Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. december 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/102/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201546
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017201546.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a sudcov

JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obžalovaného E. G., pre prečin úverového
podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona a iné o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I sp. zn. 6T/44/2016 zo dňa 17.03.2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. decembra
2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste
a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku súd u obžalovaného

E. G., Z.. XX.XX.XXXX V. A., K. B. B. -
L. Z. V.

podľa § 44 Tr. zákona s použitím § 39 ods. 1, § 36 písm. k/, l/, n/, § 37 písm. h/, m/, § 38 os. 3 Tr. zákona

u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na trest uložený trestným rozkazom Okresného súdu
Bratislava II sp. zn. 0T/20/2013 zo dňa 17.05.2013 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava
II sp. zn. 0T/220/2013 zo dňa 05.08.2014.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6T/44/2016 zo dňa 17.03.2017 bol obžalovaný E. G.
uznaný vinným z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s
prečinom poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona na skutkovom základe, že

13.05.2013 v presne nezistenom čase v B. na Z. Q. č. XX v pobočke poškodenej G., a. s., vydávajúc sa

za poškodeného P. U. uzavrel s poškodenou G., a. s., zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR,
na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 600,-€, ktorý bol v zmysle tejto zmluvy prevedený
na bankový účet vedený v G., a. s., pod č. XXXXXXXXXX/XXXX, zriadený obvineným na meno
poškodeného P. U. v ten istý deň, pričom predmetný úver sa zaviazal splácať spolu s dohodnutou
úrokovou sadzbou a ďalšími poplatkami v 60-tich pravidelných mesačných splátkach, z ktorých 59
splátokbolovovýške18,33,-€zamesiac,pričomposlednásplátkaúverumalabyťvypočítanábankouna
základe priebehu splácania, pričom k žiadosti o poskytnutie predmetného úveru a založenie bankového

účtu predložil občiansky preukaz č. EA XXXXXX a kartu poistenca, obe znejúce na meno poškodeného
P. U. a zároveň zástupcovi poškodenej G., a. s., uviedol, že je zamestnaný v spoločnosti E. Q. s.r.o. s
čistým mesačným príjmom vo výške XXX,-€ napriek tomu, že vedel, že nie je poškodeným P. U., ako
aj napriek tomu, že v spoločnosti E. Q. s.r.o. nikdy nepracoval, pričom už pri uzatváraní predmetnejúverovej zmluvy vedel, že predmetný úver nebude mať z čoho riadne splácať, pričom žiadnu zo splátok
daného úveru neuhradil vzhľadom k tomu, že ich ani nemal v úmysle uhradiť, čím uviedol poškodenú
G., a. s., do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, ako aj predstieraním svojej vôle

daný úver riadne splácať, čím spôsobil poškodenej G., a.s. škodu vo výške 1.298,93€ a poškodenému
P. U. spôsobil ujmu na dobrej povesti
Podľa § 222 ods. 1, § 42 ods. 1, § 41 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. k/,
l/, n/, § 37 písm. h/, m/ Tr. zákona bol obžalovanému uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zákona mu bol výkon uloženého trestu
podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 50 ods. 2, § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona súd obžalovanému uložil obmedzenie spočívajúce v
zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona súd zároveň zrušil výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu
Bratislava II zo dňa 17.05.2013 č. k. 0T/220/2013, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku bola poškodená spoločnosť G., a.s., so sídlom B., F. ul.

č. XX, D.: XX XXX XXX, s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie okresný prokurátor. Odvolanie
smeruje proti výroku o treste a bolo podané v neprospech obžalovaného E. G..

Prokurátor v dôvodoch svojho odvolania vyjadril nesúhlas S rozhodnutím samosudcu a jeho
odôvodnením. Podľa prokurátora možno za poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. k) Tr. zákona
považovať len také nahradenie škody zo strany obvineného, ktoré nie je vykonané pod hrozbou
trestného stíhania v obave z uloženia trestu, ale je vykonané dobrovoľne po spáchaní trestného
činu, pred vznesením obvinenia za spáchanie takéhoto trestného činu. Obvinený E. G. vylákal od

poškodeného G., a.s. finančné prostriedky 13.05.2013, pričom notársku zápisnicu pod sp. zn. N
472/2016 NZ XXXXX/XXXX, ktorou uznal svoj dlh voči poškodenej G., a.s., uzavrel až 28.09.2016,
teda až v čase, keď bolo voči nemu vedené trestné stíhanie a až následne začal svoj dlh po častiach
splácať, pričom ho do dňa vynesenia napadnutého rozsudku celý neuhradil, z čoho možno vyvodiť
jednoznačný záver, že hradenie škody spôsobenej stíhaným trestným činom zo strany obžalovaného nie

je v danej veci možné rozhodne považovať za dobrovoľné. Z uvedených skutočností mám teda za to, že
u obžalovaného E. G. nie je daná poľahčujúca okolnosť uvedená v ustanovení § 36 písm. k) Tr. zákona.

