Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. marec 2015

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 14C/147/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912215847
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2015:7912215847.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Monikou Koščovou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.

so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 zast. Fridrich Paľko, s.r.o. (zn. NP-7405-7954) proti
žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (zn. 36503/2015/34)
v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobným návrhom zo dňa 17.09.2012 doručeným súdu dňa 27.09.2012 domáhal náhrady
škody a náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu. Svoju žalobu (zn.

NP-7405-7954) odôvodnil tým, že Okresný súd Trebišov v exekučnom konaní vedenom u súdneho
exekútora zo Zmluvy z úvere č. 9310483 s dlžníkom V., nar. XX.XX.XXXX pod č. exekúcie súdneho
exekútora EX 11280/2008 rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa
22.01.2009 a to rozhodnutím o poverení, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej
doby (omeškanie viac ako 6 mesiacov). V dôsledku tohto nesprávneho úradného postupu si uplatňuje
náhradu majetkovej škody v celkovej výške 125 Eur, ktorá predstavuje náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s činnosťou žalobcu ako poškodeného uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania

pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanieexekúciearozhodnutímonej. Zároveňsiuplatňujenáhradunemajetkovejujmyvpeniazochv
sume330Eurza6celýchmesiacov,vychádzajúcuzNálezovÚstavnéhosúdu,podľaktorýchpokiaľideo
zbytočnéprieťahyvsúdnomkonanítakjespravodlivé,aksanakaždýrok,poznačenýprieťahmivzťahuje
satisfakcia vo výške 20 000 Sk cca 660 Eur. Žalobca ďalej uviedol, že postupoval podľa ust. § 15 ods.1
zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho
nároku na náhradu škody, žalovaný však do podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.

Okresný súd Trebišov Uznesením č. 14C/137/2012-8 zo dňa 09.10.2012 rozhodol o spojení vecí
špecifikovaných v rozhodnutí na spoločné konanie, ktoré bolo ďalej vedené pod č. 14C/137/2012.
Uznesením č. 14C/137/2012-13 zo dňa 09.12.2014 súd rozhodol o vylúčení vecí špecifikovaných v
rozhodnutí na samostatné konanie, z dôvodu, že odpadol dôvod, pre ktoré súd veci spojil na spoločné
konanie; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.12.2014.

Žalobca v tejto svojej žalobe namietal zaujatosť sudcov Okresného súdu Trebišov, pričom o tejto
námietke bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.10.2012 č. konania:
2NcC/72/2012-15 tak, že sudkyňa Okresného súdu Trebišov JUDr. Monika Koščová nie je vylúčená z
prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn.: 14C/137/2012.Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 23.01.2015 uviedla, že z dôvodu nepreukázania podmienok, ktoré
sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č.514/2003 Z. z. považuje žalovaná žalobu

za právne neopodstatnenú a žiada aby ju súd zamietol.

Súd vykonal dokazovanie a to oboznámením sa s obsahom listín nachádzajúcich sa v spise ako aj
oboznámením sa s pripojený spisom Okresného súdu Trebišov sp. zn.: 10Er/12/2009 a zistil tento
skutkový stav :

Žalobca sa podanou žalobou v tomto konaní domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu
nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Trebišov v exekučnej veci č. exekučného spisu EX
11280/08 - sp. zn. súdu 10Er/12/2009 spočívajúceho v tom, že konajúci súd nerozhodol o žiadosti
súdneho exekútora v zákonom stanovenej 15 - dňovej lehote na rozhodnutie tejto žiadosti a rozhodnutie
o poverení exekútora vydal až po uplynutí zákonom stanovenej doby.

