Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. október 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoKR/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113222511
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5113222511.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka,

členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: Mgr. Michal
Miho, so sídlom kancelárie A. E. XX, XXX XX. Y., správcu konkurznej podstaty úpadcu: Ing. O.U.
- PROMT, s miestom podnikania 010 04 Ovčiarsko 183, IČO: 33 378 339, (podnikateľský subjekt
ukončil podnikateľskú činnosť ku dňu 30.9.2012), zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Katarínou
Jančárovou, advokátkou, so sídlom P. XXX, XXX XX J., proti žalovanej: O. K., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Y., toho času V. L. T., R. B. S., E. N., England, právne zastúpenej JUDr. Ivan Pádej,
advokát - AK s.r.o., so sídlom Krížna č. 336/2, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 36 863 041, v konaní

o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
10Cbi 11/2013-161 zo dňa 4.11.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10Cbi 11/2013-161 zo dňa 4.11.2016 p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov tohto odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol a o trovách konania rozhodol
tak, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na ich plnú náhradu. V odôvodnení poukázal na žalobu,
ktorou sa žalobca voči žalovanej domáhal určenia právnej neúčinnosti právneho úkonu úpadcu,

úhrady nákladov štúdia žalovanej na UAA v USA voči veriteľom konkurzného konania vedeného
pred Okresným súdom Žilina, sp.zn. 2K/1/2012 a súčasne žiadal uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť
do všeobecnej podstaty úpadcu sumu 99.581,70 Eur, ktoré úpadca zaplatil na základe dohody o
vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 10.08.2010. Nárok odôvodnil tým, že
bol ustanovený do funkcie konkurzného správcu úpadcu Ing. O.U. - PROMT a ako správca je oprávnený
a povinný uplatniť právo odporovať právnemu úkonu a využiť všetky dostupné právne prostriedky
na ochranu práv konkurzných veriteľov. Uviedol, že konkurzné konanie začalo dňa 17.02.2012 a

právny úkon úpadcu špecifikovaný v žalobe, ktorého neúčinnosť má súd určiť, bol uskutočnený a
pokračoval odo dňa 10.08.2010. Žalobca ukracujúci úkon špecifikoval tak, že dohodou o vysporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa úpadca zaviazal na úhradu nákladov spojených so
štúdiom dcéry O. na univerzite UAA v USA v hodnote 3 milióny Sk, čo predstavuje sumu 99.581,70
Eur. Úpadca v liste adresovanom správcovi dňa 14.12.2012 uviedol, že financie z predaja domu,
ktorý patril úpadcovi a jeho manželke, úpadca použil na financovanie štúdia dcéry v USA, z čoho mal
žalobca za to, že úpadca financoval štúdium žalovanej v období, keď už bol v úpadku a neplnil svoje

záväzky voči veriteľom. Financovaním štúdia žalovanej tak došlo k ukracujúcemu právnemu úkonu.
Správca nedisponuje prehľadnou evidenciou účtovníctva o zaplatených faktúrach úpadcu za obdobie
financovania štúdia žalovanej na to, aby mohol presne určiť, ktoré platby boli použité na financovanie,
a preto žalobca navrhol, aby okresný súd žalovanú zaviazal na predloženie dôkazov preukazujúcichskutočnosť, kto, kedy a z akých finančných zdrojov financoval jej štúdium. Za predpokladu, že sa
nepreukáže financovanie inou osobou, je jednoznačné, že úpadcovým financovaním nákladov štúdia
žalovanej v priebehu piatich rokov pred začatím konkurzného konania došlo k ukracujúcemu úkonu

podľa § 61 ods. 1, 2 a 3 ZKR. Žalobca ako dôkaz k žalobe pripojil kópiu Dohody o vyporiadaní BSM zo
dňa 10.08.2010 a kópiu žiadosti o vysvetlenie zo dňa 14.12.2012.

