Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/39/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8511206366
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8511206366.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a sudcov JUDr.

Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcov: po nebohej E. Č., v 1a. rade O.. I. M.,
F.. XX.XX.XXXX, T. P. XXX, 1b. rade E. Č., F.. X.XX.XXXX, T. P. XXX, 1c. rade D. Č., F.. XX.X.XXXX,
T. P. XXX, právne zastúpený JUDr. Rastislavom Stašákom, advokátom, AK, 17. Novembra 14, Stará
Ľubovňa, IČO: 42085951. 2. rade D. C., F.. XX.X.XXXX, T. P. XXX, zast. D. Č.K., F.. XX.X.XXXX, T. P.
XXX proti žalovaným v 1. rade O. C., F.. X.X.XXXX, T. F. S. XX/XXX, Ľ., 2. rade I. Š., F.. XX.XX.XXXX, T.
L.XX,H.,právnymnástupcomponebohejv3.radeW.P.,W.X.X.XXXX-v3a.radeW.I.,F..XX.X.XXXX,
T. P. XXX, 3b. rade I. Č., F.. X.XX.XXXX, T. E. R. XXX, C. H. U., 3c. rade E. P., F.. XX.X.XXXX, T. P.

XXX, 4. rade I. Š., F.. XX.X.XXXX, T. P. XX, žalovaní v 1., 2., 3a. a 4. rade právne zastúpení JUDr.
Lucia Jurgová advokátka s.r.o., Slnečná 33, 044 24 Poproč v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria
do dedičstva, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti uzneseniu Rozsudku Okresného súdu v Starej
Ľubovni č. k. 5C/159/2011-242 zo dňa 21.02.2017, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalobcom v 1a., b., c. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v 1.

a 2. rade v rozsahu 100%.

Ostatným sporovým stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd v Starej Ľubovni rozsudkom č.k. 5C/159/2011-242 zo dňa 21.02.2017 určil, že
spoluvlastnícky podiel vo výške X/XX k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú P., zapísaných na LV
č. XXXX ako parcela KNC č. XXX/X vo výmere XXX m2 Q. Q. H., KNC č. XXX/X vo výmere XXXX m2
Q. Q. H., KNC č. XXX/X vo výmere XXX m2 A. H. a KNC č. XXX/X vo výmere XX m2 R. H. patrí do
dedičstva po neb. D. C., F.. X.XX.XXXX, W. C. XX.X.XXXX. Žalobcom v 1a/, b/, c/ rade súd priznáva

náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením. Žalobcovi v 2. rade súd nepriznáva náhradu trov konania.

2. Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia, že
nehnuteľnosti na LV č. XXXX parcely KNE XXXX/XXX, XXXX/XXX I. XXXX/XXX vo výmere XXXX m2
patria do dedičstva po nebohom D. C., F.. X.XX.XXXX, W. XX.X.XXXX. Uviedli, že sú súrodencami
žalovaných v 3. - 4. rade - W. P. I. I. Š.L. a žalovaní v 1. a v 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi

nehnuteľností, každá v podiele 1., nachádzajúcich sa v k. ú. P. zapísaných na LV č. XXXX, ktoré sú
predmetom konania. Žalovaná v 1. rade je vnučkou žalovanej v 3. rade a žalovaná v 2. rade je R.
žalovanej v 4. rade. Poukázali na to, že predmetné nehnuteľnosti boli vytvorené z pôvodnej mpč. XXXX,
evidovanej v pozemkovoknižnej zápisnici č. XX k.ú. P.. Táto parcela je identická s parcelou pôvodnéhopozemkového katastra č. XXXX - po ZRPS a ROEP s parcelami určeného operátu OU č. EKN č. XXXX/
XXX, XXXX/XXX I. XXXX/XXX. Žalovaní v 3. a 4. rade pochádzajú z prvého manželstva D. C. J.. J.
W. C., S.. E., W. XX.X.XXXX. Žalobcovia pochádzajú z druhého manželstva D. C. J. U. C., S.. B., W.

