Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. marec 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/28/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114228247
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5114228247.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej,
sudcov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu: H.d M., rod. M.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. Q., Y., Co. N. K., zastúpeného JUDr. Milošom Gerom, advokátom, so
sídlom U. XXX, XXX XX F., proti žalovanej: A. H., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX
XX A. - F., zastúpenej JUDr. Michaelou Řihákovou Kojtalovou, advokátkou, so sídlom Q. XX, XXX

XX A., o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
13C/264/2014-116 zo dňa 27.10.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 13C/264/2014-116 zo dňa 27. 10. 2016 v prvej vete výroku, v
ktorej súd uložil žalovanej povinnosť odstrániť účelovú komunikáciu nachádzajúcu sa na celom povrchu
pozemku parc. č. C KN 717/102 - ostatné plochy o výmere 26 m2, zapísanú na LV č. XXXX pre okres
Žilina, obec A., katastrálne územie F., v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, p o t v r
d z u j e .

Odvolanie žalovanej proti druhej vete výroku rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 13C/264/2014-116
zo dňa 27. 10. 2016, ktorou súd žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal vypratania pozemku parc. č.
C KN 717/102 - ostatné plochy o výmere 26 m2 zapísanej na LV č. XXXX pre okres Žilina, obec
A., katastrálne územie F., zamietol, o d m i e t a .

M e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 13C/264/2014-116 zo dňa 27. 10. 2016 v tretej
vete výroku o trovách konania tak, že žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

Žalobca m á proti žalovanej právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť odstrániť účelovú komunikáciu
nachádzajúcu sa na celom povrchu pozemku parc. č. C KN 717/102 - ostatné plochy o výmere 26 m2,
zapísanú na LV č. XXXX pre okres Žilina, obec A., kat. územie F., v lehote do 60 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku (veta prvá výroku). V časti, ktorou sa žalobca domáhal vypratania pozemku parc. č. C
KN 717/102 - ostatné plochy o výmere 26 m2 zapísanej na LV č. XXXX pre okres Žilina, obec A., kat.
územie F., zamietol (veta druhá výroku). Súčasne priznal žalobcovi proti žalovanej náhradu trov konania
v rozsahu 100 % (veta tretia výroku).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanej
povinnosť odstrániť účelovú komunikáciu - asfaltovú cestu, nachádzajúcu sa na pozemku parc. č. C KN

717/102 - ostatné plochy o výmere 26m m2, zapísanú na LV č. XXXX pre okres Žilina, obec
A., kat. územie F. a tento pozemok vypratať. Žalobu odôvodnil najmä tým, že je výlučným vlastníkom
pozemku parc. č. C KN 717/102 - ostatné plochy o výmere 26 m2, zapísaného na LV č. XXXX preokres Žilina, obec A., kat. územie F. a z geometrického plánu č. 50/2013 vyhotoveného dňa 04.09.2013
Ing. T. W. sa dozvedel, že tento pozemok je zastavaný asfaltovou prístupovou cestou, ktorú žalovaná
na tomto pozemku vybudovala bez súhlasu žalobcu, pričom v zmysle stavebného povolenia vydaného

stavebným úradom pod č. C-15 514/2004/Mo - pokr.Sp zo dňa 03.12.2004, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 07.01.2005 bola žalovaná oprávnená vybudovať " prístupovú cestu" len na pozemku
parc. č. C KN 717/22 v kat. území F.. Žalobca žiadal žalovanú, aby túto cestu odstránila a pozemok
uviedla do pôvodného stavu, na čo však žalovaná nereagovala.
3. Žalovaná zotrvala na svojom písomnom vyjadrení k žalobe, poukázala na to, že žalobca nadobudol

predmetný pozemok v čase keď tento už bol zastavaný, a to v roku 2006 kúpnou zmluvou zo dňa
21.08.2006, následne nehnuteľnosti previedol na pani V. v roku 2012 a tá následne v
roku 2013 previedla nehnuteľnosti opätovne na žalobcu. Počas celého tohto obdobia až do roku 2013
nikto nenamietal existenciu tejto stavby. Žalovaná postupovala pri výstavbe prístupovej komunikácie v
súlade s projektovou dokumentáciou, dala si cestu zamerať, pri výstavbe bola dobromyseľná, nikým
nerušená. Tiež uviedla, že od roku 1998 až do roku 2008 bola mimo územia Slovenskej

republiky,všetkozastrešovalaspoločnosťjejotcaapojejnávratenaúzemieSRužbolapredmetnácesta
postavená. Právna zástupkyňa žalovanej vzniesla námietku premlčania uplatneného práva tvrdiac, že
ide o subjektívne majetkové právo, ktoré sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe.
4. Okresný súd konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku
parc. č. C KN 717/102 - ostatné plochy o výmere 26 m2 zapísaného na LV č. XXXX pre okres Žilina,

obec A., kat. územie F.. Tiež nebolo medzi stranami sporné, že stavebný úrad vydal dňa 03.12.2004
pod č. C-15 514/2004/Mo - pokr.Sp Stavebné povolenie pre žalovanú ako navrhovateľku, ktorým povolil
stavbu "Prístupová komunikácia k RD IBV F.,p.č.XXX/X KN" v kat. území F. na pozemku parc. č.
C KN 717/22 a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.01.2005 (č.l. 6 spisu). Rovnako
nebola spornou skutočnosť, že predmetný pozemok, na ktorom bola povolená stavba prístupovej cesty

teda pozemok parc. č. C KN 712/22 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 145 m2 je vo výlučnom
vlastníctve Mesta Žilina a je zapísaný na LV č. XXXX pre okres Žilina, obec A., kat. územie F..
5. Znaleckým dokazovaním bolo nesporne preukázané, že predmetná účelová komunikácia je
postavená nielen na pozemku, na ktorom jej stavba bola povolená teda na pozemku parc. č.
C KN 712/22 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 145 m2, ktorý je vo výlučnom vlastníctve

