Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. jún 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 16C/46/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113207879
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Doricová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1113207879.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou X.. G. P. v právnej veci navrhovateľa: X..

Q. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom K. W. XX/XX, XXX XX G. v zastúpení X.. E.A. W., advokát, Z. XX,
XXX XX Z. proti odporcovi Slovenská republika - Q. o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.03.2013 domáhal proti odporcovi náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 16.600,- eur podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v dôsledku nesprávneho úradného

postupu Okresného súdu Zvolen spočívajúcu v nečinnosti súdu v súvislosti s podávaním správ registru
trestov.
Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že Okresný súd Zvolen na základe obžaloby prokurátorky Okresnej
prokuratúry vo Zvolene podanej dňa 05.10.2005 na navrhovateľa za trestný čin poškodzovania cudzích
práv podľa § 209 ods. 1 písmeno a), ods. 3 písmeno a) Trestného zákona účinného do 31.12.2005,
trestným rozkazom sp. zn. 2T 137/05 zo dňa 11.04.2006 uznal navrhovateľa ako obvineného vinným z
trestného činu poškodzovania cudzích práv podľa § 209 ods. 1 písmeno a), ods. 3 písmeno a) Trestného

zákona a uložil mu peňažný trest vo výmere 15.000,- Sk a súčasne pre prípad, že by výkon trestu mohol
byť zmarený uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov. Proti trestnému rozkazu podal
navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odpor čím bol vydaný trestný rozkaz zrušený.
Okresný súd Zvolen rozsudkom sp. zn. 2T 137/05 zo dňa 17.12.2007 uznal navrhovateľa ako
obvineného vinným zo skutku ktorým spáchal trestný čin poškodzovania cudzích práv podľa § 209
ods. 1 písmeno a), ods. 3 písmeno a) Trestného zákona a odsúdil navrhovateľa na podmienečný trest
odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov, výkon ktorého podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1

roka. Na základe navrhovateľom podaného odvolania vo veci rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici
rozsudkom sp. zn. 2To 54/09 zo dňa 26.11.2009 tak, že zrušil výrok o vine navrhovateľa a výrok o treste
a uznal navrhovateľa ako obžalovaného vinným z trestného činu poškodzovania cudzích práv podľa §
209 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a odsúdil ho k peňažnému trestu vo výmere 250,- eur a podľa §
54 ods. 3 Trestného zákona pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu určil náhradný
trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace.
Navrhovateľ peňažný trest na účet Okresného súdu Zvolen uhradil dňa 08.02.2010, čím malo dôjsť k

zahladeniu odsúdenia.
Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 6Tdo 26/2010 zo dňa 14.10.2010 na základe navrhovateľom
podaného dovolania rozhodol tak, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2To 54/09 zodňa 26.11.2009 a rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T 137/2005 zo dňa 17.12.2007 a i ďalšie
rozhodnutia obsahovo nadväzujúce
v časti týkajúcej sa navrhovateľa zrušil, keď skonštatoval, že bol porušený zákon v neprospech

navrhovateľa.
Okresný súd Zvolen rozsudkom sp. zn. 2T 137/05 zo dňa 22.12.2010 opätovne vo veci rozhodol tak,
že navrhovateľa ako obžalovaného spod obžaloby oslobodil.
Krajský súd v Banskej Bystrici na základe odvolania prokuratúry a navrhovateľa rozhodnutím 2To
99/2011 tak, že odvolanie prokuratúry a navrhovateľa odmietol.

Navrhovateľ bol v čase podania obžaloby a v čase vydania trestného rozkazu advokátom, zapísaným
v zozname Slovenskej advokátskej komory pod reg. XXXX. Predsedníctvo Slovenskej advokátskej
komory uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, č. 1176/2006 podľa § 8 ods. 2 písm. a) zákona č. 586/2003
Z.z. o advokácii pozastavilo poškodenému výkon advokácie.
Okresný súd Zvolen postupoval nesprávne v čase , keď zahladenie odsúdenia, ktoré nastalo zaplatením
peňažného trestu dňa 08.02.2010, písomne a bezodkladne neoznámil registru trestov, aby tento túto

skutočnosť v trestnom liste vyznačil v zmysle § 7 ods. 1 písmeno f) zákona č. 330/2007 Z.z. o registri
trestov.
Následne Okresný súd Zvolen postupoval nesprávne, bol nečinný a nepostupoval v zmysle § 7 ods.
1 písmeno f) zákona č. 330/2007 Z.z. o registri trestov keď bezodkladne nezaslal písomné oznámenie
o všetkých údajoch týkajúcich sa dodatočných zmien právoplatného odsúdenia vo výroku o vine a vo

výroku o treste po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ktorý právoplatný odsudzujúci rozsudok zrušil.
Okresný súd Zvolen postupoval nesprávne, bol nečinný a nepostupoval v zmysle § 7 ods. 1 písmeno
f) zákona č. 330/2007 Z.z. o registri trestov a bezodkladne nezaslal písomné oznámenie o všetkých
údajoch týkajúcich sa dodatočných zmien právoplatného odsúdenia vo výroku o vine a vo výroku o treste
po vydaní právoplatného rozsudku, ktorým bol navrhovateľ oslobodený spod obžaloby.