XX.X.XXXX. Spoluvlastníkom sporných nehnuteľností bol otec žalobcov a žalovaných v 3. a 4. rade D.
C. starší, ktorý s prvou manželkou uzavrel kúpnu zmluvu č. XXXX dňa X.X.XXXX, pričom táto nebola
podaná na zápis do pozemkovej knihy za života prvej manželky. K pozemnoknižnému zápisu došlo až
za trvania manželstva s druhou manželkou na základe skutočnej držby č. XXX zo dňa 18.3.1943. Od
nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti užíval D. C. túto nehnuteľnosť vedenú na

LV č. XXXX ako KNE par. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX I. XXXX/XXX ako vlastnú. Kupujúcou v zmysle
uvedenej kúpnej zmluvy bola okrem D. C. staršieho jeho prvá manželka W. C., S.. E.. Kúpna cena však
bola uhradená za trvania manželstva s druhou manželkou U. C., S.. B.. Nedopatrením bol podiel na
predmetnej nehnuteľnosti (v tom čase zapísanej v záp. č. XX, mpč. XXXX H.od B XX) zapísaný okrem D.
C. v podiele X/XX aj na jeho prvú manželku W. C., S.. E., hoci táto už v čase vykonania zápisu dva roky
nežila. Druhý podiel na predmetnej nehnuteľnosti vo výške X/XX patril U. C., S.. B., avšak tieto podiely

pre chybu identifikácie parcely ZRPS na liste vlastníctva č. XXXX (K. E.) neboli predmetom dedičského
konania. Predmetné parcely pod č. XXXX/XXX, XXXX/XXX I. XXXX/XXX neboli predmetom dedičského
konania po nebohom D. C. J.., po ktorom ako dedičia prichádzajú do úvahy žalobcovia a žalovaní v
3. a 4. rade. Žalobcovia tiež uviedli, že v priebehu konania ROEP si nehnuteľnosť v tom čase vedenú
ako parcela XXXX nechali zapísať žalovaní v 3. a 4. rade, ktorí ju neskôr previedli na žalovaných v 1.

a 2. rade. Žalovaní v 3. a 4. rade nadobudli nehnuteľnosti neoprávnene, keďže ich nikdy neužívali, ale
užívali ich žalobcovia, ktorí majú na nej umiestnenú aj chatku. Navyše nehnuteľnosť patrila ich otcovi
D. C. J.., ktorý sa jej nikdy nevzdal, k okamihu jeho smrti bola v jeho vlastníctve a v užívaní, ale nebola
predmetom dedičského konania po ňom. Preto je potrebné, aby táto nehnuteľnosť bola zahrnutá do
dedičstva po neb. D. C.. K žalobe predložili zmluvu zo dňa 3.5.1940, výpis z EN, výpis z PK č. XX, výpis

W. A. XXXX P..Ú.. P..
Podaním zo dňa 12.7.2013 právny zástupca žalobkyne v 1. rade žiadal pripustiť zmenu žaloby tak, aby
súd určil, že spoluvlastnícky podiel vo výške X/XX k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom
území P., zapísaných na LV č. XXXX ako KN-C parc. č. XXX/X vo výmere XXX m2 Q. Q. H., KN-C
parc. č. XXX/X vo výmere XXXX m2 Q. Q. H., KN-C parc. č. XXX/X vo výmere XXX m2 A. H. a KN-

C parc. č. XXX/X vo výmere XX m2 R. H. patrí do dedičstva po nebohom D. C., F.. X.XX.XXXX, W.
C. XX.X.XXXX. Zmenu žaloby odôvodnil tým, že v priebehu konania došlo k zmene údajov katastra,
týkajúcich sa predmetných nehnuteľností zapísaných na LV XXXX pre k.ú. P.. Nehnuteľnosť pôvodne
vedená ako KN-E parc. č. XXXX/XXX vo výmere XXXX m2 orná pôda bola rozdelená na dve samostatné
parcely, a to KN-C XXX/X vo výmere XXX m2 Q. Q. H. a KN-C parc. č. XXX/X vo výmere XXXX m2 Q.

Q. H., pôvodná parcela KN-E č. XXXX/XXX vo výmere XXX m2 A. H. je v súčasnosti vedená ako KN-C
H.. Č.. XXX/X vo výmere XXX m2 A. H. a pôvodná KN-E parc. č. XXXX/XXX vo výmere XX E.X Z. H. je v
súčasnosti vedená ako KN-C parc. č. XXX/X vo výmere XX m2 R. H.. K uvedeným zmenám malo dôjsť
na základe žiadosti o zápis geometrického plánu S. XXX/XX-XX/XX. Na pojednávaní dňa 4.9.2013 súd
uznesením pripustil navrhovanú zmenu žaloby (čl. 140).

