Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. december 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/1019/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112221799
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4112221799.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a
členov senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej- Polákovej, v právnej veci
žalobcu: mBank SPÓLKA AKCYJNA, so sídlom Senatorska 18, Warszawa, 00-950, Poľská republika,
podnikajúca na území Slovenskej republiky, mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom
Bratislava, Pribinova 10, zastúpený advokátskou kanceláriou Bartošík Šváby, s. r. o., so sídlom

Bratislava, Plynárenská 7/A proti žalovanému: H. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., I. XXX/XX, o
zaplatenie sumy 3.327,33 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Nitra zo dňa 4. decembra 2014 č. k. 18C/20/2014-200 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa povinnosti žalovaného
nahradiť žalobcovi trovy konania titulom súdneho poplatku z r u š u j ea vec mu vracia na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 3.231,25 eura s 9% úrokom z omeškania ročne od 01. 01. 2012 do zaplatenia, do 15 dní od
právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Posledným výrokom uložil žalovanému
povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za žalobu 199,50
eura a trovy právneho zastúpenia 333,02 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, na účet právneho

zástupcu žalobcu Bartošík, Šváby, s. r. o., so sídlom v BBC V, block A, Plynárenská 7/
A, Bratislava. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 2, § 3, § 4 ods. 1, § 8aa
ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, § 54
ods. 1, § 544 ods. 1, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania
považoval žalobu za dôvodne podanú v časti uplatneného nároku. Žalobca sa v predmetnom konaní
domáhal zaplatenia žalovanej sumy na základe Zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru mPôžička č.

zmluvy 520700-4201014140/8360, avšak predmetnú zmluvu súdu nepredložil, a preto žiadal zaplatenie
sumy titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobca síce súdu predložil kópiu zmluvy, avšak ide
o zmluvu, ktorá nie je platná, ide o zmluvu o vedení bankových a bežných účtov s tým, že určité
časti v zmluve nie sú vyplnené, a preto súd na predmetnú zmluvu neprihliadol. Keďže v konaní nebolo
preukázané uzatvorenie žiadnej zmluvy medzi stranami sporu, súd sa zaoberal tým, či žalobcovi
vznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy titulom vydania bezdôvodného obohatenia. V konaní bolo

preukázané s poukazom na výpisy z účtu žalovaného, že žalovaný čerpal finančné prostriedky vo výške
3.312,87 eura, a preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 3.231,25 eura, keď žalovaný
uhradil zo svojho účtu 81,62 eura (výpis z VÚB banky, keď predmetná suma bola uhradená z účtu
číslo XXXXXXXXXX/XXXX). Súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy vo výške v zmysle výroku
rozsudku a to na základe bezdôvodného obohatenia skutkovej podstaty plnením bez právneho dôvodu.
Vo zvyšku súd nepovažoval žalobu za dôvodne podanú, a preto túto zamietol. Žalobca sa domáhal

zaplatenia sumy 3.327,33 eura, zmluvného úroku, podaním oznámil, že žiada sumu 3.231,25 eura a
zákonný úrok z omeškania, uviedol, že ide o zmenu žaloby, súd však podanie nepovažoval za zmenužaloby. Žalobca nad sumu 3.231,25 eura a žalobu v časti zaplatenia zmluvného úroku nevzal späť, preto
súd v tejto časti žalobu zamietol. Súd priznal žalobcovi i úrok z omeškania s poukazom na § 3 vládneho
nariadenia č. 87/95 Z. z., § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, odo dňa, kedy sa žalovaný dostal

do omeškania. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 OSP, a keďže žalobca mal
neúspech v nepatrnej časti, súd žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktorá pozostáva zo zaplateného
súdneho poplatku za žalobu vo výške 199,50 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 333,02 eura
a to za dva úkony právnej pomoci, prípravu a prevzatie, podanie žaloby, 1 úkon je 131,13 eura + 2 x
7,63 eura režijný paušál ako i 20 % DPH, nakoľko právny zástupca žalobcu preukázal, že je platcom

