Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. november 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/35/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214210896
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214210896.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov

JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci - spore žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o. (advokátska kancelária) so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: M.
G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., P. XXXX/XX, o zaplatenie 2.970,70 eura (istiny) s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 14C/22/2015-168 zo dňa 08. júna 2016,
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 04. 06.02014 žalobca súdu doručil žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť
mu sumu 2.970,70 eura spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že
žalovaná s jeho právnym predchodcom (spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s.) uzatvorila dňa 22. 06.
2005 zmluvu č. 212042202, na základe ktorej jej boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa zaviazala
riadne splatiť. Celková dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 4.947,61 eura
(z toho dlžná istina predstavovala sumu vo výške 4.657,47 eura a úrok z omeškania sumu vo výške

290,14 eura). V tomto konaní si uplatnil nárok na zaplatenie dlžných splátok splatných v období od 10.
06.02010 do 10. 06. 2015 v počte 61 a celkovej výške 2.970,70 eura. Zároveň si uplatnil na zaplatenie
vyčíslený úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžných splátok splatných v období od 11. 06.02010 do
11. 07.02011 vo výške 37,50 eura a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne vyčíslený zo sumy 2.970,70
euraod07.08.02011dozaplatenia.Titulomnáhradytrovkonaniasiuplatnilzaplateniesúdnehopoplatku
a trov právneho zastúpenia.

2. Žalovaná v priebehu konania potvrdila, že s právnym predchodcom žalobcu uzavrela zmluvu
o splátkovom úvere. Úver prestala platiť z dôvodu, že stratila zamestnanie a zostala na materskej
dovolenke. Právneho predchodcu žalobcu žiadala, aby jej povolil odklad splátok, čomu však nevyhovel.
Po postúpení predmetnej pohľadávky ju už kontaktoval žalobca, s ktorým sa dohodla, že zaplatí dlžnú
sumu v splátkach mesačne sumou 20 eur až 30 eur. Komunikovala so zamestnankyňou žalobcu Q. M.
výlučne po maďarsky, ktorá jej oznámila platobné údaje pre úhradu dlžnej sumy. Dlžnú sumu splácala,
nezaplatila len jednu splátku, ale tento jednomesačný odklad jej povolil žalobca. Žalovaná uviedla, že

uhrádzala sumu na nesprávne číslo účtu pod zlým variabilným symbolom, avšak variabilný symbol, ku
ktorému mala byť dlžná suma uhrádzaná, zmenil žalobca. Čo sa týka dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku uviedla, že na uzavretie tejto dohody si nepamätá, na dohode je len jej
podpis a tvrdila, že určite by nesúhlasila s tým, aby dlžnú sumu splácala po 150 eur mesačne. Inštitútpremlčania nepozná a nevie aké sú jeho následky. K podpísaniu dohody uviedla, že v minulosti ju
navštívil nejaký človek za účelom podpísania dohody o splátkovom kalendári. Uvedená osoba s ňou
komunikovala v jazyku slovenskom, keď pri tejto stretávke bol prítomný aj jej partner, ktorý slovenský

jazyk ovláda a pomáhal jej s tlmočením. Vtedy sa dohodli na splácaní dlžnej sumy po 20 eur mesačne.

3. Napadnutým zhora označeným rozsudkom Okresný súd Komárno ako súd prvého stupňa - prvej
inštancie, vo veci - spore účastníkov - strán sporu, rozhodol tak, že návrh (žalobu žalobcu) zamietol a
súčasne o trovách účastníkov - strán sporu voči sebe navzájom rozhodol tak, že odporkyni (žalovanej)

sa náhrada trov konania nepriznáva.

4.1. Skutkový stav veci - sporu, súd prvej inštancie zistil - ustálil nasledovný:

4.2. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0915/2011/CE uzatvorenej medzi žalobcom a
spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 28. 06. 2011, žalobca nadobudol od svojho právneho

predchodcu pohľadávku voči žalovanej titulom zmluvy č. 212042202 zo dňa 22.06.2005 celkove vo
výške 3.319,39 eura. Ako vyplynulo z prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok ku dňu postúpenia
pohľadávky táto predstavovala sumu vo výške 4.947,61 eura, keď ku dňu postúpenia pohľadávky
bola žalovaná v omeškaní s plnením svojho záväzku 1205 dní. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanej
oznámené právnym predchodcom žalobcu písomným podaním zo dňa 18. 07. 2011. Žalovaná s

právnym predchodcom žalobcu uzatvorila dňa 22. 06.2005 zmluvu o splátkovom úvere. Na základe
tejto zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 eura), ktorý sa žalovaná
zaviazala splatiť právnemu predchodcovi žalobcu 120 mesačnými splátkami po 1.467,- Sk (48,69
eura). Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 10.07.2005 a splatnosť poslednej splátky na
deň 10.06.2015. Úroková sadzba bola dojednaná vo výške 11,60 % ročne, RPMN vo výške 5,87

%. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Ako vyplynulo z prehľadu
finančných transakcií, žalovaná dňa 22.06.2005 čerpala úver vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 eura).
Tento splácala v období od 10.07.2005 do 26.09.2008, keď v tomto období uhradila právnemu
predchodcovi žalobcu celkove sumu 49.953,30 Sk (1.658,15 eura). Z dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku zo dňa 16.05.2012 vyplynulo, že žalovaná ako dlžník uznala svoj záväzok

zo zmluvy s pôvodným veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s. č. 212042202 zo dňa 22.06.2005 s tým, že
celková dlžná suma pozostávala z dlžnej istiny vo výške 4.657,47 eura a nákladov na inkasné konanie
vo výške 150 eura. V čl. 3 Forma splatenia záväzku, bode 3.1. poslednej vete dohody bolo zároveň
uvedené,žeosobyuvedenévbode1.2a,alebo1.3vyhlasujú,žemajúvedomosťopremlčanídlhuajeho
následkoch. Ako vyplynulo zo žalovanou predložených poštových poukazov a výpisov z účtu za obdobie

od mája 2011 do augusta 2015, žalovaná v dňoch 15.06.2012, 16.07.2012, 09.08.2012, 16.07.2013,
19.08.2013 a 16.09.2013 uhradila žalobcovi na jeho účet k variabilnému symbolu, ktorým je číslo zmluvy,
nárok z ktorej je predmetom tohto konania sumu vo výške 6 x 20 eur, t.j. sumu 120,- eur. Žalobcovi tiež
poštovými poukazmi zo dňa 23.11.2012, 17.12.2012, 11.01.2013, 20.02.2013, 18.03.2013, 15.04.2013,
17.05.2013, 17.06.2013, 14.10.2013, 15.11.2013, 13.12.2013, 15.01.2014, 13.02.2014, 21.03.2014,

15.04.2014, 16.06.2014, 14.07.2014, 13.08.2014, 15.10.2014, 13.11.2014, 16.12.2014, 13.01.2015,
18.02.2015, 12.03.2015, 15.05.2015, 15.06.2015, 14.07.2015, 17.08.2015 uhradila na jeho účet k
variabilnému symbolu: 213305350 sumu 28 x 20 eura, t.j. sumu 560 eura. Bezhotovostným prevodom
poukázala na účet žalobcu v dňoch 18.09.2012, 18.10.2012, 19.05.2014, 20.04.2015, 18.09.2015,
16.10.2015, 19.10.2015 a 18.11.2015 sumu 8 x 20 eura, celkove sumu 160 eura. Žalobca v priebehu

konania zotrval na podanej žalobe. K úhradám žalovanej uviedol, že tieto boli realizované na jeho účet,
avšak boli započítané na skôr splatné splátky dlhu, ktoré však nie sú predmetom tohto konania.

5.1. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie s poukazom na citované ustanovenia Obchodného zákonníka
(zák. č. 513/1991 Zb. - § 497, § 499, § 502 ods. 1), citované ustanovenie Občianskeho zákonníka (zák.

č. 40/1964 Zb. - § 52 ods. 1 v znení od 01. 01. 2008, § 879j, § 53 ods. 1, 2, 3 a 4 písm. b/, § 54 ods.
1 a 2, § 524 ods. 1 a 2, § 421 ods. 3, § 558, § 3 ods. 1, § 39 a § 37 ods. 1), citované ustanovenie zák.
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy (§ 1 ods. 1, § 2
písm. a/ a b/, § 3 ods. 1, 2) a citované ustanovenia zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom
k 28.06.2011 (§ 92 ods. 8 a § 2 ods. 1) odôvodnil nasledovne:

5.2. V zmysle citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách môže byť
spôsobilým predmetom postúpenia len pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatné a to za
predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené je zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky
banky. Tieto predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

5.3. V danom prípade sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom zmluvy
splátkovom úvere vo výške 2.970,70 eura s príslušenstvom. Predmetom konania
v tejto veci bol záväzok žalobkyne, ktorý vznikol zo zmluvy o splátkovom úvere v zmysle § 497
až § 507 Obchodného zákonníka, ktorá je však súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovanú je
potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej

obchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti,tedanaprávnyvzťahzaloženýzmluvouoúverejepotrebné
aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného
zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i
keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať

na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd
ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia

Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). V prejednávanej veci súd
vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť. V danej veci
žalobcu zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie postupu v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách, t.j. že spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ pohľadávky písomne vyzval
žalovanú na úhradu dlhu potom, čo bola v omeškaní s jeho splácaním nepretržite 90 kalendárnych

dní. Žalobca tiež v priebehu konania nepreukázal, že na neho boli zmluvou o postúpení pohľadávok
č. 0915/2011/CE zo dňa 28.06.2011 postúpené splatné splátky úveru, keď žalobca v priebehu konania
ani netvrdil, že k vyhláseniu mimoriadnej (resp. predčasnej) splatnosti úveru došlo zo strany spoločnosti
Slovenská sporiteľňa, a.s. pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok. Keďže k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru došlo až zo strany žalobcu po postúpení pohľadávky (písomným podaním

zo dňa 18.07.2011), žalobca nebol oprávneným subjektom na takýto právny úkon (zákon č. 483/2001
Z.z.), súd dospel k záveru, že tento právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu,
je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. Preto, keďže žalobca nemohol platne nadobudnúť
pohľadávku, ktorá vznikla zo záväzkovoprávneho vzťahu spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. a
žalovanou, súd z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní návrh v

celomrozsahuzamietol.Pokiaľmalžalobca zato,žeprávovyhlásiťmimoriadnusplatnosťúverunaneho
prešlo spolu s postúpenou pohľadávkou, súd poukazuje na zákon č. 483/2001 Z.z., v zmysle ktorého
takéto právo patrí výlučne banke (§ 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z.). Žalobca svoj nárok uplatnený
voči žalovanej odôvodňoval i uzavretím dohody uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo
dňa 16.05.2012, v ktorej dohode žalovaná mala uznať záväzok titulom zmluvy č. 212042202 uzavretej

s pôvodným veriteľom: Slovenská sporiteľňa, a.s.. Súd s ohľadom na skutočnosť, že navrhovateľ v
priebehu konania predložil len kópiu tejto dohody, pričom odporkyňa uzavretie tejto dohody popierala,
konštatujúc neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu návrh i z tohto dôvodu zamietol. Okrem
toho súd vyjadruje pochybnosť o platnosti takejto dohody i z dôvodu, že žalovaná slovenský jazyk riadne
neovláda (z ktorého dôvodu bolo potrebné zabezpečiť tlmočníka a prekladateľa počas konania), preto

právny úkon vyjadrený v jazyku slovenskom nemohol byť prejavom jej skutočnej vôle a je potrebné ho
považovať za absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Okrem
toho súd konštatuje, že zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o
uznaní záväzku so žalovanou dňa 16.05.2012 je nekalou obchodnou praktikou (pretože boli naplnené

zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa,
ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa) a konanie, ktoré je v rozpore
s dobrými mravmi (poukazujúc i na to, že formulácia vyhlásenia o tom, že žalovaná mala vedomosť o
premlčaní dlhu bola zakomponovaná do čl. 3 dohody, ktorý sa týkal formy splatenia záväzku). Dohodu
o uznaní záväzku odporkyňou dňa 16.05.2012 by v prípade jej platnosti súd považoval za právne

neúčinnú, pretože v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná vedela o premlčaní dlhu, ktorý uznala
tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka, pričom bolo na žalobcovi, aby túto
skutočnosť súdu preukázal. Na základe vyššie uvedeného preto súd návrh na začatie konania voči
žalovanej ako nedôvodný zamietol. Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspechsúd prizná náhradu trov potrebných na účelne uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal. Hoci žalovaná bola podľa výsledku konania plne úspešnou stranou sporu, súd
jej náhradu trov konania nepriznal, keďže si túto neuplatnila.

6. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol len žalobca, domáhajúci sa jeho zmeny (a
plného vyhovenia jeho žalobe vrátane trov celého sporu) alebo jeho zrušenia (a vrátenia veci súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie), čo odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď on zastáva názor, že vyhlásenie mimoriadnej

splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky a že nárok na úhradu
uplatnených splátok spolu s príslušným úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po
splatnosti každej splátky až do zaplatenia mu vznikol, keď svoju aktívnu legitimáciu žalobcu preukázal
predloženým oznámením o postúpení pohľadávky zo strany postupcu, ako aj zmluvou o postúpení
pohľadávokspoluspríslušnoučasťouprílohykzmluveopostúpenípohľadávok.Oznámenieopostúpení
pohľadávky postupcom žalovanému bez ďalšieho zakladá jeho aktívnu legitimáciu postupníka a súd