Žalovaní neuznávali nárok žalobcov v celom rozsahu, so žalobou nesúhlasili a navrhli ju zamietnuť.
Tvrdili, že žalobcovia nepreukázali žiadne dôkazy, aby nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, resp.
spoluvlastnícky podiel na týchto nehnuteľnostiach, patril ich otcovi D. C. J.. a žeby tieto v okamihu smrti
boli v jeho vlastníctve. Poukázali na konanie, ktoré sa viedlo pred tunajším súdom sp. zn. 2C/44/2009,
kde žalobcovia sa domáhali od žalovaných O. C., I. Š. I. W. I. určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi

týchto nehnuteľnosti každý v podiele 1, ale toto konanie bolo po späťvzatí žaloby bolo zastavené.
Žalovaní v l. a 2. rade namietali ich pasívnu legitimáciu z dôvodu, že nie sú dedičmi po neb. D. C..
Matkou žalovanej v 1. rade je žalovaná v 3. rade a žalovaná v 2. rade je vnučkou I. Š., pričom jej matka
je žijúca. Z nedostatku pasívnej legitimácie navrhli žalobu voči žalovaným v 1. a 2. rade zamietnuť.
Žalovaní v 3b. a v 3c. rade súhlasili so žalobou, navrhli, aby jej súd vyhovel. Poukázali na to, že nevedia

o tom, žeby za života ich dedo D. C. daroval podiel na sporných parcelách W. I. I. I. Š.. Žalovaní v 1.,
2., 3a. a 4. rade tvrdili, že D. C. na tomto pozemku nerobil, pomáhal len orať a zvážať úrodu a tento
pozemok vlastnila P. I. Š.. Žalovaná v 3a. rade uviedla, že túto parcelu jej chcela mama podarovať, ale
bolo tam veľa vlastníkov, tak si to vybavili cez komisiu ROEP.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, žalovaných a ich zástupcov a prednesom právnych

zástupcov, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi - kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 3.5.1940,
výpisom z PK č. XX, výpisom z LV č. XXXX, XXXX k. ú. P., W. Č.. XX/XXXX O.. I. Q.Č., rodným listom
D. C., osvedčením o dedičstve po neb. D. C. sp. zn. C., zápisnicou zo dňa XX.X.XXXX, písomnými
vyjadreniami žalovaných v 1., 2., a 4. rade, správou z Obce P., písomným vyjadrením žalovanéhov 3a. rade, obsahom zápisnice a uznesením o zastavení konania sp. zn. 2C/90/2010, rozhodnutím
Obvodného pozemkového úradu v J. Ľ. č. SP XXXX/XXXXX-D.-O., identifikáciou parciel v spise XC/XX/
XXXX, uznesením ŠN v Starej Ľubovni sp. zn. C., osvedčením o dedičstve XD/XXX/XXXX, úmrtným

listom W. C., S.. E., výpismi z LV č. XXXX, XXXX k. ú. P., ZP č. XXX/XXXX O.. D. T., osvedčením o
dedičstve C., osvedčením o dedičstve XD/XXX/XXXX, dedičskými spismi XD/XXX/XXXX, C., XD/XXX/
XXXX, C. I. XD/XXX/XXXX, spismi tunajšieho súdu XC/XX/XXXX I. XC/XX/XXXX a zistil nasledovný
skutkový stav:
Predmetom konania po pripustených zmenách žaloby je určenie, že spoluvlastnícky podiel vo výške X/

XX k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území P., zapísaných na LV č. XXXX ako KN-
C parc. č. XXX/X vo výmere XXX m2 Q. Q. H., KN-C parc. č. XXX/X vo výmere XXXX m2 Q. Q.Á. H.,
KN-C parc. č. XXX/X vo výmere XXX m2 A. H. a KN-C parc. č. XXX/X vo výmere XX m2 R. H. patrí do
dedičstva po nebohom D. C., F.. X.XX.XXXX, W. C. XX.X.XXXX.
Podstatným pre rozhodnutie súdu v predmetnej veci bolo vyriešenie otázky, či v konaní o určenie, že
podiel X/XX na nehnuteľnostiach patrí do dedičstva po D. C., zomrelom dňa XX.X.XXXX, musia byť na

strane žalobcov alebo žalovaných všetci jeho právni nástupcovia a tiež vyriešenie otázky, či žalovaní
v 1. a 2.rade, ktorí nie sú dedičmi nebohého D. C., sú v konaní pasívne legitimovaní. Ako je uvedené
vyššie, podľa rozhodovacej praxe NS SR (3Cdo/178/2006) žaloba na určenie predmetu dedičstva je
považovaná za prípustný prostriedok riešenia sporov o tom, či určitá vec (právo) patrí do dedičstva.
V právnej vete k rozsudku Najvyššieho súdu SRzo dňa 27. 07. 2000 sp. zn. 3Cdo/131/99, ktorý bol v

Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR publikovaný ako R 65/2003 sa uvádza,
že pre sporové konanie v zmysle ust. § 175k ods. 2 O.s.p. treba považovať všetkých účastníkov konania
vdedičstvezanerozlučnýchspoločníkovvzmysleust.§91ods.2O.s.p.,atoakonastranežalobcov,tak
inastranežalovaných.NarovnakýchprávnychzáverochspočívajúcichtiežďalšierozsudkyNajvyššieho
súdu SR (viď napr. rozsudok zo dňa 27.10.2010, sp. zn. 4Cdo/120/2009, zo dňa 30.05.2011, sp. zn.