Čo sa týka poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zákona, možno ju podľa názoru odvolateľa
priznať len za také konanie obvineného, ktorým sa aktívne podieľa na objasnení inej trestnej činnosti,

ako je tá, za ktorú je trestne stíhaný, prípadne na usvedčení spolupáchateľov trestného činu, za ktorý je
trestne stíhaný, prípadne poskytnutím takých dôkazov, bez ktorých by nebolo možné vzniesť konkrétnej
osobe obvinenie, a to vo forme svojej výpovede, prípadne zabezpečením iných dôkazov, pričom za
napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti nemožno považovať jeho priznanie sa k spáchaniu
trestného činu po vznesení obvinenia do zápisnice o jeho výsluchu v procesnom postavení obvineného.

Vzhľadom k tomu, že trestná činnosť obvineného bola objasnená inými dôkazmi, ktoré v danej veci
odôvodnili vznesenie obvinenia, ako jeho priznaním. V uvedenej veci je potrebné poukázať aj na to,
že samotné priznanie a oľutovanie trestnej činnosti je samostatnou poľahčujúcou okolnosťou uvedenou
v ustanovení § 36 písm. l) Tr. zákona, ktorá bola zo strany samosudcu obžalovanému v danej veci
priznaná. Z uvedených skutočností má prokurátor za preukázané, že u obžalovaného E. G. nie je daná

poľahčujúca okolnosť uvedená v ustanovení § 36 písm. n) Tr. zákona.

Na základe uvedeného má za to, že u obžalovaného nebolo dôvodné priznanie poľahčujúcich okolností
podľa § 36 písm. k), písm. n) Tr. zákona a preto mal byť obžalovanému, u ktorého prevažoval pomer
priťažujúcich okolností, ukladaný trest s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 4 Tr zákona, nie s použitím

§ 38 ods. 3 Tr. zákona. Obžalovanému teda mala byť zvýšená dolná hranica zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o jednu tretinu a trest mu mal byť ukladaný v takto zmenenej trestnej sadzbe od 28
mesiacov do 5 rokov.V uvedenej veci je podľa názoru odvolateľa potrebné predovšetkým poukázať na to, že obžalovaný
E. G. bol v uvedenej veci súdený za trestné činy, ktoré spáchal skôr, ako mu bol doručený trestný
rozkaz Okresného súdu Bratislava II pod sp. zn. 0T/220/2013 zo 17.05.2013, právoplatný 17.05.2013,

ktorým bol odsúdený za spáchanie prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zákona k trestu
odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú
dobu jeden rok. Výkon tohto trestu mu bol nariadený v ústave na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia dňom 05.08.2014 a uznesením Okresného súdu Košice II pod sp.
zn. 4Pp/28/15 zo dňa 21.05.2015 bol podmienečne prepustený so skúšobnou dobou na dva roky.

Na základe toho mu mal byť v danej veci uložený súhrnný trest podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona.
Podľa § 42 ods. 2 druhá veta Tr. zákona nesmie byt súhrnný trest miernejší, ako bol trest uložený
obžalovanému skorším rozsudkom. Zároveň je potrebné uviesť, že z ustálenej rozhodovacej činnosti
súdov vyplýva, že podmienečný trest odňatia slobody je možné považovať vždy za miernejší trest, ako
je trest odňatia slobody nepodmienečný. Vzhľadom k tomu, že obžalovanému mal byť v danej veci
ukladaný súhrnný trest k jeho predchádzajúcemu odsúdeniu, za ktoré mu bol uložený síce podmienečný

trest odňatia slobody, u ktorého však došlo k jeho premene na trest nepodmienečný, nebolo v danej
veci možné ukladať obžalovanému súhrnný trest podmienečný vzhľadom k tomu, že by mu bol uložený
miernejší trest, ako tomu bolo pri jeho predchádzajúcom odsúdení, ku ktorému sa v danej veci súhrnný
trest ukladal. Na základe uvedených skutočností považuje prokurátor trest, ktorý bol obžalovanému
napadnutým rozsudkom uložený, za rozporný s ustanovením § 42 ods. 2 Tr. zákona.

S poukazom na vyššie uvedené mal potom samosudca uložiť obžalovanému E. G. podľa § 222 ods.
1, § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 4, § 42 ods. 1, ods. 2, § 41 ods. 1 Tr. zákona
súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody pri dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby
(rozpätie od 28 mesiacov do 5 rokov) a vyhovieť tak návrhu prokurátora prednesenému na hlavnom
pojednávaní, za súčasného zaradenia obžalovaného podľa 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona do ústavu na

výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a zrušenia trestného rozkazu Okresného
súdu Bratislava II pod sp. zn. 0T/220/2013 zo 17.05.2013, právoplatného 17.05.2013, vo výroku o treste
ako aj všetkých ďalších rozhodnutiach na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu,
ku ktorej došlo jeho zrušením, stratili podklad.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby Krajský súd v Bratislave postupom podľa § 321 ods. 1 písm.
b), písm. d), písm. e) Tr. poriadku zrušil rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o treste a podľa §
322 ods. 3 Tr. poriadku rozhodol vo veci rozsudkom sám tak, že obžalovanému uloží súhrnný trest vo
výmere dvadsaťosem mesiacov s použitím § 222 ods. 1, § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 38
ods. 4, § 42 ods. 1, § 41 ods. 1 Tr. zákona.

