Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. august 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/64/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208223289
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1208223289.3

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členov
Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Martina Murgaša v spore žalobkyne: J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
O. 4, K., proti žalovanému: M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. Z., o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v
Bratislave č. k. 52C/266/2008-227 zo dňa 28.10.2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 52C/266/2008-227 zo dňa
28.10.2011 p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva bývalých

manželov patria finančné prostriedky vo výške XX.XXX,XX eur. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu XX.XXX,XX eur, a vo zvyšku návrh zamietol. Žiadnemu z
účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Účastníkom konania zároveň uložil povinnosť
zaplatiť na účet súdu súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
každému vo výške XXX,XX eur.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa návrhom zo dňa 12.11.2008
domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov, dôvodiac, že za dobu
trvania manželstva so žalovaným kúpnou zmluvou zo dňa 08.11.2004 predali rodinný dom v obci K.
A. B., ktorý bol predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Kúpna cena domu vo výške
XX.XXX,XX eur (X,XXX.XXX,- Sk) bola
poukázaná na účet, ku ktorému mal výhradné dispozičné právo žalovaný. Z predaja domu jej však

nevyplatil podiel, a ani sa s ňou nijako inak nevyrovnal. Žiadala preto, aby súd uložil žalovanému
povinnosť vyplatiť k jej rukám sumu XX.XXX,XX eur (XXX.XXX,- Sk).

3. Žalovaný žiadal zamietnuť návrh v plnom rozsahu s tým, že kúpna cena bola spotrebovaná na potreby
oboch manželov a ku dňu zániku manželstva už žiadny majetok neexistoval.
4. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že manželstvo účastníkov konania

bolo právoplatne rozvedené dňa 31.12.2005. Kúpnou zmluvou zo dňa 08.11.2004 účastníci konania
predali kupujúcej Q. E. rodinný dom v obci K. A. B., na ulici A., súp. číslo XXX, zapísaný na LV č.
XXX, katastrálne územie K. A. B. za dohodnutú kúpnu cenu vo výške XX.XXX,XX eur (X,XXX.XXX,-
Sk). Kúpna cena nehnuteľnosti bola kupujúcou Q. E. zložená do bezpečnostnej schránky, v ktorej boli
tieto peňažné prostriedky uložené po dobu zrýchleného vkladového konania. V dobe, kedy vkladové
konanie prebiehalo, bývalí manželia k peňažným prostriedkom prístup nemali. Dňa 16.11.2004 účastníci

konania protokolárne odovzdali nehnuteľnosť kupujúcej Q. E. a svojím podpisom potvrdili prevzatie
kúpnej ceny nehnuteľnosti vo výške XX.XXX,XX eur. Peňažné prostriedky boli z bezpečnostnej schránkyvybranéavcelostiodovzdanéobombývalýmmanželom.Žalovanývrozhodnomobdobíkúpilprevlastnú
potrebu dve osobné motorové vozidlá (K. r. v. XXXX a Z. A. r. v. XXXX) spolu v hodnote XX.XXX,XX
eur (XXX.XXX,- Sk), pričom svoje tvrdenie v konaní o tom, že peňažné prostriedky na kúpu áut získal

zo zamestnania, nijako a ničím nepreukázal. Z peňažných prostriedkov za predaj domu žalovaný ďalej
vyplatil dlh za matkin byt vo výške X.XXX,XX eur (XXX.XXX,- Sk). Žalovaný tak použil na vlastnú potrebu
(majetok) peňažné prostriedky z bezpodielového spoluvlastníctva manželov spolu vo výške XX.XXX,XX
eur (XXX.XXX,- Sk).
Tvrdenie žalovaného, že žalobkyni vyplatil z predaja domu sumu XX.XXX,XX eur (XXX.XXX,- Sk),

považoval súd za účelové a nepreukázané.

