Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. december 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/329/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816200875
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5816200875.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu, členov

senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľky E. T., nar. XX. XX.
XXXX, bytom R., T. XXXX/XX, zastúpenej Ing. A. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom tamtiež proti odporcovi
M. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., X. XXX/XX, o určenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 7C/29/2016-53 zo dňa 06. 03. 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania

n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil svoj predchádzajúci rozsudok č.k. 1P/52/2013-87
zo dňa 14. 04. 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 7Cop/50/2014-120 zo dňa
25. 06. 2014 v časti o výživnom na navrhovateľku tak, že odporca je povinný prispievať na jej výživu
130,- eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 25. 02. 2016 s tým, že
zameškané výživné za obdobie od 25. 02. 2016 do 06. 03. 2017 vo výške 540,- eur je odporca povinný
zaplatiť navrhovateľke v mesačných splátkach po 45,- eur splatných spolu s bežným výživným s tým,
že v prípade omeškania ktorejkoľvek splátky odporca výhodu splátok stratí. Vo zvyšnej časti návrh

na zvýšenie výživného (do 200,- eur od 01. 01. 2016) zamietol. O trovách konania rozhodol podľa
§ 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Vykonaným dokazovaním zistil,
že predchádzajúcim rozsudkom bol odporca zaviazaný platiť na výživu navrhovateľky 85,- mesačne
počnúc 01. 07. 2013, keď jeho čistý mesačný príjem predstavoval 623,72 eur. Vyživovaciu povinnosť
mal k maloletému B. T. nar. XX. XX. XXXX, manželke A. T., ktorá bola na rodičovskej dovolenke a
poberala rodičovský príspevok a k synovi A. T., bratovi navrhovateľky, nar. XX. XX. XXXX, na ktorého
bolo taktiež určené uvedeným rozsudkom výživné vo výške 85,- eur mesačne. Matka navrhovateľky

mala v čase posledného rozhodnutia priemernú mesačnú čistú mzdu 733,13 eur a okrem vyživovacej
povinnosti k navrhovateľke mala vyživovaciu povinnosť aj k synovi A.. Navrhovateľka v čase posledného
rozhodnutia o výživnom bola študentkou strednej školy. V súčasnosti je študentkou vysokej školy v
Bratislave, s čím jej pribudli náklady na ubytovanie na internáte, štúdium, literatúru a cestovné. Odporca
je v súčasnosti zamestnaný u rovnakého zamestnávateľa Správa ciest, jeho priemerný mesačný čistý
príjem predstavuje 607,65 eur a okrem toho poberá daňový bonus 42,82 eur. Matka je v súčasnosti
zamestnaná ako pedagogička na Gymnáziu v R., kde jej priemerný mesačný čistý príjem činí 898,19

eur, okrem čoho poberá aj daňový bonus 42,82 eur. Vychádzajúc z uvedeného mal za to, že pomery
účastníkov konania sa zmenili, a to jednak u navrhovateľky, ktorá začala študovať na vysokej škole,
s čím stúpli jej odôvodnené potreby, takisto aj u jej rodičov. Oproti poslednému rozhodnutiu sa príjem
matky navrhovateľky zvýšil o 165,06 eur a príjem odporcu sa znížil o 16,07 eur. Oproti poslednémurozhodnutiu odporcovi pribudla vyživovacia povinnosť k synovi M. T., nar. XX. XX. XXXX, ktorý taktiež
študuje na vysokej škole. Ďalej mal za to, že nie je v schopnostiach a možnostiach odporcu prispievať na
výživu navrhovateľky požadovaným výživným, keďže jeho príjem sa nezvýšil, naopak mierne znížil a má

