Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. december 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/549/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213214879
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2213214879.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr.
Martina Valentová a JUDr. Anton Jaček, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom
Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpenému spoločnosťou: AK ERASMUS LEGAL,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Justičná 9, proti žalovanému: K. M., nar. X.XX.XXXX, bytom I. Z., Z. X/
XX, o zaplatenie 888,07 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Dunajská Streda č.k. 6C/238/2013-53 zo dňa 17.3.2015 - v časti výroku II., ktorým bola vo zvyšku žaloba
zamietnutá, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II., ktorou bola žaloba vo zvyšku
zamietnutá a v závislom výroku III., ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov konania, z r u š u jae v
zrušenom rozsahu vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. odporcovi (aktuálne žalovanému) uložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (aktuálne žalobcovi) 560,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,50% ročne od 16.7.2013 až do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Nasledujúcim
výrokom II. vo zvyšku návrh zamietol. Výrokom III. odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
pomernú časť náhrady trov konania na súdnom poplatku 13,78 Eur a trovách právneho zastúpenia 37,-
Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne odkazom na ust. § 3 ods. 5, § 39, § 41, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1,
5 Občianskeho zákonníka s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo 26/2011.

3. Súd vychádzal zo skutkových zistení, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, že žalobca uzavrel
so žalovaným dňa 5.5.2010 úverovú zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú úverové zmluvné

podmienky, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 560,- Eur, ktoré sa
žalovaný zaviazal zaplatiť v 24 mesačných splátkach po 37,37 Eur, pričom bolo preukázané, že žalovaný
neuhradilžiadnusplátku.Dňa28.3.2011došlokukončeniuplatnostizmluvyažalobcavyzvalžalovaného
listom k splateniu celého zostatku úveru vo výške 888,34 Eur.

4. Súd mal za jednoznačne preukázané, že predmetná zmluva je zmluva spotrebiteľská. Bol názoru,

že úrok vo výške 40,07% ročne dojednaný v zmluve o úvere je v rozpore s dobrými mravmi a to i
vzhľadom na to, že v čase poskytnutia predmetného úveru bola priemerná výška úrokovej sadzby pri
spotrebiteľských úveroch poskytovaných bankami domácnostiam s dobou splatnosti od 1 do 5 rokov
vo výške 12,69% ročne. Súd preto dospel k názoru, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi v časti
dohodnutého úroku je neplatná a preto uložil žalovanému povinnosť žalobcovi vrátiť iba výšku skutočne
poskytnutých finančných prostriedkov 560,- Eur spolu s úrokom z omeškania 8,5% ročne a vo zvyšku

žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP a žalobcovi, ktorý malpomerný úspech v rozsahu 26%, priznal daný pomer zo zaplateného súdneho poplatku 53,- Eur a z trov
právneho zastúpenia 142,22 Eur.

5. Proti tomuto rozsudku, výlučne v rozsahu, v ktorom nebolo žalobe vyhovené, podal prostredníctvom
svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby rozsudok zmenil a vyhovel
žalobe žalobcu v celom rozsahu, vrátane uplatnených trov prvoinštančného konania. Zároveň si uplatnil
náhradu trov odvolacieho konania z titulu právneho zastúpenia, ktorú vyčíslil sumou 39,95 Eur. Ako

odvolacie dôvody označil dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), d) a f) OSP.

6. Čo sa týka výšky dohodnutej úrokovej sadzby, poukázal na ust. § 3 ods. 10 a 11 zák. č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (9.5.2010), podľa ktorého
odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku stanovenú nariadením vlády a
ak je zmluva o spotrebiteľskom úvere v rozpore s týmto, je neplatná v rozsahu, v ktorom odporuje

tomuto ustanoveniu, ak sa ten, kto je takouto zmluvou dotknutý neplatnosti dovolá. Poukázal tiež na
ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 238/2008 Z.z., ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie
prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru zodpovedajúca dvojnásobku priemernej hodnoty
ročnej percentuálnej miery nákladov pre príslušný typ spotrebiteľského úveru platnej ku dňu podpisu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej v zmysle zákona. Súčasne nesmie prevýšiť sumu,

