Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. január 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617206618
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5617206618.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej
a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci žalobcu: Z. E., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, F. D., právne zastúpeného spoločnosťou Kanisová & Kanis
Advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Špitálska 10, Bratislava, IČO: 36 836 460, proti žalovanej:
Ing. A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, F. Z., právne zastúpenej JUDr. Annou Mozolíkovou,

advokátkou, s miestom výkonu činnosti S. XXXX, U., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 20C/34/2017-23 zo dňa 26.09.2017,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením I. uložil žalovanej, aby dočasne nevstupovala do bytu č. X,
nachádzajúcom sa na 2. poschodí, vchod číslo XX, bytového domu, súpisné číslo XXX, na ulici K. v
F. D., postaveného na pozemku Parcely registra C-KN evidované na katastrálnej mape, parcelné č.
419 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 186 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území F. D.,
obec F. D., okres Liptovský Mikuláš, zapísaného v katastri nehnuteľností Okresného úrad Liptovský

Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, II. žalobcovi priznal náhradu trov konania v
plnom rozsahu.

2. Uznesenie okresného súdu sa opiera o ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. e), § 326
ods. 1, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, § 332 ods. 2 CSP.

3. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie
formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanovení § 324 a nasl. CSP. Úspech navrhovateľa,
ktorý sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho
nároku (práva) ohľadne, ktorého majú byť upravené pomery (tzv. osvedčenie nároku), aby neboli
vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej, dočasnej úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť
preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie,

že bez okamžitej, úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru
neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti,
ktoré sú potrebné pri vydaní konečného rozhodnutia vo veci samej. V každom prípade je potrebné, aby
boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy. Neodkladným opatrením však nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, len sa

ním zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam, a to aj preventívnymi
účinkami neodkladného opatrenia, ktoré v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody aleboinej ujmy, ak k nej došlo a k jej zväčšovaniu. Cieľom nariadenia neodkladného opatrenia je poskytnúť
rýchle a pružné riešenie situácie, ktoré neznesie odklad pre nebezpečenstvo, ktoré inak hrozí záujmom
strán. Aj v prípade, že sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie

neodkladného opatrenia, súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k neuváženému
zásahu do vzťahov strán alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktoré predstavuje
nariadenie neodkladného opatrenia. Nariadenie neodkladného opatrenia je opodstatnené len vtedy,
ak právne vzťahy medzi stranami vyžadujú bezodkladnú, naliehavú úpravu. Naliehavosť znamená,
že sa vylučuje pôsobenie neodkladného opatrenia pred jeho nariadením do minulosti a vychádza len

zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania súdu o návrhu na neodkladné opatrenie. Oboznámením
sa skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, uvedených
žalobcom, súd dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, tak ako
bol vylúčený na samostatné konanie, je v celom rozsahu dôvodný. Z obsahu samotného návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov vyplýva, že správanie matky
maloletej H. E., nar. XX.XX.XXXX, teda žalovanej, vykazuje znaky psychického týrania voči maloletej

dcére. Žalovaná frustráciu zo vzťahu so žalobcom prenáša na maloletú absolútne neprípustným
spôsobom. Dcéru, ktorá má iba štyri roky, zastrašuje tvrdeniami, že ju opustí a nerozpakuje sa vysloviť,
že sa zabije, skočí pod most, alebo že sa utopí a zoberie so sebou aj dcéru, lebo takému hajzlovi
ako je žalobca, ju nenechá. Žalovaná upiera maloletej vzťah s otcom a z titulu toho, že je matka,
si odvodzuje svoje právo rozhodovať o živote svojho dieťaťa. Matka spochybňuje postavenie otca,

na jeho adresu používa vulgarizmy, aj v prítomnosti maloletej dcéry, vštepuje maloletej negatívny
postoj k žalobcovi ako svojmu otcovi. Žalovaná stavia maloletú dcéru do pozície, kedy si musí vybrať
medzi jedným z rodičov a v prípade, ak dcéra prejaví náklonnosť voči otcovi, žalovaná ju trestá
odmietaním. Takýmto spôsobom žalovaná negatívne vplýva na zdravý psychický vývoj dcéry. V danom
prípade žalobca listinnými dôkazmi preukázal, že nariadenie neodkladného opatrenia je do^vodne´.

