Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. december 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/147/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216010217
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6216010217.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD.

a sudcov JUDr. Jána Bobora a JUDr. Jozefa Mikluša v trestnej veci obžalovaného C. G. za zločin
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. d) Tr. zák., formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na verejnom zasadnutí dňa 13. decembra 2017 o odvolaní obž.
C. G. proti rozsudku senátu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T 91/2016 zo dňa 31. 8. 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn.
3T 91/2016 z 31.8.2017 vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o d s u d z u j e obž. C. G., nar. XX. XX. XXXX vo H.

L., trvale bytom H., U. XXX/XX
podľa § 208 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák., §
51 ods. 1 Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 3 roky, ktorého výkon podmienečne o d k l a d á a
súčasne ukladá probačný dohľad nad správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 4 roky a zároveň u k l a d á podľa § 51
ods. 4 písm. g) Tr. zák. povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo
iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom senátu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T 91/2016 zo dňa 31. 8. 2017 bol obž. C. G.

uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b),
ods. 2 písm. d) Tr. zák., formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., ktorého sa dopustil tým, že
od presne nezisteného dňa roku 2010 do 07. 02. 2014, kedy bola maloletá B. T., nar. XX. XX. XXXX, na
základe rozhodnutia Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9PPOm/1/2014 umiestnená v Krízovom centre
Amoret v M. v rodinnom dome vo H. na ulici U. XXX/XX ju obžalovaný C. G., ktorý je nevlastným otcom
maloletej, spoločne s matkou G. F., nar. XX. XX. XXXX, t. č. nebohá, spoločne týrali tým spôsobom, že jej
matka ju takmer denne bila rukami, drevenou varechou prípadne plastovou mucholapkou po celom tele

a obžalovaný C. G. ju počas uvedeného obdobia niekoľkokrát kopal do oblasti celého tela, obžalovaný
spoločne s G. F. maloletej takmer denne vulgárne nadávali spôsobom uvedenom v spisovom materiáli,
na ich príkaz maloletá chodila kupovať alkohol, niekedy aj štyrikrát denne, a to aj v nočných hodinách,
maloletá spávala v nevykúrenej izbe, počas celého obdobia bola vystavená opakovaným vzájomným
konfliktommedziobžalovanýmajejmatkou,kuktorýmdochádzalonajmävtedy,keďsaobajanachádzali
pod vplyvom alkoholu, v presne nezistený deň v mesiaci január alebo február 2013 po tom ako maloletá
dňa 10. 01. 2013 oznámila na polícii protiprávne konanie obžalovaného a matky, obžalovaný C. G. sa jej

vyhrážal, že ak niekto ku nim v dôsledku toho príde, dobije ju, následkom uvedeného konania, nastali u
maloletej sklony ku sebapoškodzovaniu a v dôsledku dlhodobej traumatizácie bola u maloletej zistená
úzkostne depresívna porucha a syndróm týranej osoby.Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 208 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr.
zák., § 46 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov nepodmienečne s tým, že pre výkon trestu
odňatia slobody podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní na hlavnom
pojednávaní dospel k záveru, že zo zabezpečených dôkazov vyplýva nesporný záver o tom, že tak
biologická matka dieťaťa, ako aj jej otčim, po dlhý čas zanedbávali výchovu a starostlivosť o maloletú

R., týrali ju psychicky aj fyzicky, nezabezpečovali jej pravidelnú stravu a dostatočnú kultúru rodinného
prostredia, čo viedlo maloletú k neurotickým stavom, ktoré vyúsťovali do jej sebapoškodzovania.
Toto správanie obžalovaného voči maloletej bolo navyše umocnené takmer každodenným požívaním
alkoholických nápojov, čo bolo i dôkazne potvrdené. Obžalovaný nebol zamestnaný, požíval alkoholické
nápoje, nestaral sa o výchovu dieťaťa a dieťa týral, čo znalci konštatovali vo svojich záveroch znaleckých
posudkov, pričom v dôsledku tohto správania, hrubého zanedbávania si svojich rodičovských povinností,

muselo byť dieťa vyňaté z rodinného prostredia a umiestnené na základe predbežného opatrenia súdu
do Krízového strediska Amoret v M., neskoršie do výchovného zariadenia v E.. Takýto postup orgánov
bol iba logickým vyústením situácie, v ktorej sa dieťa ocitlo. Poukazuje pritom na vykonané dôkazy a
to najmä na závery znaleckého dokazovania, taktiež na výpovede zástupcov úradu práce a sociálnej
kurately G.. Q. H., G.. Y. O. a svedkov B.. Y. R.. Sčasti prihliadol i na výpoveď maloletej z prípravného

