Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Lučenec
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mikuláš Géczi
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 6C/92/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616204353
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mikuláš Géczi
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2017:6616204353.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Mikulášom Géczim v spore žalobcu Home Credit Slovakia, a.s.,
so sídlom M. XXXX/XXX, XXX XX T., IČO: 36 234 176, zast. advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ
GABRIELA s.r.o., so sídlom X. Y. XXX/XX, XXX XX M., pobočka M. XXXX/XXX, XXX XX T., IČO: 47 234
679, proti žalovanému A. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX/X, XXX XX S., štátna občianka SR,
zast. JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom J. V. X/A, XXX XX N., o zaplatenie 1.060,28 Eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a.
II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej sumu vo výške 883,75 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 883,75 Eur od 13.06.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov konania vo výške 100 %.
IV. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za podanú vzájomnú žalobu vo výške 52,50 Eur
do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa v žalobe zo dňa 05.04.2016, doručenej súdu 13.04.2016 domáhal zaplatenia sumy
1.060,28 Eur spolu s kapitalizovaným úrokom z omeškania vo výške 19,41 Eur, úrokom z omeškania vo
výške 8,05 % ročne zo sumy 1.060,28 Eur od 06.04.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Uviedol, že so žalovanou uzavrel dňa 04.04.2002 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len
„zmluva“), ktorej predmetom bolo poskytnutie revolvingového úveru s výškou úverového rámca 995,82
Eur. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú úverové zmluvné podmienky. Žalovaná obdržala od
žalobcu ako neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy aj Príručku pre držiteľa, ktorej súčasťou je Sadzobník
poplatkov. Žalovaná podpisom úverovej zmluvy a úverových zmluvných podmienok potvrdila, že bola
s nimi oboznámená, rovnako ako potvrdila oboznámenie sa s metodickou príručkou, ktorej súčasťou
bol aj Sadzobník poplatkov. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver žalobcovi riadne a včas splatiť v
pravidelných mesačných splátkach v súlade s ÚZ, ÚZP a sadzobníkom poplatkov. Žalobca ďalej uviedol,
že vzhľadom na charakter úveru nie je možné určiť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov ( ďalej
len „ RPMN“ ) priamo z úverovej zmluvy, pretože sa úver čerpá a dopĺňa na základe vôle žalovanej, a
tým sa menia aj údaje relevantné pre výpočet RPMN.
3. Ku dňu podania žaloby predstavoval dlh žalovanej sumu 1.060,28 Eur, pozostával z istiny 898,37
Eur, poplatok za výber z bankomatu 6,87 Eur, poplatok za výpis z účtu 8,94 Eur, úroku za hotovostné
transakcie 146,10 Eur. Vyčíslený úrok z omeškania predstavoval 19,41 Eur.4. Sadzba úroku z omeškania, ktorú si žalobca v spore uplatnil vo výške 8,05 % ročne, bola stanovená
ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. ku
dňu 14.01.2016 + 8 percentuálnych bodov v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z.
5. Súd v rámci prípravy pojednávania doručil žalovanej dňa 27.10.2016 žalobu spolu s prílohami,
poučením spotrebiteľa v zmysle § 292 CSP a vyzval ju, aby sa k predmetnej žalobe v lehote 10 dní odo
dňa doručenia výzvy vyjadrila.
6.Žalovanáprostredníctvomadvokátadňa15.11.2016doručilasúdupodanieoznačenéako„Vyjadrenie
a vzájomná žaloba “. Žalovaná úvodom poukázala na prvotný právny titul, od ktorého žalobca odvodil
svoj nárok, a to na úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej
karty YES č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.04.2002, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver
vo výške 30.000 Sk ( 995,82 Eur ). Má za to, že v predmetnej veci došlo k uzatvoreniu zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,ktorámusíobsahovaťobligatórnenáležitostipodľa§4ods.2zákonač.258/2001
platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Poukázala na § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001
Z.z., kedy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať okrem iného RPMN, ktorá odzrkadľuje
celkovú odplatu za poskytnutie úveru, je referenčným údajom slúžiacim spotrebiteľovi pre porovnanie
výhodnosti ponúkaného finančného produktu s obdobnými finančnými produktmi na trhu. V prípade, že
údaj o RPMN absentuje, považuje sa poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, čoho si musel
žalobca ako odborne a právne znalý dodávateľ byť vedomý. Na dôvažok v predmetnej úverovej zmluve
