Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. november 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/116/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216203937
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4216203937.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu:

AB 2 B.V., Strawinskylaan 933, Amsterdam, Holandsko, IČO: 572 79 667, v konaní zastúpeného
Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., Piaristická 707/25, Trenčín, korešp. adresa:
Teplická 7434/147, Piešťany, proti žalovanému: E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. č. XX, o zaplatenie
sumy 2.470,56 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 16.3.2016 domáhal uloženia povinnosti

žalovanému zaplatiť mu sumu 2.470,56 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil
tým, že jeho právny predchodca uzatvoril so žalovaným dňa 19.1.2007 úverovú zmluvu č. 5701251155,
na základe ktorej mu bol poskytnutý revolvingový úver vo výške úverového rámca 2.323,57 €.
Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť jeho právnemu predchodcovi pravidelnými mesačnými
splátkami. Keďže žalovaný porušil zmluvné podmienky, listom zo dňa 29.7.2015 bol vyzvaný k splateniu
celého zostatku úveru. Podanou žalobou si uplatnil na zaplatenie dlžnú sumu pozostávajúcu z dlžnej
istiny vo výške 2.208,24 €, dlžného úroku vo výške 11,26 €, poplatku za výpis z účtu vo výške 7,45

€, zmluvnej pokuty vo výške 29,11 €, úroku za hotovostné transakcie vo výške 214,50 €. Tiež si
uplatnil na zaplatenie vyčíslený úrok z omeškania z dlžnej sumy za obdobie od 15.8.2015 (15 dňa od
odoslania výzvy) do 2.3.2016 vo výške 109,52 € a od 3.3.2016 do zaplatenia, ako i náhradu trov konania
pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia.

2. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec v zmysle § 180 CSP prejednal v neprítomnosti
právneho zástupcu žalobcu i žalovaného, ktorí sa na pojednávanie nedostavili. Po oboznámení

sa s obsahom listín predložených v priebehu konania stranami sporu a to výpisom z príslušného
registra žalobcu, oznámením o postúpení pohľadávky, podacím hárkom, úverovou zmluvou, úverovými
zmluvnými podmienkami, sadzobníkom poplatkov, výzvou k splateniu, podacím hárkom, výpisom
čerpania, splátok a úhrad, postúpením pohľadávky, špecifikáciou pohľadávky ustálil nasledovný
skutkový a právny stav veci:

3. Žalobca je obchodná spoločnosť registrovaná v príslušnom registri Holandska.

4. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.3.2013. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámenépísomným podaním zo dňa 21.10.2015, pričom toto podania bolo dané na poštovú prepravu dňa
30.10.2015.

5. Dňa 19.1.2007 bola medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Home Credit Slovakia,
a.s. a žalovaným uzavretá úverová zmluva č. 5701251155. Na základe tejto zmluvy právny predchodca
žalobcu poskytol žalovanému úver do výšky úverového rámca 995,82 € (30.000,- Sk), ktorý sa
žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 5 % z dlžnej čiastky. Zmluva
neobsahovala údaj o ročnej úrokovej sadzbe, lehote splatnosti splátok ani dobe trvania zmluvy.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli úverové zmluvné podmienky.

6. Z výpisu čerpania, splátok a úhrad vyplynulo, že žalovaný celkove čerpal úver vo výške 8.330,28 €,
keď titulom úveru do 29.7.2015 uhradil sumu 9.879,30 €.

7.Akovyplynulozvýzvyprávnehopredchodcužalobcuzodňa29.7.2015,tentopreneplneniezmluvných

podmienok žalovaným (nesplácaniu poskytnutého úveru riadne a včas) žalovanému oznámil, že si
uplatňuje svoje právo žiadať splatenie celého dlhu naraz. Dlh titulom úveru vyčíslil vo výške 2.475,75
€. V tomto konaní si žalobca uplatnil na zaplatenie sumu 2.470,56 € spolu s príslušenstvom - úrokom
z omeškania vo výške 8,05 % ročne z dlžnej sumy vyčísleného za obdobie od 15.8.2015 do 2.3.2016
vo výške 109,52 € a od 3.3.2016 do zaplatenia.

8. Žalovaný sa v priebehu konania k podanej žalobe a jej prílohám nevyjadril.

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako
každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Dňa 1.4.2015 nadobudlo účinnosť ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na
všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa§53ods.4písm.b)Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo
zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti
alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia

zmluvy o splátkovom úvere, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského
úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a) a b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa§3ods.1,2citovanéhozákona,veriteľomjefyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráposkytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon

zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je
neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú

sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k

dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 <..

Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona, veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný
predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného
predpisu.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001
Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od
1.4.2004,predpisomlexspecialis,spoukazomna879fods.3,4Občianskehozákonníka.Súdtedavzťah
účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 a nasl. Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu a podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. v znení

účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu.

