Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. november 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/76/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209209736
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1209209736.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová , členovia
senátu JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová ,v právnej veci žalobkyne : V.. U. V., K.
XX.X.XXXX, O. P. X, O., zastúpená advokátom JUDr. Petrom Škultétym, AK ,Heydukova 3, Bratislava,
protižalovanému:P.SKW..Y..R..,P.XX,O.,H.XXXXXXXX,zastúpenýadvokátskoukanceláriouVŔBA
& PARTNERS s.r.o., Sliezska 9, Bratislava, o zaplatenie 8.597,22 € s príslušenstvom , na odvolanie

žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22.10.2015, č. k. XXC/XX/XXXX-XXX,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II, z 22.10.2015, č. k. 20C/50/2009-343 v
časti výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 8.597,22 Eur proti povinnosti
žalobkyne odovzdať žalovanému v mieste jeho sídla motorové vozidlo značky R. B., A.: O., B. C.,
rok výroby 2003, farba strieborná metalíza a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku p o t v r d z u j e.

Vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania 8,5% ročne
zo sumy 8 597,22 Eur od 25.5.2008 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania rozsudok z r u š u j
e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 22.10.2015, č. k. XXC/XX/XXXX-XXX (v poradí druhým)
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 8.597,22 Eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne od
25.5.2008 až do zaplatenia proti povinnosti žalobkyne odovzdať žalovanému motorové vozidlo značky

R. B., A.: O., B. C. a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol súd
prvej inštancie tak, že žalovaný je povinný do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobkyni
za zaplatené súdne poplatky (žaloba a odvolanie) 1.031,-Eur, trovy právneho zastúpenia 5.669,45 Eur
a náhradu trov znaleckého dokazovania 290,23 Eur. Súčasne súd prvej inštancie uložil žalovanému aj
povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II trovy znaleckého dokazovania v sume 310,53
Eur, ktoré boli zaplatené zo štátnych finančných prostriedkov. Žalobkyni vrátil súd prvej inštancie 9,77
Eur ako zvyšok preddavku zloženého na znalecké dokazovanie.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu
prvej inštancie dňa 26.6.2009 domáhala od žalovaného zaplatenie 8.597,22 Eur spolu s 8,5% úrokom
z omeškania od 25.5.2008 do zaplatenia proti jej povinnosti odovzdať žalovanému motorové vozidlo
značky R. B., A. O., B. C., rok výroby 2003, farba: W. Q. a to titulom odstúpenia od kúpnej zmluvy
motorového vozidla, ktorú strany sporu uzavreli 24.5.2008. Po právnej stránke súd prvej inštancie

rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami §409 odsek 1 zákona č. 513 /1991 Zb. Obchodný zákonník, § 596,
§ 597 odsek 2 zákona č. 40 /1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj OZ) ako aj ustanoveniami písomnej
zmluvy strán sporu, článok VII body 1,7,8 a článok IX bod 2 a po vecnej stránke tým, že z vykonanéhodokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi žalobkyňou ako kupujúcou a žalovaným
ako predávajúcim bola dňa 24.05.2008 uzavretá Kúpna zmluva č. 40115/2008/SCF, predmetom ktorej
bolo motorové vozidlo zn. R. B., A.: O. - XXX H., B.: C., rok výroby: XXXX, farba: W. Q. W. s kúpnou

cenou vo výške 8.597,22 Eur, pričom listom zo dňa 16.2.2009 doručeným žalovanému dňa 18.2.2009
žalobkyňaodstúpilaodkúpnejzmluvyzdôvodupodstatnéhoporušeniakúpnejzmluvy,pretožemotorové
vozidlo od momentu jeho prevzatia vykazovalo vady, ktoré neboli v čase uzavretia kúpnej zmluvy pri
prehliadke vozidla zistiteľné a žalovaný ju na tieto vady neupozornil. Súd prvej inštancie uviedol, že
dôvod na odstúpenie od zmluvy na strane žalobkyne bol daný a poukázal na to, že právo odstúpiť od

zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec nemá žiadne vady a toto ubezpečenie
sa ukáže nepravdivým. Skrytá vada pri predaji je vadou, ktorá nemohla byť odhalená, nakoľko na
jej odhalenie pri prevzatí vozidla chýbali odborné znalosti, zručnosti alebo odborné pomôcky. Sú to
vady, ktoré sa pri kúpe bežným spôsobom nedajú odhaliť. Obvykle sa jedná o závady vážnejšieho
charakteru, ktoré predstavujú väčší finančný výdaj, ktorý sa s porovnaním ceny automobilu nevyplatí
do vozidla investovať. Predávajúci nieje zodpovedný za závady výslovne uvedené v kúpnej zmluve.

Nie je zodpovedný za vady očividné a za vady, ktoré vznikli bežným opotrebením. Zodpovedá však za
všetky závady, ktoré deklarované pri kúpe neboli, ktoré sa stali tzv. skrytými vadami a prejavili sa až
po určitej dobe. Uplatnenie zodpovednosti predajcu za skryté vady uplatnila žalobkyňa v lehote do 12
mesiacov od kúpy vozidla. Kontaktovala žalovaného, ktorý bol povinný zabezpečiť opravu veci alebo
výmenu veci (celého auta). Výber medzi opravou alebo výmenou je na spotrebiteľovi. K

predmetnému právnemu záveru dospel súd prvej inštancie dokazovaním vykonaným objednávkami
respektíve zmluvami o dielo (opravy vozidla) zo dňa 27.5.2008, kde boli popísané závady trhanie
motora, upevnenie hlavice riadiacej páky, zo dňa 19.6.2008 bez označenia závad a zo dňa 15.7.2008 so
závadou straty oleja, výmena lamdasond, kontrola oleja, ktoré opravy žalovaný vykonal prostredníctvom
svojho zmluvného dodávateľa - autoservis Q. S. - U. P., ako bezplatné opravy reklamovaných vád

motorového vozidla. Z obsahu zákazky v autorizovanom servise značky vozidiel R. - spoločnosť Q.
W.. W..Y..R.. zo dňa 3.9.2008 súd prvej inštancie zistil, že na motorovom vozidle žalobkyne boli
zistené závady a to potreba meniť riadenie, zadné horné ramená a prázdny katalyzátor na motore.
Listom z 10.10.2008 oznámila žalobkyňa žalovanému vady zistené autorizovaným servisom
ako, dlhodobé závady, ktoré sa nezistia pri kúpe. Zároveň vyzvala žalovaného na vykonanie opravy

alebo odstúpenie od zmluvy. Žalovaný reklamáciu žalobkyne z dôvodu, že pri vozidle so
stavom tachometra je 150 000 km sú reklamované vady bežné a v každom prípade ide o vady, ktoré
vznikli používaním alebo opotrebením vozidla, neuznal. Uviedol, že katalyzátor je súčasťou vozidla,
ktoré má svoju životnosť a ktorý je po určitom počte najazdených kilometrov nutné meniť u každého
vozidla. Závada riadenia, prípadne ramena je u vozidla s uvedeným počtom kilometrov tiež dôsledkom

používania a opotrebenia. Ako vyplýva z či. VII ods. 4 zmluvy, v prípade vád vzniknutých používaním
a opotrebením vozidla, nie je možné uplatniť u predávajúceho nároky zo zodpovednosti
za takéto vady. Z posúdenia technického stavu motorového vozidla v expertíze znaleckej organizácie
W. W..Y..R.., Č.. XXX/TS/XXXX zo dňa 27.1.2009 súd prvej inštancie zistil, že na predmetnom
vozidle R. B., A. O. sa vyskytuje závada - nefunkčný katalyzátor, ktorá nemá charakter bežného

opotrebenia a vzhľadom na vek motorového vozidla a počet najazdených kilometrov predstavuje závadu
neštandardnú. Žalovaná odstúpila od kúpenej zmluvy vozidla listom doručeným žalovanému 18.2.2009
pre podstatné porušenie zmluvy žalovaným a uviedla, že právo na odstúpenie od zmluvy jej vzniklo
aj z dôvodu, že reklamované vady motorového vozidla neboli odstránené v primeranej dodatočnej
lehote. Ako dôvod odstúpenia uviedla, že motorové vozidlo od momentu jeho prevzatia vykazovalo

vady, ktoré neboli v čase uzavretia kúpnej zmluvy pri prehliadke vozidla zistiteľné a žalovaný ju na tieto
vady neupozornil. Napriek viacerým reklamáciám a opakovanému odovzdaniu motorového vozidla na
opravu (27.5.2008, 19.6.2008, 15.7.2008), neboli vady na motorovom vozidle odstránené a naďalej
pretrvávali. Poukázala na vady zistené autorizovaným servisom Opel a spoločnosťou W. W..Y..R..
z ktorej vyplýva, že na motorovom vozidle už pred jeho kúpou dňa 24.5.2008 vznikla závada, ktorá

mala za následok poškodenie keramickej vložky katalyzátora, čo je vada tak závažného charakteru,
že s touto vadou (bez jej odstránenia) je predmetné motorové vozidlo nespôsobilé na premávku
na pozemných komunikáciách, pretože predmetné motorové vozidlo v takomto technickom stave
nemôže úspešne absolvovať emisnú kontrolu. Súd prevej inštancie poukázal na výpoveď žalobkyne z
ktorej zistil, že počas skúšobnej jazdy motorové vozidlo nejavilo žiadne známky problémov, nesvietila