Súčasne navrhol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona rozhodnúť o zaradení obžalovaného do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Obligatórne je potrebné uviesť aj výrok o zrušení výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu

Bratislava II sp. zn. 0T/220/2013.

K odvolaniu prokurátora zaslal svoje vyjadrenie obžalovaný E. G.. Námietky prokurátora uvedené v
odvolaní považuje za nezákonné a najmä nezohľadňujúce zistený skutkový stav. Prokurátor nevzal
do úvahy viaceré významné fakty zistené na strane obžalovaného. Obžalovaný je od 12.06.2015

umiestnený v resocializačnom stredisku J. a od mája 2015 sa lieči z drogovej závislosti. Od novembra
2015 je zamestnaný a pravidelne spláca svoje dlhy, ktoré si narobil v dôsledku svoje drogovej závislosti.
To, že sa voči poškodenému zaviazal splácať dlh až od mesiaca september 2016, súvisí s tým,
že má viacero záväzkov, ktoré bolo potrebné riešiť podľa poradia. Od podpisu notárskej zápisnice
svoj dlh voči poškodenému pravidelne spláca. Vzhľadom na finančné pomery nebolo možné uhradiť

škodu jednorazovo, či vo väčších splátkach, nakoľko je limitovaný svojim príjmom v zamestnaní,
ktoré vykonáva. Nakoľko zákon v § 36 písm. k) výslovne nepočíta s uhradením škody len osobou
obžalovaného, mohla by ju uhradiť aj iná osoba, ako osoba obžalovaného. Konkrétne, moja matka
viackrát prejavila záujem hradiť moje výdavky a škody. Podmienky resocializačného strediska J. však
takúto pomoc tretích osôb neodporúčajú, nakoľko ich klienti sú povinní sami prijať zodpovednosť za

akékoľvek svoje finančné záväzky. V § 36 písm. k) sa alternatívne uvádza - pričinenie sa alebo (úplné)
nahradenie škody. Už zo slovného vyjadrenie pričinenie sa jednoznačne vyplýva, že zákonodarca mal
na mysli aspoň čiastočné odstránenie škody. Preto argument prokurátora o úplnom neodstránení škodynepovažuje za dôvodný. Preto bola poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. k) Tr. zákona priznaná
okresným súdom správne.

Knapadnutiupriznaniapoľahčujúcejokolnostipodľa§36písm.n):napomáhaniepriobjasňovanítrestnej
činnosti vyžaduje, aby páchateľ v priebehu trestného konania napomáhal príslušným orgánom najmä
tým, že podrobne objasní svoju trestnú činnosť, resp. trestnú činnosť ďalších osôb. Prokurátor ďalej v
odvolaní interpretuje poľahčujúcu okolnosť napomáhania pri objasňovaní trestného činu jednoznačne
ako napomáhanie pri objasňovaní iného trestného činu, ako toho, ktorý spáchal obžalovaný. Dikcia

tohto ustanovenia sa však nezužuje len na tieto, iné trestné činy. Prokurátor pri citácii ustanovenia §
36 Tr. zákona o poľahčujúcich okolnostiach vydáva jeho vlastný výklad za normatívny text, ktorý je v
skutočnosti iný, nerozporný s tým, ako je uvedené v napádanom rozsudku.

Rovnako bolo na mieste priznať aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zákona, nakoľko takýto
postup je možné zistiť aj v doterajšej rozhodovacej praxi Krajského súdu v Bratislave.

Sodvolanímprokurátora,anisnavrhovanýmdruhomavýškoutrestuobžalovanýnesúhlasí,považujeho
zanedôvodné.Opätovnebychcelzdôrazniť,žezaostatnéobdobiesazmenilnazodpovednéhočloveka,
ktorý ľutuje svoje protizákonné konanie a dôsledne pristupuje k odstraňovaniu napáchanej škody. Od
júna 2015 nastúpil proces, pri ktorom sa s pomocou viacerých ľudí snaží dostať zo závislosti, zmeniť

svoj život k lepšiemu a bolo by na škodu zničiť prácu mnohých ľudí, ktorí sa na tomto podieľali.

Na verejnom zasadnutí zotrval zástupca krajskej prokuratúry na dôvodoch podaného odvolania, ako aj
na návrhu na konečné rozhodnutie. Krajskému súdu navrhol akceptovať dôvody uvedené v písomnom
podaní.