Až na základe žiadosti navrhovateľa zo dňa 25.01.2012 Generálna prokuratúra SR, register trestov
oznámila navrhovateľovi listom zo dňa 06.02.2012 , že po preverení sa obrátila na Okresný súd Zvolen,
aby vykonal zmenu v evidencii.
Opakovaná nečinnosť príslušného súdu spôsobila navrhovateľovi v občianskom a profesijnom živote
pokračujúce ťažkosti spočívajúce v nemožnosti preukázania bezúhonnosti pri účasti na výberových

konaniach do štátnej správy a samosprávy, ako aj pri zápise do zoznamu advokátov, teda spôsobila mu
ťažkostinájsťsiporokochnezákonnéhostíhaniazamestnaniezodpovedajúcevzdelaniuaskúsenostiam
navrhovateľa a de facto navrhovateľa vylúčila bez právneho dôvodu zo spoločnosti a to v období i keď
boli rozhodnutia jednotlivých súdov o vine a treste zrušené.
Minister spravodlivosti SR listom zo dňa 26.07.2012 č. 16364/2012-151 potvrdil nesprávny postup

Okresného súdu vo Zvolene v súvislosti s podávaním správ registru trestov.
Konštatovanie porušenia práva na zákonný úradný postup nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a preto sa navrhovateľ domáhal
nemajetkovej ujmy v sume 16.600,- eur s prihliadnutím na skutočnosť, že navrhovateľ v roku 2000
získal vysokoškolské vzdelanie v odbore právo, v roku 2001 obhájil rigoróznu prácu a vykonal rigoróznu

skúšku, v období od 11.10.200 do 30.06.2004 pracoval ako advokátsky koncipient, po vykonaní
advokátskej skúšky dňa 10.05.2004 bol od 01.07.2004 zapísaný do zoznamu advokátov.
Ujma, ktorú navrhovateľ utrpel je mimoriadne intenzívna pričom sa neobmedzila len na oblasť pracovnú
ale dotkala sa navrhovateľa aj vo sfére rodinného a osobného života, navrhovateľ stratil možnosť
vykonávať advokáciu, mať príjem, z ktorého by uhrádzal základné životné potreby vrátane potrieb rodiny,

prebiehajúce trestné konanie, opakované odsúdenie navrhovateľa devastačným spôsobom poznačili
vzťah navrhovateľa s rodičmi, starými rodičmi a širšou rodinou, verejné oznámenie pozastavenia
výkonu advokácie v bulletine SAK, opakované vyčiarknutie zo zoznamu advokátov v roku 2008 a 2010,
opakované disciplinárne konanie vedené SAK prispeli k tomu, že kolegovia advokáti a bývalí spolužiaci
sa od navrhovateľa odvrátili, nekomunikujú s ním. Následky vznikli navrhovateľovi i v spoločenskom

uplatnení, keď navrhovateľ po pozastavení výkonu advokácie musel vysvetľovať každému jednotlivo
dôvody a časť klientov pod tlakom verejnej mienky stále považuje navrhovateľa za vinného alebo
o nevinne pochybuje a časť klientov sa pri vzájomných stretnutiach obmedzuje len na pozdrav.
Navrhovateľ doteraz pociťuje difamujúce účinky nezákonných rozhodnutí v trestnom konaní, ktorých
výsledkom je strata cti, ľudskej dôstojnosti, rodinného zázemia a profesijného života.

Navrhovateľ podaním zo dňa 22.06.2012 požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné
prerokovanie nároku pričom Ministerstvo spravodlivosti SR listom č. 22057/2012/34 zo dňa 10.12.2012
oznámilo navrhovateľovi, že jeho žiadosti nevyhovuje.Odporca sa k návrhu navrhovateľ vyjadril písomne a návrh žiadal ako nedôvodný zamietnuť. Odporca
vo svojom vyjadrení uviedol, že predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci je splnenie podmienok a to nesprávny

úradný postup resp. nezákonné rozhodnutie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi namietaným
nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou. Uvedené
predpoklady zodpovednosti štátu za škodu musia byť splnené kumulatívne.
Odporca poukázal na duplicitu uplatneného nároku navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy i v
konaní 18C 151/2012 predmetom, ktorého je nárok navrhovateľa i na náhradu nemajetkovej ujmy v

sume 5.000.000,- eur titulom nezákonných rozhodnutí v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde
Zvolen pod sp.zn. 2T/137/2005 pričom navrhovateľ doslova opisuje nemajetkovú ujmu i tie isté okolnosti
avšak za dôsledok vzniku ujmy v konaní sp. zn. 18C 151/2012 považuje nezákonné rozhodnutia v
trestnom konaní. Navrhovateľ si teda náhradu nemajetkovej ujmy uplatňuje od dvoch rôznych právnych
titulov v dvoch konaniach ten istý nárok čo do podstaty, nie však čo do výšky a odôvodňuje ho tými
istými skutočnosťami.

Odporca ďalej poukázal na tú skutočnosť, že okrem toho, že navrhovateľ si od dvoch rôznych právnych
titulom uplatňuje v dvoch konaniach ten istý nárok čo do podstaty, navrhovateľ ani nesplnil podmienku
na uplatnenie nároku a to preukázanie príčinnej súvislosti medzi ním vytýkaným nesprávnym úradným
postupom a vznikom nemajetkovej ujmy. nepreukázal, že ním označený nesprávny úradný postup
bol podstatnou a hlavnou príčinnou toho, že navrhovateľovi vznikla ním uplatnená škoda a teda, že

priamym dôsledkom nezaslania údajov súdom registru trestov bola skutočnosť, že navrhovateľ nemohol
vykonávať advokáciu, stratil dôveru klientov a bolo zasiahnuté do jeho rodinného a osobného života.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, prednesmi právneho zástupcu navrhovateľa a
povereného zástupcu odporcu, oboznámil sa s listinnými dokladmi - rozhodnutie Slovenskej advokátskej

komory číslo XXXX/XXXX zo dňa 28.04.2006 , žiadosť navrhovateľa zo dňa 25.01.2012 adresovaná
Generálnej prokuratúry SR o vykonanie opravy vo výpise alebo odpise z registrov trestov, oznámenie
Generálnej prokuratúry zo dňa 06.02.2012, výpis z registra trestov navrhovateľa z 07.11.2011, výzva
Daňového riaditeľstva SR č. I/127/118813/ŠimS z 14.11.2011, oznámenie Daňového riaditeľstva SR
č. I/127/120641/ŠuNo z 18.11.2011, list Ministra spravodlivosti číslo 16364/2012-151 zo dňa 26. júla

