Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Philadelphy

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2T/70/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116010791
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Philadelphy

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6116010791.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica samosudcom JUDr. Petrom Philadelphym, v trestnej veci obžalovaného

M. M., stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, na
hlavnom pojednávaní dňa 02. 05. 2017, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: M. M., nar. XX. XX. XXXX v Banskej Bystrici,
trvale bytom N. Š.. Ž. XXX/XX,
W., Y. A. A.,

uznáva sa vinným, že

dňa 02. 12. 2014 v čase okolo poludnia na poli za záhradou patriacou k rodinnému domu na ul. S.
XXX, Poniky fyzicky napadol Q. V., nar. XX. XX. XXXX tak, že ho päsťou udrel do oblasti spánku a oka,
na čo tento spadol na zem, kde ho udieral obidvoma rukami zovretými v päsť do rôznych častí tela,
hlavne hlavy, tiež ho kopol aj do oblasti hlavy, pričom poškodený sa počas konfliktu bránil tak, že si
rukami chránil hlavu, čím poškodenému spôsobil pomliaždenie tváre v okolí pravého oka s opuchom a

podliatinou viečok a zakrvácaním spojiviek, pomliaždenie pravej očnej gule s otrasom sietnice, odreninu
hornej pery a podvrtnutie krčnej chrbtice, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia v trvaní 4 týždňov,

teda

inému úmyselne ublížil na zdraví a taký čin spáchal na chránenej osobe,

čím spáchal

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona.

Za to sa o d s u dz u j e:

Podľa § 156 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, 3 a 8 Tr. zákona k trestu odňatia
slobody v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona sa výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a podľa § 50
ods. 1 Tr. zákona sa určuje skúšobná doba v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku je obžalovaný povinný poškodenému Q. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom
S. Č.. XXX, W., okres Banská Bystrica nahradiť škodu vo výške 1 565,60 eur. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici podala na Okresný súd v Banskej Bystrici dňa 30.
08. 2016 obžalobu sp. zn. X W. XXX/XX/XXXX-XX na obvineného M. M. pre prečin ublíženia na zdraví

podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 02. 12. 2014 v čase
okolo poludnia na poli za záhradou patriacou k rodinnému domu na ul. S. XXX, Poniky fyzicky napadol
Q. V., nar. XX. XX. XXXX tak, že ho päsťou udrel do oblasti spánku a oka, na čo tento spadol na zem,
kde ho udieral obidvoma rukami zovretými v päsť do rôznych častí tela, hlavne hlavy, tiež ho kopal do
oblasti chrbta a nôh a raz ho kopol aj do oblasti hlavy, pričom poškodený sa počas konfliktu bránil tak, že
si rukami chránil hlavu, čím poškodenému spôsobil pomliaždenie tváre v okolí pravého oka s opuchom a

podliatinou viečok a zakrvácaním spojiviek, pomliaždenie pravej očnej gule s otrasom sietnice, odreninu
hornej pery a podvrtnutie krčnej chrbtice, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia v trvaní 4 týždňov.

Súd v súlade zo zásadou náležitého zistenia skutkového stavu podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku
vykonal hlavné pojednávanie na ktorom realizoval dokazovanie v rámci ktorého vypočul obžalovaného,

poškodeného Q.. V., svedkov V.. M., Q.. E., K.. S., V.. A., P.. V., prečítal výpoveď svedka T.. K., prečítal
odborné vyjadrenie a listinné dôkazy a zistil nasledujúce skutočnosti.

Obžalovaný M. M. využil v prípravnom konaní svoje právo a vo veci odmietol vypovedať. Vypovedal
až na hlavnom pojednávaní, kde svoju účasť na žalovanej trestnej činnosti poprel a tvrdil, že sa v tom

čase vôbec nenachádzal na mieste činu, v tom čase bol v Banskej Bystrici v Podlaviciach odkiaľ ho T.
K. viezol na Sliač.

