Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. október 2017

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 49C/121/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513241042
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Kolláriková

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2017:1513241042.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Natáliou Kollárikovou, v právnej veci žalobcu:

Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom: Mýtna 48, Bratislava, v zast. JUDr. Ján
Šoltés, advokát, so sídlom: Mýtna 48, P.O.BOX 205, Bratislava proti žalovanej: F. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom: K. 6, XXX XX I., o zaplatenie 3 477,64 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti istiny 103,22 Eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 8,75% p.a. zo sumy
103,22 Eur odo dňa 29.3.2013 do zaplatenia zastavuje.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalovanej súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 07.11.2013 sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia
istiny vo výške 3 477,64 Eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 8,75% p.a. zo sumy 3 119,10 Eur
odo dňa 29.03.2013 do zaplatenia ako i náhrady trov konania. Žaloba bola zdôvodnená tým, že právny
predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Bratislava, Tomášikova
č. 48) uzatvoril dňa XX.XX.XXXX so žalovanou Zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len ,,Zmluva“), na
základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver v sume 100 000,- Sk ( 3 319,39 Eur) s dohodnutou ročnou

úrokovou sadzbou 12,35% p.a., ktorý sa zaviazala uhradiť formou pravidelných mesačných splátok s
konečnou splatnosťou dňa 20.07.2017. Z dôvodu, že žalovaná neuhrádzala pravidelné mesačné splátky
riadne a včas, právny predchodca žalobcu v súlade s podmienkami úverovej zmluvy vyhlásil mimoriadnu
splatnosť poskytnutého úveru listom zo dňa 27.02.2013, čím sa pohľadávka z úverovej zmluvy v celkovej
sume 3 520,85 Eur pozostávajúca z nesplatenej istiny v sume 3 119,10 Eur, nesplatených úrokov a
poplatkov za správu úveru v sume 401,75 Eur stala splatnou. Žalovaná bola v oznámení o zosplatnení
úveru vyzvaná na úhradu dlžnej sumy vo výške 3 520,85 Eur spolu s príslušenstvom v lehote 10 dní, svoj

záväzok neuhradila. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.03.2013 bola pohľadávka
voči žalovanej postúpená na žalobcu, o čom bola žalovaná upovedomená.

2. Súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu dňa 08.01.2014 pod sp.zn. 28Ro/4065/2013, voči
ktorému podala žalovaná odpor, v ktorom žiadala o umožnenie úhrady žalovanej sumy v splátkach. V
písomnom vyjadrení k žalobe žalovaná poukázala na nepreukázanie spôsobu započítania jednotlivých
platieb žalovanej ako splátok úveru na úver, splnenie povinnosti právnym predchodcom žalobcu podľa

ust § 92 ods. 8 Zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách a zároveň žiadala, aby súd prihliadol na premlčanie
uplatneného nároku.3. V doplnení žaloby žalobca uviedol, že žalovaná bola povinná splatiť poskytnutý úver v sume 3
319,39 Eur formou 120 pravidelných mesačných splátok po 50,45 Eur s dátumom splatnosti k 20.
dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Dátum prvej mesačnej plátky úveru bol dohodnutý na deň

20.08.2007 a poslednej na deň 20.07.2017. Žalobca tvrdil, že žalovaná počas trvania úverového vzťahu
zaplatila sumu 2 299,71 Eur. Žalovaná pohľadávka v sume 3 477,64 Eur predstavuje neuhradenú časť
úveru v sume 3 119,10 Eur, nesplatené riadne úroky v sume 328,64 Eur a neuhradené poplatky v sume
29,90 Eur.

4. Podaním doručeným súdu dňa 03.02.2018 (čl. 153-158) žalobca v konaní preukazoval svoju aktívnu
vecnú legitimáciu doložením oznámenia o postúpení pohľadávky voči žalovanej s doručenkou ako i
kópiou výzvy právneho predchodcu žalobcu zo dňa 20.10.2009, ktorou mala byť splnená podmienka
podľa ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách.

5. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 26.10.2017 vzal žalobu v časti istiny v sume 103,22 Eur

spolu s príslušenstvom späť z dôvodu plnenia na úver v sume 103,22 Eur po podaní žaloby, k dôvodu
čiastočného späťvzatia žaloby žiaden listinný dôkaz nedoložil. Súd v zmysle ust. § 145 ods. 2 Civilného
sporového poriadku konanie v časti istiny 103,22 Eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 8,75% p.a.
zo sumy 103,22 Eur odo dňa 29.3.2013 do zaplatenia zastavil.

6. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a oboznámením obsahu listinných
dôkazov doložených žalobcom a to najmä: Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX z
XX.XX.XXXX, Zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa XX.XX.XXXX, Výpisu obratov k
úverovej zmluve, prehľadom platieb žalovanej, prehľadom spôsobu zaúčtovania platieb na internom
zúčtovaní, Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 27.02.2013, Zmluvy o postúpení

pohľadávok zo dňa 28.03.2013 + prílohou, výzvou na úhradu sumy 165,28 Eur (čl. 154) ako aj ostatným
na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom prečítaním a zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo a
vo vzájomnej súvislosti, starostlivo prihliadol na všetko, čo počas konania vyšlo najavo a zistil tento
skutkový stav veci:

7. Dňa XX.XX.XXXX uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovanou Zmluvu o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky v sume 100 000,- Sk (3
319,39 Eur). Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver spolu s dohodnutým úrokom a poplatkami splácať
v mesačných splátkach v počte 120 po 50,45 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Celkovo na úver žalovaná
uhradila sumu 2 299,71 Eur. Právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 20.10.2009 vyzval žalovanú na

úhradu sumy 165,28 Eur ako nesplatenej pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX
ku dňu 30.09.2009 a vyzval žalovanú na jej úhradu v lehote 10 dní. Právny predchodca žalobcu vyhlásil
mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru k 18.02.2013, úverovú pohľadávku vyčíslil na sumu 3 520,85
Eur a vyzval žalovanú na úhradu pohľadávky spolu s príslušenstvom v lehote 10 dní. Dňa 28.03.2013
uzavrel právny predchodca žalobcu so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej

postúpil pohľadávku voči žalovanej v sume 3 580,67 Eur.

8. Uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 3K 45/2015-10 právoplatného dňa 07.12.2015 (čl. 163)
súd návrh na vyhlásenie konkurzu voči dlžníkovi: Oľga Fečíková odmietol.

9. Podľa § 2 písm. b) Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

10. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

11. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.12. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

13. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

14. Podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (účinného v čase uzavretia zmluvy o
postúpení žalovanej pohľadávky) , ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou

zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.

Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

15. Predmetom tohto konania je pohľadávka, ktorá bola na žalobcu postúpená bankou. Súd mal za
preukázané, že právny vzťah medzi stranami sporu (resp. ich právnymi predchodcami), ktorý je založený
zmluvou, je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy konal
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, zatiaľ čo žalovaná nie, pričom z obsahu a formy zmluvy

vyplýva, že ide o tzv. typovú (formulárovú) zmluvu, ktorú dodávateľ používa vo viacerých prípadoch a
ktorej podstatný obsah spotrebiteľ (žalovaná) neovplyvňuje.

16. Pred hodnotením oprávnenosti uplatneného práva sa súd musel zaoberať tým, či žalobca je
aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanej na základe

predmetnej zmluvy. Súd skúma aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej
z úradnej povinnosti. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého
vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo, resp. procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovanej), je imanentnou súčasťou

súdnehokonania(napríkladrozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn. 2Cdo/205/2009zodňa29.06.2010).
Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca v konaní preukáže, že má subjektívne právo na plnenie
od žalovanej uplatnené v konaní. V opačnom prípade súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

17. Ustanovenie § 524 Občianskeho zákonníka priznáva veriteľovi právo postúpiť svoju pohľadávku aj
bez súhlasu dlžníka písomnou zmluvou inému subjektu. Postúpením pohľadávky dochádza k zmene v
osobe veriteľa, novým veriteľom sa stane postupník, ktorý nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a
právami s ňou spojenými. Stanovená obligatórna písomná forma zmluvy o postúpení pohľadávok bola
v danom prípade splnená.