Zákon nedefinuje pojem násilie, je mozˇne´ ho vo všeobecnosti definovať ako u´myselne´ pouzˇitie
fyzickej sily alebo moci, len pravdepodobne ohrozené alebo skutocˇne´, ktoré bude mať za následok,
alebo je vysoká pravdepodobnosť následku poranenia, smrti, psychickej ujmy a podobne. Za´kladny´m
charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následok istého druhu lˇudske´ho konania, ktoré je za
´merne´, ide o telesnú aj dusˇevnu´ ujmu. V súvislosti s na´sili´m je mimoriadne do^lezˇite´ minimalizovať

kontakt na´silni´ka s obeťou, kedˇzˇe najvhodnejsˇi´ priestor má na´silni´k práve v domácom prostredí
obete. Z toho dôvodu bolo sformulované neodkladné opatrenie, ktorého u´cˇelom je poskytnu´tˇ opra
´vnene´mu maloletému dieťaťu ochranu, prípadne zabra´nitˇ dˇalsˇiemu zhoršovaniu jeho postavenia,
aj za cenu, že skutkový stav vo veci nie je na´lezˇite zistený (uznesenie Najvysˇsˇieho súdu Slovenskej
republiky z 15. októbra 2012, sp. zn. 5M Cdo 10/2012). Do^vodne´ podozrenie z psychického násilia

(týrania) žalobca preukázal prilozˇeny´mi listinnými dôkazmi, najmä Potvrdením Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Brezne, odbor kriminálnej polície, Rázusova 40, Brezno zo dňa 14.09.2017, ktoré
potvrdzuje podanie trestného oznámenia vo veci podozrenia zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vedeného
Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, pre katastrálne územie F. D., vyplýva, že

byt, do ktorého súd uložil žalovanej zákaz dočasne vystupovať, je vo výlučnom vlastníctve A. E., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, F. D., ktorá je matkou žalobcu. Žalovaná si teda odvodzuje právo
bývať v uvedenom byte iba sekundárne od žalobcu. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia
podľa § 325 ods. 2 pi´sm. e) CSP je to, že povinná osoba je dôvodne podozrivá z násilia, pričom môže
ísť o násilie tak fyzické ako aj psychické násilia, pričom sa nedá vylu´cˇitˇ ani psychicke´ tyranie. Su´d

mal do^vodne´ podozrenie z násilia osvedcˇene´ zo samotných skutkových tvrdení žalobcu uvedených
v návrhu. Sud nariadil neodkladné opatrenie v zmysle návrhu z dôvodu, aby zabránil pri´padne´mu
horšiemu následku voči maloletej dcére, ktoré je mozˇne´ ocˇaka´vať, keďže maloletá dcéra ktorá je
denne vystavovaná nevhodnému správaniu zo strany žalovanej (vzhľadom na žalobcom opi´sane´
doterajšie správanie žalovanej). Právo na ochranu života a zdravia, ktoré je na´silni´kom ohrozované,

má absolútnu povahu, pričom je silnejšie právo na´silni´ka, či ako právo na obydlie. Preto súd nariadil
neodkladné opatrenie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

4. Voči citovanému uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná. Má za to, že súd
prvej inštancie procesne pochybil, keď jej vo výroku uložil povinnosť, aby dočasne nevstupovala do

označeného bytu. Okresný súd opomenul, že toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného
rozhodnutia súdu vo veci samej o výkone rodičovských práv a povinností. Nie je pravdou, ako uvádza vo
svojom návrhu žalobca, že sa snaží od útleho veku maloletej dcéry úmyselne rozvrátiť vzťah medzi ňou
a otcom, nakoľko maloletú dcéru považuje za svoj osobný majetok. Taktiež nie je pravdou, že zastrašujemaloletú dcéru tvrdeniami, že ju opustí, že sa správa agresívne, a to takým spôsobom, že žalobca
má obavy o život, zdravie a priaznivý vývoj maloletej dcéry. Dcéru má veľmi rada. Majú medzi sebou
vybudovaný pekný citový vzťah, nikdy by jej neublížila a tiež by nikdy neublížila žalobcovi. Tvrdenia

žalobcu sú veľmi silné, pretože hovoriť o nej ako o človeku, ktorý by ubližoval dcére až do takej miery,
aby sa obával o jej život, je zarážajúce a nespravodlivé. Dáva do pozornosti súdu, že dcéru má veľmi
rada, riadne sa o ňu stará, čítajú spolu rozprávky, hrajú sa. Je to práve otec, ktorý nemá vybudovaný
silný citový vzťah k dcére, pretože sa o ňu riadne nestará, nezaujíma a dochádza k situáciám, kedy
sa snaží so žalovanou, ako aj s dcérou manipulovať, vydierať. Nepopiera, že mala niekedy aj slabé