2012, predbežné prerokovanie nároku zo dňa 22.06.2012, oznámenie Ministerstva spravodlivosti SR
číslo 22057/2012/34 zo dňa 10.125.2012 o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu
škody, úradný záznam zo spisu sp. zn. 18C 151/2012 zo dňa 03.04.2013, žiadosť o odpis registra
trestov Slovenskej advokátskej komory zo dňa 11.08.2011, zápisnica č. 8 zo zasadnutia predsedníctva
Slovenskej advokátskej komory zo dňa 08.09.2011, obžaloba Okresnej prokuratúry Zvolen 1Pv

139/05-34 zo dňa 05.10.2005, trestný rozkaz Okresného súdu Zvolen č.k. 2T 137/05-496 zo dňa
11.04.2006, rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 2T 137/2005-764 zo dňa 17.12.2007, rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 2To 54/09 zo dňa 26.11.2009, záznam o zložení peňažného
trestu v sume 250,- eur dňa 08.02.2010, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Tdo 26/2010 zo dňa
14.10.2010, rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 2T 137/2005-946 zo dňa 22.12.2010, uznesenie

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2To 99/11 zo dňa 18.08.2011, uznesenie Krajského súdu v
Banskej Bystrici č.k. 23S/83/2011-31 zo dňa 10.11.2011 a ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný
skutkový stav:

Okresný súd Zvolen trestným rozkazom č.k. 2T 137/05-496 zo dňa 11.04.2006 na základe podanej

obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen 1Pv 139/05-34 zo dňa 05.10.2005 uznal navrhovateľa ako
obvineného vinným zo skutku uvedeného v bode 6 obžaloby z trestného činu poškodzovania cudzích
práv podľa § 209 ods. 1 písmeno a), ods. 3 písmeno a) Trestného zákona a uložil mu peňažný trest vo
výmere 15.000,- Sk a súčasne pre prípad, že by výkon trestu mohol byť zmarený uložil náhradný trest
odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov

Navrhovateľ podal proti trestnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote odpor
Okresný súd Zvolen rozsudkom č.k. 2T 137/2005-764 zo dňa 17.12.2007 uznal navrhovateľa ako
obvineného vinným zo skutku uvedeného v bode 6 obžaloby, ktorým spáchal trestný čin poškodzovania
cudzíchprávpodľa §209ods.1písmenoa),ods.3písmenoa)Trestnéhozákonaaodsúdilnavrhovateľa
na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov, výkon ktorého podmienečne odložil na

skúšobnú dobu v trvaní 1 roka
Navrhovateľ podal proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania navrhovateľa rozhodol rozsudkom
sp. zn. 2To 54/09 zo dňa 26.11.2009 podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku tak,že zrušil výrok o vine v bode 6/ napadnutého rozsudku a celý výrok o treste a uznal navrhovateľa
ako obžalovaného vinným z trestného činu poškodzovania cudzích práv podľa § 209 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona a odsúdil ho k peňažnému trestu vo výmere 250,- eur a podľa § 54 ods. 3 Trestného

zákona pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu určil náhradný trest odňatia slobody
vo výmere 3 mesiace.
Dňa 08.02.2010 navrhovateľ uhradil na účet Okresného súdu Zvolen uložený peňažný trest vo výške
250,- eur, čím došlo k zahladeniu odsúdenia.
Navrhovateľ podal dňa 09.04.2010 mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie proti vyššie uvedeným

rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici a Okresného súdu Zvolen žiadal napadnuté rozsudky
zrušiť.
Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 6Tdo 26/2010 zo dňa 14.10.2010 rozhodol tak, že stanovil, že
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 54/2009 zo dňa 26.11.2009 a v konaní, ktoré
mu predchádzalo bol porušený zákon v neprospech navrhovateľa a rozsudok v časti týkajúcej sa
navrhovateľa zrušil a zrušil i rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T 137/2005 zo dňa 17.12.2007

a i ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce.
Okresný súd Zvolen rozsudkom č.k. 2T 137/2005-946 zo dňa 22.12.2010 opätovne vo veci rozhodol
tak, že navrhovateľa ako obžalovaného spod obžaloby oslobodil.
Na základe podaného odvolania prokuratúry a navrhovateľa Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutím
sp. zn. 2To 99/2011 zo dňa 18.08.2011 rozhodol tak, že odvolanie prokuratúry a navrhovateľa odmietol.

Navrhovateľ bol teda dňom 18.08.2011 právoplatne oslobodený spod obžaloby.

Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory rozhodnutím číslo 1176/2006 zo dňa 28.04.2006 na
zasadnutí dňa 21.04.2006 rozhodlo podľa § 8 ods. 2 písmeno b) zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácií
o pozastavení výkonu advokácie navrhovateľovi z dôvodu, že voči navrhovateľovi bola Okresnou

prokuratúrou vo Zvolene dňa 05.10.2005 podaná obžaloba pod s.p. 1Pv 139/05-34 pre trestný čin
poškodzovania cudzích práv.

