Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. november 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/49/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115205500
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115205500.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členiek senátu

JUDr. Gabriely Klenovej, PhD. a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: Československá obchodná
banka, a.s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 368 54 140, právne zastúpený HMG
& PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: U. K., Z..
XX.XX.XXXX, B. K. XXX/X, XXX XX X. - Q., o zaplatenie 14 440,97 € s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 7C/88/2015-134 zo dňa 27.06.2016 takto

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie žalobcu proti výroku o priznaní istiny 54,87 Eur.

Potvrdzuje rozsudok o zamietnutí časti žaloby v prevyšujúcej časti nad sumu 9025,79 Eur a vo výrokoch
o určení neplatnosti zmluvných podmienok.

Zrušuje rozsudok vo výroku o zamietnutí časti žaloby čo do sumy 9025,79 Eur a v súvisiacom výroku o
trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie prvoinštančnému
súdu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 54,87 €.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Určuje, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa v listine s názvom úrokové sadzby s platnosťou od
16.12.2013 v znení:
„Nepovolené prečerpanie na účte, debetná úroková sadzba - 25 %.“
je pre svoju neprijateľnosť neplatná.
IV. Určuje, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa v Sadzobníku pre fyzické osoby občanov plantá od
01.07.2013 v bode 5.1. všeobecné poplatky, položka ČSOB spotrebiteľský úver v znení:

„Upomienka - 10 €,
výzva - 35 €.“
je pre svoju neprijateľnosť neplatná.
V. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.“
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 3 ods. 1 písm. d), § 9 ods. 2 písm. j) a k), § 7 ods. 1, § 11 ods.
1 písm. a), § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 53 ods. 9, § 54 ods. 1,

§ 565, § 53 ods. 1 a 5, § 53 ods. 4 písm. v) Občianskeho zákonníka, § 497, § 708 ods. 1 Obchodného
zákonníka.
V odôvodnení uviedol, že návrhom došlým súdu dňa 06.03.2015 sa žalobca domáhal na žalovanom
zaplatenia- sumy vo výške 14440,97 € (istina, úrok z úveru, úrok z omeškania, poplatky, nepovolený zostatok na
bežnom účte),
- úroku vo výške 17,90% ročne zo sumy 10262,58 € od 27.02.2015 do zaplatenia,

- úroku z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 13245,99 € (istina, úroky z omeškania, poplatky)
od 27.02.2015 do zaplatenia,
- debetného úroku vo výške 25% ročne zo sumy 59,08 € od 02.05.2014 do zaplatenia.
Žalobca vo svojom návrhu vychádzal z toho, že dňa 07.01.2012 na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. 005369808R poskytol žalovanému finančné prostriedky. Účelom úveru bola modernizácia/

rekonštrukcia nehnuteľnosti. V zmysle zmluvy vyčerpaný a nesplatený úver sa úročí pevnou úrokovou
sadzbou vo výške 17,90 % ročne. Nakoľko žalovaný poskytnutý úver nesplácal a bol v omeškaní
s vrátením viac než dvoch splátok a súčasne aj jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace,
listom „Oznámenie o zosplatnení úveru“ žalobca vyhlásil celú svoju pohľadávku za splatnú k dátumu
15.01.2014. Podľa vyčíslenia pohľadávky z poskytnutého úveru bola táto ku dňu 26.02.2015 v celkovej
sume - 14 381,89 €, pozostávajúca z istiny - 10 262,58 €, riadneho úroku v zmysle zmluvy - 2 815,65

€, úrokov z omeškania - 1 135,90 € a poplatkov - 167,76 €.
Ďalšou časťou žaloby sa žalobca domáha zaplatenia nepovoleného debetného zostatku vo výške 59,08
€ na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzatvoril Zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a
služieb ČSOB Pohoda, na základe ktorej mu zriadil bežný účet. Ku dňu 01.05.2014 bol na bežnom
účte nepovolený debetný zostatok vo výške 59,08 €, ktorý je na základe zmluvy o bežnom účte úročený

