Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10C/86/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8809208036
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8809208036.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci žalobkyne: V. Ž., C..

XX. XX. XXXX, S. O. W. XXXX/X, A. C. D., zastúpenej: JUDr. Jánom Uhlíkom, advokátom, Námestie
slobody 1000, Vranov nad Topľou proti žalovanému: Mesto Vranov nad Topľou, Dr. C. Daxnera 87/1,
Vranov nad Topľou, za účasti vedľajšieho účastníka: I. M.X., A. Y. V., Š. XX, XXX XX S., o zaplatenie
3.575,32 eur s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.619,18 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala proti žalovaným Mestský bytový podnik, a. s., Vranov nad
Topľou a Mesto Vranov nad Topľou vydania rozhodnutia, ktorým by boli žalovaní v 1. a 2.rade povinní
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 3.744,67 eur aj s 1 %-ným úrokom z omeškania od
27. 08. 2009 do zaplatenia a trovy konania. Vo svojej žalobe uviedla, že dňa 30. 12. 2007 asi o 18.30
hodine sa pošmykla a spadla na zľadovatenom neposýpanom chodníku v priestore medzi kruhovým
objazdomaautobusovouzastávkounaul.Q.oprotiZákladnejškoleT.A.A.C.D.. Chodník,naktoromsa

pošmykla, je v správe žalovaných v 1. a 2.rade. Pri páde si zlomila pravú ruku v zápästí a poranila pravý
ramenný kĺb. Na mieste bola prítomná p. B. M., ktorá žalobkyni poskytla pomoc. V dôsledku úrazu sa
žalobkyňaliečilaod30.12.2007do20.11.2008.MUDr.B.R.,obvodnýlekár,ohodnotilbolestižalobkyne
spojené s úrazom a liečením a sťaženie spoločenského uplatnenia (SSU) celkovým počtom bodov 280,
t.j. 3.744,67 eur. Žalovaní v 1. a 2.rade ako správcovia chodníka, na ktorom spadla žalobkyňa, porušili
svoju povinnosť chodník pri zľadovatení včas posypať. V dôsledku toho jej vznikla škoda na zdraví spolu
so SSU v danej výške. O zaplatení náhrady obidvoch žalovaných požiadala žalobkyňa 25. 08. 2009. Na

jej výzvu nereagovali a škodu neuhradili.

Žalobkyňa pred začatím pojednávania zobrala návrh voči žalovanému v 1.rade späť. Uznesením zo dňa
28. 09. 2010, preto súd konanie voči žalovanému v 1.rade zastavil.

Žalovaný v 2.rade Mesto Vranov nad Topľou vo svojom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol,
že tvrdenia žalobkyne nezodpovedajú skutočnosti. Žalovaný s ňou komunikoval listami zo dňa 04. 09.

2009, 12. 10. 2009 a na osobnom stretnutí dňa 01. 10. 2009. Pre opakované nedostatky v podaniach a
pre nedostatok súčinnosti zo strany žalobkyne nebolo možné sa vo veci dohodnúť. Žalobkyňa doposiaľ
nepreukázala relevantnými dôkazmi svoje tvrdenia. Neboli predložené listiny o lekárskom ošetrení,
prijatí do nemocnice, prepúšťacia správa a podobne. Podľa listinných dôkazov úraz sa stal 30. 12. 2007.V žalobnom návrhu absentuje spôsob výpočtu náhrady za bolesť a SSU, no napriek tomu si žalobkyňa
uplatnila sumu 3.744,67 eur, čo je o 257,26 eur viac ako určuje zákon 437/2004 Z. z.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov B. M., MUDr. U. W., oboznámením sa s
listinnými dokladmi: lekársky posudok o bolestnom a SSU MUDr. Ing. B. R., písomná korešpondencia
medzi účastníkmi konania, písomné vyjadrenia účastníkov, správa a faktúra vystavená Slovenským
hydrometeorologickým ústavom (SHMÚ) Bratislava, výpis Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) o
liekoch vydaným žalobkyni, fotokópie lekárskych správ žalobkyne, fotozábery z miesta, na ktorom došlo

ku pádu, znalecké posudky (ZP) znalcov MUDr. B., MUDr. O. a zistil tento skutkový stav veci:

Žalobkyňavosvojejvýpovediuviedla,žedňa30.12.2007asio18.30hod.sapošmyklanazľadovatelom
chodníku pri kruhovom objazde na Sídlisku W. blízko ul. T. A. A. C. D.. Po páde nemohla vstať. Mala
zlomenú ruku a ihneď jej pomohla náhodne prítomná p. M., ktorá vystúpila z motorového vozidla
s košickým evidenčným číslom. Poskytla žalobkyni pomoc tým, že ju odviezla domov pre preukaz

poistenca a následne ju odviezla na odd. chirurgie do nemocnice vo Vranove nad Topľou. Svedkyňa
bola ochotná, počkala žalobkyňu na chirurgii a potom ošetrení ju odviezla domov. RTG snímkom
bola žalobkyni zistená zlomenina pravej ruky. Ruka jej bola hneď znehybnená a nasledovala liečba.
Chodník podľa tvrdení žalobkyne bol namrznutý, vyslovene bol lesklý. Dňa 08. 02. 2008 bola žalobkyni
odstránená dlaha zo zranenej ruky a nasledovala rehabilitačná liečba, ktorá trvala až do septembra

2008. Následne sa objavili bolesti v oblasti ramena a bolo jej odporúčané navštíviť oddelenie ortopédie,
kde jej uviedli, že táto bolesť súvisí so zranením zápästia. Liečbu podstúpila a ukončila v novembri
2008. Žalobkyňa predložila výpis z účtu poistenca VšZP za obdobie od 01. 01. 2008 do 30. 06. 2010, z
ktorého vyplýva, aké lieky si musela zabezpečiť v súvislosti s liečbou. Okrem toho uhrádzala aj iné voľno
predajné lieky. Ošetrujúcim lekárom žalobkyne na chirurgickom oddelení bol MUDr. X. A.. Rehabilitácie

absolvovala u MUDr. B. S. a ortopedickú liečbu u MUDr. U. W..

MUDr. Ing. B. R., praktický lekár pre dospelých dňa 06. 08. 2009 a 20. 11. 2008 vypracoval lekársky
posudok o bolestnom a SSU. Dňa 20. 11. 2008 ohodnotil bolestné položkou 147c zlomenina vretennej
kosti počtom bodov 60 a podľa položky 125b podvrtnutie ramenného kĺbu počtom bodov 20. V lekárskom

posudku zo dňa 06. 08. 2009 je stanovené hodnotenie SSU a to položkou 351b obmedzenie pohyblivosti
zápästia stredne ťažkého stupňa počtom bodov 100 a položkou 325d obmedzenie pohyblivosti
ramenného kĺbu stredne ťažkého stupňa počtom bodov 100.

Žalovaný spochybnil závery lekárskeho posudku MUDr. Ing. B. R., ktorým ohodnotil bolestné ako aj

SSU. Žalovaný neuznal zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla žalobkyni.