konania, ktorá v čase pojednávania dovŕšila plnoletosť, pričom jej výpoveď na hlavnom pojednávaní
hodnotil ako výpoveď so snahou napomôcť otčimovi (obžalovanému), keď jej matka G. F. dňa XX. X.
XXXX zomrela. Vo vzťahu k obhajobe obžalovaného, že obžalovaný R. netýral, poukazuje prvostupňový
súd na ďalšie vykonané dôkazy v tomto konaní, ktoré potvrdzujú, že maloletá R. častokrát chodila s
modrinami po tele a najmä zverovala sa o tomto neprístojnom správaní rodičom svojej kamarátky, čo

bolo potvrdené i na hlavnom pojednávaní. Tiež musela ujsť z domu a odísť k susedom, kde prespala.
Osobitne v tejto súvislosti zdôrazňuje prvostupňový súd, že v trestnom konaní nebol produkovaný jediný
dôkaz, okrem samotnej obhajoby obžalovaného, ktorý by potvrdzoval jeho obhajobu. Za nesporné
taktiež prvostupňový súd poukazuje skutočnosť, že protiprávneho konania sa dopúšťala aj biologická
matka maloletej R., pri nej však bolo konanie zastavené, nakoľko zomrela. S poukazom potom na tieto

závery ustálil prvostupňový súd právnu kvalifikáciu tak, ako je uvedené v rozsudku, ktorý bol napadnutý
odvolaním a obžalovanému v súvislosti s druhom a výmerou trestu uložil obžalovanému trest na spodnej
hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, pričom prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, kde v prípade obžalovaného bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť a to v zmysle ust. §
36 písm. j) Tr. zák., t.j. že doteraz nebol súdne trestaný a nebola zistená žiadna priťažujúca okolnosť.

Záverom odôvodnenia svojho rozsudku prvostupňový súd konštatuje, že v danom prípade nemohol
pristúpiť na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody v zmysle ust. § 39 Tr. zák., nakoľko podľa jeho
názoru neboli naplnené zákonné dôvody pre takýto postup.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie samotný obžalovaný, ktoré na

verejnom zasadnutí doplnil, že podáva odvolanie čo do viny aj trestu. Zdôrazňuje pritom, že chodil do
práce, nerobil to, čo je uvedené v obžalobe, pričom je pravdou, že v kritickom čase s družkou veľa pil a
dcéra, ktorá je v tejto veci poškodená, v tom období dospievala, bola v puberte, takže vznikali problémy.
Osobitneakcentovalskutočnosť,žerodineneubližoval,žebytonikdynespravil,kdevsúčasnostipracuje
v E. ako opravár panelov a mesačne zarába okolo 600 - 700,- eur, pričom s dcérou - poškodenou je

v kontakte telefonickom, aj osobnom, kde táto je sama v súčasnosti zárobkovo činná, pričom jej dal
nábytok z jeho bytu a v súčasnosti má so svojou dcérou dobré vzťahy. Taktiež uviedol, že má ešte v
súčasnosti dve maloleté deti, ktoré sú zverené do starostlivosti jeho mamy, ktorým pravidelne posiela
peniaze a vo vzťahu k týmto deťom, tieto pravidelne navštevuje a platí na ne výživné.

Na základe podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, s tým, že na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Tr. por. Po postupe v zmysle citovaného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie

obžalovaného je dôvodné a to do výroku o treste.

V súvislosti s hodnotením záverov prvostupňového súdu ohľadne viny, krajský súd nemá žiadne
pochybnosti o tom, že v danom konkrétnom prípade obžalovaný naplnil všetky zákonné znaky skutkovejpodstaty zločinu týranej osoby a zverenej osoby v zmysle ust. § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm.
d) Tr. zák. V tomto smere poukazuje na podrobné odôvodnenie prvostupňového súdu, ktoré si krajský
súd v plnom rozsahu osvojuje, naviac krajský súd poznamenáva, že závery o tom, že poškodená

