Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. január 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/937/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712216578
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6712216578.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlom Pribinova ul. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, za ktorú koná doc. JUDr. Branislav Fridrich,
PhD., advokát a konateľ, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody

a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného Zvolen č. k. 13C/271/2012-99 z
16.10.2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a § 109 ods. 2 písm. c/
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zamietol. Žalobcov návrh na prerušenie konania

do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o sťažnosti žalobcu nepovažoval za dôvodný. O
námietke zaujatosti zákonného sudcu rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici postupom podľa § 16
ods. 1 O.s.p. tak, že zákonného sudcu nevylúčil z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. O
námietkezaujatostižalobcubolorozhodnutévsúladesozákonom,pretoniejedanýdôvodnaprerušenie
konania. V predmetnej veci ide o vyriešenie otázky procesného charakteru, bez priameho dopadu na
vecné posúdenie nároku žalobcu. Nejde o riešenie prejudiciálnej otázky, od ktorej by závisel výsledok

sporu. Žalobca nepreukázal, že by súčasne prebiehalo iné konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca
vplyv na predmet tohto konania. Okresný súd rešpektujúc názor nadriadeného súdu, nezistil dôvod na
prerušenie konania.

Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie žalobca. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2
písm. a/, b/, c/ a f/ O. s. p.. Tvrdil, že prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil

správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ O. s.
p.), prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.
Dôvod na prerušenie konania žalobca súdu preukázal. Už 9.10.2013 doručil elektronicky na zverejnenú

e-mailovú adresu súdu návrh na zrušenie pojednávania spolu s prílohou ústavnou sťažnosťou, v ktorej
namieta porušenie základného práva na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom. Žalobca už
v žalobe upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená
na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd v označených
skutočnostiach nevzhliadol dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a
objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Sudca Okresného súdu

Zvolen má pomer k veci. Takémuto názoru dospeli aj iné krajské súdy v Slovenskej republike, ktoré v
dôvodoch rozhodnutí o vylúčení sudcov konkrétneho súdu uviedli, že súd musí konať nestranne a musísa navonok aj javiť ako nestranný. Pomer zákonného sudcu k veci ako aj pomer každého zo sudcov
konkrétneho okresného súdu možno vzhliadnuť v tom, že je sudcom vecne a miestne príslušného
okresného súdu, postupom ktorého mala byť spôsobená žalobcovi škoda. Žalobca s vedomím, že

názor krajského súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov,
Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu neobstojí,
podal ústavnú sťažnosť pre porušenie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie
rozhodnutia krajského súdu. Nie je prípustné, aby do rozhodnutia ústavného súdu sa v konaní o
veci samej pokračovalo a naďalej vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca. Navrhol uznesenie

okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie.

Vyjadrenie k odvolaniu žalovaným podané nebolo.

Krajský súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v
rozsahu odvolania žalobcu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a uznesenie okresného súdu ako vecne správne

podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

V návrhu na prerušenie konania žalobca uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím krajského súdu o tom, že
sudcovia Okresného súdu Zvolen nie sú z prejednávania a rozhodovania veci vylúčení. Rozhodnutím
krajskéhosúdu,ktoréhodnotížalobcaakonesprávne,malobyťzasiahnutédozákladnéhoprávažalobcu

zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. práva na súdnu ochranu a osobitne
práva na zákonného sudcu (článok 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a práva na prerokovanie
veci nestranným súdom a tiež do základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom
6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, t. j. práva na nestranný
súd zriadený zákonom. Na č. l. 89-96 spisu je žurnalizovaná kópia sťažnosti adresovaná Ústavnému

súdu Slovenskej republiky, v ktorej žalobca tvrdí, že rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 23NcC/147/2012 z 10.10.2012 boli porušené jeho základné práva a slobody. Okresný súd teda mal
k dispozícii všetky listiny predkladané žalobcom spolu s návrhom na prerušenie konania. Napriek tomu
možno súhlasiť s názorom prvostupňového súdu, že nebolo preukázané vedenie takého konania, pre
ktoré by bolo potrebné v predmetnej veci konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. prerušiť, pretože