stránky, že bola nervózna, ale to bolo z dôvodu, že máva veľké bolesti, je chorá, má zdravotné problémy,
o ktorých žalobca vedel, keďže od pôrodu trpí diagnózou únavového syndrómu, poruchou štítnej žľazy,
ktorá vyústila až do ohrozenia jej mobility. Bolesti jej spôsobujú aj to, že veľakrát sa nemôže postaviť
ráno z postele a nemohla vtedy urobiť úkony k príprave maloletej H. do materskej školy. Žalobca toto
zneužíval, práve vtedy ju provokoval, ponižoval, smial sa jej do očí, nikdy jej nepomohol. Práve tieto
jeho výstupy spôsobovali strach u dcéry. Vtedy sa túlila k nej a žalobca to nemohol zniesť. Má obavy

aj z toho, že ak dcéra plače a dožaduje sa stretnutí s ňou, je telesne trestaná zo strany otca. Má za
to, že nariadenie neodkladného opatrenia nie je opodstatnené, pretože právne vzťahy medzi ňou a
žalobcom nevyžadujú bezodkladnú naliehavú úpravu. Popiera tvrdenie žalobcu, že si odvodzuje právo
rozhodovať o živote dcéry a že negatívne vplýva na jej zdravotný a psychický stav. Nemôže súhlasiť
ani s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca, ktorý súdu predložil len potvrdenie OR PZ v Brezne

zo dňa 14.09.2017 o podaní trestného oznámenia a zvukový záznam, sú dôvodným a dostačujúcim
dôkazným prostriedkom na vydanie uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Dôkaz - zvukový
záznam, ktorý žalobca predložil, považuje za zmanipulovaný. Žalobca ho vykonal úmyselne, mal to
vopred naplánované, lebo z citácie jej aj žalobcu jednoznačne vyplýva, že ráno vstávala s veľkými
bolesťami nôh, ktoré jej bránili, aby urobila úkony smerujúce k príprave odchodu dcéry do škôlky.

Okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď ju označil za osobu násilnícku, ktorá
úmyselne s použitím fyzickej sily alebo moci ohrozuje dieťa a otca. Takýmto dôkazom súd prvej inštancie
nedisponoval. Zo žiadneho predloženého dôkazu nevyplýva, že je násilníckej povahy, že by ohrozovala
život otca, ako aj dcéry. Práve naopak, z vykonaných dôkazov vyplýva, že má veľké zdravotné problémy.
Súd prvej inštancie vydal neodkladné opatrenie predčasne, len na základe tvrdení žalobcu. V byte sa

pritom nachádzajú všetky jej osobné veci, ako aj oblečenie. Navrhuje, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zmenil tak, že návrh zamietne.

5. V podaní, ktoré matka označila ako doplnenie do spisového materiálu, uvádza, že dopĺňa dôležité
informácie ohľadom maloletej dcéry H.. Poukázala na to, že až keď je pri svojej rodine a rekapituluje

spolužitie so žalobcom, uvedomuje si, že spolužitie bolo z jeho strany plné lží, citových kalkulácií,
psychického vydierania a manipulácie. Poukazuje na svoje zdravotné problémy, ktoré podľa nej žalobca
zneužíval. Nedovolil jej fyzický odpočinok, stále ju niečím úkoloval, vyžíval sa v jej bolesti a stále jej
pripomínal, že je neschopná. Nepomáhal jej so starostlivosťou o dcéru, keď ho o to poprosila. Neustále
jej opakoval, že jej rodina ju nemá rada, že jej nedali žiadne peniaze, že jej mama má rada iba sestru a

podobné veci. Stále vymýšľal dôvody, prečo by nemali chodiť na návštevy. Keď išla na návštevu k mame,
neustálejejtovyčítal.Vysvetľovaljej,žeodjejrodinymánároknavyplateniečastirodinnéhodomu.Tlačil
na ňu, aby si pýtala peniaze. Žalobca jej spôsoboval psychické utrpenie. Vopred pripravoval a režíroval
napäté situácie so snahou vybičovať emócie. U žalobcu absentuje empatické cítenie. Zaobchádzal s ňou
ako s vecou a H. nepovažoval za ľudskú bytosť, ale za nástroj pre dosiahnutie svojho cieľa. To dokazuje

aj jeho správanie po vydaní neodkladného opatrenia. Považuje ho za konečné rozhodnutie a matke
nepovoľuje kontakt. Dňa 13.10.2017 na základe výzvy právneho zástupcu žalobcu si bola pred bytom
č. X z medziposchodia prevziať časť osobných vecí, po ubezpečení, že žalobca poskytne potrebnú
súčinnosť. Zo strachu pred žalobcom požiadala o pomoc svoju sestru. Namiesto kľudného prevzatia
vecí od žalobcu dostala bitku a potom od neho dostala bitku aj jej sestra, ktorá má zranenia, ktoré si

vyžiadali lekárske ošetrenie. Do jeho bytu nevstupovala. Po príchode policajtov sa žalobca začal správať
inak. Tým chce poukázať na to, že keď je žalobca na verejnosti pred viacerými osobami, nespráva sa
agresívne, snaží sa ovládať, na načasovanie a podanie trestného oznámenia zo strany žalobcu tak, aby
to bol podklad pre jeho tvrdenia na vydanie neodkladného opatrenia s tým, že vedel, že chce dosiahnuť
svoj cieľ a pre ten postačuje, aby boli jeho tvrdenia podaním trestného oznámenia osvedčené.