V súdnom konaní sa písomne vyjadril MUDr. U. W., ortopedická ambulancia, ktorý uviedol, že žalobkyňa
bola na jeho pracovisku prvýkrát ošetrená 13. 05. 2008 ako stav po úraze zápästia. Do toho času (od
úrazu 30. 12. 2007) liečená na chirurgickom pracovisku a na rehabilitačnom pracovisku. V čase od 13.

05. 2008 až do 19. 09. 2008 pacientka v dokumentácii nemá zaznamenaný úraz ramena ani ťažkosti
s ramenom. Dňa 19. 09. 2008 je prvýkrát zaznamenaná bolestivosť pravého ramena bez udania vo
vzťahu k úrazu. Na pracovisku ortopédie vo vzťahu k bolesti ramena boli potvrdené RTG zmeny na
krčnej chrbtici. Záznam o následkoch po úraze ramena je až 17. 10. 2008 po udaní pacientky dávajúcej
vzťah úrazu predlaktia a ramena do toho istého termínu. Pacientka od 20. 11. 2008 nebola liečená a na

vyšetrenie sa dostavila až takmer po štyroch mesiacoch 31. 03. 2009. V prvých záznamoch o bolesti a
úrazeramenanieježiadnyzáznam,alenáleznakrčnejchrbticizdôvodňovaldávaťdosúvisusbolesťami
ramena. O úraze ramena je záznam až po udaní pacientky zo dňa 17. 10. 2008. Nemožno ani vylúčiť
ani potvrdiť vzťah poškodenia ramena v súvislosti s úrazom zápästia z 30. 12. 2007.

Svedkyňa B. M. vo svojej výpovedi uviedla, že na predmetnú udalosť zo záveru decembra roku 2007
si dobre pamätá. Vtedy bola vo Vranove so svojim motorovým vozidlom. Len čo vystúpila z auta aj
ona pocítila aké sú chodníky šmykľavé. Držala dcéru za ruku, aby nespadla aj ona. V tom sa v ich
blízkosti objavila žalobkyňa, ktorej sa pošmykli nohy a na chodník spadla. Svedkyňa chcela žalobkyni
pomôcť. Táto však vravela, že to zvládne sama. Po chvíli však s krikom oznámila, že ju bolí ruka, preto

jej svedkyňa aj so svojou sestrou pomohli postaviť sa na nohy a išli smerom k motorovému vozidlu.
Žalobkyňuodviezlinalekárskeošetrenie.Pochirurgickomošetrenížalobkyňuodviezladomov.Išlourčite
o bolestivé zranenie, pretože aj počas cesty domov sa žalobkyňa sťažovala na bolesť.Uznesením č. k. 10C/86/2009-107 zo dňa 28.09.2010 tunajší súd konanie v časti o zaplatenie 169,35
eur a o zaplatenie 1% úroku z omeškania zo sumy 3.744,67 eur od 27.08.2009 do zaplatenia zastavil
podľa § 96 ods. 1-3 O. s. p., keďže v tejto časti žalobkyňa zobrala žalobu späť.

Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 10C/86/2009-112 zo dňa 12. 11. 2010 súd
rozhodol, že žalované Mesto Vranov nad Topľou zodpovedá žalobkyni za škodu, ktorá jej bola
spôsobená v dôsledku pádu na chodník dňa 30. 12. 2007. O výške škody a o trovách konania
bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd mal v zmysle

zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení za preukázané, že žalované mesto Vranov nad Topľou je
povinné udržiavať schodnosť miestnych komunikácii a vykonávať zimnú údržbu chodníkov na svojom
území. Zodpovednosti za porušenie tejto povinnosti sa nemôže zbaviť tým, že uzavrie zmluvu s iným
subjektom, ktorou naň prenesie plnenie tejto povinnosti. Zákonná zodpovednosť za plnenie povinnosti
udržiavať schodnosť miestnych komunikácii a vykonávať zimnú údržbu chodníkov, je vo vzťahu k
poškodenémunemennáazodpovedázaškodupovinnýsubjekt,ktorýmjemestobezohľadunaprípadné

zmluvy, ktorými daná povinnosť bola prenesená na iný subjekt. Mesto Vranov nad Topľou túto zákonom
stanovenú povinnosť nesplnilo v deň, kedy došlo k úrazu žalobkyne. Z jej výpovede ako aj z výpovede
svedkyne p. M. a potvrdenia SHMÚ je zrejmé, že dňa 30. 12. 2007 vo Vranove nad Topľou v čase od
12.00 hod. do 21.00 hod. bolo zamračené, fúkal premenlivý vietor a teplota vzduchu dosahovala hodnoty
od -4,8 °C do -6,2 °C. Stav chodníka na mieste, kde sa úraz stal, mal súd preukázaný výpoveďami

žalobkyne a svedkyne. Konkrétne miesto, na ktorom došlo k úrazu, bolo zistené znázornením na
fotosnímku ako aj ohliadkou vykonanou na mieste samom. Miesto, na ktorom došlo k úrazu je verejným
chodníkom, za údržbu ktorého zodpovedá žalované mesto Vranov nad Topľou. V danej veci bolo teda
preukázané porušenie právnej povinnosti žalovaného, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a škodou. Na základe odvolania žalovaného proti rozsudku súdu prvého stupňa vec

prejednalKrajskýsúdvPrešove,ktorýrozsudkomzodňa28.06.2011potvrdilrozsudokokresnéhosúdu.
S poukazom na zákon o pozemných komunikáciách č. 135/1961 Zb. a § 420 Občianskeho zákonníka,
odvolací súd konštatoval, že žalobkyni vznikla škoda a to v príčinnej súvislosti s protiprávnym stavom,
za ktorý objektívne nesie zodpovednosť žalovaný.

V priebehu súdneho konania žalovaný písomne navrhol, aby súd pripustil vedľajšie účastníctvo na
strane žalovaného a to I. M.L., X.. O.. A. Y. V., Bratislava. Uviedol, že žalovaný s touto poisťovňou
uzatvoril poistnú zmluvu č. 6001004405 s účinnosťou od 01. 03. 2005, ktorej súčasťou je aj poistenie
zodpovednosti za škodu vzniknutú inej osobe na živote a zdraví. Uvedená poistná zmluva bola platná
aj v čase úrazu žalobkyne, teda ku dňu 30. 12. 2007.

Právny zástupca žalovaného po rozhodnutí krajského súdu uviedol, že žalovaný nemôže súhlasiť s
výškou uplatneného nároku žalobkyne. Poukázal na spoluzodpovednosť žalobkyne za škodu, ktorá jej
vznikla v dôsledku pádu na chodník. Počínala si v rozpore s § 415 Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ zistila, že chodník je šmykľavý, mala zvýšiť svoju obozretnosť a neponáhľať sa. Z jej výpovede je

však zrejmé, že žalobkyňa sa ponáhľala na omšu do kostola. Spochybnil aj bodové ohodnotenie SSU,
konkrétne položku 325d a to obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu a to z toho dôvodu, že podľa
názoru žalovaného nesúvisí bezprostredne s úrazom. Rovnako tak aj položka pri hodnotení bolestného
125b opäť týkajúca ramenného kĺbu podľa názoru žalovaného nesúvisí s úrazom.

