Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Drahomíra Dibdiaková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/277/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713214860
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6713214860.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v obchodnoprávnej veci navrhovateľa CD Consulting,
s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 26 429 705, zast.
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi
C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. B. XXX/X, XXX XX W., štátny občan SR, zast. splnomocnenou
zástupkyňou D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX T. T. o zaplatenie zmenkovej sumy 229,-
Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen č.k. 10C
175/2013-71 zo dňa 17. februára 2014 jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č.k. 10C 175/2013-71 zo dňa 17. februára 2014 z r u š u j e a vec
v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd návrh navrhovateľa, ktorým si ako zahraničná právnická
osoba uplatnil proti odporcovi právo na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 229,- Eur, zmenkového
úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 516,- Eur od 27.03.2010, čo predstavuje sumu 105,78 Eur, zo
sumy 475,- Eur od 17.06.2010 do 14.07.2010, čo predstavuje sumu 33,25 Eur, zo sumy 352,- Eur
od 15.07.2010 do 16.08.2010, čo predstavuje sumu 29,04 Eur, zo sumy 311,- Eur od 17.08.2010 do
16.09.2010, čo predstavuje sumu 24,10 Eur, zo sumy 229,- Eur od 17.09.2010 do zaplatenia, 6%
ročného úroku zo zmenkovej sumy 516,- Eur od 10.06.2010 do 16.06.2010, čo predstavuje sumu 0,60
Eur, zo sumy 475,- Eur od 17.06.2010 do 14.07.2010, čo predstavuje sumu 2,19 Eur, zo sumy 352,-
Eur od 15.07.2010 do 16.08.2010, čo predstavuje sumu 1,91 Eur, zo sumy 311,- Eur od 17.08.2010 do
zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,72 Eur.
Z rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že navrhovateľ ako indosatár nadobudol všetky práva zo
zmenky, ktorú odporca vystavil. Indosovaná zmenka je vlastnou zmenkou opatrenou doložkou „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom do jej textu bol zahrnutý záväzok odporcu
zaplatiť na túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25%
denným úrokom. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Navrhovateľ
predložil zmenku na zaplatenie a keďže od odporcu nezískal žiadnu úhradu, podal na súd návrh na
uplatnenie pohľadávky na vzorovom tlačive „A“ podľa čl. 4 ods.1 Nariadenia 861/2007/ES, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporov (ďalej Nariadenie). K návrhu priložil
originál zmenky, výpis z obchodného registra pre navrhovateľa a plnú moc pre právneho zástupcu s
tým, že na pojednávaní netrval.
Okresný súd mal za to, že príslušnosť na prejednanie veci je daná podľa čl. 4 bod 1 Nariadenia. S
odvolaním sa na čl. 19 Nariadenia č. 861/2007/ES sa európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, t.j. v prejednávanej veci zák.
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení.Okresný súd doručoval odporcovi návrh na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným „C“ tlačivom.
Odporca sa v lehote do 30 dní k návrhu navrhovateľa vyjadril s tým, že pohľadávku neakceptuje,
pretože dlžnú sumu uhradil, o čom predložil kópie šekov, nárok na úroky neuznal a súdu navrhol, aby
nariadil vo veci pojednávanie. Okresný súd nariadil vo veci v súlade s čl. 5 bod 1 v spojení s čl.
7 bod 1 písm.c/ Nariadenia pojednávanie, ktorého sa zástupca odporcu zúčastnil spolu s odporcom.
Na základe skutočností, ktoré sú mu známe z doterajšej rozhodovacej činnosti (§ 121 O.s.p.), ako aj
z priloženého exekučného spisu a výsluchu odporcu zistil, že pôvodný majiteľ zmenky - Pohotovosť
s.r.o. Bratislava, ktorá vykonáva na území Slovenskej republiky prostredníctvom poskytovania úverov
podnikateľskú činnosť nebol úspešný pri uplatnení svojich nárokov v exekučných konaniach. Zistil tiež,
že zmluva uzavretá medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. a odporcom bola typická formulárová zmluva,
ktorá odkazuje na Všeobecné podmienky poskytnutia úveru a v nich obsiahnutú dohodu o vyplnení
zmenky tak, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vystavil vystaviteľ
zmenku, v ktorej nebola vyplnená zmenková suma a ani dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. V
exekučnom spise je pripojená tá istá zmenka, od ktorej odvodzuje navrhovateľ nárok aj v tomto súdnom
konaní a ktorú k návrhu v originály pripojil. Spoločnosť Pohotovosť s.r.o. nebola v exekučnom konaní
úspešná, pretože okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol pre nedostatok právomoci rozhodcovského súdu vo veci konať z dôvodu absolútne neplatnej
rozhodcovskejdoložky,ktoráobsahovalaneprijateľnúpodmienkupodľa§53ods.4písm.r/Občianskeho
zákonníka v tom, že vyžadovala od dlžníka ako spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní.
Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil. Odporca na pojednávaní uviedol, že požičanú sumu uhradil,
tie úroky, ktoré navrhovateľ požaduje sú v rozpore s dobrými mravmi, a preto ich odporca nie je ochotný
navrhovateľovi uhradiť. Z opatrnosti vzniesol aj námietku premlčania.
Vykonaným dokazovaním dospel okresný súd k záveru, že odporca ako dlžník uzavrel s navrhovateľom
dvezmluvyoúvere,pričomnárokzozmenky,ktorýsi navrhovateľuplatnilsatýkaltej,ktorábolauzavretá
dňa 19.11.2009 so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. pod č. 601100390 na sumu 250,-Eur, z ktorej sumy
si navrhovateľ uplatnil 229,-Eur s 0,25% zmluvným úrokom z omeškania denne z dlžnej sumy a 6% úrok
z omeškania ročne od splatnosti jednotlivých súm, ktoré sa znižovali v závislosti od platieb odporcu na
dlh, až do ich zaplatenia, ako aj zmluvnú pokutu vo výške 1,72,- Eur. Zistil tiež, že rubovú stranu úverovej
zmluvy tvorili Všeobecné podmienky, ktoré obsahovali Dohodu o vyplňovacom práve v písomnej forme.
Okresný súd posúdil zmenku vyhotovenú za účelom splatenia spotrebiteľského úveru ako
zabezpečovaciu zmenku tak, ako to bolo konštatované aj vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru na základe Zmluvy o úvere s poukazom na § 52 ods.1 OZ, ako aj s poukazom na § 52 ods.3 a 4
a § 53 ods.1 OZ, podľa ktorých nesmeli spotrebiteľské zmluvy obsahovať neprijateľné podmienky, ktoré
zákon presne definoval. Podľa § 2 písm.a/ a b/ zák.č. 285/2001 Z.z. v platnom znení šlo o spotrebiteľský
úver, a teda o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom § 4 ods.6 cit. zák. obsahoval zákaz plniť dlh
zmenkou. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského
úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo
výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške max. 30% istiny
poskytnutého spotrebiteľského úveru. Príslušenstvo sa zo zákona rozumelo vrátane zmluvných pokút
a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom zmenka mohla byť vyplnená len
na zákonom stanovenú maximálnu zmenkovú sumu. Suma vyplnená do zmenky maximálnu zmenkovú
sumu upravenú v § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z.z. presahovala, v dôsledku čoho bola zmenka vyplnená
v rozpore so zákonom a tak je absolútne neplatným právnym úkonom.
Okresnýsúdmaltiežzato,žeúdajosplatnostiobsiahnutývzmenkejeneurčitý,pretoženebolstanovený
v súlade s § 1 bod 4 a § 75 bod 3 zák.č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, keď predmetná zmenka
má v druhom odstavci splatnosť uvedenú „zaplatím za túto zmenku pri predložení“ a v piatom odstavci
má stanovenú splatnosť „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Takýto neurčitý údaj
splatnosti má za následok neplatnosť zmenky podľa § 33 ods.2 zák.č. 191/1950 Zb. Ďalšími námietkami
odporcu sa súd nezaoberal, pretože zmenku vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon.
Skúmaním podmienok v spotrebiteľskom úvere tak dospel okresný súd k záveru, že navrhovateľ
neoprávnene zabezpečil úver zmenkou presahujúcou istinu a príslušenstvo vo výške 30% istiny v čase
vyplnenia zmenky a keďže zmenka vychádzala z dohody o vyplnení zmenky, ktorú súd vyhlásil zaneprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom samotná zmenka vzhľadom na rozpor údajov splatnosti je
rovnako zmenkou neplatnou, návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods.1 O.s.p. tak, že by bol priznal náhradu trov konania odporcovi. Keďže odporcovi v
súvislosti s bránením práva žiadne trovy nevznikli, okresný súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Srozhodnutímokresnéhosúdusaneuspokojilnavrhovateľapodalprotinemuodvolaniesodôvodnením,
že konanie súdu má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že v
ňom došlo k odňatiu možnosti navrhovateľa konať pred súdom a že rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.
Poukázal na tú skutočnosť, že okresný súd vykonal dokazovanie okrem iného oboznámením sa s
úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré dokazovanie navrhovateľ
nenavrhol. Navrhovateľ predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch len platnú zmenku, ktorá spĺňa
všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák.č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový,
čím dostatočne preukázal právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu
zmenky zo strany odporcu neboli vznesené žiadne námietky, preto neexistovala žiadna okolnosť, ktorá
by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Z prednesov
účastníkov konania počas písomnej fázy konania, a to aj na základe koncentračnej zásady podľa čl.
