Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. december 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/28/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514205583
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8514205583.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Mareka Košča v sporovej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951 (právny nástupca zaniknutej spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s.,
Vysoká9,Bratislava,IČO:17321123,spoločnosťvymazanádňom1.8.2017),zastúpenéhoSEDLAČKO
& PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Štefánikova 8, IČO: 36 853 186, proti žalovaným: X/ P.. X.
Y., O.. X.X.XXXX, V. G. X/XXXX, F. Ľ., X/ C.. M.O. R., E.. F., O.. XX.XX.XXXX, V. B. X, V., Z..Č.. N. T.
G., I., M., N. XX XAD, H. M., H., zastúpeným, JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom, Garbiarska 20,
Stará Ľubovňa, o odporovateľnosť právneho úkonu, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného

súdu Stará Ľubovňa č.k. 2C/253/2014-308 z 2.5.2017, takto

r o z h o d o l :

Pokračuje v konaní so spoločnosťou Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951 v postavení žalobcu.

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že darovacia zmluva uzavretá dňa 19.12.2012,
ktorou boli prevedené nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území F. Ľ., zapísané na liste

vlastníctva XXXX, vedenom Okresným úradom Stará Ľubovňa, a to pozemok: zastavané plochy a
nádvoria parc. reg. „C“ č. 3941 o výmere 603 m2, stavba: rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parc.
reg. „C“ č. XXXX z P. F. na žalované 1/ a 2/ ako obdarované, ktorej vklad vlastníckeho práva bol do
katastra nehnuteľností povolený Okresným úradom F. Ľ., katastrálny odbor, v konaní vedenom pod č.
X. XX/XX, je voči žalobcovi neúčinná. Vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že všetky hmotnoprávne kritéria odporovateľnosti právneho úkonu boli
preukázané. Námietky žalovaných spočívali v tvrdení, že nie sú splnené podmienky na odporovateľnosť
právneho úkonu vzhľadom na to, že ručiteľ, nie je dlžník, v čase podpisu darovacej zmluvy
neexistovalo vykonateľné rozhodnutie voči ručiteľovi a neexistoval úmysel ukrátiť žalobcu s poukazom
na zábezpeku zo strany spoločnosti F. D., F..E..D.., dátum ručiteľského vyhlásenia a moment vzniku
finančných problémov obchodnej spoločnosti F. D. F..E..D... Tieto námietky žalovaných nie sú dôvodné,
pretože právny vzťah ručenia ako vzťah akcesorický, závisí od existencie záväzku dlžníka na určité

plnenie. Odporovať možno aj právnym úkonom ručiteľa, ktorý síce nie je veriteľovým dlžníkom,
avšak v režime odporovaného práva sa na neho bez ďalšieho hľadí ako na dlžníka. Pohľadávka
veriteľa musí existovať aspoň vo forme budúcej pohľadávky už v dobe, kedy došlo k odporovanému
právnemu úkonu. Pre úspešnosť odporovacej žaloby zákon vyžaduje, aby pohľadávka veriteľa dospelado štádia vymáhateľnosti. Vymáhateľnou sa rozumie taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť
cestou výkonu rozhodnutia (exekúcie), t.j. pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným
rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia. Právny úkon dlžníka

je odporovateľný nielen vtedy, ak pohľadávka veriteľa bola vymáhateľná už v čase, keď bol urobený,
ale i v prípade, ak bol urobený skôr, ako sa veriteľova pohľadávka voči dlžníkovi stala vymáhateľnou.
Odporovacej žalobe potom možno vyhovieť vtedy, ak bola pohľadávka žalujúceho veriteľa vymáhateľná
v čase rozhodovania súdu. Vo veci je nepochybné, že už pri podpise úverovej zmluvy dňa 20.8.2009,
bola pohľadávka žalobcu zabezpečená okrem iného zmluvou o ručení s P. F. a následne v dodatkoch

označených ajakovyhlásenieručiteľaavnotárskejzápisniciouznanízáväzkuz20.3.2013sosúhlasom
s jej vykonateľnosťou. Pri podpise každého dodatku k úverovej zmluve toto zabezpečenie ostávalo, iba
saprispôsobilozmenenýmpodmienkam,najmävýškeúverovéhorámca. Jetedazrejmé,žepohľadávka
žalobcu tak voči hlavnému dlžníkovi, ako aj voči ručiteľom existovala už od podpisu úverovej zmluvy
20.8.2009. V súčasnosti je pohľadávka voči hlavnému dlžníkovi (obchodná spoločnosť F. D., F..E..D..),
ako aj voči ručiteľovi vymáhateľná, a to na základe notárskej zápisnice O. XXX/XXXX, O. XXXX/XXXX,