úrokovou sadzbou vo výške 25 % ročne.
Zmluva o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 005369808R, uzatvorená medzi žalobcom ako veriteľom a
žalovaným ako dlžníkom dňa 07.11.2012. bola uzatvorená podľa ustanovení § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, tak ako je to v nej priamo uvedené.
ĎalejjevzmluvevbodeXI.Záverečnéustanoveniauvedené,žekontrolnýmorgánompodľa§23zákona

o spotrebiteľských úradoch je Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie. V prejednávanej
veci úver nebol poskytnutý na nadobudnutie vlastníckych práv k nehnuteľnosti (napr. kúpou) ani na
výstavbu nehnuteľnosti. účelom úveru nebolo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti, ktorým
sa myslí napr. výplata dlhu, z dôvodu ktorého hrozí predaj nehnuteľnosti exekučne, na dobrovoľnej
dražbe a pod. Rekonštrukcia by mohla byť dôvodom zachovania vlastníckeho stavu k nehnuteľnosti

iba vtedy, ak by hrozil jej zánik ako veci. Uvedené však žalobca, na ktorom bolo dôkazné bremeno
preukázania účelu úveru žiadnym spôsobom nepreukázal ale obmedzil sa iba na tvrdenie o uvedenom.
Poskytnutý spotrebiteľský úver nespadá pod ustanovenie § 3 ods.1 písm.d) zákona č. 129/2010 Z.z. a
je teda spotrebiteľským úverom podľa tohto zákona.
Posudzovaná zmluva neobsahuje povinnú náležitosť - uvedenie všetkých predpokladov použitých na

výpočet RPMN a tiež neobsahuje náležitosť - výšku, počet a termíny splátok, keďže neobsahuje
výšku poslednej splátky, ktorá mala byť žalobcom určená až dodatočne. poskytnutý úver je z dôvodu
nedostatku náležitostí úverovej zmluvy bez úrokov a bez poplatkov. To zároveň znamená, že žalovaný
dlžník má povinnosť vrátiť iba poskytnutú istinu.
Súd vyzval žalobcu, aby mu tento zaslal všetky doklady, ktorými skúmal bonitu žalovaného. Žalobca

súd žiadne doklady nezaslal a teda skúmanie bonity s odbornou starostlivosťou nepreukázal. z
dôvodunepreukázaniaskúmaniabonityžalovanéhojepredčasnézosplatnenieúveruneplatné.Zmluvná
podmienka nachádzajúca sa v Obchodných podmienkach v čl. 9, bode 9.1 písm.d) je neplatná. Táto
zmluvná podmienka totiž v rozpore s § 54 ods.1 OZ v spojení s § 565 OZ umožňuje žalobcovi
pristúpiť k predčasnému zosplatneniu úveru aj z dôvodu omeškania netýkajúceho sa úverového vzťahu

medzi veriteľom a dlžníkom a zároveň umožňuje predčasné zosplatnenie aj spätne k čomu došlo aj v
prejednávanej veci, keď Oznámenie o zosplatnení úveru (č. l. 18) bolo vypracované dňa 16.01.2014,
na poštovú prepravu bolo podané dňa 17.01.2014 a dátum zosplatnenia bol určený 15.01.2014, teda
nepochybne predchádzal dňu doručenia tohto oznámenia žalovanému dlžníkovi. Na základe vyššie
uvedených záverov, že úver je bez úrokov a bez poplatkov a nebol platne predčasne zosplatnený je

zrejmé, že žalobca má právo na istinu dlžnú ku dňu rozhodovania súdu.
Tým, že žalobca súdu nezaslal rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky, spôsobil, že jeho žalobe nebolo
možné vyhovieť ani čiastočne. Bez požadovaných údajov súd nevedel aká suma istiny bola splatná ku
dňu jeho rozhodovania a preto žiadnu istinu priznal nemohol. Z dôvodu absencie rozpisu splátok nevedel
súd ani omeškanú istinu, ku dňu od ktorého žalobca požadoval úroky z omeškania, preto ani v tejto časti

