Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. november 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/35/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113234144
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8113234144.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Romana Tótha, v sporovej veci žalobcu: B. S., X.. XX.XX.XXXX, L. H. X. X, J.,
zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66,
proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752,
zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava,
IČO: 47 233 516, o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a vydanie bezdôvodného obohatenia, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 20C/41/2013-73 z 16.1.2015, v spojení
s dopĺňacím rozsudkom č.k. 20C/41/2013-147 z 13.3.2017, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok a dopĺňací rozsudok.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie určil, že poplatok
vo výške 215,75 eur, ktorý dojednával žalovaný so spotrebiteľmi v špecifikovanom znení uvedenom
vo výroku rozsudku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
bezdôvodné obohatenie vo výške 431,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zaviazal žalovaného
zaplatiťžalobcovináhradutrovkonaniavovýške589,24eur,pozostávajúcichztrovprávnehozastúpenia

na účet jeho právneho zástupcu, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Dopĺňacím rozsudkom
určil, že bod 8.1 Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 21.6.2012, týkajúci sa záväzku
veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení uvedených podmienok službu spočívajúcu v
možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, bod 8.1 Zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX z 9.9.2011, opätovne týkajúci sa záväzku veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a
po splnení uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek
splátok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca uzavrel so žalovaným 7.12.2012 zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver (úverový limit) vo výške 1.500,- eur.
Súčasťou oboch zmlúv bola v bode 8.1 dohoda o poskytnutí služby s tým, že predmetom tejto dohody o
poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených
podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp.
revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom (ďalej ,,úver/

revolving“) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti
odkladu splátok úveru vo výške 215,75 eur a za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu
splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 eur v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý.
Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľujeveriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty,
pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto dohody o poskytnutí služby.

3. Z bodu 8.2 predmetnej zmluvy vyplýva, že dlžník je oprávnený, nie však povinný požiadať o odklad
splatnosti splátok úveru - revolvingu po splatnosti prvých troch splátok za podmienky, že je dlhodobo
práce neschopný, pričom dlhodobou pracovnou neschopnosť sa rozumie pracovná neschopnosť začatá
najskôr v deň uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby a trvajúca dlhšie ako 3 týždne, alebo pokiaľ s
nímbolskončenýpracovnýpomer.Dlžníkjepovinnýtotosvojeprávoveriteľovidoložiťkópioulekárskeho

potvrdenia, ktoré preukazuje dobu trvania jeho pracovnej neschopnosti, alebo kópiu potvrdenia o vedení
v evidencii uchádzačov o zamestnanie alebo výpoveďou alebo dohodou o skončení pracovného pomeru
alebo iného dokumentu, ktorý preukazuje skončenie pracovného pomeru, pričom odo dňa vyhotovenia
ktoréhokoľvek z uvedených dokumentov do dňa ich doručenia veriteľovi nesmie uplynúť doba dlhšia
ako 2 mesiace. Účinnosť odkladu splácania nastáva okamihom doručenia žiadosti veriteľovi, vrátane
všetkých príslušných dokladov podľa predchádzajúcej vety. Dlžník je oprávnený požiadať o odloženie

splátok poskytnutého úveru aj v iných prípadoch ako je uvedené vyššie, ale tento odklad je podmienený
schválením zo strany veriteľa. Na odloženie splátok v týchto iných prípadoch nemá dlžník nárok.

4. Z karty klienta týkajúcej sa zmluvy č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX vyplynulo, že žalobcovi bola
u oboch poskytnutých úverov vo výške 1.500,- eur vyplatená suma 1.284,25 eur.

5. Oba poplatky (t.j. 215,75 eur a 112,08 eur) treba považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Z karty vyplýva, že žalovaný pri poskytovaní úveru okamžite stiahol žalovanému poplatok u oboch
zmlúv vo výške po 215,75 eur (spolu 431,75 eur), čo predstavuje viac ako 14 % z poskytnutého
úveru, a to bez ohľadu na to, či žalobca službu spočívajúcu v odklade splátok využije alebo nie.

