Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. september 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/543/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116205753
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7116205753.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a
sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu Slovak Telekom, a.s., Bratislava,
Bajkalská 28, zast. JUDr. Petrom Škerlíkom, advokátom, Dolný Kubín, ul. J. Ťatliaka 2051/8, proti
žalovanému L. M., G.. XX.X.XXXX, C., U. X, o zaplatenie 625,05 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku 41C/67/2016-60 z 23.6.2016 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a trovách konania a
v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
sumu 174,75 € s 5,05% úrokom z omeškania zo sumy 174,75 € od 26.11.2015 do zaplatenia, a to do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanému náhradu

trov konania nepriznal.
2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho 7.3.2016 domáhal a
ako ju skutkovo a právne odôvodnil. Konštatoval, že žalovanému bola žaloba aj spolu s uznesením
z 15.3.2016 doručená 18.3.2016, avšak k žalobe sa nevyjadril. Uviedol, aké dokazovanie vykonal,
že podľa § 115a O.s.p., vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil
23.6.2016, miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu od 8.6.2016, t.j. v

súlade s § 156 ods.3 O.s.p., po zistení skutkového stavu: žalobca ako podnik, poskytovateľ a žalovaný
ako účastník uzavreli 11.11.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ktorá bola 2.8.2014 zmenená
Dodatkom k zmluve, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy v
čase jej uzavretia boli aj Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom
mobilnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s. z 1.8.2012, v čase doplnenia zmluvy Dodatkom
Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete spoločnosti

Slovak Telekom, a.s. z 27.1.2014 a v čase ukončenia zmluvného vzťahu Všeobecné podmienky pre
poskytovanie verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s. z 26.6.2015. Okrem tejto zmluvy
uzatvoril žalovaný 2.8.2014 s poisťovateľom Generali poisťovňa, a.s. poistnú zmluvu č. 7997487, ktorej
predmetom bolo poistenie elektronického zariadenia a jeho príslušenstva mobilný telefón typ Sony
Xperia Z2 Black, výrobné číslo 352876067869054, rok predaja 2014, poistná suma na 679,- €, mesačné
poistné 2,49 €, poistné za dojednané poistné obdobie, teda ročné poistné 29,88 € a žalovaný súhlasil s

tým, že mesačnú splátku poistného bude hradiť spolu s úhradou za služby žalobcovi na základe faktúry
vystavenej žalobcom. Žalovaný využíval služby verejnej mobilnej telefónnej siete, ktorú mu poskytoval
žalobca a porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a dodatku, čím žalobcovi vznikli pohľadávky
voči žalovanému: číslo účastníka 1.92410294, mobilné telefónne číslo 0910 907 921, typ telefónu Sony
Xperia Z2 Black, program služieb Happy XL NAJ. Žalobca vystavil žalovanému nasledovné faktúry:
č. 7502059060 za obdobie 8.2.2015 až 7.3.2015 na sumu 111,55 € s tým, že stav účtu do 8.2.2015

bol 187,30 €, z toho uhradených 0,00 €, pričom suma za uvedené obdobie bola vyúčtovaná za paušál,
doplatok, hovorné, odpis elektronickej faktúry, splátku poistného, obmedzenie služby, dáta navyše,MyPay, cestovný lístok KE, upomienku. Žalobca ďalej vystavil žalovanému faktúru č. 7503011156 za
obdobie 8.3.2015 až 6.7.2015 na sumu 63,20 € za paušál, doplatok, odpis elektronickej faktúry, splátku
poistného a upomienku a faktúru č. 7504030285 za obdobie od 8.4.2015 až 7.5.2015 na sumu 73,36

€ za paušál, doplatok, splátku poistného a prerušenie služby. Žalobca vystavil žalovanému aj faktúru
č. 7509888121 za obdobie od 8.10.2015 do 7.11.2015 na sumu 450,30 € pozostávajúcu zo zníženej
zmluvnej pokuty. Žalovaný z tejto dlžnej sumy dokopy 885,71 € uhradil žalobcovi 7.5.2015 sumu 187,30
a 25.5.2015 sumu 73,36 €, teda ostal žalobcovi dlžný sumu 625,05 €, na základe vyššie uvedených
vystavených faktúr. Poukázal na to, že nárok na zmluvnú pokutu vo výške 450,30 € si žalobca uplatnil

na základe bodu III. Dodatku v dôsledku porušenia záväzku viazanosti po dobu dohodnutú v tabuľke
č. 1 Dodatku, z ktorého vyplýva, že žalovaný bol povinný po dobu 27 mesiacov od dátumu uzavretia
dodatku platiť včas cenu služieb v súlade s Dodatkom so všeobecnými podmienkami (v súlade s časťou
IV. bodom 5. Všeobecných podmienok v lehote splatnosti tej, ktorej faktúry) tak, aby nedošlo z týchto
dôvodov k prerušeniu poskytovania služieb a poskytovaných prostredníctvom SIM karty. Žalovaný si
však túto povinnosť neplnil, v dôsledku čoho mu žalobca 6.5.2015 v súlade s časťou III. čl. 4., odsek

3, písm. b) Všeobecných podmienok prerušil poskytovanie služieb poskytovaných prostredníctvom SIM
karty. Nárok žalobcu na zmluvnú pokutu teda vyplýva z bodu 3. dodatku, a vznikol tým, že žalovaný
porušil záväzok riadne a včas platiť za poskytované služby. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty
za porušenie záväzku viazanosti je suma špecifikovaná v tabuľke č. 1 Dodatku vo výške 680,- €,
ktorá zohľadňuje benefity (predaj mobilného telefónu v trhovej hodnote 679,- € za akciovú cenu 49,-

€, neobmedzený internet v mobile v zálohe vo výške 5% z ceny mesačného paušálneho poplatku
atď) poskytnuté žalovanému zvolením si programu služieb Happy XL NAJ. Vyúčtovaná suma zmluvnej
pokuty je vypočítaná podľa vzorca, ktorá vyjadruje denné klesanie zo základu (680,- €) pre výpočet
doby viazanosti do doby ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti. Žalobca vypočítal
zmluvnú pokutu nasledovne, za základ pre výpočet zmluvnej pokuty považoval sumu 680,- €. Záväzná

doba viazanosti je 27 mesiacov, t. j. 822 dní. Počet dní počas, ktorých využíval žalovaný služby od
2.8.2014 do 6.5.2015 je 278 dní. Teda 278 : 822 x 680 = 229,98 €. 680,- € - 229,98 € = 450,02
€ (rozdiel 0,28 € medzi vyúčtovanou zmluvnou pokutou 450,02 € a vyúčtovanou zmluvnou pokutou
450,30 € vznikol zaokrúhľovaním). Žalobca k opodstatnenosti zmluvnej pokuty uviedol, že žalovaný
po zmene Zmluvy dodatkom aktivovanej služby s benefitmy uvedenými v Dodatku ako aj pod bodom

1., písm. c) a f) využíval po dobu 9 mesiacov, no za využívanie služieb zaplatil len za 6 mesiacov,
aj to po dobe splatnosti. Navyše zmluvná pokuta je všeobecne uznávaný inštitút obligačného práva a
plní viacero funkcií pri zabezpečovaní zmlúv o pripojení uzatváraných podľa Zákona o elektronických
komunikáciách. Pokiaľ ide o funkciu kompenzačnú, je ňou pokrývaná nielen dotovaná cena mobilného
telefónu Sony Xperia Z2 Black, ktorý bol poskytnutý žalovanému za akciovú cenu 49,- €. No sú ňou

pokrývané aj iné benefity, ktoré na základe Dodatku boli žalovanému poskytnuté a mohol ich využívať,
ako napr. zľavy z ceny mesačného paušálu, neobmedzený internet v mobile modifikácia. Plní ale
vždy aj funkciu sankčnú, či prevenčnú, no zároveň aj funkcie iné, ktoré sú v každom prípade síce
skúmateľné, no občas obtiažne kvantifikovateľné - stimulačná, či výchovná funkcia. Žalobca listom zo
7.12.2015 oznámil žalovanému, že v súlade s § 44 ods. 8 písm. b) a § 44 ods. 12 zák. č. 351/2011

Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov ako aj v súlade s ustanoveniami
časti III. čl. 6 bodu 8. písm. b) Všeobecných podmienok odstupuje od zmluvy a to z dôvodu, že
žalovaný nezaplatil žalobcovi ceny za poskytnuté služby, ani do 45 dní po splatnosti jednotlivých faktúr.
Odstúpením od zmluvy, ktoré nadobudlo účinnosť 14.12.2015 zmluva zanikla, a v súlade s ust. časti
III. čl. 6 bodu 11 Všeobecných podmienok je žalovaný povinný uhradiť všetky záväzky, ktoré mu vznikli

do dňa odstúpenia. Ďalej súd citoval znenie § 43 ods.1,2, § 42 ods.1 písm. a) zákona č. 610/2003
Z. z. o elektronických komunikáciách, § 588 Občianskeho zákonníka a vykonaným dokazovaním mal
preukázané, že medzi účastníkmi vznikla dvojstranná zmluva, predmetom ktorej okrem iného bolo zo
strany žalobcu poskytovanie služby Happy XL NAJ, za čo vznikla žalovanému povinnosť platiť cenu
poskytnutých a odobratých služieb a plniť ostatné zmluvne dohodnuté povinnosti. Prevádzkovateľ,

žalobca zriadil žalovanému prístup k verejnej elektronickej komunikačnej mobilnej služby T-Mobile
mobilný internet a sprístupnil mu súvisiace dátové služby, ktoré žalovaný odobral, ale ich cenu, určenú
podľa tarify, nezaplatil, čím mu vznikol dlh ku dňu podania žaloby v sume 174,75 eur za nehlasové služby
a pravidelné poplatky. Právnym titulom uplatňovania nárokov žalobcu v tejto časti žalobou uplatneného
nároku boli dojednané zmluvné podmienky, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky

poskytovania verejnej elektronickej komunikačnej mobilnej služby - mobilný internet, ktoré žalovaný
podpisom zmluvy akceptoval, prijal. V predmetnej právnej veci bolo nepochybné, že predmetom konania
je zaplatenie faktúr za komunikačné mobilné služby na základe zmluvy o pripojení. Z pohľadu právnej
kvalifikácie ide o zmluvy uzatvorené v zmysle § 43 zák. č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.Z priložených faktúr bolo preukázané, že žalovaný svoju základnú povinnosť zo zmluvy, a to riadne
a včas platiť cenu poskytovaných služieb nesplnil, preto sa žalobca dôvodne domáha jej splnenia
a zaplatenia peňažného dlhu. V zúčtovacích obdobiach uvedených vo vyššie označených faktúrach

žalovaný nezaplatil cenu poskytnutých služieb spolu s ďalšími poplatkami, čo bolo v konaní riadne
preukázané a nenamietané, preto priznal žalobcovi uplatnený nárok titulom nezaplateného plnenia zo
zmluvy, pričom povinnosť žalovaného zaplatiť cenu služieb vyplýva z jednotlivých zmluvných dojednaní
ako aj z § 42 ods.4 písm. b/ citovaného zákona o elektronických komunikáciách. Ďalej citoval znenie
§ 544 ods.1 O. z. a konštatoval, že účastníci si 2.8.2014 dojednali v Dodatku k Zmluve aj zmluvné

podmienky, súčasťou ktorých bola aj dohoda o viazanosti zmluvou po dobu 27 mesiacov od uzavretia
zmluvy o pripojení, povinnosť platiť riadne a včas cenu služieb a neporušovať zmluvné povinnosti
stanovené v zmluve. Pre prípad porušenia povinností upravených vo vymedzených článkoch zmluvy,
v tom aj pre prípad nezaplatenia splatnej ceny za služby, bola dohodnutá zmluvná pokuta, ktorú
žalobca žalovanému vyúčtoval v sume 450,30 eur. Je zrejmé, že žalobca odvíja právo na zaplatenie
zmluvnej pokuty od nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby, aj keď následne

podľa pokusu o pokonávku zo 7.12.2015 odstúpil od zmluvy v zmysle § 43 ods.5 zák. č. 610/2003
Z.z. o elektronických komunikáciách. Zo zmluvných dojednávaní ďalej vyplýva, že zmluvná pokuta
bola dojednaná ako sankcia za porušenie zmluvných povinností ako zabezpečovací prostriedok za
účelom dosiahnutia väčšej istoty, že žalovaný zotrvá v zmluvnom vzťahu minimálne v dohodnutej dobe
viazanosti a že si bude svoje zmluvné povinnosti plniť. Podľa § 53 ods.1,4 Občianskeho zákonníka

( ObčZ) účinného k 30.9.2007, § 39 O. z. a mal za to, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným bolo
potrebné posúdiť ako vzťah občianskoprávny a aplikovať naň ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ktorých charakteristickou črtou je, že nesmú obsahovať neprimeranú podmienku, t.j. ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
V rozhodovacej praxi súdov v obdobných sporoch mobilných operátorov (navrhovateľov ) na tom istom

skutkovom základe bol prijatý právny záver, že práva a povinnosti zo zmluvných pokút sú v štandardných
typových zmluvách o pripojení koncipované nevýhodnejšie oproti úprave v civilnom kódexe, a teda sú
neplatné pre rozpor so zákonom (§ 54 ods.1 v spojení s § 39 O. z.). Preto žaloba v časti o plnenie
zo zmluvných pokút bola v rozhodovacej činnosti súdov vyhodnotená ako nedôvodná, keď mobilný
operátor ako žalobca si uplatňoval od žalovaného sankciu v podobe zmluvnej pokuty za porušenie

akejkoľvek zmluvnej povinnosti, teda za neurčitý okruh rôznych porušení a vzťahov. Zmluvné pokuty
koncipované v zmluvách o pripojení podľa už judikovaného právneho záveru predstavujú neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá je absolútne neplatná. § 53 ods.1 O. z. zakazuje dodávateľovi používať
zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Priznaním plnenia z
takejto zmluvnej podmienky by bolo teda v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie

z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany
súdu a popieranie práva na ochranu práv spotrebiteľa. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri
poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči
spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú
súd už skôr judikoval (§ 53a O. z.). Z pozície ochrany spotrebiteľa je pritom irelevantné, ktorý súd

takúto podmienku vyhlásil za neplatnú. Zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného
dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa
všeobecného § 545a Obč. zák. sa preto môže týkať iba platne uzavretej dohody o zmluvnej pokute.
Uplatňovanie práva na zmluvnú pokutu v súdnom konaní vzhľadom na vyššie uvedené súd preto
vyhodnotil ako konanie v rozpore so zákonom, nesúce tiež znaky konania v rozpore s dobrými mravmi.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného a právny záver, podľa ktorého súdna kontrola štandardných zmlúv
je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok, ako aj právny názor
vyslovený v obdobných právnych veciach, že zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve o pripojení je
objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa, s ktorým sa nakoniec stotožnil aj konajúci súd, bola žaloba
v časti o plnenie zo zmluvnej pokuty ako nedôvodná zamietnutá. Tým, že žalovaný dlh nezaplatil riadne