žiadna kontrolka. Chcela si nechať vozidlo prezrieť vlastným automechanikom, avšak po ubezpečení
pracovníkov žalovaného, že to nieje potrebné, že za auto nesú jeden rok garanciu od svojho rozhodnutia
upustila a vozidlo kúpila. Už na druhý deň jej začala svietiť kontrolka motora a servisu a zastavovalo sa
auto. Preto vozidlo odviezla do servisu žalovaného. Stalo sa tak celkovo tri razy. Prvýkrát jej povedali,že prečistili výfuk a auto je v poriadku, druhýkrát prečistili katalyzátor a tretíkrát jej povedali, že
už bude 100% v poriadku a môže absolvovať aj dlhú cestu, ktorú plánovala k Atlantickému oceánu.
Cestou mala veľké problémy, auto sa zastavovalo, musela dolievať olej a vodu do motora. Po návrate

išla do autorizovaného servisu R., kde zistili, že nemá vložku katalyzátora, teda katalyzátor je nefunkčný
a neúplný. Vozidlo bolo v servise asi dva týždne, žalovaného vyzvala, aby odstránil vadu katalyzátora
a ten jej v 30-dňovej lehote odpovedal a vyzval ju na pristavenie vozidla. Záležitosť však už riešila
cestou poisťovne právnej ochrany P., ktorá zabezpečila znalecký posudok v spoločnosti W. W..Y..R...
Z výsluchu svedka V. V., spoločníka žalovaného súd prvej inštancie zistil, že tento riešil reklamáciu

žalobkyne. Zistilo sa, že problém je v katalyzátore, preto jej navrhli kúpu nového katalyzátora s
tým, že servis žalovaného by vykonal jeho výmenu. Žalobkyňa nechcela investovať, preto sa dohodli,
že vyberú vložku katalyzátora, aby sa s vozidlom dalo jazdiť. Bolo jasné, že v takomto stave by vozidlo
neprešlo cez emisnú kontrolu, ale vplyv nájazdu by nemalo. O tomto postupe rozhodoval on, vedúci
predaja a automechanik s tým, že posledné slovo mal on. Z výsluchu svedka Romana Karika súd
prvej inštancie zistil, že bol zamestnancom autoserviru Q. S. - U. P., ako automechanik a že motorové

vozidlo žalobkyne bolo pristavené do servisu asi 2-3 krát z dôvodu, že nemá potrebný výkon, preto
prečistili výfukové potrubie - vytrasením špiny a sadzí. Keďže to nepomohlo, rozhodli sa vypláchnuť
katalyzátor, čo znamená, že katalyzátor sa vyberie a rozbije sa keramická vložka. Súhlas dostali od
nadriadených, priamo so žalobkyňou to nekonzultovali. Vo svojej výpovedi tento svedok uviedol, že
vadný katalyzátor, t.j. jeho zanesenie resp. mechanické poškodenie sa vyskytuje u typov predmetného

vozidla pomerne často a je potrebné ho vymeniť už po 70 - 90 tis. najazdených kilometroch, nikto to však
nerobí, lebo je to drahé. K poškodeniu vložky katalyzátora môže dôjsť buď pri nepravidelnom servise
alebo deformáciou obalu zvonka. Pri značkách R. B. sa s takýmito závadami stretávajú pomerne často
a nepamätal si, čo bolo v danom prípade príčinou poškodenia katalyzátora. Z výsluchu svedka S. O.
súd prvej inštancie zistil, že aj on bol zamestnancom autoservisu Q. S. - U. P., ako automechanik a

uviedol že, motorové vozidlo žalobkyne bolo pristavené v autoservise s tým, že nemá výkon a svieti
kontrolka motora. Po odpojení prednej časti výfuku za katalyzátorom zistili, že výfukové plyny nejdú von,
tzn. že katalyzátor vôbec nebol prechodný, teda bol upchatý, čo oznámili vedúcemu s tým, že mali
dve možnosti riešenia, a to buď vložku katalyzátora vybrať alebo vymeniť katalyzátor za nový. Keďže od
vedúceho dostali pokyn, že majú vložku vybrať, zrejme sa s majiteľkou na tomto postupe dohodol. Bežne

sa to robí, keď sa vedúci dohodne so zákazníkom. K zaneseniu katalyzátora dochádza najmä pri použití
zlého benzínu a nedostatočnej starostlivosti o vozidlo. Oficiálne by mal katalyzátor vydržať 70 - 80 tis.
kilometrov, pri najazdení 126 000 km je možné predpokladať, že už nebude vo veľmi dobrom stave.
K zaneseniu katalyzátora dochádza postupne a ani pri skúšobnej jazde ani predtým ako dôjde k jeho
úplnému upchatiu, nie je možné zistiť, že s katalyzátorom niečo nie je v poriadku. Žalobkyňa tvrdenie

žalovaného, že k odstráneniu katalyzátory došlo na jej výslovnú žiadosť poprela s odôvodnením, že sa
o chýbajúcej vložke katalyzátora dozvedela v septembri 2008. Súd prvej inštancie v prvom rade riešil
otázku či motorové vozidlo v čase jeho kúpy žalobkyňou trpelo vadou, ktorá bola dôvodom jej odstúpenia
od kúpnej zmluvy t.j., či v čase uzavretia zmluvy motorové vozidlo malo závažnú vadu katalyzátora, v
dôsledku ktorej bolo motorové vozidlo technicky nespôsobilé a či sa jednalo o vadu, za ktorú žalovaný

zodpovedá. Odborné otázky súdu prvej inštancie zodpovedal súdom ustanovený súdny znalec z odboru
cestná doprava, technický stav cestných vozidiel H.. X. O., ktorý skonštatoval, že vzhľadom na malý
- trojdňový časový odstup medzi kúpou vozidla a prvým reklamovaním poruchy vozidla, s označením,
že vozidlo trhá, svieti kontrolka servisu a kontrolka motora sa skutočnosť poruchy katalyzátora aj v
čase kúpy vozidla nedá vylúčiť, pričom takáto vada vozidla je odstrániteľná. Predpokladaná životnosť

katalyzátora je prejazd vozidla 150 až 200 tis. kilometrov. Na poškodenie a životnosť katalyzátora
majú vplyv faktory ako čistota paliva, pravidelnosť vykonávania technických kontrol, tesnosť motora
(spotreba oleja), resp. iné mechanické poškodenie a v neposlednom rade spôsob jazdy s vozidlom.
Chyba katalyzátora - jeho nesprávna funkčnosť alebo nefunkčnosť sa môže prejaviť nepravidelným
chodom motora, nesprávnym zložením výfukových plynov, stratou ťahu motora, zvýšenou spotrebou

paliva. Nefunkčnosť, porucha katalyzátora býva signalizovaná na prístrojovej doske, v zornom poli
vodiča. Ak by bol katalyzátor nefunkčný v čase skúšobnej jazdy, porucha by bola svetelne signalizovaná,
respektíve otázku nevedel jednoznačne zodpovedať. Uviedol, však, že vzhľadom na skutočnosť, že
porucha katalyzátora bola pred kúpou vozidla a prejavila sa bezprostredne (3 dni) po kúpe, vznik
vady katalyzátora po prevzatí vozidla možno vylúčiť. Na svojich záveroch súdny znalec zotrval aj pri

jeho ústnom vypočutí. Poukázal na to životnosť katalyzátora je daná používaním katalyzátora, teda
pri motorových vozidlách je to kilometrický prejazd vozidla. Životnosť katalyzátora ovplyvňuje kvalita
pohonných hmôt, ak sú pohonné hmoty nekvalitné dochádza k poškodeniu katalyzátora aj pri menšom
kilometrickom prejazde. Pri skúšobnej jazde, ktorá bola vykonaná pri predaji vozidla a kúpe motorovéhovozidla, ak bola krátka, sa vada katalyzátora nemusela prejaviť ak nebola vykonaná v rôznych jazdných
režimoch. Ak chce vodič akcelerovať rýchlejšie, vtedy sa už môže vada katalyzátora prejaviť tým, že
motor môže trhnúť, spomaliť, môže viacej zadymiť, nebude reagovať tak aktívne ako by mal. Vady