6.Otecvovyjadreníkodvolaniumatkyuvádza,ženesúhlasístvrdeniamižalovanej.Mázato,žeokresný
súd riadne a správne právne posúdil skutkový stav veci a žiada, aby bolo jeho rozhodnutie potvrdené
ako vecne správne. V súvislosti s procesným pochybením, o ktorom hovorí žalovaná, poukazuje naust. § 330 CSP, ktoré jasne uvádza, že súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po
určený čas, pričom z uvedeného vyplýva, že nie je povinnosťou súdu časovo ohraničovať účinnosť
neodkladných opatrení. Skôr naopak, takéto časové ohraničenie má byť len výnimočné. Pokiaľ žalovaná

poukazuje na svoj zdravotný stav, ktorým ospravedlňuje svoje absolútne neadekvátne nátlakové a
agresívnesprávanievočimaloletej,mázato,žezdravotnéproblémyžalovanejjuakýmkoľvekspôsobom
neospravedlňujú za konanie, kedy maloletú a žalobcu psychicky týra, vzbudzuje v dieťati pocity strachu
a stresu a v neposlednom rade ani za konanie, kedy dieťa citovo vydiera a vyhráža sa jej vraždou.
Žalobca popiera tvrdenie žalovanej, že ju údajne provokoval, ponižoval a podobne, možno hovoriť o

fabulácii žalovanej, ktorá si ani v danom prípade neuvedomuje význam jej tvrdení a žalobcu obviňuje
zo závažných skutočností. V súvislosti s nepravdivými obvineniami zo strany žalovanej poukazuje na
skutočnosť, že žalovaná sa žalobcovi už opakovane vyhrážala, že ho krivo obviní zo skutkov, ktoré
nespáchal. V tomto smere poukazuje na časti zvukového záznamu č. 13, 14 a 15. Pokiaľ sa ho
žalovaná snaží obviniť z fyzického trestania dcéry, poukazuje na plán sociálnej práce s dieťaťom, ktorý
vyhotovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš dňa 20.04.2017. Nesúhlasí ani so

spochybňovaním dôkazov zo strany žalovanej. V súvislosti s prevzatím osobných vecí žalobkyne z bytu
poukazuje na viacero závažných skutočností. Žalobca po vydaní uznesenia poskytol žalovanej 5 dní
osamote na pokojné odsťahovanie sa z bytu, pričom jej ponúkol pomoc. Žalovaná však pomoc odmietla
a počas 5 dní sa z bytu neodsťahovala, neodniesla takmer žiadne osobné veci, naproti však odniesla
viacero osobných vecí dcéry, hoci vedela, že táto je zverená do výlučnej osobnej starostlivosti žalobcu.

Žalovaná po tejto dobe neustále vyvíjala na žalobcu nátlak a neustále ho obťažovala nepravdivými
tvrdeniami. Snažila sa ho obviniť z poškodzovania jej osobných vecí. Na základe uvedeného zaslal
žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovanej výzvu, aby si prevzala svoje osobné
veci, čím chcel zabrániť ďalšiemu nátlakovému správaniu zo strany žalovanej a krivým obvineniam
z jej strany. Poukazuje na správanie žalovanej pri prevzatí osobných vecí, ktorá opätovne konala v

afekte a nevyspytateľným spôsobom s úmyslom vyvolávať konflikty. Žalovaná ho pri odovzdávaní veci
aj fyzicky napadla, snažila sa mu vytrhnúť z ruky mobilný telefón. Poukazuje na to, že žalovaná si
z bytu, kde sa dcéra zdržiava, odniesla dcérine obľúbené hračky, jej oblečenie, dokonca aj zástenu,
ktorá slúži na ochranu zdravia dcéry, čím možno hovoriť o absolútnom nezáujme žalovanej o potreby
dcéry. Naďalej sa správa sebecky a majetnícky a nedokáže rozlišovať medzi pomstou a ubližovaním

