Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. november 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/160/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215203973
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2215203973.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr.

Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom: JUDr. Ján Šoltés, so
sídlom Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanému: P. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. A. E., Q. H. XXX/
XX, o zaplatenie 5.992,63 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda č.k. 8C/144/2015-78 zo dňa 21.1.2016 - v zamietajúcej časti výroku III. a v časti výroku
IV. o náhrade trov konania, i o čiastočnom späťvzatí žaloby, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd späťvzatie žaloby v sume 171,90 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 31.3.2012 do

zaplatenia p r i p ú š ť a , rozsudok súdu prvej inštancie v tomto rozsahu z r u š u j e a konanie
z a s t a v u j e .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku III.m e n í tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi 739,91 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 31.3.2012 do zaplatenia, v
mesačných splátkach po 100,- Eur splatných vždy do 28. dňa v mesiaci k rukám žalobcu, počnúc dňom
právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť

celého plnenia.

III. Vo zvyšku napadnutej zamietajúcej časti výroku III. rozsudok súdu prvej inštanciep o t v r d z u j e .

IV. Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 55,40%; o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie o zaplatenie zmluvnej pokuty 622,01
Eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne z tejto sumy od 31.3.2012 do zaplatenia zastavil, výrokom II.

odporcovi (aktuálne žalovanému) uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (aktuálne žalobcovi) 3.862,29
Eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne od 31.3.2012 do zaplatenia, to všetko v mesačných
splátkach po 100,- Eur mesačne, ktoré sú splatné vždy do 28. dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám
navrhovateľa, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku tak, že omeškanie s plnením jednej splátky, má za
následok zročnosť celého plnenia. Nasledujúcim výrokom III. súd vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol
a posledným výrokom IV. vyslovil, že žiaden z účastníkov (aktuálne strán) nemá právo na náhradu trov
konania.

2. Rozhodnutie v zastavujúcej časti výroku I. súd s použitím procesných ustanovení § 96 ods. 1 a 3
OSP odôvodnil tým, že žalobca vzal späť svoj návrh v časti zaplatenia 622,01 Eur s príslušenstvom akopoplatkov a zmluvnej pokuty a to pred prvým pojednávaním. Predmetom konania tak zostalo zaplatenie
5.370,62 Eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne od 31.3.2012 do zaplatenia.

3. Vo veci samej súd na rozhodnutie aplikoval ust. § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4,
§ 53 ods. 1, 3, 5, § 100 ods. 1, 2, § 101, § 103, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1, §
10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm.
a) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia danej zmluvy, s
poukazom na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014.

4. Súd pritom vychádzal zo skutkových zistení, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, že právny
predchodca žalobcu vystupoval a konal ako dodávateľ poskytujúci služby zapísané ako predmet
činnosti v obchodnom registri. Žalovaný v zmluvnom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ, lebo konal
pre svoju osobnú potrebu. Predmetom zmluvného vzťahu bolo poskytnutie pôžičky, teda finančných
prostriedkov formou spotrebiteľského úveru. Súd z toho vyvodil, že ide o vzťah spotrebiteľský zo

spotrebiteľskej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto sa musí riadiť zákonnými ustanoveniami Zákona o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ako aj zákonnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka. Súd pritom musel skúmať či predmetná spotrebiteľská zmluva obsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pretože s
absenciou niektorých sa spája ten dôsledok, že podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona sa úver považuje

za bezúročný a bez poplatkov. Súd skonštatoval, že neobstojí argument žalobcu, že iba kumulatívna
absencia všetkých náležitostí obsiahnutých v tomto ustanovení sa spája so sankciou, že úver je
bezúročnýabezpoplatkov.Naopakbolo súdmiustálené,žeúverjebezúročnýabezpoplatkov,akchýba
čo i len jedna z náležitostí v tomto zákonnom ustanovení uvedená. Pri skúmaní týchto náležitostí súd
dospel k záveru, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, lebo v zmluve absentujú

náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c) (nie je uvedená adresa predávajúceho na uplatnenie reklamácie),
písm. f) (nie je uvedená doba trvania zmluvy), písm. k) (nie je uvedená výška splátok istiny, výška splátok
úroku, výška splátok poplatkov, ani termín splátok). Úver je preto potrebné považovať za úver bez úrokov
a bez poplatkov. Na základe toho má potom žalobca nárok na zaplatenie iba toho, čo reálne žalovanému
poskytol, teda sumu 5.000,- Eur, rovnajúcu sa výške poskytnutého úveru.

