Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. november 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/64/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200791
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017200791.2

Uznesenie

KrajskýsúdvBratislave,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.DenisyMészárosovejasudcov
JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Petra Štifta, v trestnej veci obžalovaného X.. S. J. pre trestný čin
sprenevery podľa § 248 ods. 1,ods. 4 Tr. zákona v znení účinnom do 31.12.2005, o odvolaní prokurátora
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3T/125/2008 zo dňa 28.02.2017, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 14. novembra 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolanie Krajskej prokuratúry Bratislava z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3T/125/2008 zo dňa 28.02.2017 bol obžalovaný X.. S.
J. podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku oslobodený spod obžaloby Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa
27.10.2008 č. k. 2Kv 66/07 pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona v znení
účinnom do 31.12.2005 na tom skutkovom základe, že:

ako vedúci obchodného zastupiteľstva spoločnosti C. N. batérie s.r.o., obchodné zastupiteľstvo D., J.
XX, v súčasnosti E. s.r.o., obchodné zastupiteľstvo D., organizačná zložka so sídlom v D., J. ul. č. XX,
dňa 17.10.1997 prevzal šek série I XXXXXXX vystavený spoločnosťou C. N. batérie s.r.o. na sumu
4.624.308,- Sk určený k úhrade faktúry č. 29/97 v prospech spoločnosti D. s.r.o., D., N. X a následne dňa
17.10.1997vpobočkeC.a.s.D.,Q.XXprostredníctvomuvedenéhošekuvybralzúčtuč.XXXXXXXXXX/

XXXX spoločnosti C. N. batérie s.r.o., obchodné zastupiteľstvo D. sumu vo výške 4.624.308,- Sk,
ktorú nepoužil na úhradu faktúry č. 29/97 vystavený spoločnosťou D. s.r.o., D., ale túto si ponechal pre
svoju potrebu čím spôsobil spoločnosti C. N. batérie s.r.o., obchodné zastupiteľstvo D. škodu vo výške
153.498,90 € (4.624.308,- Sk).

nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní odvolanie prokurátor.
Odvolanie prokurátora smeruje proti oslobodzujúcemu výroku, je podané v neprospech obžalovaného
a bolo odôvodnené samostatným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 11.04.2017.

Prokurátor konštatuje, že prvostupňový súd v napadnutom rozsudku poukázal aj na vyššie spomínaný
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v tejto trestnej veci rozhodoval ako súd dovolací.
Napriek tomu, že odvolateľovi neprináleží posudzovať či hodnotiť rozhodovanie a postup Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho, dovolil si však poukázať na ustanovenie § 371 odsek
1 Tr. poriadku, ktoré explicitne vymedzuje dôvody, pre ktoré je možné podať dovolanie. Hodnotenie
dôkaznej situácie a dokazovania vykonaného v konaní pred prvostupňovým súdom zahŕňajúc aj

prípadne nevykonanie konkrétneho navrhovaného dôkazu medzi dôvodmi, pre ktoré je možné dovolanie
ako mimoriadny opravný prostriedok podať, nie je zahrnuté.Prokurátor zastáva názor, že na hlavnom pojednávaní konanom 28. februára 2017 konal a rozhodoval
okresný súd za neznemenej dôkaznej situácie, ako tomu bolo pri rozhodovaní 10. mája 2013, kedy senát

toho istého prvostupňového súdu uznal obžalovaného X.. J. vinným zo spáchania žalovaného trestného
činu na rovnakom skutkovom základe, ako bola 27. októbra 2008 na X.. S. J. podaná obžaloba.

Tak senát prvostupňového súdu ako aj senát druhostupňového súdu v odôvodnení oboch rozsudkov,
ktorým vyslovili vinu zo spáchania žalovaného trestného činu vo vzťahu k obžalovanému X.. J. a uložili

podmienečný trest odňatia slobody, podrobne rozobrali dôkaznú situáciu a aj vyhodnotili všetky dôkazy
vykonané v prospech ale aj v neprospech obžalovaného X.. J.. Taká istá dôkazná situácia bola aj pri
vydávaní odvolaním napadnutého rozsudku Okresného súdu Bratislava I.

V tejto súvislosti z hľadiska vykonaných dôkazov prokurátor poukazuje najmä na tú skutočnosť, že to
bol vtedajší zástupca poškodenej spoločnosti S.. H., ktorý tak v prípravnom konaní ako aj následne

na hlavnom pojednávaní opakovane potvrdil a zdôraznil, že obžalovaný X.. S. J. nebol na výber
dotknutej finančnej čiastky splnomocnený, že pri tomto konal svojvoľne a v rozpore s internými predpismi
spoločnosti, bez akéhokoľvek súhlasu udeleného mu nadriadenými osobami, ktorý bol k výberu peňazí
takej výšky jednoznačne potrebný, pričom vybraté finančné prostriedky obžalovaný nepoužil na účel,
na aký boli tieto peniaze určené, a teda na zaplatenie faktúry evidovanej pod číslo 29/97, ale tieto si

svojvoľne ponechal pre vlastné potreby.

Tieto skutočnosti potvrdil vo svojich výpovediach aj svedok D. S., ktorý opakovane poprel, že by od
obžalovaného v tejto súvislosti prevzal nejaké finančné prostriedky. Svedok taktiež poprel, že by podpis
nachádzajúci sa na výdavkovom pokladničnom bloku bol jeho podpisom.

Značne v neprospech obžalovaného X.. J. vyznieva aj výpoveď svedkyne K., ktorá vo svojich
výpovediach uviedla, že finančná čiastka vo výške 4.624.308,-Sk nikdy nebola vložená do pokladne
spoločnosti, že predmetný výdavkový doklad vypísala na pokyn obžalovaného, pričom tento doklad
nebol nikdy zaúčtovaný a podľa jej názoru slúžil len ako doklad na odovzdanie a prevzatie peňazí.
Skutočnosť,žetentovýdavkovýdokladnemoholbyťvedenývúčtovníctve,keďženemalvšetkypotrebné

náležitosti, potvrdila vo svojich výpovediach aj svedkyňa H. Z..

Vo svetle týchto skutočností je potom podľa názoru prokurátora úplne irelevantné či skôr nepotrebné pre
účely trestného konania, zadovážiť účtovníctvo dotknutej spoločnosti. Sporný výdavkový doklad by sa
podľa tvrdení tak svedkyne K. ako aj svedkyne Z. v účtovníctve ani nenachádzal.

Berúc do úvahy tieto skutočnosti si preto dovoľuje polemizovať o tom, že by nezadováženie účtovníctva
čiužorgánmičinnýmivtrestnomkonaníaleboprvostupňovýmsúdombolokonaním,ktorýbybolomožné
považovať za porušenie práva obžalovaného na obhajobu. Naviac tak orgány činné v trestnom konaní,
ako aj súd, má do značnej miery ,,obmedzené možnosti“ zadovážiť a pre účely trestného konania získať

účtovníctvo podnikateľského subjektu. V praxi je možné stretnúť sa nie s jedným takýmto prípadom, keď
povinný subjekt odmietne spolupracovať tvrdiac, že účtovníctvo nemá, týmto nedisponuje, nevie, kde
sa momentálne nachádza a podobne.

Zastáva preto názor, že dokazovaním vykonaným tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom

pojednávaní pred prvostupňovým súdom bolo jednoznačne preukázané, že to bol práve obžalovaný X..
S. J., ktorý bez akéhokoľvek oprávnenia, predchádzajúceho súhlasu svojich nadriadených a v rozpore
s internými predpismi poškodenej spoločnosti prevzal šek vystavený spoločnosťou C. N. baterie, s r. o.
znejúci na čiastku 4.624.308,-Sk, slúžiaci a určený na úhradu faktúry číslo 29/97 v prospech spoločnosti
D., s.r.o., tento šek následne použil na výber uvedených finančných prostriedkov z účtu dotknutej

spoločnosti a takto získané finančné prostriedky nepoužil na úhradu danej faktúry, ale si ich ponechal
pre svoje potreby.