Žalobu odôvodnil tým, že exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná exekučná vec EX
11280/2008 nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a si nevyžadovala takú spoluprácu s
účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný
k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
až dňa 22.01.2009 a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o poverení došlo po uplynutí

zákonom stanovenej lehote (omeškanie viac ako 6 mesiacov). V predmetnom prípade podľa žalobcu
neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a
sozbytočnýmiprieťahmitak,žekvydaniurozhodnutiapristúpilažpodlhejdobe.Podľažalobcujepostup
súdu v rozpore s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného
postupu si uplatňuje náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy. Pokiaľ ide o náhradu

škody, túto si uplatňuje vo výške 125 Eur. Ide o náhradu účelne vynaložených nákladov spojených
s činnosťou žalobcu ako poškodeného uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v
období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
a rozhodnutím o nej. Žalobca ako poškodený v tomto období vynaložil - na správu pohľadávky
prostredníctvom svojich pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70

Eur; na udržanie a správu informačného systému sumu 40 Eur a na administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné údaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu a na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške 15 Eur. Žalobca uviedol, že výška tejto hmotnej
škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov a to z dôvodu, že presnú škodu

by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu v peniazoch, túto
si žalobca uplatňuje v sume 330 Eur za obdobie 6 mesiacov a to za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovaniepodnikateľskéhoplánovaniaarozhodovania,zaporušovaniejehopráv,stratulegitímnych
očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v
spravodlivé riešenie vecí a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Pri výpočte

náhrady vychádzal žalobca z doktríny ústavného súdu, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy
v súdnom konaní tak je spravodlivé, ak sa na každý rok, poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia
vo výške 20 000 Sk cca 660 Eur, pri omeškaní súdu po dobu 185 dní to predstavuje sumu 330 Eur
(660 Eur/12 mesiacov = 55 Eur na mesiac x 6 mesiacov omeškania súdu). Žalobca ďalej uviedol, že
postupoval podľa ust. §15 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného

o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaný však do podania tejto žaloby
na žiadosť pozitívne nereagoval. Podľa žalobcu je nutné deklarovať porušenie práva žalobcu na
rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení
s porušením jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v Ústave SR.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 23.01.2015 uviedol, že návrh žalobcu je
zmätočný. Žalobca uvádzal ako dôkazy odkaz na exekučný spis, v skutočnosti prenáša dôkaznú
povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno je na žalobcovi. Žalovaná navrhla konajúcemu
súduaplikáciuustanovenia§43ods.1Občianskehosúdnehoporiadkuuvádzajúc,ženiejejasnýanititul
nároku na náhradu škody. Žalovaná poukázala na to, že dňa 23.04.2012 jej boli doručené prvé žiadosti

o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.09.2012
boli na súd doručené prvé žaloby vo veci je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6-mesačnej
lehoty v zmysle zákona, ale skôr. Preto ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalobca neposkytol
žiadnu súčinnosť pri predbežnom prerokovaní podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosťpredbežne prerokovať nárok na náhradu škody na príslušnom orgáne. Žalovaná poukázala na zákonné
podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone
verejnej moci a to: existenciu nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody,

príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou.Prevznikzodpovednostištátumusiabyťsplnenévšetkytripodmienkysúčasne.Knesprávnemu
úradnému postupu , ktorý podľa žalobcu spočíva v tom, že súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie
až po uplynutí 15 dňovej lehoty uviedla, že prax ukázala už dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora
je výraznou prekážkou toho, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak je exekučným

titulom notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. V tomto smere je podľa žalovanej dôležitý
rozsudok Súdneho dvora (Asturcom C - 40/08), ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v
exekučnom konaní. Žalovaná poukázala ďalej na skutočnosť, že z dikcie ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku účinného od 01.06.2011 vyplýva, že lehota 15 dní na udelenie poverenia súdnemu
exekútorovi na vydanie poverenia sa nevzťahuje na prípady, ak je exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok. Toto znenie Exekučného poriadku je účinné od 01.06.2011 a teda akýkoľvek nárok žalobcu

vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v exekúcii
začatej po 01.06.2011 nemá oporu v zákone a teda ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie podaná na súd po 01.06.2011, nárok je v tejto časti neopodstatnený. Žalovaná poukázala aj
na rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. I ÚS 16/02, podľa ktorého pri posúdení, čo došlo alebo nedošlo
k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods.2 ústavy,