Žalobkyňa k námietka žalovaného uviedla, že bolesť v dôsledku úrazu bola intenzívnejšia v oblasti
zápästia. Vtedy prevažovala nad menšou bolesťou ramena, ktorá sa však zintenzívnila v procese liečby
na ortopédii.

Právny zástupca žalovaného v písomnom vyjadrení poukázal na § 9a ods. 3 zák. č. 135/1961 o

pozemných komunikáciách (cestný zákon), závady v schodnosti priechodov pre chodcov na miestnych
komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez obce, ako aj závady v schodnosti miestnych
komunikácií určených výhradne pre chodcov, sú povinní odstraňovať správcovia miestnych komunikácií.
Definíciu pojmov schodnosť a závady v schodnosti upravuje § 12 ods. 4, 5 vyhlášky federálneho
ministerstva dopravy č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva cestný zákon účinnej k 30. 12. 2007

(ku dňu úrazu žalobkyne). Podľa zákonných ustanovení schodnosť priechodov pre chodcov na
miestnych komunikáciách a na prejazdných úsekoch ciest cez mestá a obce a miestnych komunikácií
určených výhradne pre chodcov, je taký stav týchto komunikácii, ktorý umožňuje bezpečnú chôdzu
prispôsobenú ich stavebnému stavu, poveternostným podmienkam a ďalším okolnostiam, ktoré môžechodec predvídať. Poveternostnými podmienkami, ktoré môžu podstatne zhoršiť alebo aj prerušiť
zjazdnosť, prípadne schodnosť komunikácie, sú najmä fujavice a intenzívne dlhodobé sneženie, víchrice
a mimoriadne vodné zrážky, povodne a prívalové vody pri intenzívnych a dlhodobých vodných zrážkach,

vznik súvislej poľadovice pri poklese teploty a pri vyššej vlhkosti vzduchu, hmly a odmäky, mrznúci dážď
a mrholenie. Na základe doteraz vykonaných dôkazov možno konštatovať, že v uvedenom prípade
nie je možné skutkový stav subsumovať pod pojem závady v schodnosti, pretože nešlo o takú zmenu
v schodnosti, ktorú by nemohla žalobkyňa predvídať, keďže podľa potvrdenia SHMÚ zo dňa 02. 06.
2009 bolo v nedeľu 30. 12. 2007 vo Vranove nad Topľou zamračené, fúkal premenlivý vietor a teplota

vzduchu bola od -4,8 do -6,2 °C. Atmosférické zrážky sa nevyskytli. Počasie rovnakého charakteru
bolo už minimálne od 12.00 hod. dňa 30. 12. 2007, takže v dôsledku poveternostných podmienok
nedošlo k náhlej zmene, ktorú by žalobkyňa nemohla predpokladať. Poveternostné podmienky boli od
12.00 hod. dňa 30. 12. 2007 stabilné, takže žalobkyňa mohla predpokladať, že chodník je zľadovatelý.
Uvedené skutočnosti žalobkyňa potvrdila nielen v žalobnom návrhu, ale aj vo svojej výpovedi, kde
uviedla, že sa pošmykla na zľadovatelom chodníku. Žalobkyňa bola teda dostatočne oboznámená so

stavom chodníka. Žalobkyňa tiež uviedla, že išla na svätú omšu. Vo Vranove nad Topľou je všeobecne
známe, že svätá omša v rímskokatolíckom kostole sv. Františka z Assisi sa už dlhé roky začína v nedeľu
večer o 18.30 hod. Neskorý príchod podľa kánonického práva zneplatňuje povinnú účasť veriaceho
katolíka na bohoslužbe. Z uvedeného možno dôvodne predpokladať, že žalobkyňa sa ponáhľala a
neprispôsobila svoj pohyb a správanie ročnému obdobiu, počasiu, hoci žalobkyňa vedela v akom

stave je chodník a bolo preukázané, že vedela o namrznutom stave. Mohla teda predpokladať, že
chôdza na takomto chodníku vyžaduje osobitnú opatrnosť. Žalobkyňa svojím konaním porušila § 415
Občianskeho zákonníka (všeobecná prevenčná povinnosť). Právny zástupca žalovaného poukázal na
stanovisko NS ČR k otázke odškodňovania úrazov chodcov na klzkých, či neupravených chodníkoch,
podľa ktorého pokiaľ chodec vie, že chodník nie je uprataný, je na ňom námraza a napriek tomu sa

ňom pohybuje tak, že tieto faktory neberie do úvahy, potom v prípade úrazu nemôže očakávať, že
bude odškodnený. Odškodnenie by chodec mohol očakávať v prípade, že dôjde k nečakanej zmene,
ktorú nemohol predpokladať (napr. dôjde k náhlej zmene počasia a chodník sa nečakane zmení na
poľadovicu).Pokiaľtotižvstupujenachodník,ktorýnesieznakyzimnéhopočasia,potomsamusísprávať
podľa tejto situácie, ktorá mu je vopred známa a tejto prispôsobiť pohyb a svoje správanie. Taktiež

poukázal na nález NS ČSR zo dňa 27. 05. 1938, v zmysle ktorého na obci nie je možné požadovať,
aby udržiaval obecnú komunikáciu v takom stave, aby jej chodci nemuseli venovať žiadnu pozornosť a
mohli sa po nej pohybovať celkom bezmyšlienkovite, bez toho, aby im hrozila možnosť, že zakopnú o
prekážku spôsobenú strmšou vyvýšeninou v teréne, i keď nie je osobitne označená.

Za účelom odborného posúdenia škody, ktorá vznikla žalobkyni v dôsledku úrazu, súd ustanovil súdneho
znalca MUDr. Y. B., znalca v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia. Súdny
znalec podal ZP č. 11/2012 zo záverov ktorého vyplýva, že bodové ohodnotenie bolestného v lekárskom
posudku MUDr. Ing. B. R. zo dňa 20. 11. 2008 bolo vypracované správne aj napriek tomu, že pri
predmetnom úraze zo dňa 30. 12. 2007 žalobkyňa utrpela aj zlomeninu bodcovitého výbežku pravej

lakťovej kosti, ktorá je zrejmá z RTG dokumentácie urobenej pri prvotnom vyšetrení, avšak nebola
v písomnej zdravotnej dokumentácii uvedená. Napriek tomu by sa na spôsobe liečby nič nezmenilo
a v tabuľkách pre hodnotenie bolestného podľa zák. č. 437/2004 Z. z. je pri položke 147 braná do
úvahy aj zlomenina bodcovitého výbežku lakťovej kosti. Vzhľadom na mechanizmus vzniku predmetnej
zlomeniny v oblasti pravého zápästia, kde sa zraňujúca sila prenáša v dlhej osi končatiny, muselo

dôjsť aj k podvrtnutiu v pravom ramennom kĺbe, keďže následne vznikla poúrazová kapsulitída pravého
ramenného kĺbu (asepticky nebakteriálny zápal kĺbového puzdra). Preto ohodnotenie bolestného na
80 bodov je správne. Bodové ohodnotenie SSU v lekárskom posudku MUDr. Ing. B. R. zo dňa 06.
08. 2009 nebolo vypracované správne. Posudzujúci lekár vychádzal z vtedy platného artrotestu, avšak
nezohľadnil rozdielne bodové ohodnotenie pre pravú hornú končatinu, ktoré má byť správne v položke