Uznesením predsedníctva Slovenskej advokátskej komory č. 2496/08 zo dňa 12.06.2008 bol
navrhovateľ vyčiarknutý zo zoznamu advokátov podľa § 7 ods. 1 písmeno f) zákona o advokácií z

dôvodu, že komora neevidovala platbu príspevku na činnosť komory za rok 2007.
UznesenímpredsedníctvaSlovenskejadvokátskejkomoryč.1366/09zodňa18.04.2009bolouznesenie
predsedníctva č. 2496/08 z 12.06.2008 o vyčiarknutí navrhovateľa zo zoznamu advokátov zrušené z
dôvodu, že po doručení žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Slovenskej advokátskej komory
č. 2496/08 zo dňa 12.06.2008 a z následného šetrenia veci vyplynulo, že úhrada príspevku na činnosť

komory za rok 2007 bola započítaná na príspevok za rok 2006.
Navrhovateľ bol teda zapísaný do zoznamu advokátov a to až do roku 2011.

Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory č. 3615/11 zo dňa 09.09.2011 opätovne rozhodlo o
vyčiarknutí navrhovateľa zo zoznamu advokátov z dôvodu, že neevidovalo úhradu navrhovateľa na

činnosť komory za rok 2010 v predpísanej výške.
Proti rozhodnutiu Slovenskej advokátskej komory č. 3615/11 zo dňa 09.09.2011 podal navrhovateľ v
zákonom stanovenej lehote žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a zároveň požiadal o odklad
vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 23S/83/2011-31 zo dňa 10.11.2011 vykonateľnosť

rozhodnutia Slovenskej advokátskej komory č. 3615/11 zo dňa 09.09.2011 odložil do právoplatného
skončenia konania o preskúmanie jeho zákonnosti.
Navrhovateľ teda vykonával advokátsku činnosť až do 31.01.2013 teda do dňa kedy nadobudlo
právoplatnosťrozhodnutieNajvyššiehosúduSR,ktorýmNajvyššísúdSRpotvrdilrozhodnutieKrajského
súdu v Banskej Bystrici, ktorým bola žaloba navrhovateľa na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

Slovenskej advokátskej komory č. 3615/11 zo dňa 09.09.2011 zamietnutá. Táto skutočnosť medzi
účastníkmi nebola sporná a túto skutočnosť uviedol navrhovateľ.

Z výpisu z registra trestov navrhovateľa zo dňa 07.11.2011 vyplýva, že vo výpise je vykázaný 1 záznam
a to na základe rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T 137/05 zo dňa 17.12.2007, Krajský súd v

Banskej Bystrici rozsudok sp. zn. 2To 54/09 zo dňa 26.11.2009, ktorý je právoplatný dňom 26.11.2009
s tým, že bol uložený peňažný trest 250 eur, náhradný trest odňatia slobody na 3 mesiace.ListomDaňovéhoriaditeľstvaSRčísloI/127/118813/ŠimSzodňa14.11.2011bolnavrhovateľvyzvanýna
doplnenie dokladov preukazujúcich zahladenie trestu z dôvodu, že bez predloženia týchto dokladov, keď
z predloženého výpisu registra trestov vyplýva, že navrhovateľ bol právoplatne odsúdený pre úmyselný

trestný čin, sa navrhovateľ nemôže zúčastniť výberu na pozíciu samostatný radca - referent štátneho
dozoru v organizačnom útvare Daňového úradu Zvolen, oddelenie štátneho dozoru nakoľko nespĺňa
predpoklad bezúhonnosti.
Daňový úrad Slovenskej republiky listom číslo I/127/120641/ŠuNo zo dňa 18.11.2011 oznámil
navrhovateľovi na základe jeho žiadosti o oznámenie či sa môže zúčastniť výberového konania s tým,

že predložil e-mailom doklad o zaplatení peňažného trestu, že v zmysle zákona č. 400/2009 Z.z. o
štátnej službe sa bezúhonnosť preukazuje doloženým výpisom z registra trestov a pokiaľ výpis z registra
trestov, ktorý by preukazoval bezúhonnosť nepredloží, nespĺňa predpoklady na prijatie do štátnej služby
a nemôže sa zúčastniť výberu na pozíciu samostatný radca - referent štátneho dozoru v organizačnom
útvare Daňového úradu Zvolen, oddelenie štátneho dozoru.

Navrhovateľ podaním zo dňa 25.01.2012 požiadal generálnu prokuratúru SR o vykonanie opravy v vo
výpise ako aj odpise z registra trestov, v ktorom má vykázaný 1 záznam a to i napriek tomu, že jednak
dňa 08.02.2010 uhradil peňažný trest 250 eur čím nastalo zahladenie tohto trestu v zmysle § 92 ods. 2
Trestného zákona a jednak bol následne právoplatne spod obžaloby oslobodený.

Generálna prokuratúra SR podaním č. IX Spr 4/12-4 zo dňa 06.02.2012 navrhovateľovi oznámila, že
na základe jeho žiadosti bolo vykonané preverenie v evidencii registra trestov a Okresný súd Zvolen
dňa 02.02.2012 požiadal register trestov o vrátenie založeného TL č.k. 2T 137/2005 čím bola vykonaná
zmena v evidencii registra trestov a v súčasnosti sa na jeho osobu nevedie v registri trestov žiaden
záznam.

Navrhovateľ podaním zo dňa 22.06.2012 doručeným Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 26.06.2012
podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci
v zmysle § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. a žiadal o náhradu škody spočívajúcej v nemajetkovej ujmy v
sume 16.600,- eur.

Ministerstvo spravodlivosti SR listom č. 22057/2012/34 zo dňa 10.12.2012 oznámilo navrhovateľovi, že
jeho žiadosť bola podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predbežne prerokovaná pričom žiadosti
nebolo vyhovené z dôvodu, že nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok a to nesprávny
úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody
s tým, že žiadosť posúdilo ako nedôvodnú.

