Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. marec 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 11P/446/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111237177
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Sitárová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4111237177.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v konaní pred sudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou, vo veci starostlivosti súdu o

maloletého P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Nitra, pracovisko Zlaté Moravce, Sládkovičova 3 ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: O.
U., nar,. XX.X.XXXX, trvale bytom N. P., T. Q. 5, zast. JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom
Bratislava, Štefánikova 14 a P.. F. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. P., S. XX, zast. splnomocneným
zástupcom G.. Q. U., I.., bytom N. P., S. XX o návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej
osobnej starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca na zverenie maloletého P. U., nar. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti

obidvoch rodičov zamieta.

Súd návrh kolízneho opatrovníka na nariadenie výchovného opatrenia zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletého dieťaťa sa svojím písomným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.12.2011
domáhal, aby súd zveril maloletého P. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že
maloletý bude dva týždne s otcom a nasledujúce dva týždne s matkou opakovane. Svoj návrh odôvodnil

tým, že obidvaja rodičia sú spôsobilí maloletého P. vychovávať a obidvaja majú o osobnú starostlivosť
o dieťa záujem. Je presvedčený, že striedavá osobná starostlivosť je v prirodzenom záujme maloletého
dieťaťa a že takto budú lepšie zabezpečené jeho potreby. P. má silné citové väzby na obidvoch rodičov
a zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je v súlade s jeho prirodzenými vývinovými
potrebami a poskytuje mu stabilitu výchovného prostredia tým, že bude môcť byť vychovávaný obidvomi
rodičmi, čím bude rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom
rodičom. Už v priebehu konania 7C/213/2009 opakovane požadoval zverenie dieťaťa do striedavej

osobnej starostlivosti. Súd jeho návrh ale odmietol z legislatívnych dôvodov, nakoľko v čase podania
návrhu 16.10.2009 nebola v platnosti novela zákona o striedavej starostlivosti. (1)

Otec vypočutý ako účastník konania uviedol, že samozrejme trvá na podanom návrhu na striedavú
osobnú starostlivosť. Tento návrh podal preto, že matka nedodržiava rozhodnutie súdu, stáva sa, že mu
dieťa aj nedala a to hlavne potom ako podával návrh v tejto veci. Stávalo sa to aj predtým, ale rozmohlo
sa to hlavne potom ako podal návrh na striedavú osobnú starostlivosť. Myslí si, že je v záujme dieťaťa

aby sa v starostlivosti oň striedali, dieťa je pri ňom veselé, smeje sa. Stalo sa, že boli aj problémy, keď so
synom dlhšie nebol, alebo ho matka na styk s ním riadne nepripravila. Stalo sa, že musel volať aj políciu,
aby mal dôkaz o tom, že za synom naozaj bol. Syn sa pri ňom správa dobre, teší sa. Niekedy sa stalo,
že plakal, pokiaľ tam boli policajti. Bolo to vtedy, keď mu matka dieťa nedala a prišli policajti. Stretnutiaprebiehajú jeden týždeň v piatok od 10.00 hod. do 18.00 hod. a nasledujúci týždeň od soboty od 10.00
hod. do nedele do 19.00 hod. Maloletý chodieva s ním buď do domácnosti jeho rodičov a to väčšinou
v piatok a do domácnosti jeho priateľky väčšinou na víkendové stretnutia. Je pravdou, že P. pohryzol

pes, boli tam jeho priateľka, jej sestra s priateľom a on. Matku o tomto informoval, no nevie kedy to bolo
presne. Políciu volal pred stretnutím s dieťaťom keď matka riadne dieťa nepripravila a neodovzdala.
Dieťa z toho mohlo mať traumu, ale to spôsobila jeho matka. Nemal najmenší dôvod dostaviť sa k
psychologičke Mgr. Q., v tom čase komunikoval s matkou dieťaťa každý deň alebo každý druhý deň.
Maloletý nemal diagnózu. Je pravdou, že mu matka dieťaťa navrhovala osobné stretnutie aby doriešili

problémy styku s dieťaťom, ale v takej zafajčenej miestnosti v prítomnosti nejakých svedkov, preto s
tým nesúhlasil. (2)
Otec dieťaťa ďalej uviedol, že naposledy bol so synom oficiálne 7.9.2014, odvtedy mu matka dieťaťa
neumožňuje styk so synom, odmieta mu podávať akékoľvek informácie o dieťati, on preto kontaktuje
materskú školu, doktorku, aj úrad práce. Dieťa išiel pozrieť do škôlky v decembri 2014 na Mikuláša. Pre
syna chodil na 99,9% on. Vyskytli sa situácie kedy nemohol a vtedy išli pre syna starí rodičia. (3)

Splnomocnený zástupca otca uviedol, že nepochybuje, že ten stav dieťaťa je taký, aký je, ale je to
iba kvôli konaniu matky, ona to spôsobila, vymýšľajú si nehoráznosti, že otec dával jesť dieťaťu trávu
a podobne, to je nezmysel, prečo by to otec robil, bojuje o svoje dieťa 6 rokov. Pri tých posledných
stretnutiach, keď sa odohral ten incident pri aute, kedy na jeho syna pľuli, kopali do auta, používali oplzlé

výrazy, tak malý sa z toho nevedel niekoľko hodín spamätať, triasol sa. Na základe toho podali aj trestné
oznámenie. 6.9.2014 išiel on aj s otcom dieťaťa, aj s druhou vnučkou pre malého s tým, že pôjdu na
chatu. Matka vulgárne otcovi pri odovzdávaní dieťaťa nadávala, malý už v aute začal rozprávať, či pes
žerie trávu, či keď ju zožerie bude štekať. Potom na chate sa hrali, zbierali jablká, kosili trávu, trávu a
jablká dávali žrať koníkom a vtedy sa zase malý spýtal, či bude koník štekať ako ich pes keď mu bude

dávať trávu. Na to mu on vysvetlil, že koníky erdžia, neštekajú. Malý bol úplne pomýlený, nevedeli o čo
ide. Asi o štyri dni na to bol jeho syn predvolaný na úrad, že nejaký anonym posielal do Bratislavy, do
Centra pre týrané deti oznámenie, že mu dávali jesť trávu. Na chate boli iba oni štyria, takže nevie kto
to mohol vidieť, ten anonym bola zrejme O. U.. Ďalej uviedol, že navrhuje predvolať ako svedka P.. X.
O., ktorá bola jeden rok opatrovníčkou dieťaťa, mala možnosť navštíviť domácnosť otca aj matky, keďže

býva na tej istej ulici ako ony, keďže v tom čase býval otec so svojou životnou partnerkou u nich. V tom
čase sa stretávali vonku na preliezkach. Ďalej navrhuje vypočuť životnú partnerku otca dieťaťa k tomu,
ako zle túto situáciu znášajú jeho sestrička M., tá dvojročná S., tá o ničom nevie, ale M. si to veľmi dobre
pamätá a tiež navrhuje vypočuť svoju manželku, ktorá pozná tento vzťah od začiatku a bola pri všetkých
kontaktoch otca s dieťaťom do piatich rokov, aj pri tých telefonátoch vyzývajúcich matku, aby sa prišla

pozrieť ako sa P. u nich cíti. (4)
Splnomocnený zástupca otca v konečnom návrhu uviedol, že návrh otca dieťaťa bol podaný v roku
2011, keď dieťa nemalo ani tri roky. Otec bol v čase podania návrhu, aj doteraz je presvedčený, že
jedinou prekážkou brániacou súdu návrhu vyhovieť, môže byť jeho nespôsobilosť vychovávať svojho
syna. Overovaním vzťahu a vzájomnej interakcie otca k dieťaťu za uplynulých viac než 5 rokov bolo len