by toto konanie mohlo ovplyvniť rozhodnutie súdu o náhrade škody a majetkovej ujmy. Odvolací sú
poukazuje okrem argumentov uvedených v prvostupňovom rozhodnutí aj na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo 727/2011, v ktorom bol vyslovený názor, že sudcu vecne a miestne
príslušného súdu nevylučuje z prejednávania a rozhodovania veci o náhradu škody len tá skutočnosť, že
postupom sudcu v inej veci mala byť žalobcovi spôsobená škoda. Nie je dôvodná námietka žalobcu, že

prvostupňový súd v dôvodoch rozhodnutia nerozviedol svoje úvahy, ktoré ho viedli k zamietnutiu návrhu
na prerušenie konania.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,

že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.
Uznesením č. k. 13C/271/2012-16 z 14.12.2012 spojil Okresný súd Zvolen konania vedené na jeho súde
pod sp. zn. 13C/271/2012, 13C/272/2012, 13C/273/2012, 13C/274/2012, 13C/275/2012, 13C/276/2012,

13C/277/2012, 13C/278/2012, 13C/280/2012, 13C/281/2012, na spoločné konanie, ktoré sú ďalej
vedené pod sp. zn. 13C/271/2012.

O námietkach zaujatosti vznesených žalobcom rozhodol krajský súd v jednotlivých veciach pred ich
spojením na spoločné konanie:

- v konaní 13C/271/2012 uznesením sp. zn. 23NcC/101/2012 z 10.10.2012,

- v konaní 13C/272/2012 uznesením sp. zn.23 NcC/201/2012-11 z 11.10.2012,

- v konaní .13C/273/2012 uznesením č. k. 23NcC/519/2012-12 z 15.10.2012,

- v konaní sp. zn. 13C/274/2012 uznesením č. k. 24NcC/170/2012-11 z 11.10.2012,
- v konaní 13C/275/2012 uznesením č. k. 23NcC/519/2012-12 z 15.10.2012,- v konaní 13C/276/2012 uznesením č. k. 2NcC/44/2012-11 z 15.10.2012,
- v konaní 13C/277/2012 uznesením č. k. 2NCcC/44/2012-11, z 15.10.2012,
- v konaní 13C/278/2012 uznesením č. k. 23NcC/519/2012-12 z 15.10.2012,

- v konaní 13C/280/2012 uznesením č. k. 2NcC/44/2012-11 z 15.10.2012,
- v konaní 13C/281/2012 uznesením č. k. 2NcC/44/2012-11 z 15.10.2012.
Sťažnosť žalobcu adresovaná Ústavnému súdu Slovenskej republiky sa má týkať uznesenia Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23NcC/147/2012, teda odlišného od tých, ktorými Krajský súd v Banskej
Bystriciakonadriadenýsúdrozhodovalonámietkachzaujatosti.IkebybolaÚstavnémusúduSlovenskej

republiky predložená sťažnosť proti niektorému z uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým
rozhodol o námietkach zaujatosti vznesených žalobcom, nebol by podľa názoru odvolacieho súdu dôvod
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p., pretože otázku, či vo veci rozhodoval
vylúčený sudca, môže preskúmať súd vyššieho stupňa v riadnom inštančnom postupe na základe
riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, nie ústavný súd v konaní o sťažnosti žalobcu, ktorými
namieta porušenie svojich základných práv podľa článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky a práv podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako
to vyplýva z uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky v skutkovo a právne totožnej veci napr.
sp. zn. I. ÚS 89/2013 zo 06. 02. 2013, I. ÚS 92/2013 z 13. 02. 2013, ktorými sťažnosti obchodnej
spoločnosti Pohotovosť, s. r. o. proti uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorými rozhodol
tak, že nevylúčil všetkých sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodovania veci na návrh

žalobcu odmietol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie
a rozhodnutie.
Okresný súd dospel k správnemu názoru, že neexistuje dôvod na prerušenie konania ani podľa § 109
ods. 2 písm. c/ O. s. p., pretože neprebieha žiadne konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca význam
pre rozhodnutie súdu v tejto veci.

Žiadna z odvolacích námietok žalobcu nebola uplatnená dôvodne.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.