Mesta Žilina a je zapísaný na LV č. XXXX pre okres Žilina, obec A., kat. územie F., ale je postavená aj
na pozemku parc. č. C KN 717/103 - trvalé trávne porasty o výmere 40 m2, ktorý je tiež vo výlučnom
vlastníctve Mesta Žilina a je zapísaný na LV č. XXXX pre okres Žilina, obec A., kat. územie F., ako aj na
spornom pozemku parc. č. C KN 717/102 - ostatné plochy o výmere 26 m2 zapísaný na LV č. XXXX
pre okres Žilina, obec A., kat. územie F., ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobcu a je zapísaný na LV č.

XXXX pre okres Žilina, obec A., kat. územie F.. Na návrh žalovanej súd aj vypočul ustanoveného znalca,
po jeho vypočutí na pojednávaní dňa 18.10.2016 právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že žiadne
námietky voči podanému znaleckému posudku nemá, teda so závermi znalca súhlasila.
6. Prvoinštančný súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či predmetná prístupová cesta ako účelová
komunikácia je samostatným predmetom právnych vzťahov. Vychádzal pritom z rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo 18/2011 zo dňa 30.augusta 2012, v ktorom Najvyšší
súd Slovenskej republiky prijal záver, že pokiaľ ide o pozemné komunikácie (v danej veci predmetnú
"asfaltovú prístupovú cestu"), ide o samostatný predmet právnych vzťahov, ktorých právna úprava sa
nachádza v zákone č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách a treba ich v zmysle ust.
§ 121 Občianskeho zákonníka považovať za príslušenstvo veci, a teda majú povahu samostatnej veci

v právnom zmysle a môžu tak byť samostatným predmetom právnych vzťahov. Predmetná
"asfaltová prístupová cesta" ako pozemná komunikácia je stavbou v zmysle predpisov občianskeho
práva (§ 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právna úprava pozemných komunikácií sa nachádza,
v zákone č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Sporná " asfaltová prístupová cesta" je v zmysle
ust. § 1 ods.2 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách tzv. účelovou

komunikáciou. V zmysle ust. § 3d ods. 4 citovaného zákona účelové komunikácie sú vo vlastníctve štátu
alebo iných právnických osôb alebo fyzických osôb s tým, že v súdenej veci táto komunikácia
podľa stavebného povolenia vydaného dňa 03.12.2004 pod č. C-15 514/2004/Mo - pokr.Sp ostáva vo
vlastníctve a správe žalovanej ako navrhovateľky v stavebnom konaní (strana 3. povolenia).

7. Podľa § 135c ods.1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na
to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby"). V prejednávanej veci bolo nesporne
preukázané, že žalovaná postavila predmetnú účelovú komunikáciu nielen na pozemku vo výlučnomvlastníctve žalovaného, ale i na ďalšom cudzom pozemku (parc. C KN 717/103 v kat. území F. vo
vlastníctve Mesta Žilina), čiže zo strany žalovanej ako stavebníka došlo k hrubému porušeniu povinností
stavebníka. Pokiaľ sa žalovaná v konaní bránila tým, že pri stavbe cesty bola dobromyseľná, k tejto

obraneokresnýsúduviedol,ževzmysleustálenejjudikatúryplatí,žetočistavebníkvedelalebonevedel,
že stavia na cudzom pozemku nevylučuje aplikáciu ust. § 135c ods.1 Občianskeho zákonníka. Súd
tiež vyslovil názor, že odstránenie stavby nie je ani v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko zo
strany žalobcu sa nejedná o šikanózne konanie, keďže o tom, že predmetná účelová
komunikácia je postavená na pozemku v jeho výlučnom vlastníctve sa dozvedel až v roku 2013. Súd

pri svojom rozhodnutí zobral na zreteľ aj fakt, že predmetnou účelovou komunikáciou z hľadiska jej
rozsahu je zastavaný celý pozemok vo vlastníctve žalobcu, a teda komunikácia úplne bráni
žalobcovi, aby tento využíval a s ním nakladal podľa svojho rozhodnutia ako vlastníka. Žalobca ako
vlastník pozemku o danú stavbu záujem nemá. Pokiaľ sa žalovaná bránila tým, že žalobca nevzniesol
žiadne námietky v rámci stavebného konania, prvoinštančný súd uviedol, že žalobca takúto možnosť
ani nemal, nakoľko stavebné konanie prebiehalo v roku 2004, a ako sama žalovaná uvádzala, žalobca

nadobudol prvýkrát vlastnícke právo k pozemku parc.č. C KN 717/102 v kat. území F. až v roku 2006. V
neposlednom rade podľa názoru súdu následky, ktoré budú vyvolané odstránením stavby neprevažujú
nad právom chránenými záujmami žalobcu ako vlastníka pozemku zastavaného cudzou stavbou. Pri
zohľadnení všetkých uvedených okolností okresný súd dospel k záveru, že aj keď sa jedná o výnimočné
riešenie, v prejednávanom prípade je účelné odstránenie stavby - účelovej komunikácie.