dcére. V súvislosti s neprijateľným správaním sa žalovanej voči maloletej dcére predkladá aj ,,Záznam -
terénna sociálna práca“ dňa 10.08.2017 vypracovaný úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorom
psychológ Mgr. N. a Mgr. F. konštatujú, že rodinné pomery aj výchovný prístup matky môže negatívne
ovplyvniť zdravý vývoj dcéry. V zázname je tiež spomínaná aj neochota žalovanej na riešení problému.
Žalobca poukazuje na to, že pri telefonátoch žalovanej s maloletou dcérou žalovaná vôbec nevyužíva

tento čas na upokojenie dcéry, resp. na normálny rozhovor, využíva ich skôr na osočovanie žalobcu
a negatívne vykresľovanie jeho osoby a zaťažovanie dcéry skutočnosťami o súdnych konaniach, čo v
maloletej vzbudzuje výrazné pocity stresu, strachu a smútku. Vo vzťahu k týmto tvrdeniam poukazuje
na časť zvukového záznamu č. 11, ako aj 12. Podľa neho fotografie predložené žalovanou k odvolaniu
nemajú zásadnú relevantnosť v konaní. Poukazuje tiež na čestné vyhlásenia Z. Z., T. A. a matky

žalobcu. V súvislosti so žalovanou priloženými audiovizuálnymi záznamami poukazuje na správanie sa
žalovanej v prítomnosti dcéry, keď z daných dôkazov je očividné, že sa nedokáže v prítomnosti maloletej
správať adekvátnym spôsobom. Nesúhlasí tiež s tvrdeniami žalovanej, že si žalobca vymýšľal dôvody,
prečo by nemala jej rodina chodiť na návštevu alebo že nesúhlasil s návštevami žalovanej u matky.
Takéto tvrdenia vybočujú z reality a tiež to preukazuje časť zvukového záznamu č. 16. Nesúhlasí tiež s

tvrdeniami žalovanej ohľadne matky žalobcu, kedy sa žalovaná na adresu žalobcovej matky vyjadruje
značne negatívne. Za zarážajúce možno považovať tvrdenie žalovanej, ktorá sa v závere doplnenia
odvolania vyjadruje na adresu mediátorky JUDr. Mgr. R. N., ktorú obviňuje za účelové podanie trestného
oznámenia. Udáva, že maloletá dcéra neprejavuje po odchode žalovanej znaky žiadnej psychickej ujmy.
Práve naopak, je spokojnejšia a veselejšia, lepší je jej celkový psychický stav. Na základe ust. § 325

ods. 2 písm. e) CSP má za to, že súd prvej inštancie postupoval v súlade so zákonom, záujmami strán
a najmä v súlade so záujmami maloletej dcéry. Správne posúdil aktuálnu situáciu, keď dospel k záveru,
že vydanie neodkladného opatrenia je dôvodné a potrebné. Je nepochybné, že správanie sa žalovanej
voči dcére, ako aj žalobcovi bolo v čase vydania napadnutého uznesenia neprijateľné, pričom možno
hovoriť o násilnom správaní zo strany žalovanej. Žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

7. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uvádza, že nesúhlasí s argumentmi, ktoré uvádza
vo svojom vyjadrení žalobca, nakoľko tieto opäť obracia proti nej a snaží sa ju vykresliť ako osobu
neschopnú sa postarať o dcéru. Žalobca vo svojom návrhu na vydanie neodkladného opatreniapredkladá prepisy zvukových nahrávok, kde tvrdí, že sa jedná o autentické nahrávky. Po dôkladnom
vypočutí a analyzovaní všetkých predložených nahrávok je jednoznačné, že tieto nie sú autentické, sú
upravované v zmysle zostrihovania určitých celkov. V žiadnej nahrávke nie je zaznamenaný začiatok

prezentovanej udalosti, zároveň nie sú definované časy, kedy vznikli, v akom období, pričom je možné
konštatovať, že v priebehu posledných 2 rokov sa žalobca snažil vyvolať určité situácie s dopredu
premysleným scenárom, že žalovanú ako matku obviní z týrania dcéry H. a takto najjednoduchšie ju ako
matku odstaví zo života H.. Podľa jeho názoru sa dieťa bez matky zaobíde. Nikto si doteraz nevšimol,
že žalobca v poskytnutých zvukových nahrávkach zabudol vystrihnúť svoje vyhrážky voči nej „teba

odstránim z bytu čoskoro“, vyjadrenia pred H. „mama je šibnutá, je padnutá na hlavu“, vyjadrenia v
zmysle, že H. je jeho dcéra a nie jej. Vo svojom vyjadrení zo dňa 06.11.2017 žalobca predložil ďalšie
neúplné prepisy zvukových nahrávok. Keďže je zrejmé, že žalobca žalovanú systematicky nahrával
bez jej súhlasu 2 roky, žiada súd, aby žalobcu vyzval, aby predložil všetky nahrávky z každodenného
monitorovania jej osoby, nielen povystrihované časti v momentoch jej zúfalstva a bolesti. Keby boli
predložené všetky kompletné nahrávky, tak na nich by si mohol každý vypočuť, teda aj súd, ako sa jej

