Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. máj 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/40/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615200341
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5615200341.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobkyne
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti
žalovanému S. K. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. Č.. XXX, zastúpeného JUDr. Dušanom
Jančim, advokátom so sídlom Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, pre zaplatenie 19 114,38 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 19 114,38 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 15. 01. 2015 do zaplatenia. Nahradiť náklady konania súvisiace s
vymáhaním pohľadávky vo výške 3,63 eur, všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 400,-
eur, každá splátka splatná do 15. dňa toho ktorého mesiaca, prvá splátka splatná mesiac nasledujúci
po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatenie čo i len jednej splátky riadne a včas má za
následok zročnosť celého plnenia.

II. Žalobkyni súd p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19. 01. 2015 si žalobkyňa voči žalovanému uplatnila
sumu 19 114,38 eura spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 15. 01. 2015 do zaplatenia a
náhrady nákladov konania vo výške 3,63 eura. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 17. 01. 2012 v čase
asi o 18.00 hod. utrpela závažný úraz poistenka žalobkyne F. O. tak, že pri plnení pracovných úloh
na pracovisku v reštaurácii ANAM Asian restaurant situovanej v nákupnom centre Jasná shopping city

centrum v Liptovskom Mikuláši, ktorej prevádzkovateľom je žalovaný, pri počítaní tržby pri barovom
pulte došlo k náhlemu výbuchu plynovej fľaše propán-bután umiestnenej pod umývadlom v blízkosti
barového pultu. Pri výbuchu a následnom vznietení plynu zamestnankyňa F. O. utrpela rozsiahle
popáleniny II. a III. stupňa na viacerých častiach tela s následnou transplantáciou kože na oboch
horných končatinách. Predmetná udalosť je predmetom šetrenia Okresného riaditeľstva Policajného
zboru, odboru kriminálnej polície. Zo správy tohto orgánu vyplýva, že žalovaný ako majiteľ reštaurácie
priniesol do reštaurácie dve novo naplnené propán-butánové fľaše, ktoré položil do priestoru kuchyne

reštaurácie na zem pod umývadlo, pričom v kuchyni v linke boli na tretiu propán-butánovú fľašu zapojené
dva vstavané plynové spotrebiče a na ďalšiu, štvrtú v poradí, bola v tom čase zapojená samostatná
plynová varná doska, pričom dňa 17. 01. 2012 došlo k úniku plynu z novo naplnenej propán-
butánovejfľašeč.2anáslednémuvyšľahnutiuplameňaahoreniuplynuodzapálenéhoohňavstavaného
plynového spotrebiča, pričom došlo k popáleniu pracovníčky reštaurácie. Vyšetrovaním sa zistilo, že
žalovaný svojím konaním porušil ustanovenie čl. 40, čl. č. 56 druhá a tretia veta a čl. č. 66 písm. g)

ČSN-386460, predpisy pre inštaláciu a rozvod propán-bután v obytných budovách, a porušil
tým dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona. Žalobkyňa vynaložila na zdravotnú starostlivosť
poskytnutú poškodenej poistenke F. O. náklady v celkovej výške 19 114,38 eura, ktoré pozostávajú zústavnej starostlivosti vo výške 16 408,22 eura, špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti vo
výške 446,05 eura, spoločných liečebných a vyšetrovacích zložiek vo výške 595,74 eura, lekárenskej
zdravotnej starostlivosti vo výške 1 420,36 eura, lekárskej službe prvej pomoci vo výške 21,51 eura

a dopravnej starostlivosti vo výške 222,50 eura. Uvedené náklady z hľadiska účinnosti, účelnosti a
hospodárnosti dňa 16. 01. 2015 odsúhlasil F.. Ľ. Q., revízny lekár žalobkyne. Žalobkyňa svoj nárok
odvodzovala od ustanovenia § 42 ods. 4 písm. a) zákona 577/2004 Z. z., pričom listom zo dňa 16.
01. 2015 č. 2014/OddEKP-RP12330347 vyzvala žalovaného na zaplatenie nákladov za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť. Nakoľko k úhrade nedošlo, žalobkyňa sa obrátila so svojím nárokom na súd.

2. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe v plnom rozsahu.
Poukázala na závery trestného konania vedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn.
2T/18/2015, v ktorom bol žalovaný uznaný za vinného a bol za skutok odsúdený. Nakoľko uplatnený
nárok nie je nárokom z titulu náhrady škody, ale plynie z ustanovenia § 42 ods. 4 písm. a) zákona č.
577/2004 Z. z., na predmetnú vec je potrebné aplikovať ustanovenia o všeobecnej premlčacej dobe,

z ktorého dôvodu si žalobkyňa svoj nárok na súde uplatnila včas. Poškodenej F. O. bola poskytnutá
zdravotná starostlivosť už v januári 2012, avšak vykázaná aj zaplatená bola až v nasledujúcom období,
čo je spravidla jeden mesiac. Pokiaľ ide o predložené hromadné faktúry, ide o spôsob fakturácie
úkonov zdravotnej starostlivosti bežný pre všetky zdravotné poisťovne pôsobiace na území Slovenskej
republiky. Takýto spôsob fakturácie je aj v súlade s uzavretými zmluvami medzi zdravotnými poisťovňami

a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. V nadväznosti na námietku nedostatku pasívnej legitimácie
žalobkyňa poukázala na to, že pokiaľ ide o otázku zavinenia, táto bola vyriešená v trestnom konaní a
žalobkyňa si svoj nárok uplatnila voči osobe, ktorej zavineným protiprávnym konaním došlo k úhrade
za zdravotnú starostlivosť poskytnutú poškodenej. Žalobkyňa poukázala na to, že zdravotná poisťovňa
nehospodári s vlastnými finančnými prostriedkami, pokiaľ ide o úhrady za poskytnutie zdravotnej

starostlivosti, ale s prostriedkami verejného zdravotného poistenia, a preto nie je možné miešať inštitúty
súkromného a verejného práva v tejto veci. Nakoľko žalobkyňa dostatočným spôsobom preukázala aj
výšku úhrad za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, navrhla, aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že mu je veľmi ľúto, čo sa stalo, že sa zranili všetci tí ľudia.

Za celú situáciu nemôže, lebo v ten deň nebol ani v práci. Aj napriek tomu, že nepodal v trestnej veci
odvolanie proti odsudzujúcemu rozsudku, tak trvá na svojej výpovedi v prípravnom konaní, že v čase
udalosti bol v Poľsku a propán-butánové fľaše do reštaurácie priniesol jeho zamestnanec, ktorý ich
neuložil na miesto na to určené, z ktorého dôvodu došlo k výbuchu. Žalovaný uviedol, že je bezmajetný
človek, to, čo zarobí u syna, minie na osobnú potrebu, pričom jeho mesačný príjem predstavuje 600,-

eur v čistom.

4. Právny zástupca žalovaného navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu uplynutia premlčacej doby,
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného a z dôvodu nepreukázania výšky uplatnenej náhrady
za poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania, poukázal na to,

že vzhľadom na dátumy úhrad uvedené v jednotlivých faktúrach a dátum podania žaloby na súd
je zrejmé, že žalobkyňa si svoj nárok neuplatnila včas. S poukazom na § 420 ods. 2 Občianskeho
zákonníka zároveň namietal vecnú legitimáciu žalovaného. Podľa spomínaného ustanovenia za škodu
spôsobenú právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorí
na túto časť použili, títo nezodpovedajú. Poukázal na to, že žalovaný je v podstate fyzická osoba, ktorá

však bola konateľom obchodnej spoločnosti MEKONG, s. r. o., ktorá v čase, keď došlo ku škodovej
udalosti, prevádzkovala reštauráciu ANAM na základe nájomnej zmluvy, čo vyplýva aj zo Všeobecných
obchodných podmienok danej nájomnej zmluvy a Inšpektorátu práce Žilina, kde je ako kontrolovaný
subjekt zamestnávateľ uvádzaná obchodná spoločnosť MEKONG, s. r. o. Aj pokiaľ bol v trestnom
konaní žalovaný uznaný za vinného, v danom prípade je potrebné postupovať podľa ustanovení § 420

Občianskeho zákonníka v spojení s § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z., a preto osoba
žalovaného nie je osobou, ktorá by mala byť zodpovedná v tomto prípade za vzniknutú škodu. Právny
zástupca žalovaného zároveň namietal spôsob preukázania výšky uplatnenej pohľadávky.