špecifikované žalobkyňou pri prvej reklamácii 27.5.2008 konkrétne, že auto sa ťažko rozbieha, svieti
kontrolka servis a kontrolka motor mohli byť prejavy vady katalyzátora. Keďže nebol k dispozícii výstup
kontroly - diagnostiky chodu motora v tom danom čase, nedá sa jednoznačne posúdiť rozsah respektíve
charakter poškodenia katalyzátora. Nedá sa určiť porucha motora, lebo nebola urobená diagnostika.
Je možné, že kontrolka nezačala svietiť pri skúšobnej jazde, mohlo to závisieť aj od techniky jazdy, ale

vada katalyzátora mohla byť na spadnutie. Súdny znalec uviedol, že keďže nie je k dispozícii vložka
katalyzátora, nedá sa posúdiť stav, v akom bol v tom čase katalyzátor. Tiež poukázal na to,
že podľa záznamov motorové vozidlo bolo naposledy pred kúpou na pravidelnej technickej kontrole
5.6.2007, stav tachometra v kilometroch bol 113 272 km, žalobkyňa bola na technickej kontrole s
týmto motorovým vozidlom dňa 22.1.2009, stav počtu najazdených kilometrov bol 138 861 km. Posledná
vykonaná technická kontrola bola 2.7.2015, stav počtu najazdených kilometrov bol 170 265 km. Po

zistení, že katalyzátor je vadný, postup servisného technika, kedy poškodenú vložku katalyzátora
nevymenil za novú, nebol správny. Auto bez katalyzátora je lenivejšie, nespĺňa emisné kvóty, ale dá
sa na ňom jazdiť, viac dymí, možno pri jazde poskočí, nebude pružné. Znalec vypovedal, že žalovaný
mal dať urobiť diagnostiku motora, ak žalobkyňa reklamovala jeho nepravidelný chod, mala byť teda
vykonanákontrolachodumotoraaovýsledkumalabyťmajiteľkavozidlainformovaná.Vadakatalyzátora

je odstrániteľná vada, v podstate sa prejavila už po troch dňoch od prevzatia vozidla žalobkyňou. Z toho
vyplýva, že katalyzátor už v čase predaja bol opotrebovaný na hranici svojej funkčnosti o čom však nie
je žiadny dokument - napr. výstup z diagnostiky motora, na základe ktorého by bolo možné jednoznačne
posúdiť jeho technický stav. Súd prvej inštancie uviedol, že zodpovednosť za vady je zodpovednosťou
objektívnou a musí byť založená na objektívne preukázateľných zisteniach. Skonštatoval, že v konaní

bolo preukázané, že k odstráneniu vložky katalyzátora došlo v rámci jedného zo servisných úkonov
zmluvnéhopartneražalovanéhoautoservisQ.S.-U.P.,pričomsajednaloozásahdotechnickéhostavu
vozidla , ktorým sa vozidlo stalo nespôsobilým na prevádzku (odstránenie vložky katalyzátora). Žalovaný
za žalobkyňou reklamovanú vadu zodpovedá, pretože dodaním tovaru s vadami je zmluva porušená
podstatným spôsobom, kedy si kupujúci môže zvoliť niektorý z nárokov uvedených v zákone. Žalobkyňa

zistenú vadu žalovanému oznámila včas, keď vadu katalyzátora, ktorá bola predmetom reklamácie,
zistilapriobhliadkevautorizovanomserviseR.,ktorémuvozidloodovzdala3.9.2008akedybolaspísaná
i zákazka na servis. Súd prvej inštancie prihliadol na účel zmluvy, ktorý je ustanoveným spôsobom
objektivizovaný a uviedol, že nepostačuje iba účel zmluvy sledovaný oprávnenou osobou. Ak je dodaním
tovaru zmluva porušená podstatným spôsobom má kupujúci právo na odstúpenie od zmluvy v prípade,

ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej lehote. Žalobkyňa odstúpila od zmluvy listom zo
dňa 16.2.2009, pričom žalovanému poskytla primeranú lehotu na odstránenie reklamovanej vady. S
poukazom na vykonané dokazovanie žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.

3. Súd prvej inštancie vychádzal z právneho záveru Krajského súdu v Bratislave, vysloveného

v uznesení č. k. X D. /. XXX/ XXXX - XXX z 22.3.2013. Týmto rozhodnutím zrušil odvolací súd
prvé rozhodnutie súdu prvej inštancie v predmetnej veci a to rozsudok č. k. XXC/XX/XXXX-XXX z
9.5.2011, ktorým žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol, pretože súd prvej inštancie skutkový
stav veci vyhodnotil v právnom režime zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Odvolací súd
poukázal na to, že kúpna zmluva uzavretá medzi stranami sporu bola svojou povahou zmluvou

spotrebiteľskou. Žalovaný vystupuje v zmysle ustanovenia § 52 ods. 3 OZ ako dodávateľ, t.j. ako
osoba ktorá pri uzavieraní a plnení zmluvy koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti a
žalobkyňa vystupuje ako spotrebiteľ, ako osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti. Žalobkyňa je tak nepodnikajúca fyzická osoba, ktorá uzatvorila adhéznu štandardnú typovú
zmluvu s vopred vypracovaným predmetom plnenia. Tým je daná náležitá aplikácia ustanovenia § 54

ods. 1 Občianskeho zákonníka prvá veta, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Ide o normu
kogentnejpovahy,podľaktorejzmluvnédojednaniaspotrebiteľskýchzmlúvsanesmúodchýliťodzákona
v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd dospel k záveru, že na právny vzťah žalobkyne a žalovaného
treba aplikovať ustanovenia § 612 a nasledujúce Občianskeho zákonníka (spotrebiteľské kúpne zmluvy)

aj keď si strany sporu dohodli režim právnej úpravy Obchodného zákonníka. Odvolací súd skonštatoval,
že z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa bolo nepochybne zistené, že dňa 24.5.2008
bola medzi žalobkyňou ako kupujúcou a žalovaným ako predávajúcim uzavretá Kúpna
zmluva č. XXXXX/XXXX/SCF, predmetom ktorej bol predaj motorového vozidla zn. R. B., A.: O. - XXXH., B.: C., r.v. 2003, farba: strieborná metalíza svetlá . Kúpna cena bola 8.597,22 Eur (259.000,-Sk).
Vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle ustanovenia § 620 ods. 2 Občianskeho zákonníka musí byť
záručná doba pri použitých veciach, ako je to aj v právnej veci žalobkyne a žalovaného najmenej 12

mesiacov,platítátominimálnazákonnázáručnádobaajvprípade,akbybolavkúpnejzmluvedojednaná
kratšia záručná doba. Článok VIL, bod 1 kúpnej zmluvy však upravuje 12 mesačnú záručnú dobu totožnú
zo zákonnou úpravou. Prevzatím motorového vozidla tak začala žalobkyne plynúť záručná doba 12
mesiacov. Z obsahu spisu vyplýva, že spotrebiteľská kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 24.5.2008
a keďže k prevzatiu veci žalobkyňou došlo 24.5.2008 preberacím protokolom v zmysle či. VI. bod 2

kúpnej zmluvy, možno konštatovať, že časový moment uzavretia kúpnej zmluvy a prevzatia motorového
vozidlačasovospadajúvjedno.Záručnádobazačalaplynúťdňom24.5.2008.Vecbolareklamovanádňa
19.6.2008. Reakcia žalovaného k reklamácii je zo dňa 20.2.2009, v ktorej sa vyjadruje ku katalyzátoru,
preto bola táto vada vytknutá v záručnej dobe 12 mesiacov. Odvolací súd zároveň uviedol, že žalobkyňa
poskytla žalovanému dodatočnú lehotu na odstránenie vady listom zo dňa 10.10.2008. Odvolací súd
uložil súdu prvej inštancie posúdiť, či existovala vada katalyzátora na motorovom vozidle v čase prevodu