V kontexte s touto obhajobou vyznel aj listinný dôkaz, ktorý bol na hlavnom pojednávaní prečítaný, kde
obžalovaný v Zázname o podaní vysvetlenia k tejto trestnej veci ( č.l. 59 spisu) na OO PZ Slovenská

Ľupčadňa30.12.2014tvrdil,žedňa02.12.2014odišielzdomuokolo7.00hod.nakoľkoišielkdoktorovi
na odber krvi s jednou známou, avšak nepamätá si presne dokedy tam bol. Domov sa vrátil až niekedy
v podvečerných hodinách. Pri podávaní tohto vysvetlenia nehovoril však nič o tom, že ho k doktorovi
viezol šofér T. K.Y., ani že boli ešte na Sliači.

Svedok - poškodený Q. V., tak ako v prípravnom konaní, aj na hlavnom pojednávaní vypovedal, že
skutku sa dopustil obžalovaný M. M.. Tvrdil, že dňa 02. 12. 2014 v čase okolo poludnia išiel na pole
za záhradou svojho rodinného domu kŕmiť zver. V diaľke si všimol postavu osoby, ktorá sa k nemu
rýchlo približovala. Keď k nemu táto osoba prišla zistil, že ide o obžalovaného, ktorého dobre pozná
ako bývalého člena ich poľovného združenia. Po tom ako k nemu obžalovaný pristúpil mu povedal, že

na túto chvíľu už strašne dlho čakal a následne ho udrel, asi pravou päsťou, do oblasti jeho pravého
oka. Po tomto údere on spadol na zem, na svoju pravú stranu, nakoľko ľavú ruku mal vtedy zranenú.
Obžalovaný si k nemu následne čupol a začal ho opakovane udierať päsťami do hlavy a raz ho aj kopol
do oblasti hlavy. On sa úderom bránil tak, že sa snažil rukami si chrániť hlavu. Keďže bol poriadne
otrasený, tak ani nevedel, či ho bil jednou alebo obidvoma rukami. Väčšina úderov smerovala na jeho

hlavu. Nevedel uviesť ako dlho útok trval ani koľko úderov celkovo dostal. Po bitke obžalovaný už nič
nepovedal a odišiel preč. On sa po chvíli pozviechal a išiel domov, čo bolo asi 200 metrov od miesta
kde dostal bitku. Po príchode domov povedal manželke P. V. čo sa mu stalo, táto ho ošetrila a hneď
zavolali Políciu, ktorá prišla veľmi rýchlo. Policajti miesto činu ohliadli, odfotografovali a dali mu predtlač
lekárskej správy s ktorou mal ísť k lekárovi na ošetrenie a potom mal prísť na oddelenie podať trestné

oznámenie. Pri ohliadke policajtom v čerstvom snehu ukazoval aj stopy zápasu a krvné stopy. Potom
volal synovi s ktorým absolvoval ešte v ten deň potrebné vyšetrenia v nemocnici a na druhý deň podal
trestné oznámenie. K dôvodom pre ktoré ho mal obžalovaným napadnúť uviedol, že to z jeho strany
vníma ako akt pomsty za to, že sa v minulosti pričinil o jeho vylúčenie z poľovného združenia. O tom, že
sa na neho obžalovaný pripravoval už dávnejšie počul od známych a kamarátov. Z titulu náhradu škody

si uplatnil bolestné vo výške bolestného určeného znalcom v odbornom vyjadrení.

Z výpoveďou poškodeného korešpondovala aj jeho prvotná výpoveď, kde v Zázname o podaní
oznámenia zo dňa 03. 12. 2014 (č.l. 89 spisu), ešte pred začatím trestného stíhania ale bezprostredne
po útoku, zhodne ako na hlavnom pojednávaní popísal, kto, kedy a ako ho napadol, pričom aj vtedy

za páchateľa útoku jednoznačne označil obžalovaného. Tieto skutočnosti potom poškodený zopakovalaj po začatí trestného stíhania, ale ešte pred vznesením obvinenia v Zápisnici o výsluchu svedka
- poškodeného zo dňa 30. 04. 2015 (č.l. 10-12 spisu). Všetky tieto jeho výpovede boli na hlavnom
pojednávaní čítané ako listinné dôkazy.