5. Vykonanýmdokazovanímmalsúdprvejinštancietiežzazistené,žezpeňazízpredajadomužalovaný
kúpil žalobkyni osobné motorové vozidlo zn. V. G. za cenu XX.XXX,- Sk, ktoré žalobkyňa napísala na
svojho brata M. Z.. Žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenie v konaní, že žalovaný v priebehu manželstva
predal aj toto osobné motorové vozidlo a peňažné prostriedky si ponechal. Súd tak mal za preukázané,

že na oddelený majetok žalobkyne bola zo spoločných peňažných prostriedkov manželov použitá suma
X.XXX,XX eur (XX.XXX,- Sk).

6. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, § 150
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“).

7. Vychádzajúc z uvedeného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení súd prvej inštancie
ustálil masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov ku dňu zániku manželstva vo výške XX.XXX,XX
eur (X,XXX.XXX,- Sk), suma ktorá bola použitá na oddelený majetok oboch manželov. Zostávajúcu
časť kúpnej ceny za predaj nehnuteľnosti vo výške XX.XXX,XX eur súd prvej inštancie vylúčil z masy

bezpodielového spoluvlastníctva manželov s tým, že tieto peňažné prostriedky boli spotrebované za
trvania manželstva oboma manželmi a ku dňu zániku manželstva už neexistovali.

8. S poukazom na zásadu, že bývalým manželom sa má dostať rovným dielom každému polovica
spoločného majetku, dospel tak súd k záveru, že podiel každého z bývalých manželov na majetku v ich

bezpodielovom spoluvlastníctve predstavuje sumu vo výške XX.XXX,XX eur (XXX.XXX,- Sk). Nakoľko
však žalovaný spotreboval na jeho oddelený majetok sumu spolu vo výške XX.XXX,XX eur (XXX.XXX,-
Sk) a žalobkyňa spotrebovala na vlastný oddelený majetok sumu vo výške X.XXX,XX eur (XX.XXX,-
Sk), k vyrovnaniu podielov oboch manželov dôjde vyplatením sumy XX.XXX,XX eur (XXX.XXX,- Sk)
žalobkyni, ktorú povinnosť uložil žalovanému.

9. Vzhľadom na čiastočný úspech žalobkyne v konaní, o náhrade trov konania rozhodol súd prvej
inštancie podľa ust. § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“).

10. O povinnosti každého z účastníkov zaplatiť súdny poplatok vo výške 502,50 eur rozhodol súd prvej

inštancie podľa položky 6, písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov (zákona č. 71/1992 Zb.).

11. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie. Namietol, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný
a nedostatočne odôvodnený, a súd vec nesprávne právne posúdil. Z odôvodnenia rozsudku nie je
zrejmá skutočnosť, na základe akých úvah dospel súd k záveru, že do sumy spadajúcej do BSM

bývalých manželov patrí suma XX.XXX,XX eur. Rovnako skutkové zistenia súdu prvého stupňa nemajú
dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní. Na základe výpovede účastníkov konania je zrejmé, že
ide o tvrdenie voči tvrdeniu. To, že žalobkyňa popiera vyplatenie sumy ešte v tom čase v hodnote
XXX.XXX,- Sk neznamená, že uniesla dôkazné bremeno. Navyše je diskutabilné, prečo žalobkyňa
čakala až takmer do uplynutia 3 ročnej lehoty poskytnutej zákonom na vyporiadanie BSM. Zvláštne

vyznieva aj to, že žalobkyňa popiera, že suma za predaný rodinný dom v čase trvania manželstva
nebola vyplatená naraz, ale že žalobkyňa bola prítomná pri vyplatení iba hodnoty XXX.XXX,- Sk. Toto
jej tvrdenie vyvracia nielen žalovaný, ale i obe svedkyne z realitných kancelárií, ktorí zhodne tvrdia,
že suma za nehnuteľnosť bola vyplatená naraz v hotovosti a bola uložená do bezpečnostnej schránky
vo VÚB banke a.s. na C. ulici v K.. Nedôveryhodnosť žalobkyne a jej účelové vyjadrenia potvrdzuje aj

