimáciu navrhovateľa, pretože sa preukázalo, že právny úkon zaslania peňazí
urobila pani S. P. a to tým, že dňa 11.12.2009 vyplnila formulár „TO SEND MONEY“ vo Vranove nad
Topľou a zaslala finančné prostriedky na meno prijímateľa. Prijímateľom bol S. H.. Tým nie je splnená

jeho aktívna legitimácia, pretože nebol účastníkom predmetného právneho úkonu.

Prvostupňový súd sa nevysporiadal zisťovaním okolností zodpovednosti odporcu za škodu, aj keď to
uviedol odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí. Dôkazy, ktoré boli vykonané, a to hlavne výpoveďou
pracovníčky pošty, svedkyne F. zo dňa 29.10.2014, ktorá vyvrátila tvrdenia svedkyne P., ktorá svedkyňa

P. tvrdila, že jej pracovníčka žalovaného poskytovala informácie, nie sú pravdivé. Svedkyňa F.
vyslovene uviedla, že žiadne informácie podať nemohla a ani klientom nepodávala. V rámci fungovania
poskytovanej služby Western Union odporca upozorňuje klientov na podmienky, ktoré sú nevyhnutné na
transferpeňazíatohlavne,abysaodosielateľaprijímateľpoznaliaabysaprijímateľ,ktorémusapeniaze
posielajú, nachádzal v krajine, kam sa peniaze majú doručiť. Svedkyňa P. potvrdila svojim podpisom,
že navrhovateľ sa nachádza v krajine určenia v Nemecku a bola uzrozumená, že transfer prebehne do

niekoľkých minút. Žalobca bol však osobne prítomný, keď svedkyňa P. podpísala predpísané tlačivá a
riadne ich prečítala. Teda navrhovateľ aj svedkyňa P. vedome porušili svoje povinnosti.

Svedkyňa P. mala dostatočný čas na naštudovanie a prečítanie si poučenia, tlačivo podpísala s tým,
že poučeniu porozumela. Žalovaný nesúhlasil s tým, že uviedol žalobcu do omylu na základe údajných

malých písmen. Na tieto okolnosti neboli vykonané žiadne dôkazy. Naviac, svedkyňa P. potvrdila, že
z obdobného posielania peňazí má osobnú vlastnú skúsenosť. V technologických postupoch 1/A 10
Western Union účinné od 1.1.2009 bolo preukázané, že v rámci Európskej únie je možné vyberať
peniaze v ktoromkoľvek mieste daného štátu, kam sú zasielané peniaze.

Naviac, žalobca zaslal naskenovaný občiansky preukaz spolu s identifikačným kódom tretej osobe, čím
hrubo porušil svoje povinnosti a prakticky umožnil nezákonný výber finančných prostriedkov v Nemecku.

Prvostupňový súd sa vôbec nezaoberá trestným spisom, ktorý vo veci je pripojený a ktorým vykonal
dôkaz. Tam navrhovateľ vypovedal, že naskenovaný občiansky preukaz spolu s identifikačnými kódmi

zaslal pánu X.. Keďže žalovaný neporušil svoje povinnosti, škodu nezavinil, škodu zavinili výlučne
žalobca.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Dôvody odvolania žalovaného nie sú skutkovo ani

právnedôvodné.Prvostupňovýsúdsprávnevyhodnotilskutkovýstavavecpoprávnejstránkeajsprávne
posúdil. Žalovaný porušil zmluvu, pretože žalobcom zasielané finančné prostriedky mali byť vyplatené v
meste Kiel, ale žalovaným boli vyplatené v meste Bochum. Preto námietka aktívnej legitimácie žalobcu
zo strany žalovaného nemá právne opodstatnenie. S. P. finančné prostriedky zasielala na základe
splnomocnenia žalobcu, finančné prostriedky vlastnícky patrili žalobcovi, ktorý jej ich osobne odovzdal

na pošte vo Vranove nad Topľou. Škoda vznikla na strane žalobcu, ktorý je aktívne legitimovaný na
uplatnenie tohto nároku. Naviac, je pravdou, že žalobca poslal naskenovaný občiansky preukaz pánu
X., avšak príjemca peňazí, ktorému boli vyplatené v meste Bochum predložil doklad totožnosti, a to
občiansky preukaz na meno S. H., nar. XX.X.XXXX v V., bytom na adrese XXXXX H., J. X, J., č. OP
XXXXXX vydaný v V.. V tom čase však S. H. býval vo I. J. Y., Q. XX/X a číslo OP mal N. XXXXXX

vydaný vo I. J. Y. v N. V.. L. pri výplate finančných prostriedkov porušil práva žalobcu ako spotrebiteľa
vyplývajúce z ust. zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212

O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p. a zistil,
že odvolanie žalovaného je dôvodné.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo je v rozpore s ust.
§ 157 ods. 2 O.s.p.