súčasne úplne absentuje aj akékoľvek dojednanie o úrokoch a poplatkoch za poskytnutie (predaj)
spotrebiteľského úveru, čo má v zmysle vtedy platnej a účinnej právnej úpravy za následok, že žalobca,
v postavení veriteľa, nemôže požadovať od žalovanej zaplatenie nedojednaných úrokov a poplatkov (§
4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z.), čoho si musel byť žalobca ako odborne a právne znalý dodávateľ
rovnako vedomý. Na vyššie uvedenej právnej kvalifikácii nič nemení ani skutočnosť, že žalobca mal
poskytnúť žalovanej tzv. revolvingový úver. Finančný spotrebiteľ totiž musí vždy vopred dostať písomne
ponuku (oferta) za akých podmienok (za akú odplatu) môže úver čerpať a len pokiaľ k takejto ponuke,
obsahujúcej zákonom požadované náležitosti, účinne pristúpi, iba vtedy možno hovoriť o platnom
dojednaní o poskytnutí spotrebiteľského úveru zakladajúcom súčasne nárok veriteľa na odplatu za
jeho poskytnutie. Zásadný právny význam má podľa žalovanej aj skutočnosť, že žalobca kontinuálne a
opakovane požičiaval peniaze žalovanej od roku 2002 až do roku 2015, bez toho, aby dal predmetnú
zmluvu o spotrebiteľskom úvere do súladu s platnou legislatívou, upravujúcou predaj finančných
produktov. Stojí za uváženie prečo žalobca v postavení profesionála dodávateľa so silnou pozíciou
na nebankovom trhu, predložil žalovanej na podpis zmluvný formulár, ktorý evidentne neobsahoval
náležitosti požadované zákonom. Podľa žalovanej, žalobca nastavil úmyselne svoj úverový produkt
tak, aby žalovaná opakovane (cyklicky) čerpala peňažné prostriedky v priebehu dlhej časovej periódy
bez toho, aby mal (resp. reálne mohol mať) prehľad o koľko v skutočnosti požičané peniaze preplatí.
K uvedenému záveru vedie obsah zmluvných formulárov žalobcu a spôsob poskytovania peňažných
prostriedkov žalovanej; pokiaľ zastáva žalobca odlišný názor, je na ňom, aby ho pred súdom vysvetlil
a preukázal. Možno ustáliť, že z konštantnej rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že veriteľ (dodávateľ),
v prípade ak chce mať zákonný nárok na zaplatenie úrokov a iných poplatkov (odplaty) od dlžníka
(spotrebiteľa) pri poskytovaní spotrebiteľských úverov, je povinný tieto úroky a poplatky (odplatu) jasne
a zrozumiteľne uviesť (dojednať) priamo na listine obsahujúcej dojednania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ku ktorej pristupuje dlžník (spotrebiteľ) svojim podpisom. Vo svojom vyjadrení žalovaná ďalej
uviedla, že na základe výpisu z úverového účtu predloženého žalobcom, boli žalovanej poskytnuté
peňažné prostriedky vo výške 7.873,27 Eur (položka v záverečnej tabuľke Rekapitulácia, stĺpec Čiastka
predpisu, riadok Istina) a žalovaná doposiaľ uhradila žalobcovi sumu 10.013,94 € (položka v záverečnej
tabuľke Rekapitulácia, stĺpec Úhrada, riadok Celkom). Z uvedeného vyplýva, že ak žalovaná reálne
čerpala peňažné prostriedky vo výške 7.873,27 Eur a reálne žalobcovi na daný úverový rámec už
zaplatila sumu 10.013,94 Eur, potom žalobca žiada zaplatenie celkovej uplatnenej sumy 1.060,28 Eur
bez právneho titulu. S poukazom na uvedené, žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu
navrhla žalobu žalobcu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú.
7. Žalovaná podaním doručením súdu dňa 15.11.2016 zároveň voči žalobcovi vzniesla vzájomnú žalobu
v súlade s § 147 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. Uviedla, že žalobca uzatvoril
so žalovanou úverovú zmluvu, na základe ktorej požičiaval žalovanej peňažné prostriedky bez toho,
aby žalovanú vopred informoval o výške odplaty, a bez toho, aby so žalovanou dojednal odplatu za
poskytnutie peňažných prostriedkov. Na základe listín predložených žalobcom možno konštatovať, žežalobca sa bezdôvodne obohatil na úkor žalovanej o sumu 2.140,67 Eur (suma úhrad 10.013,94 Eur -
sumačerpania7.873,27Eur),ktorúžalobcaprijalodžalovanejplnenímbezprávnehodôvodu.Opierajúc
sa o doterajšiu argumentáciu, žalovaná si uplatnila svoje právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia, pozostávajúce zo súčtu úhrad, ktoré žalovaná uskutočnila v období od 18.10.2013 do
12.06.2015, spolu vo výške 883,75 Eur. Podľa výpisu z obchodného registra zverejneného na internete,
žalobca v rámci predmetu svojej činnosti poskytuje spotrebiteľské úvery v neobmedzenom rozsahu, a
vzhľadomnatútoskutočnosťježalobcapovinnýprivykonávaníuvedenejčinnostipostupovaťsnáležitou
odbornou starostlivosťou, pri dodržaní všeobecne záväzných právnych noriem a v súlade s dobrými
mravmi. Podľa názoru žalobkyne, s poukazom na skutkový stav tejto veci, je tak potrebné považovať
bezdôvodné obohatenie žalobcu za úmyselné, pri ktorom sa aplikuje v zmysle ustanovenia § 107 ods.