Obhajca obžalovaného konštatoval, že v celom rozsahu trvá na argumentoch, ktoré sú uvedené vo
vyjadrení k odvolaniu. Podľa názoru obhajoby postačí obžalovanému uloženie podmienečného trestu a
preto navrhol odvolanie ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný prehlásil, že si je vedomý svojej viny. Po prepustení na slobodu sa rozhodol od základu
zmeniť svoj život a od mája 2015 začal dobrovoľne s liečbou. Absolvoval pobyt v resocializačnom
zariadení a neskôr sa dostal d krízového centra B. do života. Našiel si zamestnanie, pracuje na trvalý
pracovný pomer a snaží sa odčiniť všetko, čo svojim protiprávnym konaním spôsobil. Dlh prejednávaný
v tomto konaní má už uhradený, avšak prebieha ešte ďalších sedem exekúcii. S pomocou riaditeľ

resocializačného zariadenia sa mu podarilo zabezpečiť v krízovom centre bývanie za najnižšiu cenu tak,
aby postupne dokázal svoje dlhy splatiť a nejako vyžiť. Vie, že by sa určite nechcel vrátiť do výkonu
trestu,čímbybolazmarenájehoniekoľkoročnásnahaakroky,ktoréužúspešnepodnikolvsnaheodčiniť
nepriaznivé následky svojho konania z minulosti.

Krajský súd v Bratislave na podklade riadne a včas podaného odvolania prokurátora, v intenciách § 317
ods. 1 Tr. poriadku preskúmal napadnutý rozsudok.

Vzhľadom na obsah uvedeného ustanovenia odvolací súd na základe revízneho princípu, ktorého
rozsah je determinovaný práve týmto ustanovením, preskúmal nielen výrok o treste, ale preskúmal

aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo tomuto napadnutému výroku a tiež prihliadol aj na
chyby, ktoré síce odvolaním vytýkané neboli, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali podanie
mimoriadneho opravného prostriedku t.j. dovolania z dôvodu § 371 ods. 1 Tr. poriadku, pričom zistil, že
odvolanie prokurátora je čiastočne opodstatnené.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní potupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé

rozhodnutie.

V prejednávanej trestnej veci na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.03.2017 obžalovaný postupom
podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe azároveň na všetky otázky položené podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku odpovedal
„áno“ a následne správne súd prvého stupňa uznesením rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného prijíma
a v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Tr. poriadku rozhodol, že ku skutkovým okolnostiam nebude

vykonané dokazovanie a vykoná dôkazy súvisiace s výrokmi o treste a náhrade škody.

Správnepretopostupovalsúdprvéhostupňa,keďobžalovanéhoE.G.uznalvinnýmzprečinuúverového
podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzích práv
podľa § 375 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona na skutkovom základe tak, ako je uvedený v obžalobe.

Je potrebné uviesť, že odvolací súd sa skutkovými zisteniami nezaoberal, pretože rozhodnutie o prijatí
vyhlásenia obžalovaného, že nepopiera spáchanie skutkov, nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť
a preto ho nemožno meniť ani v konaní o riadnom opravnom prostriedku.

S poukazom na vyhlásenie obžalovaného o priznaní viny na hlavnom pojednávaní, zákonne a vecne

správne okresný súd rozhodol o vykonaní dôkazov súvisiacich iba s výrokom o treste a náhrade škody.

Pokiaľ ide o výrok o treste napadnutého rozsudku, je nutné konštatovať, že tento výrok bol prijatý v
rozpore s Trestným zákonom, pokiaľ ide o zvolený spôsob výkonu trestu. Preto bolo potrebné čiastočne
akceptovať odvolacie námietky prokuratúry a vyhodnotiť jeho odvolanie ako čiastočne opodstatnené.

Súd prvého stupňa pri úvahách súvisiacich s výrokom o treste prihliadol na zásady ukladania trestov
(§ 34 Tr. zákona), obligatórne v súlade s § 34 ods. 4 Tr. zákona zohľadňoval poľahčujúce a priťažujúce
okolnosti, správne prijal záver o splnení podmienok pre ukladanie súhrnného trestu, avšak nesprávne
posúdil možnosti uloženia trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom.

U obžalovaného boli súdom prvého stupňa správne ustálené poľahčujúce okolnosti v súlade s
ustanovením § 36 písm. k/, l/ a n/ Tr. zákona a tiež priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písm. h/, m/ Tr.
zákona. V tejto časti nebolo teda možné akceptovať odvolacie námietky prokurátora.

Čo sa týka poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. k/ Tr. zákona, podmienky pre jej priznanie sú
splnené ak sa páchateľ pričinil sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne
nahradil spôsobenú škodu. Priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti predpokladá jednak náhradu škody
páchateľom a jednak odstránenie aj nemateriálnej škody, t.j. iných škodlivých následkov trestného
činu. Zákon pritom nevyžaduje, aby páchateľ odstránil tieto následky úplne a aby to urobil osobne.