5 Nariadenia a dokazovania vykonaného na základe návrhov sporových strán nevyplynula potreba
vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Odporca mohol na základe čl. 5 ods.3 a 6 Nariadenia vzniesť
námietky voči zmenke, ak však tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to práve z
dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný
na to, aby postupom podľa § 120 ods.1 O.s.p. vznášal námietky voči zmenke za odporcu. Ak tak urobil,
ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti
práva na spravodlivé súdne konanie. Súd tak z vlastnej iniciatívy, bez návrhu odporcu a bez legitímneho
podnetu na ťarchu navrhovateľa vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter odporcu ako
spotrebiteľa.
Okresný súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj na
základe nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva EÚ, keď zmenku, ktorá je
samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a ktorú nie je možné spájať či podmieňovať
inými okolnosťami, ak nie sú na zmenke uvedené sa vôbec prvostupňový súd nezaoberal. Zdôraznil,
že predmetom konania je výlučne zmenka, nie iný záväzkový právny vzťah, pričom súd posudzoval
prejednávanú vec, ako by išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Pripustil, že ak aj je za
určitých okolností možné uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči navrhovateľovi, musí byť však táto
námietka vznesená zo strany odporcu, na ktorom je dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení.
Nie je však možné, aby takúto iniciatívu proti vôli odporcu prevzal na seba súd a suploval jeho aktivity.
Ak teda okresný súd vyhodnotil zmenku ako neplatný právny úkon, nie je tento jeho názor správny,
pretože vychádzal len z námietok, ktoré nikto v konaní nevzniesol a ktoré ani žiaden z účastníkov
nepreukazoval. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah, ktorý
vznikol medzi odporcom a remitentom (spoločnosťou Pohotovosť) je po indosovaní irelevantný.
Navrhovateľovi ani nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku. V tejto súvislosti poukázal
navrhovateľ na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.08.2002 sp.zn. 25Cdo 1839/2000, ako
aj na uznesenie Vrchného súdu v Prahe sp.zn. 5 CMo 14/97, a to z dôvodu, že Najvyšší súd ČR pri
rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní, preto je možné
tento judikát na prejednávanú vec použiť. Z dôvodu, že zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky
zákonom predpísané náležitosti a je zmenkou platnou, navrhol rozhodnutie okresného súdu zmeniť a
návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu právo na náhradu trov odvolacieho konania
vo výške, ktorú si v odvolaní uplatnil.
Odporca zaslal súdu vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa, v ktorom uviedol, že sa stotožňuje s
napadnutým rozhodnutím a navrhuje ho potvrdiť. Nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa v odvolaní, že
by nebol navrhol nariadiť vo veci pojednávanie, ktorého sa aj zúčastnil a na ktorom namietal zmenku,
ako aj to, že nebol oboznámený s Dohodou o jej vyplnení. Zotrval na svojom tvrdení, že celý dlh zo
zmenky uhradil predchodcovi navrhovateľa a úroky nepovažoval za dôvodné, pretože nie sú súčasťou
istiny. Poukázal na exekučné konanie vedené Okresným súdom Zvolen pod č.k. 27/Er/1332/2010,
v ktorom bola žiadosť súdneho exekútora , ktorou sa domáhal vydania poverenia na vykonanieRozhodcovského rozsudku v prospech oprávneného Pohotovosť, s.r.o. právoplatne zamietnutá. Keďže
je odporca spotrebiteľ, je potrebné na prejednávanú vec aplikovať ustanovenie § 52 OZ a odlišné
dojednania v úverovej zmluve, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou a ktoré obchádzajú zákony vykladať v
prospech spotrebiteľa a považovať ich za neplatné. Navrhol rozhodnutie okresného súdu ako správne
potvrdiť.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.
Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľ, ako zahraničná právnická osoba podal na
predtlačenom formulári A podľa bodu 4.4.2. Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007
z 11.07.2007 o európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) na súd návrh
na zaplatenie zmenky, ku ktorému priložil jej originál. Odporca podal podľa čl. 5 ods.2 a 3 cit. Nariadenia
na tlačive „C“ vyjadrenie k návrhu, v ktorom odkázal na písomnú prílohu, v ktorej uviedol, že pohľadávku
navrhovateľa neakceptuje z dôvodu, že v čase podania návrhu už zaplatil sumu 369,- Eur a potom sumu
123,- Eur a že neakceptuje ani uhradenie úrokov, pretože sú neúmerne vysoké. Odporca uviedol, že
chce, aby sa nariadilo ústne pojednávanie. Na pojednávanie nariadené okresným súdom sa navrhovateľ
nedostavil, súdu zaslal súčasne s ospravedlnením neúčasti doplnenie právnej argumentácie, z ktorej
vyplýva, že žiada rozhodnúť o nároku zo zmenky, ktorá je perfektná, a nie ho posudzovať podľa
spotrebiteľského práva. Žiadne dokazovanie na ním uplatnený nárok zo zmenky nenavrhol vykonať.
