Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. február 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/42/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414209202
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:6414209202.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v právnej veci navrhovateľa: RNDr. G. B., nar. XX.XX.XXXX, N. C. XXX, C. - C.,
zastúpený advokátkou: Mgr. Kristína Grausová, Františkánske námestie 3, Bratislava, proti odporkyni:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. X/X, S., zastúpená advokátom: JUDr. Ľudovít Štanglovič, Jarmočná 2264/3,
Šaľa, o zrušenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu
Galanta č. k. 26C 318/2014-63 zo dňa 20. augusta 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie
predbežného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením napadnutým odvolaním prvostupňový súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým odporkyni
uložil povinnosť zdržať sa práva požadovať od navrhovateľa výživné vo výške 290,- Eur mesačne, ktoré
bolo určené rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10C 88/2013-146 z o dňa 06.06.2014,
a to do právoplatného skončenia tohto konania.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 102 ods. 1, 74 ods. 1, 75 ods. 1, 2, 76 ods. 1, ods. 3,
77 ods. 1 písm. a) O.s.p. vecne odôvodnil tým, že v predmetnej veci bolo lustráciou v systéme Sociálnej
poisťovne zistené, že odporkyňa je zamestnaná, a to od 10.06.2014 u zamestnávateľa A. & N. Z.,
s.r.o., jej príjem predstavoval za mesiac jún sumu vo výške 252,16 Eur a v mesiaci júl sumu vo výške
343,63 Eur, čo dokazuje tvrdenia navrhovateľa, že odporkyňa je schopná sama sa živiť. Vychádzajúc
z tvrdení navrhovateľa uvedených v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a z predložených
listinných dôkazov, ako aj z lustrácie v systéme Sociálnej poisťovne, ktoré preukázali navrhovateľove
tvrdenia, mal súd za jednoznačne preukázanú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi
konania, ako aj skutočnú, oprávnenú a dôvodnú existenciu obavy navrhovateľa o to, že by mohlo dôjsť k
bezdôvodnému obohateniu zo strany odporcu na úkor navrhovateľa. Súd teda dospel k záveru, že návrh
na uloženie povinnosti odporkyni zdržať sa práva požadovať od navrhovateľa výživné vo výške 290,00
Eur mesačne, ktoré bolo určené rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 10C/88/2013-146 zo
dňa 06.06.2014, nariadením predbežného opatrenia, je dôvodný.

Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie odporkyňa prostredníctvom právneho zástupcu a domáhala,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a konanie zastavil. Dôvodila tým, že rozhodnutie je
založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Odvolateľka je názoru, že rozsudkom Okresného súdu
Žiar nad Hronom č. k. 10C 88/2013-146 zo dňa 06.06.2014 bolo okrem iného rozhodnuté, že navrhovateľ
je povinný prispievať na výživu odporkyne 290,- Eur mesačne a navrhovateľ sa svojim návrhom z
21.07.2014 v predmetnom konaní domáha zrušenia vyživovacej povinnosti, teda zrušenia vyživovacej
povinnosti vo výške 290,- Eur voči odporkyni. Prvostupňový súd napadnutým uznesením nariadil
odporkyni zdržať sa požadovania celej výšky výživného, pričom odvolateľka dôvodí, že napadnuté
uznesenie má účinky rozhodnutia vo veci samej, keďže má účinky zrušenia vyživovacej povinnosti
navrhovateľa voči odporkyni a takéto predbežné opatrenie je v rozpore so samotným inštitútom

