Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2015

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 14C/205/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912216224
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2015:7912216224.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Monikou Koščovou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ,

s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 zast. Fridrich Paľko, s.r.o. (zn. 13102 -
ISTINA RS) proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
(zn. 36494/2015/34) v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I/ Súd žalobu zamieta.

II/ Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov konania.

III, Súd návrh žalobcu na prerušenie konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o
prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná v 1. rade - Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom Spravodlivosti SR v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010,
zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobným návrhom zo dňa 21.09.2012 doručeným súdu dňa 27.09.2012 domáhal náhrady
škody a náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu. Svoju žalobu
(zn. 13102 - ISTINA RS) odôvodnil tým, že Okresný súd Trebišov v exekučnom konaní vedenom u
súdneho exekútora zo Zmluvy z úvere č. 901500078 s dlžníkom N. pod č. exekúcie súdneho exekútora

EX 8132/2012 rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 20.08.2012
(konanie začalo dňa 14.05.2012) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom
k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 98 dní). V dôsledku
tohto nesprávneho úradného postupu si uplatňuje náhradu majetkovej škody v celkovej výške 1.291,69
Eur, ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným
rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového
zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úver. Nemôže preto tiež nastať akceptácia návrhu na nútené

vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu.
Zároveň si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 258,34 Eur t. j. 20% z uplatňovanej
istiny s príslušenstvom (hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou) s poukazom
na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručený čl. 6 ods. 1
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj nálezy Ústavného súdu SR.
Žalobca ďalej uviedol, že postupoval podľa ust. §15 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou
žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaný však

do podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.

Okresný súd Trebišov Uznesením č. 14C/137/2012-8 zo dňa 09.10.2012 rozhodol o spojení vecí
špecifikovaných v rozhodnutí na spoločné konanie, ktoré bolo ďalej vedené pod č. 14C/137/2012.Uznesením č. 14C/137/2012-13 zo dňa 09.12.2014 súd rozhodol o vylúčení vecí špecifikovaných v
rozhodnutí na samostatné konanie, z dôvodu, že odpadol dôvod, pre ktoré súd veci spojil na spoločné
konanie; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.12.2014.

Žalobca v tejto svojej žalobe namietal zaujatosť sudcov Okresného súdu Trebišov, pričom o
tejto námietke bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.10.2012 č.
konania: 2NcC/72/2012-15 tak, že sudkyňa Okresného súdu Trebišov JUDr. Monika Koščová nie je
vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn.:

14C/137/2012. Rozhodnutie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu, doručenka sa nachádza v
sp. č. 14C/137/2012 /spis t. č. sa nachádza na NS SR/.

Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 23.01.2015 uviedla, že z dôvodu nepreukázania podmienok, ktoré
sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č.514/2003 Z. z. považuje žalovaná žalobu
za právne neopodstatnenú a žiada aby ju súd zamietol.

Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 24.03.2015, na ktoré sa však nedostavil žalobca
ani jeho právny zástupca a ani žalovaná. Žalovaná svoju neprítomnosť ospravedlnila a nepožiadala o
odročenie pojednávania, trvala na doručených písomných vyjadreniach.
Právny zástupca žalobcu zaslal súdu dňa 19.03.2015 návrh na zrušenie pojednávania z dôvodu

objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu. Súd tento návrh vyhodnotil v zmysle ust. §
119 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku ako neobsahujúci dôležitý dôvod a zároveň ako nedôvodný
a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na zrušenie pojednávania a vec prejednal v zmysle
ust. §101 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku v neprítomnosti účastníkov konania. V žiadosti právny
zástupca žalobcu poukázal na ust. § 15 Občianskeho súdneho poriadku s tým, že už v návrhu na

začatie konania označil skutočnosti, pre ktoré má byť vylúčený sudca poverený systémom súdneho
manažmentu prejednaním a rozhodnutím veci. Uviedol, že žalobcovi do dnešného dňa nebolo doručené
rozhodnutie Krajského súdu o vylúčení resp. nevylúčení sudcov Okresného súdu Trebišov. Žalobca trvá
na tom, aby mu toto rozhodnutie bolo doručené a v prípade, že KS rozhodne, že sudcovia Okresného
súdu Trebišov z prejednania veci vylúčení nie sú, má záujem sa proti tomuto rozhodnutiu brániť všetkými

