Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. november 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/102/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313203968
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8313203968.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka

Košča a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Příkop 843/4,
Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanému: H. X., V.. XX.X.XXXX,
B. P. Q. XXXX/XX, XXX XX X., za účasti Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., Janka Kráľa č.7, 974
01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom,
Janka Kráľa č.7, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 1.999,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 11C/82/2013-112 zo dňa 28.6.2016, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá a vo výroku o

náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o vstupe vedľajšieho účastníka do konania na
strane žalovaného.

Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., Janka Kráľa č. 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166
má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uvedeným napadnutým rozsudkom žalobu v časti zmenkového úroku 0,19 %
denne zastavil na žiadosť žalobcu podľa § 96 ods.1,3 O.s.p.. V prevyšujúcej časti návrh žalobcu na
zaplatenie sumy 1.999,- eur s príslušenstvom zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému
ich náhradu nepriznal podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30.6.2016). Napokon okresný súd žalobcu
zaviazal povinnosťou uhradiť vedľajšiemu účastníkovi - Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o.z., Janka
Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, náhradu trov konania vo výške 239,7 eur na adresu

právneho zástupcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov po tom, čo toto Združenie pripustil do predmetného konania ako
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v zmysle ustanovení § 93 ods.2 O.s.p., rozhodujúc tak o
námietke prípustnosti, vznesenej žalobcom v konaní.

2. V dôvodoch súd prvej inštancie uviedol, že žalobca podal návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl.
4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske

konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Návrhom sa domáhal proti žalovanému zaplatenia
zmenkovej sumy 1.999,- eur a zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 2.584,34 eur od
25.8.2010 do zaplatenia, 6 % ročného úroku zo sumy 2584,34 eur od 25.10.2010 do zaplatenia, ďalej
zmenkovej odmeny vo výške 1/3 zmenkovej sumy vo výške 8,61 eur a napokon náhrady trov právnehozastúpenia a uhradeného súdneho poplatku. Okresnému súdu bola vo veci predložená žalobcom
zmenka, o ktorej v návrhu uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
žalovaným vystavenej dňa 8.9.2009 na zmenkovú sumu 2.584,34 eur, pričom sa žalovaný zaviazal aj k

úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 25.8.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol pojatý
záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú
sumu spolu s 0,25 % denným úrokom. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového
veriteľa Y., T..I..N.. so sídlom v P.. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doteraz

nezaplatil zmenkovú sumu ani úroky. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“,
indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

3. Na základe vykonaného dokazovania z pripojeného spisu Okresného súdu Humenné sp.zn. XXEr/
XXX/XXXX, súd prvej inštancie zistil skutkový stav, podľa ktorého dňa 8.9.2009 bola uzavretá písomná
úverová zmluva č. XXXXXXXXX, ktorou veriteľ - Y., T..I..N.. poskytol žalovanému úver vo výške 1.400,-

eur. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť vo výške 2.238,- eur 6 mesačnými splátkami po 373,- eur, počnúc
dňom 17.10.2009. V zmluve nie je uvedený úrok, je len uvedený poplatok vo výške 838,- eur, pričom
poplatok nie je konkretizovaný a v zmluve nie je uvedená ani RPMN.

4. Žalovaným dňa 8.9.2009 vystavená vlastná zmenka obsahuje záväzok zaplatiť za túto zmenku

pri predložení na rad spoločnosti Y., T..I..N.. sumu 2.584,34 eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od
25.8.2010. Predmetná zmenka bola žalovaným vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkami
„bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom za miesto platenia
bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť Y.,
T..I..N.. indosovala zmenku na rad žalobcu. Listina má znaky vzorového tlačiva, do ktorého boli rukou

vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa a jeho podpis. Zmenková
suma vyjadrená číslom aj slovami a dátum začiatku úročenia zmenkového úroku sú v listine uvedené
odlišným tlačením písmom ako zvyšok zo vzorového tlačiva.