znalecké dokazovanie súdom ustanoveným znalcom v roku 2013. Tento znalec striedavú starostlivosť
doporučil. V prípade, že by súd s návrhom otca nesúhlasil, znalec doporučil rozšíriť úpravu styku s otcom
o jeden ďalší deň. Súd závery a doporučenia tohto znalca nerešpektoval, neriadil sa nimi a styk otca
s dieťaťom prakticky zakázal a vylúčil. Následne úplne bezdôvodne a nezákonne v rozpore s právnym
názorom druhostupňového súdu nariadil ďalšie znalecké dokazovanie. Súd pritom vedome ignoroval

skutočnosť, že sa dieťa s otcom od 7.9.2014 nestýka. Znalecký posudok predložený súdu 15.11.2016
je irelevantný a nezákonný. Voči uvedenému znaleckému posudku podal otec návrh v trestnoprávnom
konaní. Žiada, aby súd svoje doterajšie nezákonné a zdravotný stav dieťaťa hrubo porušujúce konanie
napravil tým, že nariadi podrobenie sa dieťaťa procesu reintegrácie jeho zdravotného stavu do stavu,
kedy sa dieťa posledný krát stretlo s otcom. Súd nevykonal dôkazy, ktoré svedčia o skutočnom,

srdečnom,úprimnomaempatickomvzťahuotcaajehorodinykmaloletémuP.aopačneojehosrdečnom
a úprimnom vzťahu k otcovi. (5)

Matka maloletého na pojednávaní uviedla, že posledné stretnutie otca s dieťaťom prebehlo od 6.9. do
7.9.2014. Malý keď prišiel večer od otca, pýtal sa že či vykaká trávu, vlasy alebo drevo, že mu ocino dal

jesť trávu, že on to ani nechcel, že dostal facku ani nevedel prečo. Skúmal každé jedlo, pľul na zem, stále
cítil niečo divné v ústach a vtedy sa aj v noci pocikal, dokonca tak, že ani neprecitol. Ona tomu neverila,
pýtala sa ho, či sa iba tak nehrali, ale hovoril jej že nie, že to bolo na chate, kde bol s otcom a dedom.
Následne to ona riešila cez psychiatričku v Bratislave v detskej nemocnici. Predtým bola s dieťaťom upsychologičky v Banskej Bystrici, kde robili synovi test rodinných vzťahov. Do spisu toto doložila, tak
isto ako aj výsledky z psychiatrickej hospitalizácie. Následne boli na kontrole 30.10.2014 a teraz majú
ísť po Vianociach. Matka dieťaťa uviedla, že nie je pravdou, že by otca neinformovala o zdravotnom

stave dieťaťa, no on si to opakovane prešetroval u lekárov a následne podával na ňu trestné oznámenia.
Navrhovala otcovi stretnutie za jej prítomnosti s dieťaťom ešte v tom septembri na dve hodiny, na čo jej
on oznámil, že jeho zaujíma len súdne rozhodnutie. V tom decembri slúžilo stretnutie iba na vyhotovenie
fotografií, syn bol z toho vystresovaný a následne nechcel ísť do škôlky. Pre dieťa chodil starý otec a nie
otec dieťaťa, stretnutia sa ale neuskutočnili, malý nechcel vyjsť ani von. (6)

Právny zástupca matky uviedol, že inštitút striedavej osobnej starostlivosti je možné použiť v prípade,
že takáto forma starostlivosti o dieťa je v záujme maloletého dieťaťa pri súčasnom splnení zákonných
podmienok pre takúto formu úpravy starostlivosti. V tomto konaní sa ich strana bude snažiť o
preukázanie stavu, že striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme maloletého P. a mohla by ohroziť
zdravý psychický vývoj dieťaťa. Právny zástupca matky ďalej uviedol, že podávali trestné oznámenie

ohľadne týrania dieťaťa, nakoľko zo záverov lekárskej správy z hospitalizácie je zrejmé, že je tu takéto
podozrenie, preto navrhujú, aby súd s rozhodnutím vo veci počkal do ukončenia trestného stíhania. (7)
Právny zástupca matky v konečnom návrhu uviedol, že v období, kedy maloletý P. chodil k otcovi
sa zhoršoval jeho psychický stav a bol aj hospitalizovaný na psychiatrii v Bratislave, kde mu bola
naordinovaná medikamentózna liečba. Odkedy nedochádzalo k spoločnému stretávaniu P. s otcom,

jeho stav sa zlepšil, čo potvrdila aj psychiatrická správa z rehospitalizácie z januára 2015. Otec si s
maloletým nedokázal vytvoriť vzťah, o dieťa sa zaujíma len úradne, nezaujíma sa ako sa maloletý má,
či niečo nepotrebuje, neposlal mu darček k Vianociam, narodeninám, ani k meninám. Najnovšie podal
návrh na zníženie vyživovacej povinnosti zo súčasných 50 eur na zákonné minimum. Po nečakaných
návštevách otca v škole dosiahol jedine to, že maloletý chodí do školy s obavami a so strachom aby ho

otec nezobral. Keď v sobotu ráno začala pripravovať maloletého matka na styk s otcom, tak dieťa náhle
prepadol strach a úzkosť, odmietal ísť k otcovi, nechce sa s ním stretnúť. Po zákaze styku sa maloletý
postupne začína stabilizovať. Názor maloletého P. je jednoznačný, nechce sa stretávať so svojim otcom
a k rovnakému záveru prišla aj znalkyňa PhDr. M.. V tejto súvislosti dávajú do pozornosti rozhodnutie
tunajšieho druhoinštančného súdu zo dňa 22.5.2015 sp. zn. 5CoP/21/2013, kde v odôvodnení súd

okrem iného uviedol, že záujem dieťaťa v konaní o úpravu styku s rodičom je vždy prvoradý a musí byť
presadzovaný aj v prípade, že by na druhej strene mohlo dôjsť k obmedzeniu rodičovského práva, ako
je tomu aj v danom prípade na strane otca. (8)

Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že s prihliadnutím na aktuálny stav maloletého P.

navrhujú, aby súd zamietol návrh na striedavú osobnú starostlivosť a to z dôvodu nepriaznivého vzťahu
medzi rodičmi dieťaťa a stavu ich komunikácie. Zároveň navrhujú výchovné opatrenie a to podrobenie
sa rodinnej terapii, ktorá by sa vykonávala v Ústave klinickej psychológie FN Nitra. (9)

Znalkyňa PhDr. O. M. na pojednávaní uviedla, že syndróm zavrhnutého rodiča nie je diagnóza a nie

je možné na toto dieťa liečiť. Práve pre nereálne očakávania otca a starého otca dieťaťa vzniká tento
konflikt medzi ňou a nimi, nemohli očakávať, že dieťa po neúspešnom styku s nimi, ktorý pretrváva a
v tom čase pretrvával už vyše roka, že by to bolo možné v priebehu znaleckého vyšetrenia nejakým
spôsobom napraviť, teda, že by bolo možné dosiahnuť v priebehu znaleckého vyšetrenia spontánnu
interakciu otca a jeho rodiny s dieťaťom. Účastníci videli ako sa dieťa správalo a nebolo možné podľa

požiadaviek otca a jeho rodiny konfrontáciu dieťaťa alebo konfrontovať dieťa s otázkami, ktoré jej
dodali.Otom,žesyndrómzavrhnutéhorodičabolprehodnotenýdetskýmipsychiatramiakompetentnými
inštitúciami v roku 2015 nie je diagnóza, nie je oficiálnym medicínskym syndrómom a nie je zaradený
v medzinárodnej klasifikácii chorôb informovala otca a jeho rodinu. Teda nie je možné očakávať, že
by hospitalizácia dieťaťa, alebo umiestnenie v reedukačnom ústave spôsobila zmenu, dieťa nie je

naprogramované a nie je možné ho odprogramovať. Toto je vec interakcie oboch rodičov, kvalita ich
doterajšej interakcie dieťa zaťažuje a preto bolo navrhnuté také opatrenie, aké bolo a to až do čias,
kým sa komunikácia rodičov v tomto smere nezlepší. Maloletý P. nie je psychicky zdravé dieťa a túto
skutočnosť treba zohľadniť. (10)

