Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/112/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109229585
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2109229585.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: 1/ KHP trade, s.r.o., Bakossova 6, Banská Bystrica, IČO: 36
058 378, 2/ X-FRAM, s.r.o., Bakossova 6, Banská Bystrica, IČO: 36 059 111, 3/ Trias, s.r.o., Bakossova
6, Banská Bystrica, IČO: 36 621 561 zastúpení advokátkou JUDr. Zuzanou Miadokovou, Kalinčiakova 2,
Banská Bystrica proti žalovanému: MAYNET s.r.o., Odbojárska 33, Trnava, IČO: 36 250 414, zastúpený
Advokátska kancelária Pacalaj, Palla a partneri s.r.o., Námestie SNP 3, Trnava, v mene ktorej koná
konateľ a advokát JUDr. Ing. Peter Pacalaj, o zaplatenie 4.897,93 eur s prísl. o odvolaní žalobcov i
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 31Cb/63/2010-164 zo dňa 08.04.2014 t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním žalobcami a žalovaným súd prvého stupňa žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne sumu 4.127,11 eur a žalovanému 3/ sumu
304,62 eur všetko do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia.

Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobcovia žiadali zaviazať
žalovaného k zaplateniu sumy 4.897,93 eur titulom neuhradeného nájomného za prenajaté priestory
nachádzajúce sa na ul. Bakossova 6 v Banskej Bystrici, ktoré ako vlastníci a prenajímatelia Zmluvou
o nájme nebytových priestorov č. 08/2007N a Dodatku č. 1 zo dňa 11.1.2008 a Zmluvou o poskytovaní
služieb č. S/08/2007 dňa 1.7.2007 prenajali žalovanému. Dňa 14.7.2009 bola žalobcovi 1/ doručená
výpoveď žalovaného zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov. Trojmesačná výpovedná lehota bola
zmluvnými stranami dohodnutá a začala plynúť od 1. dňa nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede,
teda odo dňa 1.8.2009 a skončila 31.10.2009. Nájomca počas plynutia výpovednej lehoty neplatil
nájomné, preto žalobcovia podľa čl. IV./6 zmluvy dňom 13.8.2009 od zmluvy odstúpili, uplatnili si nárok
na zaplatené nájomné do tohto obdobia s úrokom z omeškania a nárok na zmluvnú pokutu, ktorý nárok
odvodzovali z čl. IV./6 zmluvy.

Žalovaný žiadal návrh zamietnuť a tvrdil, že nájomný vzťah so žalobcami ukončil ústnou dohodou dňa
25.6.2009, na základe dohody s konateľom žalobcu 1/, ktorý s takouto formou a dňom ukončenia nájmu
súhlasil, čo nie je v rozpore ani s čl. III./3 zmluvy, nájomný vzťah bol ukončený ústnou formou a pri
takomto spôsobe sa nevyžaduje, aby došlo k ukončeniu nájomného vzťahu i písomne. Okrem toho
žalovaný poukazoval na to, že od 26.6.2009 až do skončenia opráv uvedený nebytový priestor ani nebol
spôsobilý užívania, čo tiež preukazuje, že nájomný vzťah sa skončil dňom 25.6.2009 a žalovaný nájomné
riadne do 30.6.2009 zaplatil. Ustanovenia o zmluvnej pokute uvedené v čl. IV./6 nájomnej zmluvy označil
za neurčité, ktoré nemôže zakladať dôvod pre uplatnenie tohto nároku a žalobca 3/ ani nebol účastníkom
nájomnej zmluvy, teda jeho nárok nemôže byť opodstatnený.

Súd prvého stupňa po tom, ako bolo jeho predchádzajúce rozhodnutie č.k. 31 Cb/63/2010-119 zo
dňa 15.5.2012 v časti napadnutej odvolaním žalovaného zrušené uznesením odvolacieho súdu č.k.