1Cdo/183/2009 a zo dňa 31.07.2012, sp. zn.3Cdo/197/2011.
Z rodného listu D. C. vyplýva, že sa narodil X.XX.XXXX a z dedičského ŠN J. Ľ. sp. zn. C. XXX/XX
vyplýva, že zomrel XX.X.XXXX a dedičstvo bolo po ňom prejednané v dedičskom konaní pred ŠN v J. Ľ.
podsp.zn.C.XXX/XX,vktoromnebolprejednanýpodielX/XXnanehnuteľnostiach,ktorésúpredmetom
konania, resp. ani jeho spoluvlastnícky podiel X/XX v záp. č. XX na mpč. XXXX. Z dedičského spisu

a z vykonaného dokazovania vyplýva, že dedičmi po ňom v čase jeho smrti boli deti pochádzajúce z
druhého manželstva, a to pôvodná žalobkyňa v 1. rade E. Č. a žalobca v 2. rade D. C., pričom E. Č.
zomrelavpriebehutohtokonaniadňaXX.X.XXXX,pretosúdkonanievočinejzastavilapripustilvstupdo
konania na strane žalobcov jej dedičov pod 1a, b, c rade. Na základe uvedeného žalobcovia prichádzajú
do úvahy ako dedičia po poručiteľovi D. C., sú povolaní dediť zo zákona, preto majú naliehavý právny

záujem na určení, že podiel X/XX na sporných nehnuteľnostiach patrí do dedičstva po nebohom D.
C.. Žalobcovi teda preukázali naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, a to, že podiel X/XX na
sporných nehnuteľnostiach patrí do dedičstva po nebohom D. C.. Bez tohto určenia je ohrozené ich
právo ako dedičov a ich postavenie je neisté, keďže sporné nehnuteľnosti v celosti, teda aj pokiaľ ide
o podiel X/XX sú vedené na LV XXXX k. ú. P., kde sú zapísaní ako spoluvlastníci žalovaní v 1.a 2.

rade, každý v podiele 1, ktorí nie sú poručiteľovými dedičmi. Podľa názoru súdu podaná žaloba je
vhodný a účinný procesný nástroj ochrany práva žalobcov, keďže sa ňou môže dosiahnuť odstránenie
spornosti práva, bez podania žaloby je právne postavenie žalobcov ako dedičov neisté a určovacím
rozhodnutím súdu bude opätovne prejednané dedičstvo po poručiteľovi D. C.. V čase rozhodovania
súdu ako vlastníčky všetkých nehnuteľností včítane podielu X/XX na sporných nehnuteľnostiach boli

vedené na LV XXXX žalované v 1. a 2. rade, pričom zápisy vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti
sa vykonávajú na základe listiny, ktorá preukazuje vlastnícke právo. Je teda zrejmé, že určovacia
žaloba je za daného stavu jediným prostriedkom súdnej ochrany a k zodpovedajúcej náprave nemožno
dospieť iným spôsobom. Určovací výrok súdu je nevyhnutný na pojatie podielu 1 na predmetných
nehnuteľnostiach dodedičstvapo D.C.,naznovuprejednaniededičstvapoporučiteľovanadosiahnutie

zápisu zmeny vlastníka týchto nehnuteľností na LV č. XXXX v k. ú. P..
Na základe uvedeného stranami sporu o určenie, že podiel na nehnuteľnostiach patrí do dedičstva,
musia byť všetci dedičia prichádzajúci do úvahy po poručiteľovi, a to tak na strane žalobcov alebo
na strane žalovaných. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že D. C. bol zapísaný ako spoluvlastník v
podiele X/XX v záp. č. XX pod B XX M. okrem iného aj na mpč. XXXX. D. C. bol dvakrát ženatý, jeho prvá

manželka bola W. C., S.. E., s ktorou mal X C. - I. Š., S.. C., W. P., S.. C. I. U. C., ktorá zomrela slobodná v
roku XXXX. H. E. W. C., S.. E. W. XX.X.XXXX, dedičské konanie po nej bolo prejednanané v dedičskom
konaní C., v ktorom bol prejednaný jej podiel X/XX pod B XX v zápisnici č. XX na mpč. XXXX, ktorý
zdedili jej dcéry I. Š.á, žalovaná v 4. rade a W. P., pôvodne žalovaná v 3. rade, každá v podiele 1.. C.E. D. C. T. U. C., S.. B., s ktorou mal D. C. X C. - žalobkyňu v 1. rade E. Č. a žalobcu v 2.rade D. C..
Druhá manželka D. C., U. C. W. XX.X.XXXX, dedičstvo po nej bolo prejednané v dedičskom konaní C.,
ale predmetom dedičského konania neboli sporné nehnuteľnosti. V priebehu konania, ako je uvedené