Takáto dohoda spôsobuje hrubú nerovnováhu práv a povinností účastníkov v neprospech spotrebiteľa.
Žalovaný namietal, že zmluvná podmienka by mala byť vylúčená zo súdnej kontroly, pretože bola
individuálne dojednaná. Už v konaní sp.zn. 20C/39/2014, kde bol rovnaký žalovaný a jednalo sa o
totožnú zmluvnú podmienku, vypočul súd ako svedka obchodného zástupcu žalovaného, ktorý uviedol,
že podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere bolo aj uzatvorenie dohody o poskytnutí

služby, nakoľko táto dohoda o poskytnutí služby sa uzatvára ku každej zmluve revolvingovom úvere.
Rovnako súd nemá dôvod neveriť žalobcovi, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že mu táto dohoda nebola
vysvetlená, a keby bol oboznámený s tým, že mu bude stiahnutá suma 215,- eur zmluvu by nebol
podpísal. Vo vzťahu k predmetným poplatkom sa spotrebiteľ zaväzuje zaplatiť za službu, o ktorej ešte
nevie, či ju v budúcnosti využije. Žalobcovi sa takouto dohodou splátka neodpúšťa a neznižuje. Preto

ide o hrubú nerovnováhu práv a povinností účastníkov v neprospech spotrebiteľa . Využitie tejto služby
žalobcom v predmetnom konaní preukázané nebolo. Stiahnutím sumy 215,75 eur žalobcovi v dvoch
prípadoch vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vo výške 431,50 eur, k zaplateniu
ktorého súd žalovaného zaviazal. Pokiaľ ide o námietku premlčania, vychádzal súd prvej inštancie z
výpovede žalobcu, ktorý uviedol, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedel až v roku 2013, a preto jeho

nárok nie je premlčaný. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p..

6. Dopĺňacím rozsudkom č.k. 20C/41/2013-147 z 13.3.2017 súd prvej inštancie určil neprijateľnosť
zmluvnýchpodmienok,týkajúcichsaspomínanýchpoplatkovvovýške215,75eura112,08eurvovzťahu
k obom zmluvám o revolvingovom úvere, pričom v tomto dopĺňacom rozsudku presnejšie špecifikoval

čísla oboch zmlúv vo výroku rozsudku, t.j. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX.

7. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zmenil a žalobu zamietol alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Poukázal na to, že dohoda o poskytnutí služby predstavuje samostatný právny úkon. Skutočnosť,
že je na jednej listine spolu so zmluvou o úvere nemení nič na tomto závere. Samostatnosť dohody
o poskytnutí služby od zmluvy o úvere je preto potrebné posudzovať zo všetkých okolností, ktoré
objektívne vyplývajú jednak z vyhotovenia listiny. Tieto dokumentujú také skutočnosti, ktoré aj bez
potreby právneho vzdelania spotrebiteľa vyjadrujú, že nejde o súčasť úverovej zmluvy, či jej nevyhnutný

predpoklad alebo podmienku. Súd prvej inštancie sa nevyporiadal s tým, že ide o samostatný graficky
odčlenený text, teda odlišný od úverovej zmluvy. Súd prvej inštancie nekriticky prevzal tvrdenia žalobcu
ako preukázané vo vzťahu k uzatváraniu predmetnej dohody, pretože žalobca uviedol, že podpisoval
listiny, s ktorými sa v skutočnosti neoboznámil. Nemožno súhlasiť, aby závery súdu boli založené navýpovedi svedka z iného konania. Pre takýto postup nie je možné nájsť oporu v ustanoveniach Zákona
o dokazovaní. Okolnosť, ktorú uviedol bývali zmluvný spolupracovník žalovaného a o ktorú sa oprel
súd prvej inštancie je len vlastným excesívnym konaním tohto bývalého spolupracovníka. Záver súdu