209/2012-144 zo dňa 28.3.2013 vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi,
vypočul účastníkov konania, vyhodnotil výpovede vypočutých svedkov a dospel k záveru, že medzi
účastníkmi vznikol platný záväzkový vzťah založený na ustanoveniach zák.č. 116/1990 Zb. o nájme
nebytových priestorov. Zmluva o nájme nebytových priestorov v znení Dodatku č. 1 bola uzatvorená
platne, na jej základe prenechali žalobcovia ako prenajímatelia žalovanému ako nájomcovi do užívania
nebytové priestory v zmluve špecifikované, za ktoré sa zaviazal žalovaný platiť nájomné vo výške
15.000,- Sk t.j. 497,91 eur mesačne na základe faktúry vystavenej prenajímateľom štvrťročne. Dodatkom
č. 1 sa nájomné upravilo na sumu 16.500,- Sk mesačne t.j. 547,70 eur. Nájomný vzťah bol ukončený
výpoveďou nájomcu zo dňa 31.3.2009, ktorá bola žalobcom doručená dňa 14.7.2009. Zmluvne bola
dohodnutá 3-mesačná výpovedná lehota, ktorá začína plynúť od prvého dňa nasledujúceho mesiaca
po doručení výpovede, teda dňom 1.8.2009. Počas plynutia výpovednej lehoty povinnosť nájomcu platiť
nájomné nezanikla, a keďže žalovaný nájomné v lehote splatnosti neuhradil, dostal sa so splnením tejto
povinnosti do omeškania, následkom čoho nastali podmienky pre okamžité odstúpenie od zmluvy zo
strany prenajímateľov podľa čl. IV./ 6 ako i právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 6-mesačného
nájomného.

S tvrdením žalovaného, podľa ktorého bol nájom nebytových priestorov ukončený ústnou dohodou
dňom 25.6.2009 sa prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia vyporiadal keď poukázal na vykonané
dokazovanie ktorým nebolo preukázané uzatvorenie dohody o skončení nájmu ústnou formou, ktorú
žalobcovia popierali, existenciu takejto dohody nepotvrdili ani svedkovia, z čoho súd prvého stupňa
ustálil, že nárok uplatnený žalobou tak v rozsahu plnenia na zaplatenie zmeškaného nájomného, ako
i zmluvnej pokuty vo výške 6-mesačného nájomného je opodstatnený a žalovaného k zaplateniu
žalovanej sumy zaviazal. K dohode o zmluvnej pokute ešte uviedol, že v zmluve bola zmluvná pokuta
jasne a zrozumiteľne dohodnutá, presne a jasne špecifikovaná, preto obrana žalovaného o jej neurčitom
dojednaní neobstojí. Z hľadiska právneho posúdenia nároku na nájomné zo zmluvného vzťahu súd
poukázal na ust. § 3 ods.1, §7 a § 13 zák.č. 116/1990 Zb. o nájme nebytových priestorov, právnu
kvalifikáciu nároku na zmluvnú pokutu neuviedol. O trovách konania súd nerozhodoval s tým, že o nich
rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaný i žalobcovia.

Žalovaný namietal, že prvostupňový súd porušil ust. § 132 a § 157 ods.2 O.s.p., keď neaplikoval §
37 ods. 1 Obč. zák. v spojení s § 3 ods. 3, 4 zák. č. 116/1990 Zb. v znení účinnom ku dňu 11.01.2008
a poukazoval na to, že žalovaný ako nájomca žiadnu právnu povinnosť vyplývajúcu mu zo Zmluvy
o nájme neporušil a s platením nájomného sa do omeškania nedostal, nakoľko prenajímateľ nebol
oprávnený vystaviť faktúry na tretí štvrťrok 2009 ku dňu 25.7.2009 ,pretože mu takéto oprávnenie zo
Zmluvy nevyplýva. Podľa zavedenej obchodnej praxe mal nájomné žalovaný uhradiť až po uplynutí
príslušného štvrťroku, za ktorý sa nájomné malo platiť a pri dodržaní takéhoto postupu sa nájomca
nemohol dostať do omeškania uplynutím „lehoty splatnosti“ vyznačenej na faktúrach zo dňa 25.07.2009.
Odvolateľ vyslovil názor, že takéto konanie je pomstou za odvolanie konateľa Ing. Piffku, štatutárneho
orgánu spoločnosti Arena servis, a.s. a je v rozpore s poctivým obchodným stykom a zrejme i šikanou
žalovaného zo strany žalobcu 1/.