nebolo možné žalobe vyhovieť.
Sadzobník poplatkov nemôže slúžiť na to, aby v ňom uvedený poplatok nahradzoval sankciu -
zmluvnú pokutu za porušenie povinností spotrebiteľa, na ktorú by tento mal byť v súlade so zásadou
transparentnosti osobitne upozornený. Žalobca poplatkami za výzvu, upomienku obchádza ustanovenie§ 544 Občianskeho zákonníka o zmluvnej pokute (a možnosť súdu posúdiť jej výšku korektívom dobrých
mravov, resp. pristúpiť ku jej moderácii), tieto poplatky majú sankčnú povahu, čo je neprípustné a ich
hlavným cieľom je zvyšovanie zisku žalobcu ( v danom prípade cena za upomienku resp. výzvy bola

značná - 115 €). Sankcia nepatrí do Cenníka alebo Sadzobníka poplatkov ale priamo do zmluvy, a to
preto, aby spotrebiteľ o nej nepochybne vedel.
Zo Zmluvy o bežnom účte v prejednávanej veci nevyplýva, že rôzne poplatky účtované bankou
budú vykazované na tomto účte tak, že vznikne nepovolené prečerpanie. Z hľadiska transparentnosti
zmluvy mala byť táto skutočnosť osobitne zvýraznená priamo v zmluve (nie napr. len v Obchodných

podmienkach), pretože aj spotrebiteľ, ktorý má na účte nulový zostatok a účet nevyužíva sa časom
dostane do nepovoleného prečerpania úročeného značným úrokom, čo súd považuje za neprípustné
obohacovanie zo strany banky.
V prípade poplatkov za poskytovaný balík služieb, by pri omeškaní s ich splatnosťou patrili žalobcovi
zákonné úroky z omeškania. Súd sa však nemôže stotožniť s tým, že takýmto spôsobom vytvára žalobca
nepovolený debetný zostatok na bežnom účte, ktorý úrokuje vysokým úrokom vo výške 25 % ročne

(úroky dosahujúce takmer trojnásobok úrokových sadzieb bánk pri spotrebiteľských úveroch), napriek
tomu, že klientovi žiadne peňažné plnenie vo forme napr. úveru neposkytuje. Takáto zmluvná podmienka
je teda v neprospech klienta - spotrebiteľa hrubo nerovnovážna a preto neplatná a to aj napriek tomu, že
v § 53 OZ uvedená nebola, keďže tam uvedený výpočet je len demonštratívny. V rámci spotrebiteľských
vzťahov (ale aj obchodných) je neprípustné, aby jeden subjekt poskytoval inému subjektu odplatu bez

zodpovedajúceho protiplnenia.
Vyššie uvedenému záveru v súčasnom znení Občianskeho zákonníka korešponduje už výslovne § 53
ods.4 písm.v), podľa ktorého - Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred
uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré

spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.
Súd žalobcovi priznal plnenie spočívajúce v tzv. nepovolenom debete 59,08 €, teda v poplatkoch za
vedenie účtu po odpočítaní súm úrokov 0,20 € + 1,49 € + 2,52 € = 54,87 €.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.2 O.s.p..