2 Občianskeho zákonníka, desať ročná objektívna premlčacia lehota. Žalovaná sa o skutočnosti, že
sa žalobca na jej úkor bezdôvodne obohatil, dozvedela až po porade s advokátom koncom októbra
2016. Objektívne nemožno predpokladať, že žalovaná ako právne neznalý spotrebiteľ, by bola schopná
vykladať relevantné právne predpisy a bola by oboznámená s predmetnou judikatúrou súdov a tak
sa dozvedieť skôr o svojich nárokoch. Žalobkyňa má za to, že práve naopak, odborne znalý žalobca
ako dodávateľ si musel byť vedomý, že sa na úkor žalovanej bezdôvodne obohacuje a uvedené je
potrebné považovať za úmyselné konanie. Dojednanie o odplate sa v úverovej zmluve nenachádza,
nakoľko žalobca ho v nej vôbec neuviedol, a preto je aj v tomto dôsledku možné ustáliť jeho úmyselné
bezdôvodné obohatenie. Vzhľadom na vyššie uvedené je preto potrebné aplikovať na predmetný
právny vzťah objektívnu premlčaciu dobu v trvaní 10 rokov v zmysle daného zákonného ustanovenia.
Na podporu vyššie uvedenej argumentácie k otázke posúdenia premlčania žalobkyňa poukázala na
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7/Co/84/2011 zo dňa 12.12.2011, ktorého odôvodnenie
dala do pozornosti súdu. Zároveň si žalovaná uplatnila zákonné úroky z omeškania počnúc dňom
nasledujúcim po poslednej úhrade resp. bezdôvodnom obohatení poukázanom na účet žalobcu, t.j.
od 13.06.2015. Vzhľadom na uvedené žalovaná žiadala žalobu žalobcu zamietnuť, žalobcovi uložiť
povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 883,75 Eur spolu s úrokom z omeškania ročne zo sumy 883,75 Eur
od 13.06.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
8. Dňa 08.02.2017 bolo súdu doručené podanie žalobcu, ktorým sa vyjadril k vyjadreniu žalovanej a
vzájomnej žalobe. Uviedol, že s tvrdeniami žalovanej nesúhlasí a považuje ich za účelové a pre súd
mätúce.Žalobcanesúhlasístvrdenímžalovanej,žezmluvaorevolvingovomúvereneobsahujnáležitosti
v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., a to RPMN, pretože zmluva o revolvingovom úvere
obsahuje RMPN. Uvedená náležitosť ako referenčný údaj, ktorý umožňuje spotrebiteľa informovať o
výhodnosti poskytnutého finančného produktu je vyjadrená celým číslom v Príručke pre držiteľa na prvej
strane. K uvedenému žalobcu priložil tabuľku, podľa ktorej vyplýva, že pri poskytnutom revolvingovom
úvere vo výške 12.996 Sk ( 431,38 Eur ) predstavuje RPMN 10,94 % ( viď. č.l. 106 druhá strana ) .
Na základe uvedeného je preto žalobca toho názoru, že zmluva túto náležitosť obsahuje a za týchto
okolnosti sa žalovaná nemôže domáhať určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetnej zmluvy.
Podľa žalobcu nie je ani chybou, že údaj RPMN nie je uvedený v hlavnej časti úverovej zmluvy. Lícna
strana zmluvy o úvere obsahuje odkaz, z ktorého vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú
úverové zmluvné podmienky žalobcu, žalovaná zároveň obdržala od žalobcu ako neoddeliteľnú súčasť
úverovej zmluvy aj príručku pre držiteľa, ktorej súčasťou je sadzobník poplatkov. Žalovaná podpisom
úverovej zmluvy a úverových zmluvných podmienok potvrdila, že bola s nimi oboznámená, rovnako
ako potvrdila oboznámenie sa s metodickou príručkou, ktorej súčasťou bol aj sadzobník poplatkov. V
súvislosti s písomnou formou úverovej zmluvy žalobca poukazuje na skutočnosť, že tak, ako žiadny
právny predpis neobmedzuje počet dohodnutých úverov v jednej písomnej zmluve, tak ani žiadny právny
predpis neustanovuje, kde má byť na listine, zachycujúcej písomný prejav vôle, umiestnený podpis.