a včas, dostal sa do omeškania a preto je povinný platiť úrok z omeškania, keďže jeho zaplatenia sa
žalobca domáhal. Žalobca žiadal úrok z omeškania vo výške 9% ročne od splatnosti poslednej faktúry,
t.j. 26.11.2015 do zaplatenia, preto priznal žalobcovi požadovaný úrok z omeškania vo výške 5,05 %
ročne z priznanej sumy 174,75 eur od 26.11.2015 do zaplatenia. O náhrade trov konania rozhodol podľa
§ 142 ods.2 v spojení s § 151 ods.1 O.s.p. vzhľadom na čiastočný úspech každého z účastníkov. Keďže

miera úspechu žalobcu predstavuje 27%, miera úspechu žalovaného 73%. Celkový úspech žalovaného
tak predstavuje 46% a v tomto rozsahu má nárok na náhradu trov konania. Keďže však žalovanému v
priebehu konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca vo výroku, ktorým súd rozhodol, že žalobu v
časti (o zaplatenie 450,30 eur s prísl.) zamieta, ako aj proti časti výroku, ktorou nepriznal mu náhradu trov
z dôvodov uvedených v § 365 ods.1 písm. a) v spojení s § 389 ods.1 písm. b), § 365 ods.1 písm. b),d),h)

zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"). B popísal doterajší priebeh konania
a podstatné skutočnosti. V bode 6 reprodukoval, čím súd zamietnutie žaloby o 450,30 € s prísl. a v bode
7 namietol, že súd sa v odôvodnení rozsudku (a zdá sa, že ani pri rozhodovaní) dostatočne nezaoberal
a neskúmal, (i) či žalovaného v tejto veci možno považovať za spotrebiteľa (Súd ho bez skúmania za
spotrebiteľa považoval) a ak áno, či je dôvodné mu poskytnúť takú istú ochranu ako spotrebiteľovi, ktorý

si svoje záväzky plní, (ii) potrebu umožniť žalobcovi konať pred súdom - vyjadriť sa k zamýšľanému
zamietnutiu zmluvnej pokuty ako neprijateľnej podmienky, čím mu odňal možnosť konať pred súdom v
zmysle § 221 písm. f) OSP (dnes § 389 ods.1 písm. b) CSP) a neskúmal ani, či nieje daný verejný záujem
na nariadení pojednávania. C DÔVODY ODVOLANIA - Považuje rozsudok za nezákonný preto, že I.
rozsudok spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (Súd nesprávne vyhodnotil zmluvný vzťah ako
spotrebiteľský, nárok na celé peňažné plnenie, vrátane nároku na zmluvnú pokutu je daný); II. Súd mu

odňal možnosť konať pred súdom tým, že rozhodol bez nariadenia pojednávania a tiež tým, že rozsudok
odôvodnil nedostatočne; C I. ROZSUDOK SPOČÍVA V NESPRÁVNOM PRÁVNOM POSÚDENÍ VECI
- ZMLUVNÝ VZŤAH NIE JE SPOTREBITEĽSKÝ - Súd nesprávne považoval zmluvu za uzatvorenú
podľa zákona č. 610/2003 Z. z. a bez bližšieho zdôvodnenia považoval vzťah za spotrebiteľský; niektoré
skutočnosti vôbec neposudzoval. 9. Je nepochybné, že medzi nim a žalovaným bola uzatvorená Zmluva

o poskytovaní verejných služieb (nie zmluvu o pripojení ako uvádza súd v odôvodnení rozsudku), ktorou
si zmluvné strany dohodli vzájomné záväzky. Súd nedostatočne skúmal právny vzťah vyplýva už aj zo
skutočnosti, že v celom odôvodnení poukazuje na ustanovenia zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických
komunikáciách, hoci tento zákon bol, už v čase kedy bola Zmluva uzatvorená, viac ako rok zrušený a
teda zmluva nielenže nebola, ale ani nemohla byť už uzatvorená podľa § 43 uvedeného zák. č. 610/2003

Z. z. ako vyhodnotil súd. Bola uzatvorená podľa zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách,
ktorýnadobudolúčinnosť01.11.2011(zmienkaotomtozákonesavodôvodnenínachádzalennajednom
mieste, kde súd poukazuje na skutočnosti uvedené v žalobe). Ďalej, aj keď podľa formálnych znakov,
s ohľadom na dikciu § 52 ods.1 O. z., sa môže javiť, že zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, podľa jeho
názoru ju takto od uzatvorenia Dodatku k nej z dôvodov uvedených ďalej posudzovať nemožno. A práve

tak - rýdzo formálne zmluvu posudzoval súd. 10.Právny úkon je prejav vôle, ktorá musí byť slobodne
daná a vyjadrená v súlade so skutočnosťou - musí to teda byť skutočná vôľa. Slobodne daná vôľa
uzatvoriť zmluvný vzťah však ešte neznamená, že celý obsah zmluvy bol úmyslom obidvoch zmluvných
strán. Osobitne treba skúmať skutočnú vôľu toho, kto zmluvné podmienky nedodržiava. V tomto prípade
to je žalovaný. 11.Má za to, že aj v spotrebiteľskom práve je potrebné ctiť a riadiť sa princípom, že

zásadná a prvoradá, aj pred akýmkoľvek súdom, musí byť ochrana tej osoby, ktorá učinila právny
úkon s dôverou v určitý, druhou zmluvnou stranou prezentovaný prejav vôle (skutkový stav). Tomu, kto
vyvolal určité konanie (záujem o uzatvorenie zmluvy prejavil žalovaný) nemožno priznávať ochranu na
úkor toho, kto mu uveril. Uplatňovanie princípu dôvery v úkony iných osôb pri akomkoľvek sociálnom
styku s nimi je základným predpokladom pre fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné

pokladať za elementárnu kategóriu sociálneho života. Predstavuje nielen vnútorný postoj odrážajúci
etickyzdôvodnenépredstavyaočakávaniakomunikujúcichčlenovspoločnosti,alejeajvýrazomprincípu
právnejistoty,ktorýpredstavujejednuzgaranciímateriálne,tedahodnotovo,chápanéhoprávnehoštátu,
ktorého normatívny výraz vyplýva aj z Ústavy SR. 12.Ako je zrejmé zo spisu, žalovaný uzatvoril zmluvu
slobodne, čo však už nie je možné povedať o uzatvorení dodatku z 2.8.2014, ktorým bola zmluva. Okrem

možnosti využívať služby, ktoré si dohodol, získal aj rôzne benefity tak, ako je to uvedené v žalobnom
návrhu (za 49,- eur získal telefón, ktorého trhová hodnota bola 679,- eur a boli mu poskytnuté aj ďalšie
benefity, ktoré sú uvedené v žalobe - neobmedzený internet v mobile, zľava 5% z ceny mesačného
paušálneho poplatku ...). Za poskytnuté služby však žalovaný uhradil v lehote splatnosti len dve faktúry
a po lehote splatnosti celkom spolu len 5 faktúr. Pritom na zasielané SMS správy, ktorými mu on

oznamoval, že nemá uhradené faktúry rovnako na informácie o stave účtu na faktúrach nereagoval.
Aj uvedené tri faktúry zaplatil až po tom, ako mu bolo obmedzené a následne prerušené využívanie
služieb. Je na mieste si položiť otázku - prečo nereagoval opakovane? Veď, ak sa niekto dostane do
zlej životnej situácie a z toho dôvodu nemôže plniť záväzky, spravidla reaguje, zatelefonuje, napíše,
zdôvodní, požiada o splátkový kalendár - rieši. Žalovaný tak neučinil. Je preto viac ako na mieste aj