vlastníckeho práva na žalobkyňu a či za vadu zodpovedá žalovaný ako predávajúci. Poukázal na
nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, keď opomenul prihliadnuť na ustanovenie §
623 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravujúceho spotrebiteľské kúpne zmluvy. Podľa tohto ustanovenia
ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla riadne užívať ako vec bez
vady, má kupujúci právo na výmenu veci alebo má právo od zmluvy odstúpiť. Tie isté práva prislúchajú

kupujúcemu, ak síce ide o odstrániteľné vady, ak však kupujúci nemôže pre opätovné vyskytnutie sa
vady po oprave alebo pre väčšú počet vád vec riadne užívať. Kupujúci ako spotrebiteľ tak môže odstúpiť
od kúpnej zmluvy aj v prípade, ak ide síce o odstrániteľnú vadu, avšak kupujúci nemôže pre jej opätovný
výskyt po oprave alebo pre väčší počet vád riadne užívať. Záver expertízy č. XXX/TS/XXXX zo dňa
27.1.2009 vypracovanej W. W..Y..R.., znalecká organizácia v odbore doprava cestná, odvetvie technický

stav cestných vozidiel, stanovenie hodnoty cestných vozidiel explicitne konštatuje skutočnosť, že na
motore motorového vozidla žalobkyne už pred jeho kúpou vznikla závada, ktorá mala za následok
poškodenie keramickej vložky katalyzátora a následne uvádza nefunkčnosť katalyzátora ako vady, ktorá
nemá charakter bežného opotrebenia. Súd prvej inštancie tak vyvodil nesprávne právne závery zo
zisteného skutkového stavu, keď uviedol, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Zároveň podľa

odvolacieho súdu súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď v zmysle ustanovenia
§ 120 ods. 1 tretia veta zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP) súd môže vykonať
aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd
prvej inštancie mal tak vykonať nezávislé znalecké dokazovanie k skutočnosti, či vada motorového
vozidla predstavuje odstrániteľnú alebo neodstrániteľnú vadu, zistiť existenciu takejto vady, resp. vád

a následne posúdiť nároky žalobkyne, posúdiť predpoklady zodpovednosti za vady, a to existenciu
povinnosti žalovaného odovzdať žalobkyni motorové vozidlo bez vád, porušenie tejto povinnosti, výskyt
vady v zákonom stanovenej dobe a príčinnú súvislosť medzi nimi.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý namieta, že

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje pre nedostatočné
odôvodnenie za nepreskúmateľné . Poukázal na to, že v zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky je konanie postihnuté inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci aj vtedy, ak súd svoj právny záver riadne neodôvodnil, takže jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný.
Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a
výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako

vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Žalovaný tvrdí, že z
odôvodnenia rozsudku vôbec nie je zrejmé na základe akých zákonných ustanovení súd rozhodol o
vrátení vzájomných plnení, teda nie je zrejmé ako vec právne posúdil, a nie je zrejmé ako a či vôbec
sa v tejto súvislosti nejako vysporiadal s jeho námietkou, že žalobkyňa v čase po odstúpení od kúpnej
zmluvy vozidlo užívala a najazdila na ňom vyše 50.000 km a že teda v tej súvislosti je vyhovenie nároku

žalobkyne v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. V odôvodnení je uvedené, že "Ak teda pri vykonávaní servisného úkonu došlo
k neoprávnenému zásahu, ktorý mal za následok nespôsobilosť vozidla na prevádzku (odstránenie
vložky katalyzátora), žalovaný zodpovedá za reklamovanú vadu". V konaní však nebolo preukázané, žeby pri vykonaní servisného úkonu (pri odstránení vložky katalyzátora) došlo k neoprávnenému zásahu.
Žalobkyňa v konaní uviedla, že na odstránenie vložky katalyzátora nedala pri servisnom zákroku súhlas,
svedok V. však vo svojej výpovedi uviedol, že žalobkyňa si z dvoch ponúknutých možností (vybratia

katalyzátora a kúpy nového katalyzátora) vybrala odstránenie vložky katalyzátora. V tejto súvislosti
poukázal na rozpor vo výpovedi žalobkyne už v expertíze XXX/TS/XXXX spoločnosti W. W..Y..R.. zo
dňa 27.01.2009 je uvedené, že keramickú vložku katalyzátora vybrali pracovníci autoservisu Q. S. -
U. P. (strana 4 expertízy dole), no žalobkyňa tvrdí, že na vybratie vložky katalyzátora súhlas nedala a
že o vybratí vložky katalyzátora sa dozvedela až od svojho advokáta (ktorý mať mal túto informáciu

z listu žalovaného zo dňa 20.2.2009, ktorým žalovaný už reagoval na závery expertízy W. W..Y..R..).
Rozpor vidí v tom, že ako mohli pracovníci spoločnosti W. W..Y..R.. najneskôr dňa 27.1.2009 vedieť
kto vybral vložku katalyzátora, keď žalobkyňa o tom nevedela a mala sa o tom dozvedieť až od
svojho advokáta po dni 20.2.2009. Je zrejmé, že žalobkyňa o odstránení vložky katalyzátora v servise
musela vedieť a je zrejmé že takýto zákrok aj odsúhlasila. Ak by žalobkyňa o odstránení katalyzátora
nevedela, ako mohli pracovníci spoločnosti W. W..Y..R.. vedieť kedy a kto katalyzátor odstránil? A

ak by žalobkyňa odstránenie katalyzátora neodsúhlasila, zrejme by takéto odstránenie namietala.
Spoločnosť W. W..Y..R.. však preukázateľne najneskôr dňa 27.1.2009 disponovala informáciou kto a
kedykatalyzátorodstránilažalobkyňanijakonepreukázala,žebyodstráneniekatalyzátorabolourobené
proti jej vôli alebo, že by s ním nesúhlasila. V danej situácii teda pokladáme za logický záver, že
odstránenie vložky katalyzátora bolo vykonané so súhlasom žalobkyne a teda odstránenie katalyzátora

nemôže byť neoprávnené lebo bolo urobené so súhlasom vlastníka vozidla. Žalovaný preto nesúhlasí so
záverom súdu prvej inštancie, ktorým súd zdôvodňuje rozhodnutie vo veci, že katalyzátor bol odstránený
neoprávnene. Namieta nelogickosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorú vidí v tom vtom, že súd založil
zodpovednosťžalovanéhozareklamovanúvadu(tedavadureklamovanúvčasepredtýmakožalobkyňa
vkročila do servisu) skutočnosťami, ktoré nastali po reklamovaní vady (údajné neoprávnené odstránenie

katalyzátora).Zodpovednosťžalovanéhozaprípadnévadyvozidlapredsamusíbyťdanástavomvozidla
pri jeho prevzatí a nie založená až konaním tretích osôb po tom, ako kupujúci vadu reklamuje. Preto
odôvodnenie zodpovednosti žalovaného za reklamovanú vadu považuje žalovaný za celkom nesprávne
a poukázal na rozdiel medzi vadou keramickej vložky katalyzátora, ktorá ako tvrdí vznikla v dôsledku
používania a opotrebenia motorového vozidla v období predchádzajúcom kúpe a vadou spočívajúcou

v chýbajúcej vložke katalyzátora, ktorá vznikla až po prevzatí motorového vozidla a po uzatvorení
kúpnej zmluvy. Tvrdí, že skutočnosť, že po kúpe vozidla došlo k vybratiu vložky katalyzátora (a to
za akýchkoľvek okolností) nemôže zakladať nárok žalobkyne súvisiaci s vadami vozidla, ktoré vozidlo
malo v čase prevzatia žalobkyňou. Žalovaný uviedol, že nezodpovedá za vadu katalyzátora pretože je
vadou vzniknutou použitím a opotrebením. Podľa článku IX. ods. 2. kúpnej zmluvy kupujúci berie na

