Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. október 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/149/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215202816
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4215202816.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: Intrum

Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní zastúpeného
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému: B. O., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom D. XX, F., o zaplatenie 779,82 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 710,89 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 710,89 € od 19.7.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

Súd u r č u j e , že zmluvné podmienky dojednané medzi obchodnou spoločnosťou Consumer Finance
Holding a.s. a žalovaným v Podmienkach k zmluve o pôžičke zo dňa 7.1.2013, uvedené v bode 11.2 v
znení: "Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v prípade, ak sa Klient dostal
do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je Klient
povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej Splátky. V tento deň sa Zmluvná pokuta stáva

aj splatnou.", v bode 11.4 v znení: " Súčasťou pohľadávky Spoločnosti voči Klientovi sú aj náklady
vynaložené Spoločnosťou na zabezpečenie vymáhania pohľadávky.“ sú ako neprijateľné, n e p l
a t n é.

Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 82,32 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 2.3.2015 právny predchodca žalobcu (spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.) doručil
súdu žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 779,82 € spolu s
príslušenstvom (úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 779,82 € od 19.7.2013 do

zaplatenia) a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzatvoril dňa 7.1.2013
zmluvu o pôžičke č. 20364814, na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa
žalovaný zaviazal splatiť 15 mesačnými splátkami po 53,28 € mesačne. Žalovaný titulom pôžičky nič
neuhradil. Keďže žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, listom zo dňa 20.7.2013 ho vyzval na
okamžitú úhradu celej dlžnej sumy naraz, pričom žalovaný dlžnú sumu neuhradil. V súvislosti so svojim
konaním, keď pri podpise zmluvy uviedol nepravdivý údaj o svojom zamestnaní a o výške príjmu,
bol rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 3T/61/2014 zo dňa 29.9.2014 odsúdený za prečin

úverového podvodu. Žalobca ako poškodený bol so svojim nárokom odkázaný na občianskoprávne
konanie.2. Súd vo veci rozhodol v zmysle § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania. Vo veci
po oboznámení sa s listinnými dôkaznými prostriedkami a to zmluvou o pôžičke, podmienkami k
zmluve o pôžičke, všeobecnými obchodnými podmienkami, štandardnými európskymi informáciami

o spotrebiteľskom úvere, prehľadom splátok a úhrad, predžalobnou upomienkou, kópiou doručenky,
rozsudkom Okresného súdu Komárno č.k. 3T/61/2014-60 zo dňa 29.9.2014, oznámením o postúpení
pohľadávky, podacím hárkom, zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s prílohou, uznesením č.k.
14C/149/2015-77 zo dňa 20.6.2017 a ostatnými ku spisu pripojenými listinami ustálil nasledovný
skutkový a právny stav veci:

3. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Consumer
Finance Holding, a.s. dňa 14.9.2016, žalobca nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku
vočižalovanémutitulomzmluvyč.20364814zodňa7.1.2013,ktorájepredmetomtohtokonania.Tunajší
súd uznesením č.k. 14C/149/2015-77 zo dňa 20.6.2017 pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu
tak, že na miesto pôvodného žalobcu (spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s.) do konania vstúpila

spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o..

4. Ako vyplynulo z predloženej zmluvy o pôžičke č. 20364814 zo dňa 7.1.2013, predmetom tejto zmluvy
bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 582,69 €. V zmluve bolo určené splácanie poskytnutej
pôžičky v mesačných splátkach po 51,78 € s dobou splácania 15 mesiacov. Ročná úroková sadzba

bola v zmluve ustálená vo výške 56,96 %, RPMN vo výške 56,96 % pri priemernej RPMN vo výške
46,35 %. Celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené v sume 194,01 € a teda žalovaný mala celkove
titulom úveru uhradiť veriteľovi sumu 776,70 €. Termín konečnej splatnosti úveru bol dojednaný na
4/2014. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky, podmienky k zmluve o
pôžičke a formulár o štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere. Ako vyplynulo z