otázka, či uzatvorením dodatku ku zmluve stále chcel byť spotrebiteľom? Alebo chcel len získať možnosť
lacno prísť k drahému telefónu a čo najdlhšie, prípadne po dobu po ktorú nevyhnutne potreboval,
využívať dohodnuté služby? Bola jeho vôľa pri uzatváraní dodatku k zmluve byť spotrebiteľom, alebo
chcel získať telefón a možnosť do doby kým to nutne potreboval všetky možné výhody a potom „dejsa čo dej"? A to ešte ani netušil, že súd mu poskytne „zo zákona" ochranu. 13.Správanie, prejav
vôle žalovaného, svedčia skôr o tom že nemal záujem byť spotrebiteľom, ale lacno prísť k drahému
telefónu a potom telefonovať „koľko sa bude dať". Vyvstáva aj otázka - môže súd bez dokazovania,

bez riadneho vyhodnotenia uvedených skutočností, považovať automaticky každého človeka, ktorý
uzatvorí zmluvu o poskytovaní verejných služieb za spotrebiteľa a zmluvu za spotrebiteľskú? Má za
to, že zdôvodniť postavenie zmluvných strán ako dodávateľa a spotrebiteľa len strohým odkazom §
52 ods.1 O. z., ako to urobil súd, nie je prípustné. Vyporiadanie sa so skutočnosťou, či správanie
žalovaného nasvedčuje tomu, že tento aj pri uzatváraní dodatku k zmluve, chcel byť spotrebiteľom,

považuje za podstatné. Súd podľa neho vážne pochybil v základnej veci a preto, bez posúdenia toho,
či žalovaného možno považovať za spotrebiteľa, jeho argumentáciu v odôvodnení rozsudku nie je
možné relevantne vyhodnotiť. Je totiž viac ako všeobecná. Ak by aj pripustil, že žalovaný spotrebiteľom
formálne je, súd sa nezaoberal vôbec tým, či mu je opodstatnené poskytnúť takú istú ochranu ako
spotrebiteľovi, ktorý si zmluvné záväzky plní, alebo si ich splnil aspoň z väčšej časti (tu poukázal aj na
ďalej čiastočne citovaný rozsudok Krajského súdu v Prešove 9Co/35/2013, ktorý z hľadiska zachovania

rovnosti pred zákonom považuje za dôležitý). Žalovaný totiž v zmluve dohodnutú zásadnú povinnosť,
za poskytnuté služby platiť, splnil len za obdobie 5 mesiacov z 27 mesiacov, ako bolo dohodnuté. Aj
to z väčšej časti až vtedy, keď mu poskytovanie služieb bolo prerušené. Inak ale všetky práva využil
v maximálnej možnej miere. 14.Tu poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v B. Bystrici sp. zn.
16Co/53/2012 z 30.5.2012, z ktorého je zrejmé, že pokiaľ sa nepreukáže, že žalovaný sa správal ako

spotrebiteľ, je potrebné posudzovať uplatnený právny nárok na zmluvnú pokutu len z hľadiska § 544
až 545a OZ. V súvislosti s tam uvedeným, no najmä v súvislosti s potrebou uplatňovania princípu
dôvery súdmi poukázal aj na stanovisko ústavného sudcu Milana Ľalíka (I. ÚS 547/2012), z ktorého,
citoval. 15.Rovnako v tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn.:
9Co/35/2013 z 11.3.2014 a citoval z neho. 16.Ako je zrejmé z uvedeného, má za to, že spor nie je

spotrebiteľským sporom a už toto je dôvodom na konštatovanie, že súd pochybil, lebo on žalovaného za
spotrebiteľa považoval. 17.Je teda toho názoru, že ani vzťah založený zmluvou nie je možné považovať
za spotrebiteľský. A pre prípad, že by takto formálne vyhodnotený aj bol, potom nie je možné tomuto
vzťahu poskytnúť takú istú ochranu ako právnemu vzťahu uzatvorenému s poctivým spotrebiteľom, ktorý
si riadne plní povinnosti. Okrem iného aj preto, že také rozhodnutia akým je rozsudok sú pre poctivo

zmýšľajúceho človeka značne demotivujúce, resp. motivujúce k nepoctivosti a podvodnému konaniu.
A naopak, povzbudzujúcimi všetkých, ktorí „si radi prilepšia" na úkor iných pričom im je úplne jedno, či
ich konanie bude alebo nebude v súlade so zákonom či morálkou. Zmluvná pokuta dohodnutá zmluvou
nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. 18.Výška zmluvnej pokuty je v zmysle § 544 a nasl. vecou
strán. On sa so žalovaným dohodol na zmluvnej pokute 680,- eur pre prípad, že žalovaný nedodrží

zmluvne dohodnuté záväzky. Dohodli sa tiež, že zmluvná pokuta bude klesať v závislosti na dobe,
po ktorú bude využívať žalovaný služby. Zmluvná pokuta má teda degresívny charakter, čo spôsobilo,
že s ohľadom na čas, za ktorý sú mu služby fakturované mu vyúčtoval zmluvnú pokutu len vo výške
450,30 eur. Tento typ zmluvnej pokuty (degresívnej) uplatňuje len pomerne krátku dobu a zatiaľ mu
nie je známe žiadne rozhodnutie súdu, ktorým by bola takto dohodnutá zmluvná pokuta právoplatne

určená za neprijateľnú podmienku. Súd sa síce v odôvodnení rozsudku odvoláva na rozhodovaciu prax
súdov v obdobných sporoch mobilných operátorov neuviedol však ani jediné právoplatné rozhodnutie, o
ktoré svoje tvrdenie opiera. Zmluvná pokuta však v tomto prípade bola nielen individuálne dojednaná v
závislosti od hodnoty telefónu a ostatných benefitov, ale bol dohodnutý aj degresívny pokles v závislosti
na dobe využívania služieb. To však súd vôbec nehodnotil v odôvodnení napriek tomu, že zo žaloby je

evidentné, že zmluvná pokuta je nižšia ako benefíty, ktoré boli poskytnuté (rozdiel medzi trhovou cenou
telefónu a platbou zaň + 5 % zľava z každomesačného paušálu oproti poskytnutiu rovnakej služby bez
záväzku, + neobmedzený internet, ktorý tiež účastník, ktorý sa nezaviaže na zotrvanie v zmluvnom
vzťahu na určité obdobie nedostane. Naopak, súd bezdôvodne a arbitrárne tvrdí, že zmluvná pokuta
bola dohodnutá len za účelom istoty, že zákazník bude platiť a zotrvá v zmluvnom vzťahu, čo nie je

pravda. Považuje to za veľmi nešťastné a arbitrárne konanie súdu. 19.Nárok na zmluvnú pokutu je
(i) dôvodný, (ii) nie je neprimeraný, (iii) nie je v neprospech spotrebiteľa, (iv) nieje neopodstatnený,
(v) nespôsobuje ani nerovnováhu. 20.Zmluvná pokuta, je všeobecne uznávaný inštitút obligačného
práva a plní zároveň viacero funkcií aj pri zabezpečovaní zmlúv uzatváraných podľa zák. č. 351/2011
Z. z. o elektronických komunikáciách /ďalej len „ZEK"/. Pokiaľ ide o funkciu kompenzačnú, tak touto

funkciouniejepokrývanýlenrozdielmedzihodnotouslužieb,ktoréboliposkytnutéžalovanémulacnejšie
ako keby sa nebol zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu 27 mesiacov, ale aj hodnota iných, vyššie a
v žalobe spomenutých benefitov. Tak ako vyplýva z vyššie, ale aj ďalej uvedeného, zmluvná pokuta
plní vždy aj funkciu sankčnú, či prevenčnú, no zároveň aj funkcie iné, ktoré sú v každom prípade síceskúmateľné, avšak niekedy len veľmi obtiažne kvantifikovateľné /napr. stimulačná, či výchovná/. Ako sa
uvádza v rozhodnutí NS SR sp. zn.: 6 Obo 25/2008 zo 4.9.2008 a citoval z neho. 21.Ak by teda výška
Zmluvnej pokuty dosahovala iba hodnotu benefitov, potom dlžník nemôže mať dostatočnú motiváciu na