možnými zákonnými prostriedkami predovšetkým podaním sťažnosti na Ústavný súd SR, pretože týmto
postupom dôjde k porušeniu jeho základných práv a slobôd.
V tejto nadväznosti súd poukazuje na to, že o námietke zaujatosti voči okresnému súdu bolo rozhodnuté
uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.10.2012 č. konania: 2NcC/72/2012-15, ktoré právny
zástupca žalobcu prevzal tak, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto

veci.
Nakoľko neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali nestrannosť zákonného sudcu a ani
žalobca nevzniesol konkrétne voči tomuto sudcovi námietku zaujatosti, a v nadväznosti na skutočnosť,
že tvrdenie žalobcu o nedoručení rozhodnutia o vylúčení resp. nevylúčení sudcov Okresného súdu
Trebišov nie je pravdivé, súd považoval podanie žalobcu na zrušenie termínu pojednávania za

nedôvodné a vec prejednal v zmysle ust. §101 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré umožňuje
vec prejednať v neprítomnosti účastníkov konania.

Právny zástupca žalobcu zaslal súdu dňa 19.03.2015 návrh na prerušenie konania z dôvodu, že pred
Okresným súdom Prešov prebieha pod sp. zn. 7C/6/2010 konanie o náhradu škody pre porušenie práva

Európskej únie, ktorého sa mal podľa žalobného návrhu dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom
konaní vedenom proti žalobkyni na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo
plnenienazákladeneprijateľnejzmluvnejpodmienky,akoajvrozporesozákonmischválenýmizdôvodu
transpozície smerníc Európskej únie zameranými na ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu. Uviedol,
že zodpovedanie prejudiciálnych otázok v uvedenom konaní má zásadný význam, nakoľko pre vznik

nároku na náhradu škody ma fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu exekučného súdu
pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok
rozhodcovského súdu. Z uvedeného dôvodu žiadal súd , aby podľa §109 ods. 2 písm. c, OSP rozhodol
o prerušení konania.
Podľa ust. §109 ods. 2 písm. c, OSP, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,

ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.
V predmetnom prípade súd nedal podnet na konanie, v ktorom sa rieši predbežná (prejudiciálna) otázka
a súd dospel k záveru, že v prejudiciálnom konaní sa nerieši otázka, ktorá môže mať význam prerozhodnutie súdu, v prejednávanej veci možno riadne pokračovať v konaní bez jeho prerušenia, lebo
formulovaná prejudiciálna otázka nie je pre túto vec, z hľadiska jej právneho odôvodnenia, významná.
Z uvedeného dôvodu súd návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu prebiehajúceho konania o

prejudiciálnej otázke, zamietol /výrok III/.

Súd vykonal dokazovanie a to oboznámením sa s obsahom listín nachádzajúcich sa v spise ako aj
oboznámením sa s pripojený spisom Okresného súdu Trebišov sp. zn.: 10Er/1258/2012 a zistil tento
skutkový stav :

Žalobca sa podanou žalobou v tomto konaní domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu
nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Trebišov v exekučnej veci č. exekučného spisu EX
8132/2012 - sp. zn. súdu 10Er/1258/2012 spočívajúceho v tom, že konajúci súd nerozhodol o žiadosti
súdneho exekútora v zákonom stanovenej 15 - dňovej lehote na rozhodnutie tejto žiadosti a rozhodol o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby.

Žalobuodôvodniltým,žeexekučnýsúdnapriektomu,ženímprejednávanáexekučnávecEX8132/2012
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi
konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a
rozhodnutiu rozhodol o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 20.08.2012
a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o poverení došlo po

uplynutí zákonom stanovenej lehote (omeškanie viac ako 98 dní). V predmetnom prípade podľa žalobcu
neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučného súdu postupovať nesústredene a
sozbytočnýmiprieťahmitak,žekvydaniurozhodnutiapristúpilažpodlhejdobe.Podľažalobcujepostup
súdu v rozpore s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného
postupu si uplatňuje náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy. Pokiaľ ide o náhradu