vyššie, dňa XX.X.XXXX W. Ž. R. X. S. E. Č., dedičské konanie po nej bolo prejednané pred OS J. Ľ. pod
sp. zn. XC/XXX/XXXX a dedičmi po nej sú - O.. I. M., S.. Č., E. Č., S.. Č. I. D. Č., S.. Č.K., ktorí súhlasili
so vstupom do konania na strane žalobcov namiesto pôvodnej žalobkyne v 1. rade E. Č., preto súd
uznesením č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zastavil konanie voči E. Č. (žalobkyni v 1. rade) a pripustil vstup
do konania na strane žalobcov v 1.a/ rade O.. I. M., T. P. XXX, v 1.b/ rade E. Č., T. P. XXX a v 1.c/ rade

D. Č., T. P. XXX. Na strane žalobcov ako žalobca v 2. rade vystupoval D. C., syn nebohého D. C.. Na
strane žalovaných vystupovali dcéry nebohého JK. C. z prvého manželstva - žalovaná v 3. rade W. P.
a v 4. rade I. Š.. V priebehu konania dňa X.X.XXXX zomrela aj pôvodne žalovaná v 3. rade W. P., S..
C., dedičské konania po nej bolo prejednané v dedičskom konaní sp. zn. XD/XXX/XXXX a ako dedičia
po nej prichádzajú do úvahy W. I., S.. P., I. Č., S.. P., E. P., S.. P., preto súd s nimi ďalej pokračoval v
konaní ako s dedičmi po nebohej W. P. v zmysle § 63 ods. 1, 2 CSP. Na základe uvedeného žalobcovia

v 1.a/, b/, c/ rade a v 2. rade a žalovaní v 3.a/, b/, c/ a v 4. rade sú dedičmi po nebohom D. C., a deti,
resp. vnúčatá z prvého a druhého manželstva, resp. aj manžel E. Č. a teda všetci dedičia o nebohom
D. C. vystupujú buď na strane žalobcov alebo na strane žalovaných a tvoria nerozlučné spoločenstvo
tak, ako je uvedené vyššie, pričom pre úspešnosť žaloby je nevyhnutné, aby vystupovali v konaní o
určenie, že podiel na nehnuteľnostiach patrí do dedičstva po nebohom D. C. buď na strane žalobcov

alebo na strane žalovaných.
K námietke, že žalovaní v 1. a 2. rade nie sú pasívne legitimovaní v spore súd uviedol, že je pravdou,
že žalovaní v l. a 2. rade nie sú dedičmi nebohého D. C., ale títo sú vedení ako vlastníci sporných
nehnuteľností na LV XXXX k. ú. P., každý v podiele X/X, pričom podiel X/XX na týchto nehnuteľnostiach
má súd určiť, že patrí do dedičstva po nebohom D. C.. V konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo

je alebo nie je, má vecnú legitimáciu, t.j. pasívnu legitimáciu ten, kto je účastníkom právneho vzťahu
alebo práva, o ktoré v konaní ide alebo aj ten, koho právnej sféry sa sporný právny vzťah alebo spoločné
právo týka, teda ak sa takto právny vzťah alebo právo dotýka jeho právnej sféry a ním požadované
určenie preto môže ovplyvniť jeho právne postavenie. Keďže žalovaní v 1. a 2. rade sú vedení ako
vlastníci na LV XXXX na sporných nehnuteľnostiach, každý z nich v podiele 1., žaloba, ktorou žalobcovia

žiadajú určiť, že podiel X/XX na týchto nehnuteľnostiach patrí do dedičstva po nebohom D. C., sa dotýka
ich právnej sféry, dotýka sa ich práv ako vlastníkov sporných nehnuteľností zapísaných v katastri
nehnuteľnosti na LV XXXX k. ú. P. a žalobcami požadované určenie môže ovplyvniť ich postavenie ako
vlastníkov v časti podielu X/XX na nehnuteľnostiach zapísaných a vedených na LV XXXX. Žalobcovia
touto žalobou zasahujú do práv a právom chránených záujmov žalovaných v 1. a 2. rade ako vlastníkov