vedomie, že predmetom zmluvy je ojazdené vozidlo (použitý tovar), ktoré bolo v minulosti havarované.
Podľa článku VII. ods. 4. kúpnej zmluvy predávajúci nezodpovedá za vady tovaru, o ktorých kupujúci
v čase uzavretí zmluvy vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých sa zmluva uzavrela, musel
vedieť. Predávajúci ďalej nezodpovedá za vady vzniknuté používaním alebo opotrebovaním tovaru.
V tejto súvislosti sa žalovaný odvoláva aj na ustanovenie § 619 OZ. Predmetom kúpnej zmluvy bolo

vozidlo, ktoré malo najazdených cca 126.000 km, malo päť rokov a podľa textu kúpnej zmluvy bolo
havarované, teda zjavne použité motorové vozidlo, ktorého stav mohol byť ovplyvnený aj haváriou.
Žalovaný v priebehu konania založil do spisu aj vyjadrenie spoločnosti U., W..Y..R.., podľa ktorého vady
katalyzátora po dvoch rokoch užívania vozidla nemožno reklamovať a životnosť katalyzátora závisí od
stavu a prevádzkových podmienok vozidla. Už v priebehu konania uvádzal, že katalyzátor je v podstate

filter obdobný ako iný filter vo vozidle a ako každý filter aj katalyzátor postupne stráca svoju funkčnosť.
Preto je nesprávny záver súdu prvej inštancie , že žalovaný zodpovedá za to, že katalyzátor vozidla
je po piatich rokoch používania vozidla a najazdení 126.000 km plne funkčný a nebude ho potrebné
ešte rok meniť. Životnosť katalyzátorov sa podľa rôznych zdrojov pohybuje medzi 80.000 km a 150.000
km a podľa americkej legislatívy sa odhaduje na 128.000 km. Pri kúpe päťročného havarovaného

motorového vozidla s najazdenými 126.000 km je možné, že niektoré súčiastky budú na hranici svojej
životnosti. Potreba výmeny katalyzátora na päť ročnom aute po najazdení cca 126.000 km nie je niečím
výnimočným. To, že ide o vadu katalyzátora vzniknutú opotrebením, priznal nepriamo aj znalec pri
výsluchu dňa 22.10.2015 kedy uviedol, že katalyzátor už v čase predaja bol opotrebovaný na hranici
svojej funkčnosti o čom však neje žiadny dokument. Žalovaný poukázal na to, že uvedenými zákonnými

azmluvnýmiustanoveniamiaskutočnosťamisasúdprvejinštancievosvojomzdôvodnenínevysporiadal
a neuviedol, prečo odporca za vadu zodpovedá napriek tomu, že je zrejmé, že funkčnosť katalyzátora
bol znížená v dôsledku jeho používania a opotrebenia a že sa jedná o vadu vzniknutú použitím a
opotrebením. Vada katalyzátora nebola ani skrytou vadou. V konaní bolo preukázané a nebolo sporné,že žalobkyňa uskutočnila s vozidlom skúšobnú jazdu v dĺžke najmenej 5 kilometrov, počas ktorej vozidlo
nevykazovalo žiadne vady katalyzátora, ani vady jazdných vlastností, ani nesvietila kontrolka akejkoľvek
poruchy na palubnej doske. Ak by vozidlo malo vadu katalyzátora v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, táto

by sa prejavila pri skúšobnej jazde a bola by signalizovaná na prístrojovej doske vozidla.Z uvedených
skutočností možno dôjsť k jednoznačnému záveru, že vozidlo v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy a
prevzatia vozidla žalobkyňou vadu katalyzátora nemalo. Až pri výsluchu znalca sa znalec vyjadril, že
v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy mohla byť vada katalyzátora "na spadnutie" resp. že katalyzátor
mohol byť na hranici svojej funkčnosti. Žalovaný namieta, že žiadny právny predpis nepozná "vadu

na spadnutie" a že pri použitých veciach, pri ktorých bežne dochádza k cyklickej výmene niektorých
súčiastok, nemôže byť považované za vadu takejto veci ak sa životnosť niektorej takejto súčiastky pri
prevzatí vozidla blíži ku koncu. Žiadne zákonné ustanovenie neupravuje zodpovednosť predávajúceho
za také vady, ktoré vznikli použitím a opotrebením použitej veci, ktoré idú len vzniknúť, Práve naopak,
Občiansky zákonník v § 619 ods. 1 uvádza, že pri použitých veciach predávajúci nezodpovedá za
vady vzniknuté ich použitím alebo opotrebením. Okrem toho poukázal na skutočnosť, že k poškodeniu

katalyzátora mohlo dôjsť po prevzatí vozidla žalobkyňou. Aj z výsluchu znalca je zrejmé, že k poškodeniu
katalyzátora môže dôjsť vo veľmi krátkom čase napríklad natankovaním nekvalitného paliva, naliatím
veľkého množstva oleja do motoru, resp. roztláčaním vozidla. Z výsluchu žalobkyne je pritom zrejmé,
že do vozidla nalievala pomerne veľké množstvo oleja. Z uvedených dôvodov, najmä z dôvodu, že
žalovaný ako predávajúci nezodpovedá za vady vozidla vzniknuté jeho použitím alebo opotrebením,

je toho názoru, že nie sú splnené predpoklady zodpovednosti predávajúceho za namietané vady
katalyzátora. Žalovaný rozporuje vyjadrenie spoločnosti W. W..Y..R.. nakoľko táto posudzovala vozidlo
v čase, kedy bol katalyzátor prázdny, v čase kedy od uzatvorenia kúpnej zmluvy uplynulo vyše sedem
mesiacov a v čase v ktorom od uzatvorenia kúpnej zmluvy žalobkyňa s vozidlom najazdila vyše 12.000
kilometrov (v objednávke zo servisu žalovaného je uvedený stav tachometra 126.000 km a z fotografie v

expertíze vidno stav tachometra 138.861 km). Spoločnosť SLOVDEKRA s.r.o. preto nebola po najazdení
vyše 12.000 kilometrov, v období vyše 7 mesiacov a odstránení niektorých častí vozidla na pokyn
žalobkyne, schopná určiť stav vozidla spätne k dátumu uzatvorenia kúpnej zmluvy a už vôbec nie
stav katalyzátora, ktorý bol odstránený. Vyplýva to aj zo znaleckého posudku znalca H.. X. O. podľa
ktorého , znalecká organizácia W. W..Y..R.. nemala možnosť posúdiť technický stav katalyzátora, resp.

príčinu poškodenia katalyzátora, nakoľko ohliadku a kontrolu technického stavu vozidla vykonávala
v dňoch 20. až 23.01.2009. Žalovaný namieta aj relevanciu znaleckého posudku znalca H.. X. O. s
poukazom na nelogičnosť jeho vyjadrenia, keď na jednej strane súdny znalec hovorí, že spoločnosť W.
W..Y..R., nemala možnosť posúdiť technicky stav katalyzátora, resp. príčinu poškodenia katalyzátora,
nakoľko ohliadku a kontrolu technického stavu vozidla vykonávali v dňoch 20 až 23.1.2009 avšak on

sám sa vyjadruje k stavu katalyzátora po vyše piatich rokoch a bez toho, aby vozidlo vôbec fyzicky videl.
Žalovaný poukázal na to, že ak súdny znalec na jednej strane uzavrel, že nie je možné vylúčiť , že
porucha katalyzátora bola aj v čase kúpy (teda porucha katalyzátora v čase kúpy mohla ale nemusela
existovať), na druhej strane však znalec udáva , že nie je možné jednoznačne posúdiť technický stav
vozidla. Záver znalca že vzhľadom na skutočnosť, že porucha katalyzátora bola pred kúpou vozidla

a prejavila sa bezprostredne (3 dni) po kúpe, vznik vady katalyzátora po prevzatí vozidla možno
vylúčiť považuje žalovaný za nesprávny, keď znalec pri odpovedi na otázku čí možno vylúčiť, že vada
katalyzátora vznikla po prevzatí vozidla žalobkyňou vychádza z ničím nepreukázaného predpokladu
"že porucha katalyzátora bola pred kúpou". Znalec si pri odpovedi na otázku kedy vada vznikla osvojil
skutočnosť "že porucha katalyzátora bola pred kúpou,, Súdny znalec sa nevyjadril k otázke či vada

katalyzátora bola vadou spôsobenou použitím alebo opotrebením vozidla a rôzne zodpovedal otázku či
sa táto vada mala prejaviť pri skúšobnej jazde, resp. signalizáciou na palubnej doske vozidla. Rozpor v
jeho výpovedi videl žalovaný aj v odpovediach na otázku či je možné, aby vada katalyzátora vznikla vo
veľmi krátkom čase napríklad ak vodič natankuje nekvalitné palivo, kedy uviedol, že na katalyzátore sa
môže prejaviť, ak tankuje vodič systémom prázdna, plná, ak do prázdnej nádrže natankuje nekvalitnú