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, rodný list dieťaťa,
dohodu rodičov, vyjadrenie k odvolaniu otca voči kol. opatrovníkovi, stanovisko, korešpondenciu P.. F.
U. s matkou, vyjadrenie otca zo dňa 12.3.2012, lekárske správy, fotografie, uznesenie čl. 44, správu zo
šetrenia pomerov u matky zo dňa 3.7.2012, fotografie doložené dňa 30.8.2012, písomnosť označenáako Doloženie dôkazov zo dňa 11.9.2012, fotografie, obsah obálky čl. 74, správu zo šetrenia pomerov zo
dňa 28.9.2012, návrh otca zo dňa 9.10.2012, uznesenie o spojení veci, rodný list maloletej M., lekárske
správy, uznesenie o ustanovení znalca, námietku zo dňa 28.5.2013, vyjadrenia znalca pred vykonaním

znaleckého dokazovania, znalecký posudok čl. 166 a nasledovné, stanovisko k záveru znaleckého
posudku, oznámenie údajov, návrh na mimosúdne vysporiadanie, nesúhlas zo dňa 29.12.2013, správu
z MŠ zo dňa 10.1.2014, správy Mgr. Y. Q., správu zo šetrenia zo dňa 15.1.2014, správu z neštátnej
logopedickej ambulancie, správu od MUDr. O., výzvu adresovanú Mgr. Q., oznámenie, stanovisko
otca k vyjadreniu MŠ, správu od PhDr. P. F., uznesenie čl. 320, sťažnosť voči uzneseniu čl. 334,

trestné oznámenie zo dňa 24.6.2014, sťažnosť čl. 340, fotografie doložené dňa 7.10.2014, návrh na
mimosúdne vysporiadania zo dňa 14.12.2013, vyjadrenie okresnému prokurátorovi, úradný záznam,
výpisy zoznamov poškodených a páchateľov OR PZ v Nitre, znalecký posudok čl. 398, prepisy
videozáznamu a zvukového záznamu, dôkazy z prílohovej obálky čl. 419, trestné oznámenie, doloženie
listinných dôkazov, návrh na stanovenie svedka, doloženie dokladov, záznam o podaní vysvetlenia na
polícii, články z médií, dodatok k návrhu na trestné oznámenia, článok o syndróme zavrhnutého rodiča,

fotografie z kontaktu, lekárske záznamy DFN, správu z psychologického vyšetrenia dieťaťa, fotografie
predloženématkou,vyjadrenieDFNkžiadosti,lekárskuprepúšťaciusprávuzrehospitalizácie,listpísaný
otcom MUDr. Y. O., opakovanú výzvu, úradné záznamy úradu práce, výzvu matky otcovi, reakciu otca,
otázky, ktoré má súd položiť znalcovi, otázky na znalca, námietku voči nariadeniu ďalšieho znaleckého
dokazovania, sťažnosť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, uznesenie o ustanovení

znalca, námietku voči ustanovenému znalcovi, oznámenie znalca, novinový článok, oznámenie matky
čl. 566, uznesenie o ustanovení znalca, námietku čl. 579, žiadosť o zrušenie znalca, oznámenie na
Okresnú prokuratúru, stanovisko k videozáznamu zo dňa 4.4.2015, uznesenie o zastavení trestného
stíhania, uznesenia o odmietnutí trestného stíhania, znalecký posudok, z neho závery, námietku čl.
623, 625, komunikáciu so znalkyňou, odpoveď na výzvu, odvolanie čl. 674, vyjadrenia adresované

znalkyni, ministerke spravodlivosti a sudkyni, rozhodnutie KS čl. 690, doplnenie odvolania matky, z
prílohovejobálkyCD,sťažnosťvočivyrozumeniu,doplnenievyjadrenia,uznesenieoporiadkovejpokute,
vyjadrenie k pokute, sťažnosť, znalecký posudok Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii
spol. s r.o., odpoveď na výzvu z 2.12.2016, vyjadrenie k znaleckému posudku, breviár súdnych výrokov
doložený otcom, vyjadrenie starej matky dieťaťa P. U. označené ako: Styk starých rodičov s dieťaťom

a striedavá starostlivosť, podnet na trestné stíhanie, uznesenie o vylúčení návrhu matky na zvýšenie
výživného na samostatné konanie, vyjadrenie znalkyne, správu zo ZŠ, správu zo šetrenia pomerov u
matky, pripojené spisy OS Nitra sp. zn. 11P/263/2013 z neho rozhodnutie na č.l. 22 a nasl., návrh matky
na nariadenie NO č.l. 145, 13P/388/2015 z neho č.l. 46, 11P/40/2015 z neho č.l. 13, č.l. 27, 24P/84/2015
č.l. 8, č.l. 26, 11P/384/2016, 13Em/2/2015 v ňom pripojený 11P/56/2015 č.l. 109, fotografie č.l. 122, č.l.

150, 35P/245/2012, 13P/466/2014 rozsudok č.l. 7 a 24, 24P/438/2014 na č.l. 15 rozhodnutie, č.l. 48,
13P/364/2014 č.l. 36 , č.l. 60, 7C/213/2009 rozsudok na č.l. 106, č.l. 138, č.l. 197 znalecký posudok, č.l.
244, 24P/350/2009 č.l. 21 a č.l. 61 a zistil tento skutkový stav: (11)
Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 24P/350/2009 súd zistil, že súd uznesením zo dňa
10.11.2009 č.k. 24P/350/2009-29 začal konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému

P., ktorá úprava sa vzťahuje na čas do rozvodu manželstva rodičov dieťaťa. Súd vo veci rozhodol
rozsudkom zo dňa 14. júna 2011 č.k. 24P/350/2009-61 tak, že upravil styk otca s maloletým P. a vo
zvyšnej časti konanie zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.06.2011. (12)
Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 7C/213/2009 súd zistil, že bolo vedené konanie o
návrhu navrhovateľky O. U. zo dňa 16. 10. 2009 na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských

práv a povinností k maloletému P.. Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 23. marca 2010 č.k.
7C/213/2009-106 manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozviedol a v tejto časti rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 14.06.2010. Maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal
prispievať na výživu dieťaťa sumou 50 eur mesačne. V dôsledku podaného odvolania bol rozsudok v
časti určenia výživného a úpravy styku otca s maloletým dieťaťom zrušený a v tejto časti bola vec vrátená

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Následne súd prvého stupňa uznesením zo dňa 13.09.2011 č.k.
7C/213/2009-244 konanie o úpravu styku otca s maloletým P. zastavil z dôvodu uzavretia mimosúdnej
dohody rodičov. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.10.2011. (13)
Styk otca s maloletým P. sa realizoval na základe dohody rodičov v intenciách úpravy styku na čas do
rozvodu manželstva, resp. rodičovskej dohody. Rodičia maloletého dieťaťa nadobudli dojem, že styk je

upravený rozhodnutím súdu. V prípade jeho nerealizácie otec podával návrhy na výkon rozhodnutia.
Vykonávacie konanie sa v minulosti viedlo pod sp. zn. 11Em/3/2010 a následne bolo zastavené
uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 11Em/3/2010-271 zo dňa 16.10.2014 a potvrdené uznesenímKrajského súdu v Nitre č.k. 7CoE/8/2015-307 zo dňa 27.2.2015 z dôvodu, že neexistuje vykonateľné
rozhodnutie súdu na úpravu styku otca s maloletým dieťaťom. (14)
Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 13P/364/2014 súd zistil, že dňa 19.09.2014 bol súdu

prvého stupňa doručený návrh matky maloletého dieťaťa O. U. na nariadenie predbežného opatrenia,
ktorým sa domáhala úpravy styku otca Mgr. F. U. s maloletým dieťaťom P. U. a to až do rozhodnutia
súdu vo veci samej. Písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 23.10.2014 matka zmenila
návrhnavydaniepredbežnéhoopatreniaažiadalavydaťpredbežnéopatrenie,ktorýmsúdzakážeotcovi
styk s maloletým dieťaťom a to až do rozhodnutia vo veci samej. Uznesením zo dňa 27.10.2014 č.k.