Súd z obsahu spisu vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod spisovou značkou 18C 151/2012
zistil, že sa týka právnej veci navrhovateľa X.. Q. B. proti odporcovi SR - Ministerstvo spravodlivosti SR
o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci. Navrhovateľ sa návrhom
doručeným súdu dňa 09.08.2012 domáha voči odporcovi náhrady ušlého zisku v sume 360.000,-

eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 5.000.000,- eur. Navrhovateľ sa náhrady škody a náhrady
nemajetkovej ujmy domáha v dôsledku pochybenia Okresného súdu Zvolen a Krajského súdu v Banskej
Bystrici, keď rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T 137/2005 zo dňa 17.12.2007 súd rozhodol,
že navrhovateľ ako obvinený je vinný zo spáchania trestného činu poškodzovania cudzích práv podľa
§ 209 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona a za to bol odsúdený na podmienečný trest

odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov, výkon ktorého súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní
jedného roka.
Po zrušení rozsudku Najvyšším súdom SR sp. zn. 6 Tdo 26/2010 zo dňa 14.10.2010 vo veci následne
opätovne rozhodol Okresný súd Zvolen rozsudkom sp. zn. 2T 137/2005 zo dňa 22.12.2010 tak, že
navrhovateľa ako obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

navrhovateľ sa domáha náhrady škody z dôvodu, že Okresný súd Zvolen a Krajský súd v Banskej
Bystrici postupovali v rozpore s príslušným ustanoveniami trestného zákona a trestného poriadku
čoho výsledkom bolo opakované porušovanie zákona v neprospech navrhovateľa, keď posudzovaný
skutok bol nesprávne kvalifikovaný a v konečnom dôsledku skutok ako taký nebol ani trestným činom.
Navrhovateľ sa domáha náhrady ušlého zisku za obdobie od 03.05.2006 do 03.02.2012 na priemernom

príjme z výkonu advokácie a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 5.000.000,- eur , ktorú utrpel
podaním obžaloby a prebiehajúcim trestným konaním. Náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľ v
návrhu , ktorý je predmetom konania sp. zn. 18C 151/2012, odôvodnil tým, že v danom prípade
iba samostné konštatovania porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmuspôsobenú nezákonným rozhodnutím a preto navrhovateľ žiada aj nemajetkovú ujmu v peniazoch vo
výške 5.000.000,- eur a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že navrhovateľ v roku 2000 získal
vysokoškolské vzdelanie v odbore právo, v roku 2001 obhájil rigoróznu prácu a vykonal rigoróznu

skúšku, v období od 11.10.200 do 30.06.2004 pracoval ako advokátsky koncipient, po vykonaní
advokátskej skúšky dňa 10.05.2004 bol od 01.07.2004 zapísaný do zoznamu advokátov.
Ujma, ktorú navrhovateľ utrpel je mimoriadne intenzívna pričom sa neobmedzila len na oblasť pracovnú
ale dotkala sa navrhovateľa aj vo sfére rodinného a osobného života.
navrhovateľovi sa v roku 2006 rozpadol dlhoročný partnerský vzťah, ktorý bol poznačený najskôr

podaním obžaloby a i pozastavením výkonu advokácie, navrhovateľ stratil možnosť vykonávať
advokáciu, mať príjem, z ktorého by uhrádzal základné životné potreby vrátane potrieb rodiny.
Prebiehajúce trestné konanie, opakované odsúdenie navrhovateľa súdom prvého stupňa a odvolacím
súdom, výkon trestu devastačným spôsobom poznačili vzťah navrhovateľa s rodičmi, starými rodičmi a
širšou rodinou. Verejné oznámenie pozastavenia výkonu advokácie v bulletine Slovenskej advokácie,
opakované vyčiarknutie zo zoznamu advokátov v roku 2008 a 2010, opakované disciplinárne konanie

vedené Slovenskou advokátskou komorou proti navrhovateľovi prispeli k tomu, že kolegovia advokáti a
bývalíspolužiacisaodnavrhovateľaodvrátilianekomunikujúsním.Kzásahudošlotiežvspoločenských
vzťahoch a navrhovateľovi vznikli závažné následky v spoločenskom uplatnení v súvislosti s bývalými
klientami, keď navrhovateľ musel každému jednotlivo vysvetľovať dôvody, pre ktoré im už nemôže ďalej
poskytovať právne služby.

Nezákonné trestné stíhanie, vzhľadom na osobu navrhovateľa, na jeho osobné a rodinné pomery, jeho
úctu k demokracii a právu, ktorý v každej veci konal čestne a svedomito, neprimeraným spôsobom
zasiahlo do nemajetkovej sféry navrhovateľa.
V konaní sp. zn. 18C 151/2012 nie je doposiaľ rozhodnuté.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že ním vytýkaný nesprávny úradný postup Okresného súdu
Zvolen spočíva v tom, že súd nevyznačil v zákonom stanovenej lehote zmenu v trestnom liste
navrhovateľa potom ako navrhovateľ vykonal uložený peňažný trest jeho zaplatením a z toho dôvodu
navrhovateľ nemohol preukázať svoju bezúhonnosť. Navrhovateľ nemohol byť zapísaný do zoznamu
advokátov keď Slovenská advokátska komora vychádzala z registra trestov a to ešte v auguste 2011

kedy mal vyznačený v registri trestov záznam o odsúdení. Nesprávny úradný postup trval viac ako 2
roky. Uplatnená náhrada nemajetkovej ujmy je satisfakciou, odškodnením za ujmu, ktorú utrpel.
Zahladenie odsúdenia nastalo zaplatením peňažného trestu dňa 08.02.2010 ale zmena v evidencii
nastala až dňa 06.02.2012.
Ďalej uviedol, že do zoznamu advokátov bol zapísaný dňom 01.07.2004. V roku 2008 bol zo zoznamu