pohonnú látku a keď uviedol aj to, že "jednoznačne však môžem povedať, že poškodenie katalyzátora
nemohlo nastať v tak krátkom čase používania, pokiaľ by katalyzátor bol v riadnom technickom stave".
Z dôvodov týchto rozporov bol žalovaný toho názoru, že na znalecký posudok doplnený výpoveďou
znalca sa nemalo v konaní prihliadať. Súčasne žalovaný rozporuje aj to, že prvoinštančný súd sa v
odôvodnení rozsudku nevysporiadal s tým, že žalobkyňa vozidlo aj po odstúpení od kúpnej zmluvy ďalej

užívala, napriek tomu, že (za predpokladu, že kúpna zmluva zanikla odstúpením žalobkyne) žalobkyňa
nemala na užívanie vozidla právny dôvod a teda na jej strane dochádza k bezdôvodnému obohateniu,
ktoré musí žalovanému vydať a to s poukazom na ustanovenia § 457,458 odsek 1 a 458 odsek 2 OZ.
Z Expertízy spoločnosti W. W..Y..R.. je zrejmé, že v čase jej vypracovania, ktorý je takmer totožný sčasom odstúpenia o kúpnej zmluvy malo vozidlo najazdených 138.861 km. Z výpovede
znalca O. na pojednávaní dňa 22.10.2015 vyplýva, že žalobkyňa po odstúpení od kúpnej zmluvy (za
predpokladu, že toto odstúpenie je platné), bez toho, aby mala na užívanie vozidla akýkoľvek právny

dôvod, najazdila s vozidlom minimálne 31.404 km čím sa na úkor žalovaného bezdôvodne obohatila.
Žalobkyňa po tom, ako od kúpnej zmluvy odstúpila, nemohla byť dobromyseľná, v tom, že jej vozidlo
patrí a že je ho oprávnená užívať .Počas celého konania sa domáha toho, aby žalovaný od nej ako
vlastník vozidlo prevzal. Žalovaný poukázal v tejto súvislosti na rozsudok NS SR v konaní X D. XXX/
XXXX z 25. 9. 2008. Nárok žalovaného na vydanie takéhoto bezdôvodného obohatenia je rovnako

zákonným synalagmatickým nárokom ako je nárok žalobkyne na vrátenie kúpnej ceny oproti vydaniu
vozidla. Vzhľadom na to, že v priebehu konania vyšlo najavo, že žalobkyňa vozidlo po odstúpení od
kúpnej zmluvy užívala a najazdila na ňom viac ako 30.000 km, mal súd prvej inštancie o takomto nároku
žalovaného na vydanie úžitkov rozhodnúť z úradnej moci resp. návrh žalobkyne zamietnuť. Keďže súd
prvejinštancietakneurobil,namietažalovanýrozsudokakonesprávny.Ztohodôvodužalovanýnavrhuje
vprípade,žeodvolacísúddospejekzáveru,žežalovanýzavadukatalyzátorazodpovedáažeodkúpnej

zmluvy bolo odstúpené platne, aby priznal žalovanému nárok na zaplatenie sumy 6.366,22,- EUR, resp.
aby výšku uvedenej sumy určil súd vzhľadom na počet najazdených kilometrov vozidlom žalobkyňou po
odstúpení od kúpnej zmluvy a zostarnutie Vozidla ku dňu rozhodovania o veci. Tento nárok si žalovaný
uplatňuje titulom vydania úžitkov z užívania vozidla, ktoré žalobkyňa ako nedobromyseľný užívateľ
vozidla získala v čase od odstúpenia od kúpnej zmluvy do rozhodnutia vo veci. Výšku úžitkov si žalovaný

uplatňuje vo výške rozdielu kúpnej ceny, za ktorú vozidlo kúpila žalobkyňa a kúpnej ceny, za ktorú by
bolo možné vozidlo predať v aktuálnom čase. Túto výšku určil ako rozdiel kúpnej ceny vo výške 8.597,22
Eur a hodnoty vozila podľa odborného vyjadrenia znalca vo výške na sumu 2.231,- EUR. Odborné
vyjadrenie pripojil k odvolaniu. Žalovaný tvrdí, že odborné vyjadrenie resp. znalecký posudok si mal súd
prvej inštancie obstarať v konaní z úradnej povinnosti hneď, ako sa dozvedel, že žalobkyňa vozidlo po

odstúpení od zmluvy užívala a keď rozhodoval o vrátení si vzájomných plnení. Zo všetkých označených
dôvodov žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Pre prípad kedy by odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil
navrhol, aby odvolací súd v rozsudku vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po
právnej stránke zásadného významu. Otázkou zásadného právneho významu je otázka, či žalovaný ako

predávajúci má voči žalobkyni ako kupujúcej nárok na vydanie úžitkov, ktoré žalobkyňa získala tým, že
po odstúpení od zmluvy žalobkyňou vozidlo ďalej užívala a tiež otázka spôsobu určenia výšky týchto
úžitkov.

5. Dňom 1. júla 2016 bol Občiansky súdny poriadok zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z. z.

Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. To znamená, že nová právna
úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem ( § 470 odsek 1 CSP ),
rešpektuje ale procesný účinok odvolania do 30.6.2016, pretože právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP ), túto prejednal bez nariadenia ústneho pojednávania keď pre
nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky
(nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a

dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je čiastočne vo výroku správny a čiastočne je dôvodné
odvolanie žalovaného. Z odvolania žalovaného vyplýva, že odvolaním napadol výrok rozsudku v časti,
ktorou mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 8.597,22 Eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne
od 25.5.2008 až do jej zaplatenia proti povinnosti žalobkyne odovzdať mu motorové vozidlo značky
R. B., A.: O.. Odvolací súd dospel k názoru, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti uplatneného
nároku žalobkyne, ako aj na opodstatnenosť tvrdení žalovaného z hľadiska skutočností, ktoré uvádzal
na svoju obranu. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 CSP dospel súd
prvej inštancie k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj čiastočne správne záver
o dôvodnosti žalobkyňou uplatňovaného nároku.

7. V prejednávanej veci nie sporné , že v právnom vzťahu založenom predmetnou kúpnou zmluvou
žalovaný vystupoval ako podnikateľ v rámci jeho podnikateľskej činnosti a žalobkyňa ako fyzická
osoba, ktorá kúpila od neho tovar (vec) za iným účelom ako na podnikanie. Prejednávaná zmluva je vzmysle § 52 až 54 OZ zmluvou spotrebiteľskou. Na právny charakter zmluvy poukázal odvolací súd už
v jeho prvom rozhodnutí z odvolacieho konania v predmete tohto sporu č. k. XCo XXX/XXXX-XXX z
22.3.2013.Právaapovinnostistránsporu(zmluvnýchstrán)sapretoriadia, vzhľadomnaprávnuúpravu

ustanovenia § 54 odsek 1 OZ veta prvá, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľsko
zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, osobitnou právnou
úpravou obsiahnutou v § 612 až 627 OZ o predaji veci v obchode, ktorá má prednosť pred všeobecnou
úpravou kúpnej zmluvy v § 588 až 608 OZ a v zmysle ktorej právne súd prvej inštancie vyhodnotil
skutkový stav. Podľa § 612 OZ sa na spotrebiteľskú kúpnu zmluvu okrem ustanovení § 52 až 54 vzťahujú

aj všeobecné ustanovenia o kúpnej zmluve a ustanovenia § 613 až 627 OZ . Zodpovednosť za vady v
obchodepredávanejveci,ktorásaprejavíakorozporskúpnouzmluvoupoprevzatívecivzáručnejdobe,
je upravená v § 619 a nasledujúce OZ. Záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa bola oprávnená od
uzavretej kúpnej zmluvy odstúpiť z dôvodu vád vytknutých žalovanému listom z 10.10.2008 doručeným
mu 13.10.2008, za ktoré nesie žalovaný zodpovednosť , je však správny.

