Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. október 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/467/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515200843
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3515200843.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivan Kubínyiho a členiek senátu Mgr.

Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu: P. M. K., s.r.o., so sídlom L., D. 4, IČO:
XX XXX XXX, proti žalovanej: H. H., bytom H. XXX/XX, R. V., zast. Advokátskou kanceláriou C s.r.o., so
sídlom V., J. XX, IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 2.000 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 28. januára 2016, č. k. 4C/67/2015-49, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanej

domáhal zaplatenia sumy 2.000 eur, s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 27.01.2015 do
zaplatenia titulom zmluvnej pokuty, vyplývajúcej zo zmluvy o rezervácii zo dňa XX.XX.XXXX, č. ZA-
XXXX/XX. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4,
§ 53 ods. 1, 5, § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a výsledkami vykonaného dokazovania, kedy
mal preukázané, že v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu uzatvorenú v zmysle príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka s tým, že zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Predmetnú zmluvu uzatváral žalobca ako podnikateľ pri svojej podnikateľskej činnosti, ktorú vykonáva

ako realitná kancelária. Žalovaná túto zmluvu uzatvárala ako fyzická osoba, ako spotrebiteľ, pričom
ide o tzv. formulárovú zmluvu, ktorú žalobca bežne používa pri svojej činnosti realitnej kancelárie v
prípade, ak má záujemca záujem o kúpu konkrétnej nehnuteľnosti. Súd konštatoval, že aj z e-mailovej
komunikácie vyplynulo, že rezervačná zmluva je zmluva, ktorú žalobca používa štandardne, opakovane
vo vzťahu aj k ďalším klientom, bez možnosti zmeny jej ustanovení zo strany klienta. Potom dospel k
záveru, že zmluvné podmienky, ktoré sú súčasťou zmluvy nie sú individuálne dojednanými zmluvnými
podmienkami. Žalobca v konaní individuálne dojednanie týchto podmienok nielenže nepreukázal, ale

individuálne dojednanie ani netvrdil. Ustanovenie článku V. rezervačnej zmluvy považoval súd za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže ide o ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Táto nerovnováha spočíva v
tom, že pokiaľ nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy zo strany klienta - budúceho kupujúceho, má tento
povinnosť zaplatiť budúcemu predávajúcemu zmluvnú pokutu vo výške 2.000 eur a na druhej strane
v prípade, že nebude kúpna zmluva uzavretá z dôvodu na strane budúceho predávajúceho, zaväzuje
sa budúci predávajúci vrátiť rezervačný poplatok, ktorý bol však v danom prípade podľa bodu 1. tohto

článku dojednaný vo výške 0 eur. Z tohto je zrejmé, že žalobca vo svoj neprospech nedojednal žiadnu
sankciu. Táto zmluvná podmienka je podľa názoru súdu neprijateľná a v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná. Žalovanej potom z neplatnej zmluvnej podmienky nevznikla povinnosť zmluvnú
pokutu zaplatiť. Súd poukázal na to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že zaslal žalovanejkonečnú verziu kúpnej zmluvy so všetkými zákonom predpísanými náležitosťami, ktorú mala žalovaná
v rezervačnej lehote do 10.12.2014 podpísať. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal
ním tvrdenú skutočnosť, od ktorej odvodzoval svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Aj z tohto

dôvodu súd žalobu zamietol. Súd sa stotožnil s názorom zástupcu žalovanej v tom smere, že žalobca
nebol v danom konaní aktívne legitimovaný, keď v zmysle ustanovení rezervačnej zmluvy patrí zmluvná
pokutabudúcemupredávajúcemuaniespoločnostižalobcu,ktorábudúcichpredávajúcichpriuzatváraní
zmluvy o rezervácii na základe plnej moci iba zastupovala. Námietku žalovanej žalobca uznal ako
dôvodnú a následne súdu predložil zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 30.12.2015, ktorú uzavreli