Zároveň zdôraznil, že žalobu na odstránenie stavby na cudzom pozemku podľa § 135c Občianskeho
zákonníka možno podať bez časového obmedzenia. Právo na vyporiadanie neoprávnenej stavby sa
totiž nepremlčuje a preto na námietku premlčania uplatnenú žalovanou súd neprihliadol.
8. Vzhľadom na to, že v konaní nebolo sporné, že predmetná účelová komunikácia - "asfaltová
prístupová cesta" je postavená na cudzom pozemku, súd nevykonal dôkazy navrhnuté žalovanou, a to

výsluch žalobcu, napokon tento bol v konaní zastúpený advokátom, ktorý koná v jeho mene a nevykonal
ani dôkaz výsluchom navrhovaných svedkov, ktorých navrhla žalovaná vypočuť na okolnosti realizácie
výstavby danej komunikácie, a to preto, že v konaní bolo nesporne preukázané, že predmetná účelová
komunikácia je postavená v rozpore s vydaným stavebným povolením, nakoľko je postavená
na dvoch cudzích pozemkoch, a ani prípadná dobromyseľnosť stavebníka nevylučuje aplikáciu ust.§

135c ods.1 Občianskeho zákonníka.
9. Žalobu v časti, ktorou sa žalobca s odkazom na ust. § 126 Občianskeho zákonníka domáhal aj
vypratania pozemku parc. č. C KN 717/102 - ostatné plochy o výmere 26 m2 zapísanú na LV č.
XXXX pre okres Žilina, obec Žilina, kat. územie F., súd zamietol, s odôvodnením, že ustanovenie §
135c Občianskeho zákonníka upravuje osobitné prípady vlastníckych žalôb, ktorými sa rieši situácia,

ak niekto - kto na to nie je oprávnený - postaví na cudzom pozemku stavbu. Tieto prípady nemožno
riešiť na základe všeobecných vlastníckych žalôb o ochrane vlastníckeho práva, ktoré sú upravené v
ust. § 126 Občianskeho zákonníka. Je tomu tak i preto, že prípadná exekúcia vyprataním nehnuteľnosti
neumožňuje odstránenie stavby na pozemku, teda ak ide o vypratanie, musí ísť o veci, ktoré možno
odovzdať, prevziať a podobne, t.j. o veci hnuteľné.

10. Rozhodnutie o náhrade trov konania okresný súd odôvodnil aplikáciou ust. § 255 ods.1 CSP v
spojení s ust. § 262 ods.1 CSP, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd proti žalovanej priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100%. Čiastočné zamietnutie žaloby z vyššie uvedených dôvodov nič

nemení na tom, že žalobca mal vo veci plný úspech.

11. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá sa domáhala
jeho zrušenia a vrátenia súdu prvej inštancie na ďalšie prejednanie a rozhodnutie.
12. Svoj opravný prostriedok odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) CSP. Konštatovala,

že závery súdu prvej inštancie považuje za predčasné, keďže okresný súd nevykonal dokazovanie
v dostatočnom rozsahu, potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností tak, aby zistený skutkový
stav tvoril relevantný základ pre rozhodnutie danej veci, nakoľko týmto rozhodnutím súdu dochádza i
k zásahu do vlastníckeho práva žalovanej k realizovanej výstavbe účelovej komunikácie - asfaltovej
cesty. Odvolateľka namietala, že závery súdu prvej inštancie idú nad rámec prejednávanej veci, keď v

bode 8. rozsudku súd konštatoval, že stavba - účelová komunikácia stojí na pozemku, nielen na ktorom
bola povolená, ale i na pozemku, ktorý tvorí predmet sporu a na ďalšom pozemku Mesta Žilina. Tieto
závery okresný súd prijal bez kontextu s ďalšími podstatnými skutočnosťami, a to že stavebné povolenie
bolo na stavbu vydané dňa 03.12.2004 na parc. č. 717/22 KN, ktorá mala byť zameraná z pôvodnejEKN parc. č. 450/34, ktorú nemožno automaticky stotožňovať, aj vzhľadom na skutkové námietky
žalovanej v konaní, s parcelou tak zameranou, ako vychádza zo znaleckého posudku. Tieto námietky
podľa odvolateľky majú význam k tvrdeniam a záverom súdu o údajnom hrubom porušení povinností

stavebníka pri stavbe účelovej komunikácie, ku ktorým okresný súd dospel arbitrárne a bez opory vo
vykonanom dokazovaní a zistenia skutkového stavu veci. K týmto záverom súd prvej inštancie dospel
bez poznania a vyhodnotenia celého procesu výstavby, na ktoré skutočnosti mali byť vypočutí svedkovia
navrhnutí žalovanou. Závery okresného súdu sú predčasné a súd k nim dospel bez opory
v ust. § 185 a nasl. CSP. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd svoje skutkové závery konštatuje bez

náležitého objasnenia prejednávanej veci tak, aby mohol relevantne rozhodnúť a vyporiadať vzťahy
medzi sporovými stranami podľa ust. § 135c Občianskeho zákonníka, ktoré zákonné ustanovenie súd
na danú vec aplikoval napriek tomu, že pôvodne sa žalobca takéhoto usporiadania nedomáhal. Okrem
toho okresný súd vo vzťahu k predmetu konania nevykonal ani dôkazy, ktoré sa sám na pojednávaní
konanom dňa 08.09.2015 zaviazal zabezpečiť, t.j. dopyt na Mesto Žilina ako stavebný úrad, v dôsledku
čoho podľa názoru žalovanej má konanie inú vadu, ktorej následkom, v spojení s ďalším nevykonaním

navrhnutých dôkazov, je nesprávne rozhodnutie vo veci.
13. Odvolateľka ďalej uviedla, že z dokazovania vykonaného pred okresným súdom vyplýva, že
pozemná komunikácia - prístupová komunikácia k rodinnému domu vo vlastníctve žalovanej bola
realizovaná v súlade s právoplatným stavebným povolením Mesta Žilina - spoločný obecný úrad,
úsek pozemné komunikácie, vydaného dňa 03.12.2004 č. C-15 514/2004/Mo-pokr.Sp. Žalovaná ako