Princíp, že text písaný pod podpisom nereprezentuje relevantný prejav vôle osoby, ktorá sa podpísala,
sa podľa súdnej praxe a odbornej literatúry vzťahuje bez výnimky iba na niektoré úkony, typický na
závet. Ohľadne iných súkromných listín neprevládajú tak prísne požiadavky, pretože je potrebné dať
prednosť vážne mienenému a obsahovo bezchybnému prejavu vôle pred bezúčelným formalizmom.
Následne žalobca poukázal na súdne rozhodnutia týkajúce sa celistvosti listín. Ďalej žalobca uviedol,
že revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú
dobu. Dlžník stále platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie
poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Úver je odplatný právny úkon. Na začiatku
revolvingového vzťahu sa údaj o RPMN dá určiť , pretože výška úveru, úroky, poplatky a obdobie
úverového vzťahu vychádzajúce z počtu splátok sú zistiteľné. To však už dobre možné nie je v priebehu
revolvingu,pretožesaúverčerpáadopĺňaataksameniaúdajerelevantnéprevýpočetRPMN.Akjeteda
žalovaná názoru, že žalobca neuviedol v predmetnej úverovej zmluve úmyselne RPMN, podľa žalobcunie je tento záver správny. Žalobca má za to, že preukázal konajúcemu, že zmluva túto náležitosť
obsahuje a ak sa súd s takto prezentovaným názorom žalobcu nestotožní, odkázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/95/2010, v ktorom je uvedené, že nie je možné výslovne počítať
s možnosťou určenia údaju RPMN, v takom prípade je nelogické hovoriť o úmysle v zmysle opomenúť
obsahovú náležitosť, ak zákon s takou nemožnosťou počíta. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má
žalobca za to, že v prebiehajúcom konaní nie je preukázané, že by žalobca úmyselne neuviedol údaj
RPMN v predmetnej zmluve, a teda aj, že by zo strany žalobcu došlo k bezdôvodnému obohateniu,
preto žalobcom uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný a prináleží mu náhrada trov konania.
9. K vyjadreniu žalobcu sa podaním doručeným súdu dňa 28.02.2017 vyjadrila žalovaná, v ktorom
uviedla, že argumentáciu žalobcu považuje len za snahu o obhájenie porušenia zákona. Žalobca sa
pokúša svojimi nepreukázanými tvrdeniami ( napr. poukázanie na nepodpísané listiny, na ustanovenia
zmluvy o úvere spôsobilé byť neprijateľnými zmluvnými podmienkami ) vykonštruovať, resp. umelo
vytvoriť, priestor a polemiku o otázke obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je súdmi SR dávno
vyriešená. Je nespornou skutočnosťou, že jediným dokumentom, ktorý spĺňa požiadavku písomnej
formy je jedine predmetná zmluva o úvere uzatvorená medzi žalobcom, a ktorá neobsahuje ani
bazálne náležitosti, ktoré sú od týchto typov zmlúv požadované príslušnými právnymi predpismi.
Žalobcovi nič nebránilo tomu, aby zmluvu o úvere pripravil tak, aby spotrebiteľ získal reálnu možnosť
oboznámiť sa s celým rozsahom povinností vznikajúcich mu uzatvorením zmluvy o úvere. Tak zásadnú
informáciu,akoujeodkaznaobchodnépodmienky,aleboinédôležitédokumenty,bymalabyťminimálne
uvedená zvýrazneným písmom. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na rozsudok NS SR sp.zn.
1Cdo/320/2012 zo dňa 24.11.2015. Žalovaná zastáva názor, že zmluva o úvere by mala byť celistvá,
pre spotrebiteľa prehľadná a zrozumiteľná. Nebolo účelom zákona, aby spotrebiteľ pri oboznámení
sa so zmluvou o spotrebiteľskom úvere musel doslova hľadať, pre väčšinu spotrebiteľov zásadne
dôležité údaje, vo viacerých dokumentoch, ktoré sú údajne previazané „ právnym putom “. Základné
parametre definujúce odplatu spotrebiteľského úveru musia byť dostupné a zrozumiteľné na jednom
tlačive, aby klient reálne bol schopný jednak porovnať si výhodnosť ponúkaného úverového produktu
s inými produktmi na finančnom trhu a súčasne, aby mal klient vedomosť počas celého zmluvného
vzťahu, o tom, koľko ho požičanie peňazí stojí, t.j. za akú cenu sú peniaze predávané. Pokiaľ úverový
veriteľ, tak ako žalovaný, stojí pri vytváraní svojich finančných produktov na poli obchodných vzťahov
a nerešpektuje spotrebiteľské predpisy je logické, že jeho úverové produkty vybočujú zo zákonného
rámca spotrebiteľského práva vrátane zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. Je potrebné
zdôrazniť, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel od obchodných podmienok
v obchodných zmluvách majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo potrebné do každej zmluvy
prepisovať dojednania predovšetkým technického a vysvetľúceho charakteru. Obchodné podmienky
v spotrebiteľských zmluvach nesmú slúžiť k tomu, aby dodávateľ do nich ukryl dôležité dojednania,
o ktorých je predpoklad, že uniknú pozornosti spotrebiteľa. Máme za to, že samotný podpis pod tzv.
včleňovaciu klauzulu pre uplatnenie obchodných podmienok sám o sebe nepostačuje k ich záväznosti,
ale je potrebné, aby bol zároveň naplnený aj druhý predpoklad, a to známosť obchodných podmienok.
