Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/352/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513233081
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1513233081.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a

členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: Wüstenrot
poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408, so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, zastúpeného: Mgr. Miroslav
Vilím, advokát, so sídlom Michalská 9, Bratislava proti žalovanému: M. K., nar. X.X.XXXX, bytom J. XX,
B., prechodne L. Č.. XXX, o zaplatenie 130,36 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava V zo dňa 15.1.2016, č.k. 43C/176/2015-29, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči
žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť mu 130,36 eur s spolu s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne od 14.7.2010 do zaplatenia. Zároveň žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 9 ods. 4 a § 11 ods. 10 zákona č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
(ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“), § 795, § 101 a § 122 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky

zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) a vecne tým, že v dôsledku premlčania práva
žalobcu nebolo možné priznať mu uplatnený nárok voči žalovanému, ktorý má postavenie spotrebiteľa.
Poukázal na to, že uplatnená pohľadávka zo zaniknutého poistného záväzkového vzťahu sa stala
splatná dňom 23.8.2010, pričom všeobecná premlčacia lehota na uplatnenie nároku žalobcu začala
plynúť dňa 13.7.2010 (uplynutím jedného mesiaca po splatnosti štvrtej splátky ročného poistného) a

uplynula dňa 13.7.2013 s tým, že žaloba bola podaná dňa 20.9.2013. O trovách konania rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) prihliadnuc na to, že
úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli.

3. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca odôvodňujúc ho §
205 ods. 2 písm. f) O.s.p. a žiadajúc napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že odvolací
súd žalobe vyhovie a zaviaže žalovaného k náhrade trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. V

odvolaní namietal, že ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené novelou č. 102/2014
Z.z., ktorá nadobudla účinnosť dňa 13.6.2014, pričom prechodné ustanovenia (§ 29c) uvádzajú, že
ustanoveniami § 4a ods. 1 až 3 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13. júnom 2014; vznik
týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13. júnom 2014 sa však posudzujúpodľa predpisov účinných do 12. júna 2014. Prechodné ustanovenie však žiadnym
spôsobom nerieši použitie ust. § 5b na právne vzťahy založené pred účinnosťou novely, preto podľa
jeho názoru možno vyvodiť, že zákonodarca nemal v úmysle uplatniť postup podľa § 5b aj na právne

vzťahy vzniknuté pred 13. júnom 2014, v opačnom prípade by § 5b zakomponoval do prechodného
ust. § 29c. Poukázal na to, že právny vzťah, ktorý je predmetom sporu bol pritom založený poistnou
zmluvou zo dňa 11.9.2009, k zániku poistenia došlo dňa 13.7.2010, teda pred účinnosťou novely zákona
o ochrane spotrebiteľa, t.j. pred dátumom 13.6.2014. Zastával názor, že na daný právny vzťah nie je
možné aplikovať ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, v opačnom prípade dochádza k porušeniu

zásady zákazu retroaktívneho uplatňovania právnych noriem a je potrebné aplikovať ust. § 100 ods.
1 druhá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na premlčanie súd prihliadne len na námietku
dlžníka. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci nedošlo k vzneseniu námietky premlčania zo strany
dlžníka, súd prvej inštancie mal podľa jeho názoru nárok uplatnený žalobou priznať (v celom rozsahu). V
závere odvolania poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sž/20/2010 a
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 238/04, týkajúce sa spätnej účinnosti právnych

noriem.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380

ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný
záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil
skutkovýstavveci,keďvykonaldokazovanievrozsahupotrebnomnazistenierozhodujúcichskutočností

(§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku na zaplatenie pohľadávky zo
zmluvy o pôžičke, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich
základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom
rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).

6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v
postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387
ods. 2 C.s.p.) s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým
zamietol žalobu v celom rozsahu a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené

otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam.

7. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s
odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.

8. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia
130,36 eur s spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 14.7.2010 do zaplatenia a trov
konania na tom základe, že poistná zmluva uzavretá medzi žalobcom ako poisťovateľom a žalovaným
ako poistníkom dňa 9.11.2009 zanikla dňa 13.7.2010 z dôvodu nezaplatenia poistného v zákonom
stanovenej lehote a z toho dôvodu vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie pomernej časti poistného ku

dňu zániku poistenia.

9. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v
konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do
30.6.2016. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z.,

viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

10. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnomprejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

12. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo
zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve
dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti, maximálne však na dobu troch mesiacov.
Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.

13. Podľa § 11 ods. 10 zákona č. 381/2001 Z.z. ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom
poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú
časť poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo.

14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

16. Podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy

prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

17. Súd prvej inštancie správne vyvodil, že vzhľadom na zákonnú definíciu stanovenú v § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka ide v danom prípade o nárok, ktorý vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda
na právny vzťah žalobcu a žalovaného (ktorý vznikol uzatvorením poistnej zmluvy) je potrebné aplikovať
ustanovenia právnych predpisov upravujúcich ochranu spotrebiteľa, okrem iného i ustanovenia zákona
č. 250/2007 Z.z. Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. ukladá orgánu rozhodujúcemu o nárokoch

zo spotrebiteľskej zmluvy (v tomto prípade súdu) prihliadnuť na nemožnosť uplatnenia práva, vrátane
jeho premlčania, a to i bez návrhu. Uvedené ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené
zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 1.5.2014. Prvoinštančný súd sa uvedeným ustanovením
riadil, keď takto uloženú zákonnú procesnú povinnosť si splnil, prihliadol na premlčanie uplatneného
nároku a žalobu z tohto dôvodu zamietol.

18. K odvolacej námietke žalobcu ohľadom použitia predmetného ustanovenia § 5b na právne vzťahy
založené pred účinnosťou novely, teda aj na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ktorý vznikol
uzatvorením poistnej dňa 11.9.2009, odvolací súd dáva do pozornosti, že v danom prípade ide o
procesné ustanovenie, pričom v prípade absencie prechodného ustanovenia (čo je aj tento prípad) súd

postupuje podľa právnych predpisov (procesných) účinných v čase jeho rozhodovania. Odvolací súd
zároveň poukazuje na stanovisko občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave, prijatého na
svojom rokovaní dňa 5.2.2015, v zmysle ktorého ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa účinné od 1.5.2014 je možné aplikovať aj na konania začaté pred jeho účinnosťou, t.j. aj
na konania začaté pred 1.5.2014. V odôvodnení stanoviska je uvedené, že napriek tomu, že samotné

premlčanie má hmotnoprávny charakter, procesná povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z
jeho samotného znenia, ktoré ustanovenie normuje predovšetkým a najmä procesnú činnosť orgánu
rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Na jeho základe sa súdu ako orgánu rozhodujúcemu
o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať
na premlčanie v spotrebiteľských veciach, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo

nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade
absencie prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu účinného v čase
rozhodovania súdu. Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného
zákona, súd je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t.j. pre účinnosťou zákona.

19. So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že súd prvej inštancie svoje závery založil na správnom
právnom posúdení veci a argumentácii žalobcu nemožno priznať úspech.20. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane správneho výroku
o trovách konania pred súdom prvej inštancie ) podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ako vecne a právne správny
potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a ich plnú náhradu priznal úspešnému žalovanému voči
žalobcovi, s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa §
262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá

súdny úradník.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).