2. Okresný súd s ohľadom na skutočnosť, že sa jedná o konanie na základe incidenčnej žaloby,
primárne skúmal dodržanie prekluzívnej hmotno-právnej lehoty na podanie žaloby, ktorou je lehota

jedného roka od vyhlásenia konkurzu, ku ktorému došlo zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu s
účinkami dňa 22.08.2012. Posledným dňom jednoročnej lehoty na podanie odporovacej žaloby bol deň
22.08.2013, pričom žalobca uplatnil nárok podaním žaloby na súde dňa 12.07.2013, čím bola dodržaná
hmotnoprávna prekluzívna lehota na včasné podanie žaloby. Okresný súd ďalej konštatoval, že žalobca
svoje tvrdenia založil na tom, že napadnutý úkon bol uskutočnený dlžníkom s osobou spriaznenou s
dlžníkom, pričom ide o ukracujúci právny úkon podľa § 60 ods. 1 ZKR, a preto základnou dôkaznou

povinnosťou žalobcu bolo tvrdiť a preukázať splnenie všetkých podmienok odporovateľnosti právneho
úkonu podľa § 57 ZKR.

3. Okresný súd poznamenal, že základným predpokladom odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZKR
je podmienka, v zmysle ktorej možno odporovať len tým právnym úkonom dlžníka, ktoré ukracujú

uspokojenieprihlásenejpohľadávkyniektoréhozveriteľovdlžníka.Žalobcatakmusívkonanípreukázať,
že v čase, kedy došlo k odporovateľnému úkonu, existovali pohľadávky niektorého z veriteľov, ktoré
týmto úkonom mohli byť ukrátené. Okrem toho musí byť pohľadávka veriteľom v konkurznom konaní
prihlásená. Medzi všeobecné predpoklady odporovateľnosti však patrí aj vymedzenie právneho úkonu
dlžníkaaplatnosťaúčinnosťtohtoprávnehoúkonu,pričomplynutiehmotnoprávnychlehôtsapodľaZKR

viaže na uplatnenie odporovateľnosti právnych úkonov vykonaných dlžníkom v stanovenom čase pred
začatím konkurzného konania. K náležitostiam žaloby tak patrí popis právneho úkonu dlžníka, ktorému
sa odporuje, ďalej tvrdenie, že napadnutý právny úkon je platný a účinný a preukázanie, že napadnutý
právny úkon ukracuje prihlásenú pohľadávku veriteľa, ktorá existovala v čase napádaného úkonu.

4. Okresný súd uviedol, že ustanovenie § 34 Občianskeho zákonníka vymedzuje právny úkon tak, že
sa jedná o prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré
právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Vo všeobecnosti tak musí existovať prejav vôle, na ktorý
sú naviazané právne následky, ktorými sú vznik, zmena alebo zánik práv či povinností, musí ísť o
prejav vôle dovolený právnym poriadkom a právne predpisy musia s prejavom vôle spájať zamýšľané

právne následky. Odporovateľnosť znamená nastolenie tzv. relatívnej právnej neúčinnosti právneho
úkonu, čo znamená, že relatívne neúčinný právny úkon je naďalej platný, nastávajú podľa neho účinky
s týmto úkonom spojené, ale vo vzťahu medzi stranami, v danom prípade veriteľmi prihlásených
pohľadávok v konkurznom konaní a treťou osobou, ktorá od dlžníka nadobudla majetok, sa na tento
právny úkon hľadí, ako keby k nemu nedošlo. Základným predpokladom úspešnosti odporovacej žaloby

je tvrdenie a preukázanie existencie konkrétneho právneho úkonu dlžníka, ktorý je platný, účinný a
ktorý spĺňa zákonom stanovené podmienky odporovateľnosti. Podľa ustálenej judikatúry nepostačuje,
aby dlžník prejavil iba vôľu smerujúcu k následku, ktorý ukráti, resp. je spôsobilý ukrátiť pohľadávku
veriteľa, ale musí ísť o taký prejav vôle, ktorý skutočne vyvolal právne následky a ktorý súčasne
viedol k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Základným predpokladom prejednania žaloby o

určenie odporovateľnosti právneho úkonu je jednoznačné vymedzenie právneho úkonu, ktorého právnej
neúčinnosti sa žalobca domáha, a to označením konkrétneho právneho úkonu uvedením jeho obsahu
a času, kedy k právnemu úkonu došlo, a určením strán právneho vzťahu. Len k takto vymedzenému
predmetu konania môže súd posudzovať ďalšie stanovené podmienky odporovateľnosti, ako je plynutie
hmotnoprávnych lehôt, vecnú legitimáciu strán, platnosť právneho úkonu, vzťah právneho úkonu k