Dôkazné bremeno je pritom na tej strane, ktorá sa obchodných podmienok dovoláva. Žalobca sa v
prejednávanej veci dovoláva platnosti obchodných podmienok a cenníka, avšak neuniesol dôkazné
bremeno ohľadne skutočnosti, že boli priložené k zmluve, a neuniesol dôkazné bremeno ani ohľadne
skutočnosti, že bol s nimi žalobca oboznámený. Žalovaná ako reakciu na poukaz žalobcu na rozhodnutie
SD EÚ C-42/15 uviedla, že na prvý pohľad by sa mohlo javiť, že v súvislosti s citovaným rozsudkom
SD EÚ ide o akýsi míľnik pri nazeraní na spotrebiteľskú právnu oblasť. Je však potrebné mať na
zreteli, že SD EÚ vo svojom rozsudku na viacerých miestach prízvukuje a pripomína požiadavky, ktoré
dodávatelia vo veľkom rozsahu porušovali a porušujú. Konkrétne ide po požiadavky určitosti, stručnosti,
presnosti, jasnosti a zrozumiteľnosti, ktoré musia dodávatelia dodržiavať v zmluvných vzťahoch so
slabšou zmluvnou stranou. Snaha o rešpektovanie pravidla clara pacta, boni amici by prinieslo žalobcovi
odpoveď, ako pripraviť zmluvný návrh, ktorý by bol súladný so zákonom; avšak len za predpokladu,
že by na tom mal žalobca vážny záujem. Ak je potrebné doslova hľadať v zmluve o úvere odkazy
na iné písomnosti a následne v iných písomnostiach opäť hľadať zásadné údaje, je možné hovoriť o
presných a zrozumiteľných odkazoch, alebo v súvislosti s týmto postupom žalovaného ako o postupe s
odbornou starostlivosťou. V predmetnej veci sa žalobca v kontexte vyššie uvedeného nemôže dovolávať
skutočnosti, že zmluva o úvere obsahuje RPMN, resp. že pri revolvingovom úvere nemožno RPMN určiť.
10. V predmetnej veci bol termín pojednávania vytýčený na 06.04.2017. Žalobca na pojednávaní
nebol prítomný, doručenie predvolania mal vykázané 13.03.2017. Žalovaná bola na pojednávaníprítomná, doručenie predvolania mala vykázané dňa 06.04.2017. Preto súd v zmysle § 180 CSP nariadil
pojednávanie v neprítomnosti žalobcu.
11. Žalovaná prostredníctvom svojho zástupcu na pojednávaní trvala na nedôvodnosti podanej žaloby
v celom rozsahu a naďalej žiadala zaviazať žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle
vzájomnej žalobe. Z písomného podania zo dňa 11.11.2016 vyplýva, že zmluva o revolvingovom úvere
neobsahuje dojednanie o úrokoch a poplatkoch a údaje o RPMN, napriek tomu, že medzi stranami
sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere. Aj pre tento typ zmluvy platia tie obligatórne
náležitosti, ktoré požaduje zákon o spotrebiteľských úveroch, jednou z tých náležitostí je aj ročná
percentuálna miera nákladov. Žalobca sa v predmetnom spore odvolával na sadzobník poplatkov a
odmien a príručku pre držiteľa. Žalovaná podotkla, že zmienka o týchto listinách sa nachádza len v ťažko
čitateľných a nedostupných úverových podmienkach, v podobe prílohy. Súčasne uviedla, že metodická
príručka nie je svojou povahou takou listinou, aby v nej dodávateľ uvádzal tak dôležitý údaj ako je RPMN.
Žalovaná nespochybňovala tvrdenie žalobcu, že zmluva môže byť vyhotovená vo forme viacerých
dokumentov, avšak zdôraznila, že musí byť prehľadná a celistvá. Túto prehľadnosť a celistvosť možno
dosiahnuť tak, že v zmluve sa nachádzajú jednoznačné a presné odkazy na iné zmluvné dokumenty.
V danom prípade to tak nebolo, v ostatných skutočnostiach zotrvala na svojich písomných podaniach.