ten fakt, že jej bola právnou zástupkyňou JUDr. Q. P. vypovedaná plná moc dňa 03.05.2011 z dôvodu
narušenia nevyhnutnej dôvery medzi advokátom a klientom. Žalobkyňa nijako nepreukázala, že masa
BSM v čase rozvodu manželstva obsahovala žalovanú sumu. Túto skutočnosť tvrdila žalobkyňa, a preto
ju aj zaťažovalo dôkazné bremeno. Skutočnosť, že nedošlo k rozdeleniu výťažku predaja nehnuteľnostimohol rovnako tvrdiť i žalovaný. Čo sa týka žalovaného, ten od začiatku súdneho konania tvrdil, že
v čase predaja nehnuteľnosti a vyplatenia kúpnej ceny za ňu existovali od bezpečnostnej schránky
dva kľúče, z ktorých jeden mala žalobkyňa. Žalovaný si vybral svoj podiel vo výške XXX.XXX,- Sk a

žalobkyňaXXX.XXX,-Sk.NamenožalobkyneboloeštekúpenémotorovévozidloV.,ktorémalohodnotu
asi XX.XXX,- Sk. Žalovaný preto považuje návrh žalobkyne na vyporiadanie BSM za ničím nepodložené
a účelové špekulácie. Žalovaný kúpil motorové vozidlá za zarobené peniaze, keďže bol v tom čase
zamestnaný v spoločnosti Q. parking, s.r.o., kde mal v tom čase veľmi dobré mzdové podmienky. Súd
túto skutočnosť neskúmal, a preto možno napadnutý rozsudok považovať za prekvapivý. Motorové

vozidlá uvedené v rozhodnutí i s ich kúpnymi cenami značne presahujú sumu, ktorá bola vyplatená za
predaj nehnuteľnosti. Je pravdou, že žalovaný vyplatil dlh na matkinom byte vo výške XXX.XXX,- Sk
a ten neskôr matka darovala jemu a sestre. Nakoľko si peniaze ešte v tom čase s manželkou rozdelili
tak, ako uviedol vyššie, ku dňu rozvodu manželstva neexistovali nijaké spoločné peniaze manželov.
Aj táto skutočnosť potvrdzuje to, že návrh zo strany žalobkyne bol podaný účelovo pred uplynutím 3
ročnej lehoty ustanovenej v zákone a presne po 4 rokoch od podpísania kúpnej zmluvy a vyplatenia

kúpnej ceny. Žalobkyňa získala v hotovosti XXX.XXX,- Sk a k tomu motorové vozidlo V. v hodnote
vyššej ako XX.XXX,- Sk. Žalobkyňa to popiera, ale z toho nemožno ešte vyvodzovať, že sa tak nestalo.
Tvrdenie žalovaného súd pokladá za účelové a nepreukázané, pričom mal podľa súdu túto skutočnosť
zdokladovať, keďže žalobkyňa prevzatie sumy XXX.XXX,- Sk poprela. V prípade, keď ani žalobkyňa
znášajúca povinnosť niesť bremeno dôkazu nie je schopná dokázať akúkoľvek skutočnosť, ktorú tvrdí

vo svojom žalobnom návrhu, nie je možné rozhodnúť v neprospech žalovaného. Samotná skutočnosť,
že žalobkyňa nijako nešpecifikovala, ako použila peňažné prostriedky vo výške XXX.XXX,- Sk získané
predajom nehnuteľnosti ešte nemusí znamenať, že ich nedostala, resp., že jej neboli vyplatené. Tak ako
žalobkyňa popiera, že došlo k vyporiadaniu a rozdeleniu výťažku z predaja nehnuteľnosti, tak žalovaný
tvrdí, že sa tak stalo a ku dňu zániku manželstva a BSM neexistovala žiadna masa BSM, ktorá by mala

byť ešte vyporiadaná. Úvahy súdu tak nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Nie je zrejmé ani to, ako
súd dospel k sume XX.XXX,XX eur, ktoré má žalovaný vyplatiť žalobkyni. Vzhľadom na uvedené navrhol
odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

12. Žalobkyňa odvolanie proti rozsudku nepodala, ani sa písomne nevyjadrila k odvolaniu, ktoré jej

bolo doručené dňa 05.01.2012. Vec s opravným prostriedkom bola predložená odvolaciemu súdu dňa
09.02.2012.