fyzická osoba výstavbu prístupovej komunikácie osobne stavebne nerealizovala; dozor nad stavebnou
činnosťou vykonával ňou navrhnutý svedok R. Z.. Realizácia stavby bola vykonaná v súlade s vydaným
stavebným povolením a vychádzala z projektovej dokumentácie tvoriacej jeho podklad, dodržiavala
všetky všeobecne záväzné právne predpisy vzťahujúce sa k uskutočneniu stavby. Stavba bola riadne
zameraná spôsobom vychádzajúcim z v tom čase platných právnych predpisov. Počas výstavby

komunikácie neboli vznesené žiadne námietky, či už zo strany orgánov štátnej správy, organizácií alebo
iných účastníkov a zúčastnených osôb, alebo dotknutých osôb, tak ako to prezentovala žalovaná v
priebehu prvoinštančného konania. Snahou odvolateľky bolo v konaní preukázať navrhnutými svedkami,
ako boli vykonané všetky potrebné geodetické zamerania, a to prostredníctvom poverenej osoby za
účasti stavebného dozoru. K technickým spôsobom zamerania v čase výstavby a možným technickým

odchýlkam sa vyjadroval v konaní i vypočutý znalec ustanovený v konaní, ktorý túto námietku žalovanej
potvrdil a okresný súd sa napriek tomu v rámci svojho rozhodnutia s ňou nevysporiadal. Znalec vo
svojej výpovedi na pojednávaní dňa 18.10.2016 konštatoval, že tento geometrický plán bol vyhotovený
v roku 2004, čiže ešte pred platnosťou novej právnej úpravy a na pôvodný geometrický plán sa vzťahuje
vyhláška z roku 1996... mohla tam byť odchýlka 15 až 24, prípadne 28 centimetrov na presnosť merania,

ale mohlo to byť aj v horšej kvalite, pokiaľ by boli splnené isté predpoklady, to sa ale dá určiť len
pri preskúmaní záznamu podrobného merania zmien. Tento dôkaz jednoznačne preukazuje tvrdenia
a dobromyseľnosť žalovanej vo vzťahu k vykonanému geodetickému zameraniu, ktoré bolo v čase
výstavby uskutočnené v súlade s v tom čase platnými právnymi predpismi. Na uvedené nadväzovala
realizácia výstavby prístupovej komunikácie bez akéhokoľvek úmyslu zastavať cudzí pozemok. Podľa

názoru odvolateľky mal súd pri rozhodovaní tejto veci zohľadniť aj dôvody, ktoré viedli k zastavaniu
cudzieho pozemku a ktoré aj potvrdil nezávislý subjekt. Žalovaná preto nepovažuje za zákonný a logický
postup súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov, ktorý by bol v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP, keď
nevyhodnotil účelovosť konania žalobcu, ktorý nadobudol predmetný pozemok opakovane, a to aj v
čase, kedy prístupová komunikácia existovala. Súd si nezabezpečil navrhované listinné dôkazy zo

zbierky listín katastra nehnuteľností pre danú nehnuteľnosť tak, aby bolo možné prijať jednoznačné
závery, na ktorých súd stavia svoje argumenty nevyhnutnosti odstránenia účelovej
komunikácie, hrubého porušenia povinnosti stavebníka a nutnosť chrániť záujmy žalobcu ako vlastníka
pozemku zastavaného cudzou stavbou. Žalovaná sa tiež nestotožnila s tvrdením súdu prvej inštancie,
že je nepodstatným, resp. nevylučujúcim aplikáciu ust. § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, či bola

pri stavbe dobromyseľná. Naopak, žalovaná považuje túto otázku za relevantnú, ktorú je
potrebné zohľadniť pri aplikácii práva, najmä ak stavebník, (v danom prípade žalovaná), vykonal všetky
nevyhnutné kroky so zámerom stavať podľa stavebného povolenia, výstavbu prístupovej komunikácie
riadne zameral a práve tento komponent dobromyseľnosti je potrebné vnímať u žalovanej od počiatku
výstavby, kedy sa vlastník pozemku a jeho právny predchodca mal možnosť domáhať negatórnej

ochrany a bez primeraných okolností tak neurobil, či už z dôvodu, že o
existencii eventuálneho protiprávneho zásahu do jeho vlastníckeho práva nevedel, alebo o ňom vedel a
rozhodol sa ho tolerovať. Žalovaná bola počas celej výstavby prístupovej komunikácie dobromyseľná,
že ju zhotovuje oprávnene, pri jej výstavbe nebola ničím a nikým rušená, a preto opodstatnene malalegitímne očakávania, že by súd sa v danom prípade nemal riadiť prvým pravidlom zakotveným v ust. §
135c Občianskeho zákonníka, odhliadnuc od možnosti aplikovať i na právo žalobcu a apelovať
na princíp „právo patrí len bdelým“. Žalobca nielen v čase vlastníctva pozemku v období rokov 2006 až

2012, ale i následne jeho právni predchodcovia alebo právni nástupcovia nevznášali žiadne námietky k
údajnému protiprávnemu zásahu. Okrem nespornej skutočnosti, ku ktorej žalobca dospel v roku 2013
opätovnýmzameranímpozemkuavyhotovenímgeometrickéhoplánurozdelenímjednéhokompaktného
pozemku, že účelová komunikácia stojí i na prejednávanom pozemku, žalobca neprodukoval žiaden
dôkaz ani tvrdenie, ktorým vyvrátil ospravedlniteľnosť omylu žalovanej ako stavebníka v tom, že stavbu

realizujevsúladesostavebnýmpovolenímaoverenouprojektovoudokumentáciou.Žalovanápoukázala
na rozsudok NS ČR sp.zn. 22Cdo/268/2003, 22Cdo/432/2002; ako aj Nález Ústavného súdu ČR
I.ÚS 1737/08, v zmysle ktorých je odstránenie stavby podľa citovanej právnej úpravy výnimočným
riešením a krajným opatrením sankcionujúcim tie najzávažnejšie zásahy do práv tretej osoby. Súd by
mal pri rozhodovaní o takomto opatrení prihliadať na ďalšie okolnosti toho-ktorého
konkrétneho prípadu (k uvedenému smeroval i návrh žalovanej na vykonanie dôkazov výsluchom

