Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/530/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816200874
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7816200874.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu Slovak Telekom, a.s., so sídlom v
Bratislave, Bajkalská č. 28, zastúpeného JUDr. Oliverom Balážom, advokátom so sídlom v Bratislave,
Zámocká č. 10, proti žalovanej Q. L., P. L. Č. K. Č.. XX, o zaplatenie 199,23 eura s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 26. 5. 2016 č.k. 8C/38/2016-59 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, v časti konania o zaplatenie sumy 45

eur zastavil a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom zmluvnej pokuty.

3. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 24. 11. 2015 v konaní 8C/246/2015-31 zaviazal žalovanú
zaplatiť žalobcovi sumu 156,35 eura s prísl. a konanie o zaplatenie zmluvnej pokuty s prísl. vylúčil
na samostatné konanie. Predmetom tohto konania je teda zmluvná pokuta. Pri rozhodovaní vychádzal

súd prvej inštancie zo zistenia, že účastníci uzatvorili zmluvu o poskytovaní verejných služieb
prostredníctvom mobilnej siete spoločnosti Slovak Telekom po tom, čo žalobca vzal späť návrh ohľadom
zaplatenia sumy 45 eur s prísl. súd dospel k záveru, že nárok žalobcu o zaplatenie 154,23 eura,
t.j. zmluvnej pokuty s prísl. je nedôvodný a neopodstatnený. V tejto súvislosti poukázal súd prvej
inštancie na rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4C/174/2011-21 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove z 23. 5. 2012 sp. zn. 3Co/26/2012, v ktorom by bola zmluvná pokuta
rovnakého významu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Má teda za to, že podľa § 53a

ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky
s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka
teda zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená
za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná. Súd bol teda toho názoru, že zmluvné
podmienky zaväzujúce žalovanú na zaplatenie zmluvnej pokuty sú pre rozpor s ust. § 53 Občianskeho

zákonníka neplatné, pretože spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľky. Zmluvné podmienky ohľadom zmluvnej pokuty neboli
individuálne dojednané, čo vyplýva aj z rozhodovacej činnosti súdu, ktorý rieši stovky sporov, kde
vystupuje žalobca uplatňujúci právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalovaná ako spotrebiteľka saZmluvou o pripojení zaviazala zaplatiť zmluvnú pokutu celkovo vo výške 220,00 eur za porušenie
záväzku viazanosti, pričom nebola dohodnutá zmluvná pokuta pre žalobcu v prípade, že by on porušil
ustanovenia zmluvy. Táto okolnosť spôsobuje podľa názoru súdu nerovnováhu v zmluvných vzťahoch

a je neprijateľnou, čo spôsobuje jej neplatnosť. Takéto dojednanie je v rozpore s ustanoveniami § 52
OZ a nasledujúcich. Žalobca teda nemá právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, keďže si ju uplatňoval
na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. Po zohľadnení všetkých skutočností dospel súd prvej
inštancie k záveru, že dohoda účastníkov o zmluvnej pokute v Zmluve o poskytovaní verejných služieb
je neprijateľná zmluvná podmienka, a preto podľa § 53 ods. 5 OZ v spojení s § § 39 OZ je neplatná. Z

uvedeného dôvodu preto súd zamietol aj návrh žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania zo zmluvnej
pokuty. Vzhľadom na späťvzatie časti žaloby súd konanie v rozsahu 45,- eur konanie zastavil.

4. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O.s.p. majúc za to, že
žalobca mal úspech čiastočný, aj to len v nepatrnej časti a žalovaná si trovy konania neuplatnila.

5. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd
rozsudok v zamietajúcej časti zmenil a zaviazal žalovanú zaplatiť zmluvnú pokutu s prísl. V odvolaní
uviedol, že súdom uvádzané rozsudky Okresného súdu Bardejov v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove nie je možné považovať za „určené neprijateľné podmienky“. Nekalosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá

a na všetky okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvy v čase uzavretia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, na ktorej je závislá. Podľa jeho názoru zmluvnú pokutu možno
považovať za primerane vysokú sankciu, pokiaľ neprimerane neprekračuje tak výšku zabezpečovanej
sumy, ako aj súhrn prípadných škôd, ktoré možno v konkrétnom prípade očakávať v prípade porušenia
zmluvnej povinnosti. Žalovaná 60 dní využívala plnenie z jeho strany a od začiatku neplnila svoje