Dohodu o zmluvnej pokute označil odvolateľ za neurčité dojednanie, pretože z jej obsahu nie je
zrejmé, v akej výške má byť zmluvná pokuta zaplatená a to či vo výške 6-násobku mesačného
nájomného v znení podľa Zmluvy o nájme, alebo v znení jej Dodatku, tak nie je možné presne
určiť ani z výkladu strán, ktorá z alternatív má byť použitá. Zmluva o nájme je podľa odvolateľa od
prijatia Dodatku neplatná, pretože neobsahovala žiaden údaj o splatnosti nájomného, keďže 10-dňová
lehota splatnosti faktúr bola uzatvorením Dodatku vypustená a ani využitím výkladových pravidiel
nemožno konvalidovať neurčitosť článku IV. ods. 1-4 Zmluvy o nájme z dôvodu neurčitosti. Podľa
znenia nie je možné zistiť splatnosť nájomného, ani kto má komu vystaviť faktúry a aký spôsob platenia
nájomného je dohodnutý. Pri absencii určitého spôsobu platenia nájomného je tak zmluva o nájme
podľa § 3 ods. 4 zák. č. 116/1990 Zb. neplatná. Okrem toho podľa § 8 zák. č. 116/1990 Zb. nie
je prenajímateľ oprávnený požadovať nájomné za mesiac júl 2009 ani v prípade, ak by zmluva bola
platná, pretože nájomca má nárok na zľavu z nájomného, pretože v mesiaci júl 2009 nebolo možné
predmet nájmu riadne užívať, ktorými skutočnosťami sa prvostupňový súd dostatočne nezaoberal a
k tejto skutočnosti uvádzanú argumentáciu žalovaného nevyhodnotil. Z dôvodu neuvedenia splatnosti
nájomného a neurčitých ustanovení o spôsobe platenia nájomného je takáto zmluva v rozpore so