Svedkyňa P. V. - manželka poškodeného na hlavnom pojednávaní dokazovala, že dňa 02. 12. 2014 bol
jejmanžel-poškodenýQ.V.okoloobedanapadnutýobžalovaným.Vtedynapadolčerstvýsnehamanžel
išiel kŕmiť zver za dom. Keď sa vrátil, hneď si všimla, že ma zakrvavenú tvár, rozbité ústa, mal podliate
oko krvou a pod okom mal monokel. Povedal jej, že ho na poli za záhradou napadol obžalovaný a to

päsťou, mal ho zraziť na zem, kde ho mal ďalej udierať a kopať. Poškodený jej povedal, že obžalovaný
mu pri tom mal povedať, že na túto chvíľu už dlho čakal. Hneď volali na linku 158 a o chvíľu prišla hliadka
Polície. Spoločne potom išli na miesto útoku, kde v snehu bolo zreteľne vidieť stopy zápasu a dve krvavé
škvrny, ako aj stopy prichádzajúcej a odchádzajúcej osoby z opačného smeru ako prišli oni a ktoré
popísal a ukázal poškodený. Policajti si miesto činu nafotili a dali poškodenému poučenie, aby sa išiel
najprv z uvedenými zraneniami do nemocnice na ošetrenie a aby potom, následne, z lekárskou správou

prišiel na ich oddelenie spísať oznámenie. Po ich odchode prišiel syn, ktorý poškodeného odviezol do
nemocnice.
Z výpoveďou svedkyne P. V. na hlavnom pojednávaní korešpondovali aj jej prvotné výpovede
uskutočnené jednak ešte pred začatím trestného stíhania (trestné stíhanie vo veci podľa § 199 ods. 1 Tr.
poriadku začalo vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania povereným príslušníkom PZ dňa 17. 04.

2015) a jednak po začatí trestného stíhania ale ešte pred vznesením obvinenia (obvinenie bolo podľa
§ 206 ods. 1 Tr. por. obvinenému M. M. vznesené uznesením povereného príslušníka PZ zo dňa 13.
04. 2016 a doručené mu bolo dňa 27. 05. 2016), ktoré zápisnice boli na hlavnom pojednávaní čítane
ako listinné dôkazy (Záznam o podaní vysvetlenia spísaný na OO PZ Slovenská Ľupča dňa 05. 11.
2014 (č.l. 4 spisu) a Zápisnica o výsluchu svedka spísaná na OO PZ Slovenská Ľupča dňa 21. 07. 2015

(č.l. 24 - 27 spisu)).

Svedkovia J.. Q. E. a K. S. - príslušníci policajného zboru, ktorý preverovali útok na poškodeného V. na
mieste činu uviedli, že na konkrétne okolnosti tohto prípadu si vzhľadom na odstup času nepamätajú,
pretože oznámenia poškodeného V. riešili v minulosti viackrát. Nepamätali si ani na to, či bol vtedy

napadnutý čerstvý sneh, či vykonali ohliadku miesta činu, prípadne či ho odfotografovali. Svedok E.
si po nahliadnutí do úradného záznamu zo dňa 02. 12. 2014 (č.l. 62 spisu), ktorý vlastnoručne spísal,
spomenul, že pri jednom z výjazdov k poškodenému V. tento vykazoval známky fyzického napadnutia
a zranení, spomenul si, že mal poranené oko a preto mu dal lekársku správu, aby s ňou išiel k lekárovi
a dal sa ošetriť, potom mal prísť na oddelenie podať trestné oznámenie. Svedok S. tiež potvrdil, že pri

jednom z výjazdov k poškodenému V. si na jeho tvári všimol viditeľné zranenia a to škrabance a monokel,
ale bližšie sa k tomu vzhľadom na odstup času vyjadriť nevedel.

Svedkyňa V. A. - družka obžalovaného vypovedala, že obžalovaný je jej priateľ s ktorým žijú v spoločnej
domácnosti ako druh a družka a majú spolu 2 deti, starší syn V. má 8 rokov a dcéra C. má 2 roky.