13. Vzhľadom na odstup času od podania odvolania odvolací súd sa pokúsil o uzavretie sporu súdnym
zmierom a na prejednanie odvolania nariadil pojednávanie na deň 07.07.2015, na ktoré predvolal

strany sporu. Právna zástupkyňa žalovaného (v tom čase bol žalovaný v konaní zastúpený advokátkou
JUDr. P.) písomne požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu čerpania dovolenky. Zároveň súdu
oznámila, že sa jej dlhodobo nedarí skontaktovať s klientom, a preto žiada o poskytnutie času na zistenie
jeho pobytu. Odvolací súd tejto žiadosti vyhovel a odročil termín pojednávania na deň 11.08.2015.
Právnu zástupkyňu požiadal o zabezpečenie účasti žalovaného na pojednávaní. Vypovedanie plnej

moci advokátke žalovaného bolo oznámené odvolaciemu súdu dňa 30.07.2015. Súd preto termín
pojednávania zrušil s tým, že vykoná šetrenie, kde sa žalovaný nachádza. Následne zistil, že žalovaný
sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody.

14. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z.

z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
§ 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd preto odvolanie žalovaného prejednal podľa
citovaných ustanovení a po vyhodnotení výsledkov dokazovania na súde prvej inštancie a odvolacích

námietok dospel k záveru, že je možné vo veci rozhodnúť aj bez opätovného vypočutia strán sporu, a
nie je dôvod napadnutý rozsudok zmeniť alebo zrušiť. Keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie, odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania, postupom podľa § 219
ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP a rozsudok vo veci verejne vyhlásil dňa 22.08.2017.

15. Rozsudok súdu prvej inštancie dáva dostatočne jasné a zrozumiteľné odpovede na právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatneným nárokom žalobkyne na vyporiadanie BSM, ako
aj s obranou žalovaného. Súd uviedol rozhodujúci skutkový stav, zistený po náležite vykonanom
dokazovaní, a vysporiadal sa aj so všetkými, pre vec rozhodujúcimi námietkami žalovaného. Pritomsa odvolal na konkrétne právne predpisy, ktoré správne aplikoval na prejednávaný spor. Zo zisteného
skutkového stavu o predaji spoločnej nehnuteľnosti a o vynaložení časti finančných prostriedkov
získaných z predaja tejto nehnuteľnosti (t.j. zo spoločného majetku) na oddelený majetok žalobkyne, ale

aj žalovaného, vyvodil súd prvej inštancie správny právny záver ohľadne ustálenia masy bezpodielového
spoluvlastníctva manželov ku dňu zániku manželstva vo výške XX.XXX,XX eur, ako aj o uložení
povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni z titulu úplného finančného vyrovnania BSM sumu XX.XXX,XX
eur. Súd prvej inštancie svoj právny záver aj riadnym spôsobom vysvetlil, teda v odôvodnení rozsudku
v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. (účinného do 30.06.2016) podal dostatočne zrozumiteľný výklad

opodstatnenosti a zákonnosti všetkých výrokov svojho rozhodnutia. S poukazom na § 387 ods. 2 CSP
sa s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd.

16. K správnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za potrebné
zdôrazniť už len nasledovné:
Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je všetko, čo patrilo do tohto

spoluvlastníctva a existovalo v čase jeho zániku, teda ku dňu právoplatnosti rozsudku súdu o rozvode
manželstva účastníkov. Základnou zásadou pri vykonaní vyporiadania je, že podiely oboch manželov sú
rovnaké. S prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie
a udržanie spoločných vecí, je možné podiely určiť aj iným pomerom. Ďalšou zásadou je, že každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil

na spoločný majetok. Zároveň je každý z manželov povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku
manželov vynaložilo na jeho oddelený majetok. Pre posúdenie výšky náhrady toho, čo sa zo spoločného
majetku manželov vynaložilo na oddelený majetok jedného z nich (a naopak), nie je rozhodujúce, o akú
sumu sa jeho majetok investíciami zhodnotil, ale to, aká suma sa na tento účel skutočne vynaložila zo
spoločných prostriedkov manželov. Treba tiež zdôrazniť, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov,