advokátov vyčiarknutý z dôvodu nezaplatenie príspevkov pričom predsedníctvo Slovenskej advokátskej
komory toto rozhodnutie na základe ním žaloby o preskúmanie zákonností zrušilo a opätovne bol
zapísaný do zoznamu advokátov. Dňa 09.09.2011 bol opätovne vyčiarknutý zo zoznamu advokátov,
nakoľko nemal uhradené príspevky za rok 2010. Na základe jeho žaloby o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia o vyčiarknutí zo zoznamu advokátov Krajský súd v Banskej Bystrici odložil vykonateľnosť

tohto rozhodnutia a tak advokátsku činnosť vykonával až do 31.01.2013, teda do dňa, kedy nadobudlo
právoplatnosť rozhodnutie Najvyššieho súdu SR , ktorým Najvyšší súd SR potvrdil rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým bola jeho žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o
vyčiarknutí zo zoznamu advokátov zamietnutá.
Vo vzťahu k príčinnej súvislosti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy a ním vytýkaným nesprávnym

úradným postupom navrhovateľ uviedol, že tým, že sudkyňa si nesplnila svoju povinnosť sa oboznámilo
s jeho odpisom z registra trestov celé predstavenstvo Slovenskej advokátskej komory, nemohol sa
zúčastniť výberového konania a to i za stavu, že bol právoplatne oslobodený spod obžaloby. Vo vzťahu
k zásahu v dôsledku nesprávneho úradného postupu v súvislosti s bývalými klientmi uviedol, že príčinná
súvislosť je v tom, že

im nemohol preukázať svoju bezúhonnosť. Vo vzťahu k ním tvrdenému poznačeniu jeho vzťahu s
rodinnou - rodičmi, starými rodičmi a širšou rodinnou uviedol, že toto priamu príčinnú súvislosť s
vytýkaným nesprávnym úradným postupom nemá ale má to súvis s tým, že nevedel im vysvetliť prečo
stále nepracuje i keď je spod obžaloby oslobodený.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti podľa § 132 Občianskeho
súdneho poriadku a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy nie je
dôvodný a preto návrh v celom rozsahu zamietol.Podľa § 1 písmeno a) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone
verejnej moci.

Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní

alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;
za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na

prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým

ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

Podľa § 9 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým

postupom spôsobená škoda.

Podľa§17ods.2Zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj

nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 17 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady
poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.Podľa § 92 ods. 2 Zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon ak ide o odsúdenie na tresty uvedené v §
32 písm. b) až l), k zahladeniu dochádza ich vykonaním.

Podľa § 32 Zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon Za spáchané trestné činy môže súd uložiť
páchateľovi, ktorý je fyzickou osobou, len
a) trest odňatia slobody,
b) trest domáceho väzenia,
c) trest povinnej práce,

d) peňažný trest,
e) trest prepadnutia majetku
f) trest prepadnutia veci,
g) trest zákazu činnosti,
h) trest zákazu pobytu,
i) trest zákazu účasti na verejných podujatiach,

j) trest straty čestných titulov a vyznamenaní,
k) trest straty vojenskej a inej hodnosti,
l) trest vyhostenia.

Podľa § 3 ods. 1 písmeno a) Zákona č. 330/2007 Z.z. o registri trestov v registri trestov sa evidujú údaje

o fyzických osobách a nimi spáchaných trestných činoch získané z trestných listov o právoplatných
odsúdeniach súdmi Slovenskej republiky.

Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 330/2007 Z.z. o registri trestov trestným listom sa na účely tohto zákona
rozumie písomné oznámenie súdu, ktoré obsahuje údaje o

a) právoplatne odsúdenej osobe, a to
1. meno, priezvisko a rodné priezvisko, prípadne pseudonym alebo prezývka; v prípade zmeny mena
alebo zmeny priezviska aj pôvodné meno alebo pôvodné priezvisko,
2. dátum narodenia, rodné číslo, číslo a druh dokladu totožnosti, miesto a okres narodenia, adresa
trvalého pobytu a u osôb narodených v cudzine aj štát narodenia,

3. štátne občianstvo, ako aj ďalšie štátne občianstvo iného členského štátu Európskej únie,
4. pohlavie,
5. meno, priezvisko a rodné priezvisko rodičov,
c) súdoch, ktoré rozhodovali v prvom stupni a v konaní o opravnom prostriedku a o ich spisových
značkách, vrátane dátumu vydania rozhodnutia a dátumu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia,

d) rozhodnutí o vine s uvedením právnej kvalifikácie skutku, miesta a času jeho spáchania, druhu a
výmere trestu a ochrannom opatrení, ich výkone a uložených obmedzeniach alebo povinnostiach,
e) zmenách rozhodnutia v konaní o dovolaní,

Podľa § 4 ods. 2 písmeno g) Zákona č. 330/2007 Z.z. o registri trestov na základe písomného

oznámenia súdu sa v trestnom liste vyznačí zahladenie odsúdenia právoplatným rozhodnutím súdu
alebo vykonaním uloženého trestu.

Podľa § 7 ods. 1 písmeno f) Zákona č. 330/2007 Z.z. o registri trestov súd, ktorý rozhodoval v prvom
stupni, je povinný bezodkladne zaslať do registra trestov písomné oznámenie o všetkých údajoch

týkajúcich sa dodatočných zmien právoplatného odsúdenia vo výroku o vine, vo výroku o treste, vo
výroku o ochrannom opatrení alebo výkonu trestu alebo výkonu ochranného opatrenia.

