Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. november 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/29/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116215556
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116215556.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Romana Tótha v sporovej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 36 865 141, proti žalovanej: R. G., T.. X.XX.XXXX, U. H. M. XXX, o zaplatenie 44,- eur
s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 8Csp/34/2016-35 z 10.5.2017,
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania.

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 44,- eur s úrokom
z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 44,- eur od 16.8.2013 do zaplatenia, a to do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Náhradu trov konania žalovanej
nepriznal.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca so žalovanou uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle §
497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá sa ako spotrebiteľský právny vzťah spravuje ustanoveniami

zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských právnych vzťahoch. Na základe uvedenej zmluvy žalobca poskytol žalovanej úver vo
výške 100,- eur. Zmluva obsahuje nesprávnu výšku RPMN, a to v neprospech spotrebiteľa. V zmluve je
uvedená RPMN vo výške 182,24 %. Žalovaný do výpočtu RPMN zahrnul iba administratívny poplatok
vo výške 48,42 eur a nie aj úrok vo výške 39,15 % p.a., ktorý vyčíslil v sume 19,58 eur. RPMN je preto
nižšia, než aká by bola v prípade, ak by do výpočtu žalovaný zahrnul aj úrokovú sadzbu. RPMN by tak
dosahovala hodnotu značne prevyšujúcu 200 %. Správna hodnota RPMN je síce uvedená v samostatne

uzatvorenej dohode o plnení v splátkach, avšak žalobca ako veriteľ má zákonnú povinnosť uvádzať
správnu výšku RPMN aj v zmluve, no žalobca si túto povinnosť nesplnil. Uvádzanie dvoch rozdielnych
údajov o hodnote RPMN poskytnutého úveru v dvoch rozdielnych zmluvných dokumentoch nemožno
považovať za splnenie zákonnej povinnosti, preto uzavretá zmluva nespĺňa základné náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ktorých absencia je v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.
sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou predmetného poskytnutého úveru. V zmluve o
úvere absentujú predpoklady pre výpočet RPMN, s čím zákon č. 129/2010 Z.z. takisto spája sankciu

bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Uvedená sankcia sa vzťahuje aj na povinnosť žalovanej zaplatiť
poplatok za upomienky vo výške 12,- eur, ktorých zaslanie žalobca nepreukázal. Úrok vo výške 39,15
% ročne dohodnutý v zmluve o spotrebiteľskom úvere je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa údajov
NárodnejbankySlovenskabolapriemernáúrokovámieraobchodnýchbánkprispotrebiteľskýchúverochposkytovaných domácnostiam v mesiaci marec 2013 na úrovni 10,14 %. Dohodnutá výška úrokov
39,15 % uvedená v zmluve podstatne prekračuje priemernú úrokovú mieru obchodných bánk pri
spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci marec 2013. Nebankový subjekt

pri poskytovaní úverov síce podstupuje vyššiu mieru rizika, čo sa odráža aj vo výške úroku, avšak
dohodnutá výška úrokov musí byť stále súladná s požiadavkou dobrých mravov. Administratívny
poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, ktorý je uvedený v zmluve, nie je dojednaním
o hlavnom predmete plnenia, ktorým pri zmluve o úvere je záväzok poskytnúť dlžníkovi finančné
prostriedkyazáväzokdlžníkavrátiťposkytnutéfinančnéprostriedky.Tentopoplatokjeneplatnýzdôvodu

rozporu s § 39 Občianskeho zákonníka pre obchádzanie zákona. Obchádzanie zákona videl súd v
tom, že dojednaním vysokého administratívneho poplatku prevyšujúceho úrok, nie je ničím iným ako
snahou obísť ustanovenia o tom, že výška úrokov pri úvere nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi
a zároveň mal spôsobiť neúmerné navyšovanie úveru. Taktiež výška poplatku predstavuje 48,42 % z
poskytnutej čiastky, a je nepochybné, že takýto poplatok značne prevyšuje náklady, ktoré má žalovaný
na vypracovanie zmluvy. Pokiaľ ide o úrok vo výške 32 % ročne z dlžnej sumy od 15.6.2013, teda po dni

zročnosti poslednej dohodnutej splátky, v danom prípade nedošlo k mimoriadnemu zosplatneniu úveru
alebo odstúpeniu od zmluvy, nakoľko dlh sa stal splatným až zročnosťou poslednej splátky 15.8.2013.
Ak by mal žalobca nárok na zaplatenie úroku z úveru po zročnosti poslednej splátky, znamenalo by to,
že by dochádzalo ku kumulácii nároku žalobcu na zaplatenie úroku z úveru so sankciami spojenými s
omeškaním žalovanej, teda s platením úroku z omeškania, ktorý predstavuje paušalizovanú náhradu