ktoré ju preukazujú, je zásadne vecou účastníkov konania. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží
zásadne na účastníkoch a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu tvrdenia. Ten ktorý účastník má
teda povinnosť tvrdenia (v čase konania pred súdom prvej inštancie podľa § 79 ods. 1 a § 101 ods.
1 O.s.p.) a povinnosť dôkazu (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Súd prvej inštancie v prejednávanej veci správne
ustálil rozsah bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu (t.j. že predmetom vyporiadania BSM sú

spoločne nespotrebované finančné prostriedky za predaj nehnuteľnosti), správne vyporiadal BSM podľa
zásady rovnosti podielov účastníkov na spoločnom majetku, a správne a odôvodnene rozhodol aj o
povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni titulom finančného vyrovnania medzi nimi sumu XX.XXX,XX.
eur (vzhľadom na výšku, ktorú ten ktorý z manželov vynaložil zo spoločných prostriedkov manželov na
svoj oddelený majetok). Neobstojí tvrdenie žalovaného, že napadnutý rozsudok možno považovať za

prekvapivý, lebo súd nijako neskúmal skutočnosť, že motorové vozidlá kúpil za zarobené peniaze. V
tejto súvislosti opätovne poukazuje odvolací súd na nevyhnutnosť preukázania každého tvrdenia strany
sporu, pričom zo strany žalovaného v tomto smere neboli predložené žiadne dôkazné návrhy. Navyše,
ako uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku, predmetné dve vozidlá boli kupované krátko po
návrate žalovaného z výkonu trestu odňatia slobody a v rozhodnom období žalovaný nebol zamestnaný.

Nákup vozidiel teda nemohol financovať z príjmu zo zamestnania. Počas celého konania žalovaný
rovnako neuviedol, neoznačil a nepredložil ani jeden dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia, že žalobkyni
vyplatil z predaja domu sumu XX.XXX,XX eur (XXX.XXX,- Sk). Poukázanie žalovaného na to, že
advokátka vypovedala žalobkyni plnú moc z dôvodu narušenia nevyhnutnej dôvery medzi advokátom a
klientom,jepretotokonanieirelevantné,avžiadnomprípadenepotvrdzujenedôveryhodnosťžalobkyne.

Nedôveryhodnosť žalobkyne nemôže vyplývať ani zo skutočnosti, že návrh na vyporiadanie BSM podala
na súd až dňa 12.11.2008. Tento návrh bol podaný včas, v zákonnej 3-ročnej lehote, a žalobkyňa jeho
podaním len využila svoje zákonné právo. Neobstojí obrana žalovaného, že ku dňu zániku manželstva
a BSM neexistovala žiadna masa BSM, ktorá by mala byť ešte vyporiadaná, keďže vykonaným
dokazovaním bol preukázaný opak. Ako súd prvej inštancie dospel k výške sumy na vyrovnanie

podielu (XX.XXX,XX eur), ktorú má žalovaný vyplatiť žalobkyni, je dostatočne zrejmé už z odôvodnenia
rozhodnutia. Z podielu pripadajúceho žalobkyni vo výške XX.XXX,XX eur (XXX.XXX,- Sk), súd odrátal
sumuvovýškeX.XXX,XXeur(XX.XXX,-Sk),ktorúžalobkyňaspotrebovalanavlastnýoddelenýmajetok.
Teda aj v tomto smere súd prvej inštancie dostatočne presvedčivo odôvodnil svoje rozhodnutie. Obsah
odvolania žalovaného tak nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku. Súd

prvej inštancie rozhodol o žalobe vecne správne, a rovnako vecne správne rozhodol aj o trovách konania
a o povinnosti strán sporu zaplatiť súdny poplatok.17. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil.

18. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania

právo. Aj keď bola žalobkyňa v odvolacom konaní úspešná, odvolací jej nepriznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, pretože jej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).