13P/364/2014 - 36 súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým dočasne upravil styk otca s
maloletým P. tak, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletým v párnom týždni v kalendárnom roku v
sobotuvčaseod12.00hoddo14.00hod.zaprítomnostimatkystým,žepredbežnéopatreniebudeplatiť
až do rozhodnutia vo veci vednej na Okresnom súde Nitra sp. zn. 11P/446/2011. Na odvolanie matky
Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 11.12.2014 č.k. 8CoP/61/2014-60 napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa zmenil a návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Toto rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť dňa 19.12.2014. (15)
Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 13P/466/2014 súd zistil, že dňa 22.12.2014 podal
otec maloletého dieťaťa návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal upraviť styk otca
s maloletým P. s prespaním zo soboty na nedeľu, pričom maloletého v nepárnom týždni v piatok o
10.00 hod. a v párnom týždni v sobotu o 10.00 hod. prevezmú starí rodičia P. U., resp. Q. U., ktorí P.

v piatok večer o 18.00 hod. a v nedeľu o 19.00 hod. matke späť odovzdajú. Taktiež žiadal upraviť styk
s dieťaťom počas vianočných sviatkov, zimnej dovolenky alternatívne počas Silvestra a Nového roka
od utorka 30.12.2014 od 10.00 hod. do utorka 6.1.2016 do 19.00 hod. Okresný súd Nitra uznesením
č.k. 13P/466/2014-7 zo dňa 19.1.2015 návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Proti
predmetnému rozhodnutiu sa otec odvolal, Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 25CoP/11/2015-24 zo

dňa 11.3.2015 upravil styk otca tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým P. každú párnu sobotu
v mesiaci od 10.00 hod. do 18.00 hodiny. Maloleté dieťa si otec prevezme pred bydliskom matky a
pred bydliskom matky ho po ukončení stretnutia matke odovzdá. Odvolací súd uložil matke povinnosť
pripraviť maloletého P. na stretnutie s otcom a maloleté dieťa otcovi pred svojim domom každú párnu
sobotu v mesiaci o 10.00 hod. odovzdať a v tú istú sobotu o 18.00 hod. maloletého P. od otca prevziať

a to až do rozhodnutia súdu prvého stupňa vo veci úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, vedenej na
Okresnom súde Nitra pod spisovou značkou 11P/56/2015. (16)
Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 11P/56/2015 súd zistil, že uznesením o nariadení
neodkladného opatrenia čl. 109 zo dňa 4.1.2017 súd dočasne nariadil otcovi maloletého P. U. zdržať sa
práva výkonu styku s maloletým dieťaťom tak, ako mu bol tento upravený uznesením Krajského súdu v

Nitre č.k. 25CoP/11/2015-24 zo dňa 11.3.2015 a to až do rozhodnutia vo veci samej. Voči rozhodnutiu
súdu sa odvolal otec maloletého dieťaťa, Krajský súd v Nitre rozhodnutím č.k. 5CoP/3/2017-150 zo dňa
31.1.2017 rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil. V tomto konaní bude súd následne rozhodovať o
úprave resp. zákaze styku otca s maloletým dieťaťom. (17)
Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 13Em/2/2015 súd zistil, že otec podal dňa

8.4.2015 návrh na výkon rozhodnutia na základe predbežného opatrenia Krajského súdu v Nitre č.k.
25CoP/11/2015-24 zo dňa 11.3.2015. Z obsahu uvedeného spisu je zrejmé, že otec maloletého dieťaťa
sa domáha stretnutí s maloletým, ktoré sa napriek prebiehajúcemu výkonu rozhodnutia nerealizujú a
to od 7.9.2014. S maloletým bol uskutočnený v rámci uvedeného vykonávacieho konania opakovane
pohovor prostredníctvom príslušného Úradu práce, soc. vecí a rodiny, pričom z vyjadrení dieťaťa je

zrejmé, že toto prezentovalo obavu zo stretnutia s otcom a boli zrejmé jeho negatívne pocity a obava z
akéhokoľvek kontaktu s otcom a jeho rodinou. (18)
Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 13P/388/2015 súd zistil, že rozsudkom zo dňa
24.6.2016 bola matke maloletého dieťaťa uložená povinnosť informovať otca dieťaťa o všetkých
podstatných veciach týkajúcich sa výchovy maloletého a to najmä o jeho zdravotnom stave, školskej

dochádzke a prospechu, mimoškolských aktivitách, o dlhodobejšom pobyte maloletého mimo miesta
jeho obvyklého bydliska, o osobitných potrebách maloletého a to písomne alebo elektronickou formou
vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca. (19)

Súd v prejednávanej veci nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil za znalca Mgr. C. A., odbor

psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých. Zo záverov uvedeného
znaleckého posudku vypracovaného dňa 17.8.2013 vyplýva, že vzťah dieťaťa k otcovi je na dobrej,
prirodzenej úrovni. Otca v zásade rešpektuje ako autoritu. U maloletého je zrejmá narastajúca inklinácia
k otcovi a veciam, ktoré s otcom zažíva, nakoľko s postupujúcim vekom dieťaťa a zvlášť s nástupompredškolského veku u chlapca narastá potreba identifikovať sa s mužským vzorom. Vzťah maloletého
P. k matke je výrazne emočne a citovo sýtený, vzťah je na veľmi dobrej úrovni, dieťaťu poskytuje
plnú istotu a pocit bezpečia a pocit plnej prináležitosti, čo je nevyhnutným predpokladom pre zdravý

vývin dieťaťa. V doterajšom období je matka najvýznamnejšou osobou v jeho živote, preto prevažuje
inklinácia k matke. Vzťah otca k maloletému P. sa vytváral až v poslednom období, je vytvorený na
podkladecitovejaemočnejväzby,vzťahsajavíakodobrý.Vzťahmatkykmaloletémujevýraznecitovoa
emočne sýtený, vytvorený intenzívnym prežívaním spoločných chvíľ s dieťaťom od jeho narodenia. Otec
v rámci výchovného pôsobenia voči synovi preferuje najmä oblasť pohybových, športových, manuálnych

a technických zručností a snaží sa o ich rozvoj u dieťaťa. Niektoré faktory osobnosti otca sa uplatňujú
aj v spôsobe výchovy syna a v jej uplatňovaní voči nemu. Matka sa venuje rozvoju emočných, citových,
sociálnych a rozumových potrieb dieťaťa, podporuje rozvoj jeho zručností, pasívnejší postoj je v smere
rozvoja pohybových a športových zručností. U obidvoch rodičov sú relatívne primerané predpoklady pre
výchovu dieťaťa a jeho zdravý rozvoj. Z hľadiska doterajších skúseností sú lepšie vytvorené podmienky
u matky, pretože na strane otca by išlo o novú situáciu dlhodobejšieho styku v rámci novej otcovej

rodiny. Ovplyvňovanie dieťaťa zo strany rodičov sa nedá vylúčiť, aj keď priame dôkazy o aktívnom
ovplyvňovaní znalec nezistil. Obaja rodičia majú predpoklady aby mohla byť realizovaná striedavá
osobná starostlivosť. Spôsobilosť otca vykonávať starostlivosť o dieťa v širšom rozsahu ukáže až prax.
U detí v predškolskom veku nastáva rýchli rozvoj nových daností, preto aj otázka striedavej starostlivosti
je hodnotená z hľadiska takéhoto vekového posunu u dieťaťa. V tomto čase a stave vecí považuje znalec