má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a
platnosť zmluvy o postúpení; dlžník (žalovaná) sa v takom prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti
zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej prípadnej neexistencie. V tomto smere poukázal aj na označené
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 11. 06. 2003 sp. zn. 4Obo/210/01 a na označené uznesenia
Krajských súdov v Košiciach (sp. zn. 1Co/387/2015 zo dňa 04. 05. 2016), v Žiline (sp. zn. 8Co/564/2015

zo dňa 30. 11. 2015) a v Nitre (sp. zn. 9Co/133/2013 zo dňa 27. 06. 2014), vzhľadom k čomu je možné
právne uzavrieť, že súd pochybil, ak napriek uvedenému platnosť zmluvy o postúpení skúmal. Platnosť
postúpenia pohľadávky a teda svoju aktívnu legitimáciu preukázal oznámením postupcu o postúpení
pohľadávky, keď ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako
postupníka pohľadávky, keď zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom tohto

ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia
pohľadávok. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v tomto ustanovení podmieňovali platnosť
právneho úkonu postúpenia pohľadávky, teda aj prípadné porušenie povinnosti z tohto ustanovenia
nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže
norma obsiahnutá v tomto ustanovení nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi

banky-žalovanej,aleadministratívnuzodpovednosťpostihnuteľnúNárodnoubankouSlovenskapodľa§
50 ods. 1 Zákona o bankách. Z uvedeného potom vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi
nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky, pričom z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok
vyplýva počet dní omeškania žalovanej 1205 dní a teda jeho právny predchodca by neporušil bankové
tajomstvo aj v takom prípade, ak by žalovanej písomnú výzvu nezasielal. V tomto smere poukázal aj

na rozhodnutie Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. 10. 2015 sp. zn. 8C/67/2013 a na uznesenie
Krajského súdu v Prešove zo dňa 16. 03. 2016 sp. zn. 12Co/223/2015. Ak by aj pripustil, že ust.
§ 92 ods. 8 Zákona o bankách upravuje podmienky platnosti postúpenia pohľadávky banky na inú
osobu, čo nepripúšťa, zo znenia tohto ustanovenia nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť
iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Zákonodarca rozlišuje dva pojmy - pojem peňažný

záväzok ako celok a pojem časť peňažného záväzku. Posúdením znenia ustanovenia možno dospieť
k záveru o tom, že banka môže postúpiť aj nezosplatnenú pohľadávku, teda predmetné ustanovenie
je potrebné vykladať tak, že pokiaľ dlžník je v omeškaní zo splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku,môžebankapostúpiťpohľadávkuzodpovedajúcucelejvýškepeňažnéhozáväzkuatedanielen
časť, s ktorou je dlžník v omeškaní. Pokiaľ by predmetné ustanovenie malo na mysli postúpenie len

časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to v predmetnom ustanovení výslovne
uvedené, keď uvedený názor je zrejmý aj zo samotného logického znenia daného ustanovenia; v tejto
súvislosti poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici (sp. zn. 15Co/511/2015 zo dňa 09.
12. 2015), teda vzhľadom k uvedenému je zrejmé, že banka môže postúpiť peňažný záväzok ako celok,
vrátane jeho príslušenstva. Jeho právny predchodca svoje oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť

pohľadávky nevyužil, toto využil (mimoriadnu splatnosť vyhlásil) až on podaním zo dňa 18. 07. 2011 ku
dňu 06. 08. 2011 (dodržaním lehoty § 53 ods. 9 OZ). Poukazujúc na ust. § 52 ods. 1 a 2 OZ a článok
V bod 1 Zmluvy o postúpení pohľadávok, ako aj bod 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok má
za to, že sa stal veriteľom pohľadávky, pričom základným právom veriteľa v zmysle ust. § 488 OZ je
právo na plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu, keď jeho právo veriteľa predstavuje aj vyhlásenie

mimoriadnej splatnosti úveru. Zosplatnenie dlhu veriteľom znamená, že dlh už nie je možné zo strany
dlžníka zaplatiť v splátkach, táto skutočnosť však nemá žiadny vplyv na výšku alebo existenciu dlhu
dlžníka, týka sa výlučne spôsobu zaplatenia jeho dlhu a závisí výlučne od vôle veriteľa. Zastáva preto
názor, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpeniepohľadávky, keď k tomu pristúpil on až po postúpení predmetnej pohľadávky. V tomto smere poukázal
aj na rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne (sp. zn. 9Co/34/2012 zo dňa 24. 04. 2014) a v Bratislave
(sp. zn. 8Co/163/2015 zo dňa 29. 05. 2015).

