Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. október 2017

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-51Csp/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217200041
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krajčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1217200041.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v sporovej veci žalobcu: Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/

XX, O., zast.: JUDr. Alenou Beňačkovou, advokátkou, M. R. Štefánika 1, Pezinok, proti žalovanému:
Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, zast.: Beňo &
partners advokátska kancelária, so sídlom Nám. sv. Egídia 93, Poprad, o určenie bezúročnosti úveru
a určenie podmienok zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške

náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 02.01.2017 sa žalobca domáhal určenia, že úver poskytnutý žalobcovi
žalovaným na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere - zmluvy o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXXXXX
je bez úrokov a bez poplatkov a žalobca uhradí zostávajúcu nesplatenú časť dlžnej sumy 659,- € v 48
splátkach, rovnomerne rozvrhnutých vo výške 26,36 €.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 19.01.2015 zmluvu o poskytnutí pôžičky
č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytoval žalovaný ako veriteľ žalobcovi ako dlžníkovi úver vo

výške 1 500,- eur, ktorý je v súlade so zmluvou žalobca povinný vrátiť v 48 splátkach, každá vo výške
47,68 eur, teda spolu sumu 2 288,64 eur. Zmluva o úvere obsahuje údaj o výške mesačnej sadzby a
výške platby za poistenie 2,90% resp. 1,38 eur, výške RPMN 24,99%, výške úrokovej sadzby 25% p.a.,
priemernej hodnote RPMN 36,30%, termíne prvej i poslednej splátky.

3. Právny vzťah založený predmetnou zmluvou je bezpochyby spotrebiteľský a ako taký naň treba
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia zákona č.

129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 9 vymedzuje
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, medzi ktoré patrí okrem iného údaj o výške RPMN, celkovej
sume, ktorú musí dlžník zaplatiť a údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. Absencia vyššie uvedených údajov v zmluve o spotrebiteľskom úvere, resp. uvedenie ročnej
percentuálnej miery v neprospech spotrebiteľa majú za následok, že spotrebiteľský úver poskytnutý na
základe takejto zmluvy o úvere je bez úrokov a bez poplatkov a teda veriteľ nemá nárok na vrátenie inej
sumy, ako je suma istiny poskytnutého úveru.

4. Zmluva o úvere udáva dve rozličné výšky splátok - splátku úveru v sume 47,68 eur a splátku vrátane
poistného 49,06 eur mesačne. Celková suma, ktorú musí dlžník zaplatiť, t.j. suma 2 288,64 € ako i RPMN
24,99% vychádza zo splátky 47,68 eur, výšky úveru 1500,-eur a počtu splátok 48. Súčasťou výpočtutýchto obligatórnych údajov však musí byť celá suma, ktorú musí dlžník mesačne platiť - vrátane splátky
poistenia, bez ohľadu na to, že toto poistenie si dlžník vymienil a zjednal dobrovoľne. Zohľadniac vo
výpočte celkovej sumy a výšky RPMN splátku vrátane poistného, možno konštatovať, že celková suma,

ktorú je dlžník povinný zaplatiť predstavuje až 2354,88 eur a skutočná výška RPMN 27,06%.

5. Úverová zmluva rovnako nešpecifikuje výšku, termíny a počty splátok istiny, úrokov a prípadných
poplatkov tak, aby vedel dlžník vopred jasne určiť, koľko sa z ktorej splátky započíta na splácanie
istiny, koľko na splácanie úrokov a koľko na eventuálne poplatky. Pritom uvedenie tohto údaju je taktiež

obligatórnou náležitosťou zmluvy a je jedným zo základných práv dlžníka vedieť, ako sa jeho splátky
prideľujúkjednotlivýmzložkámjehozáväzkuatútovedomosťmusímaťdlžníkužpriuzatváraníúverovej
zmluvy, nakoľko ide o tak zásadnú informáciu, ktorá jednak vypovedá o výhodnosti podmienok splácania
úveru a môže ovplyvniť ekonomické správanie a rozhodnutie dlžníka.