351b- 120b a nie 100b ako uviedol a v položke 325 mal zvýšiť bodové ohodnotenie položku 325d o
1/3 podľa položky 325f. Správne bodové ohodnotenie SSU malo byť takéto: položka 351b obmedzenie
pohyblivosti pravého zápästia stredne ťažkého stupňa 120 bodov, položka 325f obmedzenie pohyblivosti
pravého ramena stredne ťažkého stupňa s obmedzením rotačných pohybov 133 bodov. Spolu 253
bodov. Pri znaleckom dokazovaní bol urobený nový artrotest dňa 18. 07. 2012, t.j. 4 a pol roka od

úrazu. Podľa výsledkov nového artrotestu sa bodové ohodnotenie SSU v súčasnosti mení, nakoľko
obmedzenie pohyblivosti v zápästí možno podľa súčasného artotestu hodnotiť ako ľahké, a preto
hodnotil podľa položky 351a, t.j. 60 bodov. Žalobkyňa aj v súčasnosti ešte trpí bolesťami zápästia,
najmä pri zmenách počasia a pri prenášaní ťažších predmetov v pravej ruke, nakoľko nedokáževyvinúť dostatočnú silu na udržania ťažších predmetov. Stisk a svalová sila pravej ruky sú oslabené.
Pravú hornú končatinu nedokáže elevovať nad 110 stupňov, čo jej bráni pri vykonávaní niektorých
činností vyžadujúcich eleváciu horných končatín nad túto úroveň. Po štyri a pol roku od úrazu možno

konštatovať, že zdravotný stav žalobkyne je stabilizovaný, ďalšou liečbou prakticky neovplyvniteľný z
hľadiskatrvalýchnásledkov.Liečbamôžebyťlensymptomatická,t.j.tlmeniebolesti.Ďalšiarehabilitačná
liečba vzhľadom na dlhý časový úsek od úrazu už pohyblivosť v kĺboch nezlepší. Zlomenina dolnej
časti vretennej kosti a zvyčajne aj lakťovej kosti vzniká pádom na napriamenú hornú končatinu, pričom
poškodený naráža na tvrdú podložku v dolnej osi hornej končatiny. Hmotnosť padajúceho sa prenesie

na zápästie, ktoré sa zlomí, ale vektor pôsobiacej sily v dlhej osi napriamenej končatiny pôsobí
ďalej a môže nepriamym mechanizmom poraniť lakťový alebo ramenný kĺb, kde dochádza zvyčajne
k podvrtnutiu týchto kĺbov. Žalobkyňa pri úraze dňa 30. 12. 2007 utrpela tieto poranenia: zlomeninu
distálnejčastipravejvretennejkostisposunomúlomkuazlomeninubodcovitéhovýbežkupravejlakťovej
kosti a vzhľadom na následnú poúrazovú adhezívnu kapsulitídu, ktorá vznikla niekoľko mesiacov po
úraze, musela utrpieť aj podvrtnutie pravého ramenného kĺbu. Samotné podvrtnutie kĺbu, ak je stredne

ťažkého až ťažkého stupňa, sa zvyčajne prejaví ihneď po úraze, ak nie sú v popredí ťažkosti, príznaky
závažnejšieho poranenia, ktorým môže byť toto „ľahšie“, resp. menej závažné poranenie prekryté.
Ak sa od začiatku takéto podvrtnutie cielene a systematicky nelieči aj lokálne môže, ako nakoniec
u všetkých kĺbových poranení, dôjsť k následným poúrazovým zmenám v oblasti kĺbových puzdier,
okolitých väzivových tkanív a mäkkých tkanív v zmysle aseptického nebakteriálneho zábalu, zhrubnutiu

vláken, samotných kĺbových puzdier, zvrašťovaniu mäkkých tkanív, opuchom a bolestiam, tvorbe zrastov
v oblasti kĺbových štruktúr, čo v konečnom dôsledku vedie k obmedzeniu pohybu a bolesti v postihnutom
kĺbe. Tento proces zvyčajne trvá niekoľko (tri až šesť aj viac) mesiacov. Počas celej liečby užívala
žalobkyňalieky tlmiacebolesť,prevažnenesteroidnéanalgetiká-antireumatiká.Keďženiektoréztýchto
liekov sú voľne predajné lieky, nie je možné ich presne uvádzať. Väčšinu liekov z tejto rady však mala

predpísaných od ošetrujúcich lekárov. Poranenia, ktoré žalobkyňa utrpela pri úraze dňa 30. 12. 2007
boli spojené s prežívaním bolesti. Každý človek prežíva bolesť rôzne intenzívne. Závisí to od prahu
bolesti, ktorým je „obdarený“. Dve rôzne osoby preto môžu tú istú bolesť prežívať rôzne intenzívne.
Vychádzajúc z päťstupňovej stupnice intenzity bolesti, možno určiť, že zlomenina oboch kostí pravého
predlaktia spôsobovala strednú až silnú bolesť po dobu niekoľkých (dva až tri) týždňov, neskôr sa jej

intenzita zmiernila. Podvrtnutie ramena mohlo spôsobiť malú bolesť, ktorá taktiež mohla byť utlmená
liekmi. Bolesť ruky a zápästia však pretrvala niekoľko mesiacov. Bolesť ramena sa neskôr zintenzívnila
v dôsledku adhezívnej kapsulitídy pravého ramenného kĺbu.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení uviedol, že napriek vypracovanému ZP je potrebné uplatniť

určitú mieru spoluzodpovednosti žalobkyne podľa § 415 Občianskeho zákonníka, pretože žalobkyňa
mala vzhľadom na stav chodníka zvýšiť svoju opatrnosť a prispôsobiť rýchlosť svojej chôdze stavu
chodníka.

Právnyzástupcažalovanéhopoukázalnazákonč.437/2004Z.z.,ktorýdefinujeSSU.Podľajehonázoru

u žalobkyne žiadne SSU neprichádza do úvahy. Nie sú u nej žiadne zdravotné obmedzenia. Uviedol, že
niekoľkokrát videl žalobkyňu v meste, kedy tlačila v nákupnom centre vozík pravou rukou alebo v pravej
ruke držala kabelku, igelitku, prípadne dáždnik. Žalovaný nesúhlasil s vypracovaným ZP a požiadal o
vypracovanie kontrolného ZP.

Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobkyne vyplýva, že na základe subjektívneho názoru právneho
zástupcu žalovaného nemožno konštatovať, že u žalobkyne nedošlo ku SSU. Zákon jednoznačne
stanovuje povinnosť vlastníkov, resp. správcovi komunikácie upraviť chodník tak, aby k úrazom nedošlo.
Žalobkyňa predložila stanovisko hydrometeorologického ústavu, ktoré potvrdzuje, že v čase, kedy sa
stal úraz bolo také počasie, že sa vytvárala poľadovica. Právny zástupca žalovaného nebol prítomný

pri vzniku úrazu, preto nemôže tvrdiť, že žalobkyňa neprispôsobila chôdzu stavu chodníka. Žalobkyňa
k námietkam právneho zástupcu žalovaného poukázala na skutočnosť, že pravú ruku má, preto ju aj
používa. Má však obmedzenú hybnosť ruky. Ak aj v tejto ruke niečo drží, ruka ju bolí. Trpí vždy pri
otáčaní ruky. Čo sa týka rýchlosti jej chôdze v deň úrazu dodala, že išla normálne ako bežne chodí,
vôbec nebežala.

Na overenie správnosti ZP MUDr. Y. B. súd ustanovil súdneho znalca MUDr. Q. O.. Tento podal ZP č.
66/2014, v ktorom v nálezovej časti popísal poranenia žalobkyne zo dňa 30. 12. 2007 a následnú liečbu.
V posudkovej časti posudku konštatoval, že s prihliadnutím na absolvovanie vyšetrenia pohyblivosti voblasti pravého zápästia u menovanej po úraze zo dňa 30. 12. 2007 došlo k vzniku trvalého následku a
to obmedzenie hybnosti pravého zápästia ľahkého stupňa. Počas vyšetrenia žalobkyne na chirurgickej
ambulancii, ako aj počas liečby, nebolo mimo vyššie uvedenej zlomeniny distálnej časti vretennej

kosti zistené žiadne iné poranenie pravej hornej končatiny ako je napr. podvrtnutie pravého ramena.
Žalobkyňa bola dňa 03. 06. 2008 vyšetrená na ortopedickej ambulancii MUDr. W.. Pri tomto vyšetrení
sa žalobkyňa nesťažovala, okrem bolesti v oblasti pravého zápästia, na žiadne iné zdravotné ťažkosti
v oblasti pravej hornej končatiny, t.j. napríklad na bolesti v oblasti pravého ramena. Dňa 19. 09. 2008
bola vyšetrená opätovne na ortopedickej ambulancii, kde bol zdravotný stav zhodnotený ako tzv. krčný

bolestivý syndróm, bolestivý syndróm pravého ramena. Dňa 19. 09. 2008 t. j. po takmer deviatich
mesiacoch od úrazu sa v zdravotnej dokumentácii menovanej prvýkrát objavila skutočnosť o bolesti
pravého ramena. 30. 09. 2008 bola vyšetrená žalobkyňa na FRO odbornej ambulancie MUDr. S., kde
bola na základe vyšetrenia deväť mesiacov po úraze stanovená diagnóza: adhezívna kapsulitída pleca
(ručne dopísané postraumat). Na FRO ambulancii MUDr. B.Y. bola žalobkyňa vyšetrená dňa 14. 08.
2001. Znalec poukázal na skutočnosť, že menovaná sa v minulej dobe opakovane liečila na zdravotné

ťažkosti v oblasti krčnej chrbtice. Táto skutočnosť mohla mať dominantný vplyv na vznik ochorenia v
zmysle: adhezívna kapsulitída pleca. S prihliadnutím na diagnózu, ktorá bola u žalobkyne stanovená
- adhezívna kapsulitída pleca, sa z odborného hľadiska nedá jednoznačne určiť, či jedinou príčinou
vzniku tohto ochorenia bol úraz zo dňa 30. 12. 2007. Naviac je nutné poukázať na skutočnosť, že u
poškodenej po úraze z inkriminovaného dňa nebol v jej zdravotnej dokumentácii zaznamenaný

žiadny príznak poukazujúci na prípadný úraz jej pravého ramena. V závere posudku znalec určil bodové
hodnotenie bolesti žalobkyne podľa položky 147c zlomenina distálnej epifýzy vretennej kosti vpravo so
zlomeninou bodcovitého výbežku lakťovej kosti s počtom bodov 60. Mimo vyššie uvedenej diagnózy
nebola u žalobkyne zistená žiadna iná diagnóza napr. podvrtnutie ramenného kĺbu vpravo. Menovaná
sa počas prvotného vyšetrenia na chirurgickej pohotovostnej ambulancii dňa 30. 12. 2007 ako ani počas

opakovaných následných vyšetrení na chirurgickej ambulancii MUDr. A. nesťažovala na žiadne ťažkosti
voblastipravéhoramennéhokĺbu.Nazákladezistenýchskutočnostíjenutnékonštatovať,žemenovanej
nemožno priznať diagnózu podvrtnutie pravého ramenného kĺbu. Na základe zák. č. 437/2004 znalec
stanovil bodové hodnotenie SSU podľa položky 351a obmedzenie pohyblivosti zápästia vpravo ľahkého
stupňa počtom bodov 60. Žalobkyňa mala po ukončení liečby zlomeniny v oblasti pravého zápästia

dňa 31. 03. 2008 realizovaný tzv. artrotest zameraný na pohyblivosť v oblasti pravého zápästia, kde
na základe objektívnych meraní bolo u menovanej zistené obmedzenie pohyblivosti v oblasti pravého
zápästia ľahkého stupňa. Menovaná nemala po inkriminovanom dni diagnostikované poranenie pravého
ramenného kĺbu, preto jej nie je možné priznať trvalý následok v zmysle: obmedzenie pohyblivosti
pravéhoramenastredneťažkéhostupňa.Diagnóza-adhezívnakapsulitídaplecanemálenjednoznačný

úrazový podklad.

Právny zástupca žalobkyne k ZP MUDr. O. uviedol, že konštatovanie znalca o tom, že žalobkyni
nemožno priznať diagnózu v zmysle podvrtnutia pravého ramenného kĺbu, ako následok zlomeniny
vretennej kosti a bodcovitého výbežku lakťovej kosti, je jeho subjektívny názor. Znalec neberie do

úvahy vek poškodenej, individualitu a mechanizmus vzniku poškodenia zdravia žalobkyne. V prípade,
že pri úraze pádom bola poškodzujúca sila dostatočná na zlomenie kosti v oblasti dolného predlaktia,
nemožno vylúčiť ani prenesenie časti pôsobiacej sily v smere osi celej hornej končatiny až do oblasti
ramenného kĺbu, kde mohla spôsobiť poranenie mäkkých štruktúr s klinickými príznakmi v tom čase
menšieho rozsahu. Teda pri dominujúcej bolesti z oblasti nižšie uloženej zlomeniny a pri analgetickej

liečbe a imobilizácii končatiny, mohlo byť toto zranenie prvotne čiastočne nedocenené ako pacientom
tak aj ošetrujúcim zdravotným personálom a jeho rozsah sa mohol plne prejaviť, resp. prehĺbiť až pri
následnom liečení, t. j. poškodení kĺbnych štruktúr zápalovým procesom. Nemožno jednoznačne vylúčiť
súvislosť poškodenia ramenného kĺbu pri úraze, ale naopak ho možno predpokladať ako oneskorený
prejav podmienený vývojom patofyziologických procesov a individualitou jednotlivca.