Podľa § 5b zákona č. 250/2006 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.6.2014, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Základnýmprincípomspotrebiteľskýchzmlúvje,ženesmúobsahovaťneprijateľnúpodmienku,tedataké
zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Zákonodarca
v Občianskom zákonníku v súvislosti s nerovnováhou v právnom pomere medzi spotrebiteľom a
dodávateľom uzákonil v § 53 ods. 1 preventívne predpisy, teda ustanovenia, na základe ktorých ich
nesmieobsahovaťspotrebiteľskázmluva.Nazákladetohtoustanoveniaboldospotrebiteľskejlegislatívy
zavedený generálny zákaz neprijateľných zmluvných podmienok spotrebiteľských zmlúv. Porušenie

tohto zákazu je sankcionované neplatnosťou dotknutých neprijateľných zmluvných podmienok.

Všeobecné zmluvné podmienky sú všetky zmluvné podmienky formulované pre množstvo zmlúv, ktoré
poskytuje jedna zmluvná strana druhej zmluvnej strane pri uzatvorení zmluvy. Nezáleží na tom, či
ustanoveniatvorianavonokosobitnúsúčasťzmluvy,alebočisúprijatédosamotnejzmluvy,aleboformou

dodatku zmluvu dopĺňajú, aký rozsah majú, ako sú napísané a akú formu má zmluva. Zmyslom a cieľom
právnej úpravy je nepoužívať neprijateľnú zmluvnú podmienku a to najmä neuplatňovať nároky z nej
vyplývajúce na súde a neprijímať plnenia z nej.10. Z vykonaného dokazovania, z nepopretých skutkových tvrdení žalobcu, mal súd za preukázané,
že právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavrel dňa 19.1.2007 zmluvu o úvere č. 5701251155,
na základe ktorej poskytol žalovanému revolvingový úver do výšky úverového rámca vo výške 995,82

€ (30.000,- Sk). Tiež mal preukázané, že žalovaný celkove titulom revolvingového úveru čerpal sumu
8.330,28 € a veriteľovi uhradil sumu 9.879,30 €.

11. I keď predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere a
táto predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 Obchodného zákonníka), predmetnú

zmluvu je potrebné považovať i za zmluvu spotrebiteľskú a na žalovaného hľadieť ako na spotrebiteľa,
pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez
odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený
záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku)

nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to
najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej
časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na

právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka
konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a
spotrebiteľských zmlúv). V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR
z 21.4.2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia

Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na
právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Táto zmluva podlieha tiež režimu zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch, pretože bola uzavretá medzi veriteľom ako právnickou osobou, ktorý mal v
predmete svoje podnikateľskej činnosti poskytovanie úverov a pôžičiek a na druhej strane spotrebiteľom
ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,

povolania alebo podnikania. Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pripravené
pre spotrebiteľa vopred a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred
ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež úverové zmluvné podmienky, ktoré žalovaný ako dlžník ovplyvniť
nemôže, sú pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov.

12. Súd konštatujúc, že zo strany žalobcu bola v konaní preukázaná jeho aktívna vecná legitimácia
ako aj pasívna vecná legitimácia žalovaného, preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle
zákona č. 258/2001 Z.z. ohľadom zákonných náležitostí zmluvy zistil, že preskúmavaná zmluva o
spotrebiteľskom úvere (v jej texte) neobsahuje údaje v zmysle § 4 ods. 2 písm. g), h), i), j), k) v zmysle

zákona č. 258/2001 Z.z., keď v zmluve je uvedená len výška úverového rámca a výška mesačnej
splátky vo výške 5 % z dlžnej čiastky. Nakoľko je predmetnú zmluvu potrebné posudzovať ako zmluvu
spotrebiteľskú, kde právny predchodca žalobcu vystupoval ako dodávateľ v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom ide o formulárovú zmluvu (vrátane úverových zmluvných

podmienok), do ktorej textu nemôže dlžník žiadnym spôsobom zasahovať a táto neobsahovala zákonné
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 2 písm. g), h), i), j), k) zákona č. 258/2001
Z.z., ktoré zákon považuje za údaje, ktoré je pod následkom bezúročnosti a bezpoplatkovitosti úveru
nevyhnutne potrebné v zmluve uviesť (a to i v prípade revolvingového úveru), súd považoval poskytnutý
úver vychádzajúc z ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov,

keď súd upriamuje pozornosť i na znenie ustanovenia § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z., podľa
ktorého veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve
o spotrebiteľskom úvere. Preto mal súd za to, že žalobca má nárok z titulu revolvingového úveru
poskytnutého žalovanému jeho právnym predchodcom len na zaplatenie sumy rozdielu medzi tým, čo
žalovaný reálne titulom revolvingového úveru čerpal a tým, čo titulom tohto úveru veriteľovi uhradil.

Keďžežalovanývychádzajúczpredloženéhovýpisučerpania,splátokaúhradcelkovetitulomrevolvingu
čerpal úver vo výške 8.330,28 € a veriteľovi titulom poskytnutého úveru uhradil sumu 9.879,30 €, súd
podanú žalobu zamietol.13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaný bol tou
stranou sporu, ktorá bola v konaní plne úspešná. Nakoľko však žalovanému v súvislosti s týmto konaním
preukázateľne žiadne trovy nevznikli a ich náhradu si ani neuplatnil, súd rozhodol tak, že mu právo na

náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).