Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/101/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115223784
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115223784.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v spore žalobcu L. E.M., O.. XX.X.XXXX, V.
E. X, XXX XX P. - F., zastúpený JUDr. Martinom Fabiánom, Advokátska kancelária, Masarykova 16,
080 01 Prešov, proti žalovanej B. M., O.. XX.XX.XXXX, V. F. X, XXX XX P., o zaplatenie 640,- eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29C 381/2015-31 zo
dňa 24.6.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Priznáva žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu. O výške tejto
náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 640 eur a
trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 239,70 eur a iných trov konania vo
výške 38 eur na účet právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.
Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe žalobcu, ktorý uviedol, že žalovaná užívala byt na základe
nájomnej zmluvy dohodnutej na dobu určitú s tým, že nájomné a služby poskytované s užívaním bytu

riadne nezaplatila, čím jej vznikol dlh 640 eur.
Prvoinštančný súd zistil, že medzi stranami sporu bola dňa 19.1.2012 uzatvorená nájomná zmluva podľa
§ 685 a nasl. Občianskeho zákonníka na prenájom jednoizbového bytu s prísl., ktorý sa nachádza v P.
O. H.. P. B. XX. Žalovaná mala uhrádzať podľa nájomnej zmluvy nájomné vo výške 200 eur a zálohu na
služby poskytované s užívaním bytu vždy do 5. dňa v mesiaci k rukám žalobcu na jeho bankový účet.
Bolo dohodnuté, že v prípade omeškania je povinný dlžník uhradiť poplatok z omeškania vo výške 0,05
% z dlžnej sumy za každý deň omeškania až do úplného zaplatenia. Nájomná zmluva bola uzatvorená

na dobu určitú od 19.1.2012 do 19.3.2013.
Dňa 15.1.2013 strany sporu uzatvorili zmluvu o uznaní dlhu, na základe ktorej žalovaná uznala svoj dlh
na nájomnom voči žalobcovi na základe nájomnej zmluvy zo dňa 19.1.2012 vo výške 640 eur, ktorý bol
splatný do 25.7.2013.
Prvoinštančný súd vec posúdil podľa § 685, § 686, § 691, § 692, § 696, § 697, § 698 Občianskeho
zákonníka a o omeškaní postupoval podľa § 517 OZ. Dospel k záveru, že nárok je dôvodný. Medzi
stranami sporu bola totiž uzatvorená nájomná zmluva na dobu určitú, žalovaná zo zmluvy sa zaviazala

v prospech žalobcu uhrádzať mesačné nájomné po 200 eur, čo sa však nestalo a tak jej vznikol dlh,
ktorý písomne uznala s tým, že tento dlh uhradí. Dlh žalovaná neuhradila do 25.7.2013.
Prvoinštančný súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi nárok na úhradu dlžného nájomného. Podľa §
517 ods. 2 OZ pri aplikácii ust. § 697 OZ prvoinštančný súd nepriznal žalobcovi nárok na náhradu úrokuz omeškania, pretože úrok z omeškania v danom prípade predstavuje poplatok z omeškania, avšak k
úprave žaloby nedošlo.
Ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalovanej uvedenú aj v odpore, keď žalovaná tvrdila, že má nárok

na zľavu z nájomného s poukazom na vady bytového priestoru. Žalovaná nepreukázala, že by po celú
dobu nájomného vzťahu tento bytový priestor mal vady a že by jej tieto vady bránili v riadnom užívaní,
preto zľava z nájomného neprichádzala do úvahy.
Prvoinštančný súd rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 3 O.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná s tým, že
prvoinštančný súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal potrebné zistenia rozhodujúcich
skutočností.

3. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že rozsudok prvoinštančného súdu je
po skutkovej a po právnej stránke správny, s týmto sa stotožňuje a žalobkyňa nepreukázala alebo

neoznačila žiaden dôkaz na podporu svojich tvrdení. Žiadal rozsudok prvoinštančného súdu potvrdiť.
Uplatnil si trovy odvolacieho konania.

4. Žalovaná v svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že trvá na tom, čo už napísala a poukázala
na situáciu a podmienky, v ktorých bývala. Dôkazový materiál, uviedla, môže doložiť.

5. K vyjadreniu žalovanej k vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý poukázal na to, že
medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu dohody o uznaní dlhu, preto žiadal žalobu potvrdiť.

