Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/116/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315200879
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8315200879.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobcu: Mesto Humenné so sídlom
Kukorelliho 34, 066 28 Humenné, IČO: 323 021, právne zastúpeného advokátom JUDr. Marekom
Šmídom, Advokátska kancelária HAVLÁT & PARTNERS, Rudnayovo námestie 1, 811 01 Bratislava,
proti žalovanému: VIHORLAT PRESS, s.r.o. so sídlom Chemlonská 1, 066 01 Humenné, IČO: 36 457
370, právne zastúpeného Advokátska kancelária Bröstl & Čentík s.r.o., so sídlom Rázusova 1, 040 01
Košice - mestská časť Juh, IČO: 50 560 611, v konaní o ochranu dobrej povesti a zaplatenie 5.000,- eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 21C/52/2015-170

zo dňa 3.6.2016, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný
súd“) žalobu zamietol a zároveň uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému k rukám jeho právneho
zástupcu trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 2.608,69 eur.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa zmenenou žalobou na pojednávaní,
konanom dňa 4.8.2015 domáhal rozhodnutia v nasledovnom znení:

1. Žalovaný je povinný do 10 dní od právoplatnosti rozsudku na vlastné náklady v týždenníku Slovenský
východnastrane3sumiestnenímavoveľkostipísmarovnajúcehosaveľkostipísmapoužitéhovčlánku,
v ktorom boli uverejnené nepravdivé, resp. pravdu skresľujúce informácie, a súčasne na internetovej
stránke www.slovenskyvychod.sk zverejniť

OSPRAVEDLNENIE
Spoločnosť VIHORLAT PRESS, s.r.o., vydavateľ týždenníka Slovenský východ a prevádzkovateľ
internetovej služby www.slovenskyvychod.sk, zverejnil v čísle 48 týždenníka Slovenský východ zo dňa
24.11.2014 v článku s názvom „Y. L. horelo mestské služobné L.“, predmetom ktorého bola udalosť
podozrenia na požiar motorového vozidla značky L. T., ktorého vlastníkom je Mesto Humenné zo dňa
19.11.1914 na čerpacej stanici T. L. R., nepravdivé a pravdu skresľujúce informácie. Nepravdivými resp.

pravdu skresľujúcimi boli najmä informácie o tom, že:
„V ten istý deň sme tlačovému referátu Mestského úradu v Humennom položili otázky“„Veríme, že primátorka sa o svojej pracovnej ceste nevyjadrila len pre nedostatok času, a že sa v blízkej
dobe dozvieme o jej služobnej ceste viac. Jej plat, služobné auto, pohonné hmoty, ako aj plat vodiča je
financovaný z verejných zdrojov a občania majú právo na verejnú kontrolu.“

„.....vodič služobného auta sa ešte predtým zastavil na čerpacej stanici v R., aby natankoval.“
„Podľa nášho ďalšieho zdroja je veľmi netradičné, ak sa šofér služobného auta, ktorým jazdí ktorýkoľvek
primátor, vydá na zahraničnú cestu, aby predtým nenaplnil nádrž auta.“
„Je zaujímavé, že vodič nedoplnil palivo priamo v X., kde je takisto čerpacia stanica Slovnaftu, na akej
tankoval aj v R..“

Uvedené tvrdenia sú nepravdivé a zavádzajúce, pretože: Y.. J. L. sa skutočne 19. novembra 2014
zúčastnila pracovnej cesty v meste C.. Cieľom pracovnej cesty v meste C. bolo stretnutie so
zástupcami samosprávy, konkrétne s L. B., vedúcou medzinárodných vzťahov mesta, členkou mestskej
rady a poslankyňou mestského zastupiteľstva a zamestnancami odboru, za účelom rozvoja ďalšej
medzinárodnej spolupráce obidvoch miest pri podávaní nových projektových zámerov a zistenia stavu
spoločne podaného projektu miest X. a C., v rámci finančného mechanizmu EHP a Nórskeho finančného

mechanizmu. Projekt „Cez prírodu spoznaj svoju krajinu“ bol podaný v rámci výzvy SK08 Cezhraničná
spolupráca a v súčasnosti prebieha odborné hodnotenie projektov.
Na čerpacej stanici v R. došlo k nepríjemnej situácii, keď sa zo služobného auta začalo dymiť spod
prednej kapoty, avšak k žiadnemu požiaru nedošlo, o čom svedčí aj správa privolaných hasičov. K škode
na služobnom vozidle došlo len v malom rozsahu, čo potvrdil autorizovaný servis. Dôvodom zastavenia

na čerpacej stanici v Michalovciach nebolo tankovanie pohonných hmôt, ale použitie toalety šoférom
vozidla. Stav nádrže v motorovom vozidle bol plný.
Za uverejnenie nepravdivých a pravdu skresľujúcich informácií a neoprávnený zásah do dobrej povesti
Mesta Humenné sa ospravedlňujeme.

Žalovaný je povinný odstrániť z internetovej stránky www.slovenskyvychod.sk článok s názvom
„Primátorke Vaľovej horelo mestské služobné L.“, uverejnené dňa 24.11.2014, a to do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.000,- eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku
a trov právneho zastúpenia, ktorého výška bude vyčíslená v zákonnom stanovenej lehote.