predbežného opatrenia, ktoré nesmie mať účinky konečného rozhodnutia vo veci. Zároveň odvolateľka
poukázala na to, že rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10Co 88/2013-146 zo dňa
06.06.2014 bolo zároveň rozhodnuté vo výroku IV. o zamietnutí návrhu navrhovateľa na zrušenie
vyživovacej povinnosti a aj proti tomuto výroku sa navrhovateľ odvolal, čím využil svoje právo a svoj
právny záujem na návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti. O odvolaní navrhovateľa aj proti výroku o
zamietnutí jeho návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti sa teda bude rozhodovať v odvolacom konaní
na Krajskom súde v Banskej Bystrici, preto nemôže byť daný právny záujem navrhovateľa na vydanie
predbežného opatrenia a ani návrhu, keď tento má právnu možnosť podať odvolanie proti výroku o
zamietnutí návrhu na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti voči odporkyni, ktorú aj využil. Návrhom na
nariadenie predbežného opatrenia teda dochádza k obchádzaniu a vylúčeniu vykonateľnosti rozsudku
Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10C 88/2013-146 zo dňa 06.06.2014 a preto odvolateľka je
názoru, že nie je splnená podmienka predbežného opatrenia, ktorá spočíva v tom, že ochranu práva
nemožno zjednať inak. Napadnutým uznesením bolo porušené právo odporkyne podľa článku 41 ods.
4 za bodkočiarkou Ústavy Slovenskej republiky, keďže dieťa má právo na výživu od rodičov, ktorá
vyživovacia povinnosť rodiča a zodpovedajúce právo dieťaťa je zákonom garantovaná ako primárna
a prirodzená. Napadnuté uznesenie je neprimerané, neproporcionálne, keďže oberá odporkyňu o celé
jej právo priznané rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom, ktorým bolo rozhodnuté o zvýšení
vyživovacej povinnosti. Napadnuté uznesenie bezdôvodne a neprípustne zasahuje a neguje právo
odporkyne na výživné od navrhovateľa a od odporkyne toto nemožno spravodlivo žiadať, pretože sa ako
dcéra navrhovateľa pripravujúca na sústavné povolanie zdržala svojho práva na výživné. Navrhovateľ
vo svojom návrhu uviedol, že nemá žiadny príjem, pretože ukončil svoju podnikateľskú činnosť pre
zdravotné problémy a dlhodobú stratu v podnikaní, pričom takéto tvrdenia v dôvodoch ukončenia
podnikania nebolo ani len osvedčené pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Odporkyňa je skôr
názoru, že k ukončeniu podnikateľskej činnosti došlo zo špekulatívnych dôvodov a to iba tri dni po
vyhlásení rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hromom zo dňa 06.06.2014, ktorým bolo rozhodnuté
aj o zvýšení vyživovacej povinnosti. Na základe toho prihliadnutie na zmenu na strane navrhovateľa
po ukončení podnikania vedúce k prisvedčeniu dôvodu navrhovateľa na nariadenie predbežného
opatrenia predstavuje nesprávne právne posúdenie veci. Tvrdenia uvedené v napadnutom rozhodnutí,
že odporkyňa je zamestnaná a to od 10.06.2014, jej príjem predstavoval za mesiac jún sumu vo
výške 252,16 Eur a v mesiaci júl sumu vo výške 343,63 Eur, čo dokazuje tvrdenia aj navrhovateľa,
že odporkyňa je schopná sama sa živiť, tieto tvrdenia sú nedostatočné a neprípustné a naznačujú
odôvodnenie záveru vo veci samej podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine. Takýto záver je založený
aj na nesprávnom skutkovom posúdení veci, pretože údaje od zasielanej poisťovne ohľadom príjmu
odporkyne predstavuje výšku vymeriavacieho základu, ide o hrubý príjem. Zároveň na zhodnotenie, či je
dieťa schopné samo sa živiť, je potrebné prihliadnuť na jeho výdavky, na odôvodnené potreby, prípravu
na budúce povolanie a s tým súvisiace výdavky, potrebu nadobudnutia praxe počas štúdia a pod., ktoré
skutočnosti vyžadujú rozsiahlejšie dokazovanie. Zároveň nie je daný podľa odvolateľky ani predpoklad
pre nariadenie predbežného opatrenia, nakoľko neexistuje bezprostredne hroziaca ujma na strane
navrhovateľa, resp. navrhovateľ takúto kvalifikovanú ujmu vôbec nepreukázal a teda ani neosvedčil,
teda nie je vôbec zrejmé aké jeho právo má byť ohrozené. Zároveň odporkyňa poukázala na skutočnosť,
že podala návrh na zastavenie predmetného konania, ktorý je súčasťou spisu, pretože Okresný súd
Žiar nad Hronom uznesením zo dňa 30.10.2013 č. k. 10C 88/2013 spojil konanie o návrhu odporkyne
na zvýšenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa a konanie o návrhu navrhovateľa na zrušenie
vyživovacej povinnosti na spoločné konanie, ktoré sa vedie na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod
spis. zn. 10Co 88/2013. V predmetnom konaní vystupuje navrhovateľ ako odporca a Okresný súd Žiar
nad Hronom svojim rozsudkom zo dňa 06.06.2014 výrokom IV. návrh odporcu na zrušenie vyživovacej
povinnosti zamietol. Proti tomuto výroku ako aj proti ďalším podal odvolanie navrhovateľ a vec sa
nachádza na Krajskom súde v Banskej Bystrici. Z popísaného vyplýva, že na Okresnom súde Žiar nad
Hronom bolo začaté konanie o zrušenie vyživovacej povinnosti medzi účastníkmi konania, ktoré sa
viedlo a ktoré je spojené pod spis. zn. 10C 88/2013 a pod spis. zn. 12C 121/2014 na Okresnom súde
Žiar nad Hronom bolo začaté konanie medzi navrhovateľom a odporkyňou vo veci zrušenia vyživovacej
povinnosti, teda bolo začaté medzi tými istými účastníkmi konania a v tom istom predmete konania ako
už bolo skôr začaté na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod spis. zn. 10C 88/2013. Ide o prekážku
konania, ktorá bráni tomu, aby sa začalo a prebiehalo konanie medzi tými istými účastníkmi a v tom istom
predmete konania a preto navrhuje zastavenie predmetného konania z dôvodu prekážky litispendencie,
na ktorú je súd povinný prihliadnuť ex offo. K odvolaniu odporkyňa doložila uznesenie Okresného súdu
Žiar nad Hronom spis. zn. 10C 88/2013-54 zo dňa 30.10.2013 a odvolanie odporcu zo dňa 28.7.2014
podané na Okresnom súde Žiar nad Hronom vo veci 10C 88/2013, potvrdenie Okresného úradu Žiar