6. Prvoinštančný súd aplikujúc ust. § 382 CSP vyzval strany sporu na prípadné možné aplikovanie ust.

§ 558 Občianskeho zákonníka.
Žalobca s aplikáciou citovaného zákonného ustanovenia súhlasil. Žalovaná si zásielku v odbernej lehote
nevyzdvihla.

7. Prvoinštančný súd rozhodol v čase, keď základným procesným predpisom pre konania pred súdmi bol

Občiansky súdny poriadok. Občiansky súdny poriadok bol nahradený Civilným sporovým poriadkom, a
to zákonom č. 160/2015 Z.z. Občiansky súdny poriadok bol zrušený k 1.7.2016. V ust. § 470 ods. 1, 2
CSP nový procesný predpis stanovuje základné zásady konania pred súdom za situácie, keď sa zmenil
procesnýpredpis.Vprvomradeplatízásadaokamžitejaplikabilitynovéhoprocesnéhopredpisuaprincíp
justifikácie procesných úkonov strán sporu a súdu, čo znamená, že je potrebné s určitou relevanciou

a právnou účinnosťou prihliadať na všetky úkony vykonané v prejednávanej veci stranami sporu, ktoré
úkony boli vyhotovené a vykonané v čase platnosti a účinnosti staršieho procesného predpisu.

8. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu vo vyhovujúcom výroku v zmysle zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez

nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
správne.
Je síce pravdou, že nájomný vzťah vznikol medzi stranami sporu na základe nájomnej zmluvy a že
v byte bývala žalovaná. V priebehu konania žalovaná nepreukázala, že by bola vady bytu u žalobcu
ako prenajímateľa reklamovala, resp. že by žiadala o odstránenie týchto vád alebo zníženie ceny

nájomného. Žalovanej, ktorá riadne neuhrádzala nájomné za tento byt vznikol na nájomnom dlh, ktoré
dlžné nájomné vo výške 640 eur uznala svojim uznávacím prejavom dňa 15.1.2013. Odvolací súd
vzhľadom na uvedené okolnosti aplikujúc ust. § 383 CSP vyzval strany sporu na možnú aplikáciu
ust. § 558 Občianskeho zákonníka, ktoré zákonné ustanovenie prvoinštančný súd opomenul uviesť v
dôvodoch svojho rozhodnutia, skutkovo a právne však vec vyhodnotil správne práve podľa citovaného

zákonného ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj
výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Uznanie dlhu je zabezpečovací prostriedok. Tento zabezpečovací prostriedok je špecifický tým, že v

prípade konania pred súdom dochádza k preneseniu dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka, ktorého
v prípade súdneho konania zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že v čase
uznania dlhu dlh netrval.Uznanie dlhu, ktoré vykonala žalovaná, je v súlade s ust. § 558 Občianskeho zákonníka. V uznaní
dlhu je jednoznačne stanovený veriteľ ako oprávnená osoba, dlžník ako povinná osoba, je jednoznačne
stanovený dôvod dlhu a je uvedená jeho výška. Taktiež obsahuje vedomosť dlžníka o svojej povinnosti.

Na základe uvedeného teda bola a je žalovaná povinná bez skúmania predchádzajúcich právnych
vzťahov riadne dlhu uhradiť, resp. v prípade, pokiaľ sa dostane do sporu, je jej povinnosťou preukázať,
že dlh uhradila, resp. že nevznikol.
V tejto veci však žalovaná nepreukázala, že by dlh voči žalobcovi riadne zaplatila a že by uhradila celú
položku vyplývajúcu z uznania dlhu. Pokiaľ žalovaná namietala, že užívaný byt mal vady a je dôvod

pristúpiť k zníženiu nájomného alebo k zľave na nájomnom, bolo povinnosťou žalovanej tieto okolnosti
súdu preukázať, v opačnom prípade sa dostala do nevýhodnejšej situácie a vznikla jej povinnosť dlh
riadne zaplatiť.
Preto odvolací súd vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena zo strany žalovanej vo vzťahu k výške
uznaného nároku podľa § 387 CSP ako správny potvrdil.
V prejednávanej veci si žalobca uplatnil trovy odvolacieho konania, ktoré mu podľa § 396 ods. 1 CSP a

§ 255 ods. 1 CSP priznal odvolací súd v plnej výške voči žalovanej. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške
týchto trov rozhodne prvoinštančný súd po právoplatnosti tohto rozsudku.

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.