Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. september 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/549/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512217507
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7512217507.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu GENERAL FACTORING,
a.s., Bratislava, Košická 56, IČO: 35 838 825, zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o.,
Bratislava, Michalská 14, IČO: 47 255 706, proti žalovaným 1) V. V., v súčasnosti na neznámom mieste,
zastúpenému opatrovníčkou JUDr. Petrou Valúchovou, zamestnankyňou Okresného súdu Košice I a 2)
B.L. V., K. XX, o zaplatenie 3 806,49 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 11C/455/2013-123 zo
16.6.2014 Okresného súdu Košice - okolie

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby ohľadne zaplatenia sumy 3 012,45 € istiny, úroku vo výške 12,30 % z

istiny 2 254,46 € od 22.12.2010 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 9 % z istiny 2 254,46 €
od 22.12.2010 do zaplatenia, z r u š u j e rozsudok v uvedenej časti a konanie z a s t a v u j e.
V ostatnej časti p o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom žalobu zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho sa žalobca žalobou z 9.10.2012, doručenou
mu 11.10.2012, proti žalovaným domáhal, čím žalobný návrh odôvodnil, že vykonal dokazovanie

oboznámením sa so Žalobou z 9.10.2012, Zmluvou o postúpení pohľadávok s prílohou, Zmluvou
o poskytnutí spotrebného úveru Č..XXXXLCLXXXXXXXX zo 17.10.2007, Všeobecnými obchodnými
podmienkami VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom, Dohodou
o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, Zmluvou o postúpení pohľadávok z 8.12.2011
a ostatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil tento skutkový stav: Aktívnu
legitimáciu žalobcu mal za preukázanú tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 8.12.2011
došlo k postúpeniu pohľadávok medzi pôvodným veriteľom - postupcom VUB, a.s. na postupníka -

žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. Žalovaný 1/ 15.10.2004 uzatvoril so Slovenskou sporiteľňou, a.s.,
ako pôvodným veriteľom, zmluvu o splátkovom úvere Č..XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa mu
zaviazala poskytnúť splátkový úver vo výške pôvodne 80 000 Sk, t.j. 2 655,51 €. Žalovaný 1/ sa
zaviazal úver vrátiť v mesačných splátkach po pôvodne 1 840 Sk, t.j. 61,07 €, pri dohodnutej úrokovej
sadzbe pevnej do konečnej splatnosti úveru 12,30 % p. a., poplatkom za správu úveru pôvodne 40 Sk
mesačne. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 10.11.2004, splatnosť poslednej na 10.10.2009.
Žalovaný 1/ si svoj záväzok zo zmluvy na vrátenie úveru v dohodnutých splátkach pôvodnému veriteľovi

nesplnil riadne a včas. Aktívnu legitimáciu žalobca preukázal predložením fotokópie zmluvy o postúpení
pohľadávok, uzatvorenej 21.12.2010 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., a postupníkom -
GENERAL FACTORING, a.s., Bratislava, Košická 56, IČO: 35 838 825. Predmetom postúpenia je
dohoda o odplatnom postúpení pohľadávok a to so všetkými právami, ktoré sú spojené s postupovanýmipohľadávkami za podmienok ustanovených v zmluve. Žalovaný 1/ nedodržal podmienky predmetnej
zmluvy a úver riadne a včas nesplácal, čím sa dostal so splácaním úveru do omeškania. Žalovaný svoj
záväzoknesplnilanidodňadohodnutejkonečnejsplatnosti,t.j.10.10.2009.Podľavyčísleniapohľadávky

k 21.12.2010 bol celkový zostatok v sume 3 806,49 €, pozostávajúci z istiny 3 048,50 €, nezaplateného
úroku 494,06 €, úroky z omeškania 263,93 €. Na základe dohody o ručení z 15.10.2004 bol záväzok
žalovaného 1/ zabezpečený ručením žalovaného 2/. Slovenská sporiteľňa, a.s. listom z 28.12.2010
oznámila žalovanému 1/ postúpenie pohľadávky s prísl. na žalobcu. Ďalej uviedol: dospel k záveru, že
medzi účastníkmi došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, pričom v uvedenom prípade „sa jedná“ o