5. V ďalšom prvoinštančný súd ex offo posudzoval otázku prípadného premlčania žalobou uplatnenej
pohľadávky, pričom vychádzal z trojročnej premlčacej doby, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa právo
mohlo vykonať po prvý raz. Skonštatoval, že žaloba bola podaná 12.3.2015 a preto splátky splatné do
12.3.2012 si žaloba neuplatnil riadne a včas, ide o splátky od októbra 2011 do februára 2012, teda 5

splátok po 85,95 Eur, čo je suma 429,75 Eur. Do 12.3.2012 žalovaný z tejto sumy zaplatil 85,95 Eur,
takže zvyšná suma 343,80 Eur je premlčaná a je potrebné ju odrátať od sumy 5.000,- Eur, takže by malo
byť zaplatených ešte 4.656,20 Eur. Súd skonštatoval, že z tejto sumy žalovaný zaplatil 171,90 Eur, takže
zostala ešte suma 4.484,30 Eur. Z tejto sumy žalobca zobral návrh späť v sume 622,01 Eur. Celkový
dlh žalovaného je 3.862,29 Eur, splnením tejto sumy sa žalovaný dostal do omeškania, preto je povinný

z nej zaplatiť aj úroky z omeškania. V tejto dôvodnej časti súd potom žalobe vyhovel a v nedôvodnom
zvyšku žalobu zamietol, lebo žalobca žiadal viac, než na čo mal nárok.

6. S poukazom na to, že žalovaný žiadal úhradu dlhu v splátkach po 100,- Eur mesačne, súd s poukazom
a § 101 ods. 2 OSP jeho žiadosti vyhovel s tým, že výška splátok je primeraná výške dlhu a pomerom

oboch účastníkov. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP s tým, že ako žalobca,
tak aj žalovaný mal v konaní úspech aj neúspech čiastočný a to približne v rovnakom rozsahu.

7. Predmetný rozsudok vo výroku III., ktorým súd žalobu zamietol a vo výroku IV., ktorým žalobcovi
náhradu trov konania nepriznal, napadol žalobca odvolaním a navrhol, aby odvolací súd rozsudok

zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.336,43 Eur s úrokom z omeškania 9% od
31.3.2012 do zaplatenia ako i náhradu trov konania včítane trov právneho zastúpenia v lehote troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň navrhol konanie v časti o zaplatenie sumy 171,90 Eur s
úrokom z omeškania 9% od 31.3.2012 do zaplatenia zastaviť. Ako dôvody odvolania uviedol, že súd
vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav.

8. Prioritne s poukazom na znenie ust. § 25a, § 2 písm. d) a § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z.
v znení účinnom do 31.12.2012 vyslovil názor, že zákon v cit. § 11 ods. 1 písm. a) v znení platnom
ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy sankcionoval spotrebiteľské úvery bezúročnosťou len v prípadekumulatívneho splnenia nedostatku písomnej formy spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 1 zákona
a súčasnej absencie niektorej z náležitostí § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. Žalobcom
predložená úverová zmluva spĺňa zákonom požadovanú písomnú formu a z toho dôvodu nie je splnená

zákonom stanovená podmienka pre označenie úveru za bezúročný.

9. V ďalšej časti odvolania žalobca namietal, že napadnutý rozsudok nie je správny ani v časti
započítania platby zo strany žalovaného v sume 171,90 Eur na nepremlčanú časť pohľadávky. Bez
akéhokoľvek zdôvodnenia a opory v zákone súd túto zaplatenú sumu nezapočítal na úhradu najskôr