O. XXXX/XXXX z 20.3.2013. Bolo preukázané splnenie tejto podmienky (existencia pohľadávky v
čase realizácie právneho úkonu a existenciu jej vymáhateľnosti v čase rozhodnutia súdu). Darovacou
zmluvou došlo k zmenšeniu majetku ručiteľa, pričom ide o majetok značnej hodnoty - rodinný dom s
pozemkom. Ajkeďvýškapohľadávkyžalobcujepodstatnevyššiaakocenaprevádzanýchnehnuteľností
a pohľadávka žalobcu je zabezpečená aj u hlavného dlžníka, žalobca ako veriteľ musí mať možnosť

uspokojiť svoju pohľadávku aj z ručenia. Účastníci darovacej zmluvy - žalované a P. F. s manželkou,
teda dcéry na jednej strane a otec a matka na strane druhej sú osoby blízke v zmysle § 116 Občianskeho
zákonníka. Úmysel ukrátiť veriteľa zákon v takomto prípade predpokladá. Blízka osoba musí preukázať,
že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohla v dobe realizácie odporovateľného právneho úkonu aj
pri vyvinutí náležitej starostlivosti rozpoznať. Z výpovede žalovaných a svedka P. F. nevyplynulo,

aby žalované pred darovaním nehnuteľností vynaložili náležitú starostlivosť na zistenie, či v danom
prípade nejde o odporovateľný právny úkon. Pred darovaním žalované sa o fungovanie firmy otca
nezaujímali s odôvodnením, že nebol na to dôvod, nakoľko všetko perfektne fungovalo. Rodičia im
darovali nehnuteľnosti pred vianočnými sviatkami, pretože ich majú radi a ako uviedli samotné žalované
z darovaných nehnuteľností nemajú žiaden úžitok. Žalované nepreukázali, že úmysel dlžníka - svojho

otca ukrátiť veriteľa nemohli v dobe vykonania odporovateľného právneho úkonu aj pri vyvinutí náležitej
starostlivosti rozpoznať. Je nepochybné, že došlo k zmenšeniu majetku ručiteľa v značnej hodnote,
keďžepredmetomprevodubolrodinnýdomspozemkom,pričomvychádzajúczrozsahujehovlastníctva
pred darovaním a po darovaní, je možné konštatovať, že majetok ručiteľa sa znížil v značnej miere.
DôvodazačiatokfinančnýchproblémovspoločnostiF.D.,F..E..D..sajednotlivýmitvrdeniamižalovaných

líšia, a to podstatne, pretože podľa prvotných tvrdení prvé finančné problémy obchodnej spoločnosti
nastali v roku 2014, v podobe nevrátených vrátok DPH, neskôr žalované tvrdili, že finančné problémy
boli spôsobené po začatí exekúcie koncom mája 2013. Už táto skutočnosť naznačuje, že žalované
uvádzali rôzne dôvody, ako vyvrátiť prezumpciu úmyslu ručiteľa. Ak pritom bola na spoločnosť F.
D., F..E..D.. vyhlásená reštrukturalizácia uznesením Okresného súdu P. z 22.7.2013, je zrejmé, že

finančné problémy spoločnosti F. D. F..E..D.. museli nastať už skôr, pretože vychádzajúc aj z podmienok
povolenia reštrukturalizácie a lehôt upravených v Zákone o konkurze a reštrukturalizácii je zrejmé,
že od zistenia, že dlžníkovi hrozí úpadok alebo že je v úpadku, do povolenia reštrukturalizácie môže
prejsť asi 2,5 mesiaca. Vychádzajúc z výkazu ziskov a strát spoločnosti F. D., F..E..D.. je zrejmé, že
koncom roka 2012 bol výsledok hospodárenia podstatne nižší, ako za 2 roky predtým, čo tiež nasvedčuje