N.vyššieuvedenéskutočnosti,niejemožnéstotožniťsasodvolanímnapadnutýmpostupomOkresného
súdu Bratislava I spočívajúcim v oslobodení obžalovaného X.. S. J. spod obžaloby podanej na neho pre

spáchanie trestného činu sprenevery podľa § 248 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona číslo 140/1961
Zb. v znení neskorších predpisov, a to postupom podľa ustanovenia § 285 písmeno a) Trestného
poriadku. Ak by aj prvostupňový súd chcel oprieť tento svoj postup o uplatnenie zásady in dubio pro
reo a pre dôkaznú núdzu, resp. neexistenciu priameho usvedčujúceho dôkazu rozhodnúť o oslobodeníobžalovaného spod obžaloby, zastáva prokurátor názor, že postup podľa ustanovenia § 285 písmeno
a) Trestného poriadku nebol v tomto prípade na mieste.
Zhrnúc všetky vyššie uvedené argumenty prokurátor konštatuje, že súd vyhodnotil vykonané dôkazy

iba jednostranne, a to v prospech obžalovaného X.. S. J., pričom za nie obdobnej ale úplne totožnej
dôkaznej situácie rozhodol úplne opačne a obžalovaného X.. J. spod podanej obžaloby v plnom rozsahu
oslobodil, a to postupom podľa ustanovenia § 285 písmeno a) Trestného poriadku.

Napodkladeuvedenýchargumentovnavrholprokurátorvzmysleustanovenia§321odsek1písmenob),

písmeno c) Trestného poriadku zrušiť napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I spisovej značky
3T 125/2008 z 28. februára 2017 vo výroku o vine obžalovaného X.. S. J. a v súlade s ustanovením § 322
ods. 1 Tr. poriadku vrátiť trestnú vec obžalovaného na jej opätovné prejednanie a následné rozhodnutie.

K podanému odvolaniu zaslal prostredníctvom svojho obhajcu vyjadrenie obžalovaný. Zdôrazňuje, že
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí 6Tdo 79/2014 zo dňa 28.01.2016 konštatoval,

že dôkazy, ktoré prezentovala obžaloba nie sú spôsobilé k odsúdeniu obžalovaného. Navyše boli dôkazy
získané nezákonným spôsobom, a týmto rozsudkom je Okresný súd Bratislava I právne viazaný, pričom
najvyšší súd explicitne uviedol porušenie zákona priamo vo výrokovej časti.

Obžaloba uvádza podľa obžalovaného dôvody, ktoré sú neakceptovateľné, nakoľko na hlavnom

pojednávaní dňa 28.02.2017 prokuratúra tvrdila, že si je vedomá toho, že momentálne rozhodujúci
prvostupňový súd je viazaný rozhodnutím 6Tdo 79/2014 a napriek tomu zotrváva na ústne a následne
písomne podanom odvolaní napriek tomu, že

a) v prípravnom konaní v rámci svojej dozornej činnosti riadne v súlade s právnym poriadkom Slovenskej

republiky neusmernila orgány činné v trestnom konaní, aby konanie pred nimi netrpelo žiadnymi
právnymi vadami a podala obžalobu, ktorá nevykazuje právnu perfektnosť čo do dôkaznej spôsobilosti

b) svojím procesným usmernením neuložila orgánom činným v trestnom konaním, aby boli predložené
relevantné listinné dôkazy napr. účtovníctvo, auditorská správa a pod.

c) obžaloba sa nevysporiadala riadne so svedeckými výpoveďami svedkov zo strany poškodeného,
ktoré účelovo menili svoju výpoveď, pričom túto stránku veci obžaloba riadne nevyhodnotila ani v rámci
zásady in dubio pro reo a prirodzene takejto kvalite dôkazných tvrdení súd objektívne nemohol uveriť a
prirodzene nemohol rozhodnúť inak ako vyhlásením oslobodzujúceho rozsudku

d) poškodená osoba zrušila ako zriaďovateľ svoju časť pôsobiacu v Bratislave, pričom nevykonala
žiadne právne úkony ani v rámci vlastnej odbornej spôsobilosti a ani z opatrnosti, aby jej účtovníctvo,
audítorská správa boli riadne zabezpečené pre jej potreby a samozrejme aj pre účely trestného konania.
Navyše ani dňa 28.02.2017 na hlavnom pojednávaní poškodený nedokázal súdu predložiť absentujúce

listinné dôkazy

e) obžaloba sa vo svojom odvolaní ani nepokúsila vyjadriť k porušeniu zákona, ktoré konkretizoval vo
svojom dovolacom rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Vzhľadom na uvedené považuje obhajoba oslobodenie obžalovaného za správne a zákonné
rozhodnutie.

Verejné zasadnutie odvolacieho súdu bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, ktorý svoju
neúčasť ospravedlnil a požiadal o vykonanie verejného zasadnutia bez jeho účasti. Svoju žiadosť

odôvodnil pretrvávajúcou práceneschopnosťou a viacerými vážnymi diagnózami z oblasti psychiatrie a
srdcovocievnych chorôb.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrvala zástupkyňa krajskej prokuratúry na dôvodoch
podaného odvolania. Na podklade dôkaznej situácie, ktorá bola oboznámená aj na verejnom zasadnutí,

trvala na svojom pôvodnom názore a požiadala odvolací súd, aby zrušil napadnutý rozsudok a vrátil
vec súdu prvého stupňa.Obhajca vyjadril svoj názor, že v prejednávanej veci bola od začiatku dôkazná núdza a niektoré dôkazy
boli vykonané v rozpore so zákonom, tak ako to vo svojom rozhodnutí uviedol najvyšší súd. Ani
pojednávanie po zrušení rozhodnutí dovolacím súdom neprinieslo žiadne zmeny v dôkaznej situácii a

neboli predložené dôkazy, ktoré by boli spôsobilé podporiť podanú obžalobu. Vzhľadom na uvedené
argumenty navrhol podané odvolanie zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave v intenciách § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu

konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len za
predpokladu, že by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. V rámci tohto
postupu zistil odvolací súd, že okresný súd pochybil pri ukladaní trestu a preto bolo potrebné v tejto časti
napadnutýrozsudokzrušiť.Súčasnebolopotrebnénapraviťchybnúidentifikáciupoškodenejspoločnosti
tak, aby bola v súlade s údajmi uvedenými v obchodnom registri.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé

rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom

konaní alebo niektorá zo strán.

Plnením revíznej povinnosti, odvolací súd zistil, že dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní
súdu prvého stupňa boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie tak, ako
to vyplýva z ustanovenia § 119 ods. 1 Tr. poriadku, ktoré súd prvého stupňa potreboval pre svoje

rozhodnutie. Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavom pojednávaní postupoval podľa
príslušných ustanovení Trestného poriadku upravujúci spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil
žiadnych závažných chýb, ktoré by mohli mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci alebo v dôsledku
ktorých by došlo k porušeniu práva obžalovaného na obhajobu.

Dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu tak, aby umožnilo súdu prvého stupňa prijať
jednoznačné závery. Odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá požiadavkám stanoveným v §
168 ods. 1 Tr. poriadku, nakoľko okresný súd v potrebnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za
dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, ako sa vyrovnal s obranou obžalovaného a
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

V prejednávanej trestnej veci bolo súdom prvého stupňa prvýkrát rozhodnuté dňa 10.05.2013, kedy
okresný súd uznal obžalovaného Ing. S. J. vinným zo spáchania trestného činu sprenevery podľa § 248
odsek 1, odsek 4 Trestného zákona číslo 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov na skutkovom
základe uvedenom v obžalobe a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní dva roky s podmienečným

odkladom výkonu tohto trestu na skúšobnú dobu v trvaní päť rokov, pričom obžalovaný bol zaviazaný
k náhrade škody vo výške 153.498,90 € poškodenej spoločnosti E., s.r.o., obchodné zastupiteľstvo D.,
organizačná zložka.