Odporca poukázal na exekučné konanie vedené Okresným súdom Zvolen pod č.k. 27/Er/1332/2010, v
ktorom bola žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie Rozhodcovského rozsudku
v prospech oprávneného Pohotovosť, s.r.o. právoplatne zamietnutá. Poukázal aj na to, že je spotrebiteľ,
preto je potrebné na prejednávanú vec aplikovať ustanovenie § 52 OZ a odlišné dojednania v úverovej
zmluve, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou a ktoré obchádzajú zákony vykladať v prospech neho ako
spotrebiteľa a považovať ich za neplatné.
Zmenka bola vystavená vo Zvolene odporcom ako vystaviteľom, ktorú podpísal a v ktorej sa zaviazal
zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad Pohotovosti s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09
Bratislava, zapísanú v obchodnom registri OS Bratislava I, odd. Sro, vl.č. 23636/B zmenkovú sumu so
zmenkovým úrokom 0,25% denne, ktorú do nej doplní prvotný majiteľ. Splatnosť bola dohodnutá údajom
„Bez protestu“ a údajom „Na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.
Z dokazovania vykonaného okresným súdom vyplynulo, že zmenka mala v prejednávanej veci k zmluve
o úvere, ktorá je vzťahom spotrebiteľským zabezpečovací charakter.
Okresný súd mal zo svojej rozhodovacej činnosti vedomosť o tom, že spoločnosť Pohotovosť s.r.o.
má v predmete činnosti poskytovanie úverov pre fyzické osoby spotrebiteľov. Z exekučného konania,
ktoré sa pred okresným súdom, ktorý prejednáva aj túto vec viedlo vyplýva, že okresný súd žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia v exekučnom konaní č.k. 27 ER/1332/2010 vedenom voči
povinnému o zaplatenie úverovej istiny s prísl. zamietol. Okresný súd posúdil základný úverový vzťah
ako spotrebiteľský, kedy je konajúci súd povinný ex offo skúmať existenciu aj iných neprijateľných
podmienok, na základe ktorých nie je možné od odporcu ako spotrebiteľa požadovať plnenie vyplývajúce
z prípadného neplatného právneho úkonu, ktorým je v prejednávanej veci zmenka. Práve z dôvodu
posúdenia charakteru základného vzťahu vzniknutého medzi odporcom a spoločnosťou Pohotovosť
s.r.o. ako remitentom súd zistil, že zmenka, ktorá je inak podľa Zákona zmenkového a šekového platným
právnym úkonom, je vyplnená v rozpore so Zákonom o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z..,
keď spoločnosť Pohotovosť s.r.o. ako remitent vyplnila do zmenky vyššiu sumu, než jej dovoľovalo
kogentné ustanovenie § 4 ods.6 Zákona o spotrebiteľských úveroch platného k dátumu podpísania
úverovej zmluvy. Práve tento údaj o vyplnení zmenkovej sumy zakladá podľa názoru okresného súdu
absolútnu neplatnosť právneho úkonu.
Okresný súd vyslovil preto právny názor, že ex offo skúmal absolútnu neplatnosť zmenky s prihliadnutím
na platnú právnu úpravu, ktorá je na ochranu spotrebiteľa.
Podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom
konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebnéalebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa
domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé
vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o
odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.
Podľa čl. 5 ods.2 Nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia
tlačivanávrhunauplatneniepohľadávkyavprípadepotrebypodpornýchdokumentovspolusvyplneným
tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní
od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.
Podľa čl. 5 ods.3 Nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade
potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.
Podľa čl. 5 ods.6 Nariadenia akákoľvek protipohľadávka, ktorá sa má podať na vzorovom tlačive
A, a akékoľvek príslušné podporné dokumenty sa doručia navrhovateľovi v súlade s článkom 13.
Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia. Navrhovateľ je povinný odpovedať na akúkoľvek
protipohľadávku do 30 dní odo dňa jej doručenia.
Podľa čl. 7 ods.1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách
ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.
Podľa čl. 7 ods.3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.
Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
Podľa čl. I, § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb., Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov
vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie
zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.
Podľa ods. 2 cit. ust. úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka
za nenapísanú.
Podľa ods. 3 cit. ust. úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.
Podľa čl. I, § 10 cit. zák., ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo
dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ
nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
Podľa čl. I, § 11 ods.1 cit. zák. každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).