riadne a včasné plnenie záväzkov. Lebo, ak bude dlžník dopredu vedieť, že napr. bude využívať služby
lacnejšie ako keby si ich dohodol bez viazanosti a zmluvnej pokuty, môže to motivovať k ľahkovážnemu
uzatváraniu zmlúv zo strany občanov, pretože na nich môžu len získať, ale nie stratiť. A v tomto prípade
sa zdá, že to „zafungovalo", lebo hodnota poskytnutých benefítov je zrovnateľná alebo možno aj vyššia
ako je dohodnutá a uplatnená Zmluvná pokuta. 22. „Veriteľ má vždy právo na pokutu najmenej vo výške

vzniknutej škody" (Rozsudok NS ČR sp. zn.: 32 Odo 1299/2006). V opačnom prípade by vyššie uvedený
stav logicky mohol viesť postupne k výraznému zhoršeniu ekonomickej situácie veriteľa. Súd napriek
tomu, že relatívne jednoduchými prepočtami si mal možnosť overiť, že uplatnená zmluvná pokuta nie je
vyššia, ale naopak, je minimálne zrovnateľná s hodnotou ňou zabezpečených povinností, resp., že by
bolo možné hodnotiť túto konkrétnu Zmluvnú pokutu skôr ako nízku sa jej výške z pohľadu poskytnutých
benefítov nevenoval vôbec. A možno práve preto si žalovaný vybral práve program, ktorý si vybral, aby

mohol telefonovať a využívať intenzívne internet a ďalšie služby, lebo aj keby pokutu zaplatil, vopred
mu bolo jasné, že pri tej intenzite hovorov a využívania internetu v mobile akú plánoval (ak plánoval)
nemôže stratiť ale iba získať. Je tiež toho názoru, že ak súd nepriznal, alebo nechcel priznať sumu
zodpovedajúcej zmluvnej pokute z titulu toho, že ju považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
tak bol povinný ex offo tiež skúmať, či nie je dôvodné ju priznať ako náhradu škody, prípadne titulom

vydania bezdôvodného obohatenia, čo však neučinil. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR
z 22.9.2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009, z ktorého tiež citoval. 23.Žalovaný uzatvoril zmluvu aj dodatok k
nej slobodne, pričom pri jej uzatváraní si mohol vybrať z množstva ponúkaných balíkov služieb. Mohol
si dohodnúť tie isté služby aké si dohodol aj bez akejkoľvek viazanosti, ale aj také služby, kde ich
poskytovanie je viazané na určité časové obdobie (zvolil si 27 mesačnú viazanosť) počas ktorej sa

mu žalobca zaviazal poskytnúť služby za nižšie poplatky a poskytnúť za zlomok tržnej ceny aj telefón.
Mohol si zvoliť program a objednať služby bez toho, aby bola dohodnutá akákoľvek zmluvná pokuta,
ale aj služby lacnejšie s viazanosťou a zmluvnou pokutou. Aj pri voľbe takmer každého balíka služieb,
či programu si mal ešte možnosť zvoliť aj iné benefity podľa vlastného výberu, čo zároveň limitovalo aj
výšku nim navrhovanej zmluvnej pokuty. Veď to bol práve žalovaný, ktorý sa uchádzal o uzatvorenie

zmluvy a dodatku, on si vybral telefón a dohodol (s ohľadom na hodnotu telefónu a ostatných benefitov)
aj individuálne zmluvnú pokutu. Mal možnosť si ten istý telefón aj kúpiť za plnú cenu a dohodnúť tie isté
služby bez záväzku zotrvať v zmluvnom vzťahu a bez dohodnutia zmluvnej pokuty. Rozdiel bol len v
tom, že by bol musel cenu telefónu, ktorá bola rozrátaná do paušálneho poplatku, zaplatiť pri uzatvorení
zmluvy a mesačný paušálny poplatok by bol vyšší, a za poskytnuté služby ako bonusy by si bol musel

tiež priplatiť, lebo na základe zmluvy bez viazanosti by mohol zmluvný vzťah ukončiť bez akýchkoľvek
následkov kedykoľvek. Nepriznaním zmluvnej pokuty súd fakticky popiera aj zmluvnú voľnosť, čo ide
nad rámec ochrany právnych vzťahov podľa § 3 OZ a je v rozpore sústavne garantovanou slobodou
podnikania (či. 35 Ústavy) a v rozpore so zásadou právneho štátu (čl. 1 Ústavy), v zmysle ktorej je i
súdna moc obmedzená konať iba v medziach a v súlade so zákonmi. Obmedzuje slobodné podnikanie

žalobcu, keď mu znemožňuje aplikovať obvyklé princípy a všeobecne akceptované praxou aj v iných
odvetviach - aj permanentka na hromadnú dopravu, či plaváreň, ak šiju záujemca kúpi určité obdobie
je lacnejšia ako keby platil za služby osobitne „každý deň", len s tým, že jej cenu musí zaplatiť a potom
je už na ňom či služby využije alebo nie (preto nie je predmetom súdnych sporov), kdežto v prípade
elektronických služieb onú „lacnejšiu permenentku" je povinný uhradiť každý mesiac formou paušálneho

poplatku. 24.Benefitom v prípade konkrétne zvoleného programu boli napríklad (i) nižší mesačný paušál,
(ii) dotácia žalobcu na kúpu telefónu, (iii) 5% ná zľava z ceny mesačného paušálneho poplatku, (iv)
neobmedzený internet v mobile a ďalšie. Samozrejme, že v každom programovom balíku sú benefity
iné a v závislosti na nich je dohodovaná aj zmluvná pokuta a viazanosť. Ak si teda žalovaný vybral
práve ten balík služieb, či program a telefón ktoré si vybral, tak určite si benefity s ním spojené nevybral

náhodou, ale vybral si taký, ktorý v danom čase najlepšie reflektoval jeho očakávania a požiadavky (či
už z úmyslom byť spotrebiteľom alebo iným), ktoré sa zaviazal garantovať mu určitú dobu a žalovaný sa
zaviazal za dohodnuté služby platiť po dobu viazanosti pod hrozbou zmluvnej pokuty, pre prípad, že svoj
záväzok nedodrží. A je úplne nepodstatné, že zmluva bola uzatvorená na „formulári" ako štandardná
typová, pretože tak program, ako aj výška Zmluvnejpokuty a benefity boli dohodnuté najmä vzhľadom na

hodnotuposkytnutéhotelefónuazvolenýprogramindividuálne.25.Hodnotazabezpečovanéhozáväzku/
ov ale nie je jedinou funkciou, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje. Ako vyplýva aj z vyššie uvedeného,
bez toho, aby zmluvná pokuta predstavovala citeľnú hrozbu by klienti voľne migrovali za „symbolický
poplatok". Tu zdôraznil, že v prípade mobilných operátorov je dôležité okrem iného aj rozširovanie sietí,ktoré je vždy závislé o. i. aj od počtu zákazníkov v tom, ktorom regióne, kde je potrebné riešiť objemy
prenosov dát - internetového signálu napr. aj počas sviatkov, kedy spravidla zákazník je doma a mobilné
služby všetkého druhu využíva na spájanie sa s blízkymi. Platí totiž, že čím vyšší počet užívateľov