18. Keďže pôvodný veriteľ je bankou, zákonodarcom sú stanovené ďalšie podmienky, ktoré musia byť
splnené, aby mohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky banky na inú osobu. V zmysle ustanovenia
§ 92 ods. 8 Zákona č. 483/2011 Z.z. o bankách, môže banka postúpiť pohľadávku voči klientovi aj bez
súhlasu klienta a aj osobe, ktorá nemusí byť bankou vtedy, ak predtým banka písomne vyzve na úhradu

omeškaných splátok pohľadávky a klient, teda dlžník je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v
omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, následne môže postúpiť
pohľadávku v rozsahu sumy zodpovedajúcej sume v predmetnej kvalifikovanej výzve. Tieto predpoklady
musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladompre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (obdobne
napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.5.2014 sp. zn. 6Co/119/2013).

19. Žalobca v konaní preukazoval zaslanie výzvy v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách doloženou výzvou právneho predchodcu zo dňa 20.10.2009, ktorou vyzval žalovanú na úhradu
sumy 165,28 Eur ako nesplatenej pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX ku dňu
XX.XX.XXXX a vyzval žalovanú na jej úhradu v lehote 10 dní, z čoho vyplýva, že na základe uvedenej
výzvy by bol právny predchodca žalobcu oprávnený postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu sume v

kvalifikovanej výzve, teda iba čo do sumy 165,28 Eur pri splnení podmienky neuhradenia sumy, na ktorú
bola žalovaná vyzvaná v lehote 90 dní po doručení výzvy. Súd preto nemal uvedeným listinným dôkazom
preukázané splnenie podmienky danej Zákonom o bankách na postúpenie žalovanej pohľadávky. Súd
sa v konaní zaoberal i tým, či daná podmienka nebola splnená zaslaním oznámenia o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 27.02.2013 ku dňu 18.02.2013, v ktorej bola úverová pohľadávka
vyčíslená na sumu 3 520,85 Eur a žalovaná bola zároveň vyzvaná na jej úhradu spolu s príslušenstvom

v lehote 10 dní. Nakoľko ani od dátumu vypracovania oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
(27.02.2013), logicky ani jeho oznámenia do postúpenia pohľadávky (28.03.2013) nebola splnená
časová podmienka uplynutia 90 dní (90 dní v omeškaní s úhradou postúpenej pohľadávky od
kvalifikovanej výzvy) ani týmto úkonom právneho predchodcu žalobcu nebola naplnená zákonná
podmienka postúpenia pohľadávky banky na inú osobu.

20. Keďže žalobca nepreukázal, že jeho právny predchodca pred postúpením pohľadávky písomne
vyzval žalovanú na splnenie predmetného záväzku, zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 28.03.2013
je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, a to pre nedodržanie
zákonnej podmienky uvedenej v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

21. V prípade, že ak by aj všeobecné podmienky banky obsahovali úpravu ohľadom postúpenia
pohľadávky odchylnú od zákona v neprospech spotrebiteľa, súd by následne vyhodnotil tieto
ustanovenia ako neprijateľné podmienky a teda neplatné.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd žalobu v plnom
rozsahu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu bez potreby posúdenia námietky
premlčania uplatneného nároku a podrobenia kontrole spotrebiteľskej zmluvy.

23. Podľa § 470 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

24. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

25. Podľa § 252 CSP, každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

26. Podľa § 255 CSP, (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27. Podľa § 262 CSP, (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

28. S účinnosťou od 01.07.2016 je potrebné v zmysle § 470 odsek 1 CSP o náhrade trov konania
rozhodnúť s použitím § 251 a nasl. CSP.

29. V časti zastaveného konania súd rozhodol o trovách konania podľa § 256 ods. 1 prvá veta

C.s.p., podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane. Nakoľko žalobca v konaní nepreukázal žiadnym spôsobom tvrdený dôvod čiastočného
späťvzatia žaloby, a to úhradu sumy 103,22 Eur po podaní žaloby, pričom žalovaná pred súdom poprela
úhradu uvedenej sumy, súd ustálil zavinenie čiastočného zastavenie konania žalobcom.30. V spojení s ust. § 255 CSP súd posúdil výsledok sporu a zistil, že žalovaná bola procesne úspešná
v celom rozsahu, teda má nárok na náhradu trov konania. Z dôvodu, že žalovaná v konaní žiadne trovy

priznať nežiadala ani jej žiadne trovy nevznikli, preto súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

31. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán sporu,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko

z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje, v dvoch vyhotoveniach, o odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).