žalobcu i svedkov), pretože žalovaná mala a má za to, že uplatnenému nároku žalobcu okolnosti, ktoré
tvorili podklad pre rozhodovanie súdu, nesvedčia, z nasledovných dôvodov: 1/ Žalovaná ako stavebník
nebola nedobromyseľná (v súlade s vydaným stavebným povolením pri riadnom zameraní vychádzala z
projektovej dokumentácie a mala za to, že stavia na svojom pozemku). 2/ Žalovaná žiadnym spôsobom
nebola rušená zo strany žalobcu, prípadne jeho právnych predchodcov pri realizácii cesty. Pre ďalšie

využívanie prístupovej cesty, ktorá je zasadená už do existujúcej výstavby, vrátane okolitého oplotenia,
odstránenie stavby nemožno považovať za účelné. 3/ Tvrdenia žalobcu o rozsahu zastavania nesvedčia
jeho názoru, že mu bránila vo využití pozemku, resp. ho inak ohrozujú (najmä, ak pôvodný
pozemok o výmere niekoľko tisíc metrov štvorcových bol nanovo zameraný a vyčlenený bol pozemok
výlučne omylom zastavaný), je účelovým tvrdením, že žalovaná zastavala celý pozemok žalobcu,

táto zastavala časť pozemku, ktorý bol následne rozdelený. 4/ V čase nasledujúcom po výstavbe, od
ktorého uplynulo už viac ako 10 rokov, žalobca ani iní vlastníci pozemku nezakročili žiadnym spôsobom
proti údajnej neoprávnenej stavbe a rovnako tak nezakročil ani v nasledujúcom období, či už žalobca
alebo iní vlastníci v inom období. Súd mal pri rozhodovaní o odstránení stavby na cudzom pozemku
prihliadať teda na povahu a rozsah hospodárskej strany, ktorá by odstránením stavby vznikla, či vlastník

stavby vedel, že stavia na cudzom pozemku, či staval v dobrej viere, že mu pozemok patrí, mal by
prihliadať na dôvody, pre ktoré vlastník pozemku riadne nezakročil oproti neoprávnenej stavbe v dobe
jej realizácie, mal by prihliadať na dobu, ktorá od zriadenia stavby uplynula a až po zistení týchto
skutočností mal vykonať dokazovanie v dostatočnom rozsahu, najmä ak ho strany navrhli a následne
vo veci rozhodnúť s tým, že v prejednávanej veci, t.j. v konaní o odstránenie neoprávnenej stavby, ide

o konanie, kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi, kde
súd nie je viazaný návrhom účastníkov a môže postupovať aj iným spôsobom vyplývajúcim mu z ust.
§ 135c Občianskeho zákonníka. Žalovaná tiež zdôraznila, že podľa jej názoru okrem už vznesených
námietok bol žalobný petit žalobcu nesprávny, ak sa domáhal vypratania pozemku, na uplatnenie
svojich nárokov aplikoval ust. § 126 Občianskeho zákonníka a k právnemu posúdeniu súdu podľa §

135c Občianskeho zákonníka došlo až po vznesení námietok zo strany žalovanej. Odvolateľka tiež
namietala, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nezodpovedá ust. § 220 ods. 2 CSP, keďže súd
sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal so všetkými právnymi otázkami a argumentáciou žalovanej v
nadväznosti na uvedenú právnu námietku napadnutého rozsudku jeho rozsah nezodpovedá
právu účastníkov konania na spravodlivý proces deklarovaný v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy.
14. Okrem toho žalovaná nepovažuje za správny aj výrok okresného súdu týkajúci sa náhrady trov
konania,ktorýnemáoporuvzákonnejprávnejúprave.Poukázalapritomnapomerúspechuaneúspechu
jednotlivých procesných strán v konaní, v zmysle ktorého mal súd pri rozhodovaní o trovách konania
aplikovaťust.§255ods.2CSP.Akpredmetomkonaniabolidvasamostatnénároky,pričomsúdrozhodol

tak, že v jednej časti mu vyhovel a vo zvyšnej časti ho zamietol, nebolo namieste rozhodnutie okresného
súdu o tom, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

15. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdiť. Súčasne si uplatnil voči žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