vyživovaciu povinnosť aj k trom ďalším svojím deťom, z ktorých dve študujú na vysokej škole. Napriek
tomu výživné zvýšil, keď z vyjadrení samotného odporcu vyplynulo, že výdavky na syna M. sú cca 400,-
eur mesačne, ktoré mu platí sám, keďže jeho matka zomrela a okrem toho mu poskytujú bývanie vo
svojom rodinnom dome. Syn M. pritom poberá aj sirotské 88,40 eur mesačne. Z uvedeného vyplýva, že
odporca na svojho syna M. prispieva podstatne viac, než na navrhovateľku, a preto v súlade so zásadou

spravodlivosti, aby sa deti nielen podieľali na životnej úrovni svojich rodičov, ale aby aj životná úroveň
súrodencov bola zhruba rovnaká. Vychádzajúc z uvedeného potom zvýšil výživné na 130,- eur mesačne
a súčasne zaviazal odporcu, aby zaplatil navrhovateľke zameškané výživné odo dňa podania návrhu na
súd, od kedy ho mohol určiť až do vyhlásenia rozsudku a vo zvyšnej časti návrh na zvýšenie výživného
od 01. 01. 2016 do 24. 02. 2016 v požadovanej výške zamietol.

2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca podľa ust. §
365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP a § 62 ods. 1 CMP a žiadal ho zmeniť tak, že návrh navrhovateľky na
zvýšenie výživného ako neodôvodnený bude zamietnutý. Poukázal na to, že mesačný príjem oproti
predchádzajúcemu rozhodnutiu sa mu znížil a náklady na život zvýšili, keďže syn z prvého manželstva
M. začal chodiť na vysokú školu a všetky náklady mu hradí výlučne sám, nakoľko jeho matka zahynula.

Naopak matke navrhovateľky sa príjem zvýšil o 165,06 eur, jeho príjem predstavuje 607,65 eur, vrátane
daňového bonusu 42,82 eur. Okrem toho má vyživovaciu povinnosť aj na brata navrhovateľky A.
v sume 85,- eur mesačne, ktoré výživné spolu s výživným na navrhovateľku vrátane zameškaného
výživného potom predstavuje 260,- eur mesačne, čo vzhľadom na jeho príjem nie je schopný platiť. Na
zabezpečenie základných životných potrieb (bývanie, strava, ošatenie, výživné) si musí aj požičiavať a

nezostávajú mu ďalšie finančné prostriedky na iné výdavky (kultúra, šport, vzdelávanie, údržba domu,
dovolenky a pod.). Príjem na jedného člena domácnosti navrhovateľky je neporovnateľne vyšší ako
príjem na jedného člena jeho domácnosti. Na štúdium syna M. má vysoké náklady (ubytovanie, strava,
oblečenie a pod.), pričom nie je pravda, že mesačne mu prispieva 400,- eur sám, keďže po odpočítaní
vyživovacej povinnosti mu zostáva 304,- eur mesačne. Na súde uviedol, že syn M. na štúdium potrebuje

200,- - 300,- eur mesačne, pričom on mu prispieva 50,- eur mesačne a nie tak uviedol súd 400,-
eur. V spoločnej domácnosti žije s jeho terajšou manželkou aj syn B., ktorý má zdravotné problémy
(zápchu), z čoho vyplýva, že mu musia zakupovať špeciálnu stravu a jedálniček prispôsobovať jemu, čo
mesačne činí až 200,- eur. Navštevujú s ním logopéda, ktorý stojí na 3 mesiace 50,- eur a v súčasnosti
navštevuje aj materskú školu, kde mesačne platí na stravu 30,- eur a rodičovské združenie 15,- eur.