partnersprávakženámvulgárneanásilnícky.Nesúhlasístvrdenímžalobcu,pokiaľideopriebehudalosti
pri prevzatí osobných vecí žalovanej z bytu. Poukazuje na to, že nariadené neodkladné opatrenie
rešpektuje. Keďže byt opustila bez osobných vecí, teda aj oblečenia na zimu, bola nútená žalobcovi
telefonovať, aby jej veci vydal. Na základe tejto požiadavky jej bola zaslaná výzva na prevzatie osobných
vecí. Po oznámení termínu, kedy príde, sa dostavila aj so svojou sestrou Mgr. P. M. do uvedeného

bytového domu. Veci mali byť nachystané pred bytom. Tieto sa tam však nie všetky nachádzali.
Preberanie osobných vecí prebehlo za veľmi dramatických okolností, nakoľko ona a jej sestra boli
napadnuté. Je nepravdepodobné, že by so svojím zdravotným stavom sama so sestrou napádala
žalobcu, keďže sa tam nachádzali spolu so žalobcom iné osoby, a to Z. Z. a pani S.. Ako dôkaz, ako k
tomuto incidentu došlo, predkladá záznam z OO PZ Liptovský Hrádok zo dňa 13.10.2017, kde obe podali

trestné oznámenie. K vydanému neodkladnému opatreniu uvádza, že v predmetnom byte nevykonávala
žiadnu násilnícku ani obdobnú činnosť, ktorá by ohrozila, resp. spôsobila nejakú ujmu či už na zdraví
alebo na majetku. Doteraz v žiadnom konaní nebolo preukázané, že by sa takto správala. Dôvody, ktoré
uviedol žalobca, doposiaľ neboli preukázané a postupné vyšetrenie preukáže, že je skutočne obeťou
domáceho násilia a bola psychicky týraná. Poukazuje, že v posledných 2 rokoch došlo k zhoršeniu jej

zdravotného stavu. Vďaka tomu, že bola sama na starostlivosť na dcéru, sa jej zdravotný stav postupne
zhoršoval, pričom poukazuje na vývoj svojho zdravotného stavu, ktorý dokladá lekárskymi správami.
Žalobca o jej zhoršujúcom sa zdravotnom stave vedel, napriek tomu robil všetko preto, aby ju nielen
fyzicky, ale aj psychicky deptal. Neprestajne úmyselne využíval jej tieseň vzhľadom k jej zdravotnému
stavu. Využíval jej stav odkázanosti v čase, keď nebola schopná pre bolesť normálne fungovať. Je

nechutné, že keď potrebovala pomoc, bola v tiesni odkázaná na neho, tak jeho prvoradý záujem bol
nahrávanie s tým, aby tam mal zaznamenané jeho oslovovanie žalovanej ako A. a samozrejme verejné
prezentovanie svojej ochoty vyhľadávať odbornú pomoc na záchranu vzťahu. Až s odstupom času
zisťuje, že bola obeťou domáceho psychického násilia, ktoré vyústilo do situácie, že sa úplne psychicky
a zdravotne zrútila. Ocitla sa v začarovanom kruhu, keď si myslela, že už niet východiska. O tom, že

jej vzťah k dcére je pozitívny, nasvedčujú aj stretnutia s maloletou najskôr v materskej škole, ktorú
navštevuje, ako aj na pôde úradu práce, sociálnych vecí a rodiny za účasti psychologičky. Stretnutia
sú spontánne, vyjadrujúce radosť zo spoločného stretnutia, vzájomnej komunikácie. K tvrdeniam, že
nenávidela svoju rodinu, čo má dokazovať zvuková nahrávka č. 16, uvádza, že nevidí žiadny dôvod,
prečo by sa mali nenávidieť. S mamou aj sestrou je v neustálom kontakte. Nie sú pravdivé tvrdenia

žalobcu, že sa snažil udržiavať kontakt s jej rodinou a veľmi mu záležalo, aby si aj H. budovala vzťah
s jej mamou, ako aj deťmi sestry. Je pozoruhodné, ako žalobca prezentuje svoje dôvody na vydanie
neodkladného opatrenia, aj to, že H. sa bojí matky. Pre svoj argument poskytol 1 zvukovú nahrávku z
času, keď je dcéra v jeho dočasnej starostlivosti, pričom nie je zrejmé, v akej súvislosti vznikla. Práve
naopak, zo stretnutí v škôlke, ako aj na úrade, jeho tvrdenie je jednoznačne vyvrátené. Naopak, je

evidentné, že dieťa má strach z otca. V zmysle neodkladného opatrenia zo dňa 23.10.2017, ktorým bolo
upravené stretávanie sa na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Liptovskom Mikuláši, bolo zároveň
účastníkom nariadené podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu aj pri úprave rodičovských
vzťahov po dobu 4 mesiacov, čo žalobca ignoruje. Žalovaná uvádza, že žena len v ojedinelých málo
prípadoch vie dokázať, že je v domácnosti týraná. Chápe, prečo je vysoká latencia pri domácom násilí.