zmluvné povinnosti. Dopustila sa tak konania aj v rozpore so zákonom, s dobrými mravmi a hrubo
porušila práva a jeho oprávnené záujmy. Používanie zmluvných dokumentov vo formulárovej podobe sa
súčasnezabezpečujepovinnosťžalobcuzaobchádzaťsovšetkýmizákazníkmirovnakovzmyslezásady
rovnakého zaobchádzania. Táto zásada má rovnakú váhu ako tie ostatné pri ochrane spotrebiteľa.
Vyššie uvedené vylučuje námietku súdu o „slabšom postavení“ spotrebiteľa a nemožno si ovplyvniť

obsah zmluvy. Naopak, obsah zmluvy si sám určuje práve v častiach, ktoré rozhodujú o konkrétnych
individuálnych povinnostiach. Klient nie je ani neschopný rozpoznať zmysel a dopady jednotlivých
ustanovení. Svojím rozhodnutím uzavrieť dodatok, ako aj svojím rozhodnutím o výbere programu,
služieb a mobilného telefónu zákazník priamo rozhoduje o tom, či bude dojednaná zmluvná pokuta
a v akej výške a čo do jej základu. Zmluvná pokuta núti zákazníka, ktorý prejavil vôľu a zaviazal sa

po dobu 24 mesiacov odoberať služby žalobcu a riadne a včas za tieto služby platiť, aby si svoje
povinnosti aj plnil. Podľa žalobcu v praxi je vylúčené dojednanie zmluvnej pokuty spôsobom, ako to
vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Pre posúdenie zmluvnej pokuty ako prijateľnej alebo
neprijateľnej zmluvnej podmienky, Občiansky zákonníka ustanovuje jedine kritérium a to v § 53 ods.
4 písm. s/, aby zabezpečenie splnenia záväzku nebolo v hodnote primerane vyššej, ako je hodnota

záväzku vyplývajúca zo zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení záväzkov. Toto kritérium pri
dojednávaní zmluvnej pokuty porušené nebolo, čo preukazujú v samotnom žalobnom návrhu. Základ
zmluvnej pokuty bol pri uzatváraní zmluvy dohodnutý vo výške 220 eur. V súlade s rozhodovacou praxou
slovenských súdov zohľadnil u žalovanej počet dní, ktoré jej uplynuli zo záväzku viazanosti a uplatnil
si nárok na zmluvnú pokutu v zníženej výške 199,23 eura. Mal teda za to, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávnych skutkových zistení, čo má za následok nesprávne právne posúdenie
uplatňovaného nároku na zmluvnú pokutu.

6. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania

postupom podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav
veci, ak dospel k záveru, že bolo povinnosťou žalobcu zdržať sa používania neprijateľnej podmienky -
zmluvnej pokuty, ak uvedená zmluvná pokuta bola v obdobnej veci vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú

podmienku,ktorýajnáslednesprávneprávneposúdilakžalobuzamietol.Anipočasodvolaciehokonania
nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne
normy, ktoré použil súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.8. K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné ak vychádza z názoru
o dôvodnosti ním uplatneného nároku založenom na neprijateľnej zmluvnej podmienke.

9. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom

v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

10. Citované zákonné ustanovenie § 53a ods. 1 zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku,
ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná, pričom

jedná sa o absolútnu neplatnosť.

11. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne poukázal na rozsudky Okresného súdu Bardejov
č.k. 4C/174/2011-21 a 4C/162/2011-28 v spojení s rozsudkami Krajského súdu v Prešove č.k.
3Co/26/2012 a 16Co/32/2012, ktorými bola zmluvná pokuta rovnakého významu ako v prejednávanej

veci vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Za takejto situácie preto žalobca bol povinný zdržať
sa používania takejto podmienky - zmluvnej pokuty v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi aj vo vzťahu
k žalovanej. Existovala teda zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania - v podobe používania
neprijateľnej zmluvnej podmienky, preto bolo povinnosťou žalobcu ako dodávateľa uvedenú právnu
povinnosť rešpektovať a od žalovanej nepožadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi majúce základ

v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Keďže žalobca uvedenú zákonnú povinnosť nedodržal, nebolo
možné mu priznať uplatňovaný nárok vychádzajúc z neprijateľnej zmluvnej podmienky, preto správne
postupoval súd prvej inštancie, ak žalobu zamietol.

12. Vzhľadom na uvedené možné konštatovať, že nie sú dané žalobcom uvádzané odvolacie dôvody,

preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil.

13. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 396 ods. 1 C.s.p. vzhľadom na to, že žalobca
v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanej v odvolacom konaní trovy nevznikli.

14. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).