Keďže s manželkou pracujú na zmeny, musia mu často obstarať opatrovateľku. Matka navrhovateľky
naopak vynakladá finančné prostriedky na platenie poistiek, vysokých účtov za hovory, ošatenie, vstup
do fitnescentier a iné a používa dve autá, z ktorých jedno užíva a používa aj navrhovateľka. Ak majú
finančné prostriedky na uvedené, nie sú pravdivé tvrdenia o tom, že navrhovateľka nemá finančné
prostriedky na jej základné potreby a školu. Navyše ako študentka má možnosť cestovať vlakom

zadarmo. Súd nevyhovel jeho žiadosti vykonať dokazovanie ohľadne majiteľa vozidla Volvo, ktoré podľa
jeho vedomostí je vedené na bratislavskú spoločnosť so sídlom na Cypre, pre ktorú matka navrhovateľky
pracuje. Matka žije v spoločnej domácnosti s anglickým priateľom, ktorý jej na chod domácnosti a
na navrhovateľkine štúdium prispieva, pričom matka navrhovateľky má ešte aj iné príjmy spojené s
doučovaním anglického jazyka a z prekladov. Matka navrhovateľky zdedila po svojom otcovi v roku

2015 rodinný dom, pričom jeho návrhu na obstaranie listín, ktoré by toto potvrdzovali, nebolo vyhovené.
Navrhovateľka si navyše privyrába brigádnicky, čo predstavuje aj 200,- eur mesačne, čo však v rozsudku
uvedené nebolo. Náklady na zdokonaľovanie sa v nemčine sú z dôvodu, že jej priateľ pracuje v Nemecku
a plánujú spolu budúcnosť. Poukázal na to, že má vysoké náklady na údržbu starého 50-ročného domu,
pričom na jeho údržbu a rekonštrukciu z dôvodu svojho príjmu a mesačných nákladov 350,- eur nemá.

Po odpočítaní výživného z jeho príjmu mu zostane na zabezpečenie chodu rodiny 304,- eur. Jeho
zdravotný stav aj vzhľadom na predchádzajúce problémy sa neustále zhoršuje, preto si nemôže nájsť
lepšie platenú prácu, čo je limitované aj jeho vekom, ako aj dopytom na trhu práce. Navrhovateľka nemá
žiadny záujem o jeho osobu, a preto priznanie zvýšeného výživného by bolo aj v rozpore s dobrými
mravmi.

3. Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadala rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť, resp. výživné zvýšiť. Odporca predtým, ako bolo vyhlásené
dokazovanie za skončené, nemal žiadne návrhy na vykonanie ďalšieho dokazovania. Až v odvolanínavrhuje dôkazy o užívaní auta, o dedičstve matky navrhovateľky, výške nájmu za bývanie a elektrinu.
Jeho prvé deti vždy potrebovali najviac, lebo boli staršie, ale teraz najviac potrebuje jeho najmladší syn
B., ktorý má 5 rokov a okrem otca má aj matku, ktorá zarába, pričom odporca ani raz neuviedol, aký je jej

príjem, a teda, aký je celkový príjem v spoločnej domácnosti. Priateľ matky ju nie je povinný podporovať,
má vlastné deti, o ktoré sa riadne stará. Volvo je firemné auto priateľa, bolo kúpené ako ojazdené a
matka užíva rozpadajúcu sa Hondu Civic, rok výroby 2003. Odporca pritom opomenul, že sám si zakúpil
Škodu Octavia v čase, keď poukazoval na to, že nemôže platiť zvýšené výživné na navrhovateľku a jej
brata. Stále poukazuje na to, ako sa má o ňu starať jej matka, avšak on samotný býva v luxusnom dome,

ktorý sa nerozpadá, tak ako to všade uvádza, pričom keď chcela rodinný dom navštíviť kurátorka, ktorá
by tak zistila jeho úroveň, odmietol ju do neho pustiť. Ak tvrdí, že býva v rozpadajúcom sa dome, môže ho
predať a bývať v nájomnom byte, nemusí chodiť na drahé dovolenky, ani vyvážať sa v aute. Odporca si
protirečí vo svojich vyjadreniach, keďže vo vyjadrení k návrhu uviedol, že všetky náklady syna M., ktorý
taktiež navštevuje vysokú školu platí vo výške 400,- eur mesačne sám, pričom v odvolaní už tvrdí, že
mu platí iba 50,- eur. Nikdy sa o odporcovi neslušne nevyjadrovala, pričom naopak on o ňu prejavuje od