V písomnom vyjadrení žalovaný poukázal, že na základe záverov ZP MUDr. Q. O. je zrejmé, že k
úrazu nedošlo žalobkyňou popísaným spôsobom. Výpoveď žalobkyne v tejto veci je potrebné považovať
za tendenčnú a nedôveryhodnú. Žalovaný sa domnieva, že nie všetky vyjadrenia žalobkyne ohľadom
mechanizmu úrazu a okolností za ktorých došlo k úrazu sa zakladajú na pravde.

Žalobkyňa považovala ZP MUDr. B. za správny. Keď v deň 30. 12. 2007 utrpela úraz, pošmykla sa,
celým telom padala na ruku, ktorú mala za chrbtom. Po páde jej ruka ostala v tvare L. Po príchode na
ošetrenie mala veľké bolesti, nechcela sa dať ruky ani dotknúť. Boli je podané dve injekcie, aby vôbecmohli ruku napraviť a vyhotoviť RTG snímok. Má za to, že pri tomto páde, kedy celou váhou tela padala
dozadu, sa muselo poškodiť aj rameno. MUDr. O. vo svojom ZP neuvádzal kópie listinných dokladov o
jej ošetrení, ktoré absolvovala u jednotlivých lekárov. Žalobkyňa už 13. 05. 2008, kedy bola ošetrená na

ortopédii, poukazovala na svoje zdravotné problémy. Nemôže za to, že lekár až 19. 09. 2008 zapísal
do jej zdravotnej dokumentácie problém s ramenom.

Na pojednávaní dňa 09. 11. 2015 boli vypočutí obaja ustanovení súdny znalci. Znalec MUDr. O. zotrval
na svojich záveroch. Znalecký posudok vypracoval na základe zdravotnej dokumentácie, ktorú mu

žalobkyňa predložila. Zdravotná dokumentácia bola kompletná. Karta bola chronologicky usporiadaná,
takže znalec mal k dispozícii všetky lekárske správy žalobkyne.

Po oboznámení sa s posudkom MUDr. O. znalec MUDr. Y. B. vo svojej výpovedi súhlasil so závermi
tohto znalca. U žalobkyne bola diagnostikovaná zlomenina dolnej časti vretennej kosti a bodcovitého
výbežku lakťovej kosti s tým, že diagnóza podvrtnutie ramennej kosti stanovená nebola. On osobne pri

vypracovaníZPvychádzalzoskutočnosti,ktorénašielvdokumentáciipoškodenejatobolzáznamlekára
rehabilitačného oddelenia, kde bola stanovená diagnóza poúrazová kapsulitída pravého ramenného
kĺbu. Takže túto diagnózu MUDr. B. nestanovil, len vychádzal z tej diagnózy, ktorú stanovil rehabilitačný
lekár. S tvrdením MUDr. O. MUDr. B. súhlasil. Kapsulitída nevzniká len čiste na podklade úrazu, ale
úraz môže byť jeden zo spúšťacích momentov, ktorý môže túto kapsulitídu vyvolať. Úraz nemusí byť

ani nejaký veľmi závažný, nemusí byť silný. Môže sa jednať o opakované menšie mikrotraumatizácie a
môže to byť len jeden úrazový moment a v podstate tento môže navodiť vznik kapsulitídy.

Svedok MUDr. W. na pojednávaní uviedol, že ak by žalobkyňa pri úraze utrpela aj podvrtnutie ramena,
cítila by bolesť ramena aj napriek užívaniu liekov na tlmenie bolesti. Prvá zmienka o úraze ramena

žalobkyne bola až dňa 19. 09. 2008. Vtedy je prvýkrát zaznamenaná bolestivosť pravého ramena bez
udania vzťahu k úrazu. V zdravotnej dokumentácii žalobkyne sa nachádza záznam o oblasti ramena
následkom úrazu až 17. 10. 2008 po udaní pacientky, ktorá dávala vzťah úrazu predlaktia a ramena do
toho istého termínu. Čiže pacientka sama udala, že rameno ju bolí následkom toho úrazu. Pacientka
od 20. novembra 2008 nebola liečená, na vyšetrenie sa dostavila až dňa 31. 03. 2009. Nemožno teda

ani vylúčiť ani potvrdiť vzťah poškodenia ramena v súvislosti s úrazom zápästia alebo predlaktia z 30.
12. 2007.

V písomnom vyjadrení zo dňa 04. 04. 2016 právny zástupca žalobkyne uviedol, že vykonané dôkazy
v súdnom konaní dostatočne odôvodňujú opodstatnenosť žaloby. Toto stanovisko opiera o vyjadrenia

ošetrujúceho lekára, ktorý vykonal ošetrenia ihneď po úraze, obvodného lekára, traumatológa a
súdneho znalca MUDr. B.. Pokiaľ ide o posudok súdneho znalca MUDr. O., tento považuje v danom
prípade za nepoužiteľný, pretože bol vypracovaný v značnom časovom odstupe od úrazu, poškodenú
znalec osobne nevyšetroval a ako sám viackrát zdôraznil, vychádzal iba z predloženej zdravotnej
dokumentácie, ktorá ako sa ukázalo na pojednávaní dňa 09. 11. 2015 bola neúplná.

Z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného vyplýva, že kontrolný súdny znalec vylúčil vznik zranenia
„podvrtnutie pravého ramenného kĺbu“, teda tento úraz žalobkyňa v inkriminovaný deň neutrpela.
Fyziatrická ambulancia MUDr. S. túto diagnózu bezprostredne po páde nepotvrdila. Žalobkyňa ako
chodkyňa vedela v akom stave je chodník a bolo preukázané, že vedela o namrznutom stave a mohla

teda predpokladať, že chôdza na takomto chodníku vyžaduje osobitnú opatrnosť. Podľa zistenia v tejto
nočnej dobe, kedy teplota klesla pod bod mrazu ani nebolo v silách majiteľa chodníka námrazu odstrániť.
Naviacnešloozávaduvschodnostikomunikácie.Jepotrebnéskúmaťajzavineniežalobkynevdôsledku
neplnenia si generálnej prevenčnej povinnosti predchádzania vzniku škody, resp. minimalizácie jej
rozsahu podľa § 415 OZ v spojitosti s § 441 OZ: a) úzka sukňa ovplyvnila rozsah pohyblivosti dolných