tomu, že konatelia menovanej spoločnosti mohli minimálne mať určité indície o vznikajúcich finančných
problémoch. Taktiež súd neuveril tvrdeniam o tom, že nevedeli o rozhodcovskom konaní vedenom v
Londýne, keďže v samotných námietkach proti exekúcii vedenej na základe rozhodcovského nálezu
tvrdímenovanáspoločnosť,ženamietalapredrozhodcovskýmsúdomjehoprávomockonaťarozhodnúť
vo veci, čo potvrdzuje, že o konaní vedeli a vyjadrili sa v ňom. Pokiaľ ide o rozhodcovský súd a jeho

nález, išlo spor z obchodného vzťahu dohodnutom ešte v roku 2011,o ktorom spoločnosť F. D., F..E..D..
nepochybne vedela a časť z neho aj zaplatila, pričom spor bol hlavne o výšku doplatkov za dodaný tovar
vzhľadomnauplatňovanéreklamácie.Vychádzajúcznákladovnazaobstaraniepredanéhotovaruvroku
2012 uvádzaných vo výkaze ziskov a strát (viac ako 10.000.000,- eur) a sumy, ktorú mala spoločnosť
F. D., F..E..D.. zaplatiť na základe rozhodcovského nálezu (cca 470.000,- eur na istine, príslušenstvo a

trovy rozhodcovského konania) sa javí, že aj keď išlo o vyššiu sumu, nešlo o sumu zvlášť neobvyklú, za
ktorú by menovaná spoločnosť neobjednávala tovar. Neprehliadnuteľná je skutočnosť, že ručiteľ (P.. F.)
nepreviedol na dcéry len túto nehnuteľnosť, ale aj iné nehnuteľnosti, taktiež súdu z jeho rozhodovacej
činnosti je známe, že aj druhý konateľ spoločnosti F. D., F..E..D.., P.. Z. previedla v rovnaký deňtakisto darovacou zmluvou určité nehnuteľnosti na svojho syna. Takáto zhoda náhod sa javí vysoko
nepravdepodobná a skôr nasvedčuje tomu, že konatelia spoločnosti F. D., F..E..D.. mali vedomosť, alebo
aspoň náznaky o určitých problémoch a snažili sa zbaviť majetku, ktorý by mohol byť z dôvodu ručenia

postihnutý. Nie sú pochybnosti o tom, že ručiteľ - Pavol Sedlák bol uzrozumený s tým, že týmto právnym
úkonom, darovacou zmluvou ukracuje svojich veriteľov. Preto bolo potrebné žalobe vyhovieť. Výrok o
trovách konania odôvodnil ustanovením § 251 CSP a § 262 ods. 1 CSP.

3. Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalované a navrhli, aby odvolací súd rozsudok zrušil

a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Odvolanie odôvodnili ustanovením § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, ustanovením § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j. že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ustanovením § 365 ods. 1 písm.

f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

5. Poukázali na to, že žalobca uzavretím dodatku č. 7 prejavil súhlas s tým, aby konečný deň splatnosti

úverového rámca bol stanovený na 20.3.2014, čím predĺžil splatnosť doposiaľ nesplatnej pohľadávky,
ktorá sa stala splatnou až 21.3.2014. Nebola splnená podmienka, že dochádza k ukracovaniu
uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, preto napadnutý úkon nemôže byť odporovateľný.
Neobstojí preto právny názor súdu, že je zrejmé, že už pri podpise úverovej zmluvy bola pohľadávka
žalobcu zabezpečená zmluvou o ručení a notárskou zápisnicou. V zmysle § 42a ods. 1 Občianskeho

zákonníka musí ísť o takú pohľadávku, ktorej splnenie možno vynútiť exekúciou, t.j. pohľadávku,
ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno
nariadiť exekúciu. Zmluva o úvere bola podpísaná vo forme notárskej zápisnice a žalobca disponoval
exekučným titulom, ale vzhľadom na uzatvorený dodatok č. 7, ktorý bol uzavretý 7.3.2013, a ktorým bol
dohodnutý konečný deň splatnosti úverového rámca na deň 20.3.2014, pohľadávka žalobcu nemohla

byť predmetom výkonu exekúcie.