ústavný súd prihliada súce na lehoty, ktoré sú uvedené v zákone alebo v ústave, ale ich nedodržanie
nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú
rozhodujúcevšetkyokolnostidanejveci.Zuvedenéhopodľažalovanejvyplýva,žesamotnénedodržanie
zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní. Žalovaná uvádzala, že v tomto
prípade žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia

sťažností, že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorým
by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a preto má
žalovaná za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov.
Otázku či v danom konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je kompetentný preskúmať Ústavný súd. Vzhľadom k tomu má žalovaná za to, že
nebola v tomto konaní preukázaná existencia prieťahov v konaní. Žalovaná k podanej žalobe uviedla,
že ak k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu malo dôjsť v období pred marcom 2009,
poukázala na premlčanie nároku v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., pri každom uplatnenom
nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred

dňom 23.04.2009 ( t.j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku ). K uplatnenej škode žalovaná uviedla, že pre úspešné uplatnenie nároku na
náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšku,
čo však žalobca v tomto konaní nepreukázal a preto je potrebné jeho nároku považovať za hypotetické.
Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 330 Eur žalovaná uviedla, že žalobca nepreukázal,

že konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením pre žalobcu. Zároveň podľa
žalovanej každý prípad je osobitný a vychádzať z paušálnej sumy 660 Eur je nesprávna úvaha. Podľa
žalovanej žalobca nemá preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať
náhrada v peniazoch. Pokiaľ ide o majetkovú ujmu, žalovaná vo vyjadrení uviedla, že žalobca neuvádza,
či ním uplatňovaná škoda predstavuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk a teda v tomto smere žalobca

neuniesol dôkazné bremeno a žalobcom uvedenú paušalizáciu nákladov nemožno považovať ani za
zmenšenie majetku ani za ušlý zisk. Žalobca ako spoločnosť , ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi
používa pri svojej činnosti informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov a tento
musela využívať nielen v období domnelých prieťahov ale aj pred týmto obdobím, ako aj po ňom
a to nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcii ale aj takých, pri ktorých žiadne

exekúcie neprebiehali, resp. prebiehali bez namietaných nedostatkov. Akákoľvek výška uplatňovaná
žalobcom na správu systému je preto účelová. Pokiaľ ide o náklady na udržiavanie systému, túto
činnosť vykonáva žalobca na dennej báze a preto je aj táto náhrada požadovaná žalobcom nesprávna
a účelová. Podľa žalovanej žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik škody a ani jej výšku.
Žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi spôsobenou škodou a nesprávnym nezákonným

rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných
zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona 514/2003 Z.
z. žalovaná žalobu považuje za neopodstatnenú. Žalovaná ešte vo svojom podaní poukázala na to, že
vzhľadom na charakteristiku podnikateľskej činnosti žalobcu považuje žalovaná za konanie v rozpores dobrými mravmi, pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená
škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu.
Žalovaná zároveň uviedla, že si uplatňuje právo na náhradu trov konania.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn.: 10Er/12/2009 bolo zistené, že tunajšiemu súdu bola
dňa 09.01.2009 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého zo dňa 29.12.2008
pod č. EX 11280/08 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu -
Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.: SR 08086/08 zo dňa 25.08.2008,

zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., IČO: 35 922 761. Rozsudok sa stal
právoplatným dňa 16.09.2008 a vykonateľným dňa 19.09.2008. Následne dňa 22.01.2009 súd vydal
poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Poverenie prevzal súdny exekútor dňa
26.01.2009.

Podľa ust. § 3 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa ust. § 3 ods.2 zákona č. . 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa ust. § 4 ods.1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa

osobitného predpisu.
Podľa ust. § 9 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012 štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný

nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa ust. § 9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012 právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa ust. § 9 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj

porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za
nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo

výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.
Podľa ust. § 9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných

prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o
prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa
rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného

rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej
republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Podľa ust.§ 17 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.Podľa ust. § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.
Podľa ust. § 17 ods.3 zákona č. 514/2003 Z. z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2
sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa ust. § 17 ods.4 zákona č. 514/2003 Z. z. výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku
2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi
podľa osobitného predpisu.
Podľa § 19 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,

keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Podľa ust. § 44 ods.1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
platnom od 01.06.2011 Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie,

predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád
návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa ust. § 44 ods.2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
účinnom do 31.05.2011, Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ust. § 41 ods.2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2011 podľa tohto zákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených.
Touto žalobou sa žalobca domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej mu ním tvrdeným
nesprávnym úradným postupom pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie.
Nakoľko žalovaná vzniesla námietku premlčania v tomto konaní, bolo povinnosťou súdu sa vysporiadať
s touto námietkou premlčania. Z obsahu podania žalovanej zo dňa 23.01.2015 je zrejmé, že žalovaná
vznáša námietky premlčania voči všetkým nárokom, ku ktorým došlo k uplynutiu 15 - dňovej lehoty
od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009 ( t.j. tri roky predo dňom, kedy boli

žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku ). Prvé nároky na predbežné
prerokovanie boli žalovanej doručené dňa 23.4.2012. Z obsahu exekučného spisu je zrejmé, že žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 09.01.2009,
t.j. pred 23.04.2009 a preto vznesená námietka premlčania je dôvodná.
Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že v tomto prípade ide o predčasne uplatnený nárok na súde, súd

poukazuje na to, že je pravdou, že žaloba v tejto veci bola podaná na súde dňa 27.09.2012 a predbežné
prerokovanianárokovužalovanejbolipodanédňa23.04.2012,tedapreduplynutímzákonomstanovenej
lehoty 6 mesiacov na prerokovanie týchto nárokov (ustanovenie § 16 ods.4 zákona č. 514/2003 Z. z. ),
avšak konanie na súde prebiehalo odo dňa podania žaloby , t.j. odo dňa 27.09.012 aj naďalej a súd
rozhodol vo veci dňa 03.03.2015, teda po uplynutí zákonom stanovenej 6 mesačnej lehoty na predbežné

prerokovanie nárokov na náhradu škody za situácie, z ktorej je zrejmé - vyplýva to z vyjadrenia žalovanej
zo dňa 23.01.2015, že žalovaná nemieni týmto nárokom žalobcu vyhovieť a to tak, že žalobu zamietol.
Preto v predmetnej veci nejde o žalobu, ktorú by v čase rozhodovania súdu bolo možné považovať za
predčasne podanú.
Prevznikzodpovednostištátuzaškodupodľazákonač.514/2003Z.z.savyžaduje,abybolikumulatívne

splnené tieto podmienky: 1. nesprávny úradný postup, resp. nezákonné rozhodnutie, 2. vznik škody
a 3. príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným
rozhodnutím.Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, súd uvádza, že ustanovenie § 9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z.
účinnéhovčaseposudzovaniažiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,
kedyešteneplatilosúčasnéznenieustanovenia§9ods.2zákonač.514/2003Z.z.,ktorébolodozákona

zavedenéažsúčinnosťouod01.01.2013vtomto rozhodnomčaseneobsahovalo,akojezrejmézvyššie
uvedenej citácie tohto znenia, čo možno považovať za nesprávny úradný postup, to však neznamená, že
súd nemôže podporne na výklad tohto pojmu použiť právne významné okolnosti uvedené v ustanovení
§ 9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného od 01.01.2013 a to v kontexte skúmania, ktoré musí súd
vykonať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu v rámci danom mu ustanovením § 9 ods.1

zákona č. 514/2003 Z. z. účinného v čase, keď mal vzniknúť zodpovednostný vzťah medzi účastníkmi
konania v preskúmanej exekučnej veci. Vychádzajúc z tohto mal súd po vykonanom dokazovaní za
to, že nebola preukázaná prvá podmienka zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom a to nesprávny úradný postup súdu. Súd poukazuje na to, že otázku, či v konkrétnom
prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, garantované
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je kompetentný preskúmať Ústavný súd. Vychádzajúc z

vyššie uvedeného po preskúmaní exekučnej veci má súd za to, že žalobca nepreukázal splnenie prvej
podmienky pre vznik zodpovednosti štátu za škodu a to nesprávny úradný postup. Z exekučného spisu
je zrejmé, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na
súde dňa 09.01.2009 s tým, že súdnemu exekútorovi bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie
dňa 22.01.2009. Z dikcie citovaného § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 01.06.2011 vyplýva,