V decembri 2014 bola tehotná a mala tehotenské problémy z ktorého dôvodu musela ísť na odborné
vyšetrenie k svojmu gynekológovi V.. D. do Podlavíc. Vzhľadom na odstup času si už na presný dátum
nepamätala, ale mohlo to byť okolo 02. 12. 2014. Na vyšetrenie ju doprevádzal obžalovaný a viezol ich
tam kamarát obžalovaného T. K. na svojom MV, ktorého značku uviesť nevedela, pretože obžalovaný
mal v tom čase svoje auto pokazené. Ku gynekológovi sa dostavili cca o 8,45 h ráno a zotrvali tam cca

2-3 hodiny. Potom ich T. K. odviezol k nej domov do Priechodu, kde sa najedla a obžalovaný s T. K. jej
zatiaľ uložili drevo na dvore. Potom spolu išli ešte na Sliač, kde mala dohodnuté stretnutie s p. W. Š.,
čo je ich známy a zároveň zamestnanec Vojenskej nemocnice na Sliači, kde sním chcela odkonzultovať
nejakéskutočnostitýkajúcesajejtehotenstva.StretlisasnímnajehopracoviskuvoVojenskejnemocnici
na Sliači. Keď vybavili čo bolo treba vrátili sa k vozidlu kde ich zatiaľ čakal T. K., ktorý ich tam viezol.

Pri aute ich čakal aj kamarát obžalovaného V. M., ktorý mu odovzdal jedného holuba. Potom ju T. K.
s obžalovaným odviezol domov do Priechodu, kde ju vyložili. Koľko bolo hodín si nepamätala, ale bol
večer.

SvedokW.Š.vypovedal,že pracujeakorádiologickýasistentnapoliklinikeMinisterstvaobranynaSliači.

Obžalovaný je jeho kamarát a pozná aj jeho priateľku V. A.. Potvrdil, že niekedy začiatkom decembra
2014 ho v čase okolo 11,45 hod. - 12,00 hod. na jeho pracovisku na Sliači navštívila V. A. spolu s
obžalovaným, kde s ním konzultovali jej zdravotný stav spojený s tehotenstvom a možnosti prípadného
sonografiského vyšetrenia. Na stretnutie V. A. a obžalovaného niekto doviezol, ale nevie kto to bol.Na hlavnom pojednávaní bola za súhlasu procesných strán postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku
prečítaná výpoveď svedka T. K. z prípravného konania zo dňa 07. 07. 2016 (č. l. 111 - 112) z ktorej

vyplýva, že obžalovaný je jeho dobrý známy a poznajú sa veľa rokov. V minulosti, keď obžalovaný nemal
auto mu pomáhal a viackrát ho viezol na rôzne miesta. Viac krát ho aj s priateľkou viezol aj na rôzne
vyšetrenia k doktorom. Raz ho viezol s priateľkou aj do vojenskej nemocnice na Sliač. To prebehlo tak,
že najskôr išiel svojim autom z Hrochote, cestou zobral obžalovaného, odtiaľ išli do Priechoda po jeho
priateľku a odtiaľ ich odviezol na Sliač do nemocnice. Za kým tam išli a čo tam robili uviesť nevedel,

nepamätal si ani na presný dátum kedy to bolo. Priateľku obžalovaného vyložili u nej doma okolo obeda
a potom išli s obžalovaným spolu na obed a až v poobedňajších hodinách ho odviezol domov.

Svedok V. M. - kamarát obžalovaného vypovedal, že je chovateľom poštových holubov a dňa 02.
12. 2014 sa s obžalovaným stretol okolo obeda na Sliači pri Poliklinike, kde mu obžalovaný daroval
poštového holuba. Na presný dátum si pamätá preto, lebo obžalovaný mu s holubom odovzdal na listine

formátu A4 aj jeho rodokmeň, v ktorom bol uvedený preukaz o vlastníctve krúžku poštového holuba a
jeho evidencia Slovenským zväzom chovateľov, adresa chovateľa a dátum vystavenia, ktorým bol deň
02. 12. 2014. Na otázky samosudcu a prokurátorky uviedol, že v minulosti bol opakovane súdne trestaný
a vypovedal ako svedok aj vo veci C. P. V. M..

Popisom zranení poškodeného Q. V., ktoré utrpel dňa 02. 12. 2014 z hľadiska mechanizmu ich vzniku,
posúdením ich závažnosti a stanovením bolestného sa zaoberal vo svojom odbornom vyjadrení č.
32/2015 zo dňa 21. 06.2015 znalec V.. P. J., znalec v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia
a traumatológia. Znalec v závere svojho odborného vyjadrenia konštatoval, že podľa predloženej
zdravotnej dokumentácie poškodený utrpel dňa 02. 12. 2014 pomliaždenie tváre v okolí pravého oka