6. Súd prvej inštancie pri skúmaní úmyslu žalovaných pochybil, nakoľko nevzal do úvahy skutočnosti
uvedené žalovanou 2/, ktorá uviedla, že nemala žiadne podozrenie o problémoch v otcovej firme. V
roku 2013, keď uzavrela manželstvo, otcova cukráreň piekla zákusky na svadbu žalovanej 2/. Vzhľadom

na túto výpoveď žalovanej 2/ sa javí odôvodnenie rozsudku v tomto smere ako nelogické. Neexistoval
úmysel ručiteľa ukrátiť svojho veriteľa a nie je možné tvrdiť, že by žalovaná 2/ takýto neexistujúci úmysel
ručiteľa mohla pri náležitej starostlivosti poznať. Žalovaná 2/ domov chodieva sporadicky a nemala a
nemá o stave a finančnej situácii spoločnosti F.Z. D., F..E..D.. vedomosť, pričom sa o činnosť tejto
spoločnosti nezaujíma. Ide teda o objektívne okolnosti. Pokiaľ ide o žalovanú 1/, táto pracuje ako H. a

býva v F. Ľ., pričom táto uviedla, že bola si istá v tom, že firma dobre funguje.

7. V konaní bol predložený znalecký posudok č. XX/XXXX, ktorý ohodnotil nehnuteľnosti vedené na
LV č. XXXX, katastrálne územie F. Ľ., a to parcelu č. XXX zastavané plochy o výmere 726 m2 a
stavbu - prevádzková budova, súpisné číslo XXX, na parcele č. XXX, pričom ich hodnotu stanovil na

sumu 753.000,- eur. Znalecký posudok č. XX/XXXX, ohodnotil nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX,
katastrálne územie P., a to jednak stavby, ako aj pozemky a hodnota týchto nehnuteľností predstavuje
sumu959.968,-eur.Súdprvejinštanciesasozávermitýchtoposudkovnevyporiadal.Konštatoval,žeich
považuje za bezpredmetné, v akej výške je pohľadávka žalobcu zabezpečená u hlavného dlžníka, teda u
spoločnosti F. D., F..E..D.., pretože v danom prípade ide o odporovateľnosť medzi veriteľom a ručiteľom

a nie je možné akceptovať výklad vychádzajúci z toho, že ak je pohľadávka veriteľa zabezpečená u
hlavného dlžníka, ručiteľ sa môže svojvoľne, alebo v podstatnom rozsahu zbavovať svojho majetku. Súd
prvej inštancie v podstatne ničím takéto tvrdenie neodôvodnil. Súd nevzal do úvahy celkovú hodnotu
nehnuteľností, ktoré boli predmetom záložného práva, a ktoré zabezpečujú úver poskytnutý žalobcom
spoločnosti F. D., F..E..D.., ktorá bola po zaokrúhlení 1.713.000,- eur, čo je viac ako výška úveru

poskytnutá žalobcom obchodnej spoločnosti F. D., F..E..D...

8. Súd poukazuje na to, že žalované vo svojich vyjadreniach rozdielne uvádzali okolnosti týkajúce
sa finančných problémov spoločnosti F. D., F..E..D.., pretože uvádzali, že finančné problémy nastali30.6.2014 a v druhom vyjadrení sa uvádza, že tieto nastali po doručení upovedomenia o začatí
exekúcie koncom mája 2013. Tieto tvrdenia súdu sa nezakladajú na pravde a došlo k nesprávnej
interpretácii tvrdených skutočností zo strany súdu. Na základe tohto rozhodcovského nálezu anglického

súdu, ktorý bol vykonaný v neprítomnosti konateľov spoločnosti, bolo začaté voči spoločnosti F. D.,
F..E..D.. exekučné konanie pod sp.zn. W. XXX/XXXX. Dňa 27.5.2013 bolo doručené upovedomenie
o začatí exekúcie a v zákonnej lehote boli vznesené námietky proti upovedomeniu o vznesení
exekúcie. V dôsledku začatia tohto exekučného konania došlo k zablokovaniu všetkých účtov obchodnej
spoločnosti F. D., F..E..D... V nadväznosti na túto skutočnosť bol vypracovaný reštrukturalizačný plán.