V. ako postupcovia a žalobca ako postupník. Predmetom tejto zmluvy bolo postúpenie pohľadávky vo
výške 2.000 eur vrátane všetkých práv a povinností, ktoré sú s ňou spojené, z postupcov na postupníka.
Súd dodal, že táto skutočnosť však nemá na záver súdu o neopodstatnenosti žaloby žiaden vplyv.
Rozhodnutieonáhradetrovkonaniasúdodôvodnilust.§142ods.1O.s.p.avkonaníúspešnejžalovanej
priznal plnú náhradu trov konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia vo výške 584,80 eur.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne sa domáhal zmeny rozsudku súdu
prvej inštancie tak, že súd jeho žalobe vyhovie a prizná mu náhradu účelne vynaložených trov konania.
Uviedol, že v priebehu sporu došlo z jeho strany k zmene právneho dôvodu, o ktorý svoj žalobný
návrh opiera. Súd na túto zmenu v rozhodnutí nielenže neprihliadol, ale do odôvodnenia neuviedol,

prečo sa nezaoberal postúpením pohľadávky, ktorá na neho prešla. Pôvodne uplatňoval svoj nárok z
iného titulu, teda tvrdil, že k uzavretiu tzv. rezervačnej zmluvy došlo priamo medzi ním a žalovanou. V
priebehu sporu si uvedomil, že jeho priamy nárok nie je daný, pretože rezervačnú zmluvu v podstate
uzavreli budúci predávajúci V. so žalovanou. Priamy nárok z tejto zmluvy o rezervácii prislúcha teda
budúcim predávajúcim. V priebehu súdneho sporu oprávnené osoby postúpili svoj nárok postupníkovi,

teda žalobcovi, ktorý v ďalšom štádiu konania uplatňoval nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty s
príslušenstvom z dôvodu, že nadobudol od budúcich predávajúcich pohľadávku, teda právo na zmluvnú
pokutu. Súd odôvodnil svoje rozhodnutie ust. § 52 a § 53 Občianskeho zákonníka, pričom podľa jeho
názoru išlo v danom prípade o typickú občianskoprávnu zmluvu medzi fyzickými osobami, z ktorých
vo vzťahu k zmluvnej povinnosti ani jeden nie je podnikateľským subjektom. Namietal teda, že v danej

veci išlo o spotrebiteľskú zmluvu uzatvorenú v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Z dôvodu,
že súd v odôvodnení neuviedol, aké stanovisko zaujal k zmluve o postúpení pohľadávky, považuje
rozsudok súdu prvej inštancie za nepreskúmateľný a neúplný, preto namietal skutkový záver týkajúci
sa toho, či došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti alebo nie v súvislosti s rezervačnou zmluvou, resp.
uzavretím kúpnej zmluvy, pretože nie je doriešená procesná otázka konania. Ak došlo k porušeniu

procesných postupov, bolo povinnosťou súdu, keďže nebol zastúpený advokátom, aby ho súd podľa § 5
O.s.p. primerane poučil. V danej veci teda došlo k iným vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie, pričom súd nezistil náležite skutkový stav, najmä ak uviedol, že ide o spotrebiteľskú zmluvu,
rovnako rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3. K podanému odvolaniu žalobcom sa písomne vyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu žalovaná,

ktorá žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 119,84 eur. Poukázala na to, že odvolanie žalobcu signalizuje
nepochopenie podstaty sporu, ktorý si žalobca naviac skomplikoval v priebehu prvoinštančného konania
sám svojím dodatočne naaranžovaným, akoby postúpením predmetnej pohľadávky z tretích fyzických
osôb na seba. Súd prvej inštancie správne vnímal jej námietku, že tento postup žalobcu bol účelový, keď

sa snažil zachrániť svoju vecnoprávnu legitimáciu v konaní, najmä po tom, ako vyšiel tento nedostatok
najavo na prvom pojednávaní. Dovtedy, či už vo vlastnej výzve zo dňa 14.01.2015, kde žalobca
uvádza svoju vlastnú faktúru na sumu 2.000 eur splatnú ešte zo 06.01.2015, vystupoval ako originárny
nositeľ žalovanej pohľadávky. Takto sa žalobca správal počas celého konania, a to až do posledného
pojednávania pred súdom prvej inštancie, ibaže jeho utilitárne podsúvanie svojho kvázi právneho

nástupníctva už v danom štádiu konania ako verné nemôže obstáť, nakoľko skoršími listinnými dôkazmi
bolo vyvrátené a zostáva iba vykonštruované. Námietka žalobcu, že súd prvej inštancie ho nepoučil
v zmysle § 5 O.s.p. neobstojí, keďže o okolnostiach vecnoprávnej legitimácie ako o hmotnoprávnej
kategórii nemá súd poučovaciu povinnosť.

4.Kvyjadreniužalovanejsapísomnevyjadrilžalobca,ktorýuviedol,ževyjadrenienepovažujezhľadiska
obrany práv žalovanej za účelné, najmä z dôvodu, že sa nezaoberá pravou podstatou sporu. Jej
argumentácia je iba všeobecného charakteru a vznáša sa námietka proti právnemu inštitútu, ktorý je
riadne upravený v Občianskom zákonníku a postúpenie pohľadávky je takou právnou skutočnosťou,ktorú musí súd rešpektovať a aj pri rozhodovaní vo veci samej mal vychádzať z toho, že sa tu rieši
právo, ktoré pôvodne patrilo postupcom. Pri uzavretí dohody o postúpení pohľadávky je neprípustné
argumentovať účelovosťou a snahou zachrániť vecnoprávnu legitimáciu v konaní. Do postúpenia

pohľadávky mohol byť jeho nárok sporný, avšak v ďalšom štádiu, keď došlo k zmene právneho dôvodu
na uplatnenie práv argumentácia, ktorú použila žalovaná nemožno vziať v úvahu a pre vedenie
sporu považuje za úplne indiferentné tvrdenie, že“ ibaže jeho utilitárne podsúvanie kvázi právneho
nástupníctva už v danom štádiu konania ako verné nemohlo obstáť, keď skoršími listinnými dôkazmi
bolo vyvrátené a zostávalo iba ako vykonštruované“. Dodal, že nechápe zmysel obsahu vyjadrenia,

keďže bolo potrebné zaoberať sa tým, či právo postupcu je právom, ktorému súd má poskytnúť ochranu
a kvázi právne nástupníctvo v danom prípade zrejme neprichádza do úvahy. Považuje vyjadrenie za
účelové v snahe získať odmenu za úkon, ktorý však podľa jeho názoru nie je účelný. V prípade, že by
nemalo byť odvolaniu vyhovené, resp. rozsudok by mal byť potvrdený, žiadal, aby súd žalovanej nárok
na náhradu trov konania nepriznal.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

6. Predovšetkým je potrebné uviesť, že v posudzovanej veci súd prvej inštancie rozhodol a odvolanie

žalobcu bolo podané pred 01. júlom 2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.
z. - Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý upravuje postup súdu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov.
Civilným sporovým poriadkom bol zrušený Občiansky súdny poriadok - zákon č. 99/1963 Zb.

7. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované. V zmysle uvedeného zákonného
ustanovenia,akoajzákladnýchprincípov,naktorýchjeCivilnýsporovýporiadokpostavený,odvolacísúd
v danej veci posudzoval žalobcom uplatnené odvolacie dôvody podľa zákona účinného v čase podania
odvolania, teda podľa vtedy platného procesného predpisu - Občianskeho súdneho poriadku.

8.Podanýmodvolanímžalobcanamieta,žesúdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovk
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, taktiež, že v konaní došlo k iným vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Uplatnil tak odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. b), d), f) O.s.p.

9.Inouvadouvzmysleust.§205ods.2písm.b)O.s.p.sarozumietaképorušenieprocesnýchpredpisov,
ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných
práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod ust. § 221 ods. 1 O.s.p., ale ich dôsledok sa mohol prejaviť
vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.
10. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočíva predovšetkým v

nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd
berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu

vo vykonanom dokazovaní sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá
postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. (teraz § 191 CSP).

11. Podstatou žalobcom uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym

posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak
súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. V danej veci je napadnuté rozhodnutie založené na viacerých dôvodoch. Jednak je to povaha
zmluvného dojednania, z ktorého žalobca dovodzuje svoj nárok ako neprijateľnej zmluvnej podmienky
spotrebiteľskej zmluvy a potom nepreukázanie porušenia povinnosti žalovanou, ktoré porušenie by malobyť sankcionované zmluvnou pokutou. Čo sa týka otázky vecnej legitimácie žalobcu, túto súd prvej
inštancie považoval po postúpení pohľadávky za danú, i keď to možno v texte rozhodnutia nevyjadril
dostatočne jednoznačne. So záverom o danosti vecnej legitimácie žalobcu sa však odvolací súd

stotožňuje. Pre doplnenie uvádza, že zhojenie nesprávneho uplatnenia práva na súde postúpením
pohľadávky nemožno považovať za konanie, ktorého účel by bol v rozpore s právom, tak ako sa na to
snažila poukázať žalovaná.

