Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Komárno

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Agneša Néveryová

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/375/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213206949
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agneša Néveryová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4213206949.5

Rozhodnutie

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Agnešou Néveryovou v právnej veci žalobcu: CD Consulting,
s.r.o. so sídlom Brno, Zábrdovice, Příkop 843/4, Česká republika, IČO: 264 29 proti žalovanému: D. X.,
bytom Y., B. S. C. č. XXXX/XX, o zaplatenie zmenkovej sumy 325 Euro, zmenkového úroku vo výške
0,06 % denne a zákonného úroku, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov prvoinštatnčného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Dňa 28.3.2013 žalobca súdu doručil tlačivo A - návrh na uplatnenie pohľadávky (vzor je prílohou
nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 8614/2007 z 11.1.2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu) žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie zmenkovej sumy 325 Euro, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 27.4.2010 do

zaplatenia , ako aj 6% ročného úroku od 12.7.2010 do zaplatenia , na tom skutkovom základe, že
ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 6.10.2009.
Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Do textu zmenky bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na
rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu 325 Euro spolu s 0,25% denným úrokom z tejto sumy za čas
od 27.4.2010 do zaplatenia. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa.

Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom žalovaný doposiaľ nezaplatil žiadnu sumu. Keďže
zmenková suma je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti
zistiť verejnou listinou.
Konajúci súd rozsudkom zo dňa 24.5.2016 konanie o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 %
denne zo sumy 325,- Eur za čas od 27.4.2010 do zaplatenia zastavil, vo zvyšku žalobu zamietol a
žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

Tento rozsudok konajúceho súdu v dôsledku odvolania žalobcu v zamietajúcom výroku a vo výroku o
trovách konania bol zrušený uznesením Krajského súdu Nitra zo dňa 30.6.2017 č.k.6Co/11/2017-105
a vec bola vrátená v tomto rozsahu konajúcemu súdu na ďalšie konanie. V tomto uznesení odvolací
súd ( okrem iného uviedol ): „24. Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu (a judikatúra SD EÚ to
naopak vyžaduje), aby ex offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva
neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že Súdny dvor EÚ

totiž vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/EHS (počnúc C-240-244/98, Oceano Grupo
Editorial, C-243/08, Pannon GSM) vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr (C-137/08, VB Pénzügyi Lízing) dokonca
vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a (C-618/10, Banco Espanol de Credito), že odporuje európskemu
právu, ak ich súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takých prípadoch
musí národný súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom EÚ. Následne

potom, v prípade bezpečného zistenia, že v danom prípade medzi žalobcom a žalovanou jedná o vzťah
založený spotrebiteľskou zmluvou, mal súd prvej inštancie aplikovať ustanovenia obsiahnuté v Zákoneo spotrebiteľských úveroch. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv v praxi je poväčšine to, že sú pre
spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej
zmeny. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade

pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, resp.
jeho právny nástupca. Existujúce pochybnosti sa v súdnom konaní odstraňujú spôsobom upraveným pre
dôkaznékonanie,čoznamená,ženespotrebiteľskýcharaktermusíbyťbezpečnepreukázanýspôsobom
nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí naznačil, že
zmenka vznikla zo spotrebiteľského vzťahu, ale túto skutočnosť vôbec ďalej nerozoberal.“

Konajúci súd v súlade vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu sa zaoberal tou otázkou, či
predmetná zmenka vznikla na základe spotrebiteľskej zmluvy a či je možné ju považovať za platne
vyplnenú veriteľom spotrebiteľského úveru.

2/ Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal v súlade s CSP strany sporu. Na pojednávanie
sa predvolaní nedostavili, obaja ospravedlnili svoju neúčasť, ale návrh na odročenie pojednávania súdu

nedoručili.Vzhľadomnatútoprocesnúsituáciusúdvecprejednalarozhodolvneprítomnostistránsporu.