podania právneho predchodcu žalobcu zo dňa 20.7.2013, tento pre neplnenie zmluvných podmienok zo
strany žalovaného tohto vyzval na riadne splácanie úveru a na uhradenie nedoplatku vo výške 287,72 €
obratom, najneskôr do 10 dní od doručenia upomienky. Podľa predloženej kópie doručenky, predmetnú
predžalobnú výzvu prevzala Eva Balogh. Ako vyplynulo z predloženého prehľadu splátok a úhrad,
žalovaný celkove titulom zmluvy s právnym predchodcom žalobcu uhradil sumu 86,31 €.

5. Ako vyplynulo z rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 3T/61/2014-60 zo dňa 29.9.2014, žalovaný
bol v súvislosti so zmluvou, ktorej sa týka toto konania právoplatne odsúdený za prečin úverového
podvodu a bol mu uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18
mesiacov. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.9.2014.

6. Žalovaný sa k podanej žalobe a jej prílohám v priebehu konania napriek výzve súdu nevyjadril.

7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej
zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v

rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010
Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od

1.4.2004,predpisomlexspecialis,spoukazomna879fods.3,4Občianskehozákonníka.Súdtedavzťah
účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu a podľa zákona č. 129/2010 Z.z.. v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu.Podľa článku 11. VOP „POPLATKY, POKUTY, SANKČNÉ ÚROKY“, bodu 11.2 Spoločnosť je oprávnená
požadovať od klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient dostal do omeškania so splatením

ktorejkoľvek jednotlivej splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu
vo výške 10% z dlžnej splátky. V tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou.

Podľa článku 11. VOP „POPLATKY, POKUTY, SANKČNÉ ÚROKY“, bodu 11.4 Súčasťou pohľadávky
Spoločnosti voči Klientovi sú aj náklady vynaložené Spoločnosťou na zabezpečenie vymáhania

pohľadávky.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený

spôsob jej určenia.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o
ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

8. Žalobca sa v tomto konaní domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom poskytnutej pôžičky, sankčnej
pokuty, pokuty za omeškanie, ktoré boli medzi účastníkmi zmluvy dojednané pre prípad porušenia
zmluvy.

9. Žalobca ako právny dôvod vzniku svojho uplatneného nároku udával zmluvu o pôžičke a teda
súd sa musel zaoberať otázkou, či táto spotrebiteľská zmluva (podľa obsahu) bola uzavretá v súlade
s citovanými zákonnými ustanoveniami.

10. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti

podanej žaloby, keď vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným vznikol dňa 7.1.2013 záväzkový vzťah titulom uzavretej zmluvy o pôžičke,
na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky vo výške 582,69 €. Tieto
finančné prostriedky sa žalovaný zaviazal splatiť v mesačných splátkach po 53,28 € (splátka bez
poistenia vo výške 51,78 €) s dobou splácania 15 mesiacov, celkove vo výške 776,70 € (spolu s

poplatkom za poistenie vo výške 799,20 €). Účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí
zmluvu o úvere v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, zároveň však má uzavretá zmluva
charakter spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Spotrebiteľským úverom je každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
veriteľom spotrebiteľovi, a to za odplatu bez ohľadu na právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených

v zákone. Musí ísť o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré musí spotrebiteľ po uplynutí
dohodnutej doby vrátiť. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy v danom prípade je potrebné
zmluvu o pôžičke považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka
platného v čase uzavretia zmluvy, nakoľko jej účastníci definične spĺňajú charakteristiku dodávateľaa spotrebiteľa. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ
nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Úver poskytnutý žalovanému túto charakteristiku

spĺňa. V danom prípade bola uzavretá štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva, kde text zmluvy
bol vopred pripravený veriteľom a žalovaný nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať
do obsahu zmluvy a príslušných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
Hoci zmluva o úvere je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku a jedná sa o absolútny
obchodnoprávny vzťah, ide zároveň o zmluvu spotrebiteľskú, pretože zmluva bola uzavretá medzi