prvej inštancie, že dlžníkovi sa na základe predmetnej dohody o poskytnutí služby neposkytujú žiadne
protiplnenia je nesprávny. Odklad splatnosti splátok nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia, a
preto je v skutočnosti poskytnutý žalobcovi ako služba. Nemožno teda uzavrieť, že žalobca neobdŕžal
na základe dohody žiadne proti plnenie. Súd nemal snahu konať vo veci spravodlivo a vyžiadať si
obyčajným výsluchom žalobcu informáciu, či tento požiadal o odklad splatnosti splátok. Poplatok o

ktorom súd tvrdí, že je neprijateľnou podmienkou je v skutočnosti cenou plnenia. Preto je rozhodnutie
súdu prvej inštancie v rozpore s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvyaodporujeajpovinnostisúduposudzovaťobsahdohodykomplexne.Posudzovanieekonomickej
stránky dohody do kompetencie súdu nepatrí a v zmysle platnej právnej úpravy nemôže ísť ani
o dôvod pre záver o neprijateľnosti nejakého ustanovenia. Zo žiadneho ustanovenia regulujúceho
spotrebiteľské právne vzťahy a ani z napadnutého rozsudku nevyplýva, kedy by spotrebiteľ nemohol

za zakúpenú službu platiť vopred. Žiadny predajca (dodávateľ) nemá možnosť ovplyvniť rozhodnutie
spotrebiteľa, či zakúpenú službu využije alebo nie. Je to teda vecou spotrebiteľa. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie nie je riadne odôvodnené, pretože tento súd sa nevyporiadal s argumentáciou uvedenou
vo vyjadrení žalovaného k žalobe. Súd sa teda nevyporiadal so špecifickými námietkami sporovej strany
- žalovaného.

9. V odvolaní proti dopĺňaciemu rozsudku poukázal žalovaný na to, že došlo k porušeniu procesných
práv žalovaného, pretože nenastal žiaden z prípadov uvedených v § 225 ods. 1, 2 CSP, ktoré upravujú
možnosť vydania dopĺňacieho rozsudku. Obsah výrokovej časti rozsudku nebol predmetom konania,
ani nepredstavuje o trovách konania a ani o predbežnej vykonateľnosti rozsudku. Pokyn odvolacieho

súdu nie je relevantným, pre takýto postup, kedy dôjde k vydaniu dopĺňacieho rozsudku, lebo stále
nejde o žiadny zo zákonných prípadov, kedy je možné dopĺňací rozsudok vydať v zmysle platnej právnej
úpravy. V takomto prípade súd prvej inštancie nemal byť viazaný takýmto pokynom odvolacieho súdu.
Na základe rozhodnutia odvolacieho súdu nemôže byť rozhodnuté v neprospech strany sporu, ktorá
odvolanie nepodala, pretože ide o porušenie zákazu reformatio in peius.

10. Dopĺňací rozsudok je naviac nepreskúmateľný. Z napadnutého výroku vyplýva, že ním označené
ustanovenia zmluvných dojednaní majú byť neprijateľnými podmienkami. Súd to odôvodnil tak, že ide
o neprijateľnú podmienku, lebo bola dojednaná vo všeobecných podmienkach. Treba poukázať na
absenciu akýchkoľvek skutkových a právnych okolností a dôvodov, ktoré by odôvodnili to, v čom úprava

zmluvnej pokuty vo všeobecných dojednaniach má spôsobovať nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán. Len vtedy sa dá uvažovať o neprijateľnej podmienke. To, že je niečo upravené v
obchodných podmienkach ešte nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach strán. Z rozsudku
nie je možné vyvodiť, na základe akých konkrétnych okolnosti týkajúcich sa úpravy zmluvných sankcii
v zmluvných dojednaniach dospel súd k záveru o tom, že ide o neprijateľnú podmienku. Z napadnutého

rozsudku nie je zistiteľné o akú nerovnováhu vo vzťahu sporových strán ide a z akých dôkazov ju súd
zistil. Tento dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie je teda neodôvodnený a zmätočný.

11. Tým sú dané dôvody odvolania v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane (žalovanému), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP,
t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie o veci, podľa § 365
ods. 1 písm. f) CSP, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods. 1 písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súd rozhodol na základe nepríslušnej právnej normy.