V prvom rade odvolací súd poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutie č.k. 17Co 122/2013-103 zo
dňa 26.11.2013, kde prvostupňovému súdu naznačil rozsah, v akom je potrebné zistiť skutkový stav vprejednávanej veci a akými zákonnými ustanoveniami je potrebné sa v danej veci zaoberať a vyhodnotiť
ich vo vzťahu o uplatnenému nároku.

Opäť je potrebné konštatovať, že žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody na tom základe (tvrdenie
žalobcu) že škoda mu mala vzniknúť v súvislosti s tým, že finančné prostriedky neboli vyplatené v
meste Kiel po dohode, avšak boli vyplatené v meste Bochum a za tento postup zodpovedá žalovaný.
Zodpovednosť v tom čase odvolací súd nasmeroval k ust. § 420 Občianskeho zákonníka.

Aj v súčasnej dobe odvolací súd zotrváva na všetkých svojich záveroch uvedených v zrušujúcom
rozhodnutí. Na posúdenie zodpovednosti žalovaného vo vzťahu k skutkovým tvrdeniam žalobcu je
potrebné vychádzať zo zistenia, či existuje oprávnený a či existuje povinný subjekt z takto vymedzeného
zodpovednostného vzťahu. Pokiaľ by prvostupňový súd odpovedal na túto otázku, našiel by aj odpoveď
na to, na čo poukázal odvolací súd už v zrušujúcom uznesení, či žalobca je aktívne vecne legitimovaný
na podanie žaloby a či teda práve žalobcovi vznikla škoda. Odpoveď, ktorú uviedol prvostupňový súd

v napadnutom rozsudku je nedostatočná a nepreskúmateľná. Táto okolnosť je odvolacou námietkou a
preto je povinnosťou hľadať na túto námietku zákonným spôsobom odpoveď.

Konaním žalovaného (činnosťou žalovaného) malo dôjsť k škode na strane žalobcu.

Preto ďalším predpokladom je vznik škody. Žalobca tvrdí, že mu vznikla škoda vo výške 4.372 eur, keď
finančné prostriedky mali byť odovzdané inej osobe ako žalobcovi v inom meste ako v meste Kiel.

Ďalším predpokladom existencie zodpovednostného subjektu je preukázanie protiprávneho konania
žalovaného. Protiprávne konanie je konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom a ktoré porušuje

hmotnoprávne vzťahy. Za protiprávne konanie je potrebné považovať aj nesplnenie prevenčných
povinností vyplývajúcich z ust. § 415 Občianskeho zákonníka. Protiprávne konanie môže vyplývať z
porušenia povinnosti vyplývajúcich zo zákona, ale aj z porušenia zmluvných vzťahov.

Ďalšou podmienkou je príčinná súvislosti medzi škodou a konaním žalovaného. Príčinná súvislosť, teda

kauzálny nexus, je charakterizovaný ako logický sled protiprávneho konania a vzniku škody vrátane jej
rozsahu a následku. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti. Rozhodujúca je vecná súvislosť
príčiny a následku a nie je ju možné riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach.
Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie, bez ktorého by škodný následok nevznikol. Musí byť
jednoznačne príčinná súvislosť zistiteľná. Ide o skutkovú otázku, nie otázku právnu. Protiprávny úkon

nemusíbyťjedinoupríčinouškody,alemôžebyťdôležitouapodstatnouaznačnoupríčinouvznikuškody.

Zavinenie je vnútorný psychický vzťah fyzickej osoby ku konaniu a následkom tohto konania, ktoré
je protiprávne. Ide o subjektívnu spôsobilosť na protiprávne správanie, teda spôsobilosť rozoznať
protiprávnosť správania. Právna úprava vychádza z ust. § 420 z objektívnych kritérií. Zavinenie môže byť

úmyselné alebo z nedbanlivosti. Zavinenie je poslednou zložkou podmienok zodpovednosti za škodu.