nad Hronom zo dňa 09.6.2014 o ukončení podnikania navrhovateľa, vypovedanie prokúry navrhovateľa
zo dňa 02.06.2014.

K doručenému odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne a k námietke
existencie prekážky litispendencie navrhovateľ uviedol, že námietka odporkyne nemá žiadne
opodstatnenie. V prejednávanej veci je predmet konania vymedzený skutkovými okolnosťami teda
aktuálnymi pomermi účastníkov konania, ktoré sa zmenili oproti predchádzajúcemu stavu a táto tvrdená
zmena pomerov je tou okolnosťou, ktorá od seba odlišuje predmet konania v dvoch na prvý pohľad
totožných konaniach o úpravu výživného. Vo veci prejednávanej na Okresnom súde Žiar nad Hronom
o zrušenie vyživovacej povinnosti odvodzuje navrhovateľ od iných okolností ako tomu bolo v konaní
konkrétne, pretože ide o zmenené pomery na strane odporkyne, ktorá zmena nastala tým, že sa dňa
10.06.2014 zamestnala. Keďže Okresný súd Žiar nad Hronom vyhlásil svoj rozsudok 06.06.2014 je
zrejmé, že tento nemohol túto skutočnosť skúmať, prihliadnuť a ani na ňu reagovať. Ďalej poukazuje
na to, že keďže tieto skutočnosti nastali po vyhlásení rozsudku nie sú prípustným odvolacím dôvodom
a odvolanie navrhovateľa smerovalo výlučne voči posúdeniu tohto skutkového a právneho stavu, ktorý
existoval v čase vyhlásenia rozsudku. Navrhovateľ je názoru, že aktuálne prebiehajúce konanie pred
Okresným súdom Galanta nijako nezasahuje do konania o odvolaní voči rozsudku Okresného súdu Žiar
nad Hronom. Predmetom konania totiž následne je iba úprava výživného vo vymedzenom období od
16.07.2013 do 09.06.2014. K námietkam ohľadom nesplnenia podmienok pre nariadenie predbežného
opatrenia navrhovateľ uvádza, že ich považuje za irelevantné, neopodstatnené a prameniace z
nepochopenia hmotného a procesného práva. Navrhovateľ v konaní o zrušenie výživného nie je povinný
preukazovať žiaden naliehavý právny záujem a tento právny záujem nie je povinný preukazovať ani vo
vzťahu k žiadosti o nariadenie predbežného opatrenia. V napadnutom rozhodnutí sa neuvádza, že k
nariadeniu predbežného opatrenia viedla skutočnosť, že navrhovateľ 09.06.2014 ukončil podnikateľskú
činnosť, pretože jedinou rozhodujúcou okolnosťou bola skutočnosť, že odporkyňa je riadne zamestnaná.
Odporkyňa uvádza, že nariadenie predbežného opatrenia má účinky rozhodnutia vo veci samej, túto
považuje navrhovateľ za neopodstatnenú, pretože vo veci samej sa domáha úpravy výživného a to
tak, že vyživovacia povinnosť bude zrušená dňom 10.06.2014 a v rámci predbežného opatrenia sa
domáhal uloženia povinnosti odporkyni teda nejde o totožný nárok. Nariadením predbežného opatrenia
nedochádza k zrušeniu vyživovacej povinnosti, ale len k dočasnej úprave pomerov medzi účastníkmi.
Ďalšie námietky týkajúce sa výšky príjmu odporkyne k tomu navrhovateľ uviedol, že nadobudnutie
schopnosti samostatne sa živiť nie je závislá od toho koľko dieťa zarába. Toto je irelevantné. Navrhovateľ
je názoru, že odporkyňa v dôsledku účinkov predbežného opatrenia nepocíti žiadnu ujmu. Od podania
návrhu na začatie konania navrhovateľ zaplatil štyri mesiace a ku dňu spísania tohto vyjadrenia by
sa odporkyňa bez existencie predbežného opatrenia obohatila na úkor o sumu 870,- Eur a s každým
nasledujúcim mesiacom táto suma narastie o ďalších 290,- Eur. Navrhuje, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil.