Reštrukturalizačný správa uznal prihlášku žalobcu, čo do dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia
a žalobca bol oddeleným veriteľom, teda jeho uspokojenie sa predpokladalo v rozsahu 100 %.
Reštrukturalizačný plán bol rozvrhnutý na viacero rokov, pričom v priebehu týchto rokov mala obchodná
spoločnosť F. D., F..E..D.. platiť jednotlivé splátky, pričom k prvému neuhradeniu splátok v zmysle
reštrukturalizačného plánu došlo až 30.6.2014.

9. Na Okresnom súde F. Ľ. prebieha konanie pod sp.zn. XC/XXX/XXXX, v ktorom je žalovaný U.. R.
Z., pričom žalobca domáha určenia neúčinnosti darovacej zmluvy, ktorou boli prevedené nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v katastrálnom území B.. Je viac ako zarážajúce, že rozsudok Okresného súdu F. Ľ.
sp. zn. XC/XXX/XXXX (napadnutý rozsudok sa v odôvodnení úplne a doslova zhoduje s rozsudkom
Okresného súdu F. Ľ. v právnej veci XC/XXX/XXXX. V nadväznosti na ustanovenie § 220 ods. 2 CSP,

ktoré stanovuje náležitosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia, treba konštatovať, že súd prvej inštancie
v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných poukázal na to, že odporovať možno právnemu úkonu
dlžníka i predtým, než sa veriteľova pohľadávka stala vymáhateľnou. Nie je pritom rozhodné, či ide o

pohľadávku splatnú, alebo nie, alebo či ide o budúcu pohľadávku. Pre uplatnenie odporovateľnosti je
právne významné, že veriteľ je skutočne veriteľom a že dlžník urobil ukracujúci úkon (rozhodnutie NS ČR
sp.zn. 21Cdo/2737/2000 a ďalšie). Ukracujúci charakter právneho úkonu treba posudzovať vždy v čase
odporovania a nie spätne ku dňu jeho realizácie. V čase, keď sa dlžník rozhodne riešiť svoje ekonomické
problémy reštrukturalizáciou, je zrejmé, že jeho finančná situácia je dlhodobo nestabilná a všetky

ostatné alternatívne spôsoby ozdravenia spoločnosti zlyhali. Okresný súd P. začal reštrukturalizáciu
uznesením z XX.X.XXXX, F..K.. XR/X/XXXX. Časová nadväznosť a koordinovať úkonov zúčastnených
osôb jednoznačne nasvedčujú tomu, že ručiteľ z obavy pred postihom svojho majetku v exekučnom
konaní účelovo previedol darovacou zmluvou na žalované nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania.
Uznesením Okresného súdu Prešov zo 7.2.2014 bol potvrdený reštrukturalizačný plán, v ktorom sa

dlžník zaviazal uhradiť žalobcom prihlásenú pohľadávku v rozsahu 100 % jej zistenej istiny. Keďže sa
dlžník s uvedeným plnením dostal do omeškania, žalobca listom z 2.7.2014 ho vyzval, aby v lehote 30
dní od doručenia riadne a včas splnil pohľadávku žalobcu. Dlžník v určenej lehote nesplnil svoj dlh, v
dôsledku čoho sa reštrukturalizačný plán stal v zmysle § 159 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii voči
žalobcovi vo vzťahu k dotknutej pohľadávke neúčinný. Pokiaľ ide o námietky žalovaných týkajúce sa

dostatočného zabezpečenia pohľadávky záložným právom na majetok spoločnosti, treba konštatovať,
že veriteľ musí mať plnohodnotnú možnosť uspokojiť svoju pohľadávku tak zo záložného práva ako
aj z ručenia samostatne. Pohľadávka žalobcu voči Pavlovi Sedlákovi je nezabezpečenou pohľadávkou
veriteľa voči ručiteľovi. Predmetnú pohľadávku je potrebné pre účely posúdenia odporovateľnosti
právneho úkonu oddeliť od zabezpečovanej úverovej pohľadávky žalobcu voči spoločnosti F. D.,