dodávateľom konajúcim v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti a formulárový obsah zmluvy pripravenej pre veľký počet spotrebiteľov nemohol podstatným
spôsobom ovplyvniť. Vzhľadom na uvedené súd pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle
ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je lex specialis vo vzťahu k
Obchodnému zákonníku, ako aj príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú právne

vzťahy spotrebiteľského charakteru. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad a tvrdenia žalobcu, ktoré
žalovaný nerozporoval mal súd preukázané, že žalovaný titulom poskytnutého úveru uhradil celkove
sumu 86,31 €. Žalobca vyčíslil svoju pohľadávku na sumu vo výške 779,82 €, keď konečná splatnosť
spotrebiteľského úveru nastala dňa 20.4.2014.

11. Preskúmaním zmluvy uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v zmysle
zákona č. 129/2010 Z.z. súd dospel k záveru, že uzavretá zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti v
zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., tieto boli v zmluve uvedené v správnej výške a ide o platný právny úkon.

12. Z vykonaného dokazovania nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu na základe zmluvy o

pôžičke poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 582,69 €. Taktiež nebolo sporné, že žalovaný
titulom úveru zo sumy 797,20 € zaplatil sumu 86,31 €. Súd preto v časti zaplatenia uplatnenej istiny vo
výške 710,89 € žalobe vyhovel, keď žalovaný pohľadávku žalobcu nenamietal a v konaní tiež nepredložil
žiaden dôkaz o úhrade dlžnej sumy, resp. o zániku pohľadávky iným spôsobom. Súd priznal žalobcovi
podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z. aj úroky z

omeškania počnúc odo dňa 19.7.2013 (ku ktorému dňu už žalovaný bol v omeškaní s plnením svojho
záväzku) do zaplatenia.

13. Súd žalobu v časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle čl. 11 bod
11.2, 11.4 Všeobecných obchodných podmienok zamietol. Súd v prvom rade poukazuje na to, že na

platné dojednanie zmluvnej pokuty sa vyžaduje písomná forma (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Písomná forma však nemôže byť dodržaná odkazom zmluvy na všeobecné obchodné podmienky,
takáto forma je zachovaná, ak je dohoda o zmluvnej pokute obsiahnutá v dokumente podpísanom
zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou
iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu dohody a označenie osôb, ktoré

ju dohodli. Všeobecné obchodné podmienky môžu síce dokresliť vzťahy medzi účastníkmi, nie však
zakotviť tak dôležitý inštitút, ako je zmluvná pokuta. Právny predchodca žalobcu vo všeobecných
obchodných podmienkach pre porušenie platobných povinností upravil viacero inštitútov sankčnej
povahy, a to zmluvnú pokutu, sankčný úrok, náklady na vymáhanie, pokutu za vypovedanie, spotrebiteľ
je tak za to isté porušenie zmluvy (omeškanie so splácaním pôžičky) sankcionovaný viacnásobne, čo

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, neprimerané zaťaženie
dlžníka a na druhej strane neúmerný prospech veriteľa. Ku všetkým nárokom uplatneným podľa bodu 11.
VOP(zktorýchboluplatnenýnazaplatenielennárokvzmyslebodu11.2,11.4) jepotrebnépoznamenať,
že tieto podmienky sú vyhotovené drobným a nahusteným písmom tak, že voľným okom je text takmer
nečitateľný. V zmluve síce žalovaný v rámci predtlačeného textu prehlásil, že súhlasí so zmluvnou

pokutou a sankčným úrokom pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť splátky riadne a včas, aj
tento text je však písaný nahusteným, v porovnaní s ostatným textom zmluvy drobnejším písmom. Súd
nemal preukázané, že tieto nároky boli so žalovaným ako spotrebiteľom individuálne dojednané, že
boli výsledkom dohody účastníkov. Dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v článku 11., bode 11.2
VOP súd považuje za absolútne neplatné pre absenciu písomnej formy, keď VOP nie sú žalovaným