Na základe toho navrhol, aby odvolací súd dopĺňací rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

12.Žalobcavovyjadreníkodvolaniužalovanéhoprotipôvodnémurozsudkunavrholrozsudokakovecne
správny potvrdiť. K odvolaniu žalovaného proti dopĺňaciemu rozsudku sa žalobca nevyjadril.

13. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného proti rozsudku, ako aj
proti dopĺňaciemu rozsudku nie je dôvodné.14. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú

vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,
pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej
inštancie.

15. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k neprijateľnosti zmluvnej
podmienky a na potvrdenie správnosti záveru, keďže nevidí dôvod na odklon od právneho záveru
vyjadrenom v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove v obdobnej právnej veci samotného žalovaného sp.
zn. 20Co 99/2014, poznamenáva:

16. Odvolací súd pripomína body 25-29 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-168/05 Mostaza

Claro cit.: „Systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s
predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred
predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000,
Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25).

Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byt kompenzovaný iba
pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozsudok Océano Grupo
Editorial a Salvat Editores, už citovaný, bod 27).
Na základe týchto zásad Súdny dvor rozhodol, že možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu
podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku

6 smernice, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a
na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mat
odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých
so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky Océano Grupo Editorial a Salvat
Editores, už citovaný, bod 28,ako aj z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32).

Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa
zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento
spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudky Océano Grupo
Editorial a Salvat Editores, už citovaný, bod 26, ako aj Cofidis, už citovaný, bod 33).
Ochrana, ktorú smernica priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ,

ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania
nekalej povahy tejto podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený
od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Cofidis,
už citovaný, bod 34).“

17. Krajský súd v Prešove vo veci 18Co/109/2011 konštatoval, že cit. ,,neprijateľnou zmluvnou
podmienkou je podmienka,, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany,
hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je
neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá
je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná

(napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Za neprijateľnú považuje odvolací
súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po
materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného
plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch)“.

18. Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané a súdna prax ich môže judikovať so zreteľom na
skutkové a právne okolností prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky
sú nekalé (porov. C 237/02, Freiburger Kommunalbauten cit. „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či
zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na
to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 Smernice 93/13 ako nekalú.“

19. Zmluvné dojednanie nie je formulované tak, že ak spotrebiteľ skutočne chce odklad splátok, môže
si ho aktivovať (prípadne vykonať úkon, ktorý by bolo možné považovať za súhlas s jeho využívaním za
poplatok), ale je formulované tak, že službu napriek tomu, že ju spotrebiteľ ešte nepotrebuje a zjavneani nechce, zaplatí poplatky v uvedenej výške. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach je preto
nepochybná.

20. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v zmysle ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, ako
aj na nemeckú názorovú líniu týkajúcu sa výkladu zmluvných dojednaní v spotrebiteľských zmluvách (s
ktorou sa stotožňuje). Vrchný krajinský súd v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) v
rozhodnutí z 21.06.2006 č. k. 7 U 17/06 konštatoval, že „Pri skúmaní neprijateľnej povahy zmluvných

podmienok súd v súlade s rozhodovacou líniou Spolkového súdneho dvora (BGH) potvrdil, že je
potrebné vychádzať z najneprijateľnejšieho výkladu, aký pri posudzovaných zmluvných podmienkach
vôbec prichádza do úvahy“. Pri aplikácii teórie najnepriaznivejšieho výkladu súd dospel k záveru, že
zmluvná formulácia poplatku za odkladu splátok je spôsobilá poškodiť spotrebiteľa.