6. S ohľadom na vyššie uvedené má žalobca za to, že predmetný spotrebiteľský úver je bez úrokov a

bez poplatkov a teda žalobcovi nevznikla povinnosť plniť viac, ako bol poskytnutý spotrebiteľský úver,
t.j. suma 1500,- eur. Ostatné ustanovenia zmluvy s výnimkou nároku na úroky a poplatky tým nie sú
dotknuté, takže dlžník má právo splatiť poskytnutý spotrebiteľský úver v 48 splátkach, teda po 31,25
eur. Zohľadniac túto skutočnosť a počet zročných splátok 23, má žalobca za to, že doposiaľ mala
byť zaplatená len suma 718,- eur. Do podania žaloby žalobca zaplatil 841,- eur, takže so splácaním

legitímneho nároku veriteľa nie je v omeškaní. Zostávajúcu časť dlžnej sumy 659,- eur, žalobca uhradí
v zostávajúcich 25 splátkach, rovnomerne rozvrhnutých, vo výške 26,36 eur.

7.Žalovanýžiadalžalobuakonedôvodnúzamietnuť.Vosvojompísomnomvyjadreníkžalobeuviedol,že
zmluva o poskytnutí pôžičky zo dňa 19.01.2015 uzatvorená medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným

ako veriteľom, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky v celkovej sume 1500,- eur, je dojednaná v
súlade s platným právom a obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Žalovaný má za to, že v
zmluve o pôžičke v časti V. je jasne uvedená výška splátky 47,68 € ako aj počet splátok 48 a termín
splátok (do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca). Z bodu 6.2 zmluvy vyplýva, že prvá splátka je
splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že splatnosť bola v zmluve o

pôžičke jasne a zrozumiteľne uvedená. Podľa žalovaného zákon platný a účinný v čase podpisu zmluvy
o pôžičke nepožadoval samostatné rozpisovanie výšky, počtu a termínov splatnosti úrokov a istiny a
nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo
popri sebe. V prípade, ak sa splátkou uhrádza aj istina aj úrok, nemá rozlišovanie danej splátky na časť
istina a časť úrok žiadny reálny a praktický význam.

8. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že Zmluvné podmienky spolu s VOP boli žalobcovi
odovzdané predtým, ako došlo k podpisu zmluvy a teda žalobca si ich mohol preštudovať a zvážiť,
či hodlá vstúpiť do záväzkového vzťahu so žalovaným. Zmluvné podmienky a VOP sú výsledkom
štandardizácie uzatvárania zmlúv medzi žalovaným ako dodávateľom služieb a viacerými kontrahentmi

ako spotrebiteľmi, jedná sa o katalóg ustanovení, ktoré vytvorila iba jedna strana, avšak vytvorila
ich s odbornou starostlivosťou a to tak, aby zjednodušila negociáciu pri tak zložitých záväzkoch ako
sú spotrebiteľské úvery. Po odsúhlasení „en block“ sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou adhéznej
(formulárovej zmluvy). V podmienkach k Zmluve, respektíve vo VOP, sú upravené také práva a
povinnosti zmluvných strán, ktoré sú nemenné s ohľadom na akéhokoľvek účastníka zmluvného vzťahu

- jedná sa o také dojednania v spotrebiteľskej zmluve, ktoré nemusia byť z povahy veci dojednané
individuálne.

9. Okrem vyššie uvedených skutočností žalovaný poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora zo dňa
9. 11. 2016 vo veci C-42/15. Žalovaný nezdieľa názor žalobcu, že rozpísanie splátky na istinu úrok

a poplatky by akýmkoľvek spôsobom zhoršilo schopnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah jeho záväzku a
najmä s poukazom na to, že v zmluve bola uvedená celková suma pôžičky.