Podľa čl. I, § 17 cit. zák., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú
najehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlýmmajiteľom,okremakmajiteľprinadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Podľa čl. I, § 34 ods. 1 cit. zák. je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.Podľa čl. I, § 48 ods.1 cit. zák. majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Podľa § 495 OZ platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník
povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov hromadne
vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť
nemá.
Podľa § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu podpísania
úverovej zmluvy, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť
dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich
nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase
vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva
(vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške
maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v
rozporespredchádzajúcouvetouveriteľnesmieprijaťajepovinnýjudlžníkovikedykoľveknapožiadanie
vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo
zmenky.
Podľa ods. 7 cit. ust. veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu nie je správne.
Odvolanie, ktoré podal navrhovateľ je tak v súlade s bodom 26 Preambuly, ako aj s čl. 19 Nariadenia a
§ 200ea ods. 1 a § 203 ods. 3 O.s.p. podané dôvodne.
Odvolací súd je toho názoru, že v konaní pred súdom prvého stupňa došlo k vadám v jeho postupe pri
posudzovaní procesných otázok v priebehu konania, keď súd prvého stupňa nepostupoval podľa čl. 7
ods. 1 Nariadenia a ani podľa Občianskeho súdneho poriadku a v súlade s § 120 O.s.p. nepostupoval
ani pri dokazovaní. Okresný súd posudzoval platnosť zmenky len s poukazom na § 2 a § 4 ods. 6
zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý podmienky a vystavenie zmenky upravoval v
čase uzavretia úverovej zmluvy špecifickým spôsobom v nadväznosti na úverový vzťah, ktorý zmenka
zabezpečovala. Aj keď bolo použitie zmenky na zabezpečenie úveru poskytnutého odporcovi ako
spotrebiteľovi regulované zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, odvolací súd sa nestotožnil
s tým, že by táto skutočnosť oprávňovala súd skúmať podmienky vystavenia zmenky a jej prípustnosť
podľa cit. ustanovenia, pretože pre takýto postup súdu neboli splnené zákonné podmienky. Rozhodnutie
súdu je tak preto, že vec nesprávne právne posúdil, keď absolútnu neplatnosť zmenky vyvodil z
porušenia ustanovenia § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nesprávne.
V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že nárok je uplatnený navrhovateľom podľa Nariadenia EP a Rady
(ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa zaviedlo európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, pričom navrhovateľ je zahraničná právnická osoba, ktorá si uplatnila návrhom na tlačive A
pohľadávku podľa čl. 4 ods.1 Nariadenia nárok zo zmenky, ktorú v origináli priložila k návrhu spolu s
výpisom z obchodného registra pre navrhovateľa a plnomocenstvom pre právneho zástupcu. Podľa čl. 5
ods.1 Nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v zásade písomné a súd vec
prejedná ústne len vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhne niektorá zo strán. Súd mienil
vec posúdiť právne inak, a preto vykonal dokazovanie exekučným spisom, v ktorom sa nachádzala
úverová zmluva, VOP a zmenka, ktorá úver zabezpečovala a zaplatenie ktorej je predmetom sporu.
Odvolací súd je toho právneho názoru, že ak už súd prvého stupňa nariaďoval pojednávanie, mali mať
obaja účastníci právo na spravodlivý súdny proces, na rovnosť pred zákonom, na navrhovanie dôkazova na vyjadrenie sa k dokazovaniu, ktoré vykonal súd na preukázanie vzniku spotrebiteľského vzťahu
vyplývajúceho z úverovej zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria jej nedeliteľnú
súčasť, ktoré získal sám z exekučného spisu, a to o to skôr, že žiaden návrh na takéto dokazovanie zo
strany navrhovateľa, ale ani odporcu nebol podaný.
Postup okresného súdu, keď tento predvolal účastníkov na pojednávanie a vykonal dokazovanie v tom,
že platnosť zmenky skúmal cez spotrebiteľský vzťah, ktorého právne posúdenie nie je predmetom tohto
konania, nie je správny. Predmetom sporu je len nárok zo zmenky ako abstraktného cenného papieru,
ktorý získal navrhovateľ ako indosatár bez toho, že by mal akúkoľvek povinnosť preukazovať záväzkový
vzťah, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala.
Okresný súd bol oprávnený postupovať v prejednávanej veci najmä podľa čl. 4 ods.4 Nariadenia a
pokiaľ zistil, že nárok uplatnený navrhovateľom patrí do pôsobnosti Nariadenia, že návrh bol podaný
navrhovateľom v súlade s čl. 4 ods.1 Nariadenia a bol aj správne vyplnený v jazyku konajúceho súdu.