poskytnutie spotrebiteľského úveru. Na základe uvedeného je na daný právny vzťah potrebné aplikovať
zák.č.258/01 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení. Cituje znenie § 497,§ 502 ods.1,§ 503
Obch. zák.,§ 2 písm. a),b),§ 4 ods.1 zák.č.258/01 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení zák.568/07
Z. z.,§ 52,§ 100 ods.1,2,§ 101 O. z. a § 5b zák.č.250/07 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, platného od
1.5.5014. Vzhľadom na uvedené zákonné ust. má za to, že nárok žalobcu na úhradu pohľadávky je
premlčaný. Žalobca totiž podal žalobu 11.10.2012, pričom konečná splatnosť úveru bola 10.10.2009. Z

uvedeného vyplýva, že nárok žalobcu je premlčaný v súlade s § 101 O. z., a preto ho nemožno priznať.
Od 1.5.2014 ex offo aj bez námietky účastníka konania v spotrebiteľských veciach musí prihliadnuť na
premlčanie nároku žalobcu, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Podľa § 142 ods.1 O. s. p. žalobca
vkonanínebolúspešný,tedanáhradatrovkonaniamuneprislúcha.Žalovaní,ktoríbolivkonaníúspešní,
nežiadali priznať trovy konania.

3. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca a, o. i., uviedol: II. Rozsah odvolania. Podáva
proti rozsudku súdu v celom rozsahu v zák. stanovenej lehote odvolanie z dôvodu uvedeného v §
205 ods.2 písm. b),d) a f) O. s. p., t.j. z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, ako aj súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ust. právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav v zmysle § 221 ods.1 písm. h) O. s. p. III. Dôvody odvolania.
V konaní uplatnil žalobou spolu s vyjadrením z 12.6.2014 právo na zaplatenie „sumy sumu“ vo výške 3
250,49 €, úrok vo výške 12,30 % p. a. z istiny 3 048,50 € od 22.12.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 9 % p. a. z istiny 3 048,50 € od 22.12.2010 do zaplatenia, trovy konania, trovy jeho právneho
zast. Súd žalobu zamietol. Ad I/ Súd posúdil predmetnú zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu a

z tohto vyvodil záver, že je potrebné na predmetný záväzkový vzťah aplikovať ust. O. z. Nesúhlasí s
právnym posúdením, že na spotrebiteľskú zmluvu čo sa týka premlčania je potrebné použiť ust. O. z. Má
za to, že aj keď má zmluva spotrebiteľskú povahu, zmluva si naďalej zachováva svoj obchodnoprávny
charakter. Uvedený právny záver vyslovili vo svojich rozhodnutiach viaceré krajské súdy (ďalej len
KS) a dokonca aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len SR). V ďalšej časti (v rámci bodu III.)

odvolania doslovne reprodukuje obsah svojho podania - vyjadrenia z 20.3.2015 (č.l.222-230), došlého
súdu 14.4.2015 a predloženého odvolaciemu súdu 15.4.2015, teda po postúpení veci 7.4.2015 na
odvolacie konanie (toto podanie - vyjadrenie bolo doručené opatrovníčke žalovaného v 1.rade 27.4.2016
- doručenka pri č.l.234 a žalovanému v 2.rade 8.11.2016 - doručenka pri č.l.238, preto odvolací súd
nepovažuje za potrebné, ani účelné ho tu opakovať) a okrem toho ďalej uvádza: Pre autenticitu cituje

rozhodnutia v českom jazyku. Žiada, aby sa na právny vzťah aplikoval právny režim Obch. zák., pretože
tento právny režim je pre úverovú zmluvu ustanovený priamo zák., teda nie na základe dohodnutej
zmluvnej podmienky. Žiadne zákonné ust. zabezpečujúce ochranu spotrebiteľa a to ani § 54 O. z.
nezakladá možnosť voľby, resp., výberu toho právneho režimu, ktorý je pre spotrebiteľa v tom ktorom
prípade, či momente priaznivejší. To, čo je predmetom posúdenia v rámci ochrany spotrebiteľa sú