K otázke aplikácie premlčacej doby navrhla aplikovať 10 ročnú objektívnu premlčaciu lehotu z dôvodu
toho, že žalobca sa bezdôvodne obohatil úmyselne. Žalovaná nespochybnila, že zavinenie je potrebné
preukázať, avšak pri úmysle ako subjektívnej kategórii možno uvažovať v prvom rade len o aplikácii
dôkazov nepriamych. V prejednávanej veci sú tými nepriamymi dôkazmi to, že žalobca poskytoval
žalovanej spotrebiteľské úvery v rámci predmetu svojej činnosti, poznal relevantné právne predpisy a
následky spojené s nerešpektovaním svojich povinností. Napriek tomu, žalobca nastavil svoj zmluvný
produkt spôsobom, kedy dlhodobo obchádzal svoju zákonnú povinnosť. Preto žalovaná dospela k
záveru, že žalobca musel vedieť, že nemá nárok na odplatu a pre prípad, že príjme plnenie nad rámec
platného právneho titulu dôjde z jeho strany k bezdôvodnému obohateniu, t. j. bol s touto skutočnosťou
uzrozumený. Na podporu svojich skutkových a právnych tvrdení žalovaná predložila súdu niekoľko
rozhodnutí odvolacích súdov.
12. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, prečítaním
žalobyzodňa13.04.2016,výpisuzObchodnéhoregistražalobcu,výpiszObchodnéhoregistraadvokáta
žalobcu, plnomocenstva zo dňa 31.05.2014, osvedčenia o registrácii DPH, predžalobnej výzvy zo dňa
04.04.2002, úverovej zmluvy zo dňa 04.04.2002, úverových podmienok, sadzobníka poplatkov zo dňa
01.10.2001, výzvy k splateniu celého úveru zo dňa 29.12.2015, výpisu čerpania, splátok a úhrad,
odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov zo dňa 14.04.2016, odpovede na lustráciu v Sociálnej
poisťovni zo dňa 14.04.2016, odpovede na lustráciu v ZVJS zo dňa 14.04.2016, záznamu o zložení SUP
zo dňa 03.05.2016, odpovede žalobcu na výzvu súdu zo dňa 13.06.2016, uznesenia Okresného súdu
Lučenec č.k. 6C/92/2016-93 zo dňa 21.10.2016, poučenia podľa § 292 CSP, vyjadrenia a vzájomnej
žaloby žalovanej zo dňa 15.11.2016, uznesenia Okresného súdu Lučenec č.k. 6C/92/2016-105 zo
dňa 05.01.2017, vyjadrenia žalobcu zo dňa 08.02.2017, uznesenia Okresného súdu Lučenec č.k.
6C/92/2016-110 zo dňa 08.02.2017, vyjadrenia žalovanej zo dňa 28.02.2017.
13. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník ( ďalej len „ Obchodný zákonník “ ) v znení
účinnom ku dňu 04.04.2002 zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
15. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Občiansky zákonník“) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
16. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
17. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj
dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľprávo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
18. Tým je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. v zmysle zákona č. 586/2008 Z. z., ktorým došlo k
zmene Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. (ďalej len „NV č. 87/1995 Z. z.“). V zmysle § 3 ods. 1 NV
č. 87/1995 Z.z. účinného v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. V zmysle § 10c NV č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.
februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za
dobu omeškania po 31. januári 2013.
19. Podľa § 23a ods. 1, ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu
04.04.2002 typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých
prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová
zmluva nesmie obsahovať
a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, najmä
1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo
na prevzatie inej služby,
2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby
spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu;
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
20. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v znení účinnom ku dňu 04.04.2002 ( ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“ ), na účely
tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
21. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona s spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.
22. Podľa § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov
na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú
percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom
limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej
percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe
a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne
informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.
23. Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu, inak je neplatná.
24. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
25. Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.
26. Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3
je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
27. Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
28. Súd vykonaným dokazovaním a uplatnením vyššie citovaných ustanovení zákonov zistil nasledovný
skutkový stav:
29. Z tlačiva spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. označeného ako Úverová zmluva o poskytnutí
revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty P. vyplýva, že žalovaná dňa 04.04.2002
požiadala o revolvingový úver vo výške 30.000 Sk ( 995,82 Eur ) s mesačnou splátkou vo výške 1.200
Sk ( 39,83 Eur ). Termín splatnosti mesačnej splátky je podľa uvedeného tlačiva vždy k 20.dňu v mesiaci,
prevodom z účtu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Úverové zmluvné podmienky žalobcu uvedené na
rube tejto listine ( strana 1 ) a samostatnom liste ( strana 2 ). Uvedené tlačivo zmluvy zároveň obsahuje
aj vyhlásenie, že dolu podpísaný klient podpisom potvrdzuje, že je oboznámený s úverovými zmluvnými
podmienkami, sú mu všetky ustanovenia zrozumiteľné a považuje ich za dostatočne určité a prejavuje
súhlas byť viazaný týmito podmienkami.