3/ Súd na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listín založených v
spise a to výpisu z príslušného registra žalobcu, kópie zmenky, jako aj zmluvy o úvere zo dňa 6.10.2009
číslo zmluvy 40840015 (ktorú uzatvoril žalovaný s veriteľom POHOTOVOSŤ s.r.o. a zistil nasledovný

skutkový a právny stav veci:

4/ Žalobca je obchodná spoločnosť registrovaná v obchodním rejstříku v Českej republike. Žalovaný
dňa 6.10.2009 vystavil vlastnú zmenku obsahom ktorej je jeho záväzok zaplatiť za túto zmenku pri
predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu 325 Euro a zmenkový úrok 0,25% denne od

27.4.2010. Predmetná zmenka bola žalovaným vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkami
„bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom za miesto platenia
bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku na rad žalobcu. Listina má znaky vzorového tlačiva, do
ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, jeho

podpis. Zmenková suma vyjadrená číslom aj slovami a dátum začiatku úročenia zmenkového úroku sú v
listine uvedené odlišným tlačeným písmom ako zvyšok vzorového tlačiva. Dňa 6.10.2009 bola uzavretá
písomná úverová zmluva č. 40840015, ktorou veriteľ - Pohotovosť s.r.o. poskytol žalovanému úver v
sume 200 Euro žalovanému ako fyzickej osobe. Žalovaný sa zaviazal tento úver splatiť 12 mesačnými
splátkami po 33 Euro počnúc dňom 22.10.2009. V zmluve nie je uvedený úrok, je uvedený len poplatok

vo výške 196 Euro, ktorý nie je konkretizovaný a v zmluve nie je uvedené ani RPMN, ani priemerná
hodnota RPMN.

5/ Podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) 861/2007 z 11.7.2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. sa toto nariadenie uplatňuje

v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo
tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2.000 Eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov.
Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci, ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo
nečinnosť pri výkone štátnej moci.

Podľa čl. 3 ods. 1 citovaného nariadenia na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor,
v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom
štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.
Podľa čl. 5 ods. 1 citovaného nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je
písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to

požiada niektorá zo strán.
Podľa čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len „ZZŠ“) (Náležitosti zmenky)
vlastná zmenka obsahuje 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené
v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj
zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum

a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
Podľa Čl. I § 5 ods. 1 ZZŠ (Úroky) v zmenke splatnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže
vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.Podľa Čl. I § 5 ods. 2 ZZŠ (Úroky) úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí
úroková doložka za nenapísanú.
Podľa Čl. I § 5 ods. 3 ZZŠ (Úroky) úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa Čl. I § 33 ods. 1 ZZŠ (Doba splatnosti) zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní,
na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň.
Podľa Čl. I § 33 ods. 2 ZZŠ (Doba splatnosti) zmenky s iným časom splatnosti alebo s postupnou
splatnosťou sú neplatné.
Podľa Čl. I. § 11 ods. 1 ZZŠ (Prevod) každú zmenku, aj keď nebola vystavená na rad, možno previesť

indosamentom (rubopisom).
Podľa Čl. I. § 11 ods. 3 ZZŠ (Prevod), zmenku možno indosovať (previesť rubopisom) aj na zmenečníka,
či už prijal zmenku alebo nie, na vystaviteľa alebo na každú inú osobu zmenečne zaviazanú. Tieto osoby
môžu zmenku ďalej indosovať.
Podľa Čl. I. § 12 ods. 1 ZZŠ (Indosamenty podmienené, dielčie a na majiteľa) indosament musí byť
bezpodmienečný. Akákoľvek podmienka, na ktorej bol urobený závislým, platí za nenapísanú.