sporných nehnuteľností vedených v katastri nehnuteľnosti, táto žaloba sa týka ich vecných subjektívnych
práv, vyplývajúcich z hmotného práva a z uvedeného dôvodu žalovaní v 1. a 2. rade sú pasívne
legitimovaní v tomto spore a nie je možné voči nim žalobu zamietnuť.
Žaloba, kde sa má určiť, že „do dedičstva patrí určitá majetková hodnota“, nie je sporom vyvolanými
dedičským konaním. Ide o žalobu, kde sa spor odvíja od toho, že niekto popiera, že poručiteľ bol ku

dňu smrti vlastníkom určitej majetkovej hodnoty (resp. opačne, niekto to tvrdí). Tento spor by tu bol
bez ohľadu na to, či poručiteľ zomrel, alebo nie, keďže v konečnom dôsledku smeruje k deklarovaniu
existencie vecného práva (vlastníckeho práva) už v čase pred smrťou a ku dňu smrti poručiteľa.
Súd preto skúmal, či poručiteľ D. C. bol ku dňu smrti, t.j. ku dňu XX.X.XXXX vlastníkom v podiele X/
XX na spornej nehnuteľnosti mpč. XXXX v záp. č. XX, neskôr vedenej ako parcela EN XXXX, v čase

podania žaloby vedené ako parcely EKN XXXX/XXX, XXX/XXX, XXXX/XXX na LV XXXX k. ú. P. a v čase
vyhlásenia rozhodnutia vedené ako parcely CKN XXX/X, XXX/X, XXX/X I. XXX/X na LV XXXX k. ú. P..
Na základe prevedeného dokazovania súd žalobe vyhovel a určil, že spoluvlastnícky podiel vo výške
X/XX k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. P., zapísaných na LV č. XXXX ako parcela KNC č.
XXX/X vo výmere XXX m2 Q. Q.Á. H., KNC č. XXX/X vo výmere XXXX m2 Q. Q. H., KNC č. XXX/X

vo výmere XXX m2 A. H. a KNC č. XXX/X vo výmere XX m2 R. H. patrí do dedičstva po neb. D. C.,
F.. X.XX.XXXX, W. C. XX.X.XXXX.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP vo vzťahu ku žalobcom v 1a, b, c/ rade a vo
vzťahu ku žalobcovi v 2. rade podľa § 257 CSP.
Žalobcom v 1a, b, c rade súd priznal ako úspešnej strane sporu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Žalobcovi v 2. rade ako úspešnej strane sporu súd náhradu trov konania v zmysle § 257 nepriznal, keďže
tento si trovy neuplatňoval a zo spisu nevyplýva, aby mu nejaké trovy vznikli.3. Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade podľa § 355 ods. 1,2 CSP a
navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, a to tak, že žalobu voči žalovaným v 1. a 2. rade
zamietne a zároveň prizná žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov prvostupňového ako aj odvolacieho

konania.
Namietali, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne, lebo súd dospel na základe vykonaných
dôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamavychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci(§365
ods. 1 písm. f) a h) CSP). Tak ako počas konania pred súdom prvej inštancie, aj v odvolaní poukázali na
nedostatok ich pasívnej vecnej legitimácie a záver súdu prvej inštancie o tom, že sú vedne legitimované,

pretože ich právnej sféry sa dotýka žalobcami požadované určenie, považujú za nesprávny. Sú toho
názoru, že nie sú nositeľmi hmotnoprávnej povinnosti (záväzku) v predmetnej veci, v konaní o určenie,
že vec patrí do dedičstva. Napadnutý rozsudok má len deklaratórnu povahu a nezakladá dedičom žiadne
práva, len potvrdzuje právny stav v čase smrti poručiteľa. Rozhodnutie súdu v spore o určenie, že určitá
vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, nenahrádza konanie o dedičstve, pričom v konaní o dedičstve po
poručiteľovibudúúčastníkmitohtokonaniaibadoúvahyprichádzajúcidedičiaaniežalované1.a2.rade,

ktoré do úvahy ako dedičky po poručiteľovi neprichádzajú. Až rozhodnutie v konaní o dedičstve bude
tou verejnou listinou, ktorá sa dotkne (alebo prípadne aj nie) právnej sféry žalovaných v 1. a 2. rade, a
nie napadnuté rozhodnutie. Ani skutočnosť, že sporný spoluvlastnícky podiel bude následne prejednaný
v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje sám o sebe, že dedič je aj v súčasnosti
vlastníkom predmetnej veci, keďže po smrti poručiteľa mohli nastať právne skutočnosti, s ktorými právny

poriadok spája vznik vlastníctva niekoho iného. Vecná aktívna alebo pasívna legitimácia je stav plynúci
z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práv či povinností, ktoré sú predmetom konania.
Nárok, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, a teda že ju poručiteľ vlastnil v okamihu smrti, môže
uplatňovať len ten, koho práv a povinností sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže byť len ten, kto
je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom a tými žalované 1. a 2. nie sú. Poukázali

na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 29.10.2012, sp. zn. 8C/106/2011, ktoré nebolo
napadnuté opravnými prostriedkami a v ktorom je uvedené, že „Pred meritórnym skúmaním uplatneného
nároku sa súd zaoberá otázkou vecnej legitimácie, ako stavu vyplývajúceho z hmotného práva, podľa
ktorého je účastník subjektom práva (povinnosti), ktoré je predmetom konania. Nedostatok vecnej
legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia, alebo o ktorom

žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom oprávnenia alebo povinnosti,
o ktorých
sa koná. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu
(niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo
neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má

pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy,
ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže,
súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, bez ohľadu
na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za
žalovaného neoznačil.“

4. Žalobca v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za správny
a zákonný. Súd prvej inštancie po vykonaní rozsiahleho dokazovania dostatočne zistil skutkový stav,
predmetnú vec správne právne posúdil a napadnuté rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Nestotožnil sa s
právnym názorom žalovaných v 1. a 2. rade, že v tomto konaní neboli pasívne legitimované. Predmetná

žaloba sa totiž dotýka nehnuteľností, ktoré sú podľa údajov zapísaných v katastri nehnuteľností práve
vo vlastníctve týchto žalovaných. Predmetná žaloba sa teda týka určenia vecného práva (vlastníckeho
práva) k nehnuteľnostiam. V konaní o určenie vlastníckeho práva sú pasívne legitimované všetky
osoby, v prospech ktorých svedčí zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Podľa jeho
názoru žalované v 1. a 2. rade disponujú pasívnou legitimáciou v tomto konaní. Podanou žalobou

sa žalobcovia domáhali určenia, že predmetné nehnuteľnosti, resp. spoluvlastnícky podiel na nich
patrí do dedičstva po neb. D. C., Q. Ž.L. D. C. bol v čase smrti spoluvlastníkom predmetných
nehnuteľností. Namietali zákonnosť nadobudnutia dotknutých nehnuteľností uvedenými žalovanými,
resp. ich právnymi predchodcami a je teda prirodzené, že takáto žalobu musí smerovať proti osobám,
ktoré sú v katastri nehnuteľností vedené ako vlastníci týchto nehnuteľností. Nesúhlasil s tvrdením

žalovaných, že napadnutý rozsudok má len deklaratórnu povahu a nezakladá dedičom žiadne práva.
Práve naopak - ak by takýto rozsudok absentoval, žalobcovia, ako aj všetci ostatní dedičia po neb. D. C.
by boli ukrátení na svojich právach, pretože by nemohli dediť predmetné nehnuteľnosti, keďže by nebolo
konštatované, že tieto nehnuteľnosti patri do pozostalosti po nebohom. Keďže žalované v 1. a 2. radenie sú dedičmi po nebohom, v dedičskom konaní by tento spor by ani nemohol byť vyriešený, keďže
ako právna zástupkyňa žalovaných správne uvádza, tieto žalované by neboli účastníkmi dedičského
konania. Z uvedeného dôvodu bolo nevyhnutné, aby podali práve takúto žalobu a súčasne aby na

strane žalovaných vystupovali osoby zapísané ako vlastníci predmetných nehnuteľností. Poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo26/2007, podľa ktorého „kto je dedičom poručiteľa
(do úvahy prichádzajúcim dedičom), má naliehavý právny záujem na určení, že určitá vec patrí do
dedičstva po poručiteľovi aj proti osobe, ktorá nie je poručiteľovým dedičom“ a jeho odôvodnenie.
Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľností, pri ktorej je v katastri nehnuteľností

zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na
požadovanom určení. Žaloba o určenie vlastníckeho práva musí smerovať proti všetkým, ktorí sú ako
vlastníci nehnuteľností zapísaní v katastri nehnuteľností. Žaloba o určenie, že nehnuteľnosť patrí do
dedičstva je vo svojej podstate tiež žalobou o určenie vlastníckeho práva, keďže sa ňou konštatuje, že
vlastníkom nie je osoba, ktorá to o sebe tvrdí, alebo o ktorej svedčí zápis v katastri nehnuteľností, ale že
týmto vlastníkom bol v čase smrti poručiteľ. Preto účastníkmi takéhoto konania musia nevyhnutne byť

aj žalované v 1.a 2. rade. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 387 CSP napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

5. Ostatní žalobcovia a žalovaní sa k odvolaniu žalovaných v 1.a 2. rade nevyjadrili.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade ako podané
včas oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia
§ 380 ods. 1,2 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 355 a nasl. CPS a dospel k
záveru, že odvolaniu žalovaných v 1. a 2. Rade nie je možné vyhovieť.

7. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Prešove dňa 30.11.2017 o 9.50 hodine
v pojednávacej miestnosti č. dverí 104, I. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia bolo zverejnené dňa 09.11.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove podľa
ustanovenia § 219 ods. 1,3 a 378 ods. 1 CPS a 385 ods. 1 CSP a contrario.

8. Žalovaní v podanom odvolaní namietajú ich pasívnu legitimáciu vo veci z dôvodu, že nie sú dedičmi
po neb. D. C., F.. XX.XX.XXXX, W.. C. XX.XX.XXXX. Poukázali na to, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je nesprávne, lebo súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedli, že nie sú nositeľmi hmotno-

právnej povinnosti (záväzku) v predmetnej veci v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva. Vecne
aktívna alebo pasívna legitimácia je stav plynúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom
práv či povinností, ktoré sú predmetom konania. Nárok, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi a teda,
že je ju poručiteľ vlastník v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať len ten, koho práva a povinnosti
sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže byť len ten, kto je poručiteľovým dedičom prípadne jeho

právnym nástupcom a tými žalovaní v 1. a 2. rade nie sú.

9. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP je, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa písm. h) že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP je, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového
stavu veci súdu prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne. To znamená, musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého súd posúdil po

právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom
medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže
príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor,
v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny
význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o

situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli v premisov
účastníkov alebo ktoré vyšli na javo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti.11.Odvolaciemudôvodupodľaustanovenia§365ods.1písm.h)CSP,odvolacísúduvádza,žeprávnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j.
vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho

predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správne predpis ale nesprávne ho vyložil, pripadne ho na
daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil
nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

12. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvedené v odvolaní nie sú naplnené.

13. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil, prevedeným dokazovaním dospel k správnym skutkovým
zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a rozsudok náležite

odôvodnil. K námietke žalovaných v 1. a 2. rade, že nie sú pasívne legitimované v spore, v odôvodnení
napadnutého rozsudku uviedol, že je pravdou, že žalovaní v 1.a 2. rade nie sú dedičmi neb. D. C. a títo sú
vedení ako vlastníci sporných nehnuteľností na LV č. XXXX k. ú. P., každý v podiele 1., pričom podiel X/
XXtýchtonehnuteľnostímásúdurčiť,žepatrídodedičstvaponeb.D.C..Vkonaníourčenie,čituprávny
vzťah alebo právo je alebo nie je, má vecnú legitimáciu, t.j. pasívnu legitimáciu ten, kto je účastníkom

právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide, alebo aj ten, koho právnej sféry sa sporný právny
vzťah alebo spoločné právo týka, teda ak sa takýto právny vzťah alebo právo dotýka jeho právnej sféry
a ním požadované určenie preto môže ovplyvniť jeho právne postavenie. Keďže žalovaní v 1. a 2. rade
sú vedení ako vlastníci na LV č. XXXX k. ú. P. na sporných nehnuteľnostiach, každý z nich v podiele 1.
a žalobcovia sa žalobou domáhajú určenia, že podiel X/XX v týchto nehnuteľnostiach patrí do dedičstva

po neb. D. C., takého určenie sa dotýka ich právnej sféry, dotýka sa ich práv ako vlastníkov sporných
nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX k. ú. P. a žalobcami požadované
určenie môže ovplyvniť ich postavenie ako vlastníkov v časti podielu X/XX na nehnuteľnostiach a
vedených na LV č. XXXX k. ú. P.. Žalobcovia touto žalobou zasahujú do práv a právom chránených
žalovaných v 1. a 2. rade ako vlastníkov sporných nehnuteľností, vedených v katastri nehnuteľností. Táto

žaloba sa týka ich vecných subjektívnych práv vyplývajúcich z hmotného práva a z uvedeného dôvodu
žalovaní v 1. a 2. rade sú pasívne legitimovaní v tomto spore a nie je možné voči nim žalobu zamietnuť.

14. Odvolací súd sa plne stotožňuje sa argumentáciou súdu prvej inštancie, na ktorú poukazuje. Súd
prvejinštancieprevedenýmdokazovanímdospelksprávnymskutkovýmzisteniamavecsprávneprávne

posúdil.

15. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a 265 ods. 1 CSP. Úspešní žalobcovia v 1.a,b,c rade a 2.
rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v 1. a 2.rade v rozsahu 100%.
Ostatným sporovým stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal keďže v konaní
nemali úspech. Keďže úspešným žalobcom odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania

o výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CPS.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).