splatných úverových splátok, ale nesprávne na nepremlčaný nárok. Rozhodnutie súdu je v tejto časti pre
nepreskúmateľnosť nesprávne. Rozhodnutie nie je správne ani v časti započítania späťvzatého nároku
na nepremlčaný nárok z úverovej pohľadávky. Z podania z čiastočného späťvzatia je evidentné, že
žalobný návrh bol vzatý späť v časti upatňovaných zmluvných pokút a poplatkov v sume 622,01 Eur a
v tejto časti navrhol súdu konanie zastaviť. Nie je zrejmé čím sa súd riadil, keď spävzatú časť započítal
na poníženie riadnej nepremlčanej časti uplatnenej pohľadávky z nesplateného úveru. Podľa odvolateľa

súd správne zistil, že časť úverových splátok od splátky 20.10.2011 do 20.2.2012 bola premlčaná. Z
tejto celkovej časti 429,75 Eur žalovaný zaplatil 257,85 Eur, premlčaná tak zostala len časť úverových
splátok 171,90 Eur. Z uvedeného dôvodu žalobca zobral žalobný návrh späť v časti o zaplatenie 171,90
Eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 31.3.2012 do zaplatenia a navrhol konanie v tejto časti zastaviť.

10. Vo zvyšnej časti nároku vo výške 1.336,43 Eur s 9% úrokom z omeškania od 31.3.2012 do zaplatenia
naďalej trval. V závere odvolania si proti žalovanému uplatnil náhradu trov konania za zaplatený súdny
poplatok za žalobu za odvolanie a náhradu trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci podľa
špecifikácie v podaní vyčíslené v celkovej sume 621,95 Eur.

11.Žalovanýodvolacínávrhnepodal.Nadoručenúvýzvusúduprvejinštancie,abysavyjadrilkodvolaniu
včítane čiastočného späťvzatia žaloby nereagoval.

12. Podľa § 208 v čase čiastočného späťvzatia žaloby účinného zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej „OSP“), ak návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého

stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší
rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

13. Obdobne podľa aktuálne od 1. 7. 2016 účinného § 370 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr,
ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia, podľa ods.
2 súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí; ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. V zmysle ods. 3
ak je žaloba vzatá späť v časti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

14. Keďže v danom prípade došlo zo strany žalobcu k čiastočnému späťvzatiu žaloby v čase, keď
už rozhodol vo veci súd prvej inštancie, ale jeho rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť, pričom
žalovaný, ktorému bolo čiastočné späťvzatie žaloby doručené na vyjadrenie, s ním nevyslovil nesúhlas,
čím boli naplnené všetky zákonné predpoklady pre aplikáciu citovaného § 370 CSP, odvolací súd

čiastočné späťvzatie žaloby v časti pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie v tomto rozsahu zrušil a
konanie zastavil.

15. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej
CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej

OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo
podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto

postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených
práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia
legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršejúpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného
výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase
podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne §
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201
OSP, akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§

201 a § 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§
205 ods. 2 písm. d/, f/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej
tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), dospel
k záveru, že odvolanie je sčasti dôvodné, následkom čoho je potrebné rozsudok v napadnutej časti
zamietajúceho výroku III. zmeniť (§ 385 CSP) a sčasti nedôvodné, čo je dôvodom potvrdenia druhej
časti rozsudku (§ 387 ods. 1 CSP).

17. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu v
odvolaním napadnutej časti výroku III., ktorou bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, pri odhliadnutí od
čiastočne späťvzatej premlčanej časti v sume 171,90 Eur s príslušenstvom, v ktorej bolo konanie
výrokom I. zastavené, bolo posúdiť správnosť záverov súdu prvej inštancie o tom, že predmetný úver

je potrebné v zmysle zákona považovať za bezúročný a bez poplatkov a že z uplatnenej istiny 5.000,-
Eur je potom dôvodná iba priznaná suma 3.862,29 Eur jednak z dôvodu čiastočného premlčania
(343,80 Eur), započítania čiastočného plnenia (171,90 Eur), odpočítania čiastočného späťvzatia žaloby
(622,01 Eur), včítane (vzhľadom na konečný výsledok konania) posúdenia nároku na náhradu trov.
V nenapadnutej čiastočne zastavujúcej časti výroku I. a vyhovujúcej časti výroku II. preskúmavaný

rozsudok pre nepodanie odvolania nadobudol právoplatnosť a v tomto rozsahu nebol predmetom
odvolacieho konania.