5. Z rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 27. 01. 2016, sp. zn. 2T/18/2015, súd zistil,

že žalovaný bol uznaný za vinného, že ako majiteľ reštaurácie ANAM Asian restaurant dňa 16. 01.
2012 v čase asi o 10.00 hod. priniesol do reštaurácie ANAM Asina restaurant, ktorá sa nachádza v
objekte nákupného centra Jasná shopping city centrum na Garbiarskej ulici v Liptovskom Mikuláši, dve
novonaplnené 10-kilové propán-butánové fľaše zaistené pri obhliadke miesta činu ako vecné stopy č. 1a č. 2, ktoré položil do priestoru kuchyne reštaurácie na zem pod umývadlo asi 30 cm od linky, pričom v
kuchyni v linke boli na tretiu 10-kilovú propán-butánovú fľašu zapojené dva vstavané plynové spotrebiče
a ďalšiu, v poradí štvrtú, 10-kilovú propán-butánovú fľašu bola v tom čase zapojená samostatná plynová

varná doska, pričom dňa 17. 01. 2012 v čase asi o 18.00 hod. došlo k úniku plynu z novonaplnenej
propán-butánovej fľaše č. 2, ktorá bola v tom čase umiestnená pod umývadlom v priestore kuchyne
reštaurácie, a následnému vyšľahnutiu plameňa a horeniu plynu od zapáleného ohňa vstavaného
plynového spotrebiča, pričom došlo k popáleniu pracovníčky reštaurácie ANAM F. O., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom ulica Ž. Q. XXXX/X, J., následkom čoho jej boli spôsobené zranenia: popálenia

tváre, popálenina oboch horných končatín, popálenina chrbta a popálenina ľavej stehennej oblasti,
pričom celková plocha popálením je 26 % povrchu tela, z toho popáleniny II. stupňa 20 % povrchu
tela a popáleniny III. stupňa 6 % povrchu tela, t. j. celkovej plochy tela cca 4 400 cm2 so zanechaním
trvalých následkov a s predpokladanou dobou liečenia a obmedzením obvyklého spôsobu života na
dobu najmenej jeden rok, čím spáchal prečin všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, ods. 3 písm.
b) Trestného zákona, za čo bol odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere dva roky, ktorý

bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere štyri roky. Predmetný rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 27. 01. 2016.
6. Z vyčíslenia nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pri poškodení zdravia zavineného
treťou osobou č. RP12330347 zo dňa 16. 01. 2015 vyplýva, že v súvislosti s poskytnutou zdravotnou
starostlivosťou poškodenej F. O. uhradila Všeobecná zdravotná poisťovňa poskytovateľom zdravotnej

starostlivosti sumu 19 118,01 eura.

7. Výzvou na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť zo dňa 16. 01. 2015 vyzvala
žalobkyňa žalovaného na náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške 19 118,01
eura v lehote do 15 dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy.

8. Podľa § 42 ods.4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z. v znení platnom do 31. 12. 2016, Zdravotná
poisťovňa má právo uplatniť voči poistencovi nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť,
ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu 31) alebo v dôsledku užitia
alkoholu alebo inej návykovej látky, alebo voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia

u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním,

9. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

10. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

11.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

12. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel, nakoľko mal preukázanú
jej dôvodnosť. Predmetom konania je osobitný nárok žalobkyne podľa ustanovenia § 42 ods. 4 písm.

a) zákona č. 577/2004 Z. z. v znení platnom do 31. 12. 2016, pričom nejde o náhradu škody podľa
Občianskeho zákonníka. Všeobecná zodpovednosť za škodu a prípady osobitnej zodpovednosti
upravené Občianskym zákonníkom upravujú zodpovednosť fyzických alebo právnických osôb, ktoré
spôsobili škodu iným osobám. V prejednávanej veci nie je medzi žalobkyňou a žalovaným právny vzťah
zodpovednosti za škodu, lebo zavineným protiprávnym konaním žalovaného nebola škoda spôsobená

žalobkyni, ale jej poistenkyni. Žalobkyňa nemá teda voči žalovanému priamy nárok na náhradu škody,
ale podľa osobitného predpisu, ktorým je spomínaný zákon č. 577/2004 Z. z., jej vznikol
nárok na úhradu nákladov, ktoré zaplatila prevádzkovateľom zdravotnej starostlivosti za zdravotnú
starostlivosť poskytnutú jej poistenkyni. Ide teda o regresné právo, ktoré podlieha premlčaniu vo
všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, a nie o právo na náhradu škody, preto pre ustálenie, či žalobkyňa

svoj nárok uplatnila včas, je potrebné aplikovať úpravu všeobecnej premlčacej doby a nie špeciálnych
ustanovení o premlčaní nároku na náhradu škody podľa § 106 Občianskeho zákonníka. Všeobecná
trojročná premlčacia lehota plynie odo dňa, keď sa právo objektívne mohlo vykonať po prvý raz. Právo
sa môže vykonať po prvý raz v deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním žaloby nasúd, pričom podmienkou uplatnenia nároku je to, aby s istotou veriteľ vedel, kto je jeho dlžníkom. Túto
vedomosť žalobkyňa nespochybniteľným spôsobom získala až právoplatnosťou rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 27. 01. 2016, sp. zn. 2T/18/2015. V nadväznosti na námietku žalovaného,