za primerané zaoberať sa úvahou o striedavej starostlivosti. Určité disharmonické prvky sa u dieťaťa
prejavujú v súvislosti s náročnejším emočných zvládaním situácie konfliktu rodičov a usporiadania
kontaktu dieťaťa s otcom a matkou. Dieťa citlivo vníma celé dianie a reaguje naň svojim emočným
rozpoložením, výrazne emočne a citovo vníma prípadne konflikty rodičov. Aktuálne nie sú prítomné
známky svedčiace pre odmietanie otca zo strany dieťaťa, dieťa z otca strach nemá, nemá však ešte

naplno vytvorený pocit istoty a bezpečnosti u otca, otca vníma častejšie ako zdroj konfliktov pre jeho
povahové ladenie. Vzhľadom k súčasnému stavu veci a zrelosti dieťaťa v jeho vývinovom období by
bolo vhodné rozšíriť styk dieťaťa s otcom, ako vhodné sa javí uvažovať o striedavej starostlivosti rodičov,
minimálne však o styku dieťaťa s otcom v podobe predĺžených víkendov (štvrtok - nedeľa každý druhý
víkend). V prípade striedavej starostlivosti by bolo vhodné, aby sa dieťa zdržiavalo v prirodzenom

prostredí otcovej rodiny, teda v mieste jeho obvyklého bývania a kontakt so starými rodičmi by bol
realizovaný formou návštev tak, ako je to bežné za obvyklých podmienok rodiny. Vzhľadom k veku
dieťaťa a jeho naviazanosti na matku sa javí ako vhodný interval striedanie dieťaťa jeden týždeň. V
prípade striedavej starostlivosti o dieťa bude dôležité sledovať, či táto má pozitívny vplyv na rozvoj
a pohodu dieťaťa, či nespôsobuje okolnosti, ktoré sú pre dieťa skôr škodlivé. Zo strany rodičov bude

dôležitéanevyhnutnézdržaťsaneprimeranýchvzájomnýchkonfliktovaleajneprimeranýchkomentárov,
či hodnotení druhého rodiča v prítomnosti dieťaťa a v komunikácii s ním. Rovnako je dôležité na strane
rodičov vecne a bez zbytočných negatívnych emócií komunikovať o potrebách a záležitostiach dieťaťa,
odčleniť túto komunikáciu od vlastnej averzie vyplývajúcej z ich zlého vzťahu. S tým súvisí striktná
podmienka nepoužívať záležitosti dieťaťa na riešenie a súboj medzi sebou, nepoužívať inštitút trestných

oznámení, ale pri ťažkostiach v riešení situácií, či sporných vecí odporúča znalec použiť asistenciu
tretej osoby, či už blízkej osoby, ktorej obidvaja dôverujú alebo asistenciu odborníka - psychológa, či
mediátora. V každom prípade odporúča uložiť výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti navštevovať
psychológa za účelom usporiadania a zlepšenia komunikácie vo veciach maloletého dieťaťa. Tento
psychológ by zároveň mohol aspoň z časti posúdiť, či prípadne určená striedavá starostlivosť je pre

dieťa prospešná a rodičia sú schopní mu ju poskytovať. (20)

Vzhľadom k uplynutiu dlhšieho časového obdobia od prvého znaleckého posudku a tiež s poukazom na
zmenu v správaní maloletého dieťaťa, jeho absolútne odmietanie kontaktu s otcom a starými rodičmi zo
strany otca , taktiež s prihliadnutím na podozrenie na novú diagnózu - Aspergerov syndróm u maloletého

P. súd považoval za potrebné nariadiť ďalšie znalecké dokazovanie, ktoré sa vysporiada s uvedenými
novo objavenými skutočnosťami. Súd uznesením č.k. 11P/446/2011-572 zo dňa 5.5.2015 nariadil vo
veci ďalšie znalecké dokazovanie a za znalca ustanovil Ústav pre znaleckú činnosť v Psychológii a
Psychiatrii spol. s r.o., znalca v odbore psychológia, zdravotníctvo a farmácia. (21)

Zo záverov znaleckého posudku vyššie uvedeného znalca zo dňa 6.11.2016 vyplýva, že matka dieťaťa
má intelektové schopnosti v pásme lepšieho priemeru, až nadpriemeru, v spôsobe postihovania
reality prevažuje intenzívny afektívny prístup k situáciám, čo je na úkor prehľadu, nadhľadu. Emotivita
je kultivovaná, regulovaná, disponuje dobrým sebaovládaním, je dôsledná, má dobré organizačnéschopnosti, je praktická. Jej správanie môže byť determinované frustrujúcimi okolnosťami, v dôsledku
čoho sa môže vytvoriť vnútorné napätie. V interpersonálnom správaní môže reagovať senzitívne, pod
vplyvom obáv, zábran, subjektivisticky, neberúc do úvahy dostatočne okolnosti, je však dostatočne

schopná kompenzovať. Vo vzťahu k dieťaťu je empatická, vie sa vžiť do jeho vnútorného sveta, snaží sa
dieťa pochopiť aj s jeho špecifikami, zvláštnosťami, snaží sa mu porozumieť. Maloletému P. poskytuje
stabilnú, bezpečnú väzbu, bezpečné citové zázemie. (22)
Intelektové schopnosti otca dosahujú podľa znaleckého posudku aspoň priemernú úroveň, možná je
aj vyššia intelektová kapacita. Vzhľadom na permanentné spochybňovanie štandardov znaleckého

vyšetrenia zo strany otca znalkyňa nenaliehala na kvantifikáciu intelektu, koncentrovala sa skôr na
vyšetrenie osobnosti. (23)
Myslenie u otca je so vzťahovačným, paranoidným nastavením, uvoľnené, bez prísnych hraníc. V
spôsobe percipovania reality prevažuje intenzívny afektívny vzťah k situáciám na úkor prehľadu,
nadhľadu. Emotivita je nevyvážená, menej racionálne regulovaná, možno predpokladať výbušnosť,
robenie scén. Citové väzby sú menej emočne sýtené, menej hlbšie, v popredí je skôr egocentrizmus

ako empatia. Na správaní sa vo významnej miere podieľajú city a nálady. V sociálnom správaní je
vyznačená tendencia demonštrovať nekompromisnosť, jednoznačné riešenia. Projikovala sa i pasivita,
sklon hľadať oporu v niekom silnejšom, tendencia zakrývať sa, ukázať zo seba čo najmenej. Vzťah k
realite je oslabený, čo má za následok nereálne, nekonštruktívne riešenia životných situácií. Uvedená
charakteristika neznamená rodičovskú nespôsobilosť, je však predpokladom konfliktných vzťahov. (24)

V prípade maloletého P. môže byť takto štrukturovaná osobnosť otca pre dieťa problematická, vzhľadom
na zvýšenú vnímavosť a citlivosť dieťaťa, ktoré netoleruje napríklad hlasný prejav, krik, potrebuje meniť
činnosti, situačne sa v rámci ADHD správa nevypočítateľne. Problematicky môže pôsobiť zle dávkovaná
(možno dobre mienená) kritika, humorná poznámka, upozornenie a podobne. (25)
Citový vzťah matka - dieťa je intenzívny, dieťa sa intenzívne primkýna k matke, táto má tendenciu

dieťa chrániť pred stresovými situáciami, má tendenciu konať tak, aby bolo správanie dieťaťa čo najviac
adaptívne. Matka je najdôležitejšia osoba pre dieťa z hľadiska citovej väzby. Otec prejavuje záujem o
syna,vpopredíjevšakjehoegocentrickézameranie,trvánarealizáciivlastnéhoscenára.Zjehopohľadu
by striedavá osobná starostlivosť pomohla redukovať konfliktný vzťah medzi ním a matkou, neberie však
do úvahy špecifiká dieťaťa, má tendenciu bagatelizovať závery doterajších lekárskych vyšetrení dieťaťa.