s opuchom a podliatinou viečok a zakrvácaním do spojiviek, pomliaždenie pravej očnej gule s otrasom
sietnice, odreniny hornej pery a podvrtnutie krčnej chrbtice. Jednoznačne konštatoval, že charakter a
povaha zranení poškodeného svedčí o tom, že vznikli pôsobením vonkajšieho mechanického násilia
strednej intenzity, ktoré pôsobilo na oblasť tvárovej časti hlavy - oblasť pravého oka, menej oblasť pery.
Zranenie v oblasti pravého oka má typický charakter zranenia spôsobeného úderom päste do oblasti

pravého oka, kde úder spôsobí pomliaždenie mäkkých tkanív - viečok (opuch, podliatinu), pomliaždenie
očnej gule tupým nárazom kedy dochádza k jej deformite čoho následkom býva poranenie rohovky,
sklovca, prípadne sietnice. Mal za to, že zranenia pravého oka bolo spôsobené tupým úderom päsťou,
k vzniku takéhoto zranenia je dostatočný aj jeden úder. Či bol poškodený prípadne aj kopnutý do oblasti
pravého oka, k tomu vyjadriť nevedel, toto ale skôr vylúčil. Odrenina v oblasti hornej pery mohla byť

spôsobená takisto úderom rukou zovretou v päste. Prípadné kopnutie do oblasti hornej pery by bolo
sprevádzané aj tržnou ranou, prípadne aj vybitými zubami, k čomu v tomto prípade nedošlo, čiže
nepredpokladá, že poškodený bol kopnutý do oblasti hornej pery. Zranenia krčnej chrbtice mohla byť
spôsobené podvrtnutím krčnej chrbtice pri páde na zem, k tomuto sa ale jednoznačne vyjadriť nedá.
K iným zraneniam sa vyjadriť nevedel pretože neboli zachytené v zdravotnej dokumentácii. Z hľadiska

závažnosti konštatoval, že sa jednalo o zranenia ľahkého charakteru, bez trvalých následkov, s dobou
liečenia cca 4 týždňov (nad 7 dní). K zraneniam poškodeného mohlo dôjsť spôsobom ktorý tento
uvádzal. Zranenia poškodeného bodovo ohodnotil podľa Zákona č. 437/2004 Z. z. v platnom znení spolu
na 95 bodov, čo po pri hodnote 1 bodu v sume 16,48 € predstavuje spolu náhradu za bolesť v sume
1.565,60 € (95 x 16,48 = 1.565,60 €).

Charakter, popis a rozsah zranení poškodeného je dokumentovaný aj lekárskymi správami
nachádzajúcimi sa v spise na č.l. 48 - 54 a pripojenou fotodokumentáciou na č.l. 69 - 73. Z predmetných
lekárskych správ vyplýva, že poškodený po úraze dňa 02. 12. 2014 absolvoval odborné lekárske
vyšetrenia na urgentnom príjme Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosvelta v Banskej Bystrici,

kde navštívil traumatologickú, oftalmologickú a neurologickú ambulanciu, kde bol objektivizovaný jeho
zdravotný stav, ktorý vyššie popísal znalec V.. P. J. vo svojom odbornom vyjadrení. Na pripojenej
fotodokumentácii sú viditeľné zranenia tvárovej časti poškodeného Q.. V., predovšetkým jeho pravého
oka, ktoré je podliate krvou a je viditeľný aj opuch a zranenie hornej pery.

Z hľadiska objektivizovania skutkového stavu bol na hlavnom pojednávaní prečítaný aj listinný dôkaz -
úradný záznam zo dňa 01. 10. 2015 (č.l. 77 spisu), v ktorom je zachytené zistenie príslušníkov polície,
ktorý dňa 01. 10. 2015 vykonali v gynekologickej ambulancii V.. M. D. previerku výpovede svedkyne
V. A., a to, či táto dňa 02. 12. 2014 absolvovala v uvedenej ambulancii vyšetrenie a či s ňou bolprítomný aj obžalovaný. MUDr. Vladimír Zvara po oboznámení sa s predmetom previerky a po nazretí
do zdravotných záznamov uviedol, že V. A. bola jeho pacientkou a bola u neho na vyšetrení aj dňa 02.
12. 2014 v doobedňajších hodinách, konkrétne okolo 11,00 hod. Či ju na vyšetrenie niekto doprevádzal

uviesť nevedel a na túto otázku nevedela odpovedať ani jeho zdravotná sestra.

xxxxxxxxxxxxxxxxx

Vychádzajúce zo zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. por. súd hodnotil vykonané

dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia jednotlivo, aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom zobral do
úvahy skutočnosti a dôkazy svedčiace tak v prospech ako aj v neprospech obžalovaného.