3. Svoju žalobu odôvodnil tým, že jeho štatutárnym zástupcom je primátorka mesta Y.. J. L. a žalovaným

je spoločnosť, ktorá je vydavateľom denníka Slovenský východ, ktorý dňa 24.11.2014 uverejnil v čísle 48
článok s názvom „Y. L. horelo mestské služobné L.“. Podľa žalobcu mal žalovaný za cieľ týmto článkom
poškodiť dobrú povesť žalobcu, a rovnako aj dobré meno primátorky mesta. Článkom je navodený
dojem, že primátorka mesta zavádza verejnosť, klame, a nepriamo ju obvinil zo zneužívania verejných
financií. Navodzuje dojem, že primátorka sa nezúčastnila žiadnej pracovnej cesty, ale do mesta Užhorod

išla súkromne, a to na služobnom aute. Žalovaný uverejnil tento článok bez toho, aby dal žalobcovi
možnosť vyjadriť sa.

4. Poukazujúc na § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka, požadoval žalobca ospravedlnenie a primerané
zadosťučinenie a zdržanie sa ďalších zásahov.

5. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, keď podľa žalovaného cieľom tohto článku nebolo poškodiť dobrú
povesť ani žalobcu, ani jeho štatutárneho zástupcu, ale jeho predmetom bola informácia o pracovnej
cesteaohoriacommestskomslužobnomvozidlestým,žepredtýmžalovanývyzvalmestonavyjadrenie,
avšak mesto nereagovalo. Y. nebola obvinená zo žiadnej protiprávnej činnosti. Taktiež je nepravdivé

tvrdenie žalobcu, že žalovaný zverejnil článok bez toho, aby dal predtým možnosť žalobcovi vyjadriť sa.
Žalovanýuviedol,žeskutkovétvrdeniaobsiahnutévčlánku,považujezapravdivéakritikuzaoprávnenú,
lebo bola primeraná, vecná, konkrétna, postavená na pravdivom skutkovom základe. Taktiež poukázal,
že článok vychádzal z pôvodného článku, ktorý bol prvotne uverejnený v denníku Korzár, a tento zdroj je
aj uvedený v tomto článku, teda išlo iba o rozširovanie predtým zverejnených informácií v inom periodiku,

čo vylučuje zodpovednosť žalovaného.6. Súd prvej inštancie aplikujúc ustanovenia § 3 ods. 1, § 5 ods. 1, všetko Občianskeho zákonníka
uviedol, že na uvedený vzťah je potrebné aplikovať aj článok 26 Ústavy SR a článok 10 ods. 1, 2
Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

7.Súdprvejinštanciepovykonanomdokazovanížalobuzamietol,pretožežalobcanepreukázalsplnenie
zákonomstanovenýchpodmienoknaposkytnutieprávnejochrany.Uviedol,žeobčianskoprávnasankcia
za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby je založená na objektívnom princípe, teda
nevyžaduje sa popri neoprávnenosti zásahu, aj zavinenie pôvodcu. Medzi prostriedky súdnej ochrany

proti takému zásahu patrí aj návrh, aby súd priznal postihnutému, okrem plnenia a zdržania sa ďalších
zásahov, aj primárneho peňažného zadosťučinenia.

8. Podľa okresného súdu v konaní žalovaný preukázal, že vychádzal zo skutkových tvrdení, ktoré
mal v čase zverejnenia článku k dispozícii. Podľa súdu prvej inštancie, žalovaný neporušil žiadne
ustanoveniaprávnychpredpisov,aniustanoveniaEtickéhokódexunovinára,atozdôvodu,ževychádzal

zo skutočností, ktoré mal k dispozícii a ktoré mal dostatočne overené, jednak od neznámeho zdroja
v R., a jednak z iných médií. Žalovaný postupoval v súlade s dobrými mravmi a právnymi predpismi
a pred zverejnením článku vyzval e-mailom žalobcu na odpoveď na konkrétne otázky a žalobca do
dnešného dňa na tento e-mail nereagoval, a to napriek tej skutočnosti, že žalobca reagoval na e-maile
denníka Korzár, ktorý zverejnil článok ešte v ten istý deň. Obrana žalobcu, že v tom čase bola odstávka

elektrickej energie, na veci nič nemení, pretože v konaní bolo preukázané, že rovnako ako žalobcovi,
boli doručené e-maile z denníka Korzár, na ktoré následne odpovedal ohľadom tejto skutočnosti, takisto
mal žalobca reagovať aj na e-maile zo strany žalovaného, ktoré boli reálne odoslané žalobcovi. Žalobca
ako verejnoprávny orgán, si teda mohol zabezpečiť aj v prípade odstávky elektrickej energie, systém
fungovania a odpovedi pre média pre takéto prípady.

9. V konaní nebolo podľa okresného súdu preukázané, že v čase, keď článok vyšiel, informácia a
skutočnosti, ktoré mal k dispozícii žalovaný, boli nepravdivé tvrdenia, a naopak podľa okresného súdu
žalovaný vychádzal z relevantných informácií, ktoré vyšli o predmetnej udalosti. Že nakoniec sa ukázalo,
že nešlo o požiar, ale len k odpareniu pravdepodobne chladiacej kvapaliny z agregátu, na veci nič, podľa

súdu prvej inštancie nemení, pretože žalovaný o tom čase vydávania článku nemal informácie.

10. Ďalšie informácie zverejnené v článku taktiež vychádzali z dovtedy dostupných skutočností a je
zrejmé, že primátorka (čo nebolo ani popreté), bola oblečená len rekreačne a nebola upravená. Preto
aj ďalšie tzv. nepravdivé tvrdenie, že vodič tankoval, alebo netankoval na uvedenej benzínovej stanici,

nie je podľa okresného súdu, dôležitý.