5. K vyplneniu zmenky došlo na základe všeobecných úverových podmienok pôvodného veriteľa, ktoré

obsahujú dohodu o vyplnení zmenky. V nej v bode 14 sa uvádza, že na zabezpečenie peňažného
záväzkudlžníkaakovystaviteľazmenky,vyplývajúcehozúverovejzmluvyvočiveriteľoviakoremitentovi,
vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodnú, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr
v deň, kedy sa v zmysle podmienok stane dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas 4 po

sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť
poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa
voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, keď v zmysle týchto podmienok sa stal
splatný celý dlh. Podľa originálu predloženej zmenky, táto v pravom hornom rohu obsahovala údaj, a

to číslo zmluvy XXXXXXXXX a za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa
spoločnosti Y., T..I..N... V ďalších dôvodoch súd konštatoval, že ide o spotrebiteľské konanie, predmetom
ktorého je spor zo zmenky, a preto postupoval pri jej preskúmavaní z úpravy ochrany spotrebiteľa
v zmysle zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zákona č. 258/2001 Z.z. a ustanovení
§ 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dohodu o vyplnení zmenky vo všeobecných obchodných

podmienkach považuje okresný súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože spotrebiteľ nemal
možnosť oboznámiť sa s ňou pred uzavretím spotrebiteľskej zmluvy a výška úroku mala byť určená až
v čase splnenia podmienok, t.j. splatnosti úveru, kedy vzniklo veriteľovi právo vypísať zmenkovú sumu a
splatnosť zmenkového úroku podľa článku 17 všeobecných podmienok. Zmluvná podmienka je neplatná
aj pre neurčitosť dojednania podľa § 37 Občianskeho zákonníka a pre obchádzanie zákona podľa § 39

Občianskeho zákonníka a § 265 Obchodného zákonníka.

6. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie zostávajúci nárok žalobcu ako
nedôvodný zamietol.

7. Vo veci podal včas písomným podaním zo dňa 29.7.2016 žalobca odvolanie proti rozhodnutiu v časti,
v ktorej bol do konania pripustený vedľajší účastník na strane žalovaného. Odvolateľ v rámci podaného
odvolania požiadal súd, aby v prípade, ak vedľajší účastník v konaní nepredložil súhlas žalovaného
s jeho vstupom do konania, aby na oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka neprihliadal. Ak by vtomto prípade žalovaný so vstupom súhlasil, odvolateľ namietal, že predmetom konania nie je vzťah, na
jednej strane ktorého by vystupoval spotrebiteľ a preto nemožno pripustiť vstup vedľajšieho účastníka
- právnickej osoby, ktorá bola založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa. Zároveň uviedol, že

Civilný sporový poriadok neobsahuje v právnej úprave podobné ustanovenie ako bolo ustanovenie § 93
ods.2 Občianskeho súdneho poriadku.

8. Žalobca súčasne podal odvolanie proti výroku rozsudku, ktorým bola žaloba, prevyšujúca zastavenú
časť, zamietnutá. Navrhol rozsudok zmeniť a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť, zároveň priznať

mu náhradu trov konania. Odvolanie podal z dôvodu, že konanie ma inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 365 ods. 1 písm.
d) Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2017), t.j. že účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku).

9. Prvostupňový súd oprel svoje rozhodnutie o znenie úverovej zmluvy a všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, avšak žalobca a podľa dostupných informácií ani žalovaný nenavrhli doplnenie
žiadnych dôkazov. Podľa § 120 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou
zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie
dôkazy, ktoré účastníci navrhli. V danom konaní svoj postup súd vôbec nezdôvodnil a na základe týchto

skutočností mal žalobca za to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné. Žalobca predložil súdu ako dôkaz
o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto splnila všetky formálne a materiálne náležitosti
predpokladané zákonom č. 191/1950 Zb., dokázal jasne a úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych
námietok nebolo, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov

nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Predpokladom vydania rozsudku v konaní
bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier ktorý inkorporuje v listine
ako takej samo právo žalobcu. Vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným
prostriedkom, ktorý nie je možne ničím iným nahradiť. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a

ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky
odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady, konštruovanej nariadením. Súd samotný
nie je legitimovaný na to, aby postupom podľa ustanovenia § 120 ods. 1 veta prvá in fine O.s.p. vznášal
námietky voči zmenke za žalovaného. Ak tak súd urobil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti
súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. Súd

z vlastnej iniciatívy bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal
dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany
žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval a svojím konaním ju prakticky
uznal. Súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho
dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Uvedené správanie súdu je

neprijateľné v právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je
garantovanéčl.46ods.1ÚstavySR,akoajčl.6Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd.
Prvostupňový súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností.
Súd za nesporné považoval to, že žalovaný so spoločnosťou Y., T..I..N.., uzatvoril zmluvu o úvere,
ďalej že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaný uzatvoril

zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Uvedené údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani
jedného z účastníkov konania. Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré
si sám navrhol. Takéto skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné. Žalovaný a ani
žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol
dospieť k nespornosti týchto skutočností. Prvoinštančný súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie

nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a
práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom
akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný
záväzkový právny vzťah. Prvoinštančný súd ignoroval ustanovenie § 17 Zákona o zmenkách na šekoch.
Zaurčitýchokolnostíjeprípustnéuplatňovaťtzv.kauzálnenámietkyvočižalobcovi,avšaknámietkamusí

byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno
na preukázanie svojich tvrdení. Nesúhlasil s názorom súdu, že pri nadobúdaní zmenky konal na škodu
dlžníka. Na zdôraznenie správnosti uvedených námietok poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 25Cdo/1839/2000, v zmysle ktorého zmenkový záväzok je celkom samostatný a oddelený odprípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku. Je samostatným nárokom, nezávislým dokonca
na existencii zabezpečovanej pohľadávky. Nesúhlasil ani s argumentáciou súdu, pokiaľ ide o odklon
od všeobecnej teórie o povinnosti neskúmať kauzu zmenky, nesúhlasil ani so záverom o tom, že

by dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov
zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Zmenka aj v prostredí spotrebiteľských úverov
mohla byť používaná. Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou
zmluvnou podmienkou v prostredí spotrebiteľských úverov pretože právna úprava explicitne pripúšťala

používanie blankozmeniek. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru poukázal na rozhodnutia Krajských
súdov v Banskej Bystrici a Prešove.

10. K odvolaniu žalobcu sa písomným podaním zo dňa 2.9.2016 vyjadril vedľajší účastník - Združenie
spotrebiteľov Slovenska, o.z., ktorý sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, navrhol jeho
potvrdenie a požiadal o náhradu trov odvolacieho konania vo výške 119,84 Eur.

11. K tomuto vyjadreniu žalobca opätovne namietal účasť Združenia spotrebiteľov Slovenska o.z. v
konaní a požiadal o náhradu trov za vyjadrenie.

12. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým

bola žaloba žalobcu zamietnutá podľa ustanovení § 378 a nasl. Civilného sporového poriadku bez
nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa § 380
ods. 2 cit. zákona na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli
v odvolacích dôvodoch uplatnené. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že v konaní pred súdom
prvého stupňa nedošlo k takým vadám konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci. Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver. Odvolací
súd aj vo svojom rozhodnutí konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na doplnenie
ich správnosti zdôrazňuje nasledovné:

13.ZpripojenéhospisuOkresnéhosúduHumennésp.zn.XXEr/XXX/XXXXvyplýva,žežalovanýuzavrel

zmluvu o úvere s veriteľom, obchodnou spoločnosťou Y., T..I..N.., dňa 8.9.2009. Podľa tejto zmluvy
mu veriteľ poskytol spotrebiteľský úver vo výške 1.400,- eur a žalovaný sa zaviazal túto sumu zaplatiť
zvýšenú o poplatok 838,- eur, spolu 2.238,- eur, a to v 6 mesačných splátkach po 373,- eur, počnúc
dňom 17.10.2009. Číslo zmluvy je XXXXXXXXX, a to isté číslo zmluvy je uvedené na zmenke, ktorú
žalovaný vystavil dňa 8.9.2009, t.j. v deň uzavretia zmluvy, na ktorej je uvedená zmenková suma

2.584,34 Eur, ktorú mal zaplatiť spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 25.8.2010. Z uvedených
skutočností vyplýva, že táto zmenka v zmysle dohody o vyplňovacom práve bola vyplnená v rozpore
s § 4 ods. 6 zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa tohto ustanovenia platí,
že v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo

spotrebiteľského úveru len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške
maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v
rozporespredchádzajúcouvetouveriteľnesmieprijaťajepovinnýjudlžníkovikedykoľveknapožiadanie
vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky, alebo podstúpenia práv

zo zmenky. Toto ustanovenie platilo aj čase, kedy bola uzavretá úverová zmluva a vystavená zmenka.
Aj z tohto dôvodu je teda nárok žalobcu nedôvodný, ako to správne konštatoval okresný súd. Taktiež
požadovanie 0,25 % úroku zo zmenkovej sumy je konanie v rozpore s dobrými mravmi. Ide o úrok vo
výške 91,25 % ročne, čo nepochybne je treba považovať za úrok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi.

14. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v súlade so závermi spoločného stanoviska občiansko-právneho
a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 20.10.2015. Odvolací súd na toto spoločné
stanovisko odkazuje a zdôrazňuje, že ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží
zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že:
1. Pokiaľ z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou

povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ.
2. Pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť, či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah apovahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.
Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom

práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. V prípade, že
nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky, ktorý je na strane žalovaného účastníka, je
možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený úrok zo zmenky ako nárok
uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces
dosahuje. V danom prípade bol podaný návrh podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č.