V procese dokazovania sa vyprofilovali v podstate dve skupiny dôkazov, jednak to boli dôkazy svedčiace
v prospech obžalovaného a jednak v jeho neprospech. Obžalovaný založil svoju obhajobu na tvrdení, že
uvedeného skutku sa nedopustil, pretože v čase útoku na poškodeného sa na mieste činu nenachádzal,

čo mu potvrdzovali svedkovia V.. A. - jeho družka, ďalej svedkovia T. K., W..Š., V.. M. a listinné dôkazy.
Naproti tomu tu existuje celý rad dôkazov, ktoré jeho obhajobu vyvracajú a to výpoveď poškodeného Q..
V., jeho manželky P.. V. a príslušníkov policajného zboru Q.. E. P. K.. S., ktorý preverovali oznámenie
poškodeného po útoku na mieste samom ako aj listinné dôkazy a odborné vyjadrenie znalca. Za
presvedčivejšie a vierohodnejšie súd považoval tvrdenia poškodeného Q.. V., ktorý ešte pred začatím

trestného stíhania pri podávaní vysvetlenia, aj po začatí trestného stíhania a pred vznesením obvinenia,
aj po vznesení obvinenia, popisoval skutkové okolnosti a okolnosti útoku na jeho osobu rovnako,
konzistentne a nemenne a kde vždy za útočníka jednoznačne označil obžalovaného, ktorý mal mať aj
motív spočívajúci v pomste za to, že sa v minulosti podieľal na jeho vylúčení z poľovného združenia. Súd
v jeho výpovediach nezistil logický rozpor, ani dôvod, resp. úmysel, ktorý by nasvedčoval jeho snahe

obžalovanému poškodiť. Jeho výpoveď bola nepriamo potvrdená aj výpoveďou jeho manželky sv. P.. V.,
ktorá ho prvá videla bezprostredne po útoku, počula od neho čo sa mu stalo a kto mu to spravil a videla
aj jeho zranenia a misto kde sa to stalo. Verziu poškodeného nepriamo potvrdili aj príslušníci polície
Q.. E. P. K.. S., ktorý preverovali oznámenie poškodeného po útoku na mieste samom. Títo, aj keď si
vzhľadom na odstup času a množstvo výjazdov k poškodenému na detaily tohto výjazdu nepamätali,

ale potvrdili, že pri jednom z výjazdov si u poškodeného všimli, že má zranené oko, na základe čoho ho
poslali na vyšetrenie a dali mu aj tlačivo - lekársku správu, ktorú mal potom vyplnenú priniesť na políciu
a podať vo veci trestné oznámenie, čo zachytili aj v úradnom zázname zo dňa 02. 12. 2014 ( č.l. 62
spisu). Že sa skutok stal je preukázané aj odborným vyjadrením znalca V.. P.. J., ktorý podľa jednotlivých
lekárskych správ zisťoval rozsah zranení poškodeného pri útoku a posudzoval aj biomechanizmus ich

vzniku, pričom uviedol že charakter a povaha zranení poškodeného svedčí o tom, že vznikli pôsobením
vonkajšiehomechanickéhonásiliastrednejintenzity,ktorépôsobilonaoblasťtvárovejčastihlavy-oblasť
pravého oka, menej oblasť pery.

Pokiaľ ide o obhajobné tvrdenia obžalovaného, že sa skutku nedopustil lebo sa na mieste činu

nenachádzal, súd ich vyhodnotil ako nepresvedčivé a účelové v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti
a negatívnych dôsledkov trestného stíhania. Obžalovaný v prípravnom konaní po vznesení obvinenia
nevypovedal a vypovedať sa rozhodol až po podaní obžaloby na hlavnom pojednávaní. Aj keď je to jeho
právo, až na hlavnom pojednávaní prišiel s verziou, že v čase útoku na poškodeného bol s priateľkou
sv. V.. A. L. V.. D. na gynekologickom vyšetrení v Podlaviciach, kde ich doviezol svedok R. Koščo a