F..E..D... Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

11. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.
So zreteľom na to, že žalobca - spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s. zanikla zlúčením (69 ods. 3

Obchodného zákonníka) k 1.8.2017, konal odvolací súd s právnym nástupcom pôvodného žalobcu -
spoločnosťou Prima banka Slovensko, a.s. v zmysle § 64 CSP a pokračoval s týmto novým subjektom
ako so žalobcom, pretože na túto obchodnú spoločnosť prešli univerzálnou sukcesiou všetky práva a
povinnosti (aj v tomto konaní) z pôvodného subjektu Sberbank Slovensko, a. s.

12. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej
inštancie.

13. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

14. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane
známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase
v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj
pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

15. Podľa § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol
veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu
blízkou (§ 116 a 117).

16. Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ
žalobcu.

17. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti
tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

18. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je
právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.

19. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a
manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

20. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že darovacou zmluvou z 9.12.2012 boli
prevedené predmetné nehnuteľnosti opísané vo výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie na žalované
1/ a 2/ ako obdarované. Ide zároveň o osoby blízke v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka tak, ako to
konštatuje súd prvej inštancie, nakoľko sa jedná o dcéry prevodcu. Súd prvej inštancie taktiež správne
zistil, že P. F. (otec žalovaných) bol ručiteľom dlhu, ktorý má spoločnosť F. D., F..E..D.. vo vzťahu k

žalobcovi, ktorý vznikol na základe úverovej zmluvy pod č. XXX XXX XXXX z 20.8.2009, a ktorou bol
poskytnutý tzv. kontokorentný úver v sume 1.300.000,- eur. Správne sú zistenia súdu prvej inštancie, že
od počiatku išlo o pohľadávku, ktorú treba vnímať ako pohľadávku vymáhateľnú v zmysle citovaného
ustanovenia § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože bola zabezpečená notárskou zápisnicou ako
exekučným titulom a v tomto smere na tomto pojmovom znaku vymáhateľnej pohľadávky nič nemení

ani v odvolaní namietaný posun splatnosti úverového rámca na deň 20.3.2014. So zreteľom na takéto
zabezpečenie predmetnej pohľadávky v podobe notárskej zápisnice, táto okolnosť splatnosti úverového
rámca nie je právne významná. V tejto súvislosti treba tiež poukázať aj na ďalšiu judikatúru Najvyššieho
súdu SR (4Cdo/198/2010 z 27.2.2012), z ktorej vyplýva, že právny úkon dlžníka, ktorým ukracuje
možnosť veriteľa uspokojiť svoju pohľadávku je odporovateľný nielen vtedy, ak veriteľova pohľadávka

bola vymáhateľnou už v dobe, kedy bol urobený, ale aj v prípade, ak bol urobený skôr, než sa veriteľova
pohľadávka voči dlžníkovi stala vymáhateľnou. To znamená, že aj keď predmetná darovacia zmluva bola
uzavretá 19.12.2012 a eventuálny posun splatnosti úverového rámca bol daný až ku dňu 20.3.2014, nič
to nemení na právnej možnosti vnímať túto pohľadávku ako vymáhateľnú. Správne súd prvej inštancie
poukázalnato,žetýmtoprávnymúkonomdošlokukráteniuveriteľa(žalobcu),ktorýtaktonemámožnosť

na základe ručiteľského záväzku právneho predchodcu žalovaných uspokojiť túto svoju pohľadávku.
Treba súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že v tomto smere nie je právne významné, či ide o
hlavného dlžníka (ktorým bola v danom prípade spoločnosť F. D., F..E..D..), alebo o ručiteľa, ktorým
bol právny predchodca žalovaných P. F.. Ručiteľský záväzok ako akcesorický záväzok má povahuzabezpečovaciu,apretoajvrovineodporovateľnéhoprávnehoúkonuhotrebaposudzovaťakozáväzok,
z ktorého môže plynúť aj zodpovednosť v rovine odporovateľného právneho úkonu, ak by sa takýto
ručiteľský záväzok daným odporovateľným právnym úkonom vlastne negoval.