majetku dlžníka a ukrátenie veriteľov. Podľa okresného súdu je žalobca v takomto konaní povinný
tvrdiť a preukazovať podmienky odporovateľnosti vo vzťahu ku konkrétnemu právnemu úkonu, ktorého
existenciu nie je možné zisťovať v súdnom konaní z navrhovaných dôkazov, ale navrhovanými dôkazmi
majú byť zisťované základné podmienky a predpoklady úspešnej odporovateľnosti. Pri uplatnení
odporovateľnosti musí byť právny úkon určený druhovo, účastníkmi tohto právneho vzťahu, prípadne aj

určením predmetu plnenia, dátumom vykonania právneho úkonu a to tak, aby tento úkon bolo možné
odlíšiť od iných právnych úkonov dlžníka. Konkretizácia právneho úkonu ako predpoklad odporovacej
žaloby je nevyhnutná ako spôsobilý predmet konania (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp.zn.
30Cdo 1239/2007). Len konkrétny právny úkon dlžníka umožňuje súdu posudzovať vecnú legitimáciustrán, hmotnoprávne lehoty na uplatnenie práva a posúdenie ostatných podmienok odporovateľnosti.
Pokiaľ žalobca v prejednávanej veci označil za odporované úkony úhradu nákladov štúdia žalovanej,
okresný súd konštatoval, že faktická činnosť dlžníka sa bez ďalšieho nepovažuje za právny úkon, ktorý

je možné úspešne napadnúť odporovateľnosťou. Pokiaľ žalobca navrhol vykonať dôkaz výsluchom
žalovanej, z ktorého by bolo možné presne špecifikovať predmetný právny úkon, konštatoval okresný
súd, že uvedený postup Civilný sporový poriadok ani Zákon o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len
ZKR) nepripúšťa. Konanie je začaté dňom, kedy je žaloba doručená súdu a k uvedenému momentu
súd podľa ZKR posudzuje aj dodržanie zákonných hmotnoprávnych lehôt. Zmyslom odporovacej žaloby

je dosiahnuť rozhodnutie súdu o určení, že konkrétny právny úkon dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie
pohľadávok veriteľov, je právne neúčinný. V takom prípade bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno
nesie žalobca. Napriek tomu, že okresný súd v priebehu pojednávania žalobcu vyzval na presné
vymedzenie právneho úkonu, ktorého odporovateľnosti sa žalobca domáha, žalobca svoju povinnosť
tvrdenia nesplnil. Žalobca za právny úkon dlžníka označil faktické konanie dlžníka - úhrady štúdia
žalovanej, vychádzajúc z predpokladov a domnienok vyvolaných obsahom Dohody o vyporiadaní BSM

a z vyjadrenia dlžníka zo dňa 14.12.2012, a to napriek tomu, že takéto úkony žalovaná poprela a tieto
jej tvrdenia potvrdil svedok - dlžník Ing. K.. Údaje o konkrétnych odporovateľných právnych úkonoch
dlžníka vrátane okolností, za ktorých k uskutočneniu týchto úkonov došlo, v žalobe absentujú.

5. Podľa okresného súdu nie je právnym úkonom v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka faktická

činnosť, ale musí ísť o konanie, ako prejav vôle konajúceho, s ktorým právne predpisy spájajú vznik,
zmenu alebo zánik práv a povinností. Pokiaľ žalobca uvedeným spôsobom právny úkon, ktorého
odporovateľnosti sa domáha, nevymedzil a za takýto úkon určil faktické konanie dlžníka, okresný
súd tento nedostatok posúdil ako hmotnoprávnu vadu žaloby s dôsledkom jej zamietnutia. Žalobca
je v sporovom konaní povinný uviesť skutočnosti, o ktoré žalobu opiera, pričom splnenie dôkaznej

povinnosti sa viaže k preukázaniu tvrdení strany. Aby strana sporu mohla splniť povinnosť označiť
dôkazy, musí predovšetkým splniť povinnosť tvrdenia, medzi ktorými povinnosťami existuje vzájomná
väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdiť rozhodné skutočnosti z hľadiska hypotézy právnej normy,
nemôžebyťtakátoskutočnosťanipredmetomdokazovania.Žalobcajepretopovinnýuviesťrozhodujúce
skutočnosti určované hypotézou právnej normy, čím je vymedzený aj rozsah dôkazného bremena, t.j.

okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané. Rozhodovaniu súdu, ktorý určuje, ktoré z navrhovaných
dôkazovvykoná,predchádzavymedzenieskutkovýchtvrdenížalobcomažalovaným,zktorýchjemožné
vyhodnotiť relevantnosť navrhovaných dôkazov. Opačný postup, ktorým by súd až z vykonávaných
dôkazov zisťoval skutočnosti rozhodné pre ich následné podradenie pod hypotézu právnej normy, je v
rozpore s princípom rovného postavenia strán, v rozpore s povinnosťou strán označiť skutkové tvrdenia

dôležité pre rozhodnutie vo veci a tým jasne a určito vymedzeného predmetu konania. Vzhľadom na
uvedené okresný súd návrh žalobcu na doplnenie dokazovania a následne žalobný návrh vo veci samej
v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. O trovách konania okresný súd rozhodol v súlade s ust. §
255 ods. 1 CSP s tým, že s ohľadom na zamietnutie žaloby v celom rozsahu bola úspešnou stranou v
konaní žalovaná, ktorej tak vzniká právo voči žalobcovi na plnú náhradu trov konania.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP. Podľa žalobcu odporovateľnosť právnych úkonov v zmysle § 57
ZKR predpokladá, že sa právnym úkonom dlžníka ukráti uspokojenie pohľadávky veriteľa. Žalobca
na preukázanie odporovateľnosti právnych úkonov navrhol vykonať dôkazy, a to výsluchy účastníkov

dohody o vyporiadaní BSM ako aj žalovanej, a tiež to, aby žalovaná predložila, kto, akým spôsobom a
kedy jej uhradil náklady spojené so štúdiom. Zo žiadosti o vysvetlenie zo dňa 17.12.2012 vyplýva, že
úpadca uviedol, že financie z predaja domu, ktorý patril jemu a jeho manželke, použil aj na financovanie
štúdia dcéry v USA. Úpadca tak vo svojom vyjadrení uviedol, že štúdium bolo financované z predaja
domu, ktorý bol predávaný v mesiaci júl 2010, keď úpadca dňa 15.7.2010 potvrdil prevzatie sumy

91.280,- Eur z predaja domu. Okresnému súdu chcel žalobca predložiť zoznam pohľadávok veriteľov
aj konkrétne prihlášky pohľadávok veriteľov, z ktorých bude vyplývať, že výška záväzkov úpadcu
prevyšovala už v čase úkonu, ktorý je odporovaný, výšku jeho majetku. Výška majetku úpadcu bola
preukázaná práve dohodou o vyporiadaní BSM, kde sa uvádza majetok, ktorý úpadca nadobudol ako
predmet dohody a tento majetok nepostačoval na uspokojenie pohľadávok veriteľov. Žalobca ohľadom

výsluchu úpadcu na pojednávaní uviedol, že úpadca ako svedok fabuloval a jeho výpoveď bola plná
nezhôd a rozporov s predloženými listinnými dôkazmi. Žalobca navrhol vykonanie dôkazu predložením
dokladov o tom, že žalovaná študovala M.B.A. štúdium v Spojených štátoch a že toto štúdium bolo
financované aj zo strany úpadcu, zabezpečením výpisom z bankových účtov žalovanej za obdobierokov 2010-2014, z ktorých žalobca chcel preukázať, že svedok poskytoval žalovanej plnenia za účelom
náhrady nákladov štúdia. Žalobca s ohľadom na výpoveď svedka na pojednávaní nemal inú možnosť
ako preukázať existenciu takejto pohľadávky a po oboznámení sa s prípadným dokazovaním by vedel