odtiaľ potom išli všetci traja na Sliač za svedkom W.. Š., kde sa mal ešte stretnúť so svedkom V.. M.,
ktorému tu mal darovať poštového holuba. Aj keď obžalovaný o návšteve gynekológa so svedkyňou V..
A. hovoril ešte pred začatím trestného stíhania pri podaní vysvetlenia dňa 30. 12. 2014 (č.l. 59 spisu), nič
tu nehovoril o tom, že ho k doktorovi viezol šofér T. K.Y., ani že potom boli ešte na Sliači. Jeho obhajobu
súd považoval potom za vykonštruovanú, kde podľa vývoja dôkaznej situácie pripravil a prispôsobil

svoju obhajobu zo zakomponovaním jednotlivých svedkov, ktorý mu krivo poskytli alibi. Ak ho mal na
vyšetrenie k V.. D. odviesť svedok T.. K., súd nerozumie, prečo ho nespomenul už dňa 30. 12. 2014 pri
podanívysvetlenia,alestoutoverziouprišielažnahlavnompojednávaní.Ajvovýpovediachjednotlivých
svedkov,ktorýmuposkytovalialibisavyskytlivážnerozpory,ktoréichvýpovederobianepresvedčivýmia
nevierohodnými.TaknapríkladsvedkyňaV..A., pokiaľišloočasovúpostupnosťprinávštevegynekológa

uviedla, že najprv išla s obžalovaným a sv. T.. K. okolo 8,45 hod. na vyšetrenie ku gynekológovi, kde sa
zdržali 2 - 3 hodiny, potom sa vrátili k nej domov do Podkoníc, kde obžalovaný a sv. T.. K. ukladali drevo
a až potom išli na Sliač. Naproti tomu sv. T.. K. vypovedal, že najskôr išiel svojim autom z Hrochote,
cestou zobral obžalovaného, odtiaľ išli do Priechoda po jeho priateľku sv. V.. A. a odtiaľ ich odviezol naSliač do nemocnice. Potom keď sa vrátili vyložili sv. V.. A. „.okolo obeda“ u nej doma v Podkoniciach a
oni s obžalovaným potom išli spolu na obed a až v poobedňajších hodinách ho odviezol domov. Svedok
T.. K. nehovoril nič o návšteve gynekológa v ten istý deň ako boli s V.. A. a obžalovaným na Sliači, tiež

nehovoril nič o darovaní poštového holuba. Ak skutočne bol odviesť sv. V.. A. a obžalovanéh na Sliač súd
nerozumie prečo tak špecifickú skutkovú okolnosť ako je darovanie poštového holuba nespomenul. Tiež
výpoveď svedka V.. M. sa pre súd javí ako vykonštruovaná. V prípravnom konaní uvedeného svedka
nikto nespomenul a ten sa prvý krát objavil a bol spomenutý až na hlavnom pojednávaní a aj medzi jeho
výpoveďou a výpoveďou sv. M. A. sa objavili podstatné rozpory v tom, že kým V.. A. tvrdila, že holuba

darovalsvedokV..M.obžalovanému,svedokV..M.naopaktvrdil,žeholubamudarovalobžalovaný.Tiež
skutočnosť vyplývajúca z úradného záznamu polície zo dňa 01. 10. 2015 ( č.l. 77 spisu) , že svedkyňa V..
A. skutočne bola dňa 02. 12. 2014 na gynekologickom vyšetrení u V.. D. neznamená, že tam skutočne
bola s obžalovaným, pretože ho tam nikto nevidel.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil skutku v mieste a spôsobom

uvedeným v skutkovej vete rozsudku, ktorú skutkovú vetu súd oproti skutkovej vete uvedenej v obžalobe
upravil s poukazom na zmenenú výpoveď poškodeného Q.. V., ktorý na rozdiel od prípravného konania
pripustil len jedno kopnutie do oblasti hlavy, naproti jeho tvrdeniu v prípravnom konaní, kde tvrdil, že
obžalovaný ho opakovane kopal do oblasti chrbta a nôh a raz ho kopol aj do oblasti hlavy.