Vzhľadomktomu,žeodporcanavrholprejednanievecinaústnompojednávaní,malokresnýsúdskúmať
lentieskutočnosti,ktorésatýkalitvrdeníodporcusprihliadnutímnato,čibolazmenkaplatnouzhľadiska
náležitostí podľa Zákona zmenkového a šekového a či odporca na zmenku navrhovateľovi tam uvedenú
sumu, príp. jej časť zaplatil.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie podľa § 120 ods.1
O.s.p.natvrdeniaodporcutýkajúcesanárokovzospotrebiteľskéhovzťahu,ktoréneboloprerozhodnutie
vo veci podstatné. Súdom vykonané dokazovanie nebolo vykonané na tvrdenia navrhovateľa, ktorý
jasne, úplne a zrozumiteľne v návrhu na tlačive A uplatnil práva zo zmenky a ktorý uviedol, že nie
je jej pôvodným majiteľom, ale je indosatárom a nebolo vykonané ani na tvrdenia odporcu, ktorý voči
forme a obsahu zmenky nevzniesol žiadne námietky a ani žiadne návrhy na vykonanie ďalších dôkazov.
Pre takto uplatnený nárok stačí, ak je zmenka, ktorá je v origináli predložená navrhovateľom platná a
obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky upravené v § 75 Zákona zmenkového a šekového. Okresný
súd nevykonal dôkazy ani na tvrdenia odporcu, že na zmenku zaplatil celú sumu, čo by pri preukázaní
zaplatenia mohla byť jediná relevantná námietka.
Odvolací súd nepovažuje právny názor okresného súdu o tom, že zmenková suma bola vyplnená do
zmenky v rozpore s § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z.z., v dôsledku čoho je absolútne neplatným právnym
úkonom za správny. Nesúhlasí ani s tým jeho názorom, že na absolútnu neplatnosť právneho úkonu
zmenky musel prihliadnuť ex offo preto, že ustanovenie § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z.z. platí aj v prípade
zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
Odvolaciemu súdu je z dokazovania vykonaného okresným súdom úverovou zmluvou, všeobecnými
obchodnými podmienkami, exekučným spisom ako aj zmenkou zrejmé, že medzi pôvodným majiteľom
zmenky, spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. a odporcom bola uzavretá úverová zmluva, na základe
ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi konkrétnu sumu, ktorej návratnosť zabezpečil vystavením
blankozmenky ako vlastnej zmenky, v ktorej nebola vyplnená suma a ani splatnosť, pretože sa na
takomto vyhotovení zmenky zmluvné strany dohodli. Dohoda o vyplňovacom práve je obsiahnutá vo
Všeobecných obchodných podmienkach (VOP) a na jej základe bola spoločnosť Pohotovosť s.r.o. ako
pôvodný majiteľ - remitent oprávnená dopísať do zmenky takú výšku sumy, s ktorou odporca meškal
ku dňu splatnosti zmenky.
Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník
zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak
o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto
zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola
platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a
preukázať,žešlopôvodneoblankozmenku,ktorámalabyťvyplnenáinak,atedamusiapreukázaťobsah
vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením,
a teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo.
Aj keď by bolo dojednanie zmluvných strán vo VOP o tom, že zmenková suma bude pozostávať zo
sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktorému vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky
neplatné pre rozpor s ust. § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nemalo by to naprejednávanú vec, predmetom ktorej je nárok zo zmenky podstatnejší vplyv, pretože takéto porušenie
oprávňuje dlžníka len na to, aby si mohol voči poskytovateľovi úveru, ktorý nie je účastníkom tohto
konania uplatniť náhradu škody tak, ako to vyplýva z ods. 7 § 4 zák.č. 258/2001Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy. Nemá však za následok neplatnosť zmenky
a ani dohody o vyplňovacom práve obsiahnutej vo VOP.
Pri vystavení blankozmenky nie je možné určiť, ktorým dňom nastane jej splatnosť, pretože takéto
rozhodnutie je na majiteľovi zmenky, ktorý v rámci lehoty na predloženie môže kedykoľvek zmenku na
platenie označenej osobe predložiť. Zmenku je potrebné zaplatiť bez zbytočného omeškania, pretože
sa táto stáva splatnou ihneď potom, ako ju ten, komu je predložená podľa § 34 Zákona zmenkového a
šekového, uvidí. Aj keď ust. § 34 cit. zák. upravuje povinnosť predložiť zmenku na platenie do jedného
roka od dátumu vystavenia, môže ten, kto zmenku vystavil túto lehotu skrátiť alebo určiť dlhšiu lehotu.
Lehota, ktorá je uvedená na zmenke plynie od dátumu, kedy bolo možné najskôr zmenku predložiť na
platenie, a nie tak, ako je to bežné, od dátumu vystavenia uvedeného na zmenke - § 77 ods.1 Zákona
zmenkového a šekového.