škody, túto si uplatňuje vo výške 1.291,69 Eur, predstavujúcu náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá
viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní
vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úver.
Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu v peniazoch, túto si žalobca uplatňuje v sume 258,34 Eur t. j. 20% z
uplatňovanej istiny s príslušenstvom. Žalobca ďalej uviedol, že postupoval podľa ust. § 15 ods.1 zákona

č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na
náhradu škody, žalovaný však do podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval. Podľa žalobcu je
nutné deklarovať porušenie práva žalobcu na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením jeho práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručené v Ústave SR.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 23.01.2015 uviedol, že návrh žalobcu je
zmätočný. Žalobca uvádzal ako dôkazy odkaz na exekučný spis, v skutočnosti prenáša dôkaznú
povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno je na žalobcovi. Žalovaná navrhla konajúcemu
súduaplikáciuustanovenia§43ods.1Občianskehosúdnehoporiadkuuvádzajúc,ženiejejasnýanititul

nároku na náhradu škody. Žalovaná poukázala na to, že dňa 23.04.2012 jej boli doručené prvé žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.09.2012 boli
na súd doručené prvé žaloby vo veci je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty
v zmysle zákona, ale skôr. Preto ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalobca neposkytol žiadnu
súčinnosť pri predbežnom prerokovaní podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne

prerokovať nárok na náhradu škody na príslušnom orgáne. Žalovaná poukázala na zákonné podmienky,
pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej
moci a to: existenciu nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinnú
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.
Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.

Nesprávny úradný postup žalobca špecifikuje ako nevydanie rozhodnutia v zákonom ustanovenej
lehote (teda zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote) a vykonanie úradného
postupu bez splnenia zákonných podmienok (zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie). Ak má byť nesprávnym úradným postupom zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, takto formulovaný postup nemôže byť nesprávnym úradným postupom na účely

zák. č. 514/2003 Z.z. Pojem nesprávny úradný postup nemá legálnu definíciu v súlade s rozhodovacou
praxou súdov ho možno vymedziť ako porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu
štátneho orgánu, resp. porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý, či už súvisí s rozhodovacou
činnosťou štátneho orgánu alebo s ňou nesúvisí, nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanomrozhodnutí. Teda akýkoľvek postup súdu, ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí,
nemôže byť nesprávnym úradným postupom na účely zák. č. 514/2003 Z.z.. Žalobca namieta práve
vyššie popísaný postup súdu, ktorý sa nepochybne prejavil vo vydanom rozhodnutí, t.j. v tom, že

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola uznesením zamietnutá. Zodpovednosť štátu
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je preto vylúčená. Zo žalobcom prednesených
skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím. Z citovaných zákonných ustanovení (§44 ods. 2 Exekučného poriadku) je zrejmé, že
pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem

iného nevyhnutné, aby zákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už
právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom
prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka nepochybne nie je v prípade zamietnutia
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Predmetné rozhodnutie okresného
súdu nie je možné považovať za nezákonné a zároveň ich zákonnosť/nezákonnosť nie je možné
posudzovať v tomto konaní. Otázku správnosti postupu pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie taktiež nie je namieste posudzovať. K nesprávnemu úradnému
postupu spočívajúcemu v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
po 15-dňovej lehote žalovaná považuje za nevyhnuté v prvom rade poukázať na tú skutočnosť, že zo
samotnej dikcie §44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie
rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. 15-dňová lehota sa týka prípadu, keď

súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu, ak ho súd nepoverí, 15-dňová
lehota neplatí. Nie je možné ani logicky predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu určiť 15-dňovú
lehotu i na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže ide o zložitý proces
posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a
exekučného titulu.