Na podklade odvolania podaného jednak obžalovaným a tiež krajským prokurátorom, rozhodoval vo

veci Krajský súd v Bratislave, ktorý rozsudkom zo dňa 05. decembra 2013 sp. zn. 2To 106/2013 zrušil
vyššie uvedený rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o treste, spôsobe jeho výkonu a vo výroku o
náhrade škody a postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku obžalovanému uložil podľa § 248 ods. 4 Tr.
zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku s použitím § 40 ods. 1 Tr. zákona č.
140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania
skutku súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a stanovil skúšobnú dobu
v trvaní 5 (päť) rokov.Podľa § 59 ods. 2 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku súd
obžalovanému uložil povinnosť, aby podľa svojich síl nahradil škodu voči spoločnosti E. s.r.o., J. č. XX,

D., X. XX XXX XXX vo výške 153.498,90 €.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovaného zaviazal na náhradu škody voči spoločnosti E. s.r.o., J.
č. XX, D., IČO: XX XXX XXX vo výške 153.498,90 €.

V dôsledku dovolania podaného obžalovaným konal vo veci Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý
rozsudkom zo dňa 28. januára 2016 sp. zn. 6Tdo 79/2014 pri zistení dovolacích dôvodov podľa § 371
ods. 1 písm. c/, i/ Tr. poriadku vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 05. decembra 2013
sp. zn. 2To 106/2013, ako aj konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v neprospech Ing.
S. J.. Preto dovolací súd zrušil tak uvedený rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako aj rozsudok
Okresného súdu Bratislava I spisová značka 3 T 125/2008 z 10. mája 2013, takisto ďalšie rozhodnutia

na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak by vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad. Okresnému súdu Bratislava I prikázal, aby vo veci znovu konal.

Z rozhodujúcej časti odôvodnenia dovolacieho súdu krajský súd vyberá:

Po preskúmaní námietok obvineného smerujúcich k dôvodom dovolania v zmysle § 371 ods. 1 písm.
c/, g/, i/ Tr. poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o dovolaní konštatoval, že
súdy sa neriadili ustanoveniami zákona v § 2 ods. 9, § 34 ods. 1, ods. 4, § 44 ods. 2, § 272 ods. 3, §
168 ods. 1, § 46 ods. 1, § 287 ods. 1, § 321 ods. 1 písm. b/, e/, f/, ods. 3 a § 322 ods. 3 Tr. poriadku,
čím došlo k porušeniu zákona v neprospech obvineného.

Ako ďalej vyplýva z odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu, predmetom dovolacieho dôvodu podľa §
371 ods. 1 písm. i/ Tr. poriadku môže byť len nesprávne právne posúdenie takto ustáleného skutku v
skutkovej vete rozhodnutí súdov prvého a druhého stupňa, ale nikdy samotné skutkové zistenia, ktoré
sú jej obsahom a ktoré nie je možné akokoľvek dopĺňať a meniť. V intenciách § 371 ods. 1 písm. i/ Tr.

poriadku dovolací súd skúmal, či skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol správne subsumovaný
pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone.

Podľa § 248 ods. 4 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku, trestný čin
sprenevery spácha ten, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobí tak na cudzom

majetku škodu nie nepatrnú. Odňatím slobody na dva až desať rokov sa páchateľ potresce, ak spácha
čin uvedený v odseku l a ak spôsobí takým činom značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.
Objektom tohto trestného činu je zákonom chránený záujem v podobe majetku (zverená vec). Podľa
§ 130 ods. 3 Tr. zákona zverenou vecou sa rozumie vec vo vlastníctve inej osoby, ktorú má páchateľ
na základe zmluvy v oprávnenom užívaní, alebo z dôvodov plnenia určitých úloh podľa dispozície jej

vlastníka v držbe so záväzkom použiť ju len na dohodnutý účel, alebo podľa dohodnutých podmienok
ju vlastníkovi vrátiť. Obsahom objektívnej stránky trestného činu sprenevery je konanie páchateľa, ktorý
si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená. Objektívna stránka tohto trestného činu pozostáva z 1/
protiprávneho konania, t.j. konania v rozpore s platnou právnou úpravou, 2/ škodlivého následku, čiže
vzniknutej ujmy, ktorá vznikne konaním páchateľa a napokon 3/ kauzálneho nexusu, teda príčinnej

súvislosti medzi protiprávnym konaním páchateľa a škodlivým následkom. Subjektom tohto trestného
činu je ten, komu bola zverená vec, ktorá nie je v jeho vlastníctve do dispozície za určitým účelom.
Pre naplnenie subjektívnej stránky trestného činu sprenevery sa vyžaduje úmyselné konanie páchateľa
spočívajúce v prisvojení si cudzej veci na škodu inej osoby.

Z uvedeného zákonného ustanovenia je zrejmé, že o trestný čin sprenevery môže ísť len v prípade, ak
páchateľ naloží so zverenou vecou v rozpore s účelom, na ktorý mu bola cudzia vec daná do opatrovania
alebo do dispozície, a to spôsobom, ktorý marí základný účel zverenia.

Čo sa týka posudzovaného prípadu, dovolací súd dospel k záveru, že nie je zrejmé, či

konaním obvineného došlo k vyššie uvedenému trestnému činu. Z vykonaného dokazovania nebolo
jednoznačne preukázané, že konaním obvineného vznikla poškodenej spoločnosti škoda, naopak zo
záverov znaleckého posudku vypracovaného znaleckou organizáciou - Bratislavská súdnoznalecká
a konzultačná spoločnosť, s.r.o., z odboru ekonomika a riadenie podnikov vyplýva, že poškodenáspoločnosť neeviduje voči obvinenému za roky 2000, 2001, 2002 žiadnu pohľadávku a nevykazuje
žiadnu škodu. Z výsluchu znalca vyplývajú závery o tom, že poškodená spoločnosť E., s.r.o., obchodné
zastupiteľstvo D., viedla účtovníctvo v súlade so zákonom č. 563/1991 Zb. a prípadná škoda by sa

musela prejaviť v inventarizácii, v účtovníctve a vo výkazníctve.

Z uvedeného vyplýva podľa názoru najvyššieho súdu nejasnosť, alebo neúplnosť skutkových zistení
súdom, a preto nie je možné konštatovať, že boli obligatórne naplnené znaky skutkovej podstaty vyššie
uvedeného trestného činu.

Vo vzťahu k výroku o náhrade škody, odvolací súd podľa najvyššieho súdu závažne pochybil, keď priznal
nárok na náhradu škody spoločnosti E., s.r.o., J. XX, D., IČO: XX XXX XXX, vo výške 153 498,90 eur a
nie spoločnosti E., s.r.o. - obchodné zastupiteľstvo D., organizačná zložka podniku zahraničnej osoby,
J. XX, D., IČO: 30 XXX XXX, ktorá si v konaní pred súdom uplatňovala nárok na náhradu škody. Z
výpisu z obchodného registra V. súdu D. I vyplýva, že spoločnosť E., s. r. o. - obchodné zastupiteľstvo

D., organizačná zložka, so sídlom J. XX, XXX XX D., bola zrušená bez likvidácie ku dňu 31.01.2012
rozhodnutím zriaďovateľa, spoločnosti E., s. r. o., so sídlom W. náměstí XXX/XX, U., XXX XX N. 4,
F. republika zo dňa 31. januára 2012. Napriek tejto skutočnosti, súd priznal nárok na náhradu škody
subjektu, ktorý zanikol bez právneho nástupcu. I. E., s.r.o., J. XX, D., IČO: XX XXX XXX nie je právnym
nástupcom žiadnej spoločnosti, a preto jej nevznikol žiaden právny nárok na priznanie škody. Na základe

týchto skutočností mal dovolací súd za preukázané, že rozhodnutie o uplatnenom nároku na náhradu
škody bolo v rozpore so zákonom.

Pokiaľ ide o dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku zabezpečenie práva na
obhajobu znamená vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho

obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého
obhajovacieho práva.

Podľa čl. 6 bod 3, písm. d/ Európskeho dohovoru o ľudských právach, každý, kto je obvinený z trestného
činu, má tieto minimálne práva: vypočúvať alebo dať vypočúvať svedkov proti sebe a dosiahnuť

predvolanie na vypočúvanie svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok ako v prípade svedkov
proti nemu.