siete, tým intenzívnejšie je potrebné pokryť dané územie signálom, čo znamená spravidla hustejšiu sieť
základňových staníc na šírenie signálov. Teda pri plánovaní a zhotovovaní siete okrem iného operátor
skúma aj počet zákazníkov, predpokladanú intenzitu využívania siete a tiež predpoklad ich zotrvania
v zmluvnom vzťahu. Tu teda možno hovoriť čiastočne aj o informačnej a prevenčnej funkcii Zmluvnej
pokuty, ktorú tiež nemožno považovať za nedôležitú. To najmä v kontexte na záujem a povinnosť žalobcu

postupne pokrývať kvalitným signálom celé územie SR tak, aby sa zvyšovala kvalita služieb tam, kde je
najviac využívaná, čiže investovať do rozvoja siete tak, aby boli pokryté záujmy jeho zákazníkov, ale aj
čo najrýchlejšia návratnosť investícií. 26.Zmluvná pokuta bola dohodnutá so žalovaným slobodne v dobe
vysoko konkurenčného prostredia. Okrem toho, že si vybral telefón, vybral si aj program, ktorý mu zrejme
z nejakých dôvodov vyhovoval. Zmluvou sa zaviazal nielen platiť za poskytované služby, ale tiež pre
prípad nedodržania záväzku zaplatiť zmluvnú pokutu. Žalobca - podnik podľa zákona o elektronických

komunikáciách sa zase zaviazal mu poskytovať služby po určité obdobie za dohodnutých výhodnejších
podmienok.KýmZmluvnúpokutusiúčastnícidohodlivzávislostinaposkytnutýchbenefitoch,preprípad,
že by nedodržal záväzky a povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zmluvy, (ktorú, na rozdiel od žalovaného,
bolzozákonapovinnýuzatvoriť),moholbyťsankcionovanýoveľaprísnejšie,čozabezpečujeužsamotný
právny poriadok. Okrem náhrady škody, ktorú si môže spotrebiteľ uplatniť v prípade nedodržania

záväzkupodnikom,jeeštesankcionovateľný(narozdielodžalovaného)štátom.Možnotedapovedať,že
ak by bolo možné hovoriť o nerovnovážnom postavení, tak len v prospech žalovaného, ktorého chráni už
zákon a (ne)dodžiavanie jeho práv zo zmluvy sankcionuje podstatne vyššími pokutami ako je dohodnutá
zmluvná pokuta. Sankcie za nedodržanie záväzkov sú upravené v najmä v § 73 zák. č. 351/2011 Z. z.
o elektronických komunikáciách. V tejto súvislosti tiež považoval za potrebné poukázať na rozhodnutie

NS SR sp. zn.: 4 Obdo 4/99 z 01.09.2000, kde NS vyslovil, že „Sama skutočnosť, že strany si dojednali
zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti iba jednou zmluvnou stranou, neznamená, že
takáto dohoda odporuje zásadám poctivého obchodného styku." V tomto prípade teda Zmluvná pokuta
neodporuje zásadám morálky a neznamená ani nerovnovážne postavenie zmluvných strán ako to mylne
uvádza v odôvodnení rozsudku súd tým, že zrovnáva výšku zmluvnej pokuty bez bližšieho odôvodnenia

s dohodnutým mesačným paušálnym poplatkom. C II. ŽALOBCOVI BOLA ODŇATÁ MOŽNOSŤ KONAŤ
PRED SÚDOM - nenariadenie pojednávania bolo v rozpore so zákonom. 27.Má za to, že súd mu tým, že
mu vopred neoznámil, že niektorú časť zmluvy bude posudzovať ako neprijateľnú zmluvnú podmienku
odňal možnosť konať pred súdom. To i napriek tomu, že súhlas na rozhodnutie vo veci neprítomnosti
dali. Vo vyjadrení z 29.3.2016 však uviedol, že v prípade nejasností týkajúcich sa žalovaného nároku

alebo jeho časti navrhol za účelom možnosti jeho obhájenia navrhol stanoviť termín pojednávania.
Netušil, že súd hodnotí nejakú časť zmluvy ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Preto má za to, že
neobstojí ani zdôvodnenie, že pojednávanie súd nenariadil preto, že sa jedná o bagateľný spor podľa
§ 115a ods.2 OSP. 28.Možnosť súdu aj bez návrhu výslovne vyhodnotiť a určiť zmluvnú podmienku
ako neprijateľnú bola do bývalého OSP (dnes je súčasťou CSP) doplnená zákonom č. 575/2009 Z. z.,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Novela OSP") ako nový § 153 ods.4 OSP (dnes
§ 298 ods.2 CSP). 29.Poukázal na znenie dôvodovej správy k Novele OSP (ďalej len „Dôvodová
správa"), ktorá vo vzťahu k novému § 153 ods.4 OSP uvádza: „Súd nemusí vyhlasovať uznesenie o
začatí konania, ak mieni ex officio určiť v začatom konaní (súdnom spore zo spotrebiteľskej zmluvy),

že určitá zmluvná podmienka je neprijateľná. Musí však umožniť účastníkom vyjadriť sa k možnému
posúdeniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, aby tak dosiahol svoje rozhodnutie predvídateľným
(porovnaj tiež §100 ods.1 in fine); inak by v prípade určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky odňal
dodávateľovi možnosť konať pred súdom...". 30.Má za to, že z uvedeného vyplýva jednoznačný zámer
zákonodarcu vždy umožniť aj účastníkovi sporu, v ktorom má byť posudzovaná zmluvná podmienka

(i keď jej znenie nie je uvedené vo výroku) z hľadiska neprijateľnosti/platnosti umožniť, aby sa k jej
posudzovaniu súdom vyjadril. V opačnom prípade ide o odňatie možnosti konať pred súdom, čo zakladá
možnosť podania odvolania z dôvodu zmätočnosti rozhodnutia. Táto vada je preto spôsobilým dôvodom
na zrušenie rozhodnutia v zmysle § 389 ods.1 písm. b) CSP. 31.Postupom súdu teda bola žalobcovi
odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko úvahy a možné argumenty súdu zostali pred účastníkmi do

vydania rozsudku skryté. Súdom posúdená zmluvná pokuta ako neprijateľná podmienka bola výslovne
formulovaná až v odôvodnení rozsudku. 32.Poukázal na zrejmý rozpor s vyššie citovanou Dôvodovou
správou vyjadrujúcou jednoznačný zámer a evidentnú vôľu zákonodarcu (ducha zákona) pri zavedení
nového inštitútu procesného práva v § 153 ods.4 OSP (dnes § 298 CSP) umožniť účastníkom (a týmich aj chrániť) vyjadriť sa k súdnemu posudzovaniu neprijateľnosti zmluvných podmienok. 33.Tým, že
súd mu neumožnil vyjadriť sa aspoň písomne k úvahám o zmluvnej podmienke podľa jeho názoru došlo
zároveň aj k nerovnému postaveniu účastníkov konania v spore. 34.Podľa jeho názoru na nariadení

pojednávania bol aj verejný záujem. Vyžadovala si ho spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov
(§1 OSP a dnes Čl. 2 CSP), a to nielen účastníkov konania (žalobcu, ako podniku poskytujúceho
služby a žalovaného, ako zákazníka porušujúceho svoje záväzky), ale aj množstva iných, riadne si
záväzky plniacich zákazníkov využívajúcich služby, ktorých by sa mohol rozsudok negatívne dotknúť.
35.Verejný záujem vyplýva aj z povahy veci samej, a najmä skutočnosti, že obdobné spory boli väčšinou