Žalovanákpodanejžalobeuviedla,žeakknesprávnemuúradnémupostupuokresného súdumalodôjsť
v období pred marcom 2009, poukázala na premlčanie nároku v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z. z., pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti
o udelenie poverenia pred dňom 23.04.2009 (t.j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené

prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku). K uplatnenej škode žalovaná uviedla, že pre úspešné
uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je nevyhnutné preukázať existenciu
škodyajejvýšku,čovšakžalobcavtomtokonanínepreukázalapretojepotrebnéjehonárokupovažovať
za hypotetické.
Čo sa týka nemajetkovej ujmy žalobca sa vo svojich žalobách domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy

v peniazoch vo výške 20 % z istiny a príslušenstva, ktorá má byť spravodlivou satisfakciou za utrpený
zásah do základných práv a bude kompenzovať každé porušenie práva na súdnu ochranu. V časti
žalobcovho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukazuje žalovaná na skutočnosť, že
vzniknemajetkovejujmyuprávnickýchosôbafyzickýchosôbjeodlišný.Pocityčlenovriadiacichorgánov
spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú irelevantné v predmetnom konaní,

keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Poukázal na
judikatúru Najvyššieho súdu ČR č. 30Cdo/675/2011, kde je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby
za nemajetkovú ujmu nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby
nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Žalobca uvádza aj zánik podnikateľských
aktivít a podnikateľských plánov, ale tieto nie sú bližšie konkretizované. Taktiež žalobca neupresnil v

čom a aká situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu. Rovnako požadovaná náhrada
nemajetkovej ujmy vo výške 20 % z istiny a príslušenstva nie je podložená akýmikoľvek reálnymi
skutočnosťami, či rozumnou úvahou. Žalovaná považuje za krajne nesprávny spôsob určenia náhrady
nemajetkovejujmypercentuálnoučiastkouztvrdenejskutočnejškody.Žalobcazároveňzjavneopomína,
že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie

porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené zo žalobných návrhov nevyplýva a z
toho dôvodu žalovaná nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mala
poskytovať jej náhrada v peniazoch.
Žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi spôsobenou škodou a nesprávnym nezákonným
rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných

zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona 514/2003 Z.
z. žalovaná žalobu považuje za neopodstatnenú. Žalovaná ešte vo svojom podaní poukázala na to, že
vzhľadom na charakteristiku podnikateľskej činnosti žalobcu považuje žalovaná za konanie v rozpore
s dobrými mravmi, pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnenáškoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu.
Žalovaná zároveň uviedla, že si uplatňuje právo na náhradu trov konania.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn.: 10Er/1258/2012 bolo zistené, že Okresnému súdu Trebišov
bola dňa 19.07.2012 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pod č. EX 8132/12 o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.: SR 05218/11, ktorý vydal Slovenská rozhodcovská, a. s., IČO : 35
922 761 dňa 06.07.2011 a ktorý sa stal právoplatným dňa 25.07.2011 a vykonateľným dňa 28.07.2011.

Uznesením zo dňa 31.07.2012 č. konania: 10Er/1258/2012-10 súd zamietol žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa ust. §3 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa ust. §3 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa ust. §4 ods.1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym

úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.
Podľa ust. §9 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012 štát zodpovedá za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa ust. §9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012 právo na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa ust. §9 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 štát zodpovedá za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo

iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za
nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.

Podľa ust. §9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných
prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o
prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom

konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa
rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej
republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa ust.§ 17 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.
Podľa ust. § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutímalebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
Podľa ust. § 17 ods.3 zákona č. 514/2003 Z. z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2

sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa ust. § 17 ods.4 zákona č. 514/2003 Z. z. výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku
2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi
podľa osobitného predpisu.
Podľa § 19 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Podľa ust. §44 ods.1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
platnom do 17.01.2013, Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie,
predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád
návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa ust. § 44 ods.2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
účinnom do 17.01.2013, Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ust. § 41 ods.2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom do 17.01.2013, podľa tohto zákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov

nimi schválených.

Touto žalobou sa žalobca domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej mu ním tvrdeným
nesprávnym úradným postupom pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Nakoľko žalovaná vzniesla námietku premlčania v tomto konaní, bolo povinnosťou súdu sa vysporiadať
s touto námietkou premlčania. Z obsahu podania žalovanej zo dňa 23.01.2015 je zrejmé, že žalovaná
vznáša námietky premlčania voči všetkým nárokom, ku ktorým došlo k uplynutiu 15 - dňovej lehoty
od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009 (t.j. tri roky predo dňom, kedy boli
žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku). Prvé nároky na predbežné

prerokovanie boli žalovanej doručené dňa 23.4.2012. Z obsahu exekučného spisu je zrejmé, že žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 19.07.2012,
t.j. až po dni 23.04.2009 a preto vznesená námietka premlčania nie je dôvodná.

Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že v tomto prípade ide o predčasne uplatnený nárok na súde, súd

poukazuje na to, že je pravdou, že žaloba v tejto veci bola podaná na súde dňa 27.09.2012 a predbežné
prerokovanianárokovužalovanejbolipodanédňa23.04.2012,tedapreduplynutímzákonomstanovenej
lehoty 6 mesiacov na prerokovanie týchto nárokov (ustanovenie § 16 ods.4 zákona č. 514/2003 Z. z. ),
avšak konanie na súde prebiehalo odo dňa podania žaloby , t.j. odo dňa 27.09.012 aj naďalej a súd
rozhodol vo veci dňa 24.03.2015, teda po uplynutí zákonom stanovenej 6 mesačnej lehoty na predbežné

prerokovanie nárokov na náhradu škody za situácie, z ktorej je zrejmé - vyplýva to z vyjadrenia žalovanej
zo dňa 23.01.2015, že žalovaná nemieni týmto nárokom žalobcu vyhovieť a to tak, že žalobu zamietol.
Preto v predmetnej veci nejde o žalobu, ktorú by v čase rozhodovania súdu bolo možné považovať za
predčasne podanú.Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. sa vyžaduje , aby boli
kumulatívne splnené tieto podmienky: 1. nesprávny úradný postup, resp. nezákonné rozhodnutie, 2.
vznik škody a 3. príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom resp.

nezákonným rozhodnutím.
Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, súd uvádza, že ustanovenie §9 ods.2 zákona č. 514/2003
Z. z. účinného v čase posudzovania žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, kedy ešte neplatilo súčasné znenie ustanovenia §9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktoré
bolo do zákona zavedené až s účinnosťou od 01.01.2013, v tomto rozhodnom čase neobsahovalo,

ako je zrejmé z vyššie uvedenej citácie tohto znenia, čo možno považovať za nesprávny úradný
postup, to však neznamená, že súd nemôže podporne na výklad tohto pojmu použiť právne významné
okolnosti uvedené v ustanovení §9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného od 01.01.2013 a to v
kontexte skúmania, ktoré musí súd vykonať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu v rámci
danom mu ustanovením §9 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného v čase, keď mal vzniknúť
zodpovednostný vzťah medzi účastníkmi konania v preskúmanej exekučnej veci. Vychádzajúc z tohto

mal súd po vykonanom dokazovaní za to, že nebola preukázaná prvá podmienka zodpovednosti za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a to nesprávny úradný postup súdu. Súd poukazuje
na to, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je kompetentný
preskúmať Ústavný súd. Vychádzajúc z vyššie uvedeného po preskúmaní exekučnej veci má súd za to,

žežalobcanepreukázalsplnenieprvejpodmienkyprevznikzodpovednostištátuzaškoduatonesprávny
úradný postup.
Z exekučného spisu je zrejmé, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zo dňa 14.05.2012 bola súdu doručená dňa 19.07.2012, ktorý o žiadosti o udelenie poverenia
rozhodol dňa 31.07.2012; táto bola zamietnutá.

Čo sa týka nesprávneho úradného postupu spočívajúcom v rozhodnutí o zamietnutí návrhu na vydanie
poverenia súdnemu exekútorovi, v tomto smere sa súd stotožnil s vyjadrením žalovaného, ktorý uviedol,
že pojem nesprávny úradný postup nemá legálnu definíciu, v súlade s rozhodovacou praxou súdov ho
možno vymedziť ako porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu,
resp. porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý, či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho

orgánu alebo s ňou nesúvisí, nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Teda akýkoľvek
postup súdu, ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť nesprávnym
úradným postupom na účely zák. č. 514/2003 Z.z.. Žalobca namietal vyššie popísaný postup súdu, ktorý
sa nepochybne prejavil vo vydanom rozhodnutí, t.j. v tom, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola uznesením zamietnutá. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom je preto podľa názoru súdu vylúčená.
Čo sa týka nesprávneho úradného postupu špecifikovaného ako nevydanie rozhodnutia v zákonom
ustanovenej lehote (teda rozhodnutie o návrhu po 15-dňovej lehote), z dikcie citovaného §44 ods. 2
Exekučného poriadku účinného od 17.01.2013 vyplýva, že o žiadosti súdneho exekútora na udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie rozhodne súd do 15 dní odo dňa doručenia tejto žiadosti, avšak