V prípade, že uplatnenie práva na obhajobu spočíva v navrhovaní dôkazov (§ 34 ods. 1 a § 44 ods. 2
Tr. poriadku), zodpovedá mu povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým

dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť, alebo ho
odmietnuť, resp. rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú.

Pokiaľ ide o namietané nevykonanie obhajobou navrhovaných dôkazov, konkrétne zabezpečenie
účtovníctva, k tomu bolo dovolacím súdom zistené nasledovné:

Obvinený žiadal predložiť originál účtovníctva za účelom zistenia zaúčtovania predmetnej transakcie,
preto okresný súd uznesením vyhláseným na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25. marca 2011 uložil
poškodenej spoločnosti, aby doložila účtovníctvo spoločnosti za roky 1997-1998, vrátane audítorských
správ, výsledky kontrol za roky 1997-1998. Poškodená spoločnosť nesplnila povinnosť uloženú súdom,

následne okresný súd uznesením vyhláseným na hlavnom pojednávaní dňa 10. mája 2013 tento návrh
na doplnenie dokazovania odmietol (č.1. 597) a krajský súd sa ním vôbec nezaoberal. Z odôvodnenia
oboch rozsudkov vyplýva, že účtovníctvo má výlučne evidenčný charakter a skutočnosť, že poškodená
spoločnosť nemá v účtovníctve vedenú pohľadávku proti obvinenému ešte neznamená, že svojim
konaním jej nespôsobil škodu.

Najvyšší súd akceptoval, že súd nemá povinnosť vykonávať všetky stranami navrhnuté dôkazy a v
prípade, ak takéto návrhy na doplnenie dokazovania považuje za nadbytočné, môže v súlade so
zákonom ich vykonanie odmietnuť. V danom prípade však podľa dovolacieho súdu ide o porušenie
práva zásadným spôsobom, keďže odmietnutie návrhu na doplnenie dokazovania súdom nemôže byť

svojvoľné a neodôvodnené, t.j. každý výrok rozsudku musí byť odôvodnený presvedčivo a tak, aby
rozhodnutie súdu bolo preskúmateľné. V danom prípade z odôvodnenia súdu prvého stupňa nie je
zrejmé, prečo nebolo vyhovené návrhu obvineného na doplnenie dokazovania, ani to, ako sa súd
vysporiadal s jeho obhajobou. Ďalej nebolo zrejmé ani to, akými právnymi úvahami sa spravoval, keďposudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny. Okresný súd
sa vôbec nezaoberal naplnením jednotlivých znakov skutkovej podstaty príslušného trestného činu.
Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia sa naň odvolal.

Tým, že súdy nevykonali obvineným navrhovaný dôkaz - predloženie originálu účtovníctva poškodenej
spoločnosti, ktorý si obvinený nemohol sám zabezpečiť, nebola daná možnosť overiť si výpovede
vyššie menovaných svedkov a jednak tým obvinenému zmarili možnosť účinne sa brániť voči obvineniu.
Zamietnutie návrhu obvineného na doplnenie dokazovania vykonaním takého dokazovania, ktoré je

spôsobilé privodiť zmenu v dôkaznej situácii a je podstatné z hľadiska náležitého zistenia skutkového
stavu veci, je porušením práva obvineného na obhajobu.

Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. poriadku dovolací súd poukázal na
to, že dôkaz získaný v rozpore s Trestným poriadkom alebo v rozpore s osobitným zákonom, nemôže
slúžiť ako dôkaz v trestnom konaní a nemôže ani prispieť pre náležité objasnenie veci. V posudzovanej

veci, svedok D. S. poprel prevzatie finančných prostriedkov od obžalovaného ako aj tú skutočnosť, že by
podpis na výdavkovom doklade bol jeho. Relevantným dôkazom potvrdzujúcim výpovede svedkov bola
aj výpoveď znalca K.. J., ktorý skonštatoval, že sporný výdavkový doklad nepotvrdil svojim podpisom D.
S..ZvýpovedeznalcaMgr.J.nahlavnompojednávanívšakvyplýva,žeporovnávacímateriálpredložený
na skúmanie nemal náležitosti tak, aby boli vyvrátené akékoľvek pochybnosti, nakoľko uviedol, že

nebol schopný vylúčiť, či D. S. vzhľadom na vyhotovenie podpisov pred vyšetrovateľom nepozmenil
zámerne svoj podpis, aby sa nezhodoval s tým, čo je na skúmanom doklade. Zároveň obvinený poukázal
na to, že svedok S.. H. požiadal svedka D. S. o predloženie 10 porovnávacích podpisov za účelom
uskutočnenia ich znaleckého skúmania znalcom K.. J.. Ďalej poukázal na to, že v čase vyhotovenia
znaleckého posudku bol v pracovnom pomere s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, čo je v

rozpore s jeho nezávislosťou a nestrannosťou. V zmysle uvedených skutočností nie je podľa najvyššieho
súdu možné použiť ako dôkaz vyhotovenie znaleckého posudku vypracovaného K.. K. J. a spôsob
obstarania podpisov na znalecké dokazovanie, ktoré boli podkladom pre vyhotovenie tohto posudku.

Po vydaní vyššie opísaného rozhodnutia o dovolaní sa trestná vec obžalovaného X.. S. J. znovu dostala

do štádia súdneho konania na súde prvého stupňa.

Tak ako to vyplýva z odôvodnenia prvostupňového rozsudku zo dňa 28.02.2017, okresný súd v súlade
s dôvodmi uznesenia dovolacieho súdu na hlavnom pojednávaní doplnil dokazovanie oboznámením
registrového spisu Okresného súdu D. I odd. Po číslo vložky 308/B a to najmä spis č. k. 6Re/1488/2012,

z ktorého poukázal najmä na potvrdenie o výmaze zapísanej osoby E. s.r.o. - obchodné zastupiteľstvo
Bratislava, organizačná zložka, z obchodného registra ku dňu 31.01.2012 bez likvidácie na základe
rozhodnutia zriaďovateľa spoločnosti E. s.r.o., so sídlom W. náměstí XXX/XX, U., XXX XX N. 4, F.
republika, zo dňa 31.01.2012, čiže bez právneho nástupcu.

Vzhľadom k uvedenému okresný súd vyslovil názor, že spoločnosť E. s.r.o., so sídlom Z. XX, D., X.:
XX XXX XXX, nie je právnym nástupcom poškodenej spoločnosti E. s.r.o. - obchodné zastupiteľstvo D.,
organizačná zložka, ani žiadnej inej spoločnosti, preto na hlavnom pojednávaní podľa § 256 ods. 3 Tr.
poriadkuuznesenímrozhodol,žesatátospoločnosťakopoškodenýnahlavnépojednávanienepripúšťa.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní taktiež doplnil dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, ktoré
súdu zaslal v tom čase splnomocnený zástupca poškodenej spoločnosti E. s.r.o. a to zmluvou o
sprostredkovaní uzatvorenej medzi C. N. batérie, obch. zastupiteľstvo a D., spol. s r. o. na rok 1997,
faktúrou č. XX/XX vystavenou dňa 31.10.1997 spoločnosťou D. s.r.o. a to na sumu 4.624.308,-Sk,
výdavkovým pokladničným dokladom na sumu 4.624.308,-Sk, čestným prehlásením svedka D. S. zo

dňa 15.02.2010 o neuhradení faktúr, podpismi D. S. na účely posúdenia ich pravosti, šekom na výplatu
sumy 4.624.308,- Sk , vyjadrením banky o dohľadaní šeku k výberu hotovosti zo dňa 17.10.1997 vo
výške 4.624.308,-Sk a vyhlásením spoločníka E. s.r.o., so sídlom W. náměstí XXX/XX, U., XXX XX N. 4,
Českárepublika,akojedinéhospoločníkaspoločnostiE.s.r.o.,sosídlomJ.XX,D.,oprevzatízáväzkuna
nepeňažný vklad do základného imania spoločnosti, ktorý predstavuje časť podniku jedného spoločníka

- E. s.r.o. - obchodné zastupiteľstvo D., organizačná zložka, so sídlom J. XX, D..