Stačí, ak k tomu svojím aktívnym konaním prispeje. Pri náhrade škody však musí ísť o úplnú náhradu.
V posudzovanom prípade možno ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o odvolaní konštatovať, že škoda
spôsobená G. a.s. bola v plnej výške uhradená. Dôkazom toho je Notárska zápisnica spísaná dňa
28.09.2016 a vyplýva z nej, že ku dňu jej spísania predstavoval dlh voči poškodenému sumu 690,-€.
Obžalovaný sa zaviazal splácať sumu v pravidelných splátkach, pričom posledný deň splatnosti pre celý

dlh bol stanovený 30.08.2018. Obžalovaný predložil súdu kópie jednotlivých príkazov na úhradu a tiež
potvrdenie vystavené G. a.s. B., F. 18 dňa 15.06.2017 z ktorého vyplýva, že ku dňu 30.05.2017 bol
obžalovaným vyplatený celý dlh.

Vyššie opísané dôkazy podľa názoru odvolacieho súdu vedú k jednoznačnému záveru o splnení

povinnosti obžalovaného a takisto nie sú na mieste ani úvahy o tom, že by tento prejav vôle voči
poškodenému nebol zo strany obžalovaného dobrovoľný. Ak by mal platiť extrémne zužujúci výklad
odvolateľa, spôsobená škoda by mala byť celá uhradená vždy len do momentu vznesenia obvinenia,
pretože neskôr zaplatená škoda je podľa jeho názoru plnená nedobrovoľne, pretože sa tak deje pod
ťarchou prebiehajúceho trestného stíhania. X. dobrovoľnosti nie je podľa odvolacieho súdu splnená

najmä vtedy, ak je škoda uhradená prostredníctvom exekučného konania, ktorý je núteným spôsobom
výkonu rozhodnutia alebo núteným plnením splatného záväzku.

Vyhodnotenie, či došlo k náhrade škody pod tlakom prebiehajúceho trestného stíhania závisí od
dôsledného posúdenia všetkých rozhodujúcich skutočností na strane páchateľa. Ak je spoľahlivo

preukázané, že obžalovaný podstupoval po dobu dvoch rokov (počnúc mesiacom máj 2015) odvykaciu
liečbu v špecializovanom zariadení a preukázateľne sa zamestnal až 16.11.2015, pričom musel
prednostne uhrádzať náklady na zabezpečenie ubytovania a platiť dlhy v prebiehajúcich exekučných
konaniach, naviac vzhľadom na prísne pravidlá liečby mu nebolo odporúčané použiť na úhradu svojichdlhov peniaze od iných ľudí, ťažko možno vyvrátiť tvrdenia obžalovaného o tom, že s platením dlhu voči
poškodenej banke začal hneď, ako mu to jeho momentálna finančná situácia umožňovala.

Podľa výpovede splnomocneného zástupcu poškodeného už v mesiaci júl 2016 obžalovaný kontaktoval
poškodeného a prejavil záujem splácať úver. Neskôr potom svoju vôľu deklaroval pred notárkou a svoj
záväzok splatil v máji roku 2017. Postoj, ktorý obžalovaný prezentoval už v počiatočnej fáze prípravného
konania tým, že iniciatívne kontaktoval poškodeného a prejavil vôľu svoj záväzok splniť podľa toho,
ako mu to bude jeho finančná situácia umožňovať, nemôže viesť k záveru, že takto konal výlučne pod

ťarchou prebiehajúceho trestného stíhania.

Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zákona v tejto časti nie je možné nič úvahám
okresného súdu vytýkať, navyše uznanie tejto poľahčujúcej okolnosti nespochybňuje ani prokurátor vo
svojom odvolaní. Splnenie zákonnej podmienky vidí odvolací súd v tom, že obžalovaný sa hneď v rámci
prvého výsluchu a rovnako aj v konaní pred súdom, k spáchaniu skutku v celom rozsahu priznal a svoje

konanie oľutoval.

Vo vzťahu k poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zákona je z hľadiska teoretických
východísk potrebné uviesť, že napomáhanie pri objasňovaní svojej trestnej činnosti vyžaduje, aby
páchateľ pomáhal tým orgánom, ktoré sú na to určené, t.j. polícii, vyšetrovateľovi, prokurátorovi, súdu.

Predpokladá to jeho aktívnu účasť, ktorá musí byť zameraná na trestný čin, ktorý sám spáchal. Môže
však ísť aj o objasnenie trestnej činnosti iných páchateľov. Napomáhanie zo strany páchateľa môže
mať rôznu formu a bude spočívať predovšetkým v uvedení všetkých rozhodujúcich skutkových okolností
trestného činu, v označení prameňa dôkazov a pod. Hodnotenie významu tejto poľahčujúcej okolnosti
závisí predovšetkým od toho, aké iné možnosti, okrem pomoci páchateľa, mali orgány činné v trestnom

konaní na objasnenie trestného činu.