16. Opravný prostriedok žalovanej označil za účelový s cieľom oddialiť vykonateľnosť práva priznaného
žalobcovi, t.j. odstrániť časť účelovej komunikácie na pozemku označenom vo výroku napadnutého
rozhodnutia. Už znaleckým posudkom Ing. T. W. žalobca preukázal, že došlo k zastavaniu časti
jemu patriacej nehnuteľnosti prístupovou komunikáciou žalovanou. Keďže tento posudok bol právnymzástupcom žalovaného v konaní spochybnený, Okresný súd Žilina ustanovil súdneho znalca Ing. R. T.,
ktorý znaleckom posudkom č. 11/2016 zo dňa 19.03.2016 opätovne potvrdil, že prístupová komunikácia
je postavená na pozemku žalobcu č. C KN 717/102 - ostatné plochy o výmere 26 m2, ktorého výlučným

vlastníkom je žalobca. Tvrdenie žalovanej, že ako stavebník bola dobromyseľná a v súlade s vydaným
stavebným povolením vychádzala z projektovej dokumentácie, že stavia na svojom
pozemku, je nepravdivé. Žalovaná totiž požiadala Mesto Žilina ako vlastníčka prístupovej komunikácie
o vydanie kolaudačného rozhodnutia. Mesto Žilina do dnešného dňa nevydalo kolaudačné rozhodnutie,
a to z dôvodu, že zameraním prístupovej komunikácie zistilo, že žalovaná predmetnú spornú prístupovú

komunikáciupostavilainapozemkuCKNparc.č.717/102-ostatnéplochyovýmere26m2,ktorejMesto
Žilina nie je výlučným vlastníkom. Rovnako zavádzajúcimi sú tvrdenia žalovanej, že nebola rušená zo
strany žalobcu pri realizácii výstavby cesty. V čase výstavby miestnej komunikácie žalobca nebol ešte
vlastníkom pozemku č. C KN 717/102 - ostatné plochy o výmere 26 m2, a teda logicky nemohol zabrániť
žalovanej pri realizácii cesty. Po zistení neoprávnenej stavby žalobca niekoľkokrát vyzval žalovanú na
jej odstránenie, či už ústne alebo písomne. Žalobca sa vtedy dozvedel, že jediným dôvodom zastavania

časti jeho pozemku bolo, že sused žalovanej zväčšil svoj chodník vedľa komunikácie žalovanej a táto
svoju prístupovú cestu z tohto dôvodu posunula v žalovanej výmere do pozemku žalobcu. Žalobca
tiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/18/2011 zo
dňa 30.08.2012, v ktorom súd prijal záver, že pokiaľ ide o pozemné komunikácie (asfaltovú prístupovú
cestu), ide o samostatný predmet právnych vzťahov, ktorých právna úprava je obsiahnutá v zákone

č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách a v zmysle § 121 Občianskeho zákonníka považuje sa
za príslušenstvo veci, a teda má povahu samostatnej veci v právnom zmysle a môže byť predmetom
samostatných právnych vzťahov. Žalobca sa stotožnil s názorom okresného súdu, že podľa § 135c
ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci nemá
na to právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady

toho, kto stavbu zriadil. Je nesporné, že zo strany žalovanej ako stavebníka (ktorá vedela,
že stavia na cudzom pozemku), došlo k hrubému porušeniu povinnosti stavebníka. Za danej situácie
odstránenie stavby nie je v rozpore s dobrými mravmi, ako i tým, že žalobca sa dozvedel, že stavba je
postavená na časti jeho pozemku až v roku 2013. Výstavbou miestnej komunikácie na
pozemkužalobcužalovanázabránila,abyžalobcatentopozemokvyužívalasnímnakladalpodľasvojho

rozhodnutia ako vlastník, ktorý chce na týchto pozemkoch podľa projektovej dokumentácie postaviť
šesť domov s príslušenstvom. Pokiaľ žalovaná namietala nevypočutie ňou navrhnutých svedkov súdom,
žalobca sa plne stotožnil s právnym názorom prvoinštančného súdu, že pri realizácii a výstavbe danej
komunikácie bolo nesporne preukázané, že predmetná účelová komunikácia je postavená v rozpore s
vydaným stavebným povolením, nakoľko je postavená na dvoch cudzích pozemkoch, a ani prípadná

dobromyseľnosť stavebníka, nevylučuje aplikáciu ust. § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka.

17. K tomuto vyjadreniu podala svoje vyjadrenie žalovaná podaním zo dňa 19.01.2017, v ktorom
uviedla, že v plnom rozsahu zotrváva na svojich odvolacích námietkach, ktoré neboli vyvrátené ani
nepreukázanými tvrdeniami žalobcu prezentovanými v jeho vyjadrení zo dňa 02.01.2017. Skutkový

stav týkajúci sa zastavania pozemku a samostatného správneho konania nemá žiadnu relevanciu k
predmetu konania a právnej úprave zakotvenej v ust. § 135c Občianskeho zákonníka,
ktorý podľa názoru žalovanej súd prvej inštancie aplikoval nesprávne. Rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 6Cdo/18/2011, na ktoré žalobca poukazoval vo svojom vyjadrení, ide pre posudzovanú vec
bez právneho významu, keďže rieši otázky, ktoré nie sú v prejednávanej veci sporné, resp. otázky, ktoré

sa na prejednávaný prípad nedajú aplikovať.

18. K tomuto vyjadreniu žalovanej sa žalobca nevyjadril.

19. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ust. § 379 CSP viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP
a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP v prvej vete výroku ako vecne správny
potvrdil; v závislom výroku (t.j. vo vete tretej) o trovách prvoinštančného konania toto rozhodnutie podľa §
388 CSP zmenil, spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku, keďže neboli splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Odvolanie žalovanej proti druhej vete výroku, ktorým súd sčasti
žalobu zamietol podľa § 386 písm. b) odvolací súd odmietol.20. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o žalobe žalobcu, vecne

správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 až § 222 CSP. Odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd.
Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní vo vzťahu k prvej vete výroku napadnutého
rozhodnutia obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§
387 ods. 2 CSP).

21. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky žalovanej vo vzťahu k prvej vete výroku uvedené v jej
opravnom prostriedku a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.

22. Odvolateľka vo svojom opravnom prostriedku vo vzťahu ku skutkovým zisteniam len zopakovala
svoju argumentáciu prezentovanú v prvoinštančnom konaní. Vyplýva z nej, že sa nestotožnila so

skutkovými a právnymi závermi okresného súdu tak, ako boli uvedené v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia.

23. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04),

ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s
jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva
na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania,

rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov (viď § 120 ods.
1 O.s.p., teraz § 185 ods. 1 CSP), a nie strán sporu. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, prečo žalobe žalobcu sčasti vyhovel a prečo ju vo zvyšnej časti zamietol a ku svojim
záverom dospel v kontexte všetkých ostatných vykonaných dôkazov. Vychádzal pritom aj z uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/18/2011 zo dňa 30.08.2012 ako jednej z najvyšších súdnych autorít.

24. K odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že ustanovenie § 135c
Občianskeho zákonníka upravuje prípad neoprávnenej stavby na cudzom pozemku a zároveň spôsoby
vyrovnania vzťahov medzi vlastníkom pozemku a stavebníkom. Za neoprávnenú stavbu v zmysle
uvedenéhozákonnéhoustanoveniasapovažujetakástavba,ktorústavebníkzriadinacudzompozemku

bez toho, aby k tomu mal právny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu na cudzom pozemku. Cudzím
pozemkom pre zriaďovateľa stavby je každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke (spoluvlastnícke)
právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, prípadne obligačné právo umožňujúce zriadenie
stavby. Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stojí na cudzom pozemku len sčasti.
Rozsah tohto presahu pritom nie je významný. V takomto prípade môže súd rozhodnúť o odstránení

časti stavby, ak je to technicky možné, alebo zriadiť vecné bremeno v prospech stavebníka. Pre
posúdenie stavby ako neoprávnenej nie je významné, či stavebník mal stavebné povolenie a nie je ani
rozhodujúce samotné vedomie vlastníka pozemku, prípadne orgánu obce (štátneho orgánu) o stavbe.
Osobou, ktorá je oprávnená podať žalobu na vyporiadanie neoprávnenej stavby, je vlastník pozemku,
pričom žalovaným je vlastník neoprávnenej stavby. Ide tu totiž o hmotnoprávny vzťah medzi vlastníkom

pozemku,naktoromjeneoprávnenástavbazriadenáavlastníkomstavby.Konanieovyrovnanievzťahov
medzi vlastníkom pozemku a stavebníkom je konaním, kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob
vyrovnania vzťahu medzi stranami (§ 216 ods. 2 CSP). Pokiaľ súd dospeje k záveru, že žalobcom
navrhnuté vyporiadanie nie je prijateľné, musí preto upraviť vzťah stranami iným spôsobom vyplývajúcim
z § 135c Občianskeho zákonníka pri zachovaní zákonom stanoveného poradia. Môže teda nariadiť

odstránenie aj časti stavby, ak vyjde v konaní najavo, že len táto časť zasahuje do cudzieho pozemku
a sú splnené aj ďalšie zákonné podmienky pre takýto postup (k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 6MCdo/44/2012 zo dňa 23.04.2014).

25. Tak ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, v prejednávanej veci žalobca pripojil k

žalobe geometrický plán vyhotovený Ing. T. W. - Geomer č. 50/2013 zo dňa 17.10.2013, z ktorého
jednoznačne vyplýva, že časť účelovej komunikácie prebieha po C KN parc. č. 717/102 - ostatné plochy
o výmere 26 m2 zapísanom na LV č. XXXX pre okres a obec A., kat. územie F., ktorej vlastníkom
je žalobca. Túto skutočnosť potvrdil aj v konaní ustanovený znalec Ing. R. T. vo svojom znaleckomposudku č. 11/2016 zo dňa 19.03.2016, ku ktorému žalovaná nemala námietky. Predmetná
prístupová cesta ako účelová komunikácia je samostatným predmetom právnych vzťahov, tak ako to
vyplývazuzneseniaNajvyššiehosúduSRsp.zn.6Cdo/18/2011zodňa30.08.2012, čosprávne

konštatoval okresný súd aj v napadnutom rozhodnutí. Za danej situácie obrana žalovanej, že pri stavbe
cesty bola dobromyseľná, je bez právneho významu. Žalobca v prejednávanej veci len chráni výkon
svojho vlastníckeho práva, ktorý mu je garantovaný Ústavou SR. Ani obrana žalovanej, že žalobca,
prípadne jeho právni predchodcovia, v priebehu výstavby miestnej komunikácie nevzniesli námietky
proti jej výstavbe, neobstojí. Žalovaná mala vydané stavebné povolenie stavebným úradom pre inú

nehnuteľnosť, ktorá je odlišná od nehnuteľnosti patriacej žalovanému špecifikovanej vo výrokovej časti
napadnutého rozhodnutia. Podstatným pre rozhodnutie v prejednávanej veci je zistenie, že žalovaná
postavila časť účelovej komunikácie na nehnuteľnosti patriacej žalobcovi. Pokiaľ teda žalobca podal
na súd žalobu na odstránenie tejto nehnuteľnosti, postupoval v plnom súlade so znením
ust. § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca pritom nemal záujem o vlastníctvo predmetnej
časti komunikácie vystavenej žalovanou. Naopak ako sám uviedol, má projekt, v zmysle ktorého

chce na spornej nehnuteľnosti zrealizovať výstavbu šiestich rodinných domov. Okresný súd správne
uzavrel, že následky, ktoré budú vyvolané odstránením stavby žalovanej v časti uvedenej vo výrokovej
časti napadnutého rozsudku, neprevažujú nad právom a chránenými záujmami žalobcu ako vlastníka
pozemkuzastavanéhocudzoustavbouzostranyžalovanej.Prvoinštančnýsúdtedapostupovalsprávne,
keď v súlade s ust. § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka uložil žalovanej odstrániť účelovú komunikáciu

nachádzajúcu sa na nehnuteľnosti patriacej žalobcovi.