861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.
Pre toto konanie je spoločné to, že návrh bol uplatnený podľa Nariadenia, že v návrhu boli z hľadiska
hmotného práva uplatnené práva zo zmenky podľa Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. a
že žalovanou je spotrebiteľ. Cieľom Nariadenia je zjednodušenie, urýchlenie cezhraničných konaní vo
veciach s nízkou hodnotou sporu, zníženie nákladov a zaručenie rovnakých podmienok pre veriteľov a
dlžníkov. Pri postupe podľa Nariadenia je súd povinný rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu

kontradiktórneho konania, a to najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania a o spôsobe
a rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia. Uplatňuje sa v občianskych a
obchodných veciach v cezhraničných prípadoch, bez ohľadu na povahu súdu, ak celková hodnota
nároku bez navýšenia o úroky, náklady a výdavky nepresahuje sumu 2.000,- eur v čase doručenia
žalobného formulára na súd. Nariadenie nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory, v ktorých

spotrebiteľ môže byť účastníkom na strane žalobcu, alebo žalovaného. Konanie je v zásade písomné,
ide o tzv. formulárové konanie, podstatou ktorého je komunikácia žalobcu a žalovaného so súdom
prostredníctvom vzorových tlačív. Z čl. 19 Nariadenia vyplýva, že pokiaľ Nariadenie neustanovuje
inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského
štátu, v ktorom sa konanie vedie. Vo vzťahu k aplikácii Nariadenia tak možno konštatovať, že toto

nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky
procesno-právne princípy použiteľné v slovenskom právnom poriadku. Predovšetkým aplikáciu znalostí
určitých okolností súdu z jeho činnosti (notoriety) a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany
dobrých mravov. Z Nariadenia nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť. Aj v prípade
absencie aktivity žalovaného účastníka v konaní, pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také skutočnosti, ktoré

ho povedú k záveru o neprípustnosti návrhu, návrh zamietne, čo vyplýva priamo z čl. 4 bod 4 Nariadenia.
Z procesného hľadiska teda k návrhu súd môže pristupovať s rovnakou mierou ingerencie ako k
akémukoľvek inému návrhu uplatnenému v konaní pred súdom, riadiac sa len osobitnými pravidlami
týkajúcimi sa určitej časovej náročnosti v zmysle uložených lehôt podľa Nariadenia. Súd môže konať aj
formou nariadeného pojednávania, nemusí to byť vždy len na základe návrhu účastníka, ale aj keď to

sám považuje za potrebné. Nariadenie je tak len alternatívnym nástrojom pri rešpektovaní procesných
pravidiel príslušného členského štátu. Nariadenie je procesný prostriedok, ktorý konanie urýchľuje
ale nebráni postupovať s rešpektovaním vyššej súdnej ochrany spotrebiteľa vykonaním potrebného
dokazovania. Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného nároku s oporou v doloženej zmenke nemôže
byť ovplyvnená povahou použitého procesného nástroja. Skúmanie prípadnej absolútnej neplatnosti

úkonu, ku ktorej pristupuje súdu ex offo nie je nariadením nijako vylúčená.

15. Krajský súd preto, na základe vyššie uvedeného, potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku,
ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, rovnako ako aj vo výroku o náhrade trov konania, keďže
neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému v konaní trovy nevznikli, ani ním

neboli v konaní uplatnené (§ 387 Civilného sporového poriadku).

16. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o prípustnosti vedľajšieho
účastníka v konania na strane žalovaného, odvolací súd v tomto prípade s odkazom na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/181/2015 zo dňa 22.11.2016 potvrdil rozhodnutie okresného súdu (§

387 Civilného sporového poriadku), aplikujúc tam uvedené stanovisko, v zmysle ktorého na procesných
právach a povinnostiach subjektu, vystupujúceho v konaní ako vedľajší účastník, nič nezmenila zmena
právnej úpravy. Združenie spotrebiteľov Slovenska o.z. oznámilo svoj vstup do predmetného sporu na
strane žalovaného dňa 11.11.2014, teda pred účinnosťou zmeny zákonnej úpravy v tom čase účinného
Občianskeho súdneho poriadku, ktorá vyžadovala súhlas účastníka na strane ktorého vedľajší účastník

vystupuje, pred jeho vstupom do konania.17. Následne odvolací súd vyslovil, že Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., Janka Kráľa 7, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 42 309 166 má nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania (§ 255 a §
396 Civilného sporového poriadku).

18. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania má oporu v ustanovení § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 CSP. Žalobca bol neúspešný a žalovaného trovy odvolacieho konania nevznikli.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).