V žiadnom prípade teda nie je možné súhlasiť s názorom prokurátora, že musí ísť o také konanie
obvineného, ktorým sa aktívne podieľa na objasnení inej trestnej činnosti, ako je tá, za ktorú je trestne
stíhaný. Takýto názor nemá vzhľadom na formuláciu uvedenú v § 36 písm. n/ Tr. zákona žiadnu oporu

v zákone.

Primárne sa práve naopak sleduje aktívne pôsobenie obžalovaného, ktoré môže prispieť k objasneniu
ním spáchanej trestnej činnosti a jeho význam pre celkový priebeh vyšetrovania bude závisieť od
toho, aké iné možnosti mali orgány činné v trestnom konaní k dispozícii. Určite nebude pre priznanie

tejto poľahčujúcej okolnosti postačovať iba strohé vyhlásenie obžalovaného (samozrejme vo fáze
prípravného konania), že sa ku skutku priznáva a ľutuje svoje konanie. K priznaniu musia pristúpiť aj
ďalšie údaje, informácie, ktoré napríklad nemali orgány činné v trestnom konaní k dispozícii, prípadne
také, ktorými disponuje výlučne páchateľ.

V posudzovanom prípade práve podrobný popis priebehu skutku poskytnutý obžalovaným v rámci jeho
prvého výsluchu v prípravnom konaní výraznou mierou prispel k objasneniu jeho trestnej činnosti, keďže
trestné stíhanie vo veci prebiehalo už dva roky predtým a výsledky znaleckých expertíz z odborov
kriminalistická antropológia a písmoznalectvo neviedli k jednoznačným záverom.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody bola okresným súdom správne priznaná aj poľahčujúca okolnosť
v zmysle § 36 písm. n/ Tr. zákona.

Rovnako je nepochybné, že boli splnené podmienky aj pre zohľadnenie priťažujúcich okolností podľa §
37 písm. h/, m/ Tr. zákona. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný sa svojim konaním dopustil dvoch trestných

činov a boli súčasne splnené podmienky pre ukladanie súhrnného trestu je na mieste priznať priťažujúcu
okolnosť - spáchanie viacerých trestných činov.

Čo sa týka zohľadnenia predchádzajúcich odsúdení (§ 37 písm. m/), odpis registra trestov svedčí o
tom, že obžalovaný sa v minulosti opakovane dostal do rozporu so zákonom, pričom prevažovala u

neho trestná činnosť majetkového charakteru. Z obdobia pred spáchaním prejednávaného skutku má
obžalovaný v registri trestov dva záznamy, na ktoré je možné pri úvahách o treste prihliadať.Vzhľadom k tomu, že boli u obžalovaného správne zohľadnené tri poľahčujúce a dve priťažujúce
okolnosti, bola súdom prvého stupňa správne konštatovaná prevaha poľahčujúcich okolností, čo sa
premietlo do použitia ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zákona. Tým došlo k zníženiu pôvodnej hornej hranice

trestnej sadzby uvedenej v § 222 ods. 1 Tr. zákona (jeden až päť rokov) o jednu tretinu z rozdielu
pôvodnej hornej a dolnej hranice. Takto upravená trestná sadza je jeden rok až tri roky a osem mesiacov.

Krajský súd s prihliadnutím na informácie vyplývajúce z pripojeného spisového materiálu Okresného
súdu Bratislava II sp. zn. 0T/220/2013 zdieľa názor súdu prvého stupňa pokiaľ ide o splnenie zákonných

predpokladov pre úvahy o súhrnnom treste. Skutku, ktorý je predmetom tohto konania, sa obžalovaný
dopustil dňa 13.05.2013, teda skôr, ako bol obžalovanému doručený trestný rozkaz Okresného súdu
Bratislava II 0T/220/2013 vydaný dňa 17.05.2013, postihujúci skutok spáchaný obžalovaným dňa
15.05.2013. Je okrem toho spoľahlivo preukázané, že tieto dva skutky sú spáchané obžalovaným vo
viacčinnom súbehu, nakoľko v období medzi spáchaním prvého a druhého skutku nebol vyhlásený
žiadny odsudzujúci rozsudok ani vydaný trestný rozkaz. Preto bolo na mieste uvažovať o ukladaní

súhrnného trestu v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zákona.

Pri ukladaní súhrnného trestu však okresný súd zásadným spôsobom pochybil, tak ako na to správne
poukazuje v dôvodoch svojho odvolania prokurátor. Obžalovanému bol prvostupňovým súdom uložený
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere dva roky a výkon tohto trestu bol podmienečne odložený na

skúšobnú dobu v trvaní tri roky. Okresným súdom bolo ale nesprávne ustálené, že trestným rozkazom
Okresného súdu Bratislava II o dňa 17.05.2013 sp. zn. 0T 220/2013 bol obžalovanému uložený trest
odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní jeden
rok. Pri tejto úvahe nebolo prihliadané na uznesenie Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/220/2013
zo dňa 05.08.2014, ktorým bolo rozhodnuté o neosvedčení odsúdeného v skúšobnej dobe a nariadení

výkonu trestu.