podpísané ako aj s ohľadom na skutočnosť, že túto zmluvnú podmienku určil za neprijateľnú. Súd
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010 z 30.11.2011,
v zmysle ktorého ,,ani zo samotného technického spojenia zmluvy a všeobecných podmienok nemožno
vyvodiť, že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere, že sú s ňou oboznámenía súhlasia so všeobecnými obchodnými podmienkami“. Obchodné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo
potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak

nemôžu slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej
forme ukryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že
pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej
pokute). Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ postupuje, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a
takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Neprijateľné zmluvné podmienky sú neplatné, na

ich základe nevzniká právo žalobcovi na zaplatenie nárokov vyplývajúcich z takýchto zmluvných
podmienok. Dojednania upravené v bode 11.2., 11.4. VOP súd považoval za neprijateľné podmienky
jednoznačne poškodzujúce spotrebiteľa predovšetkým preto, že tieto dojednania neboli obsiahnuté v
zmluve, ale len vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré boli (tak ako aj zmluva) formulované
na vopred veriteľom vypracovanom formulári s vopred určenými podmienkami a obsahom a preto
spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa názoru súdu sama tá skutočnosť, že zmluvná pokuta

a náklady na vymáhanie pohľadávky neboli uvedené v zmluve o pôžičke (ale boli upravené vo
formulárovej podobe všeobecných obchodných podmienok), vnáša do tohto právneho vzťahu značný
nepomer majúci dopad aj na vznik povinnosti zaplatiť tieto nároky, ktorých výška nebola ani vo
VOP ustálená. Pritom zmluvná pokuta a sankčný úrok predstavujú viacnásobný postih žalovaného za
nedodržanie rovnakej zmluvnej podmienky, a to nedodržanie splátkového kalendára. Vo všeobecných

obchodných podmienkach veriteľ pre spotrebiteľa v neprehľadnej, zložito formulovanej a miniatúrnymi
písmenami písanej forme zapracoval také zmluvné dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné
a o ktorých dodávateľ predpokladá, že uniknú pozornosti spotrebiteľa. Súd pri zohľadnení všetkých
týchto skutočností dospel k záveru, že dojednania účastníkov zmluvy o zmluvnej pokute a nákladoch
na vymáhanie pohľadávky sú neprijateľné a preto podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a aj

podľa § 39 Občianskeho zákonníka (pre ich rozpor s dobrými mravmi) neplatné. Dojednanie o zmluvnej
pokute súd tiež považoval za neplatné pre absenciu podpisu žalovaného na všeobecných podmienkach,
keď v ich časti nie je splnená podmienka dodržania písomnej formy dojednania zmluvnej pokuty (§ 544
ods. 2 OZ), a preto je dohoda o zmluvnej pokute absolútne neplatným právnym úkonom (§ 40 ods. 1
OZ) a žalobcovi tak nárok na zmluvnú pokutu nevznikol. Na základe takéhoto neplatného zmluvného

dojednania žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie uplatnenej zmluvnej pokuty, ktorej dôvodnosť a
výšku v konaní ani nepreukázal. Z tohto dôvodu súd uplatnený nárok žalobcu v tejto časti zamietol.

14. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala strana
vo veci úspech čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo

strán nemá na náhradu trov konania právo. V danom prípade súd vyčíslil pomer úspechu žalobcu v
konaní v rozsahu 91,16 % a úspech žalovaného v rozsahu 8,84 %. Preto priznal žalobcovi, ako v konaní
úspešnejšej strane sporu, nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82,32 %. O výške trov konania
rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník tunajšieho súdu osobitným uznesením
(§ 262 ods. 2 CSP).

15. Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.