(26)
Maloletý P. má k otcovi odmietavý vzťah, nechce sa s ním stretávať. Dieťa si uvedomuje konfliktný vzťah
rodičov a neochotne sa s ním konfrontuje, predstavuje pre jeho záťaž, vyčerpáva ho. Bezpečie nachádza
u matky, primkýna sa k nej. Paradoxné je, že čím intenzívnejší tlak bude otec a jeho rodina na matku
vyvíjať, tým viac sa bude dieťa k matke primkýnať. Maloletý si nepamätá spolužitie rodičov v jednej

domácnosti, jadrovú rodinu netvorí pre neho matka a otec, ale matka a matkin partner. Vzájomný vzťah
rodičov sa za bežných okolností nepremieta do života dieťaťa, negatívne sa premieta len vtedy, keď cíti,
že matka je pod tlakom, nakoľko on odmieta styk s otcom. (27)
Znalecké vyšetrenie nepreukázalo, že by bol maloletý doslova ovplyvňovaný jedným rodičom v
neprospech druhého rodiča, prípadne inými osobami a že by toto ovplyvňovanie bolo jediným faktorom

v príčinnej súvislosti s jeho odmietavým správaním voči otcovi a jeho rodine. Dieťa je ale ovplyvňované
konfliktnou atmosférou medzi rodičmi, cíti jej tlak. Maloleté dieťa je silne viazané na svoje domáce
prostredie a máva často problém opúšťať ho, odchádzať na nové miesta. Maloletý je v úzkom kontakte
s matkinými rodičmi, ku ktorým má pozitívny citový vzťah. K starým rodičom U., ktorí sú súčasťou jeho
života má aktuálne odmietavý vzťah. Starí rodičia U. sa o dieťa zaujímajú, je pre nich dôležité, ale konajú

s preferenciou vlastných predstáv, čo nemusí byť vždy v záujme dieťaťa. Maloleté dieťa reálne prežíva
strach z otca a zo starých rodičov z jeho strany. Problémom je to, že dieťa v rámci svojej špecifickej
detskej osobnosti podáva o príčinách strachu až bizarné informácie. Pri objasňovaní príčin tohto strachu
môže znalec vychádzať z osobnosti otca, z jeho deficitnej empatie, egocentrického nastavenia, čo mohlo
a môže spôsobovať problémy v interakcii s dieťaťom, ktorému bola diagnostikovaná ADHD a možné

prvkyAspergerovhosyndrómu.Otecajehorodinasadomnievajú,žematkaúčelovopsychiatrizujedieťa,
čo môže byť tiež príčina toho, že nie sú v každodennej realite dieťaťa dostatočne orientovaní, nie sú
súčinní s matkou a niektoré okolnosti môžu podceňovať. Otec a starý otec dieťaťa sú situačne hlasný,
dráždiví, pričom dieťa si zapcháva uši pred silnými zvukmi, pred hlasnou hudbou. To sú len niektoré
možnosti, o ktorých znalkyňa uvažuje, pričom to neznamená, že by dieťa nemohlo u otca a jeho rodiny

prežiť aj príjemné chvíle. Z dôvodu rozdielnych pohľadov rodičov maloletého dieťaťa na vnímanie potrieb
maloletého a s poukazom na závery znaleckého vyšetrenia PhDr. E. možno podľa znalkyne zvažovať,
že vývoj vzťahu dieťaťa k otcovi a jeho rodine ovplyvnil súhrn viacerých okolností, kumulácia dieťaťom
nedostatočne spracovaných zážitkov, ktoré mohli byť pre dospelých emočne neutrálne, pre dieťa všakboli zaťažujúce, následne vyhrotené a navodzujúce atmosféru ohrozenia. V neposlednom rade zohráva
rolu výrazne konfliktný vzťah medzi rodičmi, ktorý navodzuje u dieťaťa narušenie bezpečnej väzby,
neistotu, pocit ohrozenia, stratu bezpečia, čoho logickým dôsledkom je primknutie k jednému rodičovi,

v tomto prípade k matke. Maloletý P. nemá taký adaptačný potenciál, aby bol schopný takúto záťaž bez
následkov uniesť. Dieťa aktuálne odmieta otca, pričom príčina tohto odmietania nie je celkom jasná a
jednoznačná. Povahové vlastnosti otca môžu nevhodne vplývať na výchovu a zdravý fyzický a psychický
vývoj maloletého dieťaťa. (28)
Matka má tendenciu dieťa chrániť, sama nie je presvedčená o tom, že by dieťa bolo u otca v pokojnom,

bezpečnom a emočne sýtenom prostredí. Tieto skutočnosti ovplyvňujú prípravu dieťaťa na styk. Keď
dieťa styk odmieta, matka to rešpektuje, nie je naliehavá, nechce stratiť synovu dôveru. Správanie
dieťaťa je autentické, dieťa sa správa v kontexte negatívnych zážitkov, ktoré reálne prežilo a prípadne
subjektivisticky ďalej rozvinulo, pozadie ktorých však nebolo možné presne pomenovať, popísať. Nejde
o naprogramované, naučené správanie dieťaťa, ktoré by bolo dôsledkom manipulatívnych aktivít matky.
Otec nie je programovo zavrhovaný a neboli zistené také okolnosti, ktoré by odôvodňovali jeho

identifikovanie sa s rolou zavrhnutého rodiča. Maloleté dieťa nie je pripravené k striedavej osobnej
starostlivosti. Táto forma starostlivosti by vzhľadom k súčasnému prežívaniu dieťaťa, vzhľadom k jeho
súčasnému psychickému stavu nebola vhodná. Maloletý P. potrebuje aktuálne stabilné, vyvážené,
emočne sýtené prostredie bez podnetov, ktoré by ho psychicky zaťažovali, preto by bolo vhodné styk
s otcom a starými rodičmi U. nerealizovať aspoň do obdobia, kým sa porozvodová komunikácia medzi

oboma rodičmi upraví. V záujme dieťaťa by mali rodičia podstúpiť psychologickú intervenciu nie formou
mediácie, skôr formou poradenstva. (29)

ZoznaleckéhoposudkuPhDr.X.X.,ktorývykonalanažiadosťPoradenskéhocentraScholaLudus,s.r.o.
(ktoré matka navštívila) je zrejmé, že osobnosť matky tejto umožňuje zabezpečovať riadnu starostlivosť

o maloleté dieťa, má primeranú kapacitu poskytnúť svojmu dieťaťu emočné zázemie, byť vnímavá k
jeho požiadavkám, saturovať jeho potreby a vytvoriť prostredie naplnené bezpečím a istotou. U matky
boli uvedeným znaleckým dokazovaním zistené prítomné známky syndrómu týranej osoby, prejavujúce
sa úzkostne - depresívnou symptomatikou relatívneho charakteru. (30)

Zo správy OR PZ v Nitre zo dňa 7.11.2014 súd zistil, že rodičia maloletého dieťaťa figurujú vo veľkom
množstve trestných oznámení buď ako poškodení alebo ako páchatelia. Jedná sa o trestné konania,
v ktorých si rodičia podávali navzájom na seba trestné oznámenia práve v súvislosti s maloletým P.
(neumožnenie styku s dieťaťom, týranie dieťaťa a podobne). Predmetné veci boli ukončené odmietnutím
alebo zastavením trestného stíhania. (31)