ktorý poukázal na úhradu jednotlivých nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, súd poukazuje
na tú skutočnosť, že prvá náhrada nákladov za špecializovanú a ambulantnú starostlivosť poskytnutú
od 21. 12. do 27. 12. 2012 bola uhradená dňa 08. 03. 2012, pričom žaloba bola súdu doručená dňa 19.
01. 2015, to znamená vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe.

13. Pokiaľ ide o druhú obranu žalovaného spočívajúcu v nedostatku vecnej pasívnej legitimácie, súd
túto vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko nemá oporu v právnych predpisoch, ktoré sú relevantné pre
rozhodnutie v predmetnej veci. Regresný nárok žalobkyne podľa ustanovenia § 42 ods. 4 písm. a)
zákona č. 577/2004 Z. z. v znení platnom do 31. 12. 2016, je podmienený zavineným protiprávnym
konaním osoby, voči ktorej si svoj regresný nárok uplatňuje. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že
pri uplatnení regresného nároku sa uplatňuje princíp zodpovednosti za zavinenie, to znamená princíp

subjektívnej zodpovednosti. Zavinenie je vnútorný psychický vzťah človeka (nie právnickej osoby) k
vlastnému protiprávnemu konaniu a k výsledku tohto protiprávneho konania, ktorý má za následok
nielen trestnú, ale aj civilnú právnu zodpovednosť. Pokiaľ teda citované ustanovenie zákona č. 577/2004
Z. z. vyžaduje zavinené protiprávne konanie, je zrejmé, že takéhoto konania sa môže dopustiť iba
fyzická osoba, nakoľko pri protiprávnych konaniach právnických osôb sa vychádza z objektívnej

zodpovednosti, to znamená z tzv. striktnej zodpovednosti, pričom v takých prípadoch sa nezisťuje
subjektívna stránka zodpovednosti. Zavinené protiprávne konanie žalovaného mal súd za preukázané
z rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 27. 01. 2016, sp. zn. 2T/18/2015, pričom zo
zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa 27. 01. 2016 vyplýva, že žalovaný podľa § 257 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Z vyššie uvedených

dôvodov súd konštatuje, že žalovaný je ako jediný vecne pasívne legitimovaný v predmetnom spore.

14. Súd mal zároveň dostatočným spôsobom preukázanú výšku uplatnenej pohľadávky, a to jednak
z vyčíslenia nákladov na poskytnutú zdravotnú starostlivosť po poškodení zdravia zavineného treťou
osobou. Žalobkyňa na výzvu súdu predložila aj faktúry, ktoré majú preukazovať uhradenie týchto

nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť jednotlivým poskytovateľom, pričom ide o hromadné
faktúry. Tento spôsob fakturácie je bežnou praxou zdravotných poisťovní pôsobiacich na území
Slovenskej republiky, čo je odôvodnené aj tým, že vzhľadom na množstvo poskytnutej zdravotnej
starostlivosti jednotlivým osobám, by bolo administratívne náročné až nemožné fakturovať zdravotným
poisťovniam každý jeden úkon poskytnutej zdravotnej starostlivosti osobitne. Z predložených listinných

dôkazov mal súd teda dostatočne preukázanú výšku uplatnenej sumy. Na základe vyššie uvedeného
súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

15. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

17. Podľa § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba M. C. B. 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného

dlhu.

18. Popri istine súd žalobkyni priznal aj zákonné úroky z omeškania tak, ako je to uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia.

19. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že
žalobkyni, ktorá mala úplný úspech v konaní, súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.20. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

21. V súlade s citovaným ustanovením súd určil dlhšiu lehotu splatnosti priznanej istiny v podobe
splátok, čo je odôvodnené momentálnou finančnou situáciou žalovaného, ako aj výškou priznanej
istiny. Vzhľadom na postavenie zdravotnej poisťovne na trhu zdravotných poisťovní má súd za to,
že povolením splátok nebude žalobkyňa žiadnym spôsobom znevýhodnená, pričom povolenie splátok
zároveň zabezpečí splnenie dlhu bez potreby nariadenia výkonu tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená osoba môže

podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.