11. Pre posúdenie celého prípadu je rozhodujúca aj skutočnosť, že žalovaný v tomto článku zverejnil
svoje zdroje, a to článok denníka Korzár, zverejnil aj svoje e- mailové otázky na žalobcu, ktoré mu
zaslal, zverejnil, že žalobca mu na tieto otázky neodpovedal a článok končí, že žalobca je orgánom

verejnej moci, a teda verejnosť samozrejme má právo informovať sa o jeho činnosti, vrátane nakladania
s finančnými prostriedkami, služobným vozidlom a ostatnými prípadmi. Okresný súd poukázal na to, že
v článku je jednoznačne uvedené, že pokiaľ sa žalobca vyjadril vo veci žalovaného, tento článok bude
mať pokračovanie v zmysle týchto vyjadrení, k čomu však nedošlo.

12. Zároveň súd prvej inštancie bral do úvahy, že všetky informácie v článku vychádzali už zo skôr
zverejnených informácií denníka Korzár, ako aj televízie JOJ, avšak žalobca podal žalobu len voči
žalovanému, a to aj napriek tomu, že tento článok zverejnil ako posledný.

13. Dôvodom na zamietnutie žaloby je podľa súdu to, že do skončenia dokazovania žalobca neuniesol

svoju dôkaznú povinnosť a nepreukázal, aby uvedené zásahy mohli viesť, alebo prípadne aj viedli k
zníženiu dobrej povesti Mesta Humenné ako právnickej osoby. Okrem svojich tvrdení v žalobe a na
pojednávaní do skončenia dokazovania, nedoložil v konaní o tom žiaden dôkaz, a žiaden ani nenavrhol.
Z výpovedí svedkov, podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že uvedená udalosť sa odohrala tak, ako je
popísaná v článku, vydavateľ nemal v tom čase žiadne iné informácie, vychádzal zo skôr zverejnených

informáciíapredtýmvyzvalžalobcunavyjadreniesakukonkrétnymotázkam,načožalobcanereagoval.
V konaní žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi tvrdenými zásahmi a k možnému zníženiu
dobrej jeho povesti ako právnickej osoby.14. K námietke nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu okresný súd uviedol, že je daná
aktívna hmotnoprávna legitimácia Mesta Humenné z dôvodu, že v konaní bolo preukázané, že Y. Mesta
Humenné v uvedený deň, keď sa stala daná skutočnosť, išla na služobnom vozidle na zahraničnú cestu,

teda vykonávala činnosť v rámci Mesta Humenné ako štatutárny zástupca.

15. Keďže žalovaný vychádza z verejných údajov a zo skutkových tvrdení a skutočností, ktoré boli v čase
zverejnenia článku verejne známe, a o ktorých diskutovali čitatelia iných médií, nemožno považovať
informáciu o článku za neoprávnenú kritiku, za pravdu skresľujúce údaje, či za nepravdivé údaje.

16. Dôležité podľa súdu prvej inštancie je, že Mesto Humenné patrí medzi orgány verejnej správy, jeho
zástupcovia, vrátane primátora, sú volení občanmi, teda verejnosťou, vykonáva činnosť v rámci verejnej
správy, a teda široká verejnosť má právo byť informovaná a dostávať informácie od médií o činnosti
takejto právnickej osoby. Z toho dôvodu Mesto Humenné, ako aj jeho zástupcovia, musia zniesť väčšiu
mieru kritiky a jej zásahov do dobrej povesti právnickej osoby, ako iné súkromnoprávne subjekty, ktoré

nekonajú vo verejnom záujme. V konaní nebolo podľa súdu preukázané zníženie, ani ohrozenie dobrej
povesti právnickej osoby Mesta Humenné, a preto súd prvej inštancie žalobu zamietol.

17. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému
priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia. Z tohto dôvodu súd zaviazal

žalobcu, aby zaplatil žalovanému trovy konania vo výške 2.608,69 eur. V súlade s vyhláškou č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb súd podľa §
13a tejto vyhlášky priznal žalovanému tieto úkony právnej pomoci: prevzatie a príprava zastúpenia
180,93 eur (§10 vyhlášky), vyjadrenie k žalobe 23.02.2015- 180,93 eur, vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu
zo dňa 08.04.2015- 180,93 eur, vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu zo 04.06.2015- 180,93 eur, účasť

na pojednávaní 04.08.2015- 180,93 eur, účasť na pojednávaní 02.09.2015- 180,93 eur, vyjadrenie
z 23.09.2015- 180,93 eur, účasť na pojednávaní 02.02.2016- 180,93 eur, účasť na pojednávaní
03.06.2016- 180,93 eur + 7x8,39 eur = 16,08 eur - režijný paušál za rok 2015 (§16 ods. 3 vyhlášky) +
2x 8,58 eur = 25,17 eur - režijný paušál za rok 2016, teda spolu odmena bez DPH 1704,26 eur + 20%
DPH 340,85 eur, teda spolu odmena za právne zastupovanie 2.045,11 eur.

18. Súd priznal žalovanému k rukám jeho právneho zástupcu aj náhradu cestovných nákladov za
motorové vozidlo L. H., F.: Q.-XXXHV, priemerná spotreba 5,2l/100km, trasa Košice - Humenné - Košice
168km,atoza:pojednávanie04.08.2015-34,99eur,pojednávanie02.09.2015-32,71eur,pojednávanie
02.02.2016- 29,42 eur, pojednávanie 03.06.2016- 33,17 eur, teda spolu suma 130,29 eur + 20% DPH

= 156,35 eur ako náhradu cestovných nákladov. Súd priznal k rukám právneho zástupcu žalovaného
náhradu za stratu času a to za pojednávanie 04.08.2015- 6 začatých polhodín po 13,98 eur, teda
83,88 eur, pojednávanie 02.09.2015- 6 začatých polhodín po 13,98 eur, teda 83,88 eur, pojednávanie
02.02.2016- 6 začatých polhodín po 14,30 eur, teda 85,80 eur a pojednávanie 03.06.2016- 6 začatých
polhodín po 14,30 eur, teda 25,80 eur, teda spolu suma 339,36 eur + 20% DPH = 407,23 eur ako

náhradu za stratu času. Spolu predstavujú trovy 2.608,69 eur, ktoré súd zaviazal zaplatiť žalobcu na
účet právneho zástupcu žalovaného vedený v B. P., a.s..