narodenia nezáujem. Žiadneho priateľa v Nemecku, s ktorým by plánovala spoločnú budúcnosť, nemá.
Náklady na doučovanie nemčiny má z toho dôvodu, že študuje medzinárodné vzťahy a po 3. ročníku
musí absolvovať štátnu skúšku z angličtiny a po 4. ročníku aj štátnu skúšku z nemčiny, v ktorej je veľmi
slabá. Ak má odporca vedomosti o tom, že matka pracuje pre firmu na Cypre, nech to dokáže. Aj keď
matka nadobudla dedičstvo po otcovi, polovicu z neho patrí jej matke a ďalším súrodencom, a preto

z neho nemá v súčasnosti nič. Naopak odporca zdedil dom v centre R., ktorý so súrodencami predal
za 70 000,- eur ako aj hotovosť, takže určite zvýšené výživné má z čoho platiť, keď navyše si môže
dovoliť opravy domu, ako aj dovolenky. Takisto ako odporca, aj ona a jej matka má choroby, ktoré vekom
neubúdajú a sú s tým spojené náklady. Matka okrem výchovy a výživy jej zabezpečuje aj výchovu a
výživu jej brata A., ktorý taktiež navštevuje vysokú školu, na ktorého odporca prispieva výživným len

85,- eur mesačne, čo je nepostačujúce, keďže matka všetky náklady na nich zabezpečuje na rozdiel
od odporcu sama.

4. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky ďalej uviedol, že dom, ktorý s
rodinou obýva, je starý a čistota a poriadok v ňom nie je luxus. Nikdy nevlastnil Octaviu. Dá overiť,

že nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla. Na nadobudnutie dedičstva bolo prihliadnuté už v
rozhodnutí o predchádzajúcom výživnom, a preto nemôže byť zohľadňované znova. Z jeho príjmu nie
je možné živiť luxusný dom, autá, dovolenky, značkové oblečenie, ani iné, keďže iný príjem nemá.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom § 65 a § 66 CMP a

bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa
ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odporca, konštatuje, že súd prvej inštancie

vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal potrebné
dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je
potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

7. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam odporcu krajský súd
dopĺňa, že tento v priebehu prvoinštančného konania tvrdil, že staršiemu synovi M., ktorý navštevuje
vysokú školu, prispieva 400,- eur mesačne, pričom sám v odvolaní uvádza, že sa jedná len o sumu
50,- eur mesačne. Vychádzajúc už len z uvedeného rozdielu, v akej výške prispieva na jeho výživu

(o 350,- eur menej), bolo možné zvýšiť výživné na navrhovateľku v súdom stanovenej výške, vrátane
zameškaného výživného, prihliadnuc aj k tomu, že uvádzaný syn poberá aj sirotský príspevok. Navyše,
výživu maloletého 5-ročného syna B. nezabezpečuje výlučne sám odporca, ale aj jeho manželka, ktorá
na rozdiel od doby, kedy bolo naposledy rozhodované o výživnom, nie je už na rodičovskej dovolenke
a je zamestnaná a má preto vyšší príjem, ktorý taktiež treba zohľadniť.

Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť rodičov (nie niekoho iného) je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine), preto
jej plnenie zo strany otca (ktorá je predmetom posudzovania) nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi(§ 3 OZ), či už sa navrhovateľka k nemu správa podľa jeho predstáv, resp. nie (pričom sám by mal vziať
do úvahy správanie k svojim maloletým deťom z druhého manželstva, počnúc ich narodením).

8. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými
v odvolaní, krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, vrátane trov
prvoinštančného konania.

9. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 ods.

1 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu nepriznal, keďže nezistil také okolnosti
prípadu, na základe ktorých by priznanie náhrady trov konania bolo spravodlivé (§ 55 CMP).

10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).