18. Ako prvé odvolateľ namietal nesprávnosť právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie ohľadom
bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, keď podľa odvolateľa týmito následkami je

postihnutý spotrebiteľský úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu
uzavretia danej spotrebiteľskej zmluvy len v prípade kumulatívneho splnenia nedostatku písomnej formy
spotrebiteľského úveru a súčasnej absencie niektorej z vymenovaných náležitostí § 9 ods. 2. Keďže
predložená úverová zmluva spĺňa zákonom požadovanú písomnú formu, nie je splnená kumulatívna
podmienka zákona a úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. S týmto názorom

odvolateľa sa odvolací súd nestotožňuje, naopak odkazuje na správne závery súdu prvej inštancie v
tomto smere v odôvodnení preskúmavaného rozsudku.

19. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia predmetnej spotrebiteľskej zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitosti podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať okrem iného i náležitosti podľa písm. c),
adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, podľa písm. f)
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i
podľa písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru, účel jeho splatenia.

20. V zmysle § 11 ods. 1 písm. a) cit. zák. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

21. Interpretácia, resp. výklad právnej normy je nevyhnutnou súčasťou tak právnej teórie, ako aj
právnej praxe. Právny výklad je integrálnou súčasťou procesu aplikácie práva, čo sa najzreteľnejšie
prejavuje v súdnej aplikácii práva. Úlohou výkladu je konkretizácia zákona v danom prípade, teda úlohaaplikácie práva. Predstavuje predovšetkým proces objasňovania zmyslu, obsahu a významu textov
prameňov práva ako nosičov právnych pravidiel. Cieľom interpretácie právnych noriem je zisťovať a
objasňovať ich obsah, často aj nad rámec gramatického výkladu. Nemožno lipnúť na formalistickom

výklade bez prihliadnutia na právne princípy, ktoré sú výrazom hodnôt. Samotný výklad v niektorých
prípadoch značne presahuje rozsah textu prameňov práva a je výsledkom právnokreatívnej činnosti
sudcov. Právny výklad je racionálna činnosť, ktorá dáva zmysel právnemu textu, pričom požiadavka
racionality je kľúčová. Teleologický výklad právnej normy postihuje zmysel resp. cieľ právnej normy v
súvislosti s najvšeobecnejšími podmienkami, v ktorých sa má norma realizovať. Ide o hľadanie účelu

zákonného ustanovenia a to v kontexte spoločenských podmienok v okamžiku interpretácie. Pre výklad
právneho predpisu je rozhodujúca v ňom vyjadrená vôľa zákonodarcu, ktorú možno objektivizovať tak,
ako to vyplýva zo znenia zákonného ustanovenia a významovej súvislosti, do ktorých je zaradené.
Sudcasapritomnemusízastaviťudoslovnéhoznenianormy.Viazanosťzákonomneznamenáviazanosť
písmenami spolu s nutnosťou doslovného výkladu, ale väzbu na zmysel a účel zákona.

22. Je nesporné, že citované ustanovenie § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch má za účel - cieľ ochranu spotrebiteľa tak, aby dodávateľ bol povinný spotrebiteľovi ešte
pred uzavretím zmluvy, resp. priamo v nej poskytnúť prehľadne všetky relevantné údaje na základe
ktorých sa spotrebiteľ môže rozhodnúť, či zmluvu o úvere uzavrie alebo nie. Aby bolo zabezpečené,
že spotrebiteľ bude mať vždy dostatok relevantných informácií pre svoje rozhodnutie, zákonodarca v

§ 9 ods. 2 citovaného zákona vymenúva zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V rámci
nich v § 11 ods. 1 písm. a) vymenúva tie, ktorých neuvedenie v písomnej zmluve má za následok, že
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, čo predstavuje určitý postih - sankciu pre dodávateľa,
ktorý zákonom predpísané náležitosti v zmluve neuvedie. Cieľom zákonodarcu pod hrozbou uvedeného
následku teda bolo donútiť dodávateľov - veriteľov, aby stanovené náležitosti - údaje v zmluve o