xxxxxxxxxxxxxxxxx

Po ustálení viny obžalovaného súd potom jeho konanie po právnej stránke kvalifikoval ako prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, pretože inému úmyselne ublížil na

zdraví a taký čin spáchal na chránenej osobe. Za chránenú osobou sa podľa § 139 ods. 1 písm. e/ Tr.
zákona považuje aj osoba vyššieho veku. Za osobu vyššieho veku sa podľa § 127 ods. 3 Tr. zákona
považuje osoba staršia ako 60 rokov.

xxxxxxxxxxxxxxxxx

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ust. § 34 Tr. zák. v tom smere, aby ukladaný trest
zabezpečil ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a
vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne, aby trest plnil aj výchovnú
funkciu vo vzťahu k ostatným občanom a týchto odradil od páchania obdobných trestných činov.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol u obžalovaného na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy.

Obžalovaný z miesta svojho trvalého bydliska nie je bližšie hodnotený. Starosta obce Poniky oznámil,
že obžalovaný je ženatý s Q. M. a s manželstva má 3 deti. Rodina splu žije v rodinnom dome, ktorý
je vo výlučnom vlastníctve matky obžalovaného. V komisii na ochranu verejného poriadku pri ObZ
Poniky priestupkovo prejednávaný nebol. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva,
že obžalovaný bol len raz priestupkovo postihnutý a to dňa 23. 01. 2015 blokovou pokutou 50 €. Z

odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti len raz súdne trestaný v roku 1998, ktoré
odsúdenie mu bolo amnestované a v súčasnosti sa naňho hľadí akoby nebol odsúdený.

Za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona mohol súd obžalovanému
ukladať trest odňatia slobody vo výmere od 1 do 3 rokov.

U obžalovaného súd nezistil okolnosti, ktoré by ho v zmysle § 22 a nasl. Tr. zákona zbavovali
trestnej zodpovednosti, resp. ktoré by vylučovali protiprávnosť jeho činu podľa § 24 a nasl. Tr. zákona.
Obžalovaný z hľadiska subjektívnej stránky konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Tr. zák., pretože
vedel a chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený trestným zákonom.

Súd mu priznal jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona, čo znamená, že v minulosti
viedol riadny život. Priťažujúce okolnosti uňho nevzhliadol.S poukazom na vyššie uvedenú prevahu poľahčujúcich okolností nad okolnosťami priťažujúcimi súd
u obžalovaného podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. bol povinný upraviť hornú hranicu zákonom ustanovenej
trestnej sadzby jej znížením o 1/3 smerom dole, čím došlo k jej úprave na 1 rok až 2 roky. V rámci takto

upravenej trestnej sadzby potom súd obžalovanému ukladal trest odňatia slobody. Pretože obžalovaný
doteraz žil riadnym životom a ešte sa nedostal do rozporu z Trestným zákonom súd mu neukladal
trest, ktorý je spojený s obmedzením osobnej slobody, ale uložil mu trest podmienečný v trvaní 1
rok so skúšobnou dobou 18 mesiacov, ktorý považuje z hľadiska generálnej prevencie a výchovy
obžalovaného za dostatočný. Súd obžalovaného zároveň upozorňuje, že počas plynutia skúšobnej doby

bude jeho správanie vyhodnocované a monitorované a v prípade ak nebude viesť riadny živor, môže
byť rozhodnuté o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a môže mu byť
nariadený nepodmienečný výkon trestu odňatia slobody. Naopak, ak počas skúšobnej doby povedie
riadny život, súd rozhodne o jeho osvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

xxxxxxxxxxxxxxxxx

Pokiaľ ide o náhradu škody poškodený si v prípravnom konaní uplatnil nárok na jej náhradu. Súd podľa
§ 287 ods. 1 Tr. poriadku s poukazom na odborné vyjadrenie znalca V.. P.. J. , ktorý bodovo ohodnotil
jeho zranenia podľa Zákona č. 437/2004 Z. z. v platnom znení spolu na 95 bodov, čo po pri hodnote 1
bodu v sume 16,48 € predstavuje spolu náhradu za bolesť v sume 1.565,60 € (95 x 16,48 = 1.565,60

€). Súd priznal poškodenému len náhradu škody z titulu bolestného. Toto rozhodnutie poškodenému
nebráni uplatniť si prípadné ďalšie škodové nároky proti obžalovanému v civilnom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.