21. Pokiaľ odvolateľ poukazuje na to, že cena plnenia nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou,

odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Aziz C-415/11: „na účely
určenia, či dôjde k nerovnováhe „napriek požiadavke dôvery [dobrej viery -neoficiálny preklad]“, treba
preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorí zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol
rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom dojednaní.
Článok 3 ods. 3 smernice sa má vykladať v tom zmysle, že príloha, na ktorú odkazuje toto ustanovenie,

obsahuje len orientačný a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať za nekalé.“

22. Rovnako tak rozsudok Súdneho dvora Európskeho súdu vo veci Caja de Ahorros C-484/08 cit:
„Článok 4 ods. 2 a článok 8 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách sa musia vykladať v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej

úprave, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá umožňuje súdne preskúmanie nekalej
povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti
medzi cenou a odmenou na jednej strane a službami či tovarmi poskytnutými v protihodnote na strane
druhej, aj keď sú tieto podmienky formulované jasne a zrozumiteľne.
Článok 2 ES, článok 3 ods. 1 písm. g) ES a článok 4 ods. 1 ES nebránia takému výkladu článku

4 ods. 2 a článku 8 smernice 93/13, podľa ktorého členské štáty môžu prijať vnútroštátnu právnu
úpravu umožňujúcu súdne preskúmanie nekalej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície
hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti medzi cenou a odmenou na jednej strane a službami či
tovarmi poskytnutými v protihodnote na strane druhej, aj keď sú tieto podmienky formulované jasne a
zrozumiteľne.“ S poukazom na uvedené nie je ani v tomto smere odvolacia námietka dôvodná.

23. Pokiaľ ide o dopĺňací rozsudok, treba konštatovať, že tento vydal súd prvej inštancie na základe
uznesenia odvolacieho súdu č.k. 11Co/81/2015-141 z 23.11.2016, v ktorom odvolací súd uložil súdu
prvej inštancie doplniť čísla zmlúv, ktoré sú predmetom tohto konania so zreteľom na to, že v
prejednávanej veci došlo k spojeniu dvoch vecí na spoločné konanie. V dopĺňacom rozsudku súd prvej

inštancie v zásade nerozhodol o niečom, čo by nebolo predmetom konania, pretože už v pôvodnom
rozsudku určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky týkajúcej sa poplatkov za odklad splátok a za odklad
splatnosti splátok, pričom v dopĺňacom rozsudku vec len na pokyn odvolacieho súd precizoval v zmysle
vyššie uvedeného, teda o náležitú špecifikáciu zmlúv, ktorých sa tieto neprijateľné zmluvné podmienky
dotýkajú. Tento dopĺňací rozsudok teda nemožno hodnotiť ako niečo, v čom by súd rozhodol nad rámec

žalobného návrhu alebo privodil pre žalovaného zmenu k horšiemu.

24. Nemožno konštatovať, že by sa súd prvej inštancie zaoberal ekonomickými aspektmi dohody
(dohôd) uzavretej medzi sporovými stranami, pretože súd prvej inštancie poukázal len na neprimeranosť
tohto poplatku a absenciu protislužby z hľadiska reálneho významu tohto dojednania, ktorá aj podľa

názoru súdu prvej inštancie vo veci chýba. V tomto smere nemožno akceptovať odvolaciu námietku
žalovaného týkajúcu sa potreby doplnenia dokazovania o zistenie, či žalobca skutočne využil službu
odkladu splátok. Totiž v tomto smere žalovaný na ostatnom pojednávaní vo veci nebol prítomný a
dokazovanie v tomto smere nenavrhol. Odhliadnuc od okolností, že nebol urobený návrh na doplnenie
dokazovania v tomto smere, treba konštatovať, že ani prípadné zistenie okolností, že žalobca takúto

službuvyužilbyneznamenaloinérozhodnutieoveci,pokiaľideourčenieneprijateľnostitakejtozmluvnej
podmienky, pretože výška odplaty za túto tzv. službu je neprimerane vysoká k hodnote poskytnutého
úveru a naďalej platí, že spotrebiteľ (žalobca) uzatvára takúto dohodu bez toho, aby vedel či vôbec bude
mať do budúcna záujem o skutočné využitie takejto služby. Neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienkyspočívaajvtom,žesumazodpovedajúcadojednanejvýškepoplatkujemustiahnutáhneďpriuzatváraní
zmluvy bez toho, aby službu reálne využil. Nie je teda možné súhlasiť s takto dojednanou zmluvnou
podmienkou týkajúcou sa oboch uvedených poplatkov, čo v podstate popísal vo svojom rozhodnutí aj

súd prvej inštancie.