Práve pri zmenkách na videnie - vista zmenka a zmeniek splatných v určitej lehote po videní - lehotná
vista zmenka, ktoré nemajú pri ich vystavení splatnosť exaktne stanovenú, z dôvodu, že táto je závislá
na majiteľovi zmenky, sa pripúšťa úročenie zmenky podľa § 5 ods.1 ZZŠ. V zmenke predloženej
navrhovateľom je stanovená úroková miera, ako aj obdobie úročenia. Obdobie úročenia je spravidla
určené dňom vystavenia zmenky, pričom tento údaj zo zmenky priamo vyplýva, resp. na zmenke
môže byť určený aj iný deň, ako začiatok úročenia zmenky, nie však skorší, než je dátum vystavenia
zmenky. Zo Zákona zmenkového a šekového nevyplýva žiadne pravidlo, ktoré by stanovovalo, dokedy
sa zmenková suma úročí. Nevyplýva to ani z čl. I § 48 ods.1 v nadväznosti na čl. I § 77 ods.2 Zákona
zmenkového a šekového. Ak je úrok odmenou za poskytnutie určitých finančných prostriedkov, potom
patrí až do zaplatenia, t.j. do doby, dokedy sú finančné prostriedky používané napriek tomu, že sa tak
deje po splatnosti zmenkovej sumy a súbežne vzniká právo na sankčný úrok. Nejde o vadu zmenky,
ak výstavca, pokiaľ ide o koniec doby úročenia stanovil dátum, do ktorého najneskôr je možné zmenku
úročiť, aj keby sa pre nepredloženie nestala do tejto doby splatnou.
Odvolacísúdpovažujezvyššieuvedenýchdôvodovzmenkupredloženúnavrhovateľom,zktorejvyplýva
jednoznačne doba splatnosti, pretože obsahuje údaj „zaplaťte pri predložení“ za zmenku platnú, splatnú
na videnie tak, ako to vyplýva z § 33 ods.1 Zákona zmenkového a šekového. Splatnosť zmenky nastáva
v momente jej predloženia, pričom predložiť ju je možné podľa § 34 ods. 1 Zákona zmenkového a
šekového v lehote 4 rokov od jej vystavenia a až po jej predložení v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť.
Nie je preto daná žiadna postupná splatnosť tak, ako to okresný súd v odôvodnení nesprávne uviedol.
Podľa § 11 Zákona zmenkového a šekového je každú zmenku možné previesť indosamentom a v
prípade, že k takémuto prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ všetky práva zo zmenky. Nestáva sa
však právnym nástupcom, ale novým nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, nie však z úverového
vzťahu, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Práve z tohto dôvodu môže odporca ako priamy dlžník
namietať voči navrhovateľovi ako poslednému majiteľovi zmenky len to, že vedome konal na jeho
škodu, čo ale neznamená námietku nedostatku práv k zmenke, ale len obranu dlžníka proti platnému
zmenkovému záväzku. Skutočnosť, že doterajší majiteľ konal protiprávne však môže mať za následok
len jeho povinnosť nahradiť škodu, ktorá by v dôsledku toho dlžníkovi zo zmenky vznikla.
Odvolací súd nemá výhrady k právnemu posúdeniu zmenky vyhotovenej za účelom splatenia
spotrebiteľského úveru ako zabezpečovacej zmenky súdom. Je však treba zdôrazniť, že sa jedná o
dva samostatné, vedľa seba existujúce záväzky s tým, že aj zabezpečovacia zmenka má nespornú a
abstraktnú povahu.
Predmetom sporu je nárok zo zmenky, ktorá indosáciou charakter zabezpečovacej zmenky stratila a
nadobudlacharakterzmenkynaplatenie.Posudzovaniezákladnéhovzťahubymalovýznamvtedy,keby
odporca ako spotrebiteľ vzniesol voči majiteľovi relevantné námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, príp.
zmenkyaleboakbynamietal,žekindosáciidošlonajehoškodu,čobyvšakmuselvkonaníajpreukázať,
a to napriek tomu, že v čase uzavretia úverovej zmluvy platila právna úprava, ktorá v § 2 písm. a/ a b/
a v § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z.z. cit. zák. obsahovala zákaz plniť dlh zmenkou. Veriteľ smel prijať od
dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciuzmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške max. 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.
Za daného stavu, keď dlžník, aj keď v pozícii spotrebiteľa nepreukázal, že nový majiteľ zmenky konal pri
jejnadobúdanívedomenajehoškoduakeďnepodalžiadnenámietkyvyplývajúcezovzťahu,kuktorému
sa zmenka viazala voči majiteľovi zmenky, nie je možné takýto výklad okresného súdu akceptovať.
Navrhovateľ v konaní uplatňuje záväzok odporcu, že za zmenku zaplatí sumu, ktorú doplnil do zmenky
pôvodnýmajiteľ,pričomsúdposudzovalnavrhovateľomuplatnenýnárokcezzmluvnýzáväzokvzniknutý
zo spotrebiteľskej zmluvy, a nie ako nárok zo zmenky, ktorá je podľa zákona zmenkového a šekového
platnou zmenkou, čo je neprípustné.