Podľa Čl. I. § 13 ods. 1 ZZŠ (Náležitosti, blankoindosamenty) indosament treba napísať na zmenku
alebo na list s ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).
Podľa Čl. I. § 14 ods. 1 ZZŠ (Prevodné účinky) indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.
Podľa Čl. I. § 20 ods. 1 ZZŠ (Podrubopis) indosament po splatnosti zmenky má rovnaké účinky ako
indosament pred splatnosťou. Ak bola však zmenka indosovaná až po proteste pre neplatenie alebo

uplynutí lehoty k protestu, má indosament len účinky obyčajného postupu.
Podľa Čl. I. § 20 ods. 2 ZZŠ (Podrubopis) pokiaľ nie je preukázaný opak, má sa za to, že nedatovaný
indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty k protestu.
Podľa Článku I. § 17 ods. 1 ZZŠ kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri

nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť
zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.
Podľa Článku I. § 17 ods. 2 ZZŠ v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky
sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by

ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa Čl. I. § 48 ods. 1 ZZŠ (Prvý postih) majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ
nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa
sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny

percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, k zmene alebo

zániku ich práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ust. §-u 6 zákona č.258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, súvislosti
s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.

Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského
úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške
aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných
nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou

veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku
platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
Podľa § 295 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd môže vykonať aj
tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu
obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

6/ Vzhľadom na to, že v tomto konaní sa uplatňuje právo zo zmenky, súd vychádzajúc z ust. článku I.
§ 17 ods. 1 a 2 ZZŠ predovšetkým zisťoval, či predložená zmenka je platná a či z nej pre vystaviteľa
mohla vzniknúť povinnosť, ktorá zakladá uplatnené právo žalobcu.Zmenka je bezpodmienečný záväzok zmenkového dlžníka zaplatiť majiteľovi zmenky v určitý deň a na
určitom mieste určitú peňažnú čiastku. Zmenky z právneho hľadiska sú u nás upravené v Zmenkovom
a šekovom zákone (zákon č. 191/950 Zb.), ktorý vychádza zo ženevských zmenkových a šekových

dohôd. Zmenkový zákon vlastnú zmenku zakotvuje ako platobný prísľub, ktorým sa vystaviteľ
zaväzuje, že zaplatí v určitej lehote určitú peňažnú sumu veriteľovi (remitentovi). V právnej teórii je
blankozmenka definovaná ako listina s neúplným obsahom, ktorá bola vystavená s tým, že bude
dodatočnedoplnenánaúplnúzmenkuanaktorejdoplnenieudelilzhotoviteľnadobúdateľovivyplňovacie
právo. Prípadne ako listina, ktorá je zámerne - podľa „dohody“, vystavená v neúplnej podobe preto,

aby sa po neskoršom doplnení inou osobou než tou, ktorá túto listinu vystavuje, stala zmenkou
úplnou. Podstatnou podmienkou bianko zmenky teda je skutočnosť, že neúplnosť zmenky nevyplýva z
opomenutia, ale k jej vystaveniu dochádza zámerne s tým, že jej neskoršie vyplnenie sa predpokladá.
Zámer vydať bianko zmenku sa prejavuje v existencii dohody uzavretej medzi odovzdávajúcim a
preberajúcim , ktorý je oprávnený na základe dohody zmenku doplniť.
Obsahom dohody je určenie vyplňovacieho práva t. j. dohoda o tom, ktoré chýbajúce náležitosti zmenky

sa majú doplniť a za akých podmienok resp. určujúcich skutočností. Dohoda o vyplňovacom práve teda
záväzne určuje, akým spôsobom, v akom rozsahu a podľa akých kritérií má byť chýbajúci obsah zmenky
v budúcnosti doplnený. Vznik vyplňovacieho práva na základe iných právnych skutočností než zmluvy je
pojmovo vylúčený. Vyplňovacie právo nie je právom zmenkovej povahy a ZZŠ ho osobitne neupravuje. Jeho režim podlieha všeobecnej právnej úprave

obsiahnutej v OZ ktorý je pre zmenkové právo lex generalis. Zo znenia § 10 ZZŠ vyplýva, že vyplňovacie oprávnenie musí byť predmetom
dohody a až uzavretím dohody o vyplňovacom oprávnení toto právo relevantne vzniká. Vzhľadom na
vyše uvedené treba mať za to, že o platnej dohode o vyplňovacom práve možno hovoriť iba v tom
prípade ak takáto dohoda spĺňa a všetky náležitosti právneho úkonu podľa §-u 37 ods. 1 OZ (právny

úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný). Právny úkon je určitý
lenvtedy,keďniejevnútornerozpornýjehoobsahalebokeďprípadnýrozpormožnoodstrániťvýkladom.