25. Pokiaľ ide o okolnosť, že predmetná zmluva týkajúca sa uvedených poplatkov za eventuálny
odklad splátok, alebo odklad splatnosti splátok je dojednaním osobitným, treba poukázať na to, že
ide o vopred pripravenú (predtlačenú) verziu dohody a z obsahu spisu i z dokazovania na súde prvej

inštancie je nepochybne zistiteľné, že jej obsah žalobca nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť. Preto
nemožno urobiť záver, že by šlo o individuálne dojednanie, s ktorým bol žalobca náležite uzrozumený
a o význame ktorého by bol upovedomený. Prebratie poznatkov súdom prvej inštancie z iného konania
(20C/39/2014 Okresného súdu Prešov) nie je porušením procesných pravidiel o dokazovaní, pretože
súdy vo všeobecnosti do odôvodnení svojich rozhodnutí uvádzajú okolnosti, ktoré sú im známe z
rozhodovacej činnosti. V každom prípade treba konštatovať, že žalovaný nevyvrátil tvrdenia žalobcu

o tom, že obsah predmetných dohôd zakotvujúcich uvedené poplatky mu nebol náležite vysvetlený a
vlastne nemal ani vedomosť o tom, čo podpisuje. Taktiež nebolo vyvrátené jeho tvrdenie, že za týchto
podmienok by zmluvu o revolvingovom úvere nebol uzavrel, pokiaľ by si bol vedomý výšky uvedených
poplatkov.

26. Vyhodnotenie okolnosti, či žalobca bol oboznámený konkrétne s podmienkami predmetnej dohody
o poplatkoch nie je v rozpore s ustanovením § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože so zreteľom
na výpoveď žalobcu súd vyhodnotil predložené dôkazy (vrátane písomnej formy dôkazu, t.j. uzavretej
dohody) v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov a priklonil sa k skutkovému zisteniu, že žalobca
o význame a dosahu tejto dohody o poplatkoch v skutočnosti riadne upovedomený nebol. Ustanovenie

§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno vykladať tak, že by písomná forma právneho úkonu
znamenala nemožnosť vyvrátiť text, ktorý je v nej uvedený inými dôkazmi tak, ako sa to stalo napokon
aj v prejednávanej veci.

27. Súd prvej inštancie náležite vysvetlil hrubú nerovnováhu, ktorou predmetná dohoda o poplatkoch

prinášadopostaveniaobochsporovýchstrán,atozdôvoduneúmernejvýškydojednanýchastiahnutých
poplatkov, čo bolo vo vzťahu k žalobcovi skutočne vykonané bez ohľadu na to, či bolo v okamihu
tohto dojednania a stiahnutia finančných prostriedkov vôbec jasné, že takúto službu môže niekedy v
budúcnosti využiť.

28. Pokiaľ ide o preskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia vrátane dopĺňacieho rozsudku treba
konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie ako celok z hľadiska jeho štruktúry formálnej logiky
a vysvetlenia toho, o čom tento súd rozhodol, spĺňa všetky náležitosti rozsudku uvedené v § 157
ods. 2 O.s.p. (platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie). Súd prvej inštancie
náležite vysvetlil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a

akými úvahami sa spravoval pri vyhodnotení dôkazov. Napokon je v súdnej praxi už notoricky známe
stanovisko, podľa ktorého súd v odôvodnení rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky námietky
nastolené sporovou stranou v priebehu konania, ale postačí, ak sa súd zaoberá len najpodstatnejšími
okolnosťami právne významnými pre rozhodnutie vo veci a aj z tohto hľadiska rozhodnutie súdu prvej
inštancie tieto kritériá na riadne odôvodnenie rozhodnutia spĺňa.

29. Za týchto okolností je rozhodnutie súdu prvej inštancie (rozsudok i dopĺňací rozsudok) vecne správne
a so zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania odvolací súd
postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach
poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie v

zmysle § 387 ods. 2 CSP.

30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech ma nárok na náhradu
trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý ani v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto

trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).