Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miriam Oswaldová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 10C/369/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415208379
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Oswaldová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1415208379.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Miriam Oswaldovou v právnej veci

žalobcu: Západoslovenská distribučná a. s., so sídlom v Bratislave, Čulenova 6, IČO: 36 361 518, právne
zastúpená: GRABAN, TORMA & PARTNERS s. r. o., so sídlom Vodná 3, 040 01 Košice, proti žalovanej:
F. W., T.. XX.XX.XXXX, H. G.T. XX, XXX XX H. o zaplatenie 735,62 eur s príslušenstvom t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 735,62 eur, spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,50% ročne zo sumy 735,62 eur od 02.08.2013 do zaplatenia a to do 15 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 22.06.2015, doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.06.2015 pod sp. zn.
10C/369/2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 735,62 eur spolu s príslušným
úrokom z omeškania a náhrady trov konania. Svoj žalobný návrh odôvodnil skutočnosťou, že dňa
30.05.2013 bola vykonaná kontrola odberného miesta č. XXXXXXXXXX v mieste odberu elektriny na

adrese: G. XX, XXX XX H., poverenými zamestnancami žalobcu, pri ktorej bolo zistené, že odberné
miesto odoberá elektrickú energiu bez zmluvného vzťahu s dodávateľom elektrickej energie. Odberné
miesto bolo odpojené. Uvedené bolo zdokumentované v Protokole o zistení neoprávneného odberu
v zmysle zákona o energetike zo dňa 30.05.2013 ( ďalej len „Protokol“). Žalobcovi vznikla škoda
neoprávneným odberom elektriny vo výške 735,62 eura, a to za obdobie od 22.12.2011 do 30.05.2013.
Žalovaná dlžnú sumu žalobcovi neuhradila, a to i napriek pokusu o zmier zo dňa 07.11.2013.

2. Žalovanej bola žaloba doručená zverejnením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa
20.09.2016, pričom táto sa k žalobe nevyjadrila, uplatnený nárok žalobcu nerozporovala.

3. Súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) zák. č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len C.s.p.),
nakoľko ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné
a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený

minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu dňa 27.01.2017 a
rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 14.02.2017 (§ 219 ods. 3 C. s. p. v spojení s § 300 C. s. p.).4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: návrh na vydanie platobného rozkazu č.
k. 10C/369/2015, výzva na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny zo dňa
06.10.2015, vyúčtovanie náhrady škody č. 3304892, pokus o zmier zo dňa 07.11.2013, výpočet výšky

škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, protokol o zistení neoprávneného odberu v zmysle
zákona o energetike zo dňa 30.05.2013, fotodokumentácia zistenia neoprávneného odberu elektriny zo
dňa 30.05.2013. Súd po vyhodnotení jednotlivých dôkazov, a to každého dôkazu jednotlivo a všetkých v
ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo a obsah súdneho spisu,
ustálil tento nasledovný skutkový stav:

5.Dňa30.05.2013bolavykonanákontrolaodbernéhomiestač.XXXXXXXXXXvmiesteodberuelektriny
na adrese: G.T. XX, XXX XX H., poverenými zamestnancami žalobcu, pri ktorej bolo zistené, že odberné
miesto odoberá elektrickú energiu bez zmluvného vzťahu s dodávateľom elektrickej energie. Odberné
miesto bolo odpojené. Uvedené bolo zdokumentované v Protokole zo dňa 30.05.2013. Súd mal výšku
škody spôsobenej neoprávneným odberom za preukázanú a osvedčenú, nakoľko žalobca predložil do

spisu jej výpočet v zmysle zákona č. 251/2012 Z.z. ako aj vyhlášky č. 292/2012 Z.z. Výška škody
predstavovala sumu 735,62 eura, a to za obdobie od 22.12.2011 do 30.05.2013. Žalobca vystavil
žalovanej faktúru č. 3304892 na sumu 615,26 Eur, splatnú dňa 01.08.2013, ktorou jej vyúčtoval náhradu
škody za neoprávnený odber elektrickej energie. Nakoľko k uhradeniu tejto faktúry nedošlo, vyzval
žalobca žalovanú Pokusom o zmier zo dňa 07.11.2013 na jej uhradenie. Žalovaná do dňa vyhlásenia

rozsudku, žalovanú sumu neuhradil.
6. Podľa § 2 písm. b) bod 12 zákona č.251/2013 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov,
odberným miestom je miesto odberu elektriny pozostávajúce z jedného alebo viacerých meracích bodov.

7. Podľa § 3 písm. b) bod 8 citovaného zákona koncovým odberateľom elektriny je odberateľ elektriny v

domácnosti alebo odberateľ elektriny mimo domácnosti, ktorý nakupuje elektrinu pre vlastnú spotrebu.

8. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) citovaného zákona neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny
bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto

zmluvou,
2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny,
3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo
4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii
elektriny.

9. Podľa § 46 ods. 2 citovaného zákona pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal,
povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1

písm. i).

10. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 Z.z. ktorou sa stanovuje
spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, škoda spôsobená neoprávneným
odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny určenej podľa odseku 2 cenou

uvedenou v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Ak ide
o neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy, výška škody sa vypočíta vynásobením celkovej
spotreby elektriny príslušnou cenou, ktorá je
a) v prípade neoprávneného odberu pre domácnosti cenníkovou cenou v najvyššej tarife,
b) v ďalších prípadoch neoprávneného odberu v najvyššej jednotkovej cene systémovej odchýlky,

ktorá vznikla počas trvania neoprávneného odberu, a regulovaných poplatkov súvisiacich s dodávkou
elektriny.