zmluvné podmienky a nie právny režim právneho vzťahu. Správne právne posúdenie veci, t.j. správne
určenie právneho režimu, pod ktorý je potrebné v danom prípade subsumovať skutkový stav, je v danom
prípade rozhodujúci pre rozhodnutie vo veci samej. Z dôvodov uvedených je toho názoru, že súd mal
na predmetný záväzkový vzťah, a na premlčanie aplikovať ust. Obch. zák. Na základe uvedeného má
za to, že na predmetný právny vzťah, ktorým je zmluva o úvere a teda tzv. absolútny obchod je potrebné

aplikovať ust. Obch. zák., v dôsledku čoho súd nesprávne určil nepremlčanú časť jeho nároku. V prípade
správneho právneho posúdenia veci, t.j. podľa ust. Obch. zák., jeho záväzok nie je premlčaný a to
vzhľadom na nasledovné: Záväzok žalovaných sa stal splatným v zmysle zmluvy riadnou splatnosťou
úveru dohodnutou na 10.10.2009. V období od mája 2014 „do do“ decembra 2014 boli na pohľadávke
realizované úhrady zo strany žalovaných, pričom poukazuje na § 323 ods.2 v spojení s § 407 ods.3

Obch. zák. (cituje jeho znenie). Dôkaz: Výpis z jeho informačného systému. Zaplatenými úhradami došlo
opakovane zo strany žalovaných k uznaniu aj zvyšku dlhu, v zmysle § 407 ods.3 Obch. zák. Z uvedených
dôvodov jeho pohľadávka nie je premlčaná. Poukazuje na judikatúru Ústavného súdu (ďalej len ÚS)
SR týkajúcu sa predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a princípu, že v rovnakých podmienkach sa musídať rovnaká odpoveď. Podľa ÚS je diskriminačný taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie
rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (Nález ÚS 159/07,
ÚS 328/05, ÚS 88/07). Z uvedeného vyplýva, že rovnaké alebo obdobné situácie musia byť rovnakým

spôsobom právne posudzované. Súčasťou princípu právnej istoty je požiadavka, aby sa na určitú právne
relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď. V prípade odklonu
súd je povinný uviesť dostatočné a presvedčivé argumenty tohto odklonu. Podľa názoru ÚS, ak súd
rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už bola vyriešená odlišným spôsobom bez toho, aby
sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej

istoty (Nález III.ÚS 192/06 z 3.11.2006). S poukazom na uvedené nálezy ÚS SR, má za to, že Rozsudok
Okresného súdu Svidník 7C/201/2012 z 8.4.2013 a Rozsudok KS Prešov 17Co/129/2013 z 29.10.2013
súvrozporesústavnýmprincípomprávnejistoty.IV.Návrhnarozhodnutieodvolaciehosúdu.Nazáklade
uvedených skutočností navrhuj Rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vrátiť vec súdu na ďalšie konanie
a rozhodnutie a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania 178,93 €. Vyčíslenie trov odvolacieho
konania podľa vyhl.č.655/04 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov: - za 1 úkon právnej služby - Odvolanie z 15.12.2014 proti rozsudku súdu:
141,07 € + RP 8,04 € (2014) + 20 % DPH 29,82 € = 178,93 €. V prípade že by odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil, navrhuje, zároveň v zmysle § 238 ods.3 O. s. p. vo výroku potvrdzujúceho rozsudku
pripustiť dovolanie o odvolacej otázke: Potreba aplikácie ust. Obch. zák. na zmluvu o úvere uzatvorenej
v zmysle § 497-§ 507 Obch. zák. ako tzv. absolútneho obchodu. Rozhodnutie o tejto otázke považuje