Podľa citovaných zákonných ustanovení zákona č. 514/2003 z.z. ide o prípad objektívnej zodpovednosti
štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to:

1. nezákonné rozhodnutie resp. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci
2. existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch
3. príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom.

V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci

orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel
stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy,
funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradnéhopostupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v
jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania.
V zmysle ustálenej súdnej judikatúry nesprávny úradný postup je postup, ktorý s rozhodovacou

činnosťou priamo nesúvisí, nevyústi do nej a neprejaví sa v obsahu konkrétneho rozhodnutia.

Vo vzťahu k navrhovateľom vytýkanému nesprávnemu úradnému postupu Okresného
súdu Zvolen, ktorý spočíval v nečinnosti súdu v súvislosti s oznámením relevantných údajov registru
trestov v období od 08.02.2010 do 02.02.2012 súd uvádza, že v konaní bolo preukázané, že Okresný

súd Zvolen nezaslal v zmysle zákonných ustanovení zákona č. 330/2007 Z.z. bezodkladne do registra
trestov písomné oznámenie týkajúce sa dodatočných zmien právoplatného odsúdenia vo výroku o vine
a treste. Táto skutočnosť medzi účastníkmi v konaní ani nebola sporná, odporcu ju nijakým spôsobom
nespochybnil.
Z listinných dokladov je nepochybné, že navrhovateľ jemu uložený peňažný trest v sume 250,- eur
uhradil na účet Okresného súdu Zvolen a teda podľa § 92 ods. 2 Trestného zákona došlo k jeho

zahladeniu. Túto skutočnosť však súd registru trestov neoznámil.
Z listinných dokladov bolo tiež nepochybné, že dňa 22.10.2010 bolo Okresnému súdu Zvolen doručený
rozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.6Tdo/26/2010zodňa14.10.2010,ktorýmbolzrušenýprávoplatný
odsudzujúcirozsudokKrajskéhosúduvBanskejBystricič.k.2To54/09zodňa26.11.2009 aodsudzujúci
rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 2T 137/2005-764 zo dňa 17.12.2007 ako aj všetky rozhodnutia

obsahovo nadväzujúce na zrušené rozhodnutia a to z dôvodu, že bol porušený zákon v neprospech
navrhovateľa.
Okresný súd Zvolen ani túto skutočnosť súd registru trestov neoznámil
Napokon rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 2T 137/2005-946 zo dňa 22.12.2010
bol navrhovateľ oslobodený spod obžaloby. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.08.2011 keď

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 2To 99/11 zo dňa 18.08.2011 odvolanie navrhovateľa
ako a odvolanie okresného prokurátora zamietol.
Okresný súd Zvolen však nezaslal podľa § 7 ods. 1 písmeno f) Zákona č. 330/2007 Z.z. o registri trestov
písomné oznámenie o tejto skutočnosti i keď bol povinný tak vykonať bezodkladne.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd ustálil, že zo strany Okresného súdu Zvolen došlo jeho nečinnosťou v

súvislosti s oznámením zmien právoplatného odsúdenia navrhovateľa registru trestov k nesprávnemu
úradnému postupu keď súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení nekonal.

Druhou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu je preukázanie vzniku
škody a jej výšky.

Základným predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia nemajetkovej ujmy, teda
skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu a nemajetková ujma už vznikla a preukázanie, že zásah
do osobnostných práv mal skutočne za následok zníženie dôstojnosti alebo vážnosti dotknutej osoby v
spoločnosti v značnej miere. Preukázanie vzniku takéhoto následku zaťažuje postihnutú fyzickú osobu.
Nemajetkovú ujmu možno priznať len v prípadoch, kde došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo

jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere a kde intenzita tohto zásahu nie je primerane napraviteľná
inými právnymi prostriedkami.

Vo vzťahu k uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy súd uvádza, že v prejednávanom prípade
navrhovateľ v priebehu konania nepreukázal, že v dôsledku ním vytýkaného nesprávneho úradného

postupu mu bola spôsobená nemajetková ujma.

Navrhovateľ sa v konaní domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v sume 16.600,- eur.
Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľ odôvodnil tým, že opakovaná nečinnosť súdu
spôsobila v občianskom a profesijnom živote ťažkosti spočívajúce v nemožnosti preukázania sa

bezúhonnosti pri účasti na výberových konaniach do štátnej správy a samosprávy ako aj pri zápise do
zoznamu advokátov a de facto navrhovateľa vylúčila bez právneho dôvodu zo spoločnosti. Navrhovateľ
celý svoj profesijný život pracoval v oblasti práva až do momentu podania obžaloby v októbri 2005.
Ujma, ktorá mu vznikla je mimoriadne intenzívna pretože sa neobmedzila len na oblasť pracovnú,
ale intenzívne sa dotkla navrhovateľa aj vo sfére rodinného a osobného života. navrhovateľ stratil

možnosť vykonávať advokáciu a mať príjem. Prebiehajúce trestné konanie, opakované odsúdenia
navrhovateľa súdom prvého stupňa a odvolacím súdom, výkon trestu devastačným spôsobom poznačili
vzťah navrhovateľa s rodičmi, starými rodičmi a širšou rodinou, a navrhovateľ i napriek tomu, že bol spod
obžaloby oslobodený pociťuje doposiaľ difamujúce účinky nezákonných rozhodnutí v trestnom konaní,ktorých výsledkom je strata navrhovateľovej cti, ľudskej dôstojnosti, rodinného zázemia a profesijného
života.