Znamená to, že obžalovanému bol ukladaný súhrnný trest vo vzťahu k odsúdeniu trestným rozkazom
Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/220/2013 zo dňa 17.05.2013, pričom po zohľadnení rozhodnutia
o neosvedčení je jednoznačné, že išlo v tomto prípade o uloženie nepodmienečného trestu. Na to aby

bola splnená zákonná podmienka, v zmysle ktorej nesmie byť súhrnný trest miernejší ako trest uložený
pôvodným rozsudkom (trestným rozkazom), by bolo nevyhnutné uložiť obžalovanému trest vo výmere
vyššej ako šesť mesiacov, avšak nie trest odňatia slobody s podmienečným odkladom.

Zistenie tohto porušenia Trestného zákona zakladalo dôvod na zrušenie prvostupňového rozsudku v

časti výroku o treste v súlade s § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona

Po konštatovaní tohto porušenia zákona pristúpil odvolací súd k dôslednému vyhodnoteniu všetkých
zistených okolností na strane obžalovaného, ako aj okolností prípadu s prihliadnutím na spôsob
spáchaniačinu,jehonásledok,poľahčujúce,priťažujúceokolnosti,osobnépomerypáchateľaamožnosti

jeho nápravy.

Pokiaľ ide závažnosť činu, obžalovaný sa dopustil menej závažného protiprávneho konania
postihovaného Trestným zákonom v podobe prečinu. Následky činu vo forme spôsobenej majetkovej
škodyboliobžalovanýmdorozhodovaniaotresteodstránené.Okremtohobolivprospechobžalovaného

zohľadnené aj ďalšie dve poľahčujúce okolnosti tak, ako je to podrobne uvedené v predchádzajúcej časti
odôvodnenia tohto rozhodnutia.

Čo sa týka osoby páchateľa, opierajúc sa o ustanovenie § 34 ods. 4 Tr. zákona, je potrebné hodnotiť
ju vo všetkých súvislostiach. Pri hodnotení osoby konkrétneho páchateľa treba posúdiť negatívny alebo

pozitívny význam jeho osoby pre hodnotenie nebezpečnosti činu pre spoločnosť, ktoré vyplýva z jeho
správania v spoločnosti. Nemôže však ísť len o registráciu osobných údajov páchateľa bez hlbšieho
rozboru jeho osobnosti vo vzťahu ďalším kritériám, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska určovania druhu
trestu a jeho výmery.

V rámci hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy, najmä z hľadiska
určenia prognózy jeho budúceho vývoja správania, na základe objasnenia jeho osobných vlastností a
ich spojitosti so spáchaným trestným činom vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry.Pomery páchateľa sa takisto týkajú hodnotenia jeho osoby, priamo však nesúvisia so spáchaným
trestným činom, hoci môžu ovplyvniť úvahy o treste. Ide o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu
páchateľa ako objekt trestu, pričom ide o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov

rôzne citeľný. V podstate ide o aktuálne rodinné a osobné pomery, ktoré existujú v čase rozhodovania
o treste, napríklad o majetkové pomery páchateľa, jeho zdravotný stav a pod.

Dokazovanie vykonané v tomto smere poskytuje dostatočne podrobný obraz o osobných pomeroch
obžalovaného, pričom je na prvý pohľad evidentné, že práve v období od polovice roku 2013, kedy sú

datované posledné odsúdenia obžalovaného, až do rozhodnutia v tejto veci, sa v živote obžalovaného
udiali najpodstatnejšie zmeny. Dlhodobá polymorfná závislosť obžalovaného začínajúca ešte v období
pred dovŕšením dospelosti (automaty, alkohol, drogy), s ktorou nedokázal úspešne bojovať a ktorá
vyústila do opakovaného páchania trestnej činnosti a spôsobila následne vážne finančné problémy u
obžalovaného, výrazne negatívnym spôsobom ovplyvnila celý jeho ďalší život. Po ukončení posledného
výkonu trestu v máji roku 2015 však nastala zásadná zmena, keď obžalovaný dobrovoľne nastúpil