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal ´, že súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
neprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca nespochybňoval, že úver bol poskytnutý žalovanému
ako spotrebiteľovi, avšak v zmysle §1 ods. 3 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
nespadápodprávnyrežimtohtozákona.Poskytnutieúveruzaúčelomrekonštrukcie,resp.modernizácie

nehnuteľnosti je poskytnutím úveru za účelom zachovania vlastníckych práv k nehnuteľnosti a v
nadväznosti na predchádzajúcu právnu úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. je zrejmý úmysel zákonodarcu
subsumovať tento účel pod ust. § 3 ods. 1 písm. d). Napriek tejto skutočnosti však predmetná zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky náležitosti potrebné na výpočet RPMN, t.j. výšku splátky,
počet splátok, výšku úveru, výšku RPMN ako aj priemernú hodnotu RPMN ku dňu podpisu zmluvy. Na

podporu svojich argumentov poukázal na rozhodnutie krajského súdu v Prešove č.k. 17Co/194/2015 zo
dňa 17.02.2016, uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 13Co/144/2014 zo dňa 26.11.2015. Žalobca
pri poskytovaní úverov postupuje s vynaložením odbornej starostlivosti a úvery poskytuje klientom až
po vykonaní interného šetrenia a po posúdení možnosti splácania úveru žiadateľom o úver. Úver bol
vyhlásený za splatný dňa 15.01.2014 po splnení podmienok vyžadovaných Občianskym zákonníkom

(§ 53 ods. 9, § 565). K zosplatneniu došlo až po zaslaní poslednej výzvy na zaplatenie dlžnej čiastky
zo dňa 05.11.2013 žalovanému, v ktorej bol žalovaný upozornený, že ak vzniknutý dlh neuhradí,
žalobca pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca predložil súdu špecifikáciu žalobou
uplatňovanej pohľadávky, pričom pokiaľ došlo zo strany žalobcu k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru, ku dňu rozhodovania súdu bol dlžný celý zvyšok istiny po odpočítaní jej uhradenej časti ako

aj jej príslušenstvo. Poplatky boli žalovanému účtované za upomienky a výzvy, ktoré boli žalovanému
zasielané z dôvodu porušenia jeho povinnosti vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu so žalobcom.
Žalobca účtoval žalovanému poplatky za upomienky a výzvy, ktoré musel reálne vyhotoviť a zaslať
žalovanému, pričom ich výška bola žalovanému známa zo Sadzobníka poplatkov. Žalobca uvedené
úkony nevykonával svojvoľne a za účelom zvyšovania zisku, ale s cieľom upozorniť a vyzvať žalovaného

na úhradu dlžnej pohľadávky pred pristúpením k zosplatneniu úveru. Napriek uvedenej skutočnosti vzal
žalobca podaním zo dňa 10.08.2016 žalobný návrh v časti nároku na poplatky vo výške 115 Eur. V
zmysle zmluvy o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB zo dńa 07.11.2012 bolo dohodnuté, že
v prípade zmluvne nepovoleného prečerpania finančných prostriedkov je žalobca oprávnený požadovaťvrátenie takto čerpaných prostriedkov spolu s debetnými úrokmi. Výška debetnej úrokovej sadzby bola
stanovená žalobcom a zverejnená vo verejne prístupných obchodných priestoroch a na jeho webovom
sídle. Napriek uvedenému žalobca vzal podaním zo dňa 10.08.2016 žalobný návrh v časti nároku na

debetný úrok vo výške 25 % ročne zo sumy 59,08 Eur od 02.05.2014 do zaplatenia, ako aj nárok na
nepovolený debetný zostatok vo výške 4,21 Eur späť. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 14321,76 Eur spolu s riadnym úrokom vo výške
17,90 % ročne z istiny 10262,58 Eur od 27.02.2015 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8,05
% ročne zo sumy 13130,99 Eur od 27.02.2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a

zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s

konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez
nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je vo vzťahu k vyhovujúcemu
výroku potrebné odmietnuť, pričom v prevyšujúcom rozsahu je odvolanie dôvodné iba čiastočne.

5. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
Vo vzťahu k výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 54,57
Eur odvolací súd uvádza, že rozhodnutie bolo v predmetnej časti vydané v prospech žalobcu. Žalobca
tak s poukazom na ust. § 359 CSP nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania voči tomuto výroku,
preto odvolací súd odvolanie žalobcu proti vyhovujúcemu výroku postupom podľa § 386 písm. b) CSP

odmietol.