Navrhovateľ ďalším podaním zo dňa 04.02.2015, doručeným odvolaciemu súdu dňa 09.02.2015 oznámil
aktuálny stav veci - doručenie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici 13Co/1101/2014 zo dňa
20.01.2015 a požiadal o zabezpečenie aktuálnej informácie o zamestnaní odporkyne tak ako urobil
prvostupňový súd pred svojim rozhodnutím - priamym nazretím do evidencie Sociálnej poisťovne.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkmi konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 214 ods. 2 O.s.p.) a po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné,
pretože napadnuté uznesenie nemožno považovať za správne, v dôsledku čoho bolo potrebné podľa §
220 O.s.p. zmeniť spôsobom uvedeným vo výroku tohto svojho uznesenia (čiže tak, že návrh zamietol).
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bolo návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovené.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa podaným návrhom voči odporkyni domáha, aby súd zrušil
vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporkyni, určenú rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom
č.k. 10C/88/2013-146 zo dňa 06.06.2014 vo výške 290,00 Eur. Zároveň navrhovateľ týmto svojim
podaním podal aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, spočívajúceho v uložení povinnosti
odporkyni zdržať sa práva požadovať od navrhovateľa výživné vo výške 290,00 Eur mesačne, ktoré

bolo určené rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 10C/88/2013-146 zo dňa 06.06.2014 vo
výške 290,00 Eur, a to až do právoplatného skončenia tohto konania.

Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že je otcom odporkyne, pričom Okresný súd Žiar nad
Hronom rozhodoval o návrhu odporkyne na zvýšenie (resp. určenie) vyživovacej povinnosti zo dňa
16.07.2013. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 10C/88/2013 a o predmetnom návrhu súd rozhodol
na pojednávaní dňa 06.06.2014 rozsudkom č.k. 10C/88/2013-146 zo dňa 06.06.2014, navrhovateľa,
ako povinného rodiča zaviazal prispievať odporkyni výživným v sume 290,00 Eur mesačne, vždy
k 15. dňu v mesiaci vopred. Predmetný rozsudok do dnešného dňa (t.j. do podania predmetného
návrhu) nenadobudol právoplatnosť, avšak vzhľadom na to, že je predbežne vykonateľný, súdom
vynútiteľná povinnosť uhradiť odporkyni sumu vo výške 290,00 Eur mesačne pre navrhovateľa prvýkrát
nastane dňa 15.08.2014 a následne sa bude pravidelne mesačne opakovať. Po vyhlásení predmetného
rozsudku došlo k zmene pomerov oboch účastníkov konania. Odporkyňa sa zamestnala a vykonáva
závislú prácu v pracovnom pomere a navrhovateľ je presvedčený, že je schopná sama sa živiť
a zákonná povinnosť navrhovateľa ako jedného z rodičov vyživovať dieťa zanikla dňom, kedy sa
odporkyňa zamestnala. Pomery sa zmenili aj na strane navrhovateľa, ktorý pre pretrvávajúce zdravotné
problémy a dlhodobú stratu v podnikaní skončil dňa 10.06.2014 svoju podnikateľskú činnosť a aktuálne
nemá žiadny príjem. Vzhľadom na existenciu potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi
konania, do doby právoplatného rozhodnutia tunajšieho súdu vo veci samej, požiadal navrhovateľ
o nariadenie predbežného opatrenia. Ako dôvod pre nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ
uviedol nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na strane navrhovateľa, ktoré spočíva v tom,
že do rozhodnutia o zrušení vyživovacej povinnosti uplynie niekoľko mesiacov a odporkyňou prevzaté
výživné sa stane bezdôvodným obohatením, a to v rozsahu niekoľko tisíc eur. Naliehavý právny záujem
na nariadení predbežného opatrenia zo strany navrhovateľa je teda daný tým, že bez tohto rozhodnutia
súdu nemôže byť navrhovateľovi poskytnutá adekvátna ochrana pred bezdôvodným obohatením na
jeho úkor zo strany odporcu.