Súd sa v zmysle dôvodov rozhodnutia dovolacieho súdu pokúsil zadovážiť účtovníctvo subjektu E.
s.r.o. - obchodné zastupiteľstvo D., organizačná zložka, so sídlom J. XX, D., za roky 1997-2007, avšakneúspešne, pričom nepredloženie tohto dôkazu bolo zástupcom poškodenej spoločnosti zdôvodnené
tým, že stav účtovníctva má len evidenčný charakter, evidovanie alebo neevidovanie určitej pohľadávky
v účtovníctve spoločnosti nie je právnym základom existencie alebo neexistencie pohľadávky.

Okresnýsúdpovyhodnotenídôkazovsúcviazanýprávnymnázoromdovolaciehosúdu,dospelkzáveru,
že na základe vykonaného dokazovania sa nepodarilo nepochybne preukázať, že sa stal skutok, pre
ktorý je obžalovaný stíhaný. K tomuto záveru súd dospel z dôvodu rozpornosti jednotlivých vykonaných
dôkazov, keď na jednej strane obžalovaný je usvedčovaný svedeckými výpoveďami vtedajšieho

štatutárneho zástupcu poškodenej spoločnosti S.. D. H., ktorý potvrdil, že obžalovaný pri výbere
uvedenej čiastky konal svojvoľne v rozpore s internými predpismi, keď nežiadal súhlas k tejto transakcii
od nadriadených. Uvedenú čiastku peňazí ani nepoužil na zaplatenie faktúry, pričom túto skutočnosť
potvrdzuje aj svedok D. S., ktorý rozhodne poprel prevzatie peňazí od obžalovaného, ako aj to, že by
podpis na výdavkovom pokladničnom doklade bol jeho. Z ďalších svedeckých výpovedí poukázal na
výpoveď svedkyne C. K., ktorá potvrdila, že suma 4.624.308,-Sk nikdy nebola vložená do pokladne

spoločnosti, výdavkový doklad jej kázal vypísať obžalovaný, tento nebol účtovaný, pravdepodobne mal
slúžiť len ako doklad na odovzdanie a prevzatie peňazí, svedkyne E. P., ktorá podpísala bianko šek na
výber uvedenej čiastky z banky z dôvodu, že ju obžalovaný ubezpečil, že všetko je v poriadku. R. S.. D.
H. mal o tom vedieť a taktiež aj svedkyňa H. Z., ktorá rozhodne výdavkový doklad odmietla, nemohol
byt v účtovníctve, lebo nemal príslušné náležitosti.

Na druhej strane obhajobu obžalovaného v tom, že finančné prostriedky odovzdal D. S., potvrdzuje
svedok C. C. a taktiež znalecký posudok S.. X.. C. F. N.. z odboru ekonomika a riadenie podnikov, ktorý
bol predložený obhajobou, z ktorých vyplýva, že poškodená spoločnosť neeviduje voči obžalovanému
za roky 2000, 2001 a 2002 žiadnu pohľadávku a nevykazuje žiadnu škodu, pričom táto by sa musela

prejaviť v inventarizácii, v účtovníctve a vo výkazníctve.

Pokiaľ ide o výpoveď znalca z odboru písmoznalectvo K.. K. J. a ním vypracovaný znalecký posudok,
súd s poukazom na dôvody uznesenia dovolacieho súdu na tieto nemohol okresný súd pri rozhodovaní
prihliadať z dôvodu, že ide o nezákonne získaný dôkaz.

Napokon okresný súd dodal, že sa mu napriek snahe nepodarilo zabezpečiť obžalovaným navrhovaný
dôkaz - originál účtovníctva poškodenej spoločnosti a keďže medzičasom došlo k zániku tohto subjektu
bez právneho nástupcu, súd ani nemá od koho toto účtovníctvo požadovať, pričom nemožno vylúčiť
ani to, že v súčasnosti už ani neexistuje. Z uvedeného dôvodu súd nemohol overiť výpovede vyššie

uvedených svedkov, čo podľa názoru dovolacieho súdu je podstatné z hľadiska náležitého zistenia
skutkového stavu veci, najmä keď ide o dôkaz spôsobilý privodiť zmenu v dôkaznej situácii.

Nakoľko nedošlo po rozhodnutí o dovolaní obžalovaného k vykonaniu nových dôkazov (s výnimkou
oboznámeného registrového spisu), rozhodnutie okresného súdu, ktoré je predmetom preskúmania

odvolacím súdom, sa v zásade odvoláva na zhodné dôkazy, ktoré boli podkladom aj predchádzajúceho
prvostupňového rozhodnutia. Znamená to, že aj odvolací súd môže pri svojom rozhodnutí vychádzať
iba z dôkazov, na ktoré poukázal v rozhodnutí zo dňa 05.12.2013 sp. zn. 2To 106/2013.

Pozhrnutíúdajochktorévyplývajúzvykonanýchsvedeckýchvýpovedí,akoajďalšíchdôkazov,jemožné

spoľahlivo ustáliť, že dňa 17.10.1997 boli vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. D. obžalovaným S. J.
vybraté peňažné prostriedky vo výške 4.624.308,-Sk po predložení šeku série I XXXXXXX vystaveného
spoločnosťou C. N. batérie s.r.o. T. šek bol podpísaný obžalovaným a svedkyňou E. P., nakoľko oni
dvaja mali podpisové právo na výber peňazí v zmysle interných predpisov poškodeného, pričom vybraté
peniaze mali slúžiť k úhrade faktúry č. 29/97 vystavenej spoločnosťou D. s.r.o. dňa 31.10.1997.

Obžalovaný X.. S. J. nespochybňuje vyššie uvedené fakty, bráni sa však tým, že peniaze vo výške
4.624.308,-Sk boli zástupcovi spoločnosti D. s.r.o. D. S. vyplatené v hotovosti, k odovzdaniu peňazí
došlo za prítomnosti zamestnancov obžalovaného svedkov N. a W. v sídle na J. ulici v miestnosti zvanej
kuchynka. D. S. si finančné prostriedky riadne prevzal, prepočítal si ich, doklad podpísal a následne

opustil miestnosť. Peniaze z banky riadne priniesol do spoločnosti, zaúčtovali sa ako príjem do pokladne
a následne bol zaznamenaný výber tejto finančnej čiastky z pokladne.Poškodená spoločnosť sa podľa výpovede štatutárneho zástupcu S.. D. H. dozvedela o prípade
potom, čo bola v súvislosti s odchodom obžalovaného zo spoločnosti C. N. batérie s.r.o. vykonaná
kontrola daňového úradu a okrem iných nezrovnalostí bol zistený v účtovníctve spoločnosti určitý pohyb

finančných prostriedkov. Medzi iným bola daná požiadavka na predloženie dokladov opodstatňujúcich
pohyb čiastky 4 634 308,-Sk. Tejto kontroly sa zúčastnil aj obžalovaný. Pracovníci obchodného
zastupiteľstva zistili, že táto suma bola vybratá šekom vo C. dňa 17.10.1997. Šek bol podpísaný
obžalovaným a E. P.. Tento výber bol zaúčtovaný v rozpore s pravidlami ako bezhotovostná operácia
314/221, pričom štandardne mala byť zaúčtovaná ako operácia 216/221. Tým došlo k zastretiu

podstaty hotovostnej transakcie, ktoré boli pravidelne preverované pri vnútorných auditoch so zvýšenou
pozornosťou. Samotné účtovanie zálohy bolo neštandardne prevedené proti účtu dohadovej položky
pasívnej 389/314 a týmto spôsobom účtovania nemala transakcia vplyv na náklady v danom období.
Tým bolo opäť znížené riziko odhalenia pri vnútorných kontrolách. Z komunikácie medzi poškodenou
spoločnosťou a konateľom spoločnosti D. D. S. vyplynulo, že peniaze vo vyššie uvedenej výške ako
úhradu faktúry č. 29/97 neprevzal, pričom mu bol poškodenou spoločnosťou predložený aj výdavkový

pokladničný doklad na sumu 4 624 308,-Sk, ktorý bol nájdený svedkom K. W. v trezore po vykonaní
finančnej kontroly v roku 1998. D. S. poprel, že by takýto doklad podpísal, o čom predložil aj čestné
vyhlásenie. Následne prebehlo s D. S. rokovanie a došlo k podpisu zmluvy o vysporiadaní vzájomných
záväzkov. Poškodená spoločnosť podala na obžalovaného civilnú žalobu ako aj trestné oznámenie.