Názor okresného súdu o tom, že odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od vzťahu
spotrebiteľského nie je možné, nie je správny. Dlžník nemôže namietať voči povinnosti zaplatiť zmenku,
ktorá vyplýva z jeho pôvodného vzťahu s Pohotovosťou s.r.o., a to práve z toho dôvodu, že došlo
k indosácii zmenky. Podľa názoru odvolacieho súdu je to výlučne odporca, kto je povinný tvrdiť na
svoju obranu proti platobnej povinnosti zo zmenky všetky skutočnosti, ktoré považuje za významné. Ak
má v tomto smere povinnosť tvrdenia odporca, potom má podľa ust. § 120 ods.1 O.s.p. tiež dôkaznú
povinnosť, a to na všetky svoje tvrdenia, a teda aj na preukázanie plnenia.
Ak sú zo strany dlžníka vznesené námietky proti povinnosti zaplatiť zmenku, o platnosti a záväznosti
ktorej nie sú inak žiadne pochybnosti, musí dlžník takéto námietky nielen uplatniť, ale v súdnom konaní
ich musí najmä zdôvodniť a podložiť dôkazmi, pretože majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný už
zmenkou samotnou (§ 495 OZ) bez toho, že by musel preukazovať dôvod vzniku zmenky, dôvod jej
prijatia, indosácie a pod.
Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými.
Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, o ktorej okresný súd uviedol, že je platnou zmenkou podľa
zákona zmenkového a šekového, nie je možné jej platnosť bez ďalšieho posudzovať cez spotrebiteľskú
zmluvu a v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou
zmenkou súvisia.
Závery okresného súdu tak v základe vychádzajú z právneho hodnotenia spotrebiteľského vzťahu,
posúdenie ktorého nebolo predmetom sporu a je irelevantné aj pre posúdenie platnosti zmenky.
Podľa zákona zmenkového a šekového bol súd oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky
náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť podľa Zákona zmenkového a šekového povinne do nej uviesť,
nie však podmienky jej vystavenia a ani jej neprípustnosť.
Rozhodnutím okresného súdu tak nebolo rozhodnuté o zmenkovom nároku, ale o s ním úzko súvisiacom
nárokuzozmluvyospotrebiteľskomúvere,pretožeto,akobolazmenkavyplnená,čisatakstalovsúlade
s dohodou o vyplňovacom práve alebo v rozpore s § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch na jej povahe a platnosti nič nemení. Preto ani nárok uplatnený navrhovateľom nie je nárokom
zo spotrebiteľskej zmluvy vzťahu.
Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné
podľa § 221 ods.1 písm.f/ a h/ O.s.p. zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
Okresný súd bude v ďalšom konaní postupovať v zmysle návrhu navrhovateľa, ktorým si ako indosatár
uplatnil právo zo zmenky, pričom v konaní nie je povinný preukazovať existenciu žiadneho záväzkového
vzťahu a ani žiadne ďalšie skutočnosti, pretože to Zákon zmenkový a šekový nadobúdateľovi zmenky,
ktorý sa nestáva právnym nástupcom pôvodného majiteľa v žiadnom svojom ustanovení neukladá.
Okresný súd musí mať na zreteli, že zmenka, ktorá mala nesporne zabezpečovací charakter tak, ako
to okresný súd správne zistil, sa v dôsledku indosácie stala zmenkou na platenie, čím zabezpečovací
charakter zmenky stratila. Musí tiež vychádzať z toho, že zmenka obsahuje všetky formálne a aj
materiálne požiadavky tak, ako to stanovuje § 75 Zákona zmenkového a šekového, a preto je zmenkou
platnou. V prípade, že dlžník v rámci svojej obrany nepodá také námietky, ktoré by odôvodňovali postup
súdu podľa § 17 Zákona zmenkového a šekového voči terajšiemu majiteľovi zmenky a nepreukáže,
že navrhovateľ konal pri indosácii zmenky na jeho škodu, nie je okresný súd oprávnený bez takýchtonámietok ex offo skúmať a vykonávať dokazovanie ohľadom záväzkového vzťahu, aj keď by to bol
záväzkový vzťah spotrebiteľský.
Vzhľadom k tomu, že sa súd s námietkami odporcu, že na zmenku nič nedlhuje žiadnym spôsobom
nevysporiadal, bude musieť v ďalšom konaní zistiť, či sa doklady, ktoré predložil odporca v konaní o
zaplatenie zmenkovej sumy s príslušenstvom vzťahujú k zmenke a či na ňu navrhovateľovi platil tie
sumy, ktoré uviedol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.