zákonom a žalobcom nemôže vzniknúť nárok na žiadnu zmluvnú pokutu ani na dlžné nájomné. Odvolateľ
spochybnil i výpoveď konateľa žalobcu 1/ vypočutého v konaní s poukazom na výpovede svedkov F.
X. a I. L., ktoré boli zhodné a súladné i s výpoveďou konateľa žalovaného k okolnostiam skončenia
nájmu ku dňu sťahovania sa do nových priestorov v objekte na Bakossovej ulici v Banskej Bystrici.
Súd prvého stupňa nevenoval dostatočnú pozornosť ani zisteniu, aká bola medzi zmluvnými stranami
zavedená obchodná prax a nezohľadnil, že konateľ žalobcu 2/ iba podpisoval návrhy z rokovaní žalobcu
1/, ale prakticky obsah zmluvy neurčoval, z čoho je možné ustáliť, že zmluvný vzťah bol ukončený
ústnou dohodou zo dňa 25.06.2009. K priznaniu nároku žalobcu na zmluvnú pokutu odvolateľ opätovne
poukázal na nedostatky rozhodnutia prvostupňového súdu, ktorý opätovne žiadnu právnu kvalifikáciu
k tejto povinnosti neuviedol. Zmluva o poskytovaní služieb medzi žalobcom 3/ a žalovaným zo dňa
01.07.2009 v znení všetkých k nej uzatvorených dodatkov a zmien obsahuje neurčité ustanovenia,
ktoré úmysel zmluvných strán neumožňujú identifikovať, nie je zrejmé, či sa povinnosť uhradiť zmluvnú
pokutu vzťahuje na omeškanie s platením alebo na odstúpenie od zmluvy a tiež nie je zrejmé, kto má
faktúry vystavovať a určovať splatnosť ceny. Podľa záhlavia zmluvy o službách bol v mene žalobcu 3/
oprávnený konať Ing. Juraj Híroš, konateľ, ale zmluva je podpísaná Ing. Františkom Piffkom, ktorý je
označený ako konateľ, čo je právne významná skutočnosť súvisiaca s okolnosťami skončenia nájmu,
keď sa žalovaný dôvodne domnieval, že konanie Ing. Pifku, konateľa žalobcu 1/ je výsledkom dohody
s Ing. Hírošom, ktorý mal v roku 2009 oprávnenie konať v mene žalobcu 2/ i žalobcu 3/. K uvedenej
skutočnosti prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaujal žiadne stanovisko , z toho
dôvodu rozhodnutie trpí takými nedostatkami a vadami, pre ktoré je potrebné takéto rozhodnutie zmeniť
a návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Žalobcovia podali odvolanie v ktorom poukázali na to, že prvostupňový súd vo výroku rozhodnutia
opomenul žalobcom úroky z omeškania, s ktorým nárokom sa žiadnym spôsobom nevysporiadal, preto
je rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné. Žalobcovia žiadali, aby odvolací súd z uvedeného dôvodu
rozhodnutie zmenil a nárok na požadované úroky žalobcom 1/, 2/ a 3/ vo výške 9 % priznal.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov označil nárok na požadované príslušenstvo za nedôvodný,
pretože nebola zmluvne dohodnutá splatnosť nájomného, nebolo preukázané doručenie odstúpenia od
zmluvy zo dňa 13.08.2009 a žalobcovia nepreukázali ani začiatok omeškania, z toho dôvodu im takýto
nárok nemôže vzniknúť. Vo vyjadrení poukázali i na nesprávne vyčíslenie trov právneho zastúpenia
žalobcov, keď hodnota jedného úkonu právnej služby vo výške 256,36 eur, ako ju prvostupňový súd
priznal nemá oporu vo vyhl. č. 655/2004 Z.z. vzhľadom k tomu, že časť žalobného návrhu vo výške
436,20 eur už bola právoplatne zamietnutá, čo je úspechom žalovaného, súdom priznaný počet úkonov
nie je v súlade s vyčíslením a súd prvého stupňa nevzal do úvahy výšku nároku, ktorú si uplatňoval
žalobca 3/.

Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhli rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania keď dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je možné potvrdiť ani zmeniť a odvolania účastníkov konania sú
vzhľadom na nepreskúmateľnosť odvolateľmi namietaných nedostatkov v rozsudku súdu prvého stupňa
dôvodné.

K odvolaciemu dôvodu žalovaného o ukončení doby nájmu odvolací súd uvádza, že sa vo svojom
predchádzajúcom rozhodnutí č.k. 21 Cob/209/2012-144 zo dňa 28.3.2013 už otázke ukončenia nájmu
podrobne venoval, preskúmal rozsah dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa a skonštatoval,
že nájom nebol ukončený dohodou, z toho dôvodu sa jej už nebude napriek žalovaným opakovaným
odvolacím dôvodom osobitne venovať a odkazuje na právne závery k tejto veci už uvedené v
predchádzajúcom odvolacom uznesení.

Výpovedná lehota pre žalovaného tak začala plynúť až dňom 1.8.2009 a nájom by sa ukončil po uplynutí
trojmesačnej výpovednej lehoty a to dňom 31.10.2010.

Podľa čl. IV.3. Zmluvy o nájme čas sa žalovaný zaviazal platiť nájomné na základe faktúry vystavenej
prenajímateľom, ktorá časť nebola ani Dodatkom č. 1 zmenená. Z uvedeného tak vyplýva, že nájomca
rešpektoval splatnosť účtovaného nájomného vyznačeného na faktúre, ktorá obsahovala i splatnosť.