Vychádzajúc z výpovede svedkyne E. P., tejto bol obžalovaným predložený bianco nevyplnený šek ku
ktorému jej obžalovaný uviedol, že peňažné prostriedky potrebuje urýchlene vyplatiť na základe zmluvy
svedkovi D. S.. Svedkyňa si uvedomovala, že suma, ktorá má byť na podklade tohto šeku vybratá z
banky ďaleko prevyšuje hodnotu 200.000,-Sk, ktorá bola maximálnou sumou, ktorú bolo možné vybrať
bez toho, aby takúto operáciu schválilo vedenie firmy v N.. Podľa zhodných výpovedí obžalovaného,

svedkyne E. P. a K. W. boli peniaze vybraté obžalovaným. Svedkyňa E. P. sa však nevedela vyjadriť k
tomu, kto šek vypísal, pretože v čase keď jej ho obžalovaný predložil, bol šek čistý iba ústne jej podal
všetky informácie s tým súvisiace. Takisto ju obžalovaný ubezpečil, že svedok H. o celej veci vie a
napriek tomu, že bola znepokojená, obžalovanému ako svojmu nadriadenému uverila a šek podpísala.
Vedela o existencii zmluvy so spoločnosťou D. s.r.o. a registrovala aj to, že obžalovaný ešte v deň

výberu faxoval bankový výpis do N., preto sa domnievala, že je všetko v poriadku. Svedkyňa však s
istotou neuviedla, že fax bol do N. doručený, pretože výpis jej nikdy predložený nebol, predpokladala,
že obžalovaný bankový výpis do N. zaslal. Menovaná svedkyňa sa nevedela vyjadriť k tomu, či bola
provízia vo výške 4.624.308,-Sk vyplatená zástupcovi spoločnosti D. s.r.o..

Z výpovede svedkyne C. K. vyplýva, že zrejme na pokyn obžalovaného vypísala výdavkový pokladničný
doklad bez uvedenia dátumu pre spoločnosť D. s.r.o. na sumu 4.624.308,-Sk. Tento doklad mal byť
vystavený iba na prevzatie peňazí. Nemohla do neho vpísať ani číslo ani dátum, lebo nevedela, kedy
budú peniaze prevzaté. Takisto ho nemohla vypísať preto, že nebola dotácia v pokladni, to znamená, že
v tomto prípade nebol zachovaný štandardný postup, že by na podklade zrealizovaného výberu peňazí

z banky došlo k vystaveniu príjmového dokladu do pokladne a potom pri vyplácaní peňazí k vystaveniu
výdavkového dokladu. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť k okolnostiam odovzdania peňazí, vypísala iba
spomenutýdoklad.Znáplneprácejejvyplývalo,vedeniepokladne,avšakvšetkoschvaľovalobžalovaný.
Doklad, ktorý svedkyňa vypísala nebol účtovaný a slúžil iba na odovzdanie peňazí. Zaúčtovaný nemohol
byť z toho dôvodu, že nemal náležitosti o ktorých sa už vyjadrila. Ani táto svedkyňa nemala žiadne

informácie o tom, či došlo k odovzdaniu peňazí svedkovi S..

Náležitostiam sporného výdavkového pokladničného dokladu sa vo svojej výpovedi venovala aj
svedkyňa H. Z.., ktorá vykonávala pre poškodenú spoločnosť účtovníctvo od jej vzniku až do konca
roka 1997. Po oboznámení sa s týmto dokladom jednoznačne uviedla, že takýto doklad nemohol byť

v účtovníctve, pretože nemá príslušné náležitosti a to dátum, položku pod ktorou je v účtovníctve
zaevidované a nie je vyplnená položka účtovací predpis, zároveň nie je uvedené ani poradové číslo.
Znamená to, že tento doklad nebol v účtovníctve.

Výber peňazí z peňažného ústavu obžalovaným potvrdzuje aj svedok K. W.. Od obžalovaného vedel,

že peniaze mali slúžiť na vyplatenie provízie za sprostredkovanie obchodného prípadu a ich príjemcom
mal byť pán S.. Svedok jednoznačne poprel, že by bol prítomný pri nejakom oficiálnom odovzdávaní
peňazí v čiastke okolo 4.000.000,-Sk a akékoľvek informácie o ich odovzdaní mal iba sprostredkované
a to výlučne od obžalovaného. Svedok mal informáciu, že výbery a prevody nad určitú sumu sa malischvaľovať materskou spoločnosťou v N.. V súvislosti s týmto prípadom sa ďalej dozvedel od S.. D. H.,
že svedok D. S. žiadne peniaze od obžalovaného nedostal a takisto sa dozvedel, že podpis, ktorý mal
byť na výdavkovom doklade nepatrí D. S..

Obdobne sa k odovzdaniu peňazí obžalovaným vyjadril aj svedok K. N., ktorý zhodne v prípravnom
konaní ako aj na hlavnom pojednávaní poprel, že by bol prítomný pri odovzdávaní peňazí obžalovaným
X.. S. J. svedkovi D. S.. Takisto by poprel, že by niekedy videl výdavkový pokladničný doklad na sumu
4.624.308,-Sk.

Svedkom D. S. ako jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti D. s.r.o. bola dňa 31.10.1997
vystavená faktúra č. 29/97 na sumu 4.624.308,-Sk a túto vystavil pre odberateľa C. N. batérie s.r.o.
na základe podpísanej zmluvy avšak fakturovanú sumu od obžalovaného neprevzal a výdavkový
pokladničný doklad na túto sumu nepodpísal.

Čo sa týka záverov znaleckého posudku z odboru písmoznalectva, znalec K.. K. J. po porovnaní
sporného podpisu D. S. na výdavkovom pokladničnom doklade s predloženým porovnávacím
materiálom dospel k záveru, že podpis na spornej listine a podpisy D. S. na predložených porovnávacích
materiáloch nepísala totožná osoba.

Čo sa týka porovnávacím vzoriek predložených na znalecké skúmanie, zo znaleckého posudku
jednoznačne vyplýva, že znalec vychádzal aj z dostatočného počtu originálov podpisov vyhotovených
D. S. bez toho, aby boli získané v súvislosti s prejednávaným prípadom. Ide napríklad o podpisy na
žiadostiach o vydanie cestovných dokladov, občianskeho preukazu a tieto podpisy boli vyhotovené
v rozpätí rokov 1998-2004. Znalec nikdy neuviedol, že by predložené porovnávacie materiály neboli

dostačujúce pri prijatie spoľahlivého záveru o tom, či je D. S. autorom sporného podpisu alebo nie.

Pri hodnotení záverov znalca odvolací súd, rovnako ako súd prvostupňový, musí rešpektovať princíp
viazanosti právnym názorom, ktorý vyslovil dovolací súd a to aj napriek tomu, že sa s jeho názorom
nestotožňuje. Znamená to, že ak dovolací súd konštatoval pri získaní tohto dôkazu rozpor so zákonom

vzhľadom na spôsob obstarania porovnávacích podpisov, ako aj zákonné prekážky vo vzťahu k osobe
znalca, podriadené súdy nemajú inú možnosť, ako tieto názory rešpektovať.

Krajský súd nezdieľa názor nadriadeného súdu o absencii nezávislosti a nestrannosti znalca z
dôvodu, že tento bol v čase podania posudku zamestnancom Ministerstva vnútra, pretože samotný

zamestnanecký vzťah nemôže automaticky zakladať takéto úvahy, pričom nebol zistený u znalca pomer
k prejednávanému prípadu a ani k osobám, ktorých sa úkon týka. Zotrváva tiež na názore, že ak by
obžalovaným vznesená námietka mala byť akceptovaná, znamenalo by to zrejme vylúčenie znalca z
podania posudku aj vo všetkých ostatných trestných konaniach. Naviac odvolací súd dodáva, že údaj o
zamestnaní je jedným z identifikačných údajov uvedených v zozname znalcov vedenom Ministerstvom

spravodlivosti, čiže ak by bol uvedený zamestnanecký vzťah prekážkou výkonu znaleckej činnosti,
zrejme by boli vo vzťahu k znalcovi prijaté príslušné zákonné opatrenia.