10. Žalovaný vo vzťahu k otázke poistenia ďalej poukazuje na bod VI. Prihláška k poisteniu schopnosti
splácať splátky pôžičky, z ktorého je zrejmá fakultatívnosť tohto inštitútu (možnosť zvolenia si jedného

zo štyroch poistení resp. nezvolením si žiadneho poistenia). V danom prípade je poistenie schopnosti
splácať dobrovoľný, fakultatívny inštitút. Žalobca mal reálne možnosť poistenie odmietnuť, a to
nezaškrtnutím políčka týkajúceho sa poistenia. Žalovaný poukazuje na to, že uzavretie poistenia nebolo
viazané na samotný úver, teda žalobcovi by bol poskytnutý úver aj v prípade, ak by poistenie odmietol.V danom prípade poistenie ako fakultatívny inštitút nebolo potrebné zahŕňať do údaja o RPMN a údaj
RPMN uvedený v zmluve je správny a to aj s poukazom na § 2 písm. g) zákona 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke.

11. Súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a jeho právnej zástupkyne, ktorá má vykázané
doručenie predvolania na pojednávanie nariadené na termín 06.10.2017 dňa 07.08.2017, svoju neúčasť
neospravedlnila a nepožiadala o odročenie.

12. Právny zástupca žalovaného zotrval na svojom písomnom vyjadrení k žalobe s tým, že žalovaný
má za to, že žalobca nepreukázala existenciu naliehavého právneho záujmu na určení, že zmluva je
bezúročná a bez poplatkov. V prejednávanej veci neexistuje právo žalobcu, ktoré by mohlo byť ohrozené
alebo neisté.

13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledujúci skutkový stav:

Žalobca ako dlžník uzatvoril so žalovaným ako veriteľom dňa 19.01.2013 Zmluvu o poskytnutí najľahšej
pôžičky - Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi bezúčelový
spotrebiteľský úver vo výške 1 500,- eur.

V článku V. zmluvy sú uvedené nasledujúce údaje:

Celková výška a mena úveru: 1500,- eur
Splátka s poistením: 49,06 eur
Počet splátok: 48

Mesačná výška poistenia: 1,38 eur
Fixná ročná úroková sadzba: 25%
Termín konečnej splatnosti:1/2019

Celkové náklady spotrebiteľa 788,64 eur

Celková čiastka: 2288,64 eur
Splátka: 47,68 eur
Sadzba poistenia: 2,9%
Priemerná hodnota RPMN 36,3%
RPMN 34,99%

Prvá splátka 20.02.2015
Ďalšie splátky splatné vždy: do 20. dňa v mesiaci
Doba trvania zmluvy do splatenia všetkých záväzkov klienta alebo podľa tejto zmluvy

Spolu so zmluvou boli žalobcovi predložené aj štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere,

podpísané žalobcom a Informácia o RPMN a priemernej RPMN na príslušný úver.

14. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 2 písm. a) a e) zákona č. 266/2005 o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie
zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne

prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie,
prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a
spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón,
fax, adresný list, ponukový katalóg.

Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 266/2005 o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak,
na zmluvy na diaľku a na právne vzťahy, ktoré z nich vzniknú, sa vzťahujú osobitné predpisy.Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený
telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak

právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom
alebo zaručenou elektronickou pečaťou.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“),

spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ

zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

15. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení, súd žalobu žalobcu
ako nedôvodnú zamietol.

16. V prejednávanej veci sa súd musel v prvom rade zaoberať otázkou naliehavého právneho

záujmu žalobcu na požadovanom určení. Počnúc dňom 01.07.2016 (žaloba bola súdu doručená dňa
02.01.2017), prípustnosť žalobného návrhu na určenie, či tu právo je alebo nie je upravuje ust. § 137
písm. c) CSP. Žaloba o určenie, či tu právo je alebo nie je, je prípustná, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

17. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že úverová zmluva, ktorú uzavrel so žalovaným
je bezúročná a bez poplatkov, t.j. určenia, že žalovaný nemá právo na zaplatenie úrokov a poplatkov
zo zmluvy. Súd je v konaní o určenie, či tu právo je alebo nie je, povinný z úradnej povinnosti (ex offo)
skúmať, či je alebo nie je daný naliehavý právny záujem na takomto určení; existenciu naliehavého
právneho záujmu súd skúma podľa stavu ku dňu vyhlásenia rozsudku. Naliehavý právny záujem je

zásadne daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo by sa jeho právne
postavenie stalo neistým. Určujúci návrh je teda prostriedkom ochrany právneho postavenia žalobcu
skôr, ako bolo jeho právne postavenie porušené. Cieľom je zásadne poskytnutie preventívnej ochrany
smerujúcej k dosiahnutiu zmeny právneho postavenia žalobcu. V prípade, ak došlo k porušeniu práva, je
namiestežalobanaplnenie.Naliehavýprávnyzáujemnaurčení,žezmluvajebezúročnáabezpoplatkov

žalobca videl v tom, že spotrebiteľ ako slabšia zmluvná strana, ktorej vnútroštátne a komunitárne právo
priznáva zvýšenú mieru ochrany, potrebuje mať vymedzený skutočný rozsah záväzku, potrebuje vedieť,
aká je výška legitímnych nárokov veriteľa a teda koľko a či vôbec nad rámec poskytnutej istiny musí
veriteľovi zaplatiť bez toho, aby sa vystavil riziku, že veriteľ bude požadovať zaplatenie plnení, na ktoré
nemá nárok a prípadných sankcií. V prípade, ak by súd žalobe vyhovel a žalobca svoj legitímny dlh

riadne splatí, nie je dôvod na to, aby došlo k ďalšiemu súdnemu konaniu.

18. Vychádzajúc zo žalobcových tvrdení, súd dospel k záveru, že žalobca nemá naliehavý právny
záujem na určení, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Pri naliehavom právnom záujme na určení
totižto nejde o akýkoľvek právny záujem, ktorý by oprávňoval žalobcu k podaniu určovacej žaloby, ale

musí ísť o právny záujem naliehavý. Podľa všeobecnej zásady určovacej žaloby, ak má právna otázka,
o ktorej má byť rozhodnuté touto žalobou povahu otázky predbežnej k inej právnej otázke, naliehavý
právny záujem na určení nie je daný, najmä ak takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť
celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Za nedovolenú určovaniu žalobu (primožnosti domáhať sa plnenia, či v prípade, ak právna otázka, o ktorej má byť rozhodnuté touto žalobou
má povahu otázky predbežnej k inej právnej otázke) sa považuje určovacia žaloba, ktorá by neslúžila
potrebám praktického života, ale by viedla a vedie k zbytočnému rozmnožovaniu sporov, tak ako je tomu

ajvprejednávanejveci.Rozsahzáväzku,ktorýmážalobcaplniťjetotižtoriadnevymedzenýuzatvorenou
zmluvou, podľa ktorej je žalobca povinný poskytnutý úver splácať v pravidelných mesačných splátkach v
sume 47,68 eur a to minimálne do výšky poskytnutej istiny. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že zmluva
by bola súdom určená za bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko skutočnosť, že zmluva je bezúročná a
bez poplatkov neznamená nič iné ako to, že splátka úveru, ktorú je žalobca povinný splácať v zmysle

dohodnutých zmluvných podmienok sa v celom rozsahu započítava iba na istinu. Skutočnosť, že zmluva
jebezúročnáabezpoplatkovneoprávňujespotrebiteľajednostrannemeniťobsahdohodnutéhozáväzku
a neoprávňuje ani súd nahrádzať či meniť vôľu zmluvných strán rozhodnutím, ktorým by došlo k zníženiu
výšky dohodnutej splátky úveru, či akejkoľvek inej zmene obsahu zmluvy. Žalobca na jednej strane
tvrdí, že má vedieť koľko a či vôbec nad rámec poskytnutej istiny musí veriteľovi platiť, avšak doposiaľ
nielenže istinu úveru nesplatil, ale si ani riadne neplní svoju povinnosť splácať úver v dohodnutej výške,