ktorá zodpovedá štvornásobku hodnoty váženého priemeru priemerných hodnôt RPMN a priemernej
úrokovej miery za všetky typy spotrebiteľských úverov platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a zverejnenej podľa zákona. Zdôraznil, že v zmysle prehľadu za štvrtý štvrťrok 2009 maximálna
výška odplaty pre spotrebiteľské úvery vo výške 1.500,- Eur pre zmluvnú splatnosť od 1 do 5 rokov
predstavovala 79,08 Eur. V danom prípade táto výška odplaty predstavovala 49,49%, čo je výrazne

menej ako si žalobca mohol uplatňovať. Žalobca si teda uplatnil úrok dôvodne v súlade s príslušnými
právnymi predpismi. Dohodnutú výšku úroku z úveru možno považovať vzhľadom na okolnosti daného
prípade za primeranú. Ak súd prvej inštancie považoval dohodnutú výšku úroku za dôvodnú len sčasti a
to vo výške úrokovej miery za poskytovanie úverov bankami v danom období t.j. 12,69% ročne, pričom
dohodu o výške úrokov nad túto hodnotu považoval za neplatnú, odvolateľ má za to, že vec nesprávne

právne posúdil. Poukázal pritom na cit. § 3 ods. 1 a zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
podľa ktorého zmluva môže byť neplatná v prevyšujúcej časti dohodnutých úrokov len vtedy, ak sa ten,
kto je takouto zmluvou dotknutý neplatnosti dovolá. V danom prípade ale žalovaný nenamietal ani výšku
dohodnutých úrokov, súd prvej inštancie teda postupoval nad rámec zákonných medzí. Namieta preto
vyhodnotenie skutkového stavu súdom prvej inštancie na základe ktorého dospel k nesprávnej výške

sumy bezdôvodného obohatenia priznanej žalobcovi.

7.Akoďalšieodvolateľnamietal,žesúdnárokžalobcunaúrokzomeškaniaod15.dňanasledujúcehopo
zosplatnení, t.j. od 13.4.2011 do podania žaloby do 15.7.2013 nepriznal, avšak v tejto časti rozhodnutia
v rozpore s § 157 ods. 2 OSP nijakým spôsobom neodôvodnil. Je preto toho názoru, že v tejto časti

je rozsudok nepreskúmateľný, čím je konanie postihnuté inou vadou, ktorá má za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

8. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

9. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP),
ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).
Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo

podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto
postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených
práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia
legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej

úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného
výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase
podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne §

362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201
OSP, akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§
201 OSO aj 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods.
1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2
písm. a/, b/, d/, f/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. b/, d/, g/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté

rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné
rozsudok v napadnutej časti zamietajúceho výroku II. a v závislom výroku o náhrade trov konania III.

zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. c) v spojení s § 391 ods.
1 CSP).

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu
bolo preskúmať rozhodnutie výlučne v napadnutej časti, ktorou bola žaloba v nepriznanom zvyšku

zamietnutá - v nepriznaných úrokoch z úveru a v úrokoch z omeškania (výrok II.), zároveň i v závislom
výroku o náhrade trov konania (výrok III.) a to s prihliadnutím na odvolaciu argumentáciu, resp. odvolacie
dôvody uplatnené žalobcom. Vo vyhovujúcej časti výroku I. rozsudok v dôsledku nepodania odvolania
nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom prieskumu v odvolacom konaní.

12. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie zamietnutie zvyšku
žaloby, v časti, v ktorej jej prvým výrokom nebolo vyhovené, odôvodnil výlučne tým, že dojednaný úrok z
úveru 30,07% ročne je v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na to, že priemerná výška úrokovej sadzby
pri obdobných spotrebiteľských úveroch podľa štatistík bola v rozhodnom období 12,69% ročne, pričom
iba citoval ust. § 3 ods. 1 a 2, § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka bez toho, aby ich aplikáciu na daný

prípad bližšie vysvetlil. Uzavrel, že zmluva je potom v časti dohodnutého úroku neplatná. Žalovanému
uložil povinnosť vrátiť iba výšku poskytnutého úveru spolu s úrokom z omeškania. Z odôvodnenia
rozsudku pritom nie je jednoznačne zrejmé, či považoval zmluvu za neplatnú v celom dohodnutom
úroku, alebo iba v úroku, ktorý je vo výške, v ktorej je podľa neho v rozpore s dobrými mravmi a tiež
nevysvetlil, prečo žalobcovi nepriznal úrok z úveru aspoň vo výške, ktorý je podľa súdu primeraný.