Za účelom objasnenia nedostatkov vo vedení účtovníctva, na ktoré počas celého konania poukazuje
obhajoba, bol obhajobou predložený znalecký posudok vypracovaný znaleckou organizáciou -

Bratislavskásúdnoznaleckáakonzultačnáspoločnosťs.r.o.,zodboruekonomikaariadeniepodnikov,ku
ktorémubolvypočutýznalecS..X..C.F.,N..Okremvšeobecnýchzáverov,ktorésatýkajúcharakteristiky
vzniku manka, pojmu škody a všeobecných teoretických záverov o spôsobe vedenia účtovníctva v
súlade so zákonom č. 563/1991 Zb. dospel znalec aj ku konkrétnym záverom, ktoré vyplývajú z
predložených účtovných závierok spoločnosti E. s.r.o. obchodné zastupiteľstvo D.. Znalci po preskúmaní

výkazníctva, súvahy v plnom rozsahu k 31.12.2001 ako i prílohy k účtovnej závierky k 31.12.2001
účtovnej jednotky H. s.r.o. obchodné zastupiteľstvo D. a súvahy v plnom rozsahu k 31.12.2002, ako
i prílohy účtovnej závierky k 31.12.2002 účtovnej jednotky E. s.r.o. obchodné zastupiteľstvo D., prijali
záver, že spomenutá organizačná zložka nevykazuje pohľadávky voči X.. S. J. za roky 2000, 2001, 2002
a v prípade, že by obžalovaný mal spôsobiť škodu uvedenej organizačnej zložke, táto mala povinnosť

vykázať ju ako pohľadávku voči zamestnancovi. Na základe uvedeného znalci konštatujú, že ak
organizácia nevykázala manko, škodu alebo pohľadávku vo svojom účtovníctve a výkazníctve, nemohla
organizácii vzniknúť žiadna škoda, resp. táto by sa musela prejaviť v inventarizácii, v účtovníctve a vo
výkazníctve.Z ďalších dôkazov o ktoré sa opiera obžalovaný v rámci svojej obrany odvolací súd poukazuje na
výpoveď svedka C. C., ktorý bol ako bývalý zamestnanec spoločnosti C. N. batérie s.r.o. prítomný pri

odovzdávaní peňazí vo výške nad 4.000 000,-Sk, pričom tieto peniaze mali byť odovzdané obžalovaným
zástupcovi spoločnosti D. pánovi S.. Svedok vedel uviesť, že to bolo v priestoroch kuchynky v sídle
spoločnosti na J. ulici a boli tam okrem už spomenutých osôb prítomný aj K. W. a K. N.. Z výpovede
nie je zrejmé, kedy k tejto udalosti malo dôjsť, pričom svedok si pamätal aj na fakt, že prevzatie peňazí
potvrdil D. S. na doklade o prevzatí.

Z listinných dôkazov považuje krajský súd za potrebné upriamiť pozornosť na zmluvu o sprostredkovaní
medzi spoločnosťou C. N. baterie s.r.o. obchodné zastupiteľstvo D. a spoločnosťou D. spol. s r.o. D.,
z ktorej vyplýva záväzok poškodenej spoločnosti vyplatiť spoločnosti D. s.r.o. sumu 4.624.308,-Sk. Na
podklade uvedenej zmluvy bola spoločnosťou D. s.r.o. vystavená faktúra č. 29/97 zo dňa 22.10.1997
na sumu 4.624.308,- Sk.

Z kópie šeku série XXXXXXX vystaveného dňa 17.10.1997 je zrejmé, že tento bol predložený v uvedený
deň v pobočke C. D. centrum a na jeho podklade boli obžalovanému z účtu spoločnosti C. N. baterie
s.r.o. obchodné zastupiteľstvo D. vyplatených 4.624.308,- Sk. Podľa dokladu vystaveného bankou tieto
peniaze prevzal v pokladni obžalovaný X.. S. J.. Výpis z účtu č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.10.1997

potvrdzuje výber čiastky 4.624.308,- Sk v hotovosti.

Obsahom spisu je súčasne overená kópia výdavkového pokladničného dokladu bez číselného
označenia, bez vyplnenia účtovacieho predpisu vystaveného spoločnosťou C. N. baterie s.r.o. na sumu
4.624.308,- Sk s tým, že na tomto pokladničnom doklade, ktorý neobsahuje ani dátum vystavenia, sú

podpisy príjemcu ako aj osôb, ktoré doklad vyhotovili a schválili. Ide vo všetkých troch prípadoch o šifry,
teda nečitateľné podpisy.

Čo sa týka hodnotenia výpovedí svedkov, ktorí boli podriadenými, či kolegami obžalovaného a
vypovedali k spornému výberu hotovosti z účtu spoločnosti a ďalšiemu nakladaniu s touto čiastkou,

odvolací súd nemá žiaden dôvod prehodnocovať a meniť svoje závery a to ani po zohľadnení obsahu
rozhodnutia dovolacieho súdu. Odovzdanie peňazí D. S. v priestoroch kuchynky vyvracajú výpovede
svedkov K. W. a K. N.. V prípade týchto dvoch svedkov ide o osoby, ktoré sa mali zúčastniť odovzdania
peňazí, čo tvrdí obžalovaný a svedok C. C., avšak obaja svedkovia popierajú tvrdenia obžalovaného
o odovzdaní peňazí. Pri hodnotení jednotlivých svedeckých výpovedí je dôležité zdôrazniť, že v

prípade K. W. ide o človeka, ktorý mal s obžalovaným vždy korektný vzťah, ktorý prekračoval hranice
zamestnaneckých vzťahov a udržiaval s ním blízky kontakt, napríklad trávením spoločných dovoleniek,
kontaktovaním rodín a podobne. Sám svedok K. W. sa kladne vyjadroval o osobe obžalovaného, ktorého
tak ako aj ostatní zamestnanci bezvýhradne ako svojho nadriadeného rešpektoval a ich vzájomný vzťah
hodnotil ako priateľský a vďačil mu za pomoc, ktorú mu počas pôsobenia vo firme poskytol. Sám svedok

sa vyjadril, že aj potom, čo celá vec prepukla, bolo pre neho problematické vystupovať proti nemu,
naďalej si ho váži, i keď vzťahy už v tejto podobe nemohli zo strany obžalovaného pretrvávať.

Vzhľadom na postoj svedka W., nevidí ani odvolací súd žiaden racionálny základ, o ktorý by mohol oprieť
tvrdenie, že tento svedok nevypovedá pravdu. Jeho vyjadrenia pôsobia presvedčivo a uveriteľne a to aj

z dôvodu, že ostatné vykonané dôkazy jeho výpoveď a takisto výpoveď svedka K. N. potvrdzujú. Úplne
opačná situácia je pritom u výpovede svedka C. C., ktorý vypovedá o tom, že bol svedkom odovzdania
peňazí D. S. za prítomnosti svedkov W. a N., pričom existujú zhodné vyjadrenia svedkov W. a N.,
ktorí prítomnosť pri takomto úkone odmietajú a tiež jednoznačná výpoveď svedka D. S., ktorý popiera
prevzatie peňazí od obžalovaného a podpis výdavkového dokladu.

Posudzujúcnapodkladevykonanýchdôkazovkroky,ktoréobžalovanýpodnikolodmomentu,kedydošlo
k vypísaniu šeku až po vystavenie výdavkového pokladničného dokladu, je zrejmé, že tento postupoval
jednak v rozpore s internými predpismi spoločnosti a takisto v rozpore so zákonom o účtovníctve v
dôsledkučohonebolomožnéibapriebežnoukontrolouodhaliťjehozámersmerujúciodsaméhopočiatku

k obohateniu sa tým spôsobom, že si prisvojil peňažné prostriedky, ktoré mu boli zverené.