30. Listom zo dňa 29.12.2015 žalobca vyzval žalovanú na splatenie celého čerpaného úveru vo výške
1.087,50 Eur v lehote 15 dní odo dňa odoslania tejto výzvy.
31. Zo splátkového kalendára žalovanej, ktorý predstavuje účtovné operácie na účte žalovanej vyplýva,
že žalovaná v období od 04.04.2002 do 11.07.2015 vyčerpala z účtu veriteľa sumu 7.873,27 Eur
a žalobcovi v období od 17.05.2002 do 12.06.2015 uhradila sumu 10.013,94 Eur. Z uvedeného
splátkového kalendára tiež vyplýva, že výška splátok bola 39,83 Eur, žalovaná však v niektorom období
zaplatila splátky vyššie a splátky žalovanej čo do výšky boli premenlivé ( 40 Eur, 79,67 Eur, 100 Eur
a iné ).
32. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle
Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade
sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bola
žalovaná v postavení spotrebiteľa a žalobca v postavení dodávateľa, keďže z výpisu z Obchodného
registra Okresného súdu Trnava, oddiel: Sa, vložka číslo: 10130/T je zrejmé, že má v predmete svojej
činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je nepochybné, že v danom prípade sa jedná
o žalobcom vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaná nemalamožnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou
úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Obchodného zákonníka predpisom lex
specialis. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy a na
danú právnu vec aplikoval ustanovenia § 23a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb., § 2 písm. a/, b/ zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 1 - 3 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch.
33. V danom prípade v zmluve č. XXXXXXXXXX absentuje nielen údaj o nákladoch spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom (najmä výška úroku z úveru) ako podstatnej náležitosti úverovej
zmluvy podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu 04.04.2002, ale nie sú v
nej uvedené ani podmienky, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a ani suma splátok istiny, úrokov
(§ 4 ods.2 písm. a/ citovaného zákona). Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona, od spotrebiteľa nemôže
veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Čo sa
týka určenia RPMN, v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere sa tento údaj určiť dá, pretože
potrebné náležitosti ( výška úveru, úroky, poplatky a obdobie ) sú zistiteľné. Keďže v danom prípade
úrok z úveru, ani poplatky nie sú v zmluve uvedené, veriteľovi na ne v zmysle § 4 ods. 5 zámona o
spotrebiteľských úveroch nevznikol nárok. V zmluve zároveň absentuje údaj o RPMN, preto súd na
základe § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch považoval úver za bezúročný a bez
poplatkov.
34. Žalovaná v období od 04.04.2002 do 11.07.2015 vyčerpala z účtu veriteľa (žalobcu) sumu 7.873,27
Eur a v období od 17.05.2002 do 12.06.2015 mu uhradila sumu 10.013,94 Eur. Z uvedeného vyplýva,
že sumu bezúročného a bezpoplatkového úveru čerpaného vo výške 7.873,27 Eur žalovaná nielenže
uhradila, ale úhradou sumy vo výške 10.013,94 Eur čerpaný úver preplatila. Teda záväzok žalovanej z
úverovej zmluvy uzatvorenej dňa 04.04.2002 zanikol splnením.
35. S tvrdením žalobcu, že zmluva o revolvingovom úvere obsahuje údaje o RPMN, ktoré sa nachádzajú
v Príručke pre držiteľa hneď na prvej strane a žalovaná mala k dispozícii všetky potrebné údaje o
poskytnutom revolvingovom úvere, preto nemožno úver považovať za bezúročný a bez poplatkov,
sa súd nestotožňuje. V zmysle inkorporačnej doložky uvedenej v zmluve sa neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy stali len úverové zmluvné podmienky. V zmysle zmluvy žalovaná podpisom zmluvy potvrdila
oboznámenie sa s úverovými zmluvnými podmienkami, ktoré sú jej zrozumiteľné a dostatočne určité.
Príručka pre držiteľa, v ktorom mala byť vyjadrená RPMN nie je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy (nebola
zahrnutá do inkorporačnej doložky uvedenej v zmluve, v zmysle ktorej neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
sú len úverové podmienky) a úverová zmluva neobsahuje presné dojednania uvedené vyššie.
36. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto
ju v celom rozsahu zamietol.
37. Súd sa ďalej zaoberal vzájomnou žalobou žalovanej podanou dňa 15.11.2016, ktorou sa žalovaná
domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 883,75 Eur spolu s úrokom z omeškania od
13.06.2015 do zaplatenia.
38. Podľa § 147 ods. 1 až 4 zákona č. 160/2015 Z.z. CSP žalovaný môže uplatniť svoje právo
proti žalobcovi vzájomnou žalobou. Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi
uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil
žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. Na vzájomnú
žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe. Vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné
konanie, ak nie sú splnené podmienky na spojenie vecí.