spotrebiteľskom úvere uvádzali. Vychádzajúc z uvedeného teologického výkladu by bolo nelogické, ak
by zákonodarca hodlal postihnúť následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru iba tie úvery resp.
zmluvy, ktoré by neobsahovali kumulatívne a súčasne písomnú formu a zároveň ani niektoré z náležitostí
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y a § 10 ods. 1 cit. zák. V takom prípade by totiž veriteľovi
ako dodávateľovi stačilo v písomnej zmluve uviesť jedinú z vymenovaných náležitostí a následku

bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru by sa tým vyhol a to napriek tomu, že zmluva by prevažnú
väčšinu zákonom predpísaných náležitosti neobsahovala. Účel zákonodarcu dosiahnuť, aby dodávateľ
bol povinný oboznámiť spotrebiteľa so všetkými relevantnými údajmi potrebnými pre zváženie úveru
by sa tým nedosiahol a zmysel tejto úpravy právnej normy nebol naplnený. Vychádzajúc z uvedeného
odvolací súd zhodne s prvoinštančným je toho názoru, že cit. § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 v

uvedenom znení je potrebné vykladať tak, že absencia aj len písomnej formy či aj len jednej z náležitostí
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k). r) a y) a § 10 ods. 1 citovaného zákona spôsobuje, že predmetný úver
je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

23. Pretože v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere hoci bola vyhotovená v písomnej forme, nie

sú uvedené náležitosti podľa cit. ust. § 9 ods. 2 písm. c), f) a k), čo napokon žalobca ani nespochybňoval,
bolo potom nevyhnutné predmetný úver s použitím cit. § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. v danom znení
považovať za bezúročný a bez poplatkov a preto nárok žalobcu v tomto rozsahu súdom nepriznať.
Postup súdu prvej inštancie v tomto smere bol preto správny a odvolanie žalobcu nedôvodné.

24. V ďalšom odvolateľ namietal postup súdu prvej inštancie, keď žalovaným zaplatenú sumu 171,90
Eur - dve platby splátok nezapočítal na úhradu najskôr splatných úverových splátok, ale nesprávne ju
započítal na nepremlčaný nárok 4.656,20 Eur a to bez zdôvodnenia a opory v zákone.

25. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný nezaplatil splátky za mesiace november a december 2011

a január, február a marec 2012 splatné k 20. dňu príslušného mesiaca a až následne dňa 20.4.2012
zaplatil naraz dve splátky po 85,95 Eur vo výške 171,90 Eur. V čase odvolacieho konania už nebolo
sporným - žalobca nespochybňoval, že nárok žalobcu bol premlčaný vo vzťahu k splátkam splatným
pred 12.3.2012, k úhrade tejto sumy došlo po premlčaní splátok za november, december 2011 a za
január až marec 2012. Odvolací súd je toho názoru, keďže žalovaný pri tejto platbe neurčil inak a iný

postup nevyplýva ani zo zmluvy uzavretej stranami, že v danom prípade je nevyhnutné uplatniť zásadu
priority a oneskorené plnenie plnené po nezaplatení viacerých predchádzajúcich splátok je nevyhnutné
započítať resp. zohľadniť na prednostné vyrovnanie najskôr splatných splátok. Je teda treba mať za to,
že úhradou tejto sumy vo výške dvoch splátok žalovaný uhradil dve najskôr splatné z nezaplatenýchsplátok a to splátky za november a december 2011. V dôsledku toho bolo potom nesprávnym ak súd
prvej inštancie toto plnenie odrátal od splátok, ktoré považoval za nepremlčané splatné po 12.3.2012
a odrátal ho z celkovej sumy dlhu.

26. Žalobca v odvolaní tiež namietal nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie v časti započítania
späťvzatého nároku na nepremlčaný úrok z úverovej pohľadávky vo výške 622,01 Eur s príslušenstvom,
keď z jeho podania je zrejmé, že žalobu zobral späť v časti uplatňovaných zmluvných pokút a poplatkov
v sume 622,01 Eur a súd túto sumu započítal na poníženie riadnej nepremlčanej časti uplatnenej

pohľadávky.

27. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku v tejto časti je zrejmé, že súd po uzavretí, že úver je
nevyhnutné považovať za bezúročný a bez poplatkov zohľadňoval už iba nárok žalobcu na zaplatenie
žalovanému poskytnutej istiny úveru 5.000,- Eur. Z odôvodnenia tiež vyplýva, že z tejto istiny potom súd
odrátal i späťvzatú časť žaloby v sume 622,02 Eur, v rozsahu ktorej i s príslušenstvom bolo konanie

výrokom I. preskúmavaného rozsudku i čiastočne zastavené. Odvolací súd je toho názoru, že v tomto
smere súd prvej inštancie nepostupoval správne.

28. Z čiastočného späťvzatia žaloby v podaní žalobcu zo dňa 10.11.2015 (č.l. 50 a nasl. spisu) je
zrejmé, že žalobca čiastočne späťvzal žalobu v sume 622,01 Eur s príslušenstvom, výslovne v rozsahu

poplatkov a zmluvných pokút v zmysle prehľadu splátok a úhrad. Súd prvej inštancie potom priamo
vo výroku I. rozsudku uvádza, že konanie zastavuje v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 622,01 Eur
s príslušenstvom. Táto suma teda netvorila samotnú istinu v rozsahu poskytnutého úveru 5.000,- Eur.
Bol preto nesprávnym postup súdu prvej inštancie ak túto sumu, ktorá predstavovala zmluvnú pokutu,
napokon odrátal od sumy, ktorú priznával výlučne z titulu istiny úveru. V tomto rozsahu malo byť preto

žalobe vyhovené a žalobcovi tento nárok i s príslušenstvom mal byť priznaný. Súd prvej inštancie preto
nesprávne v napadnutom výroku III. v celom zvyšku žalobu zamietol.

29. S poukazom na vyššie uvedené, keďže v tomto rozsahu neboli splnené podmienky ani na potvrdenie,
ani na zrušenie napadnutého rozsudku, odvolací súd s použitím § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej

inštancie v napadnutej časti výroku III. zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi aj
sumu 739,91 Eur (622,01 + 171,90 Eur) s 9% úrokom z omeškania ročne od 31.3.2012 až do zaplatenia
a to s rovnakou splatnosťou ako predtým právoplatnou časťou rozsudku žalobcovi priznaná pohľadávka
- v mesačných splátkach 100,- Eur splatných vždy do 28. dňa v mesiaci k rukám žalobcu počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok.

30. Vo zvyšku napadnutej zamietajúcej časti výroku III. bolo potom potrebným rozsudok súdu prvej
inštancie s použitím ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

31. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú

aj na odvolacie konanie.

32. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci, podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

34. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

35. Ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného ustanovenia §

255 CSP náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch strán vo veci a od
úspechu strany (víťaznej) odčítať jeho neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má
strana právo, aby mu druhá strana nahradila pomernú časť trov, ktoré vynaložila pri účelnom uplatňovaní
alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhej strane, je tu nerozhodná. Ak je pomerúspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.

36. V prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené (napr. z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby), súd
prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť. Najprv teda posúdi otázku, čo bolo
dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené, a s prihliadnutím k tomuto záveru
potom hodnotí celkovú otázku, z akej časti bola tá ktorá strana úspešná. Ak je na čiastočnom späťvzatí
žaloby dané zavinenie jednej zo strán treba z pohľadu § 255 CSP dovodiť, že v tomto rozsahu nemala

vo veci úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby
neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu (uzn.
NS SR 6 M Cdo 19/2010).

37.Zobsahuspisujezrejmé,ževdanomprípadežalobcauplatňovalistinuajspríslušenstvomvcelkovej
výške 5.992,63 Eur, v konečnom dôsledku bol úspešný v priznanej sume 4.656,20 Eur (3.862,29 Eur

priznaných rozsudkom okresného súdu a 793,91 Eur priznaných týmto rozsudkom odvolacieho súdu),
neúspešný bol teda v rozsahu 1.336,43 Eur, v percentuálnom vyčíslení úspech žalobcu a zároveň
neúspech žalovaného predstavuje 77,70%, neúspech žalobcu a zároveň úspech žalovaného 22,30%,
čistý pomerný úspech žalobcu je tak 55,40%. Žalobcovi teda vznikol nárok na pomernú náhradu trov
konania v tomto rozsahu.

38. Odvolací súd s poukazom na uvedené rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 55,40% s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie (samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník).

39. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).