v inkriminovanom období trpela i konaním obžalovaného, potvrdzujú nielen znalecké posudky, ktoré
u poškodenej ml. R. F. zistili úzkostnodepresívnu poruchu, ktorá je s vysokou pravdepodobnosťou
priamymdôsledkomjejdlhodobejpsychotraumatizácieatátosúvisípredovšetkýmsudalosťamivrodine,
naktorýchsaobžalovanýpodieľal.Zoznaleckéhodokazovaniatakistovyplýva,ževprípadepoškodenej
bol zistený syndróm týranej osoby. O tom, že sa na konaní vo vzťahu k poškodenej aktívne podieľal i

samotný obžalovaný svedčia ďalšie výpovede svedkov, ktoré sú podrobne rozvedené v rozsudku, kde
okrem výpovede samotnej mal. R. F. poukazuje krajský súd i na výpovede svedkov B.. Y. R., N. G., G..
Q. H., O. R., C.. A. Y., G.. Y. O..

Krajský súd sa však nestotožnil so záverom prvostupňového súdu, či v danom konkrétnom prípade,
najmä s poukazom na osobu obžalovaného, nie je možné uplatniť inštitút mimoriadneho zníženia trestu

v zmysle ust. § 39 ods. 1 Tr. zák.

Podľa citovaného ustanovenia, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu, alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania,

možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu stanoveného týmto zákonom. V súvislosti
s osobou obžalovaného má krajský súd za to, že osobu obžalovaného prvostupňový súd dostatočne
nevyhodnotil. Treba v prvom rade uviesť, že vo vzťahu k obžalovanému tento doposiaľ vôbec nebol
súdne trestaný, ani priestupkovo riešený. Práve naopak tak, ako vyplýva zo spisového materiálu,
priestupkovo v inkriminovanom období bola riešená jeho družka vo vzťahu k fyzickým a verbálnym

útokom na samotného obžalovaného. I táto skutočnosť potvrdzuje, že akýmsi lídrom neprístojného
správania sa v rodine bola práve družka obžalovaného. Ďalej krajský súd poukazuje na samotnú
výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní, ktorá vyznieva v prospech obžalovaného s tým, že
aktívnejšiu účasť na konaní proti poškodenej mala matka poškodenej a nie obžalovaný. Vykonaným
dokazovaním nebolo potvrdené žiadne relevantné zranenie poškodenej v inkriminovanom období, hoci

svedkovia uvádzali, že obžalovaný maloletú opakovane kopal. V prípade osoby obžalovaného neuniklo
pozornosti krajského súdu ani hodnotenie znalca G.. B. G. vo vzťahu k obžalovanému, ktorá v prípade
obžalovaného konštatuje, že u neho išlo o symptomatické požívanie alkoholu už s črtami systematičnosti
u emočne nestabilnej, afektívne labilnej osobnosti, kde stav je potencovaný vytvoreným svojským
životným štýlom. Práve táto skutočnosť, že v kritickom čase obžalovaný žil svojským životným štýlom je

tou konkrétnou skutočnosťou, ktorú obžalovaný v poslednom období zmenil. Ako vyplýva v súčasnosti
z vykonaného dokazovania, obžalovaný pracuje, stará sa o svoje dve maloleté deti, kde plní nielen
vyživovaciupovinnosť,aletietoinavštevuje.Taktiežsiobžalovanýupravilijehovzťahspoškodenou,kde
táto s ním komunikuje verbálne, ako i telefonicky, aj sa navštevujú. Všetko to sú konkrétne skutočnosti,
ktoré odôvodňujú záver o tom, že v danom prípade je možné v prípade obžalovaného mimoriadne znížiť

trest odňatia slobody pod zákonom stanovenú hranicu, kde podľa názoru krajského súdu je primeraným
trestom, trest odňatia slobody v trvaní 3 roky s podmienečným odkladom na dlhšiu skúšobnú dobu - v
danom prípade 4 roky za súčasného uloženia probačného dohľadu, kde v priebehu výkonu probačného
dohľadu bude povinnosťou obžalovaného podrobiť sa sociálnemu, resp. inému výcviku tak, ako to
vyplýva z výroku rozsudku krajského súdu, ktorá povinnosť môže významne napomôcť k splneniu účelu

trestu.
S poukazom potom na horeuvedené dôvody, keďže senát krajského súdu mal za to, že v danom prípade
je možné aplikovať ust. § 39 ods. 1 Tr. zák., rozhodol krajský súd potom tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.