že o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodne súd do 15
dní odo dňa doručenia tejto žiadosti, avšak ako vyplýva z ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku to
neplatí, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Z pripojeného exekučného spisu je zrejmé,
že v tomto prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a teda vychádzajúc z ustanovenia §
44 ods.2 Exekučného poriadku, 15 - dňová lehota sa na tento prípad nevzťahovala. Zo skutkových

okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je
zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu
najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.
Dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do vydania
poverenia na vykonanie exekúcie vzhľadom na vykonané úkony smerujúce k posúdeniu zákonnosti

vedenej exekúcie nie je takej povahy, aby len na jej základe bolo možné v danej veci vysloviť namietané
porušenie práva navrhovateľa na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
v zákonnom stanovenej dobe v spojení s porušením jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase
zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pri

potrebe materiálneho prieskumu súladu exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom je
15 dňová lehota na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie veľmi problematickým činiteľom a práve
preto zákon nestanovuje žiadnu lehotu na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Na základe takto zisteného stavu má súd za to, že exekučný súd konal v rámci zákona
a tak ako mu to ukladá zákon. Zároveň nebolo zistené a ani to žalobca nepreukázal súdu, aby v

tejto exekučnej veci došlo k sťažnostiam na prieťahy v konaní, k disciplinárnemu postihu sudcu v
tejto súvislosti alebo k vydaniu právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva alebo
Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý by prieťahy v konaní konštatoval. Po tomto zhodnotení mal
súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania toho, že v tomto prípade došlo k
nesprávnemu úradnému postupu, ktorým by mu bola spôsobená škoda. Vzhľadom na časový odstup od

doručenia žiadosti o udelenie poverenia 09.01.2009 a čas vydania poverenia 22.01.2009 súd konštatuje,
že žaloba žalobcu je v celom rozsahu absolútne nedôvodná.
Pokiaľ ide o škodu, žalobca v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne výšky škody a ani
výšky nemajetkovej ujmy, ktorá mu podľa jeho tvrdenia vznikla nesprávnym úradným postupom. Žalobca
v tomto konaní vôbec neprodukoval dôkazy, ktoré by vznik škody a jej výšku preukazovali, škodu

uplatnil len paušalizovaním ním tvrdených nákladov. Takisto ani neprodukoval žiadne dôkazy ohľadne
vzniku nemajetkovej ujmy a súd nevidí dôvod na priznanie nemajetkovej ujmy vo výške na základe
aplikácie Nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky o priznaní finančného zadosťučinenia za už
predtým v iných veciach konštatované zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Výškou uplatneného nároku
predstavujúceho majetkovú i nemajetkovú ujmu sa súd z dôvodu hospodárnosti konania ani nezaoberal,

keď žalobca nepreukázal základ nároku - vznik škody. Zároveň súd nevyhovel žiadosti žalobcu o
vykonanie dôkazu znaleckým posudkom, pretože za situácie, keď nebol preukázaný prvý z atribútov
podmienok zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a to nesprávnyúradný postup a teda keďže všetky podmienky zodpovednosti za škodu musia byť splnené súčasne, za
takejto situácie by vykonanie dokazovania znaleckým posudkom bolo nehospodárne.

Napokon žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom
a vzniknutou škodou, keď nepreukázal existenciu atribútov: nesprávny úradný postup a vznik škody.

Z dôvodu dôvodne uplatnenej námietky premlčania a z dôvodu nepreukázania základných zákonných
podmienok pre priznanie nároku za náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom ako aj z

dôvodu nedôvodnosti žaloby vzhľadom na dodržanie lehoty na vydanie poverenia súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle
ktoréhoúčastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspechsúdpriznánáhradutrovkonaniapotrebnýchnaúčelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V tomto konaní bol úspešný žalovaný, náhradu trov konania si síce uplatnil avšak nevyčíslil, ani mu

žiadne nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Keďže predmet konania neprevyšuje nárok nad sumu 1000 Eur, súd podľa ust. §200ea ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku /ďalej OSP/ a ust. §115a ods. 2 OSP, rozhodol vo veci bez nariadenia
pojednávania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov vo 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí /§42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ďalej OSP/

uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 OSP/.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť v
zmysle ust. §205 ods. 2 OSP len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 OSP,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené /§205a OSP/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /§251 ods. 1 OSP/.