súdov posudzované inak. Spravidla vydaním platobného rozkazu, ktorým bola priznaná aj degresívna
zmluvná pokuta. Osobitosť tejto veci teda spočíva jednak v porušení rovnosti účastníkov konania, no
aj tým, že žalobca nemal ani len možnosť sa vyjadriť k názoru súdu konajúceho ex offo „v prospech"
žalovaného. Tým podľa jeho názoru došlo len k formálnej aplikácii práva a nerešpektovaniu čl. 48 ods.2
Ústavy SR, ktorá stanovuje, že „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom... ". Rovnako si

myslí, že nebol rešpektovaný ani čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Nebolo mu umožnené konať pred súdom, čo malo možno zásadný význam na rozhodovanie súdu.
Ignorovanie jeho práva konať pred súdom viedlo k arbitrárnemu a neakceptovateľnému rozhodnutiu.
Len na okraj uviedol tiež, že z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu nielen
zaoberať sa účinne argumentmi, ktoré majú význam pre rozhodnutie (rozsudok ESĽP vo veci Kraska

c. Švajčiarsko z 29.4.1993, obdobne k tomu nálezy ÚS SR II. ÚS 425/09, I.ÚS 46/05) ale aj v prípade
osobitného zreteľa hodnej situácie umožniť stranám sporu tieto argumenty súdu prezentovať a na názor
(v tomto prípade možno len súdu, reagovať). A na argumenty, ktoré sú pre rozhodnutie rozhodujúce, je
potrebné dať vždy špecifickú odpoveď, čo súd nevykonal. Napríklad súd sám to, či žalovaný, (ktorého
konanie svedčí skôr o konaní nezodpovednom a nemorálnom, ako o konaní spotrebiteľa), má byť v

konaní posudzovaný (kvôli naplneniu formálnych znakov) ako spotrebiteľ alebo nie a prečo, svoj názor
nevyjadril.Súdlenkonštatoval,žežalovanéhozaspotrebiteľapovažuje.Prečosúdpovažuježalovaného
za spotrebiteľa, akými úvahami sa riadil v odôvodnení rozsudku neuviedol. Má za to, že poukaz na
§ 52 a nasl. nepostačuje, resp. svedčí len o formálnom posudzovaní veci a nedôslednej aplikácii §
157 ods.2 OSP (dnes § 220 CSP) v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré odôvodnenie považuje

za nedostatočné. Odôvodnenie rozsudku je nedostatočné - 36.Odôvodnenie rozsudku nie je vôbec
presvedčivé. Absencia riadneho odôvodnenia je pritom porušením práva na spravodlivé súdne konanie,
a teda vadou spočívajúcou v odňatí možnosti konať pred súdom podľa § 221 ods.1 písm. f) OSP (dnes
§ 389 ods.1 písm. b/ CSP). Platí totiž, že „právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutia súdu
boli zdôvodnené a presvedčivé . . . Takýto postup vyplýva z potreby transparentnosti vysluhovania

spravodlivosti, ktorá je nevyhnutnou súčasťou každého justičného aktu. Odôvodnenie rozhodnutia je
aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nieje arbitrárny." III. ÚS 311/07. Aj Európsky súd pre ľudské
práva vo svojej judikatúre uvádza, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody,
na ktorých sa zakladajú (článok 6 ods. 1 dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd -
209/1992 Zb. v znení neskorších protokolov). Rozsudok ale rozhodne uvedené podmienky riadneho

odôvodnenia nespĺňa. 37.Súd nedostatočným odôvodnením, ako aj tým, že k odôvodneniu pristúpil len
formalistický, s využitím len gramatického výkladu zákonných ustanovení, žalovanému fakticky poskytol
nedôvodne zvýšenú ochranu. Takýto postup je aj v rozpore so zásadou „rovnosti zbraní." Jedná sa
preto aj o porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods.1 Ústavy. Svedčí o tom
aj výrok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Delcourt v. Belgicko, 1970, séria A č. 11. v ktorom

sa píše, že „spravodlivosť má byť nielenže vykonávaná, ale sa aj musí javiť, že je vykonávaná". D
AJ OCHRANA SPOTREBITEĽA MUSÍ MAŤ SVOJE MEDZE 38.Záverom znovu poukázal na vyššie
citované rozhodnutie KS v B. Bystrici, KS v Prešove, stanovisko sudcu Ústavného súdu SR p. M. Ľalíka,
a aj rozhodnutie NS ČR sp. zn. 23 Cdo/1207/2009, z ktorých vypláva, že aj ochrana spotrebiteľa musí
mať svoje medze a že ju nemožno pojať ako jeho ochranu za každú cenu. Zásade spravodlivej ochrany

práv zodpovedá nielen ich rýchla ochrana, ale aj správna aplikácia starej právnej zásady vigilantibus iura
scripta sunt (nech si každý stráži svoje práva). Nesplnenie záväzkov v prevažnej miere, či povinnosti
žalovaným spolu s neochotou reagovať ani na jedinú z množstva výziev adresovaných mu žalobcom
(ani súdom - k žalobe sa nevyjadril), by sa nemalo prejaviť v jeho neprimeranej „ochrane" najmä preto,
že jeho správanie, ktoré možno hodnotiť minimálne ako nepoctivosť a nekorektný prístup, by sa mu tým

vlastne vyplatilo. Inak povedané, neplnenie si povinností ku ktorým sa zaviazal a nemorálny prístup k
vecibyvlastne„bolodmenený"aon,ktorýsizáväzkysplnil,poškodený.Akbyochranuspotrebiteľapojali
tak, ako to vykonal súd v rozsudku, vytvoril, či rozšíril by sa tým priestor pre špekulatívne konania na úkor
spravodlivosti, poctivosti, dôvery a ochrany tých, čo si záväzky zo zmluvných vzťahov plnia. Nielenžeby to mohlo viesť k tomu, že pri vzájomnej komunikácii ľudí bude prevládať nedôverčivosť, ale priam
k špekulatívnym konaniam, kedy si napríklad „spotrebiteľ" chladnokrvne vykalkuluje čo a prečo sa mu
môževyplatiť,potomsizriadislužbuvrámciktorejzískadodržbylacnodrahézariadeniasktorýmipotom

naloží ako je pre neho najvýhodnejšie, napr. so ziskom ich predá na ulici a nechá sa „ochrániť súdu" (bez
toho aby čo len reagoval výzvu na vyjadrenie sa k žalobe), čo by si myslíme, že bol viac ako neželateľný
jav vedúci nielen k rozvratu morálky ale aj k opatreniam na strane poskytovateľov služieb, ktoré by sa
stali pre zákazníka drahšie a menej výhodné. 39.Zásada Pacta sunt servanda tvorila základ už rímskeho
práva a tvorí základ aj nášho právneho poriadku. Dokonca aj právo obyčajové, či prirodzené, ale aj

cirkevné ctí túto starú zásadu od nepamäti, pretože ona je základnou podmienkou účinnosti systému.
Je dôležitou podmienkou formovania poctivosti k životu, kultúry v komunite a spoluvytvára aj kultúru
štátu. Dodržiavanie, či nedodržiavanie zmluvných záväzkov a následná ich vymožiteľnosť zásadným
spôsobom určuje kvalitu života spoločnosti. Dôsledky uplatňovania opačnej zásady - Pacta sunt non
servanda, nielen v konkrétnom prípade, ale celospoločenský, môžu priniesť od nekorektností v jednaní,
cez nepoctivosť v každom ohľade a všeobecný úpadok morálky a javy s tým spojené. Nerešpektovanie

tejto zásady považuje preto už v princípe aj za rozpor s dobrými mravmi. E NÁVRH NA ROZHODNUTIE
A PRIPUSTENIE DOVOLANIA 40.Z vyššie uvedeného má za to, že rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, zároveň vykazuje inú vadu a preto navrhol, aby Krajský súd
v Košiciach, ako odvolací súd, vydal toto uznesenie „Súd rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn.:
41C/67/2016-60 z 23.6.2016 zrušuje vo výroku, ktorým prvostupňový súd žalobu v časti zamietol a v

tejto časti vec vracia prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie a potvrdzuje v časti, ktorou
prvostupňový súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 174,75 eur s prísl.. " 41. Pre prípad, že by jeho
návrhu odvolací súd nevyhovel, a potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu žiadal, aby pripustil proti
svojmu rozhodnutiu dovolanie, nakoľko má za to, že otázky, či môže byť za spotrebiteľa považovaná
osoba, ktorá síce formálne vykazuje znaky spotrebiteľa, no v skutočnosti jej správanie vykazuje skôr

známky nemorálneho správania a či možno rozhodovať bez nariadenia pojednávania aj vo veci, kde súd
žalobcu vopred neupozorní na možnosť posudzovania niektorej časti zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky, resp. tomuto neumožnil na svoj názor ani písomne pred vydaním rozhodnutia reagovať, sú
otázkami zásadného právneho významu a ich posúdenie môže mať dopad na aj na iné obdobné spory
pred súdmi SR.