Žalobcovia si okrem nároku na nájomné uplatnili i nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa bodu
IV.6.Zmluvy s tým, že pre omeškanie žalovaného s platením nájomného okamžite skončili nájomný
vzťah odstúpením a vznikol im nárok na zmluvnú pokutu.

Odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí nárok prenajímateľa na nájomné počas
výpovednej lehoty označil za dôvodný, ako i právo prenajímateľov na okamžité ukončenie nájmu, ak nie
je nájomné za príslušné obdobie uhradené.

Z vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom ale nevyplýva, ako sa vyporiadal so zistením
skutočností, podľa ktorých následne určil začiatok omeškania žalovaného s úhradou nájomného,
od ktorého sa ďalej odvíja právo žalobcov na okamžité odstúpenie od zmluvy. Z rozhodnutia
prvostupňového súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu pre určenie omeškanie s úhradou nájmu akceptoval
faktúry zo dňa 25.7.2009, vystavené na úhrady za tretí štvrťrok 2009, ktoré boli vystavené vopred, na
rozdiel od predchádzajúcich fakurácií, ktorý spôsob zo Zmluvy ani z Dodatku nevyplýva a z toho dôvodu
nemožno za takto zisteného skutkového stavu určiť, či sa žalovaný vôbec dostal s platením nájmu do
omeškania a založil tak dôvod pre okamžité odstúpenie od Zmluvy .

Odvolací súd považuje rozhodnutie prvostupňového súdu za nepreskúmateľné, v ktorom sa súd vôbec
nevenoval pre rozhodnutie o veci podstatným skutočnostiam napriek tomu, že na ne žalovaný v
priebehu konania poukazoval. Z prvostupňového rozhodnutia nevyplýva, ako sa súd vyporiadal s
tvrdeniami účastníkov v spojení s listinnými dôkazmi (faktúrami), na ktorých žalobcovia žalovaný nárok
založili a to vzhľadom k špecifikácii priznaného plnenia, súd sa vôbec nevenoval nároku na úroky
z omeškania, ktorý nedostatok dôvodne napadli žalobcovia odvolaním a za nedostatočne skutkovo
i právne posúdený považuje odvolací súd i nárok na priznanú zmluvnú pokutu v súvislosti s jej
určitosťou, keďže z rozhodnutia nie je zrejmé, aké konkrétne porušenie povinnosti žalovaným je ňou
sankcionované. Prvostupňový súd síce odkázal na bod IV.6. Zmluvy, ktorého znenie do odôvodnenia
opísal, ale povinnosť, s porušením ktorej sa spája zmluvná pokuta nekonkretizoval.

Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa preukazuje, že súd o veci konal značne nesústredene,
rozhodnutie vykazuje závažné nedostatky, ktoré nebolo možné ani v rámci odvolacieho konania
odstrániť, z toho dôvodu odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h)
O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods.2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom musí prvostupňový
súd zamerať dokazovanie v smere zistenia opodstatnenosti dôvodu fakturovania nájomného za tretí
štvrťrok žalobcami vopred, z zo zistenia ktorého súvisí i posúdenie omeškania žalovaného s platením
nájomného a právom žalobcov na okamžité odstúpenie od Zmluvy. V rozhodnutí prvostupňového súdu
opäť absentuje akékoľvek právne posúdenie nároku na zmluvnú pokutu, na ktorý nedostatok už odvolací
súd poukázal v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení.

Vzhľadom na vyššie uvedené prvostupňový súd vykoná dokazovanie, dôsledne sa vyporiada sa s
návrhmi, argumentáciou a tvrdeniami účastníkov, vec správne právne posúdi a opäť rozhodne. Pri
rozhodovaní o trovách konania súd zároveň rozhodne i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O.s.p.).

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.