V rámci trestného konania vo veci zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.
1 písmeno a), b) Trestného zákona, ktoré oznámenie podávala matka maloletého dieťaťa (č. spisu
ORP-1495/1-VYS-NR-2014), bolo nariadené znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku PhDr. G.
E. zo dňa 19.1.2015, znalca z odboru psychológie, konkrétne z jeho záverov okrem iného vyplýva, že

u maloletého sú jeho prejavy vysoko suspektné (v podozrení) ovplyvnené možným ADHD syndrómom,
ktorý sa okrem iného prejavuje zvýšenou citlivosťou, ale aj zhoršenou koncentráciou pozornosti,
nestálosťou, tendenciou k impulzívnejším reakciám a podobne. Sú u neho badateľné známky, ktoré
poukazujú na to, že aktuálne prežíva svoj vzťah k otcovi vnútorne konfliktne, resp. negatívne, pričom
presnejšie pozadie tohto sa popísať nedá. Znalec aktuálne u maloletého nezistil zjavné známky

syndrómu CAN (syndróm zanedbaného, zneužívaného, týraného dieťaťa). Ak by sa situácia ukľudnila,
t.j. vyriešil alebo sa aspoň do istej miery utlmil konflikt medzi rodičmi, nemuseli by aktuálne "hektické"
okolnosti zanechať na ďalšom vývine maloletého trvalé následky. Kým sa ale neudeje vyriešenie
zmiernenia nepriateľského postoja oboch rodičov a to v prítomnosti odborníka na danú problematiku,
nemal by byť maloletý vystavovaný nutnosti s otcom sa stretávať. Predpokladom k tomu však je, aby bol

za danej situácie každý z rodičov schopný v prvom rade kritickejšieho pohľadu na svoju osobu a nehľadal
chyby výlučne v druhom, pretože takýto postoj len vyostruje existujúcu situáciu, ktorá dieťaťu vyložene
škodí. Ak je (vo všeobecnosti) jeden z rodičov (alebo aj obaja) presvedčený o vlastnej dokonalosti a v
dôsledkutohohľadáchybyvýlučnevdruhomrodičovi,musítotovdieťatipostupnenevyhnutnevyvolávať
negatívne emócie, ktoré ho nakoniec budú vo vývoji poškodzovať. Neschopnosť vidieť vlastné chyby

patrí k faktorom, ktoré limitujú, resp. zhoršujú výchovné predpoklady každého človeka. (32)

Maloletý bol v sprievode matky vyšetrený na psychiatrickom oddelení vo FNsP FDR Banská Bystrica
formou psychodiagnostického vyšetrenia, z ktorého záverov vyplýva, že vzťah dieťaťa k matke sa javíako vysoko pozitívny, sýtený pozornosťou, láskou, starostlivosťou a pozitívnym správaním zo strany
matky. Vzťah k otcovi zas predpokladajú ako negatívny, vychádzajúci z otcovho postoja a negatívneho
správania k dieťaťu. (33)

Z lekárskej prepúšťacej správy Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava, kde bol maloletý
hospitalizovaný od 6.10.2014 do 9.10.2014 na Klinike detskej psychiatrie vyplýva, že u dieťaťa boli
stanovené diagnózy - iná detská porucha emotivity, iné problémy súvisiace so skupinou primárnej
starostlivosti, podozrenie na CAN a enurezis noctura v anamnéze. Zároveň bola odporučená

rehospitalizácia dieťaťa o 6 mesiacov. Následne bol maloletý hospitalizovaný v uvedenom zariadení od
19.1.2015 do 22.1.2015. V rámci stanovených diagnóz neprišlo k zmene okrem diagnózy podozrenie na
CAN, ktoré už bolo v anamnéze. Rodičom dieťaťa bola zároveň v tejto prepúšťacej správe odporučená
filiálna terapia, redukovanie vystavovania dieťaťa záťažovým situáciám, nakoľko konfliktné vzťahy
rodičov pôsobia na dieťa neurotizujúco. (34)

Zo správy Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava, Prvá psychiatrická ambulancia zo dňa
11.2.2016 vyplýva, že u maloletého bola stanovená diagnóza Atypický autizmus, črty Aspergerovho
syndrómu?,susp.ADHD,detskáporuchaemotivitybližšieneurčená,inéproblémysúvisiacesoskupinou
primárnej starostlivosti, podozrenie z týrania dieťaťa. (35)

Maloletý je aj naďalej v osobnej starostlivosti svojej matky, v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne
nedostatky. Starostlivosť o maloletého zo strany matky je zabezpečovaná riadne. V súčasnej dobe
navštevuje 2. Ročník Základnej školy F. 1, N. P.. Podľa správy z uvedenej školy zo dňa 30.1.2017
správanie dieťaťa je v súlade so školským poriadkom, v skupine spolužiakov sa správa primerane,
má kamarátov, zapája sa do hier, je aj ich iniciátorom. Do školy ho vodí matka, prípadne stará matka.

Maloletý je vždy pekne upravený, máva výdatnú desiatu a stravuje sa aj v školskej jedálni. Popoludní
navštevuje školský klub. Na vyučovanie chodí pripravený, dosahuje výborné výsledky. Za prvý polrok
školského roka 2016/2017 dosiahol hodnotenie "prospel s vyznamenaním". Z vyučovanie vymeškal 41
hodín, všetky boli ospravedlnené. Matka sa pravidelne zaujíma o prospech a správanie syna. Otec sa
naposledy stretol s maloletým P. 7.9.2014, kedy bol maloletý v jeho domácnosti a následne 3.12.2014,

kedy bol otec spolu so starým otcom maloletého navštíviť v materskej škole. Otec maloletého dieťaťa
býva so svojou partnerkou a ich dvomi maloletými deťmi maloletou M. U., nar. XX.X.XXXX a maloletou
S. U., nar. XX.X.XXXX na adrese svojho prechodného pobytu Q., sídl. D. XXXX/XX. V čase, keď sa s
maloletým stretával, trávili spoločný čas aj u rodičov otca v ich domácnosti, prípadne spoločne mimo
miesta bydliska. Maloletému sa venovali, vyvíjali s ním rôzne aktivity a to hlavne aktivity zamerané na

šport a fyzickú kondíciu (lyžovanie, korčuľovanie, pobyt v prírode). (36)

Podľa § 26 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. /ďalej len Zákon o rodine/, ak sa zmenia pomery, súd môže
aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone

rodičovských práv a povinností.(37)

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a
ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby

dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí
skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.(38)

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.(39)

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh otca na striedavú osobnú
starostlivosť nebol podaný dôvodne a preto je potrebné jeho návrh ako nedôvodný zamietnuť. Z vyššievykonaného dokazovania vyplýva, že obaja rodičia majú síce osobnostné predpoklady na vykonávanie
striedavej osobnej starostlivosti, avšak táto sa pre ich neschopnosť kooperovať v prospech dieťaťa pre
pretrvávajúce zameranie sa na vzájomné konflikty, javí v súčasnosti ako nevhodná. Striedavá osobná

starostlivosť kladie na rodičov vysoké ľudské a osobnostné požiadavky. Ak ju však rodičia dokážu
kultivovane zvládnuť, potom výrazne prevyšuje predpoklad, že láskyplný a produktívny vzťah dieťaťa k
obom rodičom zostane zachovaný. Riadna výchova dieťaťa je nielen právom ale aj povinnosťou rodičov.
Striedavá starostlivosť však nie je vhodným riešením v prípade, ak rodičia pôsobia na osobnosť dieťaťa
alebo na jeho výchovu negatívne, vnášajú do výchovy dieťaťa nestabilitu, maria správne výchovné

pôsobenie druhého rodiča a tak vytvárajú tlak na psychiku dieťaťa. V danom prípade bolo aj znaleckými
posudkami preukázané, že rodičia maloletého P. nedokážu jednotne výchovne pôsobiť na maloleté
dieťa a to ani v záujme jeho zdravého vývoja. V zmysle Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa
musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí. Maloletý je v súčasnej dobe
vzhľadom k svoju veku viac citovo naviazaný na svoju matku, podľa viacerých odborných vyjadrení a
posudkov maloletý nie je úplne psychicky zdravé dieťa a preto si vyžaduje aj špeciálny prístup. Súd,