6. Podľa § 1 ods. 3 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu
07.11.2012, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie
vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti.

Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že medzi stranami sporu bola dňa
07.11.2012 uzatvorená zmluva o ČSOB spotrebiteľskom úvere. Žalobca spochybňuje povahu
predmetnej zmluvy ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch s ohľadom na účel poskytnutia úveru uvedeného v zmluve a s poukazom
na ust. § 1 ods. 3 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch. V tomto smere odvolací súd v plnom

rozsahu poukazuje na dôvody uvedené súdom prvej inštancie týkajúce sa posúdenia charakteru zmluvy
a jej režimu a so závermi súdu prvej inštancie sa stotožňuje. Úprava rozsahu pôsobnosti zákona o
spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. reflektuje na čl. 2 ods. 2 pís. b) smernice 2008/48/ES, podľa
ktorého smernica sa nevzťahuje na zmluvy o úvere, ktorých účelom je nadobudnutie alebo zachovanie
vlastníckych práv k pozemku alebo existujúcej alebo projektovanej stavbe. Za stavu, že v zmluve o úvere

je ako účel uvedená rekonštrukcia/modernizácia nehnuteľnosti, nie je možné bez toho, aby tento účel
bol bližšie konkretizovaný uzavrieť, že úver bol poskytnutý za účelom zachovania vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti. V takejto situácii je totiž potrebné pri predmetnom ustanovení zmluvy o úvere uplatniť
výklad pre spotrebiteľa priaznivejší, ako to stanovuje právna úprava spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá
v Občianskom zákonníku. Je zrejmé, že rekonštrukcia/ modernizácia už existujúcej nehnuteľnosti nie

je zameraná na nadobudnutie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo jej výstavbu. Keďže v danom
prípade nie je možné ustáliť, že zmluva bola uzatvorená za účelom predpokladaným čl. 2 ods. 2 písm. b)
smernice, § 1 ods. 3 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, niet dôvod vyňať predmetnú zmluvu
spod režimu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ). Nemožno opomenúť
ani skutočnosť, že výška úveru predstavovala 10 630 Eur, ktorá nevybočuje z rámca výšky úverov

obvykle poskytovaných práve formou spotrebiteľských úverov v zmysle ZoSÚ.

7. Zo zmluvy vyplýva, že žalovaný mal dlžnú sumu splatiť 120 mesačnými splátkami splatnými vždy k
15. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky bola stanovená na 15.12.2012 a poslednej na 15.11.2022.
Výška prvej až predposlednej splátky bola určená na sumu 152,29 Eur. Výška poslednej anuitnej splátky

mala byť vypočítaná bankou na základe priebehu splácania úveru. Z uvedeného je zrejmé, že výška
poslednej splátky v zmluve uvedená nebola, čo sa prieči ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, ktorý vyžaduje,
aby priamo v zmluve bola explicitne určená výška každej splátky. Za stavu, že zmluva neobsahuje
náležitosť v zmysle 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, úver sa s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚpovažuje za bezúročný a bez poplatkov. Záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný má na základe
zmluvy o úvere právo len na vrátenie istiny bol preto správny.
Žalobca v odvolaní uviedol, že pri poskytovaní úverov postupuje s vynaložením odbornej starostlivosti

a úvery poskytuje klientom až po vykonaní interného šetrenia a po posúdení možnosti splácania úveru
žiadateľom o úver. Skutočnosť, že pred uzavretím zmluvy zo dňa 07.11.2012 skúmal s odbornou
starostlivosťou bonitu žalovaného tak, ako to vyžaduje ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ však napriek výzve súdu
prvej inštancie v priebehu konania nepreukázal. Uvedené má za následok, že žalobca nebol oprávnený
vyžadovať od žalovaného jednorazové splatenie úveru (§ 11 ods. 2 ZoSÚ).