4.Rozsudok, v I. výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 174,75 eur s prísl., nebol
odvolaním napadnutý a tento nadobudol právoplatnosť (§367ods.1,3 CSP), preto nebol v uvedenom
rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.
5.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje

dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a zistil, že
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, preto rozsudok podľa § 389 ods.1 písm.
b) zrušil a podľa § 391 ods.1 CSP vec vrátil súdu na ďalšie konanie.
6.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. a) CSP neboli splnené procesné

podmienky, ktorými sú také vlastnosti súdu a subjektov civilného konania, ktoré musia byť splnené na
to, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania, vyplývajúci zo základných ustanovení Civilného sporového
poriadku (napr. nedostatok procesnej subjektivity, právomoc, rei iudicatae). Na procesné podmienky
konania súd prihliada kedykoľvek počas konania.
7.Žalobca na nesplnenie procesných podmienok nepoukazuje a žiadne porušenie nezistil ani odvolací

súd.
8.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že vady konania postihujú chybný postup súdu
prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré

neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v
jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým
odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého
porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať

za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku
rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu
bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávanísúdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený
z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti
tvrdenia (§ 157 ods.2 CSP) ale aj § 171 ods.1 CSP) alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§

132 ods.1 CSP), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia
pojednávania (§ 177 ods.2 CSP), i keď pre to neboli splnené podmienky]. Vadnosť konania môže
účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred
súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené [§ 366,
§ 373 ods.4 CSP]. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo

postupované v súlade s príslušnými ust. CSP, napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola
vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz
bol vykonaný v rozopre s § 204 CSP a p..
9.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP spočíva aj v tom, že procesným postupom alebo aj
rozhodnutím súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, v dôsledku ktorého účastník nemôže
uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu CSP, ale aj kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní,

zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie, právo na preskúmanie rozhodnutia.
10.Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký a medzi jeho zložky možno
zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v
konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

11.Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len SR) opakovane judikoval, že súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy SR (uverejnenej pod
č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd
(úst.zák.č.23/91Zb.)aČl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd(uverejneného
oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo strán sporu na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
12.Podľa čl. 46 ods.1 úst. zák. 460/1992 Zb. (ďalej len Ústava SR) každý sa môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

13.Podľa čl. 47 ods.3 Ústavy SR všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.
14.Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť

môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku
alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo
ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný,
pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.
15.Podľa čl.6 ods.1,2 CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere

možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak
povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu. Súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich
zdravotného stavu a sociálneho postavenia.
16.Podľa § 220 ods.2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
17.Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti
(skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným
spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie
veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení)

musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru
- záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 - 194 CSP hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad
musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitostizisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho
tak,abyjehozáveryorozhodujúcichskutočnostiach(skutkovýchzisteniach)neboliprenezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je

potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne
vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 CSP) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci
poprávnejstránketrebapritom rozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávnehopredpisu
vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké
majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania

práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v
ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré
skutkové zistenie robí. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v
prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom
nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia

nevyplývajú.
18.Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie
jeho možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne
využitie jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním (§ 355 CSP), t. j. aby mohol
odvolanie odôvodniť z hľadiska § 365 ods.1 CSP, lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp.

obsahuje iba nedostatočné dôvody, v takom prípade strana sporu objektívne nemá ani možnosť posúdiť
správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým
odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.
19.Preto, ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody alebo obsahuje iba
nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nie je potrebné skúmať existenciu aj prípadných ďalších uplatnených odvolacích
dôvodov.
20.Napadnutý rozsudok nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods.2 CSP a zásadám súdnej
praxe a je nepreskúmateľné a nie je riadne odôvodnené.
21.Vprvomradeniejenožnézistiťnazákladeakýchskutočnostídospelsúdkzáveru,žezmluvnépokuty

koncipované v zmluvách o pripojení podľa už judikovaného právneho záveru predstavujú neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá je absolútne neplatná, pričom neuviedol žiaden judikát, ktorý by totožnú
zmluvnú podmienku týkajúcu sa zmluvnej pokuty určil za neplatnú.
22.Okrem uvedenej skutočnosti súd porušil právo žalobcu na spravodlivý proces aj v tom, že
nepostupoval podľa § 157, § 171 CSP (v čase rozhodovania § 100 ods.1 O. s. p.) a vydané rozhodnutie

je prekvapivým, vydané „nečakane“, založené na iných právnych záveroch, než na základe ktorých bola
uplatnená žaloba, pričom žalobcu nevyzval, aby sa k možnému použitiu § 153 ods.4 O. s. p. vyjadril.
23.Uplatnený odvolací dôvod je daný a preto odvolací súd neskúmal ostatné odvolacie dôvody.
24.K námietke žalobcu uvedenej v odvolaní, že súd použil nesprávny právny predpis odvolací súd
uvádza, že aj tá je dôvodná, lebo súd pri rozhodovaní použil právny predpis, ktorý v čase uzatvárania

zmluvy bol neúčinný, preto bude povinnosťou súdu v novom rozhodnutí rozhodnúť podľa právneho
predpisu platného v čase uzatvárania zmluvy.
25.K námietke žalobcu, že súd nesprávne vyhodnotil spotrebiteľský vzťah, lebo žalovaný sa nesprával
ako spotrebiteľ je nutné uviesť, že požiadavka žalobcu, že na základe správania sa účastníka má súd
hodnotiť existenciu spotrebiteľského vzťahu je nedôvodná, lebo žiaden právny predpis takéto niečo

nevyžaduje. Odvolací súd poukazuje na § 52 ods.4 O. z., ktorý striktne uvádza definíciu spotrebiteľa.
Odklon od tohto ustanovenia je právne neprijateľný. Súd správne hodnotil vzťah medzi účastníkmi ako
spotrebiteľský.
26.Súd prvej inštancie po vrátení veci bude povinný vyhodnotiť dohodu o zmluvnej pokute a to najmä
podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.9.2008 sp. zn. 2 Cdo 172/2007, rozsudku

Najvyššieho súdu ČR z 26.5.1999 sp. zn. 29 Cdo 969/1999, rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.
M Obdo V 4/2003, Zo súdnej praxe č. 2/2004, rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Obdo 4/99 z 01.09.2000,
svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby bol jasné, zrozumiteľné a preskúmateľné a pri rozhodnutí
vychádzať z právnych predpisov platných v čase vzniku právneho vzťahu medzi účastníkmi.
27.V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods.3 CSP).

28.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.