špecifikovať aj samotný právny úkon, ktorý je odporovaný. Takéto dokazovanie okresný súd zamietol a v
záveroch poukázal na skutočnosť, že nebola preukázaná existencia konkrétneho právneho úkonu, ktorý
spĺňa predpoklady odporovateľnosti. Žalobca však vzhľadom na skutkovú situáciu a jeho postavenie
správcu, s ktorým úpadca a jemu spriaznené osoby nespolupracujú, nemal inú možnosť preukázať
esenciálne náležitosti žaloby, ako označenými dôkazmi a z tohto dôvodu považuje rozhodnutie

okresného súdu za predčasné, kedy na jednej strane žalobca nemal uniesť bremeno tvrdenia a bremeno
dôkazu a na druhej strane okresný súd zamietnutím návrhov na dokazovanie neumožnil žalobcovi
uvedené preukázať. Ako uvádza aj okresný súd, žalobca mal lehotu jeden rok od vyhlásenia konkurzu na
dodržanie prekluzívnej hmotno-právnej lehoty na podanie žaloby a v rámci plnenia svojich povinností bol
tak nútený podať žalobu. Pokiaľ však úpadca neposkytne potrebnú súčinnosť, alebo nejakú súčinnosť
poskytne ako úpadca podaním zo dňa 14.12.2012, aby následne skutkové okolnosti uvedené vo

vlastnom podaní poprel, a ak súd zamietne návrhy na doplnenie dokazovania, potom správca nemá
de facto žiadnu možnosť preukázať odporovateľnosť právnych úkonov. Okresný súd tak nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie, prípadne vec inak právne posúdil.

7. Žalovaná cestou právneho zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že okresný súd
dostatočne vyhodnotil skutkový stav veci a svoj výrok náležite, vecne, hmotno-právne aj procesne
odôvodnil.Žalobcazdôvodu,ženeuniesoldôkaznébremeno,absenciudokazovaniaprenášanačinnosť

okresného súdu a žiada, aby súd zabezpečil uvedené dôkazné prostriedky, ktoré by mali preukazovať
jeho návrh, na ktorom má predovšetkým záujem vedľajší účastník Ing. B. D., CSc., ako jeden z veriteľov
konkurzného konania. Výsluch účastníkov dohody o vyporiadaní BSM bol čiastočne vykonaný tým, že
vo veci sa vyjadril svedok Ing. O. K.. Bývalá manželka tohto svedka nemôže byť vypočutá, nakoľko
zomrela. Žalovaná prostredníctvom svedka - svojho otca, ako aj prostredníctvom svojho právneho

zástupcu jednoznačne uviedla, že náklady na štúdium v USA si počas rokov 2010-2014 hradila z
vlastných prostriedkov, pretože počas štúdia bola riadne zamestnaná a zárobkovo činná. Účty, ktoré
by preukazovali akési prevody finančných prostriedkov, by mal mať s prihliadnutím na prebiehajúce
konkurzné konanie k dispozícii správca konkurznej podstaty, ktorého povinnosťou je nárok preukazovať
dôkaznými prostriedkami. Odôvodnenie odvolania je účelové a tak, ako už žalovaná uviedla, len akési

konštatovanie pocitov žalobcu, nakoľko v konečnom dôsledku uvádza len tri návrhy na dokazovanie,
ktoré v podstate súd riadne vykonal, a teda vo veci rozhodol na základe riadne zisteného skutkového
stavu. Žalovaná žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu
potvrdil a priznal jej trovy konania.

8. Na doručené vyjadrenie žalovanej k podanému odvolaniu žalobca písomne nereagoval.

9. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v medziach odvolacích
dôvodov za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom

za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP bol rozsudok okresného
súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie
bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

10. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho

pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14CoKR/8/2017-208 zo dňa
17.10.2017,keďmiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkubolooznámenénaúradnejtabulikrajského
súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na
základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa
ust. § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.

11. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvopodľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

12. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14. Žalobca v odvolaní predovšetkým namietal, že okresný súd nevykonal ním navrhované dokazovanie
vypočutím žalovanej a predložením dokladov - výpisov z účtu žalovanej ohľadom financovania jej
štúdia v USA. Krajský súd vo vzťahu k námietke ohľadom vykonania či nevykonania dôkazov súdom
prvej inštancie poukazuje na ust. § 185 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého je súd oprávnený rozhodnúť,
ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Postup okresného súdu, ktorý pri rozhodovaní vychádzal z
vykonaných dôkazov, bol súladný s konštantnou judikatúrou vyšších súdov Slovenskej republiky, z ktorej

sa poukazuje na R č. 37/1993, podľa ktorého judikátu „nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom
nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom“. Tiež podľa R č. 125/1999,
„ak súd v priebehu konania nevykonal všetky dôkazy navrhované účastníkmi, resp. vykonal iné dôkazy
na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 písm. f) OSP
nie je prípustné, lebo nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom a za znemožnenie

uplatnenia procesných práv, ktoré účastníci mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu
z nich vylúčení“. Podľa R č. 164/2003-I. „Ústava Slovenskej republiky neupravuje prípustnosť dôkazov,
ale ponecháva jej úpravu na príslušné zákony, spravidla na procesné kódexy. Právomoc konať o veci,
ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového
stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie“. Rozhodnutie okresného

súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní
prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné
vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov
konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje

prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania
sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového
stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu
podstaty prejednávanej veci nie je relevantný“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu,
ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného

súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované účastníkmi v prvoinštančnom konaní
a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne
zistený skutkový stav veci.

15. V odvolacom konaní zo strany žalobcu odznela tiež námietka nesprávneho právneho posúdenia

veci. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci
nenastala.

16. Krajský súd v súvislosti s uvedenými odvolacími námietkami žalobcu poukazuje na žalobu, v ktorej
žalobca žalobný petit vymedzil ako žiadosť, aby okresný súd rozsudkom určil, že právny úkon úpadcu,

úhrady nákladov štúdia žalovanej na UAA v USA, je voči veriteľom úpadcu v konkurznom konaní
neúčinný. Krajský súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca v prípade uplatnenia
takéhoto nároku je predovšetkým povinný jednoznačným a nezameniteľným spôsobom vymedziť právny
úkon dlžníka, ohľadom ktorého sa mieni v konaní domáhať určenia jeho neúčinnosti voči konkurzným
veriteľom. Žalobca tak musí v konaní vymedziť ten konkrétny právny úkon, ktorého právnej neúčinnosti

sa domáha, a to uvedením jeho obsahových náležitostí, času, kedy k tomuto právnemu úkonu malo
dôjsť, a strán tohto právneho úkonu. Krajský súd má za to, že bolo práve na žalobcovi, ako sporovej
strane, aby vymedzil dotknutý právny úkon, preukázal jeho obsah a existenciu, a tým vymedzil
špecifikáciu svojej žalobnej žiadosti. V sporovom konaní majú strany povinnosť označiť dôkazy napreukázanie svojich tvrdení a zároveň povinnosť svoje tvrdenia preukázať. Krajský súd v tomto smere
zvýrazňuje dispozičnú zásadu, ktorou je ovládané civilné sporové konanie a podľa ktorej je súd viazaný
žalobou a nemôže žalobcovi priznať viac, než požadoval v žalobnom petite a žalovanému nemôže uložiť

inú povinnosť, než žalobcom navrhovanú. Opačný postup by bol v rozpore s ust. § 132 CSP, platným
v čase rozhodovania okresného súdu, v zmysle ktorého náležitosťou žaloby je okrem iného aj pravdivé
a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov na ich preukázanie. Realizáciou
týchto povinností zo strany žalobcu je predovšetkým vyjadrenie žalobného nároku v žalobe, pričom
rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré sú spoluurčujúcimi kritériami pre vymedzenie predmetu konania,

sú tiež také údaje, ktoré sú nevyhnutné pre úvahu, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť.
Krajský súd v tomto smere poukazuje aj na ust. § 132 ods. 2 CSP, podľa ktorého opísanie rozhodujúcich
skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. V zmysle tohto zákonného ustanovenia
preto nemôže obstáť odvolacia argumentácia žalobcu, ktorý namieta nevykonanie dôkazov vypočutím
žalovanej a oboznámením výpisov z jej účtu, z ktorých dôkazov mal žalobca doplniť identifikáciu
právneho úkonu, ktorému v konaní odporuje. V prípade pripustenia takéhoto procesného postupu by