Navrhovateľ v súvislosti s nárokom na priznanie nemajetkovej ujmy nepreukázal, že v dôsledku
ním vytýkanému nesprávnemu úradnému postupu došlo ako sám tvrdil v značnej miere k zníženiu
jeho dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti a ostatným následkom, ktorými vznik nemajetkovej ujmy
odôvodňoval.
Tieto skutočnosti navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal. Navrhovateľom tvrdené okolnosti vzniku

nemajetkovej ujmy sú totožné s okolnosťami navrhovateľom tvrdeného vzniku nemajetkovej ujmy, ktorá
mu však mala vzniknúť v dôsledku nezákonného trestného stíhania čo vyplýva z odôvodnenia tohto
nároku navrhovateľom v konaní sp. zn. 18C 151/2012.
Samotná skutočnosť, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany súdu sama o sebe
nezakladá nárok na nemajetkovú ujmu. V zmysle citovaného ustanovenia § 17 ods. 2 Zákona č.
514/2003 Z.z. sa uhrádza nemajetková ujma v peniazoch ak ju nie je možné uspokojiť inak a to len v

prípade ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením.
Bolo povinnosťou navrhovateľa, ktorý mal v konaní dôkazné bremeno, preukázať vznik nároku na
zaplatenie nemajetkovej ujmy t.j. preukázať, že bola znížená dôstojnosť navrhovateľa a jeho vážnosť v
spoločnosti a preukázať závažnosť vzniknutej ujmy a závažnosť okolností za ktorých došlo k porušeniu
jeho práv.

Treťou podmienkou je preukázanie príčinnej súvislosti medzi vytýkaným nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom
nesprávneho úradného postupu, teda vtedy, ak nesprávny úradný postup resp. nezákonné rozhodnutie
a škoda sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku a ak je preukázané, že ak by nebolo nesprávneho

úradného postupu resp. nezákonného rozhodnutia, ku škode by nebolo bývalo došlo.
Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. O vzťah
príčinnej súvislosti ide vtedy, ak protiprávne konanie v tomto prípade nesprávny úradný postup a vznik
nemajetkovej ujmy sú v logickom slede, a teda ak protiprávne konanie škodcu bolo príčinou a vznik
nemajetkovej ujmy následkom tejto príčiny. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy).

Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej existencii; príčinnú
súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť
vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také
konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Musí byť teda doložené, že
nebyť protiprávneho konania (opomenutia) škodcu, škodlivý následok by nenastal. Ak príčinou škody je

iná skutočnosť zodpovednosť za škodu nenastáva.
Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou
skutkovou. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou
ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť
zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto určujúci význam, v čom konkrétne spočíva

nemajetková ujma, za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou
poškodeného(akvznikla)akonkrétnymkonanímškodcu(akjeprotiprávne),sapríčinnásúvislosťzisťuje
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6 MCdo 16/2012).

Vo vzťahu k príčinnej súvislosti medzi uplatnenou nemajetkovou ujmou a nesprávnym úradným

postupom súd uvádza, že navrhovateľ nepreukázal, že nemajetková ujma, ktorá mu mala vzniknúť má
priamu príčinnú súvislosť s neprávnym úradným postupom súdu t.j. s nezaslaním údajov do registra
trestov.
Navrhovateľ v tejto súvislosti neuniesol dôkazné bremeno, z výpovede navrhovateľa bolo naopak
preukázané, že ujma, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť nesúvisí s navrhovateľom vytýkaným

nesprávnym úradným postupom.
Navrhovateľ jednak nepreukázal, že mu ujma vznikla vo sfére rodinného a osobného života a jednak nie
je vôbec zrejmá príčinná súvislosť medzi prípadne takouto vzniknutou ujmou a nesprávnym úradným
postupom. Navrhovateľ tiež v rámci odôvodňovania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy poukazoval
na tú skutočnosť, že stratil možnosť vykonávať advokáciu, mať príjem, z ktorého by uhrádzal základné

životné potreby vrátane potrieb rodiny, ale v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ bol vyčiarknutý zo
zoznamu advokátov z dôvodu neplatenia príspevkov Slovenskej advokátskej komory a napokon sám
uviedol, žeadvokátsku činnosť vykonával až do 31.01.2013 pričom zmena v evidencii registra trestov nastala dňa
06.02.2012.
Ujma, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť v dôsledku prebiehajúceho trestného konania, opakovaného

odsúdenia navrhovateľa, verejného oznámenia pozastavenia jeho výkonu advokácie v bulletine SAK,
opakované vyčiarknutie zo zoznamu advokátov v roku 2008 a 2010, opakované disciplinárne konanie
vedené SAK, v súvislosti s bývalými klientmi po pozastavení výkonu advokáta je z hľadiska nesprávneho
úradného postupu nezaslaním oznámenia registru trestov irelevantná nakoľko preukázateľne s
predmetom tohto konania nesúvisí. V dôsledku bezodkladného nezaslania oznámenia údajov registru

trestov zo strany súdu takáto ujma navrhovateľovi nevznikla a ani vzniknúť nemohla. Navrhovateľ,
tak ako je uvedené už vyššie, si duplicitne uplatňuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v dvoch
prebiehajúcich konaniach, pričom tento nárok odvodzuje síce od rozdielnych skutočností, keď v tom
konaní od nesprávneho úradného postupu súdu v dôsledku nezaslania oznámení údajov registru trestov
a v konaní sp. zn. 18C 151/2013 v dôsledku nezákonných rozhodnutí v trestnom konaní, ale dôvody
vzniku ujmy a rozsah odôvodňuje totožnými skutočnosťami.

Súd sumarizáciou vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal súčasné
splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok zodpovednosti štátu za škodu v zmysle
zákona č. 514/2003 Z.z., keď nepreukázal nárok na náhradu nemajetkovej ujmy a príčinnú súvislosť
medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom a nárokom na uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, teda podľa
úspešnosti v konaní avšak úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal nakoľko odporca si
náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona