Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. december 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/95/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215010898
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Dudík

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7215010898.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr.

Evžena Kelija a JUDr. Zuzany Homzovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. decembra 2017, v
trestnej veci proti obžalovanému L. L., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm.
b) Tr.zák., o odvolaní okresného prokurátora a poškodených proti rozsudku Okresného súdu Košice II
zo dňa 4.5.2017, sp.zn. 6T/74/2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. z r u š u j enapadnutý rozsudok.

Rozhodujúc vo veci sám, podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného L. L., nar. XX.X.XXXX v M. podľa

§ 285 písm. b) Tr. por. o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresnej prokuratúry Košice II, sp. zn.
1Pv 814/2014 zo dňa 8.7.2015 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods.
1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

v M. na ulici U. N. č. XX, vo vestibule obchodného domu B., dňa 5.12.2014 v čase okolo 19.20 hod.
nadával a vyhrážal sa Mgr. D. L. C. B., L. R. N. F. a E. V., ktorí vychádzali z obchodu a prechádzali okolo
neho a to v tom zmysle, že sú Rumuni, čo kradnú v M., že sú skurvení Cigáni, skurvení Rumuni, že

ich rozkope, pričom následne na parkovisku pred uvedeným obchodným domom najprv fyzicky napadol
L. R. N. F., ktorého udrel do oblasti hlavy, čím mu spôsobil pohmoždenie ľavej ušnice, pohmoždenie
oblasti hlavy za ľavou ušnicou a poúrazovú poruchu sluchu s predpokladanou dobou liečenia do 5 dní
a následne napadol aj E. V., ktorého udrel do oblasti hlavy, čím mu spôsobil pohmoždenie hornej pery
vpravo, povrchové dve tržné rany na slizničnej časti hornej pery vpravo v ústnej dutine s predpokladanou
dobou liečby do 7 dní,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 4.5.2017, sp.zn. 6T/74/2015 bol obžalovaný
L. L. podľa § 285 písm. a) Tr.por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice
II sp. zn. 1Pv 814/2014 zo dňa 8.7.2015 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom
základe, že

v M. na ulici U. N. č. XX, vo vestibule obchodného domu B., dňa 5.12.2014 v čase okolo 19,20 hod.

nadával a vyhrážal sa Mgr. D. L. C. B., L. R. N. F. a E. V., ktorí vychádzali z obchodu a prechádzali okolo
neho a to v tom zmysle, že sú Rumuni, čo kradnú v M., že sú skurvení Cigáni, skurvení Rumuni, že
ich rozkope, pričom následne na parkovisku pred uvedeným obchodným domom najprv fyzicky napadol
L. R. N. F., ktorého udrel do oblasti hlavy, čím mu spôsobil pohmoždenie ľavej ušnice, pohmoždenieoblasti hlavy za ľavou ušnicou a poúrazovú poruchu sluchu s predpokladanou dobou liečenia do 5 dní
a následne napadol aj E. V., ktorého udrel do oblasti hlavy, čím mu spôsobil pohmoždenie hornej pery
vpravo, povrchové dve tržné rany na slizničnej časti hornej pery vpravo v ústnej dutine s predpokladanou

dobou liečby do 7 dní;

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku zahlásili odvolanie ústne do zápisnice o hlavnom pojednávaní okresný prokurátor

a poškodení Mgr. D. L. C. B., L. R. N. F. a E. V. prostredníctvom svojho splnomocnenca JUDr. E. U.
PhD., ktoré aj písomne odôvodnili.

Okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že Okresný súd Košice II svoj
oslobodzujúci rozsudok postavil na nasledovných skutočnostiach. V prvom rade označil výpovede
svedkov poškodených ako nedôveryhodné, a to z dôvodu, že sa líšili podľa súdu v dôležitých

skutočnostiach. Najmä to, že poškodení sa nezhodli vo svojich výpovediach, že došlo k slovnému
konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným Mgr. D. L. C.R. B.. Toto nepotvrdil iba spomínaný svedok
a ostatní uviedli, že nič také nepočuli.

Následne sa súd zameral na nemožnosť počutia nadávok vo vzdialenosti cca 40 až 50 metrov, pretože

je to nepravdepodobné. Čo sa týka druhej fázy skutku, súd žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo
„neuznal“ zranenia poškodených. Iba skonštatoval, že nemohol prihliadať na výpovede poškodených,
pretože boli vzájomne si odporujúce, podľa súdu, a tým nebolo možné na nich prihliadať ako na
usvedčujúci dôkaz.

Okresný súd uviedol, že nemohol odstrániť rozpor medzi poškodenými, pretože by zasiahol do
kontradiktórnosti konania na súde.

Naopak, uveril celej výpovedi obžalovaného, ktorý aj sám uznal, že nadával poškodenému, no nie do
cigánov a Rumunov.

Avšak zo spisového materiálu vyplývajú nasledovné skutočnosti.

Poškodení boli najprv slovne a potom fyzicky a slovne napadnutí obžalovaným. Ten spočiatku „iba“
vynadalpoškodenémuMgr.D.L.C.B.apotomakosapoškodenýohradilvočijehosprávaniu,pokračoval

v tom. Celý konflikt vyvrcholil vonku na parkovisku, kde obžalovaný aj fyzicky zaútočil na poškodených.
Všetci poškodení zhodne trvali na svojich výpovediach od samého začiatku. To, že svedkovia V. a N.
F. uviedli, že nepočuli, či obžalovaný niečo hovoril poškodenému Mgr. D. L. C. B. predsa neznamená,
že sa tak nestalo. Ak mal súd pochybnosť o tomto tvrdení, mal predsa odstrániť rozpor, pretože iba
súd je zodpovedný za výsledok konania na súde a nie strany sporu - obžaloba a obhajoba. Taktiež nie

je jasné, prečo Okresný súd Košice II kvôli jednej nezrovnalosti vo výpovediach poškodených vyvodil
záver, že nehovoria pravdu a že nemajú jasno v tom, čo sa stalo. Predsa dvaja z troch poškodených
mali aj zranenia tváre, ktoré im spôsobil obžalovaný, avšak, keďže súd vo svojom rozsudku uviedol, že
skutok sa nestal, tak nemali vzniknúť ani len zranenia.

Je nepochopiteľné, prečo súd uveril iba obžalovanému a jeho kamarátovi svedkovi M., ktorí obaja až
na hlavnom pojednávaní tvrdili, že obžalovaného dokonca napadli poškodení. Už podľa stavby tiel
poškodených, ich prístupu k veci a samotným telefonátom poškodených na políciu, že sú v ohrození,
je tvrdenie svedka obžalovaného minimálne pochybné. Tento svedok však uviedol, že nevidel, žeby
poškodení napadli obžalovaného.

Prečo súd výpoveď obžalovaného a svedka M. nevyhodnotil rovnako ako výpoveď poškodených, keď
jeden poškodený nepritakával druhému, ale iba uviedol, že nevie, či sa to stalo takto.

V závere sám súd pripustil, že možno aj došlo k napadnutiu poškodených obžalovaným, no jeho konanie

nebolo možné posúdiť ako ublíženie na zdraví, pretože dĺžka liečenia nezodpovedala dobe dlhšej ako
7 dní.Podľa názoru okresného prokurátora Okresný súd Košice II dôsledne neodôvodnil, prečo uveril jednej
strane a neuveril druhej strane, keďže neodstránil rozpory vo výpovediach. Odôvodnenie je plné
rozporných tvrdení a je nepreskúmateľné v ohľade na to, akému výroku má zodpovedať.

Preto Krajskému súdu v Košiciach navrhol, aby odvolanie zo strany prokurátora podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. nezamietol a rozhodol podľa § 321 ods. 1 písm. b) a c) Tr. por.

Splnomocnenec poškodených JUDr. E. U. PhD. MBA, MHA v doplnených dôvodoch odvolania uviedol,

že podľa nich je nesporné, že poškodení utrpeli poranenia na zdraví následkom útoku obžalovaného,
ktorý ich napadol 5. 12. 2014 na verejnosti pred Obchodným domom B. v M.. Táto skutočnosť je podľa
nich právne významnou pre subsumovanie konania obžalovaného z uvedeného dňa pod skutkovú
podstatu prečinu výtržníctva. Iný ako rasový, resp. etnický dôvod napadnutia poškodených vzhľadom na
ich odlišnú farbu pleti i pred obžalovaným používaný cudzí jazyk preukázaný nebol, preto sa domnievajú,
že obžalovaný nepochybne naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1

písm. a) i ods. 2 písm. b) Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. Okrem toho ani samotný obžalovaný nepoprel fyzické
napadnutie poškodených, o ich zraneniach svedčia aj lekárske správy - nálezy, ktoré sú založené v
trestnom spise.

Z uvedených dôvodov žiadajú odvolací súd, aby zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie

prvostupňového súdu, uznal obžalovaného vinným zo spáchania vyššie uvedeného prečinu a uložil mu
primeraný trest.

Na podklade takto podaných odvolaní krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako i správnosť

postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil nasledovné.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom

konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným

spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Vo vzťahu k skutkovým zisteniam okresného súdu je potrebné uviesť, že tieto majú plne oporu vo

vykonaných dôkazoch, na ktoré prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku odkázal a sú
rozobratévodôvodnenípreskúmavanéhorozhodnutia.Okresnýsúdvšakpochybil,pokiaľobžalovaného
L. L. oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. por. s tým, že nebolo dokázané, že sa stal skutok,
pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Svojerozhodnutieodôvodniltým,žeobžalovanýsícenepopiera,žepoškodenýchfyzickynapadol,avšak
tvrdí, že k tomu došlo potom, čo bol ako prvý udretý do brucha a hlavy, čo potvrdzuje aj lekárska správa
o jeho ošetrení, ku ktorému došlo po jeho zadržaní.

Skutočnosť, že obžalovaný nadával J. F. a R. V. do „skurvených Cigánov a Rumunov“ vyplýva aj z

výpovede poškodeného Mgr. B., ktorý však podľa výpovede F. a V. bol v tom čase pred vchodom OC B.
vo vzdialenosti 40 - 50 metrov. Preto mal súd pochybnosti, že na takú vzdialenosť mohol niečo počuť.

Vzhľadom na rozpory vo výpovedi poškodených V. a Mgr. B., ktoré vysvetliť nevedeli, okresný
súd nemohol prihliadať na ich výpovede ako na rozhodujúce. Výpovede poškodených na hlavnom

pojednávaní sa vzájomne líšili aj v popise udalostí, ktoré mali vnímať a popísať zhodne. To výrazne
znižovalo dôkaznú silu tých tvrdení, v ktorých zhodne popisovali iba znenie nadávok, ktoré mal
obžalovaný použiť.Preto bol okresný súd povinný pochybnosti, ktoré sa už nedajú zákonným spôsobom odstrániť,
vyhodnotiť v prospech obžalovaného.

Ajkeďobžalovanýpoškodenýchnapadolajfyzicky,spôsobenénásledkysprihliadnutímnadĺžkuliečenia
neumožňovali jeho konanie kvalifikovať ako prečin ublíženia na zdraví. Obžalovaný konal v domnelej
obrane, keď poškodených inzultoval v čase, keď nebolo zrejmé, či títo budú v útoku na jeho osobu
pokračovať. Zároveň pritom vedel, že na miesto je privolaná policajná hliadka, ktorá v skutočnosti tam
ihneď aj prišla.

S prihliadnutím na predchádzajúce správanie poškodeného Mgr. D. L. C. B. možno vyvodiť záver, že
závažnosť jeho konania bola preto nepatrná.

Z uvedených dôvodov preto okresný súd podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil obžalovaného spod
obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 285 písm. b) Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutkový dej uvedený v
obžalobe sa síce stal, avšak nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo nie je trestným
činom a to v dôsledku okolností vylučujúcich protiprávnosť činu.

Podľa § 8 Tr. zák. trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon
neustanovuje inak a na naplnenie znakov trestného činu musia byť splnené dané podmienky - musí
ísť o protiprávny čin a jeho znaky musia byť uvedené v Trestnom zákone. Závažnosť činu predstavuje
materiálny korektív týkajúci sa výlučne protiprávnych činov, ktoré vykazujú znaky prečinov, ktorý má
napomôcť odlíšiť napríklad priestupky od prečinov.

Protiprávnosť činu sa posudzuje v súvislosti s okolnosťami vylučujúcimi protiprávnosť, nakoľko čin,
ktorého znaky sú uvedené v osobitnej časti je aj protiprávny. Musí sa skúmať tak pri činoch vykazujúcich
znaky prečinov, ako aj pri zločinoch.

V zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 Tr. zák. prečin je
a) trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo
b) úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou
hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť
nepatrná.

Je nepopierateľné, že v prvej fáze konfliktu došlo k vzájomnému verbálnemu konfliktu, avšak nebolo

preukázané okrem tvrdenia poškodeného, aby došlo aj k týmto konkrétnym výrokom (skurvení cigáni
a Rumuni, ktorí kradnú v M.), pretože ďalší dvaja poškodení A. F. a R. V. a taktiež svedok M. túto
skutočnosť - teda výpoveď poškodeného B. v tejto časti nepotvrdili.

Je potvrdené lekárskymi správami, ktoré sú nesporné, že poškodený F. utrpel poranenia a to

pohmoždenie ľavej ušnice v oblasti hlavy za ľavou ušnicou a poúrazovú poruchu sluchu, taktiež
poškodený E. V. utrpel poranenia a to pohmoždenie hornej a dolnej pery vpravo, povrchové dve tržné
rany na slizničnej časti hornej pery vpravo v ústnej dutine.

Poranenia u oboch poškodených však podľa lekárskych správ zo dňa 5. 12. 2014 nepresiahli dobu

liečenia 7 dní.

Aj samotný obžalovaný L. L. priznal napadnutie poškodených s tým, že v podstate on sám bol najprv
napadnutý nimi a len sa bránil ich útoku.

V danom prípade je nepochybné, že v rámci konfliktu došlo k vzájomnému napadnutiu, avšak u
poškodených došlo k drobnému ublíženiu na zdraví.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je preto závažnosť konania obžalovaného L. L. nepatrná.V tejto súvislosti je v zmysle platnej judikatúry potrebné prihliadať aj na osobu obžalovaného, na ktorého
sa hľadí, ako keby nebol odsúdený, pričom menovaný je kladne hodnotený zamestnávateľom, a to

Mestom Košice - Mestskou políciou Košice, pričom z pracovného posudku na menovaného vyplýva, že
tento je zaradený ako mestský policajt od roku 2012.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nie každé fyzické napadnutie občana, aj keď sa ho páchateľ
dopustil verejne, alebo na mieste prístupnom verejnosti, nemusí vždy napĺňať skutkovú podstatu

trestného činu výtržníctva podľa § 364 Tr. zák.

Na základe týchto zistení dospel odvolací súd k záveru, že došlo napadnutým rozsudkom k porušeniu
ustanovenia Trestného zákona v tom, že obžalovaný L. L. bol oslobodený spod obžaloby podľa § 285
písm. a) Tr. por., teda že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný a to
napriek tomu, že mal byť oslobodený spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. por., pretože skutkový dej

v obžalobe sa síce stal, avšak nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo nie je trestným
činom, a to v dôsledku okolností vylučujúcich protiprávnosť činu.

Preto odvolací súd postupoval v súlade s ustanovením § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. a zrušil napadnutý
rozsudok, pretože bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Odvolací súd môže postupom podľa ustanovenia § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodnúť sám rozsudkom vo
veci,akmožnonovérozhodnutieurobiťnapodkladeskutkovéhostavu,ktorýbolvnapadnutomrozsudku
správne zistený okresným súdom.

Súd podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je trestným činom.

Odvolací súd z napadnutého rozsudku okresného súdu, ako i z obsahu spisového materiálu zistil, že
skutkový stav bol správne zistený, žalovaný skutok nie je trestným činom, v dôsledku čoho bolo potrebné
postupovať v zmysle citovaného zákonného ustanovenia.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd o odvolaní obžalovaného L. L. rozhodol tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.