19. Voči tomuto rozsudku ako celku, podal žalobca včas odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces a k nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku. Citujúc

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veciach sp. zn. 5Cdo/147/2001 a 5Cdo/88/99 odvolateľ uviedol, že
vdôsledkunepreskúmateľnosti,arbitrárnostinapadnutéhorozsudku,niejeschopnýznehoidentifikovať,
či sa súd vôbec zaoberal nimi prezentovanými tvrdeniami a ako sa s nimi vysporiadal a aké skutočnosti
považoval súd za rozhodujúce z pohľadu posúdenia žalobou uplatneného práva.

20. Citujúc ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, rozsudok Najvyššieho súdu vo veci 4Cdo/171/2005,
poukazujúc na rozhodnutia Ústavného súdu sp. zn. II.ÚS 71/97, III.ÚS 64/2000, IV.ÚS 77/02 a II.ÚS
249/04, ako aj citujúc rozhodnutie Ústavného súdu vo veci III.119/03 odvolateľ tvrdil, že napadnuté
rozhodnutie súd neodôvodnil zodpovedajúcim dôvodom.

21. Podľa vyjadrenia žalobcu z dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku nie je de facto
schopný z jeho odôvodnenia identifikovať relevantné skutkové zistenia, ku ktorým súd na základe
ním vykonaných dôkazov dospel. V zmysle už vykonaného dokazovania mal žalobca za to, že
skutočnosťami uvedenými v žalobe, ako i dôkazmi navrhnutými na ich vykonanie v priebehu konaniana súde prvého stupňa, je preukázané, že uvedené údaje sú nepravdivé, resp. pravdu skresľujúce. S
poukazom na vyššie uvedené žalobca uviedol, že žalovaný nielenže nepostupoval v súlade s dobrým
mravmi, ale rovnako aj porušil právo na ochranu dobrej povesti právnickej osoby, ktorá vyplýva z

hmotnoprávnej úpravy, konkrétne z § 19b Občianskeho zákonníka. Na tom, že uverejnené údaje
žalovaným sú skresľujúce a nepravdivé, nič podľa žalobcu nemení ani fakt, že boli prevzaté z iného
zdroja, nakoľko ani táto skutočnosť nezbavuje žalovaného ako vydavateľa, povinnosti preverovať si
pravdivosť zverejnených údajov, zodpovednosti za protiprávny zásah do práva na ochranu osobnosti.

22. Poukazujúc aj na fakt, že žalovaným uverejnený článok takmer doslovne prepisuje článok
uverejnený v denníku Korzár 20.11.2014, avšak oproti tomuto článku doň žalovaný zakomponoval
ďalšie nepravdivé, skresľujúce informácie a hodnotiace úsudky, ktorými neoprávnene zasiahol do
dobrej povesti Mesta Humenné, in concretum v hodnotiacich úsudkoch o možnom nehospodárnom
nenakladaní s verejnými financiami, resp. ich zneužívaním Mestom Humenné pre súkromné účely pani
primátorky. Zdôraznil, že zodpovednosti by sa žalovaný mohol zbaviť iba v prípade, ak by prebral údaje

z oficiálneho zdroja, t. j. Tlačová agentúra, alebo orgán verejnej moci, a nie od iného periodika.

23. Považoval za irelevantné, že v konaní podľa tvrdenia súdu, nebola preukázaná nepravdivosť
informácií a údajov, z ktorých čerpal žalovaný. Tento argument súdu je nedôvodný a potvrdzuje to aj
rozhodovacia prax súdov, ktorá vyvodzuje, že neoprávneným zásahom je rozhodne každé nepravdivé

tvrdenie, neopodstatnené obvinenie, alebo neprimerané hodnotiace úsudky, ktoré zasahujú do právom
chráneného Občianskym zákonníkom. Je bez významu, či pôvodca zásahu vedel o nepravdivosti
tvrdenia, alebo išlo o nedbanlivé, alebo pravdou skresľujúce prijímanie poznatkov a ich rozširovanie
(rozhodnutie číslo 6 uverejnené v Soudní judikatúře č. III./2000, ASPI Publishing, s.r.o., str. 3, 4 R
103/1967). Zásahom do dobrej povesti je každé konanie (aktívne alebo pasívne), ktoré je spôsobilé v

negatívnom zmysle porušiť alebo ohroziť vzniknuté právo (Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 15/95
zo dňa 24.10.1995).

24. Z judikatúry Európskeho súdu podľa žalobcu vyplýva, že žalovaný je povinný predtým, než zverejní
skutkové tvrdenia, vykonať dostatočný prieskum na preverenie svojich tvrdení (rozhodnutie Prager a

Oberschlick vs. Rakúsko). Rovnako je žalovaný podľa žalobcu povinný tvrdenia prezentovať vyvážene
a dotknutej osobe poskytnúť možnosť brániť sa (rozhodnutie Bergens Tidende vs. Nórsko). Ani jedna z
týchto povinností si nebola zo strany žalovaného splnená, čo bolo aj podkladom pre iniciovanie tohto
konania, resp. na podanie žaloby.