7. Vyjadrenie k podanému odvolaniu podané nebolo.

9. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý
zákon zrušil Občiansky súdny poriadok (OSP - zákon č. 99/1963 Zb.), podľa ktorého konal a rozhodoval

súd prvej inštancie, a súčasne ustanovil, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon (CSP) aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, keď právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 CSP).

10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupoval preto v ďalšom konaní - odvolacom
konaní podľa ustanovení Civilného sporového poriadku a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného

odvolania, ako aj skutkovým stavom veci - sporu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie a prihliadajúc i
na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (ktoré nezistil) dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako rozhodnutie (vo
výroku) vecne správne a zároveň o trovách odvolacieho konania - nároku niektorej strany sporu na ich
náhradu rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej

žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že tejto v odvolacom konaní žiadne trovy
nevznikli a žiadne si ani neuplatňovala.

11. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
súdom prvej inštancie, obmedzuje sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v odôvodnení svojho rozhodnutia

len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, keď na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia aj s ohľadom na odvolacie dôvody žalobcu považuje za potrebné poukázať
na to,
- dôkazné bremeno o zákonnosti (platnosti) nadobudnutia vymáhanej pohľadávky v spore vždy zaťažuje
žalobcu,

- žalobca v odvolaní nespochybnil - nerozporoval záver súdu prvej inštancie ohľadom nepreukázania
existencie a neplatnosti Dohody o uzatvorení splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa
16.05.2012,
- ak zmluva o úvere ako nesporne spotrebiteľská zmluva ex offo vyžaduje posúdenie z hľadiska
neexistencie neprijateľných zmluvných podmienok a dodržania ochrany (práv) spotrebiteľa, potom aj

právny úkon týkajúci sa postúpenia z nej vyplývajúcej pohľadávky, a teda aj aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu, je potrebné z rovnakých hľadísk posúdiť, teda je neprípustné uspokojiť sa len s tým, že
postúpenie bolo spotrebiteľovi oznámené,
- na charakter pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy postúpenie pohľadávky vplyv nemá,
- postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy s bankou inému subjektu ako banke v zásade nie je v záujme

spotrebiteľa, keďže nad činnosťou banky má dohľad Národná banka Slovenska,
- ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách v sebe obsahuje zákonnú ochranu dlžníkov zo zmluvných
vzťahov vzniknutých voči bankovým subjektom, ohľadom možnosti postúpenia inému subjektu len
pohľadávky zodpovedajúcej iba nesplácanej časti dlhu,
- z ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách vyplýva, že pre platné postúpenie pohľadávky

musia byť kumulatívne splnené všetky podmienky obsiahnuté v tomto zákonnom ustanovení, t.
j. pohľadávka banky musí byť splatná, postúpeniu musí predchádzať písomná výzva dlžníkovi a
omeškanie dlžníka musí byť kvalifikované - dlhšie ako 90 kalendárnych dní (zo splnením čo len
časti peňažného záväzku), teda striktné podmienky postúpenia pohľadávky v uvedenom zákonnom
ustanovení potvrdzujú výnimočnosť postúpenia bankovej pohľadávky a nepodporujú možnosť odklonu

od pravidla césie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa,
- predmetný úver v čase postúpenia nepochybne celý splatný nebol, splatné boli len niektoré splátky a
teda bolo možné a prípustné len postúpenie časti pohľadávky,
- zosplatňovať pohľadávku môže ten, kto môže úver spravovať, t. j. banka, nie teda postupca,
- bez výzvy banky dlžníkovi nesporne zákonné podmienky naplnené neboli,

- povinnosť mlčanlivosti banky a ustanovenie § 525 OZ bráni postupu v rozpore s § 92 ods. 8 Zákona
o bankách, z čoho vyplýva rozpor s § 39 OZ, keď tiež nikto nemôže previesť na iného viac práv, než
(sám) má,- ak zákonné podmienky § 92 ods. 8 Zákona o bankách neboli dodržané, pohľadávka nebola spôsobilá
(vôbec) k postúpeniu, teda žalobca nepreukázal jej nadobudnutie, teda nepreukázal, že by sa platne a
účinne stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky a mal teda aktívnu vecnú legitimáciu v spore,

-od01.05.2014másúdajexoffo,vzmysle§5bzák.č.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa,povinnosť
prihliadať na oslabenie uplatniteľnosti pohľadávky voči spotrebiteľovi,
- v zmysle znenia § 52 ods. 2 OZ v znení od 01. 04. 2015 je potrebné otázku premlčania posudzovať
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, a že
- súd prvej inštancie prijal v spore správne skutkové i právne závery, ktoré nie sú v rozpore s

ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR (viď zhrňujúce rozhodnutie 3 Cdo 87/2017 zo
dňa 14.09.2017).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).