škody vzniknutej žalobcovi v súvislosti s omeškaním žalovanej. Kumulatívne uplatňovanie nároku na
úrok a nároku na úrok z omeškania aj po dobe pôvodne dohodnutej splatnosti úveru tak vo svojom súčte
predstavuje neprimeranú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka,
pretože dochádza k sankcionovaniu dlžníka - žalovanej za nesplnenie jej záväzku v neprimeranej výške
nezodpovedajúcej reálnemu nároku žalobcu na náhradu škody. Žalovaná neuhradila celú dlžnú sumu,

ale len jej časť vo výške 56,- eur, pričom si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie istiny 44,- eur, poplatku
vo výške 48,42 eur a poplatku za upomienky vo výške 12,- eur. Keďže predmetný spotrebiteľský úver je
bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 zákona č. 129/2010 Z.z., žalobca má právo iba na priznanie
sumy predstavujúcej istinu, teda sumu 44,- eur. V prevyšujúcej časti bolo potrebné žalobu zamietnuť.
Žalovaná sa dostala do omeškania 16.8.2013, t.j. dňom nasledujúcim po splatnosti poslednej splátky. K

uvedenému dňu bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,50 %. Úrok z omeškania je teda 5,50
% p.a.. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP.

3. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, ustanovením § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j. že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ustanovením § 365 ods. 1 písm.

f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

5. Poukázal na to, že so žalovanou dohodol podmienky zmluvy s odbornou starostlivosťou a dohodnutú

výšku úveru posúdil aj na základe bonity klienta. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy a dohody o plnení v splátkach.
Z toho vyplýva, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu, termínu splátok, istiny, úrokov a iných
poplatkov. Žalovaná podpisom zmluvy vzala na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN
za poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania zmluvy je vo výške 182,24 %. RPMN je

v zmluve o úvere uvedená správne a vypočítaná v zmysle platných právnych predpisov. Výška RPMN
je v dokumente Štandardné Európske informácie o spotrebiteľskom úvere, s ktorým bola žalovaná
oboznámená pred poskytnutím úveru, čo potvrdila vlastnoručným podpisom. Zákon v čase uzavretia
zmluvy o úvere nestanovil maximálnu možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol
pred 1.6.2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov

účinných do 31.5.2014. Znamená to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička, alebo úver na
základe zmluvy uzavretej do 31.5.2014, obmedzenie výšky odplaty sa nebude aplikovať. Regulácia
odplaty sa riadi § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej
zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvyklepožadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní
obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia
jeho záväzku, objem poskytnutia peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Predmetná zmluva bola

uzavretáslobodne,vážne,zrozumiteľne,nievtiesniazanápadnenevýhodnýchpodmienok,čožalovaná
potvrdila podpisom. Hlavným predmetom zmluvy je odplatné poskytnutie finančných prostriedkov zo
strany veriteľa, pričom ekvivalentom ceny plnenia je v danom vzťahu dohodnutý úrok, resp. odplata
za poskytnutie finančných prostriedkov. Úrok patrí žalobcovi od vzniku úverového vzťahu, teda od
poskytnutia finančných prostriedkov, a to až do doby, kedy boli poskytnuté finančné prostriedky vrátené

žalobcovi. Uplatnený nárok žalobcu v podobne úroku, ktorý bol dohodnutý v zmluve, vzhľadom na
povahu a podmienky úverového vzťahu, ako aj jeho zabezpečenie, považuje žalobca za primeraný a
v súlade s dobrými mravmi.

6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

7. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu, v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého
rozsudku, ktorým bola žaloba čiastočne zamietnutá, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, a preto

výrok rozsudku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, ktorý odvolaním napadnutý nebol, v odvolacom
konaní preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť.

9. Vo vzťahu k napadnutému výroku treba konštatovať, že súd prvej inštancie vykonal vo veci
dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne

rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie
rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu
prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania a nemožno mať pochybnosti ani o
správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie.

10. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov (Zákon o spotrebiteľských úveroch), účinného v čase uzavretia zmluvy,
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky úveru, odloženej platby, alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno

poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

11. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere,
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka, musí obsahovať ročnú percentuálnu
mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných

v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

12. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak:

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splniť na požiadanie,
alebo do 3 mesiacov neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1,
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

13. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy,
ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne
prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných

prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa,
spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu
splatnosti.14. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že sporové strany uzavreli 8.3.2013 zmluvu
o úvere č. XXXXXXXXX na sumu 100,- eur, pričom žalovaná sa zaviazala peňažné prostriedky vrátiť
a zaplatiť poplatok vo výške 68,- eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 168,- eur. Žalovaná sa zaviazala

poskytnutú sumu uhradiť v jednej splátke do 15.8.2013. Výška percentuálnej miery nákladov (RPMN)
bola v zmluve uvedená vo výške 182,24 %, pričom ku dňu podpísania zmluvy výška priemernej hodnoty
ročnej RPMN bola uvedená vo výške 36,73 %. Podľa dohody o plnení v splátkach z toho istého dňa
sa žalovaná zaviazala zaplatiť celkovú čiastku vo výške 168,- eur v 6-tich pravidelných mesačných
splátkach vo výške 28,- eur vždy do 15-teho dňa v mesiaci od 15.3.2013, pričom výška RPMN v tejto

dohode bola uvedená vo výške 570,99 %.

15. Za týchto okolností sú správne závery súdu prvej inštancie o tom, že v predmetnej zmluve o
spotrebiteľskom úvere nie je uvedená správna výška RPMN, pretože žalobca nevyvrátil závery súdu
prvej inštancie o správnom výpočte RPMN a naviac je tento podstatný údaj uvedený zmätočným
spôsobom, teda rozdielne v zmluve o úvere a rozdielne v dohode o plnení úveru v splátkach.

16. Súd prvej inštancie správne prihliadol aj na okolnosť, že nesprávne uvedená RPMN má v zmysle
citovaných právnych predpisov (Zákona o spotrebiteľských úveroch) dôsledok spočívajúci v tom, že
takýto spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, k čomu došlo aj v prejednávanej
veci. Naviac treba súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že poplatok za spracovanie úveru a ďalšie

administratívne činnosti, ktoré sú spojené s poskytnutím úveru vo výške 48,42 eur je neúmerne vysoký
a poplatok za upomienky vo výške 12,- eur v konaní nebol preukázaný.

17. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj okolnosť, že úrok z úveru vo výške 39,15 % ročne
dohodnutý v zmluve je pri porovnaní tejto výšky úveru s percentuálnou sadzbou, za ktorú boli

poskytované úvery obchodnými bankami neúmerne vysoký, a to do takej miery, že možno konštatovať
rozpor dojednaného úroku z úveru s dobrými mravmi, čo je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka a
spôsobuje táto okolnosť neplatnosť zmluvy v tejto časti.

18. Správne sú závery súdu prvej inštancie, že žalobca nemá nárok na kumuláciu úrokov z úveru a

úrokov z omeškania tak, ako to správne konštatuje v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie, pričom
správne bola ustálená aj splatnosť tohto dlhu k zročnosti poslednej splátky, teda k 15.8.2013.

19. Právny názor žalobcu uvedený v odôvodnení jeho odvolania spočívajúci v tom, že pri právnych
vzťahoch uzatvorených na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere do 31.5.2014 sa nemohlo aplikovať

ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, týkajúce sa obmedzenia výšky odplaty, je nesprávny
a nie je ani náležite odôvodnený. Ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v citovanom
znení platilo aj v čase do 31.5.2014, teda aj v čase uzavretia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere uzavretej medzi sporovými stranami (8.3.2013) a zakotvovalo právnu povinnosť a obmedzenie
spočívajúce v tom, že odplata (t.j. predovšetkým úroky z úveru) nesmie podstatne prevyšovať odplatu

obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, čo súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite analyzoval a vyporiadal sa s touto otázkou pri
porovnaní úrokovej sadzby, ktorá bola používaná obchodnými bankami v danom období.

20. Za týchto okolností sú skutkové zistenia súdu prvej inštancie i jeho právne posúdenie vecne správne,

a preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny
potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení
rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa

ktorého žalovaná ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu
trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý ani v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto
trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).