26. Vo vzťahu k námietke žalovanej o nevykonaní dôkazov súdom prvej inštancie, výsluchom svedkov
R.E. a T. H., prípadne vyžiadaním si listiny od Mesta Žilina ako stavebného úradu,
odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré

z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 CSP), a nie strán
sporu. Navyše pri zistenom skutkovom stave by bolo vykonanie týchto dôkazov v rozpore s princípom
hospodárnosti konania.

27. Tvrdenie žalovanej, že žalobný petit žalobcu bol nesprávny, ak sa domáhal vypratania pozemku, na

uplatnenie svojich nárokov aplikoval ust. § 126 Občianskeho zákonníka a k právnemu posúdeniu súdu
podľa § 135c Občianskeho zákonníka došlo až po vznesení námietok zo strany žalovanej sa nezakladá
na pravde. Z obsahu žaloby a jej petitu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal vypratania a odstránenia
spornej asfaltovej cesty. V žalobe tiež učil rozhodujúce skutočnosti, o ktoré svoje právo opiera. Je úlohou
súd v konaní skúmať, či platné právo umožňuje, aby na základe skutkového stavu tvrdeného žalobcom

mohlo byť žalobe vyhovené. Právne posúdenie žaloby je teda vždy vecou súdu.

28.Okresnýsúdvykonalvprejednávanejvecidokazovanienáležitýmspôsobomavpotrebnomrozsahu,
vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 191 ods. 1 CSP, súčasne
spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania umožnil stranám sporu realizáciu

ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu strán, ako aj
meritum veci. Po vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu
vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 220 až § 222 CSP
aj správne a presvedčivo odôvodnil. Odôvodnenie je v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení
koncipované tak, aby jasne, stručne a zrozumiteľne v sebe zahrnulo všetky náležitosti uvedených

zákonnýchustanovení-vymedzeniepredmetukonania,dôkaznejsituácieajejprávneposúdenie.Súdje
pri formulovaní odôvodnenia rozhodnutia viazaný predovšetkým požiadavkou presvedčivosti, stručnosti,
presnosti, ako aj základnými princípmi logického myslenia, čo v prejednávanej veci bolo splnené.

29. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci

samej (vo vete prvej výroku) ako vecne správny potvrdil.

30. Odvolací súd však zmenil aj odvolaním napadnutý a od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o
trovách prvoinštančného konania a to s poukazom na ust. § 255 ods. 2 CSP, z ktorého vyplýva, že ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,

že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. V tomto smere odvolací súd poukazuje na žalobný petit (č.l. 3) žalobcu v žalobe zo dňa
26.08.2014, v ktorej sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť vypratať a odstrániť nanehnuteľnosti C KN parc. č. 717/102 - ostatné plochy o výmere 26 m2 postavenú časť asfaltovej cesty, a
to podľa vypracovaného geometrického plánu č. 50/2013. V danom prípade sa jednalo o dva samostatné
nároky (vypratanie nehnuteľnosti a odstránenie stavby na cudzom pozemku). Pokiaľ okresný súd v

napadnutom rozhodnutí nariadil žalovanej odstrániť účelovú komunikáciu na nehnuteľnosti patriacej
žalobcovi, v tejto časti bol žalobca v celom rozsahu úspešný a naopak, žalovaná v nej nemala v konaní
úspech. Naproti tomu pokiaľ súd zamietol žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal, aby bola žalovanej
uložená povinnosť vypratať spornú nehnuteľnosť, v tejto časti bol žalobca neúspešný, čo zodpovedá
čiastočnému úspechu žalovanej v konaní. Pomer úspechu a neúspechu jednotlivých procesných strán

v konaní bol teda rovnaký, čomu zodpovedá zmenený výrok o trovách prvoinštančného konania tak, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Vo vzťahu k druhej vete výroku odvolací súd uvádza, že podľa § 355 ods. 1 CSP proti rozsudku súdu
prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.

33. V zmysle § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou
osobou.

34. Odvolanie ako riadny opravný prostriedok možno podať proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, pokiaľ
to zákon výslovne nevylučuje. Z účelu odvolania ale vyplýva, že nie každej strane prislúcha právo podať

odvolanie. Toto právo nie je dané tej strane, v neprospech ktorej napadnuté rozhodnutie nevyznelo a
ktorá týmto rozhodnutím nebola dotknutá na svojich právach. Z uvedeného potom vyplýva, že právo
podať odvolanie prislúcha len tej strane, ktorej bola rozhodnutím súdu spôsobená v jej právach určitá
ujma.

35. Pretože odvolanie žalovanej smeruje aj proti druhej vete výroku rozsudku okresného súdu, ktorým
súd v časti, ktorou sa žalobca domáhal vypratania pozemku parc. č. C KN 717/102 - ostatné plochy o
výmere 26 m2 zapísanej na LV č. XXXX pre okres a obec A., kat. územie F., odvolací súd musel také
odvolanie podľa citovaného ust. § 386 písm. b) CSP odmietnuť, nakoľko bolo podané osobou, ktorá nie
je oprávnená na takýto procesný úkon.

36.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodolkrajskýsúdpodľa§262ods.1CSPvspojení
s § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane nárok na ich
náhradu v rozsahu 100 %. Odvolací súd pritom zohľadnil, že žalovaná v odvolacom konaní vo vzťahu
k prvej vete výroku nebola úspešná a vo vzťahu k druhej vete výroku bolo jej odvolanie odmietnuté,

čomu zodpovedá jej procesný neúspech v tomto konaní v plnej výške. O výške náhrady trov tohto štádia
konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej
inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

37. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)