ako vyplýva z ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku to neplatí, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si
vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich

režimu spotrebiteľských zmlúv. Dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vzhľadom na vykonané úkony
smerujúce k posúdeniu zákonnosti vedenej exekúcie nie je takej povahy, aby len na jej základe bolo
možnévdanejvecivysloviťnamietanéporušenieprávanavrhovateľanarozhodnutieožiadostiovydanie
poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnom stanovenej dobe v spojení s porušením jeho práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na
prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Pri potrebe materiálneho prieskumu súladu exekučného titulu -
rozhodcovského rozsudku so zákonom je 15 dňová lehota na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
veľmi problematickým činiteľom a práve preto zákon nestanovuje žiadnu lehotu na zamietnutie žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Navyše v predmetnom prípade súd konštatuje, že súd o
návrhu rozhodol dňa 31.07.2012, teda v lehote 15 dní.
Na základe takto zisteného stavu má súd za to, že exekučný súd konal v rámci zákona a tak ako mu
to ukladá zákon. Zároveň nebolo zistené a ani to žalobca nepreukázal súdu, aby v tejto exekučnejveci došlo k sťažnostiam na prieťahy v konaní, k disciplinárnemu postihu sudcu v tejto súvislosti
alebo k vydaniu právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného
súdu Slovenskej republiky, ktorý by prieťahy v konaní konštatoval. Po tomto zhodnotení mal súd za

to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania toho, že v tomto prípade došlo k
nesprávnemu úradnému postupu, ktorým by mu bola spôsobená škoda.

Pokiaľ ide o škodu, žalobca v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne výšky škody a ani
výšky nemajetkovej ujmy, ktorá mu podľa jeho tvrdenia vznikla nesprávnym úradným postupom. Žalobca

v tomto konaní vôbec neprodukoval dôkazy, ktoré by vznik škody a jej výšku preukazovali, škodu
uplatnil len vo výške uplatnenej istiny s príslušenstvom z exekučného konania. Takisto ani neprodukoval
žiadne dôkazy ohľadne vzniku nemajetkovej ujmy a súd nevidí dôvod na priznanie nemajetkovej ujmy
vo výške vyjadrenej percentom z uplatňovanej istiny s príslušenstvom. Výškou uplatneného nároku
predstavujúceho majetkovú i nemajetkovú ujmu sa súd z dôvodu hospodárnosti konania ani nezaoberal,
keď žalobca nepreukázal základ nároku - vznik škody. Zároveň súd nevyhovel žiadosti žalobcu o

vykonanie dôkazu znaleckým posudkom, pretože za situácie, keď nebol preukázaný prvý z atribútov
podmienok zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a to nesprávny
úradný postup a keďže všetky podmienky zodpovednosti za škodu musia byť splnené súčasne, za
takejto situácie by vykonanie prípadné odročenie pojednávania za účelom dokazovania znaleckým
posudkom bolo nehospodárne.

Napokon žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom
a vzniknutou škodou, keď nepreukázal existenciu atribútov: nesprávny úradný postup a vznik škody.

Z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok pre priznanie nároku za náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom súd žalobu zamietol /výrok I/.

Nakoľko bol žalovaný v tomto konaní úspešný vznikol mu v zmysle ust. § 142 ods.1 Občianskeho
súdneho poriadku podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Pretože si žalovaný v tomto konaní uplatnil náhradu trov konania avšak ich nevyčíslil v zákonom

stanovenej lehote a z obsahu spisu nie je zrejmé, aby mu nejaké trovy vznikli, súd o jeho nároku rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku /výrok II/.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov vo 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí /§42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ďalej OSP/
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 OSP/.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť v

zmysle ust. §205 ods. 2 OSP len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 OSP,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§205a OSP/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /§251 ods. 1 OSP/.