8. Pokiaľ ide o sumu 115 Eur predstavujúcu poplatky za upomienky a výzvy, odvolací súd uvádza, že
poplatok za upomienku, výzvu nemôže mať sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mal povahu
tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi nečestné, netransparentné. Podstatou
týchto poplatkov je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré
nie sú preukázané. Je za hranicou rozumného úsudku, aby poplatok vo výške 10 Eur, 35 Eur sledoval

výdavky spojené s vyhotovením a zaslaním upomienky. Skutočnosti, že výška zmluvne určených
poplatkov nekorešponduje s reálnymi nákladmi, ktoré veriteľovi môžu vzniknúť v súvislosti s urgenciami
nasvedčuje aj to, že výška poplatkov sa líši. Poplatok za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok
za službu, plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/350/2012 zo dňa 22.05.2014, v ktorom krajský

súd uviedol: „Odvolací súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka,
ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky
neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná
sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore
s „ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad

limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj podmienka, ktorá vyjadruje
finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie „ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v
skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv.teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti
s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Preto zhodne so súdom prvého stupňa za
neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku v predmetnej právnej veci, ktorá vyjadruje

finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v
skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s
poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch).
Vo vyrubovaní poplatku za výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky a upomienok obdobného charakteru
je zrejmý vlastný ekonomický záujem navrhovateľa - banky. Na poplatok spojený s výzvou alebo

upomienkou na zaplatenie dlžnej čiastky, nemá navrhovateľ - banka zákonný nárok, keďže poplatok
je pokrytý už v zmluvne dojednanom úroku (odplate) za poskytnutý úver (úrok z úveru). Podľa
odvolacieho súdu je v účtovaní takýchto poplatkov naviac citeľná snaha navrhovateľa o minimalizovanie
nevymožiteľnosti vlastných pohľadávok a navyšovanie konečného finančného zaťaženia spotrebiteľa
neplniaceho si svoje záväzky, a to v rozpore s účelom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv

obsiahnutej najmä v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poplatky za služby spojené
s administratívnou agendou (poplatky za výzvy a poplatky za upomienky), predstavujú plnenia,
ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie banky - navrhovateľa spočívajúce v účtovaní takýchto
poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi (v danom prípade vo vzťahu k odporkyni) ako
poškodzujúce. Preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa

je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi
neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme
dodávateľa.“ Odvolací súd sa s vyššie citovaným názorom v plnom rozsahu stotožňuje. Dojednaná
výška poplatkov predstavuje sankciu za nesplnenie dlhu, ide o neprimerane vysoké plnenie a žalobca
sa prostredníctvom takéhoto zmluvného dojednania snaží obísť prípadnú požiadavku presne vyčísliť

náklady na vymáhanie pohľadávky. Klauzula sa tiež dostáva do rozporu s § 54 ods. 1 v spojení s §
121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré neumožňujú priznať vyššie náklady na uplatnenie pohľadávky
ako náklady skutočne vynaložené. Keďže zmluvná podmienka, v zmysle ktorej je veriteľ oprávnený
požadovať od spotrebiteľa náklady za spracovanie urgencie, upomienky predstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 OZ, čo spôsobuje jej neplatnosť (§ 53 ods. 5 OZ),

veriteľ nemá nárok na plnenie z takejto podmienky. Žalobcovi by bolo možné priznať len náhradu
skutočne vynaložených nákladov spojených so zasielaním upomienok, výziev. Žalobca však v konaní
nepreukázal, či a v akej výške mu vznikli náklady v súvislosti so zasielaním upomienok a výziev. Pokiaľ
žalobca tvrdil, že podaním zo dňa 10.08.2016 vzal žalobu v časti o zaplatenie poplatkov za výzvy aupomienky späť, k tomuto odvolací súd uvádza, že obsah spisu uvedenú skutočnosť nepotvrdzuje. Za
daného stavu odvolací súd rozsudok vo výroku o určení zmluvnej podmienky o poplatkoch za upomienky
a výzvy ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