8. V kúpnej zmluve vozidla z 24.5.2008 v článku VII bod.l žalovaný vyhlásil, že ako predávajúci
zodpovedá za vadu, ktorú má tovar v okamihu, keď prechádza nebezpečenstvo škody na tovare na
kupujúceho, aj keď sa vada stane zjavnou až po tomto čase a poskytuje tým kupujúcemu záruku
na skryté vady tovaru so záručnou dobou 12 mesiacov. Zmluvné strany sa dohodli, že predávajúci
nezodpovedá za vady tovaru, o ktorých kupujúci v čase uzavretia zmluvy vedel alebo s prihliadnutím

na okolnosti, za ktorých sa zmluva uzavrela musel vedieť. Predávajúci ďalej nezodpovedá za vady
vzniknuté používaním alebo optrebením tovaru ( článok VII bod 4 zmluvy). Žalovaný prevzal vozidlo
žalobkyne na opravu celkovo tri razy a o každej z týchto opráv uzavrel so žalovanou zmluvu o dielo.
Prvý raz prevzal vozidlo žalobkyne do opravy dňa 27.5.2008 s popisom závady trhá motorom, upevnenie
hlavice riadiacej páky. Vozidlo do opravy prevzal aj 19.6.2008, pričom v zmluve o dielo závady a jej

opravu nepopísal. V zmluve o dielo z 15.7.2008 uviedol popis závady vozidla , že stráca olej a popis
opravy výmenou lamdasond a kontroly oleja. Prevzatím motorového vozidla v čase jeho kúpy, začala
žalobkyni plynúť záručná doba 12 mesiacov. Časový moment uzavretia kúpnej zmluvy a prevzatia
vozidla je totožný a pripadá na deň 24.5.2008. Vozidlo bolo prevzaté na opravu 27.5.2008, 15.7.2008 a
19. 6. 2008. Žalovaný sa k závade katalyzátora vyjadril 20.2.2009, z čoho vyplýva, že žalobkyňa vadu

katalyzátora vytkla v záručnej dobe 12 mesiacov. Nielen podľa zmluvných dojednaní strán sporu ale aj
podľa § 619 odsek 1 OZ predávajúci zodpovedá za vady, ktoré má predaná vec pri prevzatí kupujúcim.
Pri použitých veciach nezodpovedá za vady vzniknuté ich použitím alebo opotrebením.

9. V rámci odvolacieho dôvodu žalovaný spochybnil záver súdu prvej inštancie, že ako predávajúci

zodpovedá za vady katalyzátora, pretože predmetná vada je následkom používania vozidla a je
prejavom jeho opotrebovania. Každý predávajúci zodpovedá za vady veci ktorú predáva, s výnimkou
tých, na ktoré kupujúceho upozornil .Vadou veci sa rozumie faktický alebo právny stav, ktorý bráni
riadnemu alebo dohovorenému užívaniu veci. Zodpovednosť za vady sa vzťahuje tak na nové, ako aj
na použité veci a nie je rozhodujúce, či predávajúci o takejto vade vedel. V prípade použitých

vecí predávajúci zodpovedá len zavady, ktoré mala vec v momente jej prevzatia a to len za také, ktoré
nezodpovedajú miere jej používania alebo opotrebenia.

10. Ak je predmetom predaja použité motorové vozidlo, nemožno opotrebovanie zodpovedajúce veku
vozidla, počtu najazdených kilometrov a bežnému spôsobu užívania a údržby považovať za jeho vadu.

Za vadu, ktorá nezodpovedá miere používania a opotrebovania veci, je nutné považovať nedostatok
takej vlastnosti, ktorá sa u vecí toho istého druhu a veku všeobecne predpokladá a ktorej neexistencia
spôsobuje, že využitie veci k určenému účelu, je podstatne znížená. Riadnemu užívaniu bráni stav, kedy
nemožno vozidlo pre jeho poruchovosť používať obvyklým spôsobom, teda spôsobom zodpovedajúcim
povahe a určeniu osobného automobilu, ale len s vynaložením zvýšeného úsilia, pozornosti, trpením

zníženia užívateľského komfortu. Z dôkazu vykonaného znaleckým posudkom a výsluchom znalca ,
ako aj listinou - expertízou spoločnosti W. W..Y..R., vyplýva, že vozidlo vzhľadom na prejavenie
sa závady katalyzátora 3 dni po jeho kúpe trpelo už aj v čase kúpy skrytou vadou, ktorá mala za
následok poškodenie keramickej vložky katalyzátora a ktorá vada vzhľadom na životnosť katalyzátora,
ktorou je prejazd vozidla 150 až 200 tisíc kilometrov, nemá charakter bežného opotrebenia. To znamená,

že ak vozidlo malo v čase kúpy najazdených 126 000 km ( vyplýva to zo zmluvy o dielo, oprava
vozidla z 27.5.2008 ) nebol katalyzátor za hranicou životnosti. Za danej situácie nemôže ísť o vadu
vzniknutú opotrebením a bežným používaním, za ktorú by žalovaný nezodpovedal. Žalovaný na vadukatalyzátora neupozornil, pričom ako odborník - predajca jazdených vozidiel mal k stavu predávaného
vozidla pristupovať s odbornou
starostlivosťou. Z dôkazov vykonaných v konaní (znalecký posudok, expertíza spoločnosti W. W..Y..R..,

listiny o prijatí vozidla na opravu) je zrejmé, že technicky mohla reklamovaná závada existovať v čase
prevzatia vozidla. Odvolací súd poukazuje na to, že aj keď znalecký dôkaz podlieha sudcovskému
hodnoteniu, oproti iným dôkazom je tu však pri hodnotení podstatný rozdiel. Pri znaleckom dôkaze sa
totiž hodnotí len vierohodnosť znaleckej osoby a logičnosť správ, ktoré znalec súdu podáva, nemôže
teda hodnotiť obsah znaleckého posudku po stránke správnosti z hľadiska oboru, pre ktorý bol znalec

ustanovený, keďže pre takéto hodnotenie mu nevyhnutne chýbajú potrebné a náležité preukázané
odborné znalosti. Voľné hodnotenie znaleckého dôkazu súdom, teda môže spočívať len v tom, či sa javí
znalec v konkrétnom prípade ako vierohodný a či jeho odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá
pravidlám logického myslenia a či znalec vychádzal zo zistených skutočností. Pretože znalec vychádzal
z dokladov, ktoré on vyhodnotil, ako relevantný a potrebný respektíve dostačujúci podklad pre
vypracovanie znaleckého posudku a zodpovedanie predložených otázok, nebol daný dôvod znalecký

dôkaz spochybňovať. Odpovede znalca na nastolené otázky je potrebné vyhodnotiť v ich vzájomnej
súvislosti a vyplýva z nich, že vada, ktorá vyvolala poškodenie katalyzátora musela pre krátkosť času od
kúpy vozidla (3 dni) byť daná už v čase jeho kúpy, pričom táto vada nemá pôvod v bežnom opotrebení
katalyzátora keď jeho životnosť je 150 až 200 000 km a vozidlo malo najazdených 126 000 km.
Nelogickým nie je ani záver expertízy spoločnosti W. W..Y..R., ktorá disponujúc odbornými znalosťami

a výsledky zistenia vyvodila z listinných dokladov ohľadom technického stavu vozidla vyvolaného jeho
opravami po kúpe vozidla žalobkyňou.

11. Žalovaná vadu riadne u žalovaného v záručnej dobe uplatnila a bolo na žalovanom, aby v konaní
preukázal, že v čase prevzatia vozidla predmetnú vadu vozidlo nemalo, čo neurobil. Právny záver súdu

prvej inštancie , že po kúpe vozidla žalobkyňou vyšla najavo jeho vada, ktorú vadu vozidlo muselo mať
už v čase jeho prevzatia žalobkyňou je preto správny. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj skutkový
stav zistený dokazovaním, keď uzavrel, že vada mala za následok poškodenie katalyzátora a žalovaný
ju odstránil spôsobom (odstránenie vložky katalyzátora), pre ktorý sa vozidlo stalo nespôsobilým na
prevádzku. Žalovaný dôkazné bremeno k tvrdeniu, že sa tak stalo na základe rozhodnutia žalobkyne,

respektíve s jej vedomím neuniesol, toto tvrdenie nepreukázal. Žalovaná v súlade so zmluvnými
podmienkami a s ustanovením § 623 odsek 1 OZ platne pre opätovný výskyt vady po oprave,
ktoré sa nakoniec aj z dôvodu spôsobu opravy vady stalo nespôsobilým na premávku na pozemných
komunikáciách platne odstúpila od kúpnej zmluvy. Vzhľadom na to, že odstúpením od zmluvy sa zmluva
od počiatku ruší ( § 48 odsek 2 OZ ), ak nie je právnym predpisom alebo účastníkmi zmluvy dohodnuté

inak, čo sa v danom prípade nestalo, sú účastníci zmluvy povinný vrátiť si už poskytnuté plnenia (§
457 odsek 2 OZ). Takéhoto nároku sa žalobkyňa v prejednávanej veci domáhala a vzhľadom na zistený
skutkový stav veci súd prvej inštancie rozhodol správne , keď jej žalobe vo vzťahu k vráteniu si plnení zo
zrušenej zmluvy vyhovel z dôvodu ktorého odvolací súdu v tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie
ako vecne správne postupom podľa § 387 odsek 1 CSP potvrdil.

12. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku v ktorej uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
úrok z omeškania 8,5% ročne zo sumy 8 597,22 Eur od 25.5.2008 do jej zaplatenia odvolací súd
postupom podľa 389 odsek 1 písmeno b) CSP zrušil.
13. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je

predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo
nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.

14. Podľa § 220 odsek 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci

vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia

rozsudku upravovalo ustanovenie § 157 ods. 2 OSP v znení účinnom do 30.6.2016.15. Podľa § 517 odsek 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu , má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa Občianskeho zákonníka povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

16. Povinnosť žalovaného platiť úrok z omeškania začína s počiatkom jeho omeškania (§ 517 odsek
2 OZ). Omeškanie je právna skutočnosť, ktorej dôsledkom je vznik zodpovednostného vzťahu, ako
dôsledok porušenia záväzkového vzťahu, pričom pre jeho vznik je rozhodujúce, či došlo k porušeniu
záväzkového vzťahu vo vzťahu k času plnenia. V prípade omeškania s peňažným plnením má

veriteľokrem vlastnéhoplneniavyplývajúcehozozáväzkuajprávonaúrokyzomeškania,okrem akmá
podľa zákona povinnosť platiť poplatok z omeškania. Súd prvej inštancie výrok o povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vôbec nezdôvodnil a rozsudok je v tejto časti nepreskúmateľný. K
omeškaniu s plnením peňažného dlhu dochádza uplynutím doby splatnosti. Z odôvodnenia rozsudku
nevyplýva akými právnymi úvahami sa súd prvej inštancie riadil, keď žalobkyni priznal ňou uplatnený
nárok na úrok z omeškania od 25.5.2008, teda odo dňa nasledujúceho po uzavretí kúpnej zmluvy a to s

ohľadom na skutočnosť, že pre nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je splatnosť stanovená
a je preto potrebné vychádzať z § 563 OZ.

17. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje

spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 CSP dochádza nielen k tomu, že rozsudok
je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov
sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti

svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje stranám sporu posúdiť ako súd v ich
veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci
samej.

18. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane sporu odníma možnosť v odvolacom konaní

riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nezdôvodnenému rozhodnutiu.

19. V prejednávanej veci odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie neobsahuje skutkové zistenia
vyhodnotené s poukázaním na vykonané dôkazy vo vzťahu k rozhodnutiu o povinnosti žalovaného

zaplatiť žalobkyni príslušenstvo z priznanej istiny. Keďže týmto nesprávnym procesným postupom súdu
prvej inštancie bolo znemožnené stranám sporu uskutočniť im patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia
§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP rozsudok v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

20. Spolu s výrokom o zrušení časti výroku rozsudku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni 8,5%
úrok z omeškania z istiny 8 597,22 Eur od 25. 5. 2008 do jej zaplatenia zrušil odvolací súd aj súvisiaci
výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni a štátu Slovenskej republike trovy konania. Pokiaľ je
predmetom súdneho konania popri pohľadávke aj jej príslušenstvo (úroky z omeškania) je potrebné

pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa miery úspechu vo veci zvážiť mieru úspechu v celom
spore, to znamená nie len vo vzťahu k pohľadávke, ale tiež aj vo vzťahu k jej príslušenstvu. V takýchto
prípadoch je vždy potrebné posúdiť pomer úspechu strán sporu pričom uplatnené nároky na zaplatenie
príslušenstva je potrebné zohľadniť ku dňu rozhodovania súdu.

21. Po vrátení veci bude potrebné opätovne vyhodnotiť všetky dôkazy predložené stranami sporu na
preukázanie pravdivosti ich tvrdení k ustáleniu počiatku omeškania žalovaného s povinnosťou zaplatiť
žalobkyni istinu 8 597,22 Eur a o tomto nároku opätovne rozhodnúť ako aj o nároku na náhradu trov
konania medzi stranami sporu a voči štátu Slovenskej republike a rozhodnutie riadne odôvodniť.

22. Podľa § 153 ods. 2, 3 OSP súd môže prekročiť návrhy účastníkov konania a prisúdiť viac, než
čoho sa domáhajú iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu
vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporuzo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských
zmluvách dodávateľom, je neprijateľná.

23. Z dispozičného princípu vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po
skutkovej i právnej stránke, a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti súdu
petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy strán sporu a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú.
Je nepochybné, že zásada viazanosti súdu petitom (tzv. zásada ne ultra petitum) vyžaduje i to, aby súd
neprisúdil iné plnenie, než ktorého sa strany sporu domáhajú. Súd musí rešpektovať predmet konania

vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že nárok nemôže priznať z iného skutkového základu,
než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Výnimku zo zásady ne ultra petitum
pripúšťa zákon iba v prípadoch vyššie uvedených. V predmetnej právnej veci však nejde o žiaden z
týchto prípadov.

24. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že námietka žalovaného spočívajúca

vtom, že súd prvej inštancie mal vo výroku svojho rozhodnutia zohľadniť skutočnosť, že žalobkyňa po
odstúpení od kúpnej zmluvy vozidlo užívala a najazdila na ňom viac ako 30 000 km, keď už nemohla
byť dobromyseľná , že vozidlo jej patrí, nie je dôvodná. Žalovaný, ktorý o tejto skutočnosti vedel
(dozvedel sa to z výpovede súdneho znalca na pojednávaní dňa 22.10.2015) si právo na vydanie takto
získaného bezdôvodného obohatenia v konaní neuplatnil, predmetom konania sa do rozhodnutia súdu

prvej inštancie nestalo. Takýto nárok má samostatný skutkový a právny základ spočívajúci v získaní
plnenia bez právneho dôvodu. Z viazanosti súdu žalobným petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť
návrhy strán sporu a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú. Zásada viazanosti súdu petitom vyžaduje aj
to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než ktorého sa strany sporu domáhajú. Súd musí rešpektovať predmet
konania vymedzený žalobným návrhom podporne pozri rozhodnutie NS SR v konaní sp. zn. X D.

zo dňa 31.3.2011. Žalovaný si predmetný nárok uplatnil až v odvolaní proti napadnutému rozsudku.
Vzhľadom na ustanovenie § 216 odseky 1 OSP takýto procesný postup v odvolacom konaní je vylúčený.
Obdobná úprava je obsiahnutá aj v ustanovení § 372 CSP.V odvolacom konaní nemôže žalovaný voči
súdu účinne uplatňovať svoju pohľadávku proti pohľadávke žalobkyne.

25. Odvolací súd poukazuje na to, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou
sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový
a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
základné právo strany sporu na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva

na spravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať
neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd
zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav, a po použití relevantných právnych noriem
vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že

neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý
proces.

26. Návrhu žalobcu, aby odvolací súd v prípade, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdí, pripustil
proti svojmu rozhodnutiu dovolanie podľa § 238 ods. 3 OSP v znení účinnom do 30.6.2016 nebolo
možné vyhovieť, pretože Civilný sporový poriadok, takýto procesný postup neumožňuje. Súčasťou
tohto rozhodnutia je aj poučenie strán sporu o práve podať dovolanie v zmysle podmienok Civilného
sporového poriadku.

27. Toto rozhodnutie prijal sená Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu

a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už
prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie

odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací
súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421
CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nieje prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje
desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s
ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na

príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška
príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu pódia
písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je

rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nieje prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť pódia odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany pódia druhej hlavy tretej
časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu
spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie pódia predpisov o

rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v
konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada(§431CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že
rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie
veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku

a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).