25. Čo sa týka oprávnenej a neoprávnenej kritiky, žalobca uviedol do pozornosti, že hodnotiacimi
kritériami sú vecnosť, konkrétnosť a primeranosť. Všeobecne možno uviesť, že ak má ísť o prípustnú
kritiku, alebo oprávnenú, musí byť táto kritika vecná, konkrétna a primeraná. Ďalej poukázal na závery
súdu, že nedošlo k porušeniu žiadnej právnej povinnosti, s ktorými nesúhlasil, keď zverejnením článku,
podľa žalobcu, vyvolalo negatívne reakcie voči žalobcovi v širokom okruhu ľudí. Tak predstavitelia

žalobcu, ako aj jednotliví zamestnanci žalobcu, sa po zverejnení článku stretávali pri komunikácii s
občanmi s nedôverou občanov voči žalobcovi, a rovnako aj negatívnymi reakciami v súvislosti s
hospodárením Mesta Humenné.

26. Pre priznanie primeraného zadosťučinenia sa podľa žalobcu nevyžaduje existencia následkov

zásahu, ale postačuje už len samotná spôsobilosť privodiť ujmu na osobnostných právach. Za jednu z
foriem primeraného zadosťučinenia považuje súdna prax aj uverejnenie ospravedlnenia, ktoré v danom
prípade za žiadnych okolností nemôže postačovať. Priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
je na mieste tam, kde priznanie ospravedlnenia vzniknutú ujmu nemôže účinne zmierniť. Za značné
zníženie treba spravidla považovať taký zásah, ktorý by vzhľadom na jeho intenzitu, rozsah a trvanie

vedúce k zníženiu dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti pociťoval ako závažný každý, kto by sa ocitol
na mieste a v postavení dotknutej osoby. Obdobne pri právnickej osobe treba za takýto zásah považovať
zásah, ktorý by vzhľadom na okolnosti hodnotila ako závažný každá iná právnická osoba pôsobiaca v
obdobnej oblasti za obdobných podmienok. Za takúto ujmu treba podľa žalobcu považovať spravidla
ujmu spôsobenú masovokomunikačnými prostriedkami, ktoré majú vo verejnosti široký ohlas. K zásahu

do dobrej povesti žalobcu došlo prostredníctvom tlače so širokou regionálnou pôsobnosťou a následne
aj prostredníctvom elektronických médií (internetovej stránky).27. S poukazom na vyššie uvedené preto žalobca navrhol v rámci odvolacieho petitu napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žalobe odvolací súd vyhovie. Súčasne žiadal priznať
náhradu trov odvolacieho konania.

28. Žalovaný považoval odvolanie žalobcu za príliš všeobecné, a teda nepreskúmateľné, keď v odvolaní
žalobca neuviedol konkrétne nedostatky v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, t. j., aké konkrétne
náležitosti odôvodnenia v rozhodnutí absentujú a s akým rozhodujúcimi skutočnosťami sa konajúci
súd nevysporiadal a na aké relevantné argumenty strany nereagoval. Z uvedeného dôvodu nie je

možné k podanému odvolaniu zaujať kvalifikované vyjadrenie, keďže odvolacie dôvody nereflektujú na
konkrétne skutočnosti, ale iba vo všeobecnosti uvádzajú stanoviská súdnej praxe k otázke odôvodnenia
súdnych rozhodnutí. Podľa názoru žalovaného, rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa všetky náležitosti
riadneho odôvodnenia, pričom žalobcom napadnutý rozsudok čo do jeho výroku, považoval žalovaný za
vecne správny. Bol toho názoru, že žalovaný žiadnym spôsobom nezasiahol do práv žalobcu, pretože
predmetný článok nebol objektívne spôsobilý privodiť ujmu, resp. negatívnym spôsobom zasiahnuť do

dobrej povesti žalobcu. Zároveň poukázal na svoju záverečnú reč.

29. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu nevyjadril.

30. Odvolací súd so zreteľom na ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, odvolanie žalobcu posúdil podľa

príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Civilný sporový poriadok
nadobudol účinnosť 1.7.2016, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Napadnuté
rozhodnutie bolo vyhlásené dňa 3.6.2016, t. j. ešte pred nadobudnutím účinnosti Civilného sporového
poriadku, a rovnako strany sporu boli poučené o možnosti podať odvolanie s odvolacími dôvodmi

ešte podľa Občianskeho súdneho poriadku, preto bolo odvolanie treba posúdiť podľa právnej úpravy
platnej a účinnej v čase vyhlásenia rozhodnutia, proti ktorému bolo podané. So zreteľom na princíp
legitímneho očakávania a princíp právnej istoty, preto odvolací súd postupoval podľa Občianskeho
súdneho poriadku. Odvolací súd zdôrazňuje, že v podmienkach právneho a demokratického štátu majú
právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou

súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v článku 1, ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej
istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, je aj zákaz retroaktivity, t. j. zákaz spätného
pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ ak niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a
účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho
predpisu, alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp.

meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania
neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje právne
postavenie nadobudnuté v minulosti. Procesné pravidlá očakávania, s akými účastníci do konania
vstupujú, by v zásade nemali byť v jeho priebehu menené; pokiaľ sa tak stane, musí súd dbať na ochranu
práv dotknutých osôb, či už ako účastníkov konania, a to v tých prípadoch, keď takáto nepredvídateľná

zmena nastávajúcich pravidiel sa prejaví (viď Nález Ústavného súdu ČR zo dňa 7.6.2016 sp. zn. IV.ÚS
3559/15).

31. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie žalobcu
bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti

rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie
má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), že odvolateľ použil zákonom
predpísané odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 214 ods. 2 O.s.p.) tak, že na úradnej tabuli súdu, ako aj na internetovej stránke, oznámil čas a miesto

verejného vyhlásenia rozsudku (§ 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné,keďženapadnutýrozsudoksúduprvejinštanciejevecnesprávny,vdôsledkučohobolisplnené
podmienky na jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p..

32. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti

právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal
dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo v jeho
vzájomnej súvislosti dôkladne a správne vyhodnotil, pričom nimi, podľa odvolacieho súdu, dospel k
správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver o veci, keďvec správne právne posúdil s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje
na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací
súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov prvoinštančného súdu odchýliť, a preto

nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

33. K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu odvolací súd
uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na
základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov, jednotlivo aj v ich komplexnosti tak,

aby vychádzalo z pravidla formálnej logiky. Podľa ust. § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej
úvahy, a to dôkazy jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo v konaní najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade
nie obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje
sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov, a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité
obmedzenia pri hodnotení dôkazu (napr. § 133, § 134, § 135 O.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia

dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku
upraveného v ustanovení § 157 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne

posúdil. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce, najmä
základnej požiadavky preskúmateľnosti.

34. V posudzovanej veci nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že písomné vyhotovenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, keď súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci,

aplikoval len správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia
rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú logické nadväznosti s hodnotiacou väzbou k
jednotlivým dôkazom, skutkové zistenia, ktoré súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti
namietané žalobcom v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vykonaných dôkazov, nemali za následok
úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou

prvostupňového súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces
nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaným
a hodnoteným dôkazom, ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,
to znamená, aby sa rozhodol v súlade s jeho požiadavkami, ani právo účastníka konania vyjadriť sa k
spôsobu hodnotenia nenavrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu

hodnotenia dôkazov.

35. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom
posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, ale zo správnych skutkových
záverov vyvodí nesprávne právne závery.

36. V posudzovanej veci, s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje
skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za
správne.

37. Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a ochranu mena

(článok 19 Ústavy Slovenskej republiky).

38. Predmetom odvolacieho konania v posudzovanej veci je posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu
prvej inštancie, ktorým zamietol návrh žalobcu, domáhajúceho sa ochrany dobrej povesti právnickej
osoby na tom skutkovom základe, že v 48. čísle týždenníka Slovenský východ, zo dňa 24.11.2014, došlo

k uverejneniu nepravdivých, resp. pravdu skresľujúcich informácií o tom, že žalovaný položil žalobcovi
otázky, ako aj konštatovaní, že žalovaný verí, že primátorka sa o svojej pracovnej ceste nevyjadrila
len pre nedostatok času, že vodič služobného auta sa ešte predtým zastavil na čerpacej stanici v
Michalovciach, aby natankoval.39. Podľa § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa
možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závažný stav;

možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.

40. Podľa § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka, ods. 2, platí primerane aj pre neoprávnený zásah do
dobrej povesti právnickej osoby.

41. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva možnosť právnickej osoby postihnutej
neoprávneným zásahom do jej dobrej povesti, domáhať sa súdnou cestou, aby subjekt neoprávneného
zásahu sa zdržal takéhoto zásahu dobrej povesti právnickej osoby, aby odstránil závadný stav a zároveň
má právo domáhať sa primeraného zadosťučinenia, ktoré môže byť požadované i v peniazoch. Použitie
jednotlivých prostriedkov ochrany a sankcií, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 19b ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ako i rozsahu ich použitia, prináleží súdu a úvaha súdu musí vychádzať z konkrétnych

okolností neoprávneného zásahu dobrej povesti právnickej osoby na podklade hodnotenia vykonaných
dôkazov. V danom prípade ide o voľné hodnotenie dôkazov, ktoré nie je vymedzené hodnotiacimi
hľadiskami, ktoré boli stanovené v hmotnom práve, a to najmä čo do rozsahu použitia sankcie,
primeraného zadosťučinenia uvedeného v ustanovení § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka.

42. Právnym predpokladom poskytnutia ochrany v zmysle vyššie uvedených ustanovení Občianskeho
zákonníka je neoprávnenosť zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a skutočnosť, že takýto
zásah je objektívne spôsobilý ujmu na dobrej povesti vyvolať. Neoprávneným zásahom je zásadne
každé nepravdivé tvrdenie zasahujúce práva právnickej osoby, chránené v zmysle ust. § 19b ods.
2, 3 Občianskeho zákonníka. Môže ním byť aj kritika, ak táto presiahla rámec oprávnenej kritiky.

Občianskoprávna sankcia za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby je založená
na objektívnom princípe, teda nevyžaduje sa popri neoprávnenosti zásahu aj zavinenie pôvodcu
neoprávneného zásahu. Ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného zásahu
sa zbaví (na ňom je povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť) občianskoprávnej sankcie, len ak preukáže,
že tieto tvrdenia sú pravdivé (tzv. dôkaz pravdy).

43. Do práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby je podľa
citovaných zákonných ustanovení je možnosť zasiahnuť skutkovými tvrdeniami, ale aj neprimeranými
hodnotiacimi úsudkami, pričom ide spravidla o nepravdivé skutkové tvrdenia a o také hodnotiace
úsudky, ktorým chýba akýkoľvek skutkový základ, pričom v oboch prípadoch musí ísť o tvrdenia majúce

difamačnýcharakter,čoznamená,žetvrdeniemusíbyťobjektívnespôsobilézasiahnuťdodobrejpovesti
právnickej osoby.

44. Nepravdivým, alebo pravdu skresľujúcim údajom sa rozumejú také skutočnosti vonkajšieho sveta,
ktorým je možné priradiť zápornú pravdivostnú hodnotu (nepravdy), alebo skutočnosti, ktoré takto

hodnotiť nie je možné, ale sú podané tak, že vedú ku skresleniu informovania verejnosti. Aby nepravdivý,
resp. pravdu skresľujúci údaj viedol k vzniku práva na ospravedlnenie a finančnú satisfakciu, musí sa
zároveň dotknúť cti alebo dobrého mena konkrétnej právnickej osoby.