Ani ona nemala síl to hovoriť. Najťažšie to je, ak agresor na verejnosti vystupuje ako dokonalý človek a
má určité profesijné zaradenie, ktoré v očiach druhých garantuje jeho bezúhonnosť. Doposiaľ sa nikto
nechcel zaoberať tým, že niekto nabral odvahu a označil žalobcu za agresora a násilníka, pričom toto
oznámil aj úradom. Tieto oznámenia smerovali úradom začiatkom roku 2017. V spolužití so žalobcomzažívalazjehostranyneustáleprovokovanieavymýšľaniesirôznychsituácií,alkohol,údery,abynemala
modriny, skrýval jej telefón, veci nemala na svojom mieste, rôzne ich presúval a robil sa, že o ničom
nevie, pričom išlo o banálne veci. Toto robil aj s vecami H.. Návštevy si volal na ubytovanie a nepovedal

jej o tom. Nič nevedela, či má nakúpiť, potom vravel, že je neschopná, ohováral ju a zhadzoval pred
návštevami a jeho rodinou. O irelevantnosti tvrdení právneho zástupcu žalobcu dokazuje aj stíhanie
žalobcu pre agresivitu a násilnosti. Poukazuje na to, že kolízny opatrovník toto ani len náznakom
nespomenul vo svojom vyjadrení k odvolaniu, aj keď mal o takýchto skutočnostiach dlhodobo vedomosť.
Poukazuje na klamstvo, keď išla po 1 umožnenom telefonickom kontakte navštíviť dcérku H., ktorá

sa dožadovala stretnutia, čo samozrejme nie je v prepise nahrávky. Má za to, že nebol zákonný ani
právny dôvod na to, aby jej bolo uložené neodkladné opatrenie, aby dočasne nevstupovala do bytu č.
X. Žalovaná si právo bývania v predmetnom byte odvodzovala len sekundárne od žalobcu. Skutočným
výlučným vlastníkom bytu je matka žalobcu, ktorá jediná môže rozhodnúť o vstupe do jej bytu. Je
evidentné, že samotná vlastníčka v uvedenom toho času býva, keďže sa stará o maloletú H.. V danom
prípade nehrozí a ani nehrozilo a ani nemohla vzniknúť žiadna obava, že by mohla vojsť do bytu, ktorého

nie je vlastníčkou a že by uniesla svoju maloletú dcéru. Žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zmenil tak, že žalobu zamietne.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté rozhodnutie na základe podaného odvolania
matky v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§385ods.1CSPacontrario)napadnutéuzneseniepotvrdilpostupomvzmysleust.§387ods.1,2CSP.

9. Rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. Odvolací súd sa v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pričom poukazuje na dôvody v
ňom uvedené.

10. V zmysle ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. V zmysle ust. § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný

účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

12.Vzmysleust.§325ods.1CSP,neodkladnéopatreniemôžesúdnariadiť,akjepotrebnébezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. V zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,
aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia.

14. V zmysle ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania

uznesenia súdu prvej inštancie.

15. V zmysle ust. § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený
čas.

16. Odvolací súd, zhodne ako súd prvej inštancie, dospel k záveru, že podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia sú splnené.

17. Neodkladné opatrenie je osobitným procesným inštitútom. Možno ho nariadiť v prípade, ak je tu
potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov, čo zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. V

štádiu nariadenia neodkladného opatrenia sa dokazovanie v pravom zmysle slova nevykonáva, má
povahu iba tvrdenia a osvedčenia skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy.