9. Žalobca súdu predložil prehľad úhrad žalovaného (č.l. 58), z ktorého je zrejmý rozsah splatenia
úveru žalovaným. Na základe zmluvy o úvere bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 10 630 Eur.
Za stavu, že úver je bezúročný a bez poplatkov, žalobca má nárok len na vrátenie istiny. V danom
prípade je preto pre posúdenie dôvodnosti žaloby v časti o zaplatenie istiny zo zmluvy o úvere zo

dňa 07.11.2012 bezpredmetné, v akom rozsahu mala byť tá ktorá splátka zarátaná na úhradu istiny, v
akom rozsahu na úhradu úrokov a poplatkov, keďže všetky úhrady je potrebné zarátať len na úhradu
istiny. Zo zmluvy vyplývajú dátumy splatnosti splátok a výška splátok (s výnimkou poslednej), je teda
možné zistiť, akú sumu mal žalovaný uhradiť do času rozhodovania súdu prvej inštancie (s ohľadom na
neplatnosť zosplatnenia dlhu). Súd prvej inštancie vyššie uvedeným spôsobom nepostupoval, pričom
z odôvodnenia rozhodnutia nie zrejmé, prečo považoval za potrebné pre rozhodnutie o nároku na

zaplatenie istiny mať k dispozícii rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky. V tomto smere je rozhodnutie
súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, čím došlo k odňatiu práva strán na spravodlivý súdny proces. V
zmysle prehľadu úhrad (č.l. 58) žalovaný na predmetný úver uhradil celkovo sumu 1604,21 Eur. Za tohto
stavu odvolací súd rozsudok o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie 9025,79 Eur (10 630 Eur - 1064,21
Eur, t.j. v časti zodpovedajúcej nesplatenej istine) a v súvisiacom výroku o trovách konania postupom

podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby
v časti o zaplatenie 9025,79 Eur a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám
stanoveným v ust. § 220 ods. 2 CSP. V novom rozhodnutí rozhodne o náhrade trov konania, vrátane
trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

V prevyšujúcom rozsahu zamietavého výroku, teda čo do zamietnutia žaloby o zaplatenie sumy
prevyšujúcej 9025,79 Eur odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

10. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca so žalovaným dňa 07.11.2011 uzatvorili zmluvu o
bežnom účte. V prejednávanej veci pri zúčtovaní poplatkov došlo k nepovolenému prečerpaniu bežného

účtu. Vo vzťahu k úročeniu nepovoleného prečerpania odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove č.k. 18Co/109/2011 zo dňa 21.11.2012), v zmysle ktorého: „Za neprijateľnú považuje
odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu
po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného
plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch).“

Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobcom uplatnený úrok vo výške 25 % ročne pri
nepovolenom prečerpaní má povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa ust. § 53 ods. 1 a 5
Občianskeho zákonníka. Výška úroku sa nejaví byť podľa názoru odvolacieho súdu v súlade s dobrými
mravmi ako spôsobom uplatňovania práva, zodpovedajúcemu požiadavkám ustanovenia § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka, preto oprávnene možno odoprieť takému výkonu práva žalobcu právnu

ochranu. Nepovolené prečerpanie je vytvárané v dôsledku zúčtovania poplatkov, je teda zrejmé, že
úroku z nepovoleného prečerpania nekorešponduje plnenie zo strany žalobcu, žalobca žalovanému
neposkytuje reálne finančné plnenie. Zmluvná podmienka evidentne spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - žalovaného. Pokiaľ žalobca tvrdil,
že podaním zo dňa 10.08.2016 vzal žalobu v časti o zaplatenie debetného úroku späť, k tomuto odvolací

súd uvádza, že obsah spisu uvedenú skutočnosť nepotvrdzuje.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok vo výroku o určení predmetnej zmluvnej podmienky za
neplatnú ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.