Rovnako súd žiadnym spôsobom neodôvodnil prečo úrok z omeškania priznal od 16.7.2013 a nepriznal
uplatnený kapitalizovaný úrok z omeškania 0,27 Eur a 198,43 Eur, v ktorej časti tiež žalobu zamietol.
Neodôvodnenie rozsudku v uvedenom rozsahu zároveň spôsobuje fakticky aj jeho nepreskúmateľnosť,
keďže nie je možné zistiť akými úvahami sa súd pri riešení daných relevantných otázok riadil.

13. V zmysle § 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia danej
zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o

spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ

nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými
poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej
alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené

veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,

d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z
hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého
spotrebiteľského úveru,

e)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovivsúvislostisposkytovaním
úveru, okrem úrokov.

14. Podľa ods. § 4 cit. zák. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná,
pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa ods. 2 zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k

tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa ods. 3 pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.15. Podľa vyššiecit. ust. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obligatórne obsahovať množstvo údajov,
okrem iných i vzťahujúcich sa k platbám spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutím úveru ako ročnú úrokovú
sadzbu, ročnú percentuálnu mieru nákladov, celkové náklady spotrebiteľa. Preto primeranosť úrokov z

úveru príp. ich rozpor s dobrými mravmi nie je možné hodnotiť izolovane bez prihliadnutia ku všetkým
nákladomspotrebiteľazaúverapodmienkamzmluvy,akotourobilsúdprvejinštancie.Takétoposúdenie
veci je oklieštené obmedzené a nedostatočné, nezohľadňujúce všetky podmienky danej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ neboli podmienky poskytnutia úveru vyhodnotené komplexne, záver súdu
o neprimeranosti úrokovej sadzby a jej rozporu s dobrými mravmi je prinajmenšom predčasný.

16. Vychádzajúc z uvedeného je potrebné uzavrieť, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne
posúdil tým, že na ňu neaplikoval všetky náležité hmotnoprávne ustanovenia, v dôsledku čoho zistený
skutkový stav potom ani nepodriadil pod hypotézu daných právnych noriem a ani nevykonal potrebné
dokazovanie, pričom v danom prípade, keďže ide o spotrebiteľský spor, v zmysle § 395 CSP nie je
obmedzený iba navrhnutými dôkazmi. Pre rozsah pochybení v prvoinštančnom konaní nie je účelné

doplniť dokazovanie odvolacím súdom. Odvolací súd preto s použitím § 389 ods. 1 písm. c) CSP
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II., ktorou bola žaloba vo zvyšku zamietnutá aj
v závislom výroku III. ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov konania zrušil a s použitím § 391 ods. 1
CSP v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude prioritne ex offo skúmať či spotrebiteľská
zmluva má všetky zákonné náležitosti a či je teda platná, príp. či nie je potrebné úver považovať za
bezúročný a bez poplatkov, a ak dospeje k názoru jej platnosti a že žalobcovi náleží úrok z úveru,
potom posudzovať príp. ne/primeranosť dojednanej sadzby úroku z omeškania, pričom je nevyhnutné
zohľadniť všetky okolnosti uzavretia danej zmluvy, pričom ak nemieni priznať ani podľa neho primeranú

časť úroku, takýto svoj záver musí riadne vecne i právne v odôvodnení rozhodnutia vyargumentovať.
Obdobne ak súd nemieni priznať časť úroku z omeškania, je nevyhnutné, aby zamietnutie žaloby v tomto
smere rovnako dostatočným spôsobom právne i vecne odôvodnil. Súd prvej inštancie musí v novom
rozhodnutí rozhodnúť tiež o náhrade trov konania včítane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods.
3 CSP).

18. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).