18. V tejto súvislosti je potrebné poukázať, že neodkladné opatrenie, ktorého nariadenie je
preskúmavané v odvolacom konaní, bolo vydané v rámci širšej úpravy vzťahov účastníkov konania, keď

ide predovšetkým o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu žalobcu a žalovanej, k maloletej
H. E., nar. XX.XX.XXXX, ktoré konanie sa vedie pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp.
zn. 9P/94/2017. V rámci tohto konania bolo právoplatne nariadené neodkladné opatrenie uznesením
Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9P/94/2017 zo dňa 23. októbra 2017 v spojení s uznesenímKrajského súdu v Žiline č.k. 11Co Pom/1/2017-267 zo dňa 29.12.2017, v zmysle ktorého maloletá
H. bola zverená do osobnej starostlivosti otca a zároveň otcovi, matke a maloletej bola uložená
povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu u psychologičky Mgr. E. T. na Referáte

poradenskopsychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš po dobu
4 mesiacov. Konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré je predmetom preskúmavania, bolo z
predmetného konania o úpravu práv a povinností k maloletej vylúčené na samostatné konanie a hoci sú
jeho účastníkmi iba rodičia maloletej v postavení žalobcu a žalovanej, rovnako súvisí so starostlivosťou
o maloletú H.. Pokiaľ však ide o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej H., keďže práve túto otázku

riešia obidvaja účastníci v podstatnej časti svojich podaní, o tejto bude právoplatne rozhodnuté vo vyššie
uvedenom konaní OS Liptovský Mikuláš a nie je predmetom preskúmavanej veci.

19. Hoci sa však v preskúmavanej veci riešia právne vzťahy medzi žalobcom a žalovanou, a to zákaz
vstupu žalovanej do bytu, kde pred uložením tohto zákazu spolu so žalobcom a maloletou dcérou H.
spoločne bývali, úzko súvisí aj so zabezpečovaním starostlivosti o maloletú H.. Dôvodom nariadenia

tohto neodkladného opatrenia bola hrozba násilia predovšetkým vo vzťahu k maloletému dieťaťu, ktoré
je dočasne zverené do starostlivosti žalobcu.

20. Okresný súd pri nariadení neodkladného opatrenia vychádzal predovšetkým z tvrdení žalobcu
osvedčených podaním trestného oznámenia voči žalovanej. Za najdôležitejšie z komplexu tvrdení

žalobcu dotýkajúcich sa spoločného spolužitia so žalovanou považoval okresný súd práve vyhrážky
matky samovraždou a vraždou maloletej. Tieto tvrdenia nevyplývali len z tvrdení otca, ale aj zo záznamu
na CD nosiči tak, ako to bolo konštatované aj v konaní vedenom pred Okresným súdom Liptovský
Mikuláš pod sp. zn. 9P/94/2017.

21. Bez ohľadu na to, čo týmto vyhrážkam predchádzalo, či bol záznam získaný zákonne alebo
nezákonne, súd nemohol nechať bez odozvy takéto závažné vyhrážky matky, ktoré nemožno
ospravedlniť zo zdravotných ani iných dôvodov (vyprovokovanie). Akémukoľvek ohrozeniu života alebo
zdravia či už samotného žalobcu alebo dieťaťa ním vychovávaného musí súd poskytnúť ochranu.

22. Okresný aj krajský súd má povinnosť rozhodnúť vo veci nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré
je predmetom konania do 24 hodín od jeho podania (predloženia odvolania na rozhodnutie). Okresný
súd mohol vychádzať iba z tvrdení otca, do istej miery osvedčených predloženými listinami. Pre odvolací
súd je v zmysle vyššie citovaného ust. § 329 ods. 2 CSP rozhodujúci stav, aký tu bol v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie. Bez vykonania riadneho dokazovania, ktoré môže prebehnúť iba vo

veci samej, súd nemôže hodnoverne ustáliť, či zo strany matky išlo iba o nepremyslené slová, alebo
či na strane matky existuje nebezpečenstvo, že by tieto vyhrážky uskutočnila. Ak však je dané čo i len
nepatrné nebezpečenstvo ohrozenia života a zdravia žalobcu a najmä maloletého dieťaťa účastníkov,
ktoré je v súčasnej dobe v starostlivosti žalobcu, je súd povinný poskytnúť im ochranu. Takýto stav
ohrozenia aj podľa názoru odvolacieho súdu zo žalobcom tvrdených a osvedčených skutočností je daný,

preto je nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanej dôvodné.

23. Nie je povinnosťou súdu určiť čas trvania neodkladného opatrenia (§ 330 ods. 1 CSP) ani uložiť
žalobcovi podať v určitej lehote žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP), najmä ak je predpoklad,
že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Nič však nebráni

žalovanej, pokiaľ ide o právo bývania v predmetnom byte, aby sama podala žalobu vo veci samej alebo
návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené (§ 334 CSP).

24. Z uvedených dôvodov, keď aj odvolací súd dospel k záveru, že existuje obava z ohrozenia života
a zdravia žalobcu a maloletej H. zo strany žalovanej, odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako

vecne správne.

25. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 s poukazom na ust. § 255 ods.
1 CSP.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)