45. Predmetom požadovanej ochrany žalobcu neboli podľa odvolacieho súdu skutkové tvrdenia, ale

to, že žalobca nezodpovedal na otázky žalovaného, kde samotné otázky nemožno považovať za
nepravdivé, resp. pravdu skresľujúce, a už vôbec nie za hodnotiace úsudky, t. j. nebola splnená žiadna
z dvoch skutkových podstát potrebných pre konštatáciu, že došlo k neoprávnenému zásahu do dobrej
povestižalobcuakoprávnickejosoby.Podľanázoruodvolaciehosúdu,právnerelevantnýmpriposúdení,
či do dobrej povesti žalobcu bolo žalovaným zasiahnuté, je, či vo vzťahu k žalobcovi použil žalovaný

nepravdivé skutkové tvrdenia, keď je nepochybné, bez ohľadu na dôvod ( žalobca tvrdil, že kvôli výpadku
dodávky elektrickej energie nemohol odpovedať na e-mail žalovaného ), že žalobca nezodpovedal na
otázky žalobcu, kde jednoznačne tieto neboli skutkovými tvrdeniami a nemožno ich považovať ani
za hodnotiace úsudky. Rovnako z obsahu článku nevyplýva žiaden difamačný charakter (urážlivý),
ktorý nemožno vyvodiť z otázok typu: aký bol cieľ pracovnej cesty primátorky žalobcu v zahraničí a

dôvod, prečo sa vybrala na túto pracovnú cestu neupravená v športovom oblečení, dôvod, prečo šofér
nenatankoval nádrž pred služobnou cestou, ale tankoval počas nej, resp. žiadosť o reakciu na to, že
tento incident (horiace auto) vyznieva tak, ako keby primátorka nešla na pracovnú cestu, ale na nákupy
do Užhorodu, to všetko s otáznikmi.46. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené (článok 26, ods. 1 Ústavy).

47. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom,
ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.
Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže
viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon. (článok 26 ods. 2 veta prvá Ústavy).

48. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia
v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného
poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. (článok 26, odsek 4 Ústavy). Citované články Ústavy
vyjadrujú základné ústavné hodnoty právneho poriadku Slovenskej republiky ako demokratického
právneho štátu. Pre demokraciu, chápanú ako vládu ľudu, ľudom a pre ľud, je životnou nutnosťou
šírenie informácií, myšlienok a názorov, či už pochvalných, alebo kritických preto, aby bola verejnosť

zásobená všetkými dostupnými faktami nevyhnutnými pre vyvolanie kvalitnej debaty vo veciach
celospoločenského záujmu a následné utváranie názoru jednotlivcov, alebo pre dosiahnutie konsenzu o
konaní a obstarávaní vecí celospoločenského záujmu. Pri strete slobody prejavu s právom na ochranu
osobnosti treba dbať na to, aby s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu jednému z týchto
práv nebola neodôvodnene daná prednosť pred právom druhým.

49. V súdenom prípade nebola článkom v denníku žalovaného daná, podľa odvolacieho súdu, prednosť
právu na slobodu prejavu pred ochranou dobrej povesti právnickej osoby a so zreteľom na požiadavku
proporcionality uplatňovania týchto práv, je zároveň nutné konštatovať, že týmto článkom, hlavne
otázkami v ňom uvedenými, na ktoré najmä ako na difamujúce, resp. pravdu skresľujúce, poukazoval

žalobca, nedošlo k porušeniu vyššie uvedeného chráneného základného práva, t. j. neexistovala tu
príčinná súvislosť medzi týmto zásahom a porušením práva žalobcu, keď musí ísť o zásah neoprávnený,
čo v tomto konaní preukázané nebolo. K takémuto zásahu dochádza iba vtedy, ak by tento zásah
v konkrétnom prípade presiahol určitou prípustnou intenzitou takú mieru, ktorú už v demokratickej
spoločnosti nemožno tolerovať. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že závery, ktoré žalobca z tohto

článku vyvodzuje, z neho nevyplývajú, t. j. nevyplýva z neho obvinenie žalobcu žalovaným zo zlého
nakladania s verejnými prostriedkami. Z článku nemožno vyvodiť žiaden záver, že by žalovaný obvinil Y.
ako štatutárku žalobcu z nepoctivého konania, čo nemožno vyvodiť nielen z celkového kontextu článku,
ale ani z akejkoľvek jej časti v tom smere, že by nepravdivá negatívna informácia zasiahla do práv
žalobcu. Y. ako štatutárka žalobcu je v postavení politika a osoby verejného záujmu, kde je legitímne tieto

verejné záležitosti aj verejne prezentovať, pričom politici ako osoby verejného záujmu, sú osoby, ktoré
sa rozhodli uchádzať o dôveru verejnosti a zároveň akceptovali, že budú vystavení aj verejnej diskusii
a vyššej miere kritiky, ako bežní občania. Je to nevyhnutné za účelom zabezpečenia transparentnosti
zodpovedného výkonu verejnej funkcie. Y. žalobcu je povinná strpieť zvýšenú kontrolu verejnosti aj v
podobe takýchto legitímnych otázok položených v článku žalovaného, a v dôsledku toho aj vyššiu mieru

kritiky rôznych obmedzení, ako ostatné osoby.

50. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že hodnotiaci úsudok a tvrdené
skutočností, sa zásadným spôsobom líšia, lebo kým existencia skutočností môže byť preukázaná,
pravdivosť hodnotiacich úsudkov nie je dokázateľná, keďže tie nepopisujú skutočnosť, ale naopak ju

(viac,alebomenej)voľneinterpretujú,čoaleneznamená,žesúvrámcikonaniaoochranudobrejpovesti
celkom nenapadnuteľné.