ústavnú liečbu a ďalej po dobu dvoch rokov úspešne pokračoval v odvykacej liečbe v resocializačnom
zariadení. S pomocou odborníkov a ľudí z jeho najbližšieho okolia nastala postupne zmena aj v iných
sférach jeho života. Zamestnal sa, začal splácať dlhy, ktoré vznikli v dôsledku závislosti a následkom
páchania trestnej činnosti. Okrem týchto otázok musel a v súčasnosti aj stále musí obžalovaný riešiť
aj iné existenčné otázky, konkrétne otázku bývania. Pozitívne hodnotenia zodpovedných pracovníkov

resocializačného zariadenia, v ktorom obžalovaný v júli roku 2017 ukončil svoj dvojročný pobyt,
pracovníkov Krízového strediska L. na F. ulici 2 v B., kde je obžalovaný aktuálne evidovaný a ubytovaný,
ako aj hodnotenie zamestnávateľa, umožňujú konštatovať, že obžalovaný nastúpil proces zásadných
pozitívnych zmien, ktoré vytvárajú podmienky pre jeho začlenenie do riadneho života. Po ukončení
trestu v máji roku 2015 nepochybne muselo u obžalovaného dôjsť k zásadnému prehodnoteniu jeho

doterajšieho života, uvedomeniu a výraznej sebareflexii, keďže sám iniciatívne bezprostredne po
prepustení na slobodu vyhľadal odbornú pomoc, podstúpil liečbu a aj ju úspešne ukončil, čo sa mu
doposiaľ nikdy nepodarilo. Aktívnym pôsobením v krízovom centre sa aj naďalej zúčastňuje skupinových
terapií a je aj naďalej monitorovaný a kontrolovaný.

S prihliadnutím na vyššie opísané okolnosti zistené u obžalovaného, berúc do úvahy tiež výrazný časový
odstup od spáchania posudzovanej trestnej činnosti a zmeny, ktoré v tomto období nastali, dospel
krajský súd k záveru, že ukladanie trestu (ktorý by musel byť ukladaný ako trest nepodmienečný) v rámci
zákonnej trestnej sadzby, v rozpätí od jedného roka do troch rokov a ôsmich mesiacov, by bolo pre
obžalovaného neprimerane prísne a na dosiahnutie účelu trestu postačí aj trest kratšieho trvania.

Podľa§39ods.1Tr.zákonaaksúdvzhľadomnaokolnostiprípadualebovzhľadomnapomerypáchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 39 ods. 3 písm. e/ Tr. zákona pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však
súd nesmie uložiť

e) trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica

trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov.

Podľa § 44 Tr. zákona súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Tr. zákona alebo od
uloženia ďalšieho trestu podľa § 43 Tr. zákona, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu
spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Vychádzajúc z týchto úvah, rešpektujúc pritom podmienky upravené v § 39 Tr. zákona, dospel odvolací
súd k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov, ktorý bol obžalovanému uložený
trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/220/2013 zo dňa 17.05.2013 v spojení s
uznesením tohto istého súdu sp. zn. 0T/220/2013 zo dňa 05.08.2014, z výkonu ktorého bol obžalovaný

podmienečne prepustený dňa 21.05.2015, je s prihliadnutím na všetky rozhodujúce skutočnosti trestom
primeranýmadostatočným.Pretoodvolacísúdpostupovalvzmysle§44Tr.zákonaaupustiloduloženia
súhrnného trestu vzhľadom na vyššie citovaný trest uložený rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II.Z hľadiska požiadaviek individuálnej ani generálnej prevencie nie je na mieste sprísňovať postih
obžalovaného ukladaním ďalšieho trestu odňatia slobody. Trest vo výmere šesť mesiacov, ktorý
obžalovaný vykonal, je pre neho dostatočným postihom, pričom efekt tohto represívneho opatrenia je

vzhľadomnaspôsobživota,ktorýobžalovanývediepoprepustenínasloboduevidentný,čímsadosiahol
účel trestu sledovaný Trestným zákonom.

Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje
prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu

životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok
generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).

Záverom dáva v tejto súvislosti krajský súd do pozornosti Stanovisko trestnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí č. 5/2017 pod č. 44,
prijaté za účelom zjednotenia výkladu v otázke možnosti/nemožnosti priznania poľahčujúcich okolností

podľa § 36 písm. n/ a písm. l/ Trestného zákona v prípade prijatia vyhlásenia obžalovaného o uznaní
viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo písm. c/ Trestného poriadku. Okrem iného sa v citovanom
stanovisku uvádza, že ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine
a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zákona, teda v situácii vopred
dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri

použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa §
257 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ neodvolateľne
prijal všetky právne účinky uznania viny bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané
rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.

Vyššie naznačený postup je podľa názoru odvolacieho súdu aplikovateľný aj v prejednávanom prípade
obžalovaného E. G..

Nakoľko odvolací súd po preskúmaní veci na podklade odvolania prokurátora zistil dôvod na zmenu
prvostupňového rozsudku v časti výroku o treste, postupoval v súlade s ustanovením § 321 ods. 1 písm.

d/, ods. 2 Tr. poriadku a po zrušení uvedeného výroku rozhodol vo veci sám rešpektujúc ustanovenie
§ 322 ods. 3 Tr. poriadku.

Z týchto dôvodov krajský súd po zrušení napadnutého rozhodnutia rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr.
poriadku vo veci sám tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.