7/ Dohoda pôvodného veriteľa a dlžníka o vyplnení zmenky je uvedená v VÚP pôvodného veriteľa
(ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy) a to v bode 14, v ktorom sa uvádza: „Na zabezpečenie peňažného

záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej ako vystaviteľ) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy
voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené
zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že
zmenkovú sumu vyplnení na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok
stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí časť 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí

len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma
bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú
ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že
ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.“ Podľa názoru súdu na
základe tejto dohody nevzniklo platné vyplňovacie právo veriteľovi, pretože je neurčitá dohoda o tom, čo

bude tvoriť zmenkovú sumu, či všetky nároky veriteľ vzniknuté voči dlžníkovi z tejto zmluvy, alebo všetky
jeho nároky (ktoré môžu resp. mohli vzniknúť z iného právneho úkonu). Na základe týchto skutočností
súd dospel k záveru, že veriteľovi nevzniklo platné vypĺňovacie právo, preto ani platná zmenka nemohla
vzniknúť. Žalobcom predloženú zmenku súd považuje za neplatnú pre absenciu platného vypĺňovacieho
práva remitenta. Z neplatnej zmenky žalovanému nevznikla povinnosť žalobcovi zaplatiť predmetnú

pohľadávku.

8/ Keďže žalobcom predložená zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej
zmluvy, preto túto zmenku treba považovať za spotrebiteľskú zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti
oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišnosti spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie

kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex
offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a zmluvných podmienok
jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach podľa nariadenia č. 861/2001, v ktorých je spotrebiteľ
žalovaným. Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu
skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Čl. 7 ods. 3 nariadenia naopak hovorí, že

súd v prípade pasivity žalovaného len „vydá rozsudok“ , čo však neznamená, že súd má vydať rozsudok,
ktorým žalobe vyhovie . Ani z ust. § 17 ZZŠ nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo,
preto súd zastáva názor, že ich skúmať môže . Z uvedeného vyplýva , že súd má (a judikatúra SDEÚ to aj vyžaduje), ex offo skúmať , či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva
neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

9/ Súd, okrem vyše uvedených, dohodu o vyplnení zmenky podrobil súdnej kontrole aj z toho pohľadu, či
toto zmluvné dojednanie nie je pre svoju neprijateľnosť neplatné. Súd dospel k záveru, že túto zmluvnú
podmienku treba považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola individuálne dojednaná
so spotrebiteľom, bola vopred spotrebiteľovi navrhnutá dodávateľom a jej obsah preto spotrebiteľ
žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť, pritom táto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu

a právach a povinnostiach zmluvných strán na škodu spotrebiteľa. Je zrejmé, že veriteľ aj tým, že
predložil spotrebiteľovi na podpis zmenku sledoval jedine svoj obchodný zámer a využil neznalosť
zákona žalovaným ako aj jeho odkázanosť na poskytnutie ním žiadaného úveru. Takéto konanie veriteľa
súd považuje za nekalú obchodnú praktiku, ktorej v žiadnom prípade sa nemôže poskytnúť súdna
ochrana. Takúto neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa §-u 53 ods.5 OZ súd považuje za neplatnú ,
preto remitent na základe neplatnej dohody o vyplnení zmenky nemohol doplniť chýbajúce náležitosti

blankozmenky. Súd vo svojej činnosti má pritom zabrániť uplatňovaniu takejto neprijateľnej a preto
neplatnej zmluvnej podmienky.

10/ O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §-u 257 CSP a v konaní plne úspešnému žalovanému
nepriznal náhradu trov konania, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovanému vznikli trovy v

súvislosti s týmto konaním.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6 PSČ 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP)uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.