39. V zmysle uvedeného ustanovenia je žalovaná oprávnená uplatniť v prebiehajúcom spore aj svoj
vlastný kompenzabilný nárok voči žalobcovi. Procesný úkon žalovanej súd však posúdil ako vzájomnú
žalobu v zmysle § 147 CSP, a to aj v tom prípade, že žalovanou uplatnený nárok je nižší než nárok
uplatnený žalobcom, vzhľadom na to, že žalobou uplatnený nárok v celom rozsahu popiera. Súd preto
podanie žalovanej nepovažoval za kompenzačnú námietku, nakoľko žalovaná nežiadala kompenzovať
( započítať ) pohľadávky, ale navrhla žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietnuť a zároveň uplatnila voči
žalobcovi svoj samostatný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.40. V zmysle § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, v danom prípade žalobca v postavení žalovaného, ako to vyplýva z karty klienta,
reálneposkytolžalovanejplnenievovýške7.873,27Eur,pričomžalovanážalobcovipreukázateľneplnila
vo výške 10.013,94 Eur. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal a preto je žalobca povinný sumu uplatnenú žalovanou, t.j. 883,75 Eur vydať
žalovanej.
41. Súd sa ďalej zaoberal plynutím subjektívnej a objektívnej premlčacej doby. Mal za to, že nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia bol uplatnený včas, keďže narastajúce bezdôvodné obohatenie
nie je a nemôže byť postupne premlčateľné po jednotlivých postupne uhrádzaných splátkach, nakoľko
proces tvorby celej sumy bezdôvodného obohatenia bol zavŕšený až dňa 12.06.2015 (kedy žalovaná
zaplatila žalobcovi poslednú splátku vzájomnou žalobou uplatnenej sumy 883,75 Eur), pričom k podaniu
vzájomného návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia na súd došlo dňa 15.11.2016. Podľa § 107
ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Keďže žalovaná
platila splátky až do dňa 12.06.2015, pred týmto dňom nemožno hovoriť o jej vedomosti o vzniku
bezdôvodného obohatenia a až od tohto dňa mohla najskôr žalovanej plynúť subjektívna dvojročná
premlčacia doba na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Keďže žalovaná podala
vzájomnú žalobu na súd dňa 15.11.2016, urobila tak pred uplynutím subjektívnej premlčacej doby.
42. Žalovaná si vzájomnou žalobou v konaní uplatnila voči žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 5,05 % ročne od 13.06.2015 do zaplatenia.
43. Nakoľko žalobca bol ku dňu 13.06.2015 nepochybne v omeškaní so zaplatením peňažných
prostriedkov, súd priznal žalobcovi okrem sumy bezdôvodného obohatenia aj právo na zaplatenie
uplatneného úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 883,75 Eur od 13.06.2015 do zaplatenia
vzmysle§3ods.1NVč.87/1995Z.zplatnéhoaúčinnéhovprvýdeňomeškania.Zaprvýdeňomeškania
súd považoval prvý deň po poslednej splátke uskutočnenej žalovanou dňa 12.06.2015. Pri určení prvého
dňa omeškania prihliadol súd na okolnosť, že proces tvorby výslednej sumy bezdôvodného obohatenia
bol ukončený a teda výška bezdôvodného obohatenia sa definitívne ustálila dňa 12.06.2015, t.j. v
deň, kedy už ďalej k bezdôvodnému obohacovaniu prestalo dochádzať, pretože žalovaná prestala plniť
žalobcovi.Vzájomnýnávrhžalovanejbolnasúddoručenýdňa15.11.2016,pričomprotistrane-žalobcovi
bol doručený dňa 12.01.2017.
44. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov (ďalej len “zákon č. 71/1992 Zb.“) ak je poplatník od poplatku oslobodený
a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú
časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný
alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie
manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred
správnym súdom.
45. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu,
ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.
46. Podľa § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. od poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci
sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.
47. Na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 52,50 Eur za vzájomnú žalobu v zmysle položky 1a
Sadzobníka súdnych poplatkov zaviazal súd žalobcu, nakoľko tento bol, pokiaľ ide o vzájomnú žalobu
žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 883,75 Eur, neúspešný. Súd pri tom prihliadol
na ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., z ktorého vyplýva, že za vzájomný návrh by mala
zaplatiť súdny poplatok žalovaná, ktorá je však ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva
podľa § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. od poplatku oslobodená, a preto podľa výsledku konania
zaplatí súdny poplatok žalobca, ktorý bol ohľadom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
neúspešný.48. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
49. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
50. Podľa § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
51. O trovách konania rozhodol konajúci súd tak, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania vo
výške 100 %. Prihliadol pri tom na skutočnosť, že žalovaná mala v spore plný úspech čo do celého
žalobou uplatneného nároku ako aj v rámci nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle
vzájomnej žaloby.
52. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
53. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v
Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.