za rozhodnutie zásadného významu.
4. Žalobca v bode II. svojho podania - vyjadrenia z 20.3.2015 (č.l.222-230), o. i., uvádza: Pokiaľ bola
posledná splátka splatná 10.10.2009 a žaloba bola súdu doručená pred 10.10.2008, 4 ročná premlčacia
doba začala plynúť tak, že splátky splatné v období od 10.10.2008 do 10.10.2009 (celkom 13 splátok
po 61,08 €, pôvodne 1 840 Sk) nemôžu byť premlčané. Vzhľadom na uvedené upravuje pôvodný návrh

na vydanie platobného rozkazu tak, že sa domáha voči žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatenia
794,04 €, úrok vo výške 12,30 % p. a. z istiny 794,04 € od 22.12.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo
výške 9 % p. a. z istiny 794,04 € od 22.12.2010 do zaplatenia (istina, úrok a úrok z omeškania je potrebné
uhradiť na jeho účet, trov konania, trov jeho právneho zast., s tým, že plnením jedného zo žalovaných
zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého žalovaného. V prevyšujúcej časti berie návrh späť.

5. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 474 CSP tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016.
7. Podľa § 370 ods.1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

8. Podľa ods.2 cit. ust. súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.
9. Podľa ods.3 cit. ust. ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov
primerane.

10. Čiastočné späťvzatie žaloby bolo doručené opatrovníčke žalovaného v 1.rade 27.4.2016 (doručenka
pri č.l.234) a žalovanému v 2.rade 8.11.2016 (doručenka pri č.l.238), avšak sa k nemu nevyjadrili.
11. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, pripustil späťvzatie

žaloby ohľadne zaplatenia sumy 3 012,45 € istiny, úroku vo výške 12,30 % z istiny 2 254,46 € od
22.12.2010 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 9 % z istiny 2 254,46 € od 22.12.2010 do
zaplatenia, zrušil rozsudok v uvedenej časti a konanie zastavil a v ostatnej časti rozsudok potvrdil podľa
§ 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozsudku, na čom nič nemení ani odvolanie.

12. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
13. Odvolacím dôvodom upraveným v § 205 ods.2 O. s. p. zodpovedajú (v základných rysoch) odvolacie
dôvody podľa § 365 ods.1 CSP.
14. Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. [teraz § 365 ods.1 písm. f) CSP] sa týka chyby
v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré

bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe
ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka
vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môžebyť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam
prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p. (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to

každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), teraz § 191 ods.1 CSP (Dôkazy súd
hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak

nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na
chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi
porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré
vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo,
keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z §

132-§ 135 O. s. p. (teraz § 185-§ 211 CSP). Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti,
ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu
vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak
hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 132 (teraz § 191 ods.1 CSP), lebo hodnotil
každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,

ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom,
je zrejmý nesúlad.
15. Skutkové zistenia (okrem zistení, týkajúcich sa Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru
Č..XXXXLCLXXXXXXXX zo 17.10.2007, Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. na
poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom, Dohody o uznaní záväzku a o úhrade

pohľadávky v splátkach, Zmluvy o postúpení pohľadávok z 8.12.2011, postúpenia pohľadávok medzi
pôvodným veriteľom - postupcom VUB, a.s. na postupníka - žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., ktoré
nemajú nijaký súvis s prejednávanou vecou) na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po
právnej stránke nie sú nesprávne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní.
16. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu

pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného

skutkovéhostavupodľatýchtoust.vovzťahukpredmetukonaniaprávaapovinnostiaakobolapretovec
rozhodnutá. Použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie
k zistenému skutkovému stavu.
17. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a

povinnostiach strán sporu.
18. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť (§ 387 ods.3 CSP), že je v úplnom
súlade s aktuálnou súdnou praxou, podľa ktorej § 5b zák.č.250/07 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a § 52
ods.2 tretia veta O. z. nadobudli účinnosť 1.5.2014 a právne predpisy, ktorých sú súčasťou, nemajú
prechodné ust., tzn., že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom

(rozsudok NS SR 3MCdo 14/2014 z 21.4.2015).
19. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
20. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech vo veci, preto nemá právo na náhradu jeho trov a

žalovaným žiadne trovy nevznikli.
22. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.