končatín, to jej znemožnilo bezpečne čupnúť (sadnúť) si na zem v prípade pošmyknutia; b) sukňu
nemožno považovať za vhodné oblečenie pre zimné obdobie vzhľadom na počasie. Fúkal premenlivý
vietor s rýchlosťou od 15 km/hod. a teplota vzduchu dosahovala teploty od -4,8 do -6,2 °C; c) pri chôdzi
pri výskyte námrazy sa odporúča nedržať v rukách kabelky, tašky, nakoľko pri páde sa človek inštinktívne
snaží uchopiť padajúcu tašku; d) nevyužila bezpečnejšiu alternatívu odvoz autom, pomoc inej osoby,

chôdza po vrstve neutlačeného snehu alebo chôdza po povrchu s vyššou adhéziou; e) ako vyplýva zo
zistené skutkového stavu, poškodená spadla v nočných hodinách pri pravidelnej ceste do kostola. V
dobe úrazu boli nepriaznivé poveternostné podmienky, ktoré trvali už niekoľko dní. Poškodená poznala
dobre miestne podmienky. Chodila tadiaľ už niekoľko rokov. Tým, že nevyužila alternatívnu trasu, inémiesto na priechod, nepočínala si tak, aby predišla možnému úrazu. Je teda zrejmé, že k porušeniu
prevenčných povinností v danom prípade došlo aj na strane poškodenej, ktorá svojim jednaním prispela
a to nielen v nepatrnej miere, ku vzniku škody na jej zdraví. Pokiaľ chodec vie, že chodník nie je uprataný,

je na ňom námraza a napriek tomu sa na ňom pohybuje tak, že tieto faktory neberie do úvahy, potom v
prípade úrazu nemožno očakávať, že bude odškodnený. Táto neopatrnosť a ľahkovážnosť sa značne
podpísala pod vznik a rozsah škody. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, alternatívne určiť spoluvinu
žalobkyne na spôsobenej škode v rozsahu najmenej 75 %. Pri stanovení výšky náhrady škody žiadal
vychádzať z kontrolného ZP č. 66/2014 súdneho znalca MUDr. O..

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (OZ) každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

V zmysle § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 444 OZ pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho
spoločenského uplatnenia.

V zmysle § 449 ods. 1 OZ pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.

V zmysle § 3d ods. 3 zák. č. 135/1961 Zbierky o pozemných komunikáciách miestne komunikácie sú
vo vlastníctve obce.

V zmysle § 3d ods. 6 citovaného zákona sú vlastníci a správcovia pozemných komunikácií povinní
pozemné komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktoré sú určené.

Podľa § 4b ods. 1 Zákona o pozemných komunikáciách, miestnymi komunikáciami sú všeobecne
prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej
doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií.

Podľa § 9a ods. 3 Zákona o pozemných komunikáciách, správcovia miestnych komunikácií zodpovedajú
za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti na priechodoch pre chodcov, na miestnych
komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez mestá a obce, miestnych komunikácií určených
výhradne pre chodcov a na chodníkoch, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možnosti
tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.

Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia, bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením, alebo odstraňovaním jeho
následkov. Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má
preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných

a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona 437/2004 Z. z. náhrada za bolesť sa poskytuje jednorázovo; musí byť
primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.
Náhradazabolesťsaposkytujenazákladelekárskehoposudku.Sadzbybodovéhohodnoteniazabolesť

sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

V zmysle § 4 ods. 1, 2 zákona 437/2004 Z. z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju a to v
rozsahu v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada

za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku. Sadzby bodového
hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

Podľa § 5 ods. 1, 2 zákona č. 437/2004 Z. z. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo

sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku. Výška náhrady za bolesť a výška
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republikyza kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1 za jeden bod
a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

Oznámením Ministerstva zdravotníctva SR č. 208/2007 z 19. 04. 2007 bola určená výška náhrady za
bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2007 za jeden bod v sume 375,22
Sk, t.j. 12,46 eur a oznámením Ministerstva zdravotníctva SR č. 186/2008 na rok 2008 jeden bod bol
ohodnotený sumou 402,92 Sk, t. j. 13,37 eur.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobkyňa dňa 30.12.2007 utrpela úraz na
šmykľavom, neposypanom chodníku, pri ktorom si zlomila distálnu časť vretennej kosti s posunom
úlomkov a zlomeninu bodcovitého výbežku pravej lakťovej kosti, ktorá si vyžiadala repozíciu (napravenie
úlomkov do správneho osového a anatomického postavenia) a sadrovú fixáciu zlomeniny.

Keďže žalovaný sa v súdnom konaní bránil tým, že nie je zodpovedným subjektom, rozsudkom č.k.

10C/86/2009-112 zo dňa 12. 11. 2010 súd v danej veci rozhodol, že žalovaný zodpovedá žalobkyni za
škodu, ktorá jej bola spôsobená v dôsledku pádu na chodník dňa 30. 12. 2007. Na základe odvolania
žalovaného vec prejednal odvolací súd, ktorý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Z odôvodnenia
týchto rozhodnutí je zrejmé, že miesto, na ktorom došlo k úrazu žalobkyne je verejným chodníkom, za
údržbu ktorého zodpovedá mesto- žalovaný. Podľa zákonných ustanovení bolo mesto povinné udržiavať

chodník schodný a táto povinnosť zo strany žalovaného nebola naplnená. Schodnosť je taký stav,
ktorý umožňuje bezpečnú chôdzu prispôsobenú okolnostiam, ktoré môže chodec predvídať. V dôsledku
nedodržania povinnosti žalovaného došlo u žalobkyne ku škode na zdraví. Výpoveďou žalobkyne aj
svedkyne Petríkovej bolo v konaní potvrdené, že chodník v deň úrazu bol namrznutý (lesklý), teda nebol
posypaný. Žalovaný nepreukázal splnenie zákonnej povinnosti a to udržiavanie schodnosti chodníka.

Krajský súd konštatoval, že žalobkyni vznikla škoda a to v príčinnej súvislosti s protiprávnym stavom,
za ktorý nesie zodpovednosť žalovaný.

Pri škode na zdraví sa v zmysle § 444 OZ jednorazovo odškodňujú bolesti a sťaženie spoločenského
uplatnenia a podľa § 449 ods. 1 OZ aj náklady liečenia. Podmienky poskytovania bolestného a náhrady

za sťaženie spoločenského uplatnenia a výšku týchto náhrad určuje zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade
za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Na odškodnenie bolesti a sťaženia
spoločenského uplatnenia má poškodený nárok bez ohľadu na to, či sa uplatňuje princíp subjektívnej
alebo objektívnej zodpovednosti. Oba tieto druhy odškodnenia sú náhradou za tzv. nemateriálnu ujmu a
majúslúžiťnato,abysipostihnutýmoholopatriťnáhradnépôžitkynavyrovnanieprežitýchaprežívaných

utrpení, strastí a obmedzovaní v živote.