13. Za nesprávny však odvolací súd považuje záver súdu prvej inštancie o povahe zmluvného

vzťahu ako vzťahu spotrebiteľského v zmysle § 52 a nasl. OZ. O takomto vzťahu by bolo možné
uvažovať, ak by bol účastníkom zmluvy na jednej strane žalobca a na druhej žalovaná, teda v
intenciách pôvodne podanej žaloby. Ako však vyšlo v konaní najavo, účastníkmi zmluvy boli vlastníci
nehnuteľnostiakofyzickéosobynekonajúcezpozícieobchodníkov,čipodnikateľov,aprávnepostavenie
žalovanej bolo také isté. Povahu spotrebiteľskej zmluvy nemohla založiť skutočnosť, že vlastníkov
nehnuteľností zastupoval subjekt vo vzťahu k nim vystupujúci ako dodávateľ, ktorý zjavne aj koncipoval

text zmluvy. Využitie takejto služby zo strany jednej zmluvnej strany, v tomto prípade zo strany vlastníkov
nehnuteľností, nič nemení na povahe právneho postavenia účastníkov zmluvy, a teda neodôvodňuje
spotrebiteľskú povahu zmluvy. Rovnako, ako nie je spotrebiteľskou ani zmluva, ktorú by v obdobnej
situácii koncipoval advokát súčasne zastupujúci jednu zmluvnú stranu.

14. Napriek vyššie uvedenému pochybeniu v posúdení zmluvného vzťahu ako spotrebiteľského je tu
však záver súdu prvej inštancie, ktorý pri žalobcom uplatnených odvolacích dôvodoch nebol napadnutý
a zakladá dôvod pre potvrdenie napadnutého rozhodnutia. Tým je záver, že žalobca nepreukázal, že
zo strany žalovanej došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti, ktorá by zakladala právo žalobcu, resp. jeho
právnych predchodcov na dojednanú zmluvnú pokutu. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom, že

žalobca bol povinný pre vznik nároku na zmluvnú pokutu preukázať urobenie takého návrhu zmluvy,
ktorý by obsahoval už osvedčené podpisy vlastníkov nehnuteľností, pretože dôvody pre neuzavretie
zmluvy môžu byť na strane jej možných účastníkov zrejmé už v predzmluvných vzťahoch, ako tomu
bolo aj v tomto prípade.

15. Súd prvej inštancie prijal v tomto smere z výsluchu žalovanej a e-mailovej komunikácie skutkové
zistenia, že znalec, ktorý pre banku vyhotovoval znalecký posudok žalovanú informoval, že časť
pozemku nebola vysporiadaná a niektoré stavby na pozemku boli čiernymi stavbami. Navyše banka,
od ktorej žalovaná chcela čerpať úver na kúpu nehnuteľnosti neschválila požadovanú výšku úveru.
Odporkyňa požiadala maklérku, aby vyjednala s budúcimi predávajúcimi nižšiu cenu nehnuteľnosti.

16. Uvedené skutkové zistenia žalobca vo svojom odvolaní nenamieta a výslovne uvádza, že za
daného stavu (ostatné namietané pochybenia súdu prvej inštancie) nenamieta skutkový záver, či došlo
k porušeniu zmluvnej povinnosti žalovanej. Preto je potrebné v predzmluvných vzťahoch považovať
za dané nielen skutkové východisko, že žalovaná za dohodnutú cenu nehnuteľnosti kúpiť nechcela,

čo by samo o sebe bolo dôvodom pre vznik povinnosti zaplatiť požadovanú zmluvnú pokutu, ale je
potrebné považovať za dané aj skutkové východisko, že žalovaná bola v rámci predzmluvných vzťahov
znalcominformovaná,žečasťpozemkunebolavysporiadanáaniektoréstavbynapozemkuboličiernymi
stavbami. Práve toto posledné skutkové východisko súdu prvej inštancie, ktorého správnosť žalobca
nenamieta a odvolací súd preto bez posudzovania jeho správnosti z neho vychádza, predstavuje dôvod,

pre ktorý nemožno považovať za naplnené podmienky vzniku nároku na zmluvnú pokutu. Tie boli
stanovené v zmluve tak, že zmluvnú pokutu žalovaná zaplatí, ak nebude kúpna zmluva uzavretá z
dôvodov na jej strane. Získanie informácie o vadách nehnuteľností z relevantného zdroja, ktorým znalec
nepochybne je, predstavuje dôvod pre neuzavretie zmluvy na ich kúpu, ktorý nemožno vidieť na strane
žalovanej.

17. Vzhľadom na uvedené obstojí záver súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal v konaní také
porušenie právnej povinnosti žalovanou, ktoré by zakladalo nárok na žalovanú zmluvnú pokutu, a z tohto
dôvodu bolo napadnuté rozhodnutie v uvedenom závere a tým aj vo výroku vecne správne. Odvolací
súd ho preto potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu v rozsahu
100%. O výške týchto trov rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).