11. Podľa § 1 ods. 2 citovanej vyhlášky celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu
elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len "denná

spotreba") zistenej podľa odsekov 3 a 4 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval.
Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, účtuje sa neoprávnený odber elektriny
odo dňa nasledujúceho po vykonaní posledného odpočtu určeného meradla alebo po vykonaní kontroly
odberného elektrického zariadenia, alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla, alebo oddoby ukončenia montáže odberného elektrického zariadenia, ktorým bol neoprávnený odber elektriny
uskutočnený, najdlhšie za obdobie posledných šiestich mesiacov.

12. Podľa § 1 ods. 3 citovanej vyhlášky denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné
elektrické zariadenie je pripojené na prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu o napätí medzi fázami
nad 52 kV, a pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na
distribučnú sústavu o napätí medzi fázami od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta tak, že
a) menovité výkony všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa

vynásobia dobou využitia počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia,
b) na výpočet sa použije hodnota účinníka rovnajúca sa jednej,
c) za odber elektrického výkonu (namerané štvrťhodinové maximum elektrického príkonu) sa považuje
rezervovaný výkon; ak nebol dohodnutý, považuje sa za rezervovaný výkon súčet menovitých výkonov
všetkých transformátorov,
d) za dohodnutý rezervovaný výkon sa považuje hodnota nula kW.

13. Podľa § 1 ods. 4 citovanej vyhlášky denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné
elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu o napätí medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta
tak, že
a) ak pred meracím zariadením nie je hlavný istiaci prvok, vynásobí sa súčet menovitých príkonov

všetkých zistených pripojených spotrebičov dĺžkou využitia 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná
doba využitia dlhšia,
b) na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného istiaceho prvku pred bodom pripojenia
neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia;
pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa hlavného istiaceho prvku sa zohľadňuje,

či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej, alebo z viacerých fáz,
c) ak sa menovitý príkon nedá zistiť, vychádza sa z praktickej zaťažiteľnosti odberného elektrického
zariadenia, na ktoré je príslušné odberné elektrické zariadenie pripojené.

14. Podľa § 1 ods. 5 citovanej vyhlášky vypočítaná škoda sa zvýši o náklady spojené so zisťovaním

neoprávneného odberu elektriny.

15.Zvykonanéhodokazovaniajenesporné,žežalovanývrozhodnejdobeod23.10.2013do16.05.2014
odoberal od žalobcu elektrinu na odbernom mieste: XXX XX C. XX. V rozhodnej dobe medzi žalobcom
a žalovaným neexistoval zmluvný vzťah, ktorý by po právnej ako aj skutkovej stránke deklaroval a

osvedčoval právo žalovaného na dodávku elektriny, jej odber a následnú spotrebu. Akýkoľvek odber
elektriny za týchto okolností predstavuje nesporne neoprávnený odber, ktorý napĺňa znaky skutkovej
podstaty podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 46 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. V konaní
bolo preukázané, že v čase od dobe od 23.10.2013 do 16.05.2014 dochádzalo zo strany žalovaného
k odoberaniu elektriny bez riadne uzavretej zmluvy o dodávke, čo odôvodňuje zákonný nárok žalobcu

na náhradu škody.

13. Súd mal za preukázané, že na odbernom mieste v dobe od 22.12.2011 do 30.05.2013 došlo k
neoprávnenému odberu elektriny v trvaní 523 dní, v celkovej spotrebe 3633 kWh, pričom výšku celkovej
ceny spotreby elektriny počas trvania tohto neoprávneného odberu 627,04 Eur žalobca (vo svojom

výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom) navýšil v zmysle § 1 ods. 7 vyhlášky MH SR
č. 292/2012 Z.z. o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu vo výške 41,43 Eur. Súd
vychádzalpriustálenívýškysamotnejškodyprávezvýpočtu,realizovanéhožalobcom,nakoľkotentobol
vypočítaný nielen v súlade s platnou právnou úpravou ale aj za použitia reálnych a skutkovo ustálených
údajov o výške spotreby neoprávnene odobratej elektriny. Žalobca vystavil žalovanej faktúru č. 3304892

na sumu 735,62 Eur, splatnú dňa 01.08.2013, ktorou jej vyúčtoval náhradu škody za neoprávnený odber
elektrickej energie. Nakoľko k uhradeniu tejto faktúry nedošlo, vyzval žalobca žalovanú listom - pokusom
o zmier zo dňa 07.11.2013 na jej uhradenie. Žalovaná však žalovanú istinu nezaplatila, preto ju ako
odberateľa súd na jej zaplatenie zaviazal vo výroku tohto rozsudku.

14. Podľa § 10c nariadenia č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.15. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného k prvému dňu omeškania, dlžníka ak ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov
z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Nakoľko sa žalovaná dostala s

plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ju zaviazal v zmysle cit. ustanovenia zákona aj k zaplateniu
úrokov z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 735,62 eur od 02.08.2013 do zaplatenia. Priznaná
výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z..

17. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) v spojení s § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo

veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov právo. Žalobca žiadal uložiť povinnosť žalovanej zaplatiť mu istinu 735,62
eur spolu s príslušenstvom. Súd priznal žalobcovi plnú sumu vo výške s príslušenstvom. Čistý pomer
úspechu vo veci žalobcu predstavuje 100 %, v ktorom rozsahu mu súd priznal nárok na náhradu trov
konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti

tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.