DPH. Žalobca žiadal i zaplatenie sumy 6,50 eura titulom zaplateného súdneho poplatku za vyhotovenie
rovnopisu, súd ich však nepriznal, nakoľko ich nepovažoval za dôvodné s poukazom na § 42 ods.3 OSP.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania v časti žalobcovi nepriznaného súdneho
poplatku vo výške 6,50 eura napadol včas podaným odvolaním žalobca, domáhajúc sa ním zrušenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti a vrátenia veci na ďalšie konanie. Podľa

jeho názoru bola náhrada trov konania v časti zaplateného súdneho poplatku nesprávne posúdená,
nakoľko súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že priznal úspešnému žalobcovi náhradu
trov konania v plnom rozsahu v zmysle ustanovenia § 142 ods. 3 OSP, avšak nesprávne vyčíslil
výšku náhrady zaplateného súdneho poplatku, nakoľko táto mala byť zodpovedajúca výške skutočne
uhradeného súdneho poplatku, a to vo výške 206 eur. Postup súdu, ktorý nezohľadňuje zaplatený súdny

poplatok za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh pri vyčíslovaní náhrady trov konania považuje
za nesprávny a má za to, že daný postup je v rozpore s ustanovením § 142 ods. 1 OSP, nakoľko
pokiaľ ide o zaplatený súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh, vyrubený na
základe elektronického podania žaloby podpísanej zaručeným elektronickým podpisom, tento považuje
za účelne vynaložený. Poukázal na nálezy Ústavného súdu sp. zn. II ÚS 31/2004-92, sp. zn. IV. ÚS

84/2014-31. Jeho náklady, ktorých súčasťou je aj zaplatený súdny poplatok spolu vo výške 206 eur
boli pre riadne uplatnenie práva nevyhnutné. K nevyhnutne vynaloženým trovám nepochybne patrí
aj súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu podaní a príloh, preto jeho nárok na náhradu súdneho
poplatku vo výške 6,50 eura je dôvodný. Ďalej uviedol, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia považuje
za nepostačujúce a v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 OSP, keď súd okrem kusého odkazu na

ustanovenie § 42 ods. 3 OSP neuviedol žiadne vysvetlenie, ani úvahy, prečo mu nepriznal náhradu
súdneho poplatku za vyhotovenie rovnopisu podaní a príloh, a to napriek tomu, že v zmysle výzvy
súdu predmetný súdny poplatok uhradil. S poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 5Obo/103/2008 a
uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS/78/05 namietal, že napadnutým rozsudkom bolo porušené
jeho právo na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní veci
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie, v jeho napadnutej
časti týkajúcej sa povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania titulom súdneho poplatku je

potrebné v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý

zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.
Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na
danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.8. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie
reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť.

Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súdy zistia skutkový stav, a po výklade a
použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva
na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo

na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami (I. ÚS 50/04).

9. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký závadný procesný postup
súdu, ktorým sa strane znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných mu v civilnom konaní za
účelom obhájenia a ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Ide teda o taký postup súdu, ktorý

znemožňuje strane sporu realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu
Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

10. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

11. Právo strany na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednoznačne takým procesným právom, ktoré
mu je v civilnom konaní priznané za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP,
musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku.

Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyrovnať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a
ich myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery. Účelom
odôvodnenia rozsudku jepredovšetkýmpreukázaťsprávnosťrozsudku;odôvodneniemusíbyťsúčasne
preskúmateľné.

12. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu
prvej inštancie dňa 03. 07. 2012 elektronickými prostriedkami podpísanou zaručeným elektronickým
podpisom domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3.327,33 eura spolu so zmluvným úrokom vo výške
24,50% od 31. 03. 2009 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 31. 03. 2009 do

zaplatenia a náhrady trov konania. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že strany uzatvorili dňa 27. 11. 2008
Zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru „mPôžička“ č. 520700-4201014140/8360, na základe ktorej
žalobca poskytol žalovanému hotovostný úver s dohodnutou úrokovou sadzbou 16,50% ročne s tým, že
pre prípad omeškania žalovaného s plnením bolo medzi stranami dohodnuté zvýšenie úrokovej sadzby
na 24,50% ročne z dlžnej čiastky. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru, pričom k 30. 03.