51. Skutkové tvrdenia sa opierajú o fakt, objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou
dokazovania, pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná. V zásade platí, že oznámenie o pravdivej informácie

nezasahuje do práva na ochranu osobnosti, pokiaľ tento údaj nie je podaný tak, že skresľuje skutočnosť,
či je natoľko intímny, že by odporoval právu na ochranu súkromia, či ľudskej dôstojnosti.

52. V tejto súvislosti bolo nesporné, že potom, ako vodič štatutárky žalobcu zastavil na čerpacej stanici
v R., sa z kapoty auta začal valiť dym, obaja z tohto auta vystúpili, ako aj to, že Y. žalobcu bola športovo

oblečená a nebola spoločensky upravená. Rovnako bolo nesporné, že do času redakčnej uzávierky
žalobca neposkytol žalovanému na ním položené otázky odpoveď, pričom ako to už uviedol odvolací súd
vyššie, je irelevantné, či skutočne došlo k výpadku elektrickej energie a túto odpoveď žalobca nemohol
žalovanému poskytnúť z objektívnych dôvodov. V súvislosti s námietkami žalobcu, že k žiadnemupožiaru nedošlo, a to aj napriek tomu, že zo služobného auta sa začal valiť dym, ktorý bol viditeľný,
nie však plamene, ako aj to, že dôvodom na zastavenie na čerpacej stanici v R. nebolo tankovanie
pohonných hmôt, ale použitie toalety, a stav nádrže motorového vozidla bol plný, je podľa odvolacieho

súdu potrebné poukázať, že z hľadiska pravdivosti skutkových tvrdení, nie je nevyhnutné trvať na ich
úplnej presnosti (dôvod, pre ktorý došlo k zastaveniu na čerpacej stanici v R.), ale podstatné je, že k
tomuto zastaveniu došlo. Rovnako tak, či motorové vozidlo horelo, alebo sa z neho len dymilo, ale je
postačujúce, aby celkové vyznenie určitej informácie zodpovedalo pravde, teda stačí, aby pravdivá bola
posledná časť tvrdenia (oznámenia). Porušenie práva na česť, resp. dobrú povesť, môže byť spôsobená

len takými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na cti, resp. dobrej povesti
dotknutého subjektu v očiach ostatných fyzických osôb, a teda pôsobiť difamačne. Či je určité tvrdenie
difamujúce, treba posúdiť nielen podľa použitých výrazov a formulácií, ale podľa celkového dojmu, s
prihliadnutím ku všetkým súvislostiam a okolnostiam, za ktorých k tvrdeniu došlo.

53. Poukazujúc na vyššie uvedené preto súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru,

že žalobca v konaní nepreukázal ním tvrdený zásah článkom žalovaného do jeho dobrej povesti
ako právnickej osoby, nakoľko ani z kontextu článku, ani z jednotlivosti, nemožno vyvodiť nepravdivé
skutkové tvrdenia a tento článok neobsahuje hodnotiaci úsudok, za ktorý nemožno považovať vyslovené
presvedčenie žalovaného, že primátorka žalobcu sa o svojej pracovnej ceste nevyjadrila len pre
nedostatok času, a že sa v blízkej dobe dozvie o jej služobnej ceste viac. Rovnako tak konštatácia, že

plat primátorky, služobné auto, pohonné hmoty, ako aj plat vodiča, je financovaný z verejných zdrojov
a občania majú právo na verejnú kontrolu, je všeobecne známa skutočnosť, ktorú nemožno považovať
za hodnotiaci úsudok.

54. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie

vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov, aj keď
žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými sa nebol súd prvej inštancie v
odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal, a následne takto riadne zistený skutkový stav
aj správne právne posúdil, to znamená, že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce
zákonnéustanovenia,rozhodolvecnesprávne.Odvolacísúdpretopodľa§219ods.1O.s.p.rozhodnutie

súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.

55. Odvolateľ zároveň napadol odvolaním aj výrok o náhrade trov konania, ako súvisiaci výrok s vecou
samou, kde však svoje odvolanie v tejto časti nijako nekonkretizoval, t. j. nenamietal jednotlivé priznané
úkony právnej služby, čo do základu a výšky, keď tieto boli skutočne v takom rozsahu, ako ich uviedol súd

prvej inštancie, vykonané, pričom výška priznaných súm za jednotlivé úkony právnej služby predstavuje
sumu 180,93 eur v zmysle § 10 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, k čomu prináleží právnemu zástupcovi žalovaného aj príslušný režijný
paušál vo výške 8,39 eur za rok 2015 a 8,58 eur za rok 2016 podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky. Žalovaný
mal zároveň nárok aj na náhradu cestovných nákladov svojho právneho zástupcu, keď priemerná

spotreba motorového vozidla právneho zástupcu žalovaného predstavovala 5,2 l/100 km na trasách
Košice-Humenné a späť 168 km na 4 pojednávania, spolu suma 130,29 eur. Rovnako súd správne
priznal právnemu zástupcovi žalovaného náhradu za stratu času za 6 začatých polhodín na každé zo 4
pojednávaní vo veci vo výške á 83,88 eur, to všetko navýšené o príslušnú 20 %-nú DPH, keďže právny
zástupca žalovaného je platcom tejto dane.

56. Rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania malo podobu v ustanovení § 396 ods. 1, v § 255
ods. 1 a v § 262 ods. 1 CSP, keď plne úspešný žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie prostredníctvom súdneho

úradníka.

57. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).