Obžalovaný peniaze v sume vysoko prevyšujúcej čiastky 200.000,-Sk vybral bez toho, aby mal
predchádzajúci súhlas zodpovedných pracovníkov materskej spoločnosti v N., uviedol v tomto smeredo omylu aj svedkyňu E. P., ktorá šek podpísala spolu s obžalovaným. Podľa výpovede svedkyne C.
K. neboli tieto peniaze obžalovaným nikdy vložené do pokladne, pretože by o tom musel existovať
príslušný doklad vo forme príjmového dokladu ako vklad do pokladne a keďže takáto suma nikdy

nebola do pokladne vložená, nemohol byť vystavený ani riadny doklad o výbere peňazí, teda výdavkový
pokladničný doklad. T. svedkyne C. K. a H. Glozíkovej sú aj podľa názoru odvolacieho súdu úplne
jednoznačné a nevyvolávajú vôbec žiadne pochybnosti o tom, že doklad, ktorý mal nakoniec slúžiť
ako potvrdenie o prevzatí peňazí D. S., v žiadnom prípade nespĺňa náležitosti účtovného dokladu. Je
vystavený v rozpore so zaužívanými pravidlami, neobsahuje údaje, ktoré obligatórne takýto doklad musí

obsahovať, aby mohol byť vložený do účtovníctva. Tak ako to podrobne vo svojej výpovedi vysvetlil
poškodený S.. D. H., v posudzovanom prípade vôbec nedošlo k zaevidovaniu hotovostného výberu ako
aj výplaty v hotovosti tak, ako sa podľa obžalovaného mali reálne uskutočniť, čiže neexistovali príslušné
doklady, na podklade ktorých by bolo bežnou kontrolou zistiteľné, že peniaze vo výške 4.624.308,-Sk
boli obžalovaným v banke fyzicky prevzaté a museli byť vložené ako vklad do pokladne. K takémuto
kroku podľa zhodných výpovedí svedkýň C. K. a H. Z. nikdy nedošlo, čím sa zastrel pôvodný charakter

tejto operácie a naoko sa navodil dojem bezhotovostnej operácie.

Najzávažnejším nedostatkom v postupe podriadených súdov bolo podľa dovolacieho súdu porušenie
práva na obhajobu obžalovaného nevyhovením jeho návrhu na zabezpečenie dôkazu - účtovníctva
poškodeného za rozhodné obdobie a tiež podľa názoru najvyššieho súdu najmä nedostatočné

zdôvodnenie toho, prečo nebol jeho návrh akceptovaný. Krajský súd nemôže v tejto súvislosti
nepripomenúť, že vysvetlenie, prečo predloženie tohto dôkazu nemalo vzhľadom na spôsob spáchania
skutku žiaden zásadný význam a tento dôkaz nebol spôsobilý ovplyvniť úvahy o vine a nevine
obžalovaného, bolo v dostatočnej miera obsiahnuté v prvostupňovom a tiež v odvolacom rozhodnutí.

Avšak vzhľadom na to, že dovolací súd má opačný názor, označuje tento dôkaz za rozhodujúci a tento
dôkaz sa nepodarilo súdu zabezpečiť, nemožno jednoznačne ustáliť naplnenie obligatórnych znakov
skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Konkrétne nie je možné podľa názoru najvyššieho súdu
prijať záver o vzniku škody, keďže poškodená spoločnosť žiadny schodok nevykazovala.

Tým, že súdy nevykonali obvineným navrhovaný dôkaz - predloženie originálu účtovníctva poškodenej
spoločnosti, ktorý si obvinený nemohol sám zabezpečiť, nebola podľa názoru najvyššieho súdu daná
možnosť overiť si výpovede vyššie menovaných svedkov a jednak tým obvinenému zmarili možnosť
účinne sa brániť voči obvineniu.

Za chybný a nesúladný so zákonom bol najvyšším súdom označený aj výrok o náhrade škody z dôvodu,
že podľa jeho názoru, subjekt, ktorý vystupoval od začiatku prípravného konania ako poškodený, zanikol
bez právneho nástupcu, čo znamená že nárok na náhradu škody neprešiel na iný subjekt.

V tejto súvislosti dáva krajský súd do pozornosti stanovisko splnomocnenca poškodeného, zaslané súdu

prvého stupňa. Vyplýva z neho, že pohľadávka na náhradu škody voči Ing. S. J. prešla z E. s.r.o. -
obchodné zastupiteľstvo D., organizačná zložka, IČO XXXXXXXX na E. s.r.o., IČO: XX XXX XXX. Podľa
výpisu z obchodného registra E., s.r.o. - obchodné zastupiteľstvo D., organizačná zložka, IČO: XX XXX
XXX(ďalejlenE.OZ)bolzrušenýrozhodnutímzriaďovateľabezlikvidácie.Zpredmetnéhozápisumožno
v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka jednoznačne vyvodiť, že jej imanie, najmä

však práva a povinnosti prešli na právneho nástupcu. Podnik E. OZ bol vložený ako nepeňažný vklad
do spoločnosti E., s.r.o., X.: XX XXX XXX (ďalej len ,,E. I.). E. I. tým zvýšil svoje základné imanie formou
nepeňažného vkladu - časti podniku, predstavovanú organizačnou zložkou.

Doručením vyhlásenia spoločnosti E., s.r.o., IČO: XX XX XX XX (CZ), že preberá záväzok za nepeňažný

vklad do základného imania, E. I. vstúpil do všetkých práv a povinností navrhovateľa E. OZ. Vyššie
uvedenéskutočnostivyplývajúzverejnedostupnýchinformáciíobchodnéhoregistraaniejeichpotrebné
ďalej dokazovať.

Podľa § 480 Obchodného zákonníka práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov k

zamestnancom podniku prechádzajú z predávajúceho na kupujúceho. Vzhľadom na to, že nárok na
náhradu škody je pracovnoprávnym nárokom, pretože E. OZ bol zamestnávateľom obžalovaného, došlo
k prevodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na nadobúdateľa podniku, t.j. E. I..Tým, že najvyšší súd sa pri posudzovaní eventuálneho prechodu práva na náhradu škody nedostal k
samej podstate a vyšiel vlastne iba zo zistenia, že E. s.r.o. obchodné zastupiteľstvo D., organizačná
zložka zanikol bez likvidácie, prijal záver, že tento subjekt zanikol bez právneho nástupcu. Podľa jeho

právnehozáveruniejespoločnosťE.s.r.o.D.,IČOXXXXXXXXprávnymnástupcomžiadnejspoločnosti
a preto jej nevznikol nárok na náhradu škody. Podľa dovolacieho súdu je teda preukázané, že nárok na
náhradu škody je v rozpore so zákonom.

Krajský súd vyslovuje presvedčenie, že predchádzajúcou analýzou je táto otázka dostatočne objasnená

a aj bez zákonnej možnosti zvrátiť záväzný názor nadriadeného súdu musí uviesť, že postup, ktorý zvolil
okresný súd, keď spoločnosť E. s.r.o. D., Z. XX nepripustil s nárokom na náhradu škody do konania,
bol nesprávny. Rozhodnutím odvolacieho súdu sa však korigovať nedá s odkazom na ustanovenie §
391 ods. 1 Tr. poriadku.

Pri absencii dôkazu, ktorého vykonanie nariadil dovolací súd a nemožnosti použitia záverov znaleckého

posudku z odboru písmoznalectva, takisto vzhľadom na právne závery dovolacieho súdu, existujú
dôvodné pochybnosti o vine obžalovaného, o tom, že sa skutok, ktorý je predmetom obžaloby, stal.

V ustanovení § 2 ods. 4 Tr. poriadku je upravená zásada prezumpcie neviny a táto zásada vychádza z čl.
50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Prezumpcia neviny znamená, že nedokázané vina má rovnaký

dôsledok a význam ako dokázaná nevina a teda obžalovaní aj v danom konkrétnom prípade nemajú
povinnosť svoju nevinu dokazovať.

Na základe vyššie uvedeného preto krajský súd zhodne ako súd prvého stupňa konštatuje, že nemožno
urobiť jednoznačný záver o tom, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Preto sa odvolací

s názorom okresného súdu stotožnil a odvolanie krajskej prokuratúry podľa § 319 Tr. poriadku ako
nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.