keď už v čase vyhlásenia rozsudku žalobca bezpochyby bol v omeškaní s plnením, a teda ani určenie,
že zmluva je bezúročná a bez poplatkov nemôže v prejednávanej veci zabrániť podaniu žaloby zo
strany žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, resp. nemôže zabezpečiť a ani v budúcnosti nezabezpečí,
že spotrebiteľ svoj záväzok z uzavretej zmluvy bude riadne splácať a tento riadne splatí aspoň do
výšky poskytnutej istiny. Keďže súd má za to, že žaloba podaná žalobcom je v prejednávanej veci iba

zbytočným rozmnožovaním sporov a nevyrieši celý rozsah sporných vzťahov medzi stranami, pretože
nevytvára pevný základ pre obe strany sporu, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

19. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie NS SR 1 M Cdo 1/2009, k tomuto možno uviesť,
že sa jedná o rozhodnutie jedného senátu Najvyššieho súdu, ktoré predstavuje zásadný odklon od

ustálenej rozhodovacej činnosti súdov v otázke posúdenia naliehavého právneho záujmu. V tejto
súvislosti možno poukázať aj na ust. § 22 ods. 1 zákona č. 575/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého najvyšší súd zverejňuje
súdne rozhodnutia zásadného významu a prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných
všeobecne záväzných právnych predpisov, a to za účelom zabezpečenia ich jednotného výkladu a

jednotného používania. Význam takého uverejňovania rozhodnutí, ktorého dôsledkom je aj faktické
rešpektovanie tzv. konštantnej judikatúry súdmi je treba vidieť z pohľadu princípu predvídateľnosti práva,
ktoré je neopomenuteľným komponentom princípu právnej istoty ako jedného zo znakov právneho
štátu, ktorým je Slovenská republiky v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky viazaná.
Z uvedeného vyplýva, že nie všetky rozhodnutia najvyššieho súdu nadobúdajú povahu precedensov

alebo sa stávajú tzv. sudcovským právom. Súdne rozhodnutie (judikát) nie je prameňom práva (je
len zdrojom argumentačnej sily pre zabezpečenie ústavne súladnej aplikácie a interpretácie právnych
noriem, s ktorým sa súd nižšieho stupňa môže alebo nemusí stotožniť). Rozhodnutie NS SR sp. zn.
1 M Cdo 1/2009 nebolo publikované v zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, a teda nepredstavuje
precedens, podľa ktorého by sa súdy nižšieho stupňa z pohľadu princípu predvídateľnosti práva, ktoré

je neopomenuteľným komponentom princípu právnej istoty ako jedného zo znakov právneho štátu v
záujme právnej istoty a legitímnych očakávaní strán sporu mali riadiť.

20. Záverom súd dodáva, že pokiaľ žalobca tvrdil, že je potrebné považovať poskytnutý úver za
bezúročný a bez poplatkov nakoľko v úverovej zmluve chýba jej povinná náležitosť, keďže splátka má

byť v zmysle zákona rozčlenená na splátku istiny, úrokov a poplatkov, k tomuto súd uvádza, že sa
nestotožňuje s týmto výkladom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.. Žiadnym
spôsobom výkladu citovaného ustanovenia nemožno dospieť k záveru nutnosti členenia splátky na
jednotlivé jej zložky. Z formulácie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva to, že dohodnutá mesačná
splátka zahŕňa všetky spomínané komponenty (v tejto súvislosti súd poukazuje aj na znenie smernice

Rady č. 2008/48 ES z 23.04.2008 a rozsudku Súdneho dvora z 09.11.2016 Home Credit Slovakia/O.
C-42/15).

21. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na
náhradu trov konania v celom rozsahu.

22. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného

predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).