Prvostupňový súd sa jednotlivými podmienkami zodpovednosti a kritériami, ktoré uviedol odvolací súd,
náležitým spôsobom nevysporiadal. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa totiž nie je možné zistiť, či
žalovaný tak, ako uviedol žalobca v svojej žalobe, sa dopustil konania, ktoré je v rozpore so zákonom

alebo s právom alebo zmluvnými dojednaniami, teda že sa dopustil protiprávneho konania. Ďalej
prvostupňový súd nezistil, či tvrdený vznik škody na strane žalobcu je priamou príčinou protiprávneho
konania žalovaného, keď neodovzdal finančné prostriedky v meste Kiel, ale odovzdal finančné
prostriedky v meste Bochum v Nemecku. Touto otázkou sa prvostupňový súd vôbec nevysporiadal
a nevyhodnotil zavinenie žalovaného, ktoré zavinenie hodnotil ako nedostatočné overenie totožnosti

prijímateľa peňazí v Nemecku a vyplatenie peňazí inde ako v meste Kiel. Táto okolnosť nemôže
tvoriť predmet zavinenia, môže tvoriť predmet skúmania protiprávneho konania, pokiaľ sa preukáže,
že išlo o protiprávne konanie zo strany žalovaného. Zavinenie sa predpokladá objektívne a teda
dôkazná povinnosť vo vzťahu k zavineniu je na strane žalovaného. Vo vzťahu k ďalším podmienkami
zodpovednosti je dôkazná povinnosť na strane žalobcu. Tým sa zistí aj aktívna vecná legitimácia

žalobcu.

Prvostupňový súd vo vzťahu k ust. § 450, resp. § 441 Občianskeho zákonníka vôbec nevyhodnotil
správanie žalobcu, ktoré namietal žalovaný, a teda že žalobca svoje identifikačné údaje a doklad ozaslaní peňazí bez akejkoľvek obozretnosti zaslal na adresu do cudziny osobe, ktorú nepoznal, ktorá
okolnosť môže mať vplyv na výšku prípadnej škody, pokiaľ budú splnené všetky ostatné podmienky.

Odvolací súd v tejto súvislosti udáva, že skúmanie tohto vzťahu uzatvoreného na základe vypísaného
a predtlačeného formulára medzi priateľkou žalobcu a žalovaným a vyhodnotenie tohto vzťahu ako
spotrebiteľského môže len dokresliť celkovú situáciu v súvislosti s poskytovaním služieb žalovaným,
nemôže byť však jedinou podmienkou existencie zodpovednostného vzťahu žalovaného voči žalobcovi
a hodnotenie protiprávneho konania žalovaného ako konanie v rozpore s ustanoveniami Občianskeho

zákonníka a ďalších súvisiacich predpisov v súvislosti s ochranou spotrebiteľa.

Vo vzťahu k tvrdeniam prvostupňového súdu o tom, že priateľka žalobcu, a to svedkyňa S. P., nemohla
formulár predložený žalovaným na zaslanie peňazí vypísať slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne,
keďže nemala prakticky žiadne informácie, je tvrdením, ktoré sa vymyká rozsahu dokazovania a
prvostupňový súd na takéto konštatovanie prakticky nemal ani dôvod vzhľadom na predmet sporu a

rozsah zisteného skutkového stavu.

Preto odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, ako rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm.
f/ a h/ zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Bude úlohou prvostupňového súdu opätovne tak, ako to uviedol odvolací súd už v predchádzajúcom
zrušujúcom rozhodnutí zaoberať sa podmienkami uplatnenia nároku na náhradu škody na základe tých
skutkových tvrdení, ako to špecifikoval žalobca, ktoré spočíva v tom, že mu mala vzniknúť škoda v
súvislosti s tým, že finančné prostriedky zaslané do mesta Kiel, kde mali byť aj vyplatené, boli vyplatené
v meste Bochum v Nemecku, za čo zodpovedá žalovaný. Ostatné okolnosti, vrátane charakteristiky

spotrebiteľskej zmluvy môžu len dokresliť, resp. bližšie zistiť podmienky zodpovednosti, nie však byť
predpokladom na priznanie uplatneného nároku žalobcovi.

Opäť odvolací súd odkazuje prvostupňový súd na skúmanie predpokladov aplikácie ust. § 441
Občianskeho zákonníka a § 450 Občianskeho zákonníka, pokiaľ bude zistené, že sú dané predpoklady

pre ich aplikáciu. Svoje zistenia riadne odôvodní.

Prvostupňový súd podľa § 226 O.s.p. je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.