tak ako ani znalkyňa, nedokázal odhaliť presnú príčinu odmietania otca a jeho rodičov maloletým P..
Avšak aj zo znaleckého posudku Mgr. C. A. vyplýva, že u maloletého sa aj v čase, keď udržiaval
kontakt so svojim otcom prejavovali disharmonické prvky v súvislosti s náročnejším emočným zvládaním
situácie konfliktu jeho rodičov a usporiadania kontaktu dieťaťa s otcom a matkou. Maloletý citlivo vnímal
celé dianie a reagoval naň svojim emočným rozpoložením, výrazne emočne a citovo vnímal prípadné

konflikty rodičov. Je nesporné, že maloletý by bol násilným vynucovaním striedavej osobnej starostlivosti
traumatizovaný a súd si už vôbec nevie predstaviť, akým spôsobom by sa dalo zrealizovať odňatie
maloletého z výchovného prostredia matky a jeho umiestnenie do výchovného prostredia otca bez toho,
aby nebol vykonaný negatívny zásah do jeho duševnej a pravdepodobne aj telesnej integrity. Podľa
judikatúry ESDP najlepší záujem dieťaťa môže v závislosti na svojej povahe a závažnosti prevážiť nad

záujmom rodiča. V prípade maloletého P. bola nastolená a to hlavne posledným znaleckým posudkom
otázka, či sa otec choval vždy vo vzťahu k dieťaťu vhodne a empaticky, nakoľko zo znaleckého posudku
Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii s.r.o. ako možné príčiny odmietania otca
dieťaťom sú možnosti, že dieťa zažilo subjektívne negatívne zážitky s otcom, podnety, ktoré ich vyvolali,
mohli byť pre otca emočne neutrálne, podprahové, pre dieťa však boli významné z hľadiska získania

nepríjemných pocitov, strachov, úzkostí. Svoje negatívne zážitky nemalo dieťa následne dostatočne
spracované, ošetrené. Ďalší možný dôvod je skutočnosť, že na maloletého zaťažujúco pôsobí konfliktný
vzťah jeho rodičov, nátlakové správanie otca, dieťa v rámci svojej vnímavosti cíti tenznú atmosféru, ktorá
mu navodzuje pocity straty bezpečia, separačnú úzkosť, v dôsledku čoho sa viac primkýna k matke
a odmieta otca. Tiež môže mať problémy s tolerovaním odlišného prístupu zo strany matky a otca,

pričom u otca môže byť aj hodnotenie výkonu dieťaťa zdrojom problémov. Rolu môže zohrávať aj fakt,
že matka má nový partnerský vzťah a partnera matky dieťa prijalo a akceptuje ho v mužskej aj otcovskej
roly. Súd mal možnosť v rámci konania pozorovať reakcie otca a jeho splnomocneného zástupcu -
starého otca maloletého P. v prípadoch ak sa osoby zainteresované na tomto konaní, prípadne v iných
konaniach snažili o vyjadrenie svojho názoru, či už odborného alebo popisného, pričom tento názor

nekorešpondoval s názorom rodiny otca. Vtedy sa naplno prejavil ich nepriateľský postoj voči uvedeným
osobám a to znevažovaním ich práce a odbornosti, ktoré často končilo podávaním trestných oznámení
alebo sťažností (či už na znalca, vyšetrovateľa, psychiatrov, psychológov a podobne). Tieto skutočnosti
iba potvrdzujú vyjadrenie znalca, že v prípade, ak by otec rešpektoval názor odborníkov, nebagatelizoval
ich, nemal nereálne očakávania vyriešenia komplikovaného a závažného psychického stavu dieťaťa

radikálnym rozhodnutím, bola by väčšia šanca, že maloletý si postupom času s pribúdajúcim vekom a
chápaním určitých vzťahových väzieb nájde cestu aj k svojmu otcovi a jeho rodine. Znalkyňa nezistila
u dieťaťa vo vzťahu k otcovi ani príznaky tzv. syndrómu zavrhnutého rodiča, nakoľko správanie dieťaťa
je autentické, nejde o naprogramované, naučené správanie, ktoré by bolo dôsledkom manipulatívnych
aktivít matky. Z vyjadrenia znalkyne ako aj z rozhodovacej činnosti súdu je súdu však zrejmé, že čo

sa týka syndrómu zavrhnutého rodiča, na ktorý bolo zo strany otca a jeho splnomocneného zástupcu
počas celého konania poukazované a bol mu pripisovaný až extrémny význam, existuje vyhlásenie
Sekcie detskej a adolescentnej psychiatrie Slovenskej psychiatrickej spoločnosti, ku ktorému sa pripojila
Slovenská komora psychológov, Slovenská psychoterapeutická spoločnosť, asociácia rodiny sudcov,
Výskumnýústavdetskejpsychológieapatopsychológie,Verejnýochrancapráv,Komisárpredeti,Inštitút

pre výskum práce a rodiny a Koalícia pre deti Slovensko a s ktorým vyjadrili podporu aj Ministerstvo
práce, sociálnych vecí a rodiny, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Národné koordinačné stredisko
pre riešenie problematiky násilia na deťoch, Generálna prokuratúra SR a Ministerstvo spravodlivosti
SR. Podľa uvedeného vyhlásenia (okrem iného) bol syndróm zavrhnutého rodiča v samotnej krajinesvojho vzniku (USA) označený za vedecky nepreukázaný a nespĺňajúci kritériá dôkazu pred súdom
s tým, že jeho zohľadnenie môže mať za následok nesprávne rozhodnutia vo veciach týkajúcich sa
maloletých. Negatívne stanoviská ku konceptu syndrómu zavrhnutého rodiča vyjadrili aj významné

zahraničné profesijné organizácie a inštitúcie. (40)
Súd nevzhliadol od poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností takú podstatnú zmenu
pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu predchádzajúceho rozhodnutia, ktorým bol maloletý P. zverený
do osobnej starostlivosti svojej matky. Za súčasnej situácie súd striedavú osobnú starostlivosť o
maloletéhoP.posúdilakorozhodnutie,ktorébynebolovsúladesnajlepšímzáujmommaloletéhodieťaťa

a preto návrh ako nedôvodný zamietol. (41)
Pre úplnosť súd poznamenáva, že zamietol návrh splnomocneného zástupcu otca na doplnenie
dokazovania o výsluch starej matky maloletého P. zo strany otca, výsluch otcovej partnerky ako aj
Mgr. X. O., kolíznej opatrovníčky, pretože ich výpovede mali svedčiť o správaní sa dieťaťa v čase, keď
maloletý ešte navštevoval domácnosť otca a ich rodičov, čo sa z pohľadu súdu javí za súčasného stavu
ako nadbytočné. Je nesporné a okrem iného to potvrdili aj znalecké posudky, že maloletý prežíval v

domácnosti otca a jeho rodiny v minulosti aj šťastné chvíle s príjemnými zážitkami. Súd preto nevzhliadol
dôvod na potvrdzovanie týchto skutočností vykonaním dôkazu výsluchom navrhnutých svedkov. (42)

Podľa § 37 ods. 2 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť
o uložení týchto výchovných opatrení:

a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojim
správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,
b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy,
c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie

škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého
obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce,
d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému
odbornému poradenstvu. (43)

Čo sa týka návrhu kolízneho opatrovníka na nariadenie výchovného opatrenia a to povinnosť podrobiť
sa odbornej pomoci - rodinnej psychoterapii, tento návrh súd tak isto zamietol a to z dôvodu, že takéto
opatrenie súd zvažuje uložiť v konaní o úpravu styku otca s maloletým P. (sp. zn. 11P/56/2015) a to
bez ohľadu na výsledok konania. V uvedenom konaní sa nariadenie výchovného opatrenia javí súdu
ako vhodnejšie. (44)

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. (45)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde,

proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa má v odvolaní popri
všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej
inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.