až dodatočne v rámci súdneho konania bolo žalobcom doplnené opísanie rozhodujúcich skutočností,
a to na základe v konaní vykonaných dôkazov. Dodatočnému označeniu konkrétneho právneho úkonu,
ktorému sa má odporovacou žalobou odporovať, pritom bráni aj koncepcia uplatnenia takéhoto nároku,
ktorá je viazaná na zákonom stanovené hmotno-právne lehoty, kedy žalobca v postavení správcu môže
len v zákonom stanovenom období takýto nárok uplatniť žalobou na súde. Žalobca potom v žalobe

musí jednoznačným spôsobom vymedziť úkon, ktorému žaloba odporuje, aby vo vzťahu k tomuto úkonu
bolo možné posúdiť otázku včasnosti uplatnenia takéhoto nároku. Nie je preto možné v rámci súdneho
konania z dôkazov, ktoré v tomto súdnom konaní žalobca žiadal vykonať, dodatočne identifikovať právne
úkony, alebo právny úkon, ktorému žalobca podanou žalobou mieni odporovať. Žalobca je v rámci
svojej povinnosti tvrdenia povinný uviesť rozhodujúce skutočnosti, o ktoré svoju žalobu opiera, a na

preukázanie týchto svojich tvrdení je povinný navrhnúť vykonanie dôkazov. Nie je možné, aby žalobca v
súdnom konaní postupoval opačným spôsobom, teda že by najprv navrhol vykonanie dôkazov a až na
základevýsledkovvykonanéhodokazovaniabydodatočnešpecifikoval,čohosavkonanímienidomáhať
a na základe akých rozhodujúcich skutočností.

17. Okresný súd preto postupoval vecne správne, ak v konaní nevykonal dôkazy, na základe ktorých
mienil žalobca v priebehu súdneho konania špecifikovať právny úkon, alebo právne úkony, ktorým
podanou žalobou mieni odporovať. Nemôže obstáť odvolacia námietka žalobcu v tom smere, že by
až po oboznámení sa s takýmto prípadným dokazovaním vedel špecifikovať aj samotný právny úkon,
ktorý je v konaní odporovaný. Žalobca v postavení správcu konkurznej podstaty ako nositeľ dôkazného

bremena v takomto konaní nepochybne disponuje nevyhnutnými podkladmi, účtovnou evidenciou a
ďalšími dôkazmi a je tak dostatočne vybavený na to, aby v sporovom konaní mohol splniť svoju
povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Žalobca ako správca konkurznej podstaty má v zmysle
Zákona o konkurze a reštrukturalizácii dostatočné možnosti na to, aby zistil existenciu relevantných
skutočností, teda v danom prípade existenciu prípadných úkonov, ktorým je možné odporovať, a tieto

úkony následne jednoznačne špecifikoval tak, aby mohli byť predmetom konania a odporovacej žalobe.
Nemôže obstáť ani námietka žalobcu o predčasnom rozhodnutí okresného súdu, ktorý nevykonal ním
navrhnuté dokazovanie. Ak žalobca v súdnom konaní neprodukoval tvrdenia ohľadom pravdivého a
úplného opísania rozhodujúcich skutočností a nevymedzil úkon, ktorému mieni odporovacou žalobou
odporovať, tak v konaní z jeho strany neboli dané tvrdenia, na preukázanie ktorých by v súdnom konaní

bolo možné vykonávať dokazovanie. Okresný súd preto postupoval správne, ak dôkazné návrhy žalobcu
zamietol.

18. Na základe uvedených zhodnotení krajský súd dospel k záveru o vecnej správnosti rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktorý žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Rozhodnutie okresného

súdu tak bolo krajským súdom ako vecne správne potvrdené podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, a
to tak vo výroku, ktorým okresný súd žalobe žalobcu vyhovel, ako aj v závislom výroku o náhrade trov
prvoinštančného konania.

19. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP

v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná
žalovaná, ktorej tak bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov tohto odvolacieho konania voči
neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.