21.Niejeuveriteľnáobranažalovaných,žeoúmysleprevodcuukrátiťveriteľa(vdanomprípadežalobcu)
nevedeli a vnímali finančnú situáciu vo firme svojho otca ako dobrú. Podstatné je však to, že poznanie
úmyslu ukrátiť veriteľa pri danom prevode zo strany prevodcu sa v danom prípade predpokladá na
strane žalovaných, pretože ide o osoby blízke a ako správne konštatuje súd prvej inštancie, je ich úlohou

v priebehu konania preukázať, že ani pri náležitej starostlivosti tento dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa
nemohli poznať. V tomto smere žalované neuniesli dôkazné bremeno, pričom nestačí tvrdenie, že sa o
firmu svojho otca nezaujímali, ale zákon stanovuje podstatne prísnejšie kritériá súvisiace s prevodom
takýchto nehnuteľností. Treba súhlasiť s názorom, že pokiaľ takýto úmysel previesť darovacou zmluvou
predmetné nehnuteľnosti na žalované 1/ a 2/ tu bol a zároveň si boli vedomé, že v podobe ich otca
ide o podnikateľa, bolo ich povinnosťou vyvinúť práve zákonom stanovenú náležitú starostlivosť, aby sa

zaujímali, z akého dôvodu k tomuto prevodu dochádza a či tento prevod nemá súvis aj s podnikateľskou
činnosťou prevodcu a s eventuálnymi problémami v jeho podnikateľskej činnosti. Žalované 1/ a 2/ teda
neunieslidôkaznébremenovrovinepreukázania,žeprináležitejstarostlivostinemohlirozpoznaťúmysel
prevodcu ukrátiť veriteľa. Okolnosť, že k ukráteniu veriteľa skutočne došlo (ako to správne analyzuje
súd prvej inštancie) je nepochybná, pretože došlo k zmenšeniu majetku ručiteľa a žalobca je takýmto

spôsobom obmedzený v eventuálnej exekúcii, pokiaľ by nedošlo k rozhodnutiu o odporovateľnosti
právneho úkonu.

22. V zmysle vyššie uvedeného nie sú právne významné ani námietky žalovaných uvedené v ich
odvolaní spočívajúce v tom, že spoločnosť F. D., F..E..D.. disponuje dostatočným majetkom na

to (v závislosti na produkovaných znaleckých posudkoch), aby mohla uspokojiť nároky žalobcu.
Skutočnosťou zostáva, že tieto nároky doposiaľ nie sú uspokojené a ručiteľský záväzok je tu práve
na to, aby uspokojil veriteľa za situácie, že tak neurobí dlžník. Preto nemožno prihliadať na to, že
nehnuteľnosti,ktorévlastnítátoobchodnáspoločnosť,súhodnotnéaocenenénasumy,ktorésavtýchto
znaleckých posudkoch uvádzajú, pretože táto okolnosť sama o sebe nemôže zamedziť oprávnenosti

nárokov žalobcu ako veriteľa uplatniť si odporovateľnosť právneho úkonu aj voči ručiteľovi, pretože
ručiteľský záväzok je síce akcesorický, ale zároveň špecifický a osobitný.

23. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, treba konštatovať, že toto je presvedčivé
a výstižné, pričom toto rozhodnutie ako celok spĺňa požiadavky uvedené v § 20 ods. 2 CSP na riadne

odôvodnenie rozhodnutia. Treba konštatovať, že súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil, ktoré
okolnosti vzal za preukázané a ktoré nie, citoval dôkazy, ktoré vykonal, a teda o ktoré dôkazy oprel svoje
skutkové zistenia. Vysvetlil tiež, ako vec právne posúdil a odvolal sa aj na judikatúru.

24. Za týchto okolností je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne, vrátane výroku o trovách

konania, a preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd tento rozsudok ako vecne správny
potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na rozsiahle a správne dôvody rozhodnutia súdu prvej
inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa

ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu
trov tohto štádia konania proti žalovaným, ktoré v odvolacom konaní úspech nemali. Výšku týchto
trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a

čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).