2009 bol v omeškaní so zaplatením istiny vo výške 3.327,33 eura. Keďže žalovaný ani napriek výzvam
žalobcu dlh neuhradil, domáhal sa žalobca nároku na plnenie súdnou cestou. Výzvou zo dňa 20. 07.
2012, doručenou žalobcovi dňa 08. 08. 2012, súd prvej inštancie vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní
od doručenia výzvy zaslal súdu dva rovnopisy žaloby, nakoľko súdu bolo dňa 03. 07. 2012 doručené
elektronické podanie, v ktorom sa nachádzajú nečitateľné dve žaloby. Žalobca dňa 27. 08. 20112 doručil

súdu prvej inštancie elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom žalobu na
zaplateniesumy3.327,33euraspríslušenstvom.Následnesúdprvejinštancieuznesenímzodňa08.10.
2012 č. k. 7Ro/258/2012-36 uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu
žaloby spolu s prílohami vo výške 6,50 eura, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Odôvodnenie
tohtorozhodnutiaoprelopoložku20aprílohyzákonač.71/1992Zb.osúdnychpoplatkochakonštatoval,

že žalobcovi vznikla poplatková povinnosť na vyhotovenie podania, ktoré je žalobou s prílohami. Žalobca
dňa 26. 10. 2012 zaplatil na účet Okresného súdu Nitra súdny poplatok vo výške 6,50 eura. Rozsudkom
zo dňa 04. 12. 2014 č. k. 18C/20/2014-200 súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu trov konania
titulom súdneho poplatku vo výške 199,50 eura, na zaplatenie ktorej sumy zaviazal žalovaného, keď vodôvodnení rozhodnutia konštatoval, že priznanie náhrady trov konania za zaplatený súdny poplatok
vo výške 6,50 eura za vyhotovenie rovnopisu nepovažoval za dôvodný s poukazom na § 42 ods. 3
OSP.Predmetomprejednaniaodvolaciehosúdu,vzhľadomnarozsahpodanéhoodvolaniažalobcu,bola

napadnutá časť rozhodnutia súdu prvej inštancie týkajúca sa povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi
trovy konania titulom súdneho poplatku, keď podaným odvolaním žalobca namietal nepriznanie náhrady
trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 6,50 eura za vyhotovenie rovnopisu podania- žaloby
s prílohami.

13. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, v
rozsahužalobcomnamietanejčasti,týkajúcejsapovinnostižalovanéhonahradiťžalobcovitrovykonania
titulom súdneho poplatku, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej
časti nezodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 220
ods. 2 CSP a postupom súdu prvej inštancie bolo porušené právo na spravodlivý proces, čo bolo
dôvodom na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, v zmysle ustanovenia

§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súd
prvej inštancie nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi titulom súdneho poplatku za vyhotovenie
rovnopisu podania s prílohami odôvodnil len tým, že poukázal na ustanovenie § 42 ods. 3 OSP a to
bez toho, že by z rozhodnutia súdu bolo zrejmé, akými skutkovými a právnymi závermi sa súd prvej
inštancie riadil, keď náhradu trov konania žalobcovi v tejto výške nepriznal. Vzhľadom na uvedenú

skutočnosť je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti týkajúcej sa povinnosti
žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania titulom súdneho poplatku považovať za nepreskúmateľné,
v dôsledku čoho nebolo možné preskúmať správnosť postupu súdu v tejto časti. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie tak neposkytuje spoľahlivú odpoveď na to, na základe čoho dospel súd k záveru, že
príslušná náhrada trov konania žalobcovi neprináleží, pretože len poukaz na ustanovenie § 42 ods. 3

OSP nie je odrazom výkladu myšlienkového postupu súdu o tom, ako dospel k príslušnému výroku
rozsudku. Odôvodnenie rozsudku má totiž spĺňať požiadavku, aby bol objektívnym, zrozumiteľným a
presvedčivým, t.j. aby bolo z neho možné preskúmať správnosť postupu súdu a zároveň získať aj
odpoveď na všetky podstatné argumentačné tvrdenia uplatnené stranami sporu, ako aj na právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ak rozsudok takéto odôvodnenie

neobsahuje,potomjenezrozumiteľnýanepreskúmateľný,čímdošlokporušeniuprocesnýchustanovení
upravujúcich postup súdu v civilnom sporovom konaní.

14. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
týkajúcej sa povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania titulom súdneho poplatku podľa

ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, v ktorom súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách konania žalobcu spočívajúcich v
súdnom poplatku a svoje rozhodnutie v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP náležite odôvodní.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).