Výška odškodnenia za vytrpené bolesti a za budúce sťaženie spoločenského uplatnenia závisí od počtu
bodov podľa druhu poškodenia zdravia. Pre stanovenie výšky odškodnenia sa vychádza z lekárskeho
posudku. Za každý bod prislúcha žalobkyni náhrada v peňažnej sume. Výška náhrady za jeden bod je 2

% priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým
úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu. Nárok na
náhradu škody na zdraví vzniká dátumom vyhotovenia lekárskeho posudku. Lekársky posudok sa
vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený.

Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne
nepriaznivénásledkypreživotnéúkonypoškodeného,nauspokojovaniejehoživotnýchaspoločenských
potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Nepriaznivé následky musia trvalo a výrazne
sťažovať možnosť spoločenského uplatnenia poškodeného. Nemusí ísť vždy o viditeľné poškodenie
organizmu. Sťaženie spoločenského uplatnenia môže spočívať v obmedzení alebo úplnej strate

možnosti voľby výkonu povolania, účasti na iných formách spoločenského uplatnenia a plnohodnotného
osobného života.

Žalobkyni vznikla škoda na zdraví v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného, preto má
nárok na jednorazové odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalobkyňa predložila

lekársky posudok o bolestnom zo dňa 20. 11. 2008 a posudok o sťažení spoločenského uplatnenia
zo dňa 06. 08. 2009, oba vypracované jej praktickým lekárom a v súdnom konaní boli vyhotovené
dva znalecké posudky. Súd hodnotiac dôkazy jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti pri
konečnomrozhodnutívychádzalzoznaleckéhoposudkuMUDr.O..Tentostanovilpodľaprílohykzákonu437/2004 Z. z. bolestné - pol. 147c (zlomenina vretennej kosti vpravo so zlomeninou bodcovitého
výbežku lakťovej kosti) na počet bodov 60 a sťaženie spoločenského uplatnenia - pol. 351a (obmedzenie
pohyblivosti zápästia vpravo ľahkého stupňa) na počet bodov 60. Na takomto určení bolestného sa

zhodlivšetcitrajalekári(MUDr.R.,MUDr.B.,MUDr.O.).Potrebuposudzovaniasťaženiaspoločenského
uplatnenia žalobkyne podľa pol. 351a potvrdil v posudku aj MUDr. B..

Súd nepriznal žalobkyni náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia pokiaľ ide o
podvrtnutie pravého ramenného kĺbu a obmedzenie pohyblivosti pravého ramena, keďže vykonaným

dokazovaním nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi úrazom žalobkyne a vznikom takéhoto
ochorenia.Vzdravotnejdokumentáciižalobkynejeprvýkrátzachytenýzáznamobolestipravéhoramena
až9mesiacovpoúraze. Vtejtodokumentáciisatiežnachádzaúdajzroku2001kedysažalobkyňaliečila
na zdravotné ťažkosti v oblasti krčnej chrbtice, čo podľa názoru lekárov mohlo mať dominantný vplyv
na vznik ochorenia - adhezívna kapsulitída pleca. Znalec MUDr. O. konštatoval, že diagnóza žalobkyne
- adhezívna kapsulitída pleca nemá jednoznačne úrazový podklad. Tento jeho záver potvrdil v ústnej

výpovedi aj znalec MUDr. B. a tiež vo svedeckej výpovedi MUDr. W.- ortopéd.

S poukazom na uvedené súd priznal žalobkyni bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške
1.549,80 eur (60 bodov za bolestné x 375,22 Sk, t. j. 12,46 eur + 60 bodov za sťaženie spoločenského
uplatnenia x 13,37 eur, čo spolu činí 1.549,80 eur).

V súvislosti so škodou na zdraví sa uhrádzajú aj náklady účelne vynaložené na liečenie poškodeného.
Náhrada týchto nákladov spojených s liečením prichádza do úvahy vtedy, ak sa liečenie poškodenému
neposkytlo bezplatne alebo že náklady na liečenie neboli kryté z prostriedkov zdravotného poistenia. Ide
o výdavky, ktoré žalobkyňa vynaložila na dosiahnutie zlepšenia zdravotného stavu alebo na vyliečenie.

Náklady však musí oprávnená osoba- žalobkyňa riadne preukázať. Žalobkyňa požadovala priznať
náklady vo výške 33 eur. Súd vychádzal z výpisu z účtu žalobkyne vedený v zdravotnej poisťovni a
zistil, že za obdobie od januára 2008 do novembra 2008 vynaložila za lieky potrebné na liečenie zranení
spojených s úrazom celkovo finančnú sumu 14,47 eur, preto jej súd túto čiastku priznal a v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. Žalobkyňa tvrdila, že bola nútená kupovať si aj voľnopredajné lieky, ale takéto

tvrdenia nezdokladovala, teda svoj nárok v rozsahu požadovaných 33 eur nepreukázala.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka súd priznal žalobkyni finančnú sumu 54,91 eur ako
náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Túto sumu žalobkyňa musela uhradiť za správu Slovenského
hydrometeorologického ústavu, Bratislava o počasí zo dňa 30.12.2007.

Celkovo suma priznaná žalobkyni predstavuje čiastku 1.619,18 eur (bolestné a SSU 1.549,80 eur +
náklady vynaložené na liečenie 14,47 eur + náklady spojené s uplatnením pohľadávky 54,91 eur).

K požiadavke žalovaného, aby súd v danej veci zohľadnil zavinenie žalobkyne na spôsobenej škode je

potrebné podotknúť, že z dokazovania nevplynula žiadna okolnosť, ktorá by preukazovala zavinenie
žalobkyne pri páde. Žalovaný prezentoval len svoje domnienky, že žalobkyňa sa v čase vzniku
úrazu ponáhľala, neprispôsobila pohyb stavu chodníka, ročnému obdobiu a že nevynaložila potrebnú
opatrnosť. Žalobkyňa potvrdila, že rýchlosť jej chôdze bola normálna a obutú mala zimnú obuv. Súd
poukazuje na skutočnosť, že aj pri vynaložení potrebnej opatrnosti, pri prispôsobení sa stavu chodníka,

dochádza k pádom, ak subjekt , ktorý má povinnosť udržiavať chodník v stave schodnosti, túto svoju
povinnosť nedodrží. Súd preto nemal dôvod znížiť výšku škody titulom spoluzavinenia žalobkyne.

Podľa § 142 ods. 3 OSP, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia

záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

Podľa § 151 ods. 7 OSP súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky
trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti
tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Žalobkyňa mala v danom prípade čiastočný úspech v spore, avšak súd jej podľa § 142 ods. 3 OSP
priznal plnú náhradu trov konania vo výške 100 %, nakoľko rozhodnutie o výške plnenia záviselo odznaleckéhoposudkuaajodúvahysúdu.Poprávoplatnostirozhodnutiabudeokonkrétnejvýškenáhrady
trov konania rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.