V priebehu tohto konania Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol o odvolaní odporcu (vystupujúceho v
tomto konaní ako navrhovateľ) proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 10C 88/2013 zo dňa
06.06.2014 v konaní sp. zn. 13Co/1101/2014 rozsudkom zo dňa 20.01.2015 tak, že rozsudok okresného
súdu potvrdil a navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Rozsudok Okresného súdu
Žiar nad Hronom č.k. 10C 88/2013 zo dňa 06.06.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrici 13Co/1101/2014 zo dňa 20.01.2015 nadobudol právoplatnosť dňa 03.02.2015, vychádzajúc o
oznámenia Okresného súdu Žiar nad Hronom. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť odvolací súd v čase
vydania svojho rozhodnutia nemal žiadnu procesnú prekážku (ani namietanú prekážku litispendencie)
brániacu mu o odvolaní odporkyne meritórne rozhodnúť.

Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme
maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť
predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého
dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v
zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o
návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až
77 sa použijú primerane.

Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie súd zásadne nariadi na návrh. Podľa ods. 2
návrh má okrem náležitosti podľa § 79 ods. 1 O.s.p. obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z
návrhu musí byť zrejmé čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.

V zmysle § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu
účastníkov, pričom o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných
účastníkov (ods. 8 cit. ust.).
Podľa § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p. súd môže predbežným opatrením nariadiť účastníkovi, aby nenakladal
s určitými vecami alebo právami.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. súd môže predbežným opatrením nariadiť účastníkovi, aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo znášal.

Podľa § 76 ods. 4 O.s.p. ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie
a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd
to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní je inštitút predbežného
opatrenia. Predbežné opatrenie slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených
práv účastníkov konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu.
Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie
je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie predbežného
opatrenia a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že by
výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným
opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že
v dôsledku predbežného opatrenia vznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného
nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana. Pre
úspešnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda
nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečie
bezprostredne hroziacej ujmy. Predbežné rozhodnutie musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo
bude predmetom konania vo veci samej. Potvrdením existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi
činnosti (konania) súdu o nariadenie predbežného opatrenia je aj vzťah predbežnej ochrany k ochrane
vo veci samej. Existencia právneho pomeru medzi účastníkmi alebo nároku prípadne ich osvedčenie
samé osebe ešte netvoria zákonný dôvod pre vydanie predbežného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje
súdu predbežné opatrenia nariadiť. Toto ohrozenie bezprostredne hroziacou ujmou musí byť konkrétne
a naviac oprávneným účastníkom aspoň osvedčené.

Súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom predbežného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho
výroku neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda treba skúmať, či postupom súdu
alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými
zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase
rozhodovania o návrhu na predbežné opatrenie. Navrhovateľ predbežného opatrenia musí mať právny
záujem na predbežnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov.
Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto
súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením predbežného
opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Už v návrhu na jeho vydanie
musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostrednej
ujmy. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod
potrebou dočasnej úpravy účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad.

V danom prípade, zatiaľ predbežne v tomto konaní o nariadenie predbežného opatrenia, by bolo
predčasné tvrdiť, že pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana je očividne
vylúčená. Navrhovateľ opisom rozhodujúcich skutočností podložených predloženými listinnými dôkazmi,
pre potreby predbežného opatrenia dostatočným spôsobom osvedčil pravdepodobnosť nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana, pričom samozrejme za účelom jeho jednoznačného preukázania
bude potrebné v konaní vo veci samej vykonať rozsiahlejšie dokazovanie. Odvolací súd preto
považoval prvú zo zákonných podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia a to aspoň osvedčenie
uplatneného nároku a tým osvedčenie potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov, za dané. Inak tomu
bolo pri druhej z podmienok a to potrebe osvedčenia, že je dané nebezpečie bezprostredne hroziacej
ujmy právam navrhovateľa.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov.

Podľa § 162 ods. 1 a 2 O.s.p. pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od
ich doručenia. Predbežne vykonateľné sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej
odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.

Predbežne vykonateľné sú také rozsudku, pri ktorých lehota na plnenie začína plynúť od ich doručenia,
nie až od momentu právoplatnosti. Rozsudok predbežne vykonateľný sa stáva exekučným titulom bez
ohľadu na otázku jeho právoplatnosti.

Navrhovateľ dôvodil, že nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na strane navrhovateľa spočíva
v tom, že do rozhodnutia o zrušení vyživovacej povinnosti uplynie niekoľko mesiacov a odporkyňou
prevzaté výživné sa stane bezdôvodným obohatením, a to v rozsahu niekoľko tisíc eur.

Navrhovateľom tvrdený dôvod preukazujúci nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy nepovažoval
odvolací súd za opodstatnený. V danom štádiu konania je z obsahu spisu zrejmé, že navrhovateľ
žiada súd, aby zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporkyni, určenú rozsudkom Okresného
súdu Žiar nad Hronom č.k. 10C/88/2013-146 zo dňa 06.06.2014 vo výške 290,00 Eur. Odporkyňa
s návrhom navrhovateľa nesúhlasí, vo veci nebolo vykonané dokazovanie, vzhľadom na podaný
návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia. Predmetný návrh na začatie konania je súd
povinný prejednať a rozhodnúť, súd nariadi pojednávanie, na ktorom vykoná dôkazy, pričom možno
očakávať, že do rozhodnutia vo veci samej uplynie určitý čas. Odvolací súd nemôže v tomto konaní
prejudikovať, či navrhovateľ bude úspešný, príp. čiastočne úspešný alebo neúspešný. Zároveň však je
osvedčený jeho nárok žiadať o zrušenie výživného na odporkyňu v zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení. Pokiaľ teda navrhovateľ sa svojim návrhom na nariadenie predbežného opatrenia domáha
uloženia povinnosti odporkyni zdržať sa práva požadovať od navrhovateľa výživné vo výške 290,00 Eur
mesačne, ktoré bolo určené rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 10C/88/2013-146 zo dňa
06.06.2014 vo výške 290,00 Eur, a to až do právoplatného skončenia tohto konania, v danom štádiu
konania, je žiadaná povinnosť neprípustná vzhľadom na právoplatné rozhodnutie Okresného súdu
Žiar nad Hronom č.k. 10C/88/2013-146 zo dňa 06.06.2014. V prípade, že navrhovateľ bude so svojim
návrhom na zrušenie výživného v danej veci úspešný a odporkyňa sa na jeho úkor bezdôvodne obohatí,
existujú právne inštitúty a prostriedky, ktoré navrhovateľ bude môcť využiť za účelom prípadného vydania
bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na popísané okolnosti však akékoľvek úvahy v tomto smere sú
iba v rovine predpokladov možného vývoja danej právnej veci.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že
za daného stavu nie je splnený jeden zo základných predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia
a to nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, keďže navrhovateľ, vychádzajúc z obsahu spisu
neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh
na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

O náhrade trov konania o nariadenie predbežného opatrenia, včítane trov tohto odvolacieho konania,
bude rozhodnuté v už prebiehajúcom základnom konaní (§ 145, § 151 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p.).

Záverom sa žiada poukázať na skutočnosť, že v spise sa nachádza námietka navrhovateľa zo dňa
06.08.2014 proti postúpeniu veci Okresnému súdu Galanta ( č